Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 7Co/100/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8118202929
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Branislav Breza

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8118202929.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Branislava Brezu a sudcov JUDr.

Martina Fiľakovského a JUDr. Anny Kovaľovej v právnej veci žalobcu Z. Z., H.. X.X.XXXX, C. N. S. H. V..
K. Č.. XX, právne zastúpeného JUDr. Jurajom Lukáčom, advokátom so sídlom v Poprade na Námestí
sv. Egídia č. 11/6, proti žalovanému: Slovenská republika, zastúpenému Centrom právnej pomoci so
sídlom v Bratislave na Námestí slobody č. 12, IČO: 30 798 841, o zodpovednosť za škodu spôsobenú
pri výkone verejnej moci, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 10.5.2019
č. k. 8C/13/2018-153 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalovanému sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Prvoinštančný súd napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a vyslovil, že žalobca nemá nárok na
náhradu trov konania. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Okresný súd Prešov rozsudkom zo dňa 14.12.1987 vydaným vo veci 6T37/1987 zaviazal Z. H.,
A. C. a žalovaného nahradiť poškodenému škodu vo výške 38.000,- Kčs. A.. B. Š. listom zo dňa
30.11.1988 vyzvala žalovaného na úhradu časti na neho pripadajúcej náhrady škody vo výške 12.666,-

Kčs. Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 19.1.1989 sp. zn. E64/1989, ktoré nadobudlo právoplatnosť
dňa 28.1.1989, nariadil podľa rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 14.12.1987 č. k. 6T/37/1987-290
vymoženie pohľadávky oprávneného A. D. v sume 12.666,- Kčs. Štátny majetok v Rožňave dňa
27.12.1989 vydal potvrdenie, v zmysle ktorého žalovaný zaplatil sumu 12.666,- Kčs a trovy návrhu
výkonu rozhodnutia. Okresný súd Prešov dňa 15.8.1997 vydal pre súdneho exekútora Mgr. Igora
Palšu poverenie na vykonanie exekúcie voči Z. H., A. C. a žalovanému na základe exekučného titulu
zo dňa 14.12.1987 sp. zn. 6T/37/1987 na vymoženie sumy 12.660,- Sk s príslušenstvom. Okresný

súd Prešov uznesením zo dňa 12.5.2014 č. k. 20Er/2182/1997-93 vyhlásil exekúciu za neprípustnú a
zároveň ju aj zastavil v zmysle ust. § 57 ods. 1, písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu, že výrok
exekučného titulu nie je vykonateľný, nakoľko nie je jednoznačne uvedené, či sa jedná o náhradu
škody rukou spoločnou a nerozdielnou alebo podľa účasti na spôsobenej škode jednotlivými podielmi.
Krajský súd v Prešove ako odvolací súd uznesením zo dňa 14.10.2014 sp. zn. 26CoE/48/2014 zrušil
uznesenie a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že
z ust. § 438 Občianskeho zákonníka jednoznačne vyplýva priorita pravidla solidárnej zodpovednosti.

Delená zodpovednosť predstavuje len subsidiárnu zodpovednosť voči zodpovednosti solidárnej. V
čase vydania exekučného titulu nebolo povinnosťou súdu vo výroku výslovne uviesť, že sa jedná
o solidárnu zodpovednosť, keďže tá je daná znením ust. § 438 ods.1 Občianskeho zákonníka.
Následne Okresný súd Prešov uznesením zo dňa 23.3.2015 č. k. 20Er/2182/1997-141, návrh žalobcuna zastavenie exekúcie zo dňa 20.8.2012 zamietol. Uviedol, že napriek tomu, že časť spoločného dlhu
už bola uhradená, nie je možné zastaviť exekúciu, keďže zvyšok spoločného dlhu ostáva aj naďalej
nevymožený.

3. Dňa 16.4.2015 žalovaný prijal žiadosť žalobcu o poskytnutie právnej pomoci za účelom podania
podnetu na podanie mimoriadneho dovolania generálnemu prokurátorovi voči uzneseniu Okresného
súdu Prešov zo dňa 23.3.2015 č. k. 20Er/2182/1997-141. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 13.8.2015 sp.
zn. 3N5967/15-KaPO priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci a určil právnika centra na

poskytovanie právneho poradenstva žiadateľovi vo veci spísania podnetu Generálnemu prokurátorovi
Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania proti uzneseniu o zamietnutí návrhu na
zastavenie exekúcie. Krajská prokuratúra Prešov v liste zo dňa 9.9.2015 oznámila žalobcovi, že v
danej veci nebolo zistené porušenie zákona v postupe a rozhodnutí súdu, a preto podnet žalobcu
odložila. Opakovaný podnet žalobcu zo dňa 2.11.2015 Generálna prokuratúra Slovenskej republiky
odložila, o čom bol žalobca informovaný v liste zo dňa 16.2.2016. Žalovaný rozhodnutím zo dňa

8.4.2016 sp. zn. 3N5600/16-PP-KaPO predbežne priznal žalobcovi nárok na poskytnutie právnej pomoci
a určil právnika centra na spísanie a podanie ústavnej sťažnosti vo veci zásahu do základných práv a
slobôd žiadateľa právoplatným uznesením Okresného súdu Prešov č. k. 20Er/2182/1997-141 zo dňa
23.3.2015 o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn.
26CoE48/2014 zo dňa 14.10.2014. Ústavný súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 17.5.2016 č. k.

III.ÚS 314/2016-7 sťažnosť žalobcu odmietol ako oneskorene podanú. Európsky súd pre ľudské práva
v liste zo dňa 9.2.2017 oznámil žalobcovi, že jeho sťažnosť proti Slovenskej republike pre porušenie
práva na spravodlivé konanie a právo na účinný opravný prostriedok vyhlásil za neprijateľnú.

4. Žalobca v liste zo dňa 15.5.2017 požiadal Ministerstvo spravodlivosti o predbežné prerokovanie

nároku na náhradu škody v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z. Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej
republiky v liste zo dňa 26.5.2015 postúpilo žiadosť o predbežné prerokovanie nároku žalobcu na
žalovaného.

5. Z lekárskej správy M. Z.. Z. N. zo dňa 22.10.2012 (č. l. 53 spisu) bolo zistené, že žalobca sa lieči na L.

od roku 1998, pričom si sám netrúfal začať liečbu P.. V správe sa ďalej konštatuje, že žalobca už v tom
čase trpel komplikáciami, a to diabetickou neproliferatívnou retinopatiou a diabetickou polyneuropathiou.

6. Zmyslom a účelom zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnejmocijestanoviťpodmienky,zaktorýchvznikáprávonanáhraduškodyspôsobenejnezákonným

rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu, či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným
postupom. Zákon o zodpovednosti za škodu je predpisom špeciálnym, pričom všeobecným predpisom
je v tomto prípade Občiansky zákonník.

7. Zákon o zodpovednosti za škodu sa vzťahuje na konanie, v ktorom v oblasti verejnej správy správne

orgány rozhodujú o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb, ak osobitný zákon neustanovuje inak. Správnym orgánom je štátny orgán, orgán
územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon
zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a
právnických osôb v oblasti verejnej správy.

8. V danom prípade sa žalobca nedomáha nároku na náhradu nemajetkovej ujmy z titulu vydania
nezákonného rozhodnutia.

9. Zákon o zodpovednosti za škodu nedefinuje ani pojem nesprávny úradný postup. Podľa rozsudku

Krajského súdu v Bratislave zo dňa 25.9.2013 vydaného vo veci 11Co2/2013 však môže ísť o akúkoľvek
činnosť spojenú s výkonom právomoci určitého štátneho orgánu, ak pri tomto výkone alebo v súvislosti
s ním dôjde k porušeniu pravidiel ustanovených právnymi predpismi pri konaní štátneho orgánu alebo k
porušeniu poriadku, ktorý vyplýva z povahy funkcie alebo cieľov tejto činnosti. Úradný postup je potrebné
posudzovať z hľadiska účelu, k dosiahnutiu ktorého postup štátneho orgánu smeruje. Za nesprávny

úradný postup sa považuje napríklad porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať
rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci,
teda aj nevydanie rozhodnutia, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv a právom
chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Nestačí len všeobecne poukázať na to, že orgányštátu nepostupovali v súlade so zákonom. Nesprávny úradný postup musí byť konkrétny a musí byť
presne pomenovaná činnosť, ktorá bola v rozpore s ustanoveniami konkrétneho zákona.

10. Centrum právnej pomoci je štátna rozpočtová organizácia, ktorej cieľom je zlepšovanie prístupu k
spravodlivosti pre ľudí v materiálnej núdzi, t.j. pre tých ľudí, ktorí pre nedostatok prostriedkov nemôžu
využívaťexistujúceprávneslužby.Centrumposudzujevprvomrade,čižiadateľspĺňapodmienkynároku
na právnu pomoc. Až následne je možné poskytnúť právnu pomoc, ktorá môže mať formu od právneho
poradenstva až po zastupovanie pred súdom právnikom centra alebo určeným advokátom.

11. V danom prípade nebolo tvrdené ani preukázané, aby žalovaný porušil niektorú zo svojich zákonných
povinností, v dôsledku čoho by žalobcovi vznikla škoda, resp. iná ujma. Žalovaný poskytol žalobcovi
právnu pomoc v zmysle jeho žiadosti a dal Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky podnet na
podanie mimoriadneho dovolania. Skutočnosť, že žalovaný neinformoval žalobcu aj o možnosti podať
ústavnú sťažnosť, resp. mu neodporučil ústavnú sťažnosť, nemožno zahrnúť pod pojem nesprávny

úradnýpostup.Právneporadenstvo,resp.právneslužbyCentraprávnejpomoci,niejemožnépovažovať
za úradný postup žalovaného. Tým je konanie o posudzovaní žiadosti o poskytnutie právnej pomoci.
Z tohto dôvodu nemôže byť obzvlášť predmetom preskúmavania úroveň a odbornosť poskytovanej
právnej pomoci. Okrem toho je potrebné podotknúť, že žalobca mal navyše zachované právo zvoliť si
sám právneho zástupcu mimo inštitútu právnej pomoci poskytovanej Centrom právnej pomoci podľa

zákona č. 327/2005 Z. z. osobám v materiálnej núdzi (§ 12 ods. 1 zákona č. 327/2005 Z. z.).
Účinná právna pomoc neznamená nutnosť podávania všetkých možných opravných prostriedkov, resp.
prostriedkov preskúmania právoplatných rozhodnutí, ale ide o činnosť, ktorou sa efektívne chránia práva
a oprávnené záujmy jednotlivých osôb. V danom prípade je však málo pravdepodobné, že by včasným
podaním ústavnej sťažnosti mohol žalobca zvrátiť pre neho nepriaznivé rozhodnutie v exekučnom

konaní, teda či by ústavný súd jeho sťažnosti vyhovel v merite veci. Taktiež je potrebné podotknúť,
že ústavnú sťažnosť nemožno stotožňovať s riadnym a ani mimoriadnym opravným prostriedkom proti
rozhodnutiam súdov.

12. V predmetnom konaní sa žalobca nedomáha náhrady škody, ale náhrady nemajetkovej ujmy. Právo

na náhradu nemajetkovej ujmy je možno priznať len v súvislosti s nesprávnym úradným postupom,
aj to len vtedy, ak nemajetková ujma vznikla v príčinnej súvislosti s týmto nesprávnym úradným
postupom,pričomnestačítvrdenie,ženemajetkováujmavznikla.Nemajetkováujmaapríčinnásúvislosť
medzi nesprávnym úradným postupom musia byť preukázané. V danom prípade žalobca neuniesol
dôkazné bremeno a nepreukázal ani priamu príčinnú súvislosť medzi tvrdeným postupom žalovaného

a vznikom ujmy na jeho zdraví a súkromnom živote. Žalobca trpel cukrovkou ako aj súvisiacimi
komplikáciami ešte predtým, než sa obrátil na žalovaného. Zhoršenie zdravotného stavu by mohlo
nanajvýš súvisieť s exekučným konaním, avšak nie s konaním Centra právnej pomoci, voči ktorému sa
domáha nemajetkovej ujmy.

13. Vzhľadom na uvedené súd prvej inštancie žalobu zamietol.

14. Výrok o trovách bol odôvodnený ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP.

15. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca. Navrhol rozsudok

zmeniť tak, aby jeho žalobe bolo vyhovené. Alternatívne požadoval rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť
na ďalšie konanie. Ako dôvod uviedol, že spôsob, akým zo strany žalovaného došlo k nesprávnemu
úradnému postupu spočíva v porušení jeho základných povinnosti podľa ust. § 9 ods. 2 písm. b) a c)
zákona č. 327/2005 Z. z. o poskytovaní právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi, kedy povinnosťou
žalovaného bolo poskytnúť žalobcovi riadne oboznámenie sa s prípadom a poskytnutie základnej

právnej rady. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil ani v rozsahu preskúmania základných procesných
podmienok pre ďalší postup, t. j. nepreskúmal základné procesné náležitosti ďalšieho postupu. Účel
poskytovania právnej pomoci osobám v materiálnej núdzi predpokladá zo strany práva neznalých
fyzických osôb právnu istotu v poskytnutí aspoň minimálnej miery právneho poradenstva. Je zrejmé,
že od tohto poradenstva nemožno očakávať hĺbkové právne analýzy s garanciou výsledku konania, ale

na druhej strane aj ten minimálny rozsah, v ktorom sú poskytované, musí mať svoje pevné mantinely,
pod ktoré nemožno takúto pomoc považovať za riadne poskytnutú. V opačnom prípade by sa návšteva
Centra právnej pomoci nijako nelíšila od laického názoru neprávnika, resp. by nešlo o právnu pomoc.
Takýmto mantinelom je aspoň posúdenie základných procesných náležitosti, t. j. očakávanie, že ak savo veci ide podať opravný prostriedok - ústavná sťažnosť, tak sa toto podanie nevráti odmietnuté ako
oneskorene podané, ale že sa jeho obsahom, či už s úspechom alebo bez, budú adresáti zaoberať.
Žalobca v tomto konaní nenamieta a ani žalovanému nevytýka rozdielnosť právnych názorov na

samotné meritum veci zastavenia exekučného konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp.
zn. 20Er/2182/1997, ale namieta a vytýka žalovanému postup, ktorý z hľadiska záverov ústavného súdu
nemožno považovať za riadne poskytnutie základnej právnej rady v zmysle ust. § 9 ods.2 písm. b) a c)
zákona č. 327/2005 Z. z., kedy si žalovaný vec prezrel a žalobcu na uvedený postup sám pri vyplnení
žiadosti naviedol.

16. Zodpovednosť žalovaného za poskytnutie základnej právnej rady je objektívna, pretože od právne
neznalej osoby žalobcu nemožno spravodlivo očakávať, že sám riadne vyhodnotí možnosti a podmienky
ďalšieho procesného postupu v konaní. Na druhej strane ale nemožno konštatovať, že si žalovaný
túto povinnosť splnil, ak samotný ústavný súd konštatoval, že sa meritom veci žalobcu odmietol
zaoberať z dôvodu, že žalovaný nesprávne vyhodnotil splnenie základnej procesnej podmienky pre

prijatie ústavnej sťažnosti danej ust. § 53 ods. 3 zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu
Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov. Oneskoreným podaním ústavnej
sťažnosti preto žalobcovi vznikla škoda spôsobená nesprávnym úradným postupom žalovaného v
tom, že mu bolo upreté právo, aby sa ústavný súd zaoberal meritom jeho podanej sťažnosti a
v uvedenej veci vyslovil svoj právny názor. Z hľadiska výsledku je potom pre toto konanie úplne

irelevantné, či by žalobca podanou ústavnou sťažnosťou dosiahol úspech alebo by bol neúspešný.
Dôležité je, že mu postupom žalovaného bolo toto právo upreté. Súd prvej inštancie v napadnutom
rozhodnutí preto dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam v
dôsledku čoho vec nesprávne právne posúdil. Právne poradenstvo, resp. právne služby poskytované
právnikom Centra právnej pomoci sú úradným postupom žalovaného, za ktorý tento, rovnako ako

advokát, nesie zodpovednosť. Tejto zodpovednosti nemôže súd žalovaného zbavovať ani výrokom,
že účinná právna pomoc neznamená nutnosť podávania všetkých možných opravných prostriedkov,
resp. prostriedkov preskúmania právoplatných rozhodnutí, ale ide o činnosť, ktorou sa efektívne chránia
práva a oprávnené záujmy jednotlivých osôb. Voľbu podaného opravného prostriedku vyberal sám
žalovaný a v napadnutom rozhodnutí nebolo nijako odôvodnené, prečo by podanie ústavnej sťažnosti v

danom prípade malo byť neefektívnym chránením práv a oprávnených záujmov žalobcu. Závery súdu
prvej inštancie sú preto vzájomne protichodné a odporujú zistenému skutkovému stavu a vykonaným
dôkazom.

17. Okrem toho prvoinštančný súd na jednej strane sám predbežne posudzoval výsledok alebo

závery rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, hoci nie je v jeho kompetencii prezumovať
pravdepodobnosťúspechuvkonanípredústavnýmsúdom,pretoženatakétoposudzovanieniejevecne
ani miestne príslušným.

18. Žalovaný navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť.

19. Odvolací súd v zmysle zásad ust. § 379, 380 a 381 CSP preskúmal napadnutý rozsudok spolu
s konaním, ktoré mu predchádzalo, vec prejednal bez naradenia pojednávania a zistil, že odvolanie
žalobcu nie je opodstatnené.

20. Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený
správny právny záver. Keďže ani do priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych
zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia
prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

21. Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku je potrebné poukázať na ust. § 9 ods. 2 písm.
b) zákona č. 327/2005 Z. z., podľa ktorého účelom predbežnej konzultácie je najmä oboznámenie sa
s prípadom a poskytnutie základnej právnej rady. Uvedené ustanovenie hovorí o poskytnutí základnej
právnej rady, teda rady súvisiacej s poskytnutím právnej pomoci v konkrétnej veci.

22. V žiadosti o poskytnutie právnej pomoci zo dňa 16.4.2015 podpísanej žalobcom, žalobca o
právnu pomoc požiadal v súvislosti s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania Generálnemu
prokurátorovi Slovenskej republiky voči uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 23.3. 2015 č. k.
20Er/2182/1997-141. O žiadnu inú právnu pomoc nežiadal.23. Podnet na podanie mimoriadneho dovolania bol vypracovaný a adresovaný Generálnej prokuratúre
Slovenskej republiky, avšak, tento podnet bol odložený, čo vyplýva z podania Krajskej prokuratúry

Prešov zo dňa 9.9.2015. Následne bol odložený aj opakovaný podnet na podanie mimoriadneho
dovolania ako to vyplýva z podania Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 16.2. 2016.

24. Žalovaný v súvislosti s podaním podnetu na podanie mimoriadneho dovolania sa nedopustil
žiadneho konania, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako nesprávny úradný postup. To, že žalobca nie

je spokojný s tým, ako tento podnet bol vybavený, nie je dôvodom k tomu, aby žalovaný mohol byť
zaviazaný na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch podľa ust. § 17 ods. 2 zákona č. 514/2003 Z. z.

25. Ak žalobca tvrdí, že voľbu podaného opravného prostriedku vyberal sám žalovaný, v tejto súvislosti
je potrebné dodať, že žalobca toto svoje tvrdenie ničím právne významným nepreukázal. Žiadosť o
poskytnutie právnej pomoci zo dňa 16.4. 2015 podpísal samotný žalobca, a teda mu muselo byť zrejmé,

že právna pomoc mu bude poskytnutá len v súvislosti s podnetom na podanie mimoriadneho dovolania
Generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky.

26. Vychádzajúc z uvedeného, odvolací súd postupom vyplývajúcim z ust. § 387 CSP rozsudok vecne
správny potvrdil.

27. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust. § 255 ods.
1 CSP. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že úspešnému žalovanému v súvislosti s
odvolacím konaním žiadne trovy nevznikli.

28. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).

Dovolateľmusíbyťsvýnimkouprípadovpodľa§429odsek2vdovolacomkonanízastúpenýadvokátom.

Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).