Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 5, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/85/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6614217419
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 12. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6614217419.13

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v právnej veci žalobcu: EOS KSI Slovensko,

s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 35 724 803, zast. TOMÁŠ KUŠNÍR, s.r.o., Pajštúnska
5, Bratislava, IČO: 35 724 803 proti žalovanému: Slovenská republika, Ministerstvo spravodlivosti SR,
Župné námestie 13, 811 00 Bratislava, IČO: 00 166 073 o náhradu škody vo výške 512,35 Eur takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 486,45 Eur v lehote do 3 dní od právoplatnosti
rozsudku.

II. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 25,90 Eur z a m i e t a.

III. Žalobcovi p r i z n á v a náhradu trov konania vo výške 90%, ktorých výška bude určená osobitným
uznesením v lehote do 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 512,35 Eur proti žalovanému na tom skutkovom
základe, že dňa 17.05.2007 bol súdnemu exekútorovi L.. L. I., Exekútorský úrad G. doručený návrh
na vykonanie exekúcie právneho predchodcu oprávneného, ktorým sa domáhal, aby súdny exekútor
na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Z. sp.zn. XRob/XXX/
XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX vymohol od povinného v prvom rade W. P. a povinného v druhom rade

C. P. sumu 14 048,06 Eur s príslušenstvom, a zároveň aby vymohol sumu 507,39 Eur s príslušenstvom.
Dňa 31.05.2007 bolo súdnym exekútorom vydané upovedomenie o začatí exekúcie a o trovách exekúcie
na základe návrhu na vykonanie exekúcie a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného
Okresným súdom v Z. dňa 29.05.2007. Dňa 27.07.2012 bolo oprávnenému doručené "Oznámenie
o stave exekúcie" zo dňa 22.09.2010, na základe ktorého súdny exekútor L.. U. X., Exekútorský
úrad O. oznámil oprávnenému, že ako náhradník po odvolanom súdnom exekútorovi L.. L. I. prevzal
exekučné konanie vedené pod sp.zn. ExÚ XXX/XXXX. Zároveň oprávnenému oznámil, že odvolaný

súdny exekútor L.. L. I. ku dňu svojho odvolania z funkcie vymohol sumu 741,77 Eur a vzhľadom na
skutočnosť, že L.. L. I. bol odvolaný z funkcie súdneho exekútora, bol povinný v súlade s § 16 ods.
2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmeňovaní súdnych exekútorov zosúladiť svoju odmenu s
uvedeným ustanovením a vypočítať odmenu tak, že základom na určenie tejto odmeny bude výška
vymoženej pohľadávky pre oprávneného ku dňu odvolania exekútora, t.j. 01.02.2009 a nemôže si preto
nechať odmenu vo výške určenej z vymáhanej sumy uvedenej v poverení na vykonanie exekúcie.
Na základe uvedeného rozdelenie vymožených prostriedkov by podľa súdneho exekútora L.. X. malo

byť také, že na hotové výdavky na spise si exekútor ponechá 106,97 Eur, odmena exekútora s DPH
predstavuje 122,45 Eur, oprávnený by mal dostať 512,35 Eur a oprávnenému zostáva poukázať preto
512,35Eur,pričomvzmysleoznámeniaostaveexekúciekudňuodvolaniasúdnehoexekútoraL..L.I.sa
suma512,35Eurnenachádzalanaúčtoch,ktoréL..U.X.poL..L.I.prebral. Skutočnosť,žesuma512,35Eur nebola poukázaná na účet L.. U. X. potvrdzuje aj správa o faktických zisteniach zo dňa 19.02.2010,
ktorá bola vypracovaná. Vzhľadom na to, že uvedená suma bola od povinného vymožená súdnym
exekútorom,bolsúdnyexekútorL..U.H.povinnýzarátaťsumunavymáhanýnárok,atonapriektomu,že

nebola poukázaná oprávnenému. V súvislosti s tým žalobca poukázal na § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov,
§ 4 ods. 1 citovaného zákona a § 9 ods. 1 citovaného zákona. Čo sa týka existencie nesprávneho
úradného postupu má za to, že konaním súdneho exekútora L.. L. I. došlo v exekučnom konaní sp.zn.
ExÚ XXX/XXXX k nesprávnemu úradnému postupu a minister spravodlivosti SR na základe vlastnej

žiadosti odvolal súdneho exekútora L.. L. I. z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 31.01.2009,
pričom za náhradníka odvolaného súdneho exekútora bol ustanovený L.. U. X., W. úrad O., ktorý prebral
agendu neskončených exekučných konaní vrátane exekučného konania sp.zn. ExÚ XXX/XXXX, pričom
má za to, že bol povinný predošlý exekútor odovzdať, resp. poukázať finančné prostriedky získané
vymožením od povinného v uvedenom exekučnom konaní L.. U. X. ako ustanovenému náhradníkovi,
a je teda zrejmé, že konaním súdneho exekútora L.. L. I., ktorý vymožené prostriedky od povinného v

exekučnom konaní ExÚ XXX/XXXX neodovzdal na bankových účtoch nástupcovi, došlo k nesprávnemu
a zároveň nezákonnému postupu odvolaného súdneho exekútora, pričom suma vo výške 512,35 Eur
bola od povinného v exekučnom konaní vymožená súdnym exekútorom L.. L. I., a súdny exekútor
L.. U. X. bol povinný zarátať sumu na vymáhaný nárok, a napriek tomu táto suma nebola poukázaná
oprávnenému, v súvislosti s čím poukázal žalobca na § 17 zákona č. 514/2003 Z.z., podľa ktorého sa

uhrádza skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak. V zmysle uvedeného žiada
žalobca náhradu škody vo výške 512,35 Eur ako náhradu skutočnej škody vzniknutej oprávnenému v
dôsledkunesprávnehoúradnéhopostupuL..L.I..Príčinnúsúvislosťmedzivznikomškodyanesprávnym
úradným postupom vidí žalobca v tom, že vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti je zrejmé, že škoda
vzniklatým,žeodvolanýsúdnyexekútorL..L.I.nepostupoval vsúladespríslušnýmiprávnymipredpismi

a neodovzdal finančné prostriedky L.. U. X.. Keďže žalovaný odmietol uspokojiť nárok na náhradu škody
pri predbežnom prerokovaní nároku, žalobca sa obrátil so svojím nárokom na príslušný súd.

2. Žalovaná v písomnom vyjadrení k veci uviedla, že na vznik zodpovednosti za škodu spôsobenú
orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci je potrebné kumulatívne splnenie troch podmienok,

aby nastala skutočnosť, ktorá môže mať, resp. má za následok vznik škody, a to vznik samotnej škody,
príčinnú súvislosť medzi skutočnosťou, ktorej následkom má byť utrpená škoda a škodou. V konaní o
náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom môže byť úspešný len ten žalobca, ktorý
preukážetriskutočnostizároveň.Žalovanámázato,ževdanomprípadenedošloknaplneniuzákonných
podmienoknapriznanienárokunanáhraduškodyažiadalažalobuvcelomrozsahuzamietnuť.Žalovaná

má za to, že v danej veci nie je vo vzťahu k žalobcovi založená zodpovednosť žalovanej za škodu,
ktorá mala byť žalobcovi spôsobená konaním súdneho exekútora, ako ani povinnosť na jej náhradu,
nakoľko žalobca nepreukázal samotnú skutočnosť, že by došlo k vzniku škody v podobe a rozsahu
ako uvádza v žalobnom návrhu. Škoda spôsobená žalobcovi má byť suma finančných prostriedkov
zodpovedajúca rozdielu medzi čiastkou vymoženou v exekúcii a oprávnenými trovami exekúcie, ktoré si

L.. I. ponechal po vylúčení z vykonávania exekúcie sp.zn. ExÚ XXX/XXXX. Tento rozdiel však minimálne
do právoplatného skončenia exekučného konania nie je možné podľa názoru žalovanej označiť ako
škodu spôsobenú žalobcovi. Skonštatovať vznik tejto ujmy ako i zisťovať príčinu jej vzniku je možné až
po právoplatnom skončení exekučného konania, pričom podľa oznámenia o stave exekúcie vzťahujúcej
sa k spornému exekučnému konaniu, konanie naďalej prebieha, a výkon exekúcie pokračuje. Nie je teda

zrejmévakomrozsahubudežalobcavstáleprebiehajúcomexekučnomkonaníúspešnýazasúčasného
stavu veci tak na strane žalobcu nedošlo k vzniku škody. Časť finančných prostriedkov, ktoré už boli od
povinných vymožené, a ktoré si mal JUDr. I. neoprávnene ponechať, predstavuje iba podiel na odmene
exekútora pri predpokladanom plnom úspechu exekúcie, pričom žalobca má naďalej voči povinným
právonauhradeniesamotnéhonárokuvyplývajúcehozexekučnéhotitulu.Ažpoprávoplatnomskončení

namietaného exekučného konania bude možné určiť výšku oprávnenej odmeny súdneho exekútora a
následnýprípadnýrozdielmedzitoutooprávnenouodmenouasumou,ktorúsisúdnyexekútorponechal.
Pokiaľ však exekúcia naďalej prebieha, žalobca je vlastne priebežne uspokojovaný, a preto žalobu
považuje žalovaná minimálne za predčasne podanú. Svoj názor opiera o rozsudok Krajského súdu v
Banskej Bystrici zo dňa 23.05.2013 č.k. XXCo XXX/XXXX-XX, ktorým súd potvrdil rozsudok Okresného

súdu G. zo dňa 12.10.2012 č.k. XC/XX/XXXX-XX zamietajúci žalobu o náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora. Poukázala na to, že až po ukončení exekučných
konaní a s tým súvisiacim vyporiadaním v zmysle ustanovenia § 16a ods. 6 Exekučného poriadku
je možné dospieť k tomu, či došlo ku škode na strane oprávneného, teda navrhovateľa, ako aj to vakom rozsahu. Až týmto okamihom dochádza k vzniku škodnej udalosti, preto pre vznik škody nemôže
byť právne relevantnou skutočnosťou okamih odvolania súdneho exekútora JUDr. L. I. z vykonávania
exekučnej činnosti. Keďže žalobca nesplnil podmienky vzniku nároku na náhradu škody, žalovaná má

za to, že nepreukázal, že by mu v príčinnej súvislosti s konaním JUDr. L. I. v exekučnom konaní ExÚ
XXX/XXXX vznikla škoda, a preto žalobu je potrebné zamietnuť.

3. Žalobca v písomnom vyjadrení mal za to, že z doterajšieho priebehu exekučného konania je zrejmé,
že žalobca nebude uspokojený v plnom rozsahu. Naviac je možné skonštatovať, že k vzniku škody v

rozsahu a podobe uvedenej v žalobe už došlo, a teda boli kumulatívne naplnené všetky podmienky
vzniku škody, tak ako ich ustanovuje a predpokladá zákon. So záverom, ktorý vo svojom vyjadrení
uvádza žalovaný, nie je možné súhlasiť, už samotná skutočnosť, že dotknuté exekučné konanie nebolo
doposiaľ ukončené, ale stále prebieha, nie je relevantnou skutočnosťou pre určenie vzniku škody ako
uvádza vo svojom vyjadrení žalovaný. Naopak, má za to, že skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca pre
určenie vzniku škody, je práve okamih odvolania súdneho exekútora z vykonávania exekučnej činnosti.

V okamihu odvolania súdneho exekútora z jeho funkcie bolo zrejmé v akej výške sa jemu podarilo
vymôcť pohľadávku oprávneného, ktorá bola predmetom vymáhania v dotknutom exekučnom konaní,
a teda aj to, v akej výške mu vznikol nárok na odmenu v zmysle § 16 ods. 2 vyhlášky. Súdny exekútor
si nemôže ponechať odmenu vo výške určenej z vymáhanej sumy uvedenej v poverení na vykonanie
exekúcie, nakoľko bol povinný v súlade s § 16 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmeňovaní

súdnych exekútorov zosúladiť svoju odmenu s uvedeným ustanovením a vypočítať odmenu tak, že
základom na určenie tejto odmeny bude výška vymoženej pohľadávky pre oprávneného. Žalobca má za
to, že konaním súdneho exekútora JUDr. L. I. došlo k naplneniu všetkých zákonných predpokladov pre
uplatnenie nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. zo strany žalobcu, jednoznačne
došlo k nesprávnemu úradnému postupu, pričom JUDr. L. I. bol povinný odovzdať, resp. poukázať

finančné prostriedky získané vymožením od povinného v uvedenom exekučnom konaní. Z dôvodu, že
suma vo výške 512,35 Eur bola od povinného v tomto exekučnom konaní súdnym exekútorom JUDr.
L. I. vymožená, bol súdny exekútor JUDr. U. X. povinný zarátať sumu na vymáhaný nárok, a to aj
napriek skutočnosti, že táto suma nebola poukázaná oprávnenému. Takýmto konaním oprávnenému
vznikla škoda vo výške vymoženej a nepoukázanej sumy, t.j. vo výške 512,35 Eur. Vzhľadom na všetky

uvádzané skutočnosti žalobcu je zrejmé, že škoda vznikla tým, že odvolaný súdny exekútor JUDr. L. I.
nepostupoval v súlade s príslušnými právnymi predpismi a neodovzdal vymožené finančné prostriedky
náhradníkovi JUDr. U. X., a preto žalobca trvá na podanej žalobe v plnom rozsahu.

4. Po vykonaní príslušného dokazovania prvostupňový súd žalobu ako nedôvodnú zamietol. S

týmto rozhodnutím sa neuspokojil žalobca a proti rozhodnutiu podal odvolanie. V odvolaní uviedol,
že napadnuté rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia. Žalobca mal zato, že z
doterajšieho priebehu exekučného konania je zrejmé, že žalobca nebude uspokojený v plnom rozsahu.
Naviac je možné skonštatovať, že k vzniku škody, v rozsahu a v podobe uvedenej v žalobe už
došlo, a teda boli kumulatívne naplnené všetky podmienky vzniku škody tak, ako ich ustanovuje a

predpokladá zákon. Samotná skutočnosť, že dotknuté exekučné konanie nebolo doposiaľ ukončené,
ale stále prebieha, nie je relevantnou skutočnosťou pre určenie vzniku škody. Naopak má za to, že
skutočnosťou, ktorá je rozhodujúca pre určenie vzniku škody je práve okamih odvolania súdneho
exekútora z vykonávania exekučnej činnosti. V okamihu odvolania súdneho exekútora z jeho funkcie
bolo zrejmé, v akej výške sa jemu podarilo vymôcť pohľadávku oprávneného, ktorá bola predmetom

vymáhania v dotknutom exekučnom konaní, a teda aj to, v akej výške mu vznikol nárok na odmenu
v zmysle § 16 ods. 2 Vyhlášky. Podľa jeho názoru, konaním súdneho exekútora JUDr. L. I. došlo
k naplneniu všetkých zákonných predpokladov pre uplatnenia nároku na náhradu škody v zmysle
Zákona č. 514/2003 Z. z. zo strany žalobcu. Zo strany súdneho exekútora JUDr. L. I. jednoznačne
došlo k nesprávnemu úradnému postupu. Minister spravodlivosti SR na základe vlastnej žiadosti

odvolal súdneho exekútora JUDr. L. I. z funkcie súdneho exekútora s účinnosťou od 31.1.2009. Za
zástupcu, respektíve náhradníka odvolaného súdneho exekútora bol ustanovený JUDr. U. X., súdny
exekútor, so sídlom M. XX, O.. JUDr. L. I. bol povinný v zmysle ustanovení zákona č. 233/1995 Z.
z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti riadne odovzdať agendu neskončených exekučných
konaní vrátane exekučného konania ExÚ XXX/XXXX. Zároveň bol povinný odovzdať, resp. poukázať

finančné prostriedky získané vymožením od povinného v uvedenom exekučnom konaní JUDr. U. X., ako
ustanovenému náhradníkovi. Je teda zrejmé, že konaním súdneho exekútora JUDr. L. I. boli prostriedky
vymoženéodpovinnéhovexekučnomkonaníExÚXXX/XXXX,ktoréneodovzdalnástupcoviJUDr.U.X.,
čím došlo k nesprávnemu a zároveň nezákonnému postupu odvolaného súdneho exekútora. Takýmtokonaním oprávnenému vznikla škoda vo výške vymoženej a nepoukázanej sumy, t. j. vo výške 512,35,-
Eur. Z uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vrátil vec súdu
prvého stupňa na ďalšie konanie, resp. napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že jeho nároku v celom

rozsahu vyhovie.

5. Odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil pričom konštatoval, že súd prvého stupňa sa
dostatočným spôsobom nevysporiadal so zistením, či žalobcovi vznikla škoda vo výške vymoženej a
nepoukázanej sumy 512,35 Eur, pretože tak, ako vyplýva z dokazovania pred súdom prvého stupňa,

súdny exekútor JUDr. L. I. vymožené finančné prostriedky od povinného neodovzdal nástupcovi JUDr.
U. X.. Podľa názoru odvolacieho súdu momentom odvolania JUDr. L. I. z funkcie súdneho exekútora
bolo možné zistiť, v akej výške mu vznikol nárok na odmenu ( § 16 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z.) po
zistení výšky vymoženej sumy v exekučnom konaní.

6. Prvostupňový súd vypočul strany sporu prostredníctvom ich právnych zástupcov.

7. Právny zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, je
toho názoru, že v konaní je možné určiť výšku škody. Vychádza z tej skutočnosti, že v správe súdneho
exekútora - náhradníka JUDr. U. X. je táto výška škody určená, pričom finančné vyúčtovanie, ktoré musí
byť v zmysle § 16a odsek 1 zákona číslo 233/95 Zb. vykonané je momentom, na základe ktorého sa

určuje, resp. dá sa určiť výška škody. Je toho názoru, že výsledok exekučného konania nebude mať
vplyv na nároky voči odvolávanému exekútorovi. Na základe týchto skutočností považuje žalobu za
dôvodnú,pričomnavrhujúsúdupodanejžalobevyhovieťauplatňujúsináhradutrovtakprvostupňového,
ako aj odvolacieho konania.

8. Právny zástupca žalovaného uviedol, že trvá na svojich prednesoch na minulých pojednávaniach,
pričom ak si exekútor ponechal z výkonu exekúcie sumu, ktorá mu neprináležala, ide v tomto prípade
podľajehonázoruoneoprávnenénakladaniesvymoženýmiprostriedkamizostranysúdnehoexekútora,
avšak nie je možné hovoriť o škode, pretože aj vzhľadom na rozhodnutia Ústavného súdu SR a
NS SR na ktoré už poukázali, žalobca si právo na vydanie tejto sumy mal uplatniť priamo voči

súdnemu exekútorovi a pokiaľ tak neurobil, resp. nie je preukázaná bezúspešnosť domáhania sa
takéhoto plnenia, nedochádza podľa jeho názoru k vzniku škody a tým ani k zodpovednosti žalovanej,
ktorá by mala byť zaviazaná na jej náhradu. Zároveň chce týmto vzniesť námietku nedostatku aktívnej
vecnej legitimácie žalobcu pre uplatnenie nároku. Súčasný žalobca v konaní spoločnosť EOS KSI
Slovensko s.r.o. odvodzuje svoju aktívnu vecnú legitimáciu pre uplatnenie nároku od zmluvy o postúpení

pohľadávky zo dňa 01.09.2016. Predmetom tejto zmluvy o postúpení pohľadávky medzi súčasným
žalobcom a bývalým žalobcom však podľa predloženej zmluvy a jej prílohy bola pohľadávka vymáhaná
v exekučnom konaní Ex/134/2007, pričom predmetom tohto konania je uplatnenie náhrady škody
titulom zodpovednosti za škodu voči súdnemu exekútorovi. Samotný žalobca uvádza, že vymožením
prostriedkov v exekúcií v tejto časti došlo k zániku pohľadávky voči povinnému v exekúcii a pokiaľ

tieto prostriedky nemá žalobca, už ich nie je možné opakovane v exekúcii vymáhať. V tejto časti, ktorá
je uplatnená v tomto konaní už nejde o pohľadávku vymáhanú v exekučnom konaní, ale o pohľadávku
zodpovednosti za škodu. K postúpeniu tejto pohľadávky, ktorá je uplatňovaná voči štátu resp. súdnemu
exekútorovi v zast. štátom, však zmluvou o postúpení pohľadávky nedošlo. Preto sú toho názoru, že
žalobca nie je aktívne vecne legitimovaný pre uplatnenie tohto nároku a z tohto dôvodu žiada žalobu

zamietnuť.

9. Po vykonaní príslušného dokazovania súd vo veci opätovne rozhodol tak, že zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobcovi 486,45 Eur, žalobu čo do zaplatenia 25,29 Eur zamietol a žalobcovi priznal náhradu
trov konania vo výške 90%.

10. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací podľa §34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový
poriadok (ďalej len CSP) prejednal odvolanie v rozsahu danom ust. § 379 CSP, rešpektujúc viazanosť
odvolacími dôvodmi podľa §380 ods. 1 CSP bez nariadenia pojednávania, pretože nepovažoval za
potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie (ust. §381 ods. 1 CSP), pričom dospel k záveru, že

odvolanie žalovanej je dôvodné, preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ust. § 389 ods. 1 písm. b/,
c/ CSP zrušil a podľa ust. § 391 ods. 1 CSP vrátil vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.11. Predmetom odvolacieho konania bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zaviazal žalovaného
k povinnosti zaplatiť žalobcovi sumu 2.709,20 Eur s príslušenstvom, spolu s nákladmi spojenými s
uplatnením a mimosúdnym vymáhaním vo výške 322,48 Eur a výroku o náhrade trov konania vo

výške 162,50 Eur, trov právneho zastúpenia vo výške 2.632,54 Eur. Odvolací súd z predloženého spisu
zistil, že žalobca sa domáha zaplatenia 512,35,- Eur proti žalovanému, na tom skutkovom základe,
že dňa 17.05.2007 bol súdnemu exekútorovi JUDr. L. I., Exekútorský úrad G. doručený návrh na
vykonanie exekúcie právneho predchodcu oprávneného, ktorým sa domáhal, aby súdny exekútor na
základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Z. č. k. XRob/XXX/XXXX-

XX zo dňa 5.1.2207 vymohol od povinného v prvom rade W. P. a povinného v druhom rade C. P.
sumu 14.048,06,- Eur s príslušenstvom, a zároveň, aby mu vymohol sumu 507,39,- Eur s prísl. Dňa
31.05.2007 bolo vydané exekútorom upovedomenie o začatí exekúcie a o trovách exekúcie na základe
návrhu na vykonanie exekúcie a na základe poverenia na vykonanie exekúcie vydaného Okresným
súdom v Z. dňa 29.05.2007. Od 22.09.2010 došlo k zmene exekútora. Novým exekútorom sa stal
L.. U. X., Exekútorský úrad O.. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že

exekúcia na základe právoplatného a vykonateľného platobného rozkazu Okresného súdu Z. č.k. XRob/
XXX/XXXX-XX zo dňa 05.01.2007 o vymoženie 14.048,06,- Eur pokračovala, výkon rozhodnutia nebol
zastavený, ani žiadnym iným spôsobom ukončený, preto nebolo možné konštatovať, že v majetkovej
sfére žalobcu došlo ku škode, ktorá by vznikla nesprávnym úradným postupom v tomto exekučnom
konaní. V danom prípade náhradník exekútora v exekúcii pokračoval a zabezpečoval výkon exekúcie

v neukončených exekučných konaniach, a preto nemohlo dôjsť k vyporiadaniu v zmysle Exekučného
poriadku, a teda ani ku konštatovaniu, že zvyšná časť vymoženej sumy po odpočítaní odmeny prislúcha
oprávnenému a mala byť vyplatená oprávnenému. Ďalej poukázal na Vyhlášku č. 288/1995 Z. z. § 4
ods. 1, ktorá stanovovala, že základom na určenie odmeny súdneho exekútora za výkon exekučnej
činnosti pri exekúcii na peňažné plnenie je výška vymáhanej pohľadávky, ak nie je ustanovené inak.

Aj z dikcie tohto ustanovenia potom vyplýva, že pri vykonávaní tejto exekúcie nedošlo k nesprávnemu
úradnému postupu zo strany súdneho exekútora, pokiaľ tento si ponechal odmenu z výšky vymáhanej
pohľadávky. Finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu funkcie exekútora nebolo podkladom
na preukázanie vymoženého plnenia po odpočítaní trov náhradníka exekútora oprávnenému a v tomto
štádiu konania nebolo zrejmé, ako bude exekučné konanie ukončené a aká suma bude oprávnenému

poukázaná, preto súd konštatoval, že doposiaľ nedošlo k vzniku škody na strane oprávneného a žalobu
zamietol. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie žalovanej bolo dôvodné.
Základnou odvolacou námietkou žalovanej bolo namietanie skutočnosti, že v danom právnom vzťahu
došlo ku vzniku škody v rozsahu uvádzanom súdom prvej inštancie, námietka nesprávneho právneho
posúdenia, keď podľa názoru žalovanej možnosť uplatnenia vzniku škody nastáva až v prípade

bezúspešnostiuplatnenianárokunavydaniebezdôvodnéhoobohatenia(§451Občianskehozákonníka)
a námietka nedostatku aktívnej legitimácie na strane žalobcu. Podľa zistenia odvolacieho súdu zo
spisového materiálu vyplývalo, že týmito námietkami sa žalovaná bránila už v písomnom vyjadrení k
žalobe. Súd prvej inštancie sa v napadnutom rozhodnutí zaoberal iba skúmaním zistenia existencie
škody a jej výšky, pričom opomenul akýmkoľvek spôsobom odôvodniť rozhodnutie v časti námietky

žalovanej o vzniku bezdôvodného obohatenia na strane súdneho exekútora. Ďalej bolo potrebné potom
prisvedčiť odvolacej námietke žalovanej, že napadnuté rozhodnutie nebolo dostatočne odôvodnené, i
keď námietka žalovanej má pritom oporu napríklad v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, ako i nálezu
Ústavného súdu (sp.zn. 3US/361/09). V námietke žalovanej ohľadom nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu odvolací súd uvádzal, že v napadnutom rozhodnutí tiež absentovalo riadne odôvodnenie

týkajúce sa námietky žalovanej o nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu na uplatnený nárok. Žalovaná
pritom opakovane ako v konaní pred okresným súdom aj v odvolacom konaní namietala nedostatok
aktívnej legitimácie žalobcu, pričom argumentovala tým, že na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky
zo dňa 12.09.2014 uzavretej medzi účastníkom na strane žalobcu ČSOB, a.s. a EOS KSI Slovensko
vyplýva, že došlo len k postúpeniu pohľadávky priznanej postupcovi platobným rozkazom Okresného

súdu Z. zo dňa 05.01.2007, č.k. XRob/XXX/XXXX - 53 vymáhanej v exekučnom konaní pod sp. zn. W
ale nie uplatneného nároku. Podľa zistenia súdu prvej inštancie v napadnutom rozhodnutí pod bodom
25. len skonštatoval aktívnu legitimáciu na základe uzavretej Zmluvy z postúpenia pohľadávok zo dňa
12.09.2014 bez toho, aby konkrétne odôvodnil vznesenú námietku o nedostatku aktívnej legitimácie
žalobcu.

12. Odvolací súd vrátil prvostupňovému súdu vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nariadil
zisťovať vytýkané skutočnosti, a to námietku žalovanej ohľadom uplatnenia bezdôvodného obohateniavoči súdnemu exekútorovi, zisťovanie aktívnej legitimácie žalobcu a až následne výšku uplatňovaného
nároku.

13. Žalobca na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval svojich doterajších vyjadrení. Vo vzťahu
k spornej otázke aktívnej legitimácie poukázal na tú skutočnosť, že zmluvou o postúpení pohľadávok
boli na žalobcu zo strany právneho predchodcu postúpené všetky práva a povinnosti viaznuce k
úverovej zmluve, pričom toto postúpenie sa vzťahuje aj na všetky na to nadväzujúce súdne a iné
konania. Poukázal na to, že aj v rámci exekúcie došlo zo strany exekučného súdu k povoleniu zmeny

účastníka konania, kde predložená zmluva o postúpení pohľadávok preukazovala takéto postúpenie
pohľadávky. Na jeho podklade Okresný súd Z. vydal uznesenie, ktorým povolil zmenu účastníka na
strane oprávneného. V ďalšom zotrval na podanej žalobe.

14. Žalovaný ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a poukázal na zrušujúce uznesenie Krajského
súdu v Banskej Bystrici, v zmysle ktorého úlohou súdu prvej inštancie v ďalšom priebehu konania je

posúdenie námietky žalovanej ohľadom uplatnenia bezdôvodného obohatenia žalobcom voči súdnemu
exekútorovi a zisťovanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu. Skutkový stav bol v doterajšom priebehu
konania zistený a súdom ustálený a to, že súdny exekútor nevyplatil oprávnenému v exekučnom konaní
jemu patriacu sumu 496,45 Eur, vymoženú od povinných, a túto súčasne ani nepostúpil na účet svojho
náhradníka, JUDr. X.. V ostatnom žalovaná zotrvala na svojich prednesoch.

15. Prvostupňový súd k veci okrem vypočutia strán sporu vykonal dokazovanie oboznámením sa so
žalobným návrhom, platobným rozkazom sp.zn.. zo dňa 05.01.2007, návrhom na vykonanie exekúcie
zo dňa 15.05.2007, upovedomením o začatí exekúcie zo dňa 31.05.2007, príkazom o začatí exekúcie
zrážkami zo mzdy zo dňa 14.06.2007, prehľadom úhrad evidovaných k spisu Ex XXXXX/XXXX,
oznámením o výsledku predbežného prerokovania nároku na náhradu škody žalovaným, žiadosťou o

predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody žalobcu zo dňa 01.03.2013, oznámením o vstupe
prokurátora do konania, oznámením o výstupe prokurátora z konania, vyjadreniami účastníkov konania,
pripojeným spisom W., na základe čoho zistil, že žalobca sa obrátil na súdneho exekútora JUDr.
L. I. dňa 15.05.2007 s návrhom na vykonanie exekúcie na základe právoplatného a vykonateľného
rozhodnutia Okresného súdu Z., a to platobného rozkazu XRob/XXX/XXXX-XX zo dňa 05.01.2007,

na základe ktorého návrhu bolo Okresným súdom Z. vydané poverenie a súdny exekútor JUDr. L. I.
vykonával exekúciu zrážkami zo mzdy, pričom dňa 01.02.2009 bol súdny exekútor JUDr. L. I. odvolaný z
funkcie exekútora a za jeho náhradníka bol vymenovaný súdny exekútor JUDr. U. X., Exekútorský úrad
O., ktorý potom oznámil žalobcovi, že JUDr. L. I. v exekúcii vymohol sumu 741,77 Eur, z ktorej sumy
oprávnenému zostáva poukázať 512,35 Eur a v zmysle uvedeného oznámenia o stave exekúcie ku dňu

odvolania súdneho exekútora JUDr. L. I. sa suma 512,35 Eur nenachádzala na účtoch, ktoré JUDr. U. X.
po JUDr. L. I. prebral, na základe čoho potom žalobca mal za to, že táto suma mu mala byť poukázaná
ku dňu odvolania exekútora z funkcie, pričom poukázal na nesprávny úradný postup súdneho exekútora
JUDr. L. I., podal návrh na predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody Ministerstvu spravodlivosti
SR, ktoré jeho žiadosť zamietlo ako neopodstatnenú, resp. tejto žiadosti nebolo vyhovené, čo mu bolo

oznámené listom zo dňa 09.09.2013 a dňa 13.11.2014, potom žalobca sa obrátil s nárokom o zaplatenie
512,35 Eur z titulu náhrady škody na príslušný súd. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť.

16. Súd v prvom rade posudzoval otázku námietky žalovanej, ohľadom možnosti uplatnenia nároku na
náhradu škody až v prípade bezúspešnosti uplatnenia nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (§

451 Občianskeho zákonníka). Ustanovenia upravujúce občianskoprávnu zodpovednosť za bezdôvodné
obohatenie majú len subsidiárny charakter a samotné bezdôvodné obohatenie tak predstavuje len
podporný titul pre ochranu osoby postihnutej v majetkovej sfére v prípade, že neexistuje iný, primárny
titul, ktorým môže byť, napr. existencia platnej zmluvy, spôsobenie škody a pod. Záver o subsidiárnom
charaktere nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia formulovaný spôsobom, že „nárok na vydanie

bezdôvodného obohatenia je možné uplatniť len v tom prípade, ak nie sú splnené podmienky pre
dosiahnutie rovnakého uspokojenia z titulu nároku na náhradu škody,“ bol formulovaný v stanovisku
občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR, Cpj 37/18 zo dňa 21.12.1978, ktoré bolo potvrdené
ďalším stanoviskom uverejneným pod rozhodnutím č. 25/1986, strana 299 Zbierky súdnych rozhodnutí
a stanovísk. Vyššie uvedený záver je podporovaný aj relevantnou právnou doktrínou tak z minulosti

(porovnaj V. Plecitý: Aktuálne otázky zodpovednosti za neoprávnený majetkový prospech, In: Právnik č.
3/1984 alebo K. Danek: Ešte k niektorým otázkam vzťahu,...), ale aj zo súčasnosti (napr. J. Fiala - M.
Kindl a kol.: Občianske právo hmotné, Plzeň 2007, strana 654), podľa ktorej nároky z bezdôvodného
obohatenia majú subsidiárny charakter. Vo všeobecnosti sa dá teda uviesť, že plnenie na základebezdôvodného obohatenia možno požadovať len vtedy, ak nemožno požadovať plnenie z iného titulu,
ktorý právny názor vo svojich ostatných rozhodnutiach zastáva aj Najvyšší súd SR (uznesenie NS SR
sp.zn. 2Cdo/4/2010, sp.zn. 2Cdo/155/2011, rozsudok NS SR sp.zn. 1Cdo/123/2009).

17. Prezentovaný názor o konkurencii nároku na náhradu škody a nároku na vydanie bezdôvodného
obohatenia zhrnutý do záveru, že právo na náhradu škody voči štátu podľa Zákona o zodpovednosti
za škodu pri výkone verejne moci nevznikne, kým poškodený má možnosť domáhať sa vydania
bezdôvodného obohatenia voči subjektu, ktorý má povinnosť bezdôvodné obohatenie vydať, nemožno

považovať za správny.

18. V tejto súvislosti súd poukazuje na ostatný vývoj judikatúry a ustálenie právneho názoru na
uvedenúproblematiku,keďUznesenieNajvyššiehosúduSlovenskejrepublikysp.zn.3Cdo75/2015bolo
zverejnené v Zbierke stanovísk a rozhodnutí Najvyššieho súdu a súdov SR 8/2016 pod R 74/201, v
ktorom bola prijatá právna veta: „Zodpovednosť súdneho exekútora za škodu podľa § 33 ods. 1 zák.

č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov
(Exekučný poriadok) zodpovednosť štátu za škodu podľa zák. č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za
škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov, ktorá bola spôsobená súdnym
exekútorom pri výkone exekučnej činnosti sa vzájomne nevylučujú.“ Súd tak opätovne poukazuje na to,
že jednotlivé ustanovenia zák. č. 514/2003 o zodpovednosti za škodu pri výkone verejnej moci treba

vykladať tak, aby mohlo byť právo jednotlivcov na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím
alebo nesprávnym úradným postupom aj účinne realizované. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení
nemožno obmedziť uvedené právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom, keď zároveň platí, že
zodpovednosť štátu za škodu je absolútnou objektívnou zodpovednosťou, pre ktorej vznik a existenciu
nie sú podstatné žiadne ďalšie skutočnosti, ako skutočnosti predpokladané zákonom, t.j. ani splnenie

podmienky predchádzajúceho využitia, možnosti domáhať sa plnenia z titulu vydania bezdôvodného
obohatenia.

19.Vďalšomsasúdzaoberalnámietkoužalovanejohľadomaktívnejlegitimáciežalobcu.Zotrvalnatom,
že zo zmluvy o postúpení pohľadávky z 01.09.2016 vyplýva, že bola postúpená pohľadávka vymáhaná

v exekučnom konaní EX XXXXX/XXXX,. pričom bol toho názoru, že nárok vyplývajúci z tejto pohľadávky
vyplýva z tejto pohľadávky, je nárokom, ktorý patrí postupníkovi, a preto je tu daná aktíva legitimácia
na strane žalobcu.

20. Z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok vyplýva, že pôvodný žalobca Československá

obchodnábanka,a.s.postúpilanaterajšiehožalobcuEOSKSISlovensko,s.r.o.pohľadávkuvyplývajúcu
z úverovej zmluvy voči W. P. a C. P. ako spoludlžníkovi. Zo zmluvy o postúpení pohľadávok vyplýva,
že vzťahy zmluvných strán, ktoré nie sú výslovne upravené v tejto zmluve sa riadia príslušnými
ustanoveniami Občianskeho zákonníka a Obchodného zákonníka a inými všeobecne záväznými
právnymi predpismi právneho poriadku Slovenskej republiky.

21. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka
postúpiť písomnou zmluvou inému.

22. Keďže spôsob nadobudnutia pohľadávky zmluvou má derivatívny charakter, nadobúda postupník

predmetpostúpeniavtakomstave,vakomsanachádzavčasepostúpenia.Vsúladesprincípomidentity
pohľadávky sa obsah dlžníkovho záväzku v dôsledku cesie nemení a nemení sa ani zabezpečenie tohto
záväzku.Občianskyzákonníkobsahujeprávnukonštrukciu,nazákladektorejzprechádzaspostúpenou
pohľadávkou na postupníka ex lege aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené. Ide o akcesorické
práva, ktoré sú spojené s pohľadávkou ako hlavným záväzkom, a ktoré vznikli a trvajú v súvislosti s

existenciou pohľadávky a jej obsahom. K prechodu príslušenstva a práv spojených s pohľadávkou,
vrátane práv vyplývajúcich z jej zabezpečenia, dochádza účinnosťou postúpenia samotnej pohľadávky.
Je potrebné zdôrazniť, že tieto akcesorické práva nie sú popri pohľadávke osobitne prevádzané.

23. Je pravdou, že žiadosť o predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody si ako poškodený

uplatnila Československá obchodná banka, a.s, pričom v zmluve o postúpení pohľadávok zo dňa
12.09.2016, ktorou postúpila pohľadávku voči povinným v prvom a druhom rade, nie je výslovne
uvedené, že touto zmluvou sa postupuje nárok na náhradu škody uplatnený v zmysle osobitných
právnych predpisov, avšak súd bol toho názoru, že tým, že bola pohľadávka postúpená na žalobcuEOS KSI, s.r.o. boli tým postúpené aj práva s ňou spojené, pričom pôvodnému žalobcovi by už takýto
nárok nenáležal, vzhľadom na postúpenie pohľadávky a naopak takáto škoda spôsobená nesprávnym
úradným postupom náleží novému žalobcovi.

24. Ďalej súd vychádzal z tvrdenia žalobcu, že Okresný súd Z. vydal uznesenie v exekučnom konaní
EX XXXXX/XXXX ktorým povolil zmenu účastníka na strane oprávneného čím žalobca vstúpil do práv
pôvodného oprávneného, ktorým bola Československá obchodná banka, a.s. a vo vzťahu k tejto
skutočnosti súd má za to, že škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora

môže vzniknúť len subjektu, ktorý v exekúcii vystupuje ako oprávnený. Pokiaľ nárok na predbežné
prerokovanie nároku na náhradu škody uplatnil pôvodný oprávnený, súd bol toho názoru, že tento nárok
v rámci exekučného konania prešiel na terajšieho oprávneného, t.j. žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že
súd mal za to, že aktívna legitimácia na strane žalobcu je daná.

25. V ďalšom potom posúdil vec v zmysle príslušných ustanovení zákona 514/2003 Z.z., zákona č.

233/1995 Z.z.. a vyhlášky č. 288/1995 Z.z., s poukazom na rozhodnutie KS Banská Bystrica XXCob/
XXX/XXXX-XXX Z.z.

26. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z., štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto
zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri

výkone verejnej moci, a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným
pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o
väzbe, alebo d) nesprávnym úradným postupom.

27. Podľa § 4 ods. 1, písm. a), bod 3 zákona č. 514/2003 Z.z., vo veci náhrady škody, ktorá bola

spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1, koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z
poverenia súdu podľa osobitného predpisu,

28. Podľa § 9 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z.z, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným

postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických osôb a právnických osôb.

29. Žalobca v konaní tvrdil, že nesprávnym úradným postupom súdneho exekútora JUDr. L. I. mu
vznikla škody tým, že tento súdny exekútor si na odmene ponechal vyššiu čiastku než mu prináležala,
peniaze ďalej neodviedol svojmu náhradníkovi, ktorý bol v týchto konaniach jeho právnym nástupcom,
pričom v zmysle citovaných zákonných ustanovení je pasívne legitimovaným subjektom Ministerstvo
spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré v rámci predbežného prerokovania nároku odmietlo tento

nárok uspokojiť a preto sa žalobca v zmysle ustanovenie § 15 ods. 1 a § 16 ods. 1 zákona č. 514/2003
Z.z. obrátil na príslušný súd.

30. Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona, nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, rozhodnutím

o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, ako aj nárok na náhradu škody spôsobenej
nesprávnym úradným postupom je potrebné vopred predbežne prerokovať na základe písomnej žiadosti
poškodeného o predbežné prerokovanie nároku (ďalej len "žiadosť") s príslušným orgánom podľa § 4
a 11.

31. Podľa § 16 ods. 4 citovaného zákona, ak príslušný orgán neuspokojí nárok na náhradu škody
alebo uspokojí iba jeho časť do šiestich mesiacov odo dňa prijatia žiadosti alebo ak príslušný orgán
písomne oznámi poškodenému, že neuspokojí jeho nárok na náhradu škody, môže sa poškodený
domáhať uspokojenia nároku alebo jeho neuspokojenej časti na súde. Pri uplatnení nároku na súde
môže poškodený požadovať úhradu len v rozsahu nároku, ktorý bol predbežne prerokovaný, a z

titulu, ktorý bol predbežne prerokovaný. Ak súd rozhodnutím o náhrade škody prizná poškodenému aj
úrok z omeškania, lehota omeškania začína príslušnému orgánu plynúť najskôr dňom oznámenia, že
neuspokojí nárok na náhradu škody, alebo uplynutím šesťmesačnej lehoty na predbežné prerokovania
nároku, ak súd neurčí začiatok jej plynutia neskôr.32. Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.

33. Z obsahu spisového materiálu súd zistil, že právny predchodca žalobcu požiadal žalovaného o
predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody, pričom žalovaný právnemu predchodcovi žalobcu
oznámil, že nebolo preukázané kumulatívne splnenie zákonných podmienok pre vznik nároku na
náhradu škody. Z toho dôvodu bola jeho žiadosť vyhodnotená ako nedôvodná, pričom toto bolo
oznámené právnemu predchodcovi žalobcu listom zo dňa 09.09.2013.

34. Keďže žalovaný oznámil žalobcovi, že jeho nárok neuspokojí, žalobca sa obrátil so svojim nárokom
na súd.

35. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti, exekútor je
štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí

(ďalej len "exekučná činnosť").

36. Podľa § 5 ods. 2 citovaného zákona, vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

37. Súd bol toho názoru, že v tomto prípade exekútor je orgánom verejnej moci a vykonávanie exekučnej

činnosti je výkonom verejnej moci, na základe čoho je subjektom, za ktorý štát zodpovedá za škodu
spôsobenú nesprávnym úradným postupom, preto sa ďalej zaoberal posúdením nároku žalobcu z
hľadiska jeho dôvodnosti.

38. Podľa § 16, ods. 1, písm. c) zákona č. 233/1995 Z.z., výkon funkcie exekútora zaniká odvolaním

exekútora.

39. Podľa § 16, ods. 2, písm. a) zákona č. 233/1995 Z.z., komora navrhne ministrovi odvolanie exekútora
na žiadosť exekútora.

40. Podľa § 16, ods. 7 zákona č. 233/1995 Z.z., pri zániku výkonu funkcie exekútora podľa odseku
1 komora určí náhradníka. Za náhradníka vymenuje komora v lehote 30 dní od zániku funkcie podľa
odseku 1 exekútora, ktorý na vymenovanie za náhradníka udelí súhlas. Ak nebolo možné vymenovať za
náhradníkažiadnehoexekútorasjehosúhlasom,stávasapouplynutítejtolehotynáhradníkomexekútor,
ktorý bol zástupcom exekútora, ktorého výkon funkcie exekútora zanikol. Náhradník exekútora vykonáva

exekučnú činnosť vo svojom mene a v konaniach pokračuje na základe pôvodného poverenia.

41. Podľa § 16a, ods. 1 zákona č. 233/1995 Z.z., v prípade zániku výkonu funkcie exekútora podľa §
16 ods. 1 písm. a) a b) náhradník exekútora v súčinnosti s prezídiom komory (§ 214) vykoná do 30
dní po zániku výkonu funkcie exekútora súpis stavu exekučných spisov podľa registra vedeného na

exekútorskom úrade. Náhradník exekútora vykoná finančné vyúčtovanie spisov ku dňu zániku výkonu
funkcie exekútora na základe dokladov, ktoré sú súčasťou exekučného spisu.

42. Podľa § 16a, ods. 3 zákona č. 233/1995 Z.z., náhradník exekútora zabezpečí výkon exekúcie
v neukončených exekučných konaniach. Náhradník exekútora je oprávnený disponovať s osobitným

bankovým účtom exekútora, ktorému výkon funkcie zanikol.

43. Podľa § 16, ods. 2 zákona vyhl. č. 288/1995 Z.z., ak súdny exekútor pri exekúcii na peňažné plnenie
vymôže časť pohľadávky pred jeho vylúčením z vykonávania exekúcie alebo pred jej zastavením, pri
určovaní jeho odmeny sa postupuje podľa § 5 s tým, že základom na určenie tejto odmeny je výška

vymoženej pohľadávky.

44. Podľa § 5, ods. 1 cit. vyhl., odmena súdneho exekútora je 20% zo základu na jej určenie, najmenej
však 33,19 Eur a najviac 33.193,92 Eur.

45. Vychádzajúc zo stanoviska odvolacieho súdu, najmä s poukazom na ustanovenie § 16 odsek 2 vyhl.
č. 288/1995 Z.z. v spojení s § 5 citovanej vyhlášky, súd nesporne zistil, že výška vymoženej pohľadávky
v konaní predstavuje 741,77 Eur, ktorú čiastku vymohol súdny exekútor JUDr. L. I. od povinných,
čo vyplýva z exekučného spisu Ex/XXXXX/XXXX zo strany spisu - prehľad úhrad evidovaných k spisu,z čoho potom odmena súdneho exekútora má predstavovať 20% t.j. 148,35 Eur z čoho vyplýva, že
po odpočítaní čiastok 106,97 Eur ako hotových výdavkov na spise sumy 148,35 Eur čo predstavuje
20% včetne DPH v zmysle § 5 vyhl.č.288/1995 Z.z. na základe čoho potom mal poukázať JUDr. L. I.

na účet JUDr. U. X. 486,45 Eur. Táto čiastka nebola poukázaná ako to vyplýva z oznámenia o stave
exekúcie zo dňa 22.09.2010 súdneho exekútora JUDr. U. X., čím I. stupňový súd má za to, že došlo
zo strany súdneho exekútora JUDr. L. I. k nesprávnemu úradnému postupu a v zmysle § 3 odsek 1
písm. d zákona číslo 513/2003 Z.z. a štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za
škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti tohto zákona, pri výkone verejnej

moci nesprávnym úradným postupom , kedy súdny exekútor JUDr. L. I. si ponechal prostriedky vo
výške 486,45 Eur , ktoré mal poukázať na účet súdneho exekútora JUDr. U. X. pri prevzatí jeho úradu
týmto exekútorom a riadiac sa takouto právnou úvahou súd potom zaviazal žalovaného k úhrade tejto
sumy .Vo zvyšku žalobu ako nedôvodnú zamietol.

46. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 262 odsek 1 CSP, podľa ktorého o nároku na náhradu

trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

47. O trovách konania ďalej bude rozhodnuté podľa § 262 odsek 2 CSP, o výške náhrady trov konania
rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

48. Podľa § 255 odsek 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

49. Podľa § 255 odsek 2 CSP , ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania
pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

50. Žalobca mal úspech v konaní do 95% hodnoty sporu, a neúspech čo do 5% hodnoty sporu, preto
mu prislúcha nárok na zaplatenie 90% trov, ktoré mu vznikli.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v troch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,
len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno

napraviť v konaní pred odvolacím súdom,
c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.