Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/138/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2119010906
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Klčová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2119010906.3

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Klčovej a sudcov JUDr.
Kataríny Stanislavskej a JUDr. Rastislava Kresla, v trestnej veci obžalovaného T. P., pre zločin krádeže
spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 odsek 1, odsek 3 písmeno a), ods. 4 písmeno b) Trestného
zákona s poukazom na § 138 písmeno e) Trestného zákona a iné, o odvolaní obžalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 20.08.2019 sp. zn. 1T/21/2019, na verejnom zasadnutí

konanom dňa 19.11.2019 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Trestného poriadku sa odvolanie obžalovaného T. P., nar. XX.XX.XXXX, z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa boli obžalovaní J. I. a T. P. v bode I. uznaní za vinných z prečinu
krádeže spolupáchateľstvom podľa § 20 k § 212 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. a) Trestného zákona v
znení účinnom od 01.08.2019, na tom skutkovom základe, že

dňa 15.11.2018 v čase od 04:40 hod. do 05:10 hod. v V. na ulici T. č. XXXX/XXX, po predchádzajúcej
vzájomnej dohode odcudziť zvukovú techniku T. J., T. P. prineseným páčidlom vypáčil v oblasti zámku
vstupné plastové dvere nebytového skladového priestoru na uvedenej adrese, následne T. P. a J. I. vošli
dnu, zvnútra otvorili hlavnú bránu od skladového priestoru, spoločne naložili tu uskladnenú zvukovú
techniku, konkrétne 6 kusov basových reproduktorov značky LAcoustics SB 28, 6 kusov dvojpásmových

reproduktorov značky LAcoustic ARCS II, 6 kusov monitorov značky LA coustics HIQ 115 XT, 2 kusy
CD prehrávačov zn. Pioneer Nexus 2000, 1 kus mixážny pult značky Pioneer Nexus a rackovú skriňu
19 obsahujúcu 4 kusy zosilňovač značky LAcoustic LA 4, 3 kusy zosilňovač značky LAcoustic LA8, 1
kus procesor značky Electro - Voice DX38, 1 kus stage box značky Behringer 32, do vozidla zn. Renault
Master, bielej farby, na ktorom na miesto prišli, následne zatvorili vstupnú bránu, pribuchli vstupné dvere
a z miesta na uvedenom vozidle spolu s odcudzenými vecami odišli, čím spôsobili T. Dvoranovi - MIDO

- MUSIC PRODUCTIONS, IČO: 33434701, škodu krádežou vo výške najmenej 20.355,00 € a škodu
poškodením zámku vo výške 25,00 €.

Okresný súd za tento prečin uložil obžalovanému J. I. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od
01.08.2019 s prihliadnutím na § 36 písm. j/, písm. k/, písm. l/, písm. n/ Tr. zák. a § 38 ods. 3 Tr. zák.
trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zák. obžalovanému výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil.

Podľa § 50 ods. 1 Tr. zák. obžalovanému určil skúšobnú dobu v trvaní 1 (jeden) rok.

Okresný súd za tento prečin uložil obžalovanému T. P. podľa § 212 ods. 2 Tr. zák. v znení účinnom od

01.08.2019 s prihliadnutím na § 37 písm. m/ Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. samostatný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky.Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Napadnutým rozsudkom súdu I. stupňa bol obžalovaný T. P. v bode II. uznaný za vinného z prečinu
výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a), ods. 2 písm. e) Tr. zák., na tom skutkovom základe, že

dňa 20.01.2018 v čase medzi 01:00 hod. a 04:00 hod. v Hlohovci v pohostinstve s názvom „Dublin

Pub“ na Námestí svätého Michala č. 2, po predchádzajúcom slovnom konflikte udrel rukou do oblasti
tváre T. L., pričom následne v tomto útoku pokračoval pred pohostinstvom, a teda na mieste verejnosti
prístupnom, kam sa s T. L. po presne neurčenom čase presunuli, kde po krátkom rozhovore obvinený
opätovnerukouudrelT.L.dooblastitváre,pričomtakkonalnapriektomu,žebolzaobdobnýčintrestným
rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.05.2016 č. k. 2T 45/2016-151, právoplatným dňa
04.04.2017, odsúdený pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Tr. zák..

Okresný súd za tento prečin uložil obžalovanému T. P. podľa § 364 ods. 2 Tr. zák. s prihliadnutím na §
37 písm. h) Tr. zák. a § 38 ods. 4 Tr. zák. a s použitím § 41 ods. 1 Tr. zák. a § 42 ods. 1 Tr. zák. súhrnný
trest odňatia slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Tr. zák. obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu na
výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia.

Podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. spolu s uložením súhrnného trestu okresný súd zrušil výrok o treste odňatia
slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30

(tridsať) mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa
25.04.2018 sp. zn. 1T/27/2018, právoplatným dňa 03.07.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento
výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Okresný súd ďalej rozhodol, že podľa § 288 ods. 1 Tr. por. sa poškodení:

• T. L., nar. XX.XX.XXXX v O., trvale bytom V., R. J. XXX/Q.,
• Sociálna poisťovňa, ústredie, ul. 29. augusta č. 8 a 10, 813 63 Bratislava 1,
• DÔVERA zdravotná poisťovňa, a.s., so sídlom Einsteinova 25, 851 01 Bratislava, IČO: 35942436,

so svojimi uplatnenými nárokmi na náhradu škody odkazujú na civilný proces.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie obžalovaný T. P. (č. l. 646), ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Radovana Grujbára (č. l. 650).

Odvolaním ohľadom skutku I. napadnutého rozsudku namietal správnosť uloženého trestu, keď
poukázal na to, že obžalovaný sa k spáchaniu žalovaného prečinu krádeže na hlavnom pojednávaní
priznal a čin nepriamo oľutoval a k spáchaniu tohto skutku sa priznal aj skôr a to už na jeho výsluchu
konanom dňa 25.11.2018. S poukazom na tieto skutočnosti a osobu obžalovaného obhajoba považuje
uložený trest na maximálnej hornej hranici trestnej sadzby za neprimerane prísny s tým, že k náprave

obžalovaného a k ochrane spoločnosti by aj nižší trest splnil svoj účel.

Ohľadom skutku II. napadnutého rozsudku namietal správnosť tak výroku o vine ako aj treste, má
za to, že obžalovaný mal byť spod obžaloby okresnej prokuratúry pre skutok kvalifikovaný ako prečin
výtržníctva oslobodený z toho dôvodu, že v tomto prípade absentuje materiálny korektív prečinu podľa

§ 10 ods. 2 Trestného zákona, podľa ktorého nejde o prečin, ak vzhľadom na spôsob vykonania činu
a jeho následky, okolnosti, za ktorých bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho
závažnosť nepatrná. Podľa obhajoby okresný súd pre uznanie viny obžalovaného vychádzal z výpovede
poškodeného L., pričom samotná výpoveď poškodeného nebola žiadnym iným dôkazom podporená
v tom smere, že obžalovaný mal poškodeného akýmkoľvek spôsobom napadnúť v noci pred barom.

Obžalovaný sa priznal len k jednej facke na líce, ktorú dal poškodenému ešte v bare, aj to za situácie,
že poškodený pristúpil k obžalovanému a ten mal pocit, že ho ide poškodený napadnúť. Preto podľa
obhajoby skutok v bode II. nenaplnil objektívnu stránku prečinu výtržníctva s poukazom na § 10 ods. 2Trestného zákona ani materiálny korektív prečinu. Navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok
v celom rozsahu a vrátil súdu I. stupňa, aby ju v potrebnom rozsahu znovu prejednal a rozhodol.

Okresný prokurátor odvolanie nepodal.

Nakoľko obhajca obžalovaného JUDr. Radovan Grujbár doložil odvolaciemu súdu potvrdenie o
práceneschopnosti spolu s lekárskou správou ošetrujúceho lekára, ako dôvod ospravedlnenia neúčasti
na verejnom zasadnutí dňa 7.11. 2019, odvolací súd, opatrením č. k. 3To/138/2019 - 728 zo dňa

08.11.2019, ustanovil obžalovanému T. Šefekovi náhradného obhajcu JUDr. Jána Janušku.

Pred začatím verejného zasadnutia predsedníčka senátu oboznámila písomné podanie obžalovaného,
doručené tunajšiemu súdu dňa 11.11.2019 označené ako „generálna námietka zaujatosti“.

Predsedníčka senátu poučila obžalovaného, že týmto podaním namieta len procesný postup súdu, teda
sa jedná o námietku, o ktorej sa zo zákona podľa § 32 ods. 6 Trestného poriadku nekoná. Nie je preto
dôvod konať ani o návrhu na odňatie a prikázanie veci.

Na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu náhradný obhajca obžalovaného zotrval na písomných

dôvodoch odvolania.

Obžalovaný prehlásil, že má právo na spravodlivý proces aj na obhajobu. Namietal, že postupom
odvolacieho súdu sú porušované jeho zákonné práva a nemôže za to, že jeho obhajca ochorel. Preto
trvá na námietke zaujatosti.

Zástupkyňa krajského prokurátora navrhla odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť.
Krajský súd, na základe riadne a včas podaného odvolania, na to oprávnenou osobou, podľa § 317
odsek l Trestného poriadku, preskúmal zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, ako
aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k záveru, že odvolanie obžalovaného

nie je dôvodné.

Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že napadnutý rozsudok súdu I. stupňa má všetky
náležitosti v zmysle § 168 odsek 1 Trestného poriadku. Z odôvodnenia rozsudku je zrejmý rozsah
vykonaného dokazovania, obsah jednotlivých dôkazov, ako aj úvahy súdu o tom, o ktoré dôkazy svoje

skutkové zistenia opiera a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, ako sa
vyrovnal s obhajobou obžalovaného a tiež akými právnymi úvahami sa spravoval, keď posudzoval
dokázané skutočnosti.

Skutkové zistenia súdu I. stupňa považuje odvolací súd za správne a zodpovedajúce výsledkom

vykonaného dokazovania.

V konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, odvolací súd nezistil žiadne také pochybenia,
ktoré by mali vplyv na objasnenie veci a uplatnenie práva obžalovaného na obhajobu.
SúdI.stupňapostupovalnahlavnompojednávanízákonnýmspôsobom,vykonaldokazovanievrozsahu

nevyhnutnom na rozhodnutie, dôkazy zároveň vyhodnotil jednotlivo aj v ich súhrne spôsobom, ktorý je
logický a zákonný.

Preskúmaním obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že obžalovaný T. P. v prípade skutku I.
odmietol na hlavnom pojednávaní vypovedať. Preto bola prečítaná jeho výpoveď z prípravného konania

zo dňa 11.12.2018 (č. l. 77-80).

Krajský súd sa v celom rozsahu stotožňuje so spôsobom, akým súd I. stupňa vyhodnotil vykonané
dokazovania. Okresný súd v predmetnej veci vykonal dokazovanie v prípade obžalovaného J. I. k
výrokom o treste a o náhrade škody a v prípade obžalovaného T. P. v celom rozsahu. Vo vzťahu k skutku

v bode I. správne poukázal na jednotlivé svedecké výpovede svedkov T. J., T. V., T. K., G. U. a T. W., Y.
W., U. I. a G. K.. Ďalej poukázal na odborné vyjadrenie znaleckej organizácie JHS, s.r.o. č. 136/2019 z
ktorého vyplynulo, že hodnota odcudzených vecí obžalovanými bola 20.355,00 €.K skutku v bode II. bol na hlavnom pojednávaní vypočutý obžalovaný T. P., poškodený T. L. a svedok T.
S., svedkyňa J. T., svedok K. V.. V predmetnej veci bol vypočutý znalec MUDr. Marián Pamula, ktorý sa
na hlavnom pojednávaní pridržiaval záverov svojho znaleckého posudku č. 064/18, ktorý vypracoval a

poukázal na skutočnosť, že považuje za možné, že sa poškodený mohol zapotácať po tom, čo dostal
úder od obžalovaného aj v spojitosti s hladinou alkoholu v krvi, pričom poukázal aj na to, že o zranení
hlavy v prvotných lekárskych správach poškodený nič neuvádzal.

Krajský súd sa nestotožnil s námietkou obhajoby, ktorá poukazuje na skutočnosť, že na hlavnom

pojednávaní sa obžalovaný priznal a čin oľutoval a k spáchaniu tohto skutku sa priznal aj skôr a to už na
jeho výsluchu konanom dňa 25.11.2018 a s poukazom na tieto skutočnosti je uloženie trestu s poukazom
na jeho osobu na maximálnej hornej hranici trestnej sadzby neprimerane prísne.

Odvolací súd k tejto odvolacej námietke uvádza nasledovné:

Zo zápisnice o výsluchu obvineného zo dňa 24.11.2018 (č. l. 73) vyplýva, že obvinený uviedol, že
vypovedať nechce a nebude a podáva si sťažnosť proti uzneseniu o vznesení obvinenia zo dňa
23.11.2018, ktorú v lehote 3 pracovných dní odôvodní a zároveň uviedol, že si volí obhajcu. Do zápisnice
o výsluchu obvineného zo dňa 11.12.2018 obvinený uviedol, že sťažnosť proti uzneseniu o vznesení
obvinenia berie späť a že vypovedať chce a bude. Ďalej uviedol, že skutočnosti, ktoré sa uvádzajú v

uznesení o vznesení obvinenia sa čiastočne zakladajú na pravde. Celú túto krádež však naplánoval
a zorganizoval J. I., ktorý zabezpečil auto, priniesol pajser, zabezpečil priestory a mal ďalej odpredať
kradnuté veci (pozn. celú vinu v podstate kladie obvinený P. na druhého obvineného J. I.). Zo zápisnice
o hlavnom pojednávaní zo dňa 28.05.2019 obžalovaný uviedol, že ku skutku 1/ využíva svoje právo
nevypovedať a ku skutku 2/ bude vypovedať. Zo zápisnice o hlavnom pojednávaní zo dňa 20.08.2019

obžalovaný až právom záverečnej reči uviedol ku skutku 1/ že sa chce ospravedlniť za to, čo spáchal a
mrzí ho to veľmi a je mu ľúto, že svojou spoluúčasťou na krádeži spôsobil poškodenému ujmu a starosti.
Ku skutku 2/ uviedol, že je nevinný. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že v prejednávanej
veci absentuje akákoľvek priznanie a ľútosť obžalovaného či už v prípravnom konaní alebo v konaní
pred súdom. Ďalej k uvedenému odvolací súd dodáva, že poľahčujúcu okolnosť spočívajúcu v priznaní

páchateľa k spáchaniu trestnej činnosti a úprimné oľutovanie možno považovať za podmienok, že
priznanie nesmie byť urobené len formálne a páchateľ nesmie byť k nemu akokoľvek donútený. Za
priznanie možno považovať aj vyhlásenie obvineného o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) TP. Ľútosť
páchateľa nad spáchanou trestnou činnosťou musí byť úprimná, nestačí len formálny prejav.

Za dôvodné nemožno považovať ani odvolacie námietky obžalovaného, podľa ktorých okresný súd pri
rozhodovaní o vine vychádzal z výpovede poškodeného L., pričom samotná výpoveď poškodeného
nebola žiadnym iným dôkazom podporená, a preto je toho názoru, že skutkom v bode 2/ nenaplnil
objektívnu stránku prečinu výtržníctva s poukazom na § 10 ods. 2 Trestného zákona a za uplatnenia
materiálneho korektívu žiadal spod obžaloby oslobodiť. Odvolací súd k tejto námietke obžalovaného

uvádza, že pri určení závažnosti prečinu ako merateľného kritéria materiálneho znaku (materiálneho
korektívu) je potrebné si uvedomiť, že materiálny znak (materiálny korektív) je daný súborom viacerých
skutočností, ktoré treba v každom jednotlivom prípade zvážiť ako jeden celok, aj keď v každom
jednotlivom prípade môže byť pomer, s ktorým sa prihliada na tieto jednotlivé skutočnosti a na vzájomný
vzťah medzi nimi, rôzny. Materiálny znak (materiálny korektív) je určený spôsobom vykonania činu a

jeho následkami, okolnosťami, za ktorých bol čin spáchaný, mierou zavinenia páchateľa. Z uvedeného
teda vyplýva, že tento stupeň závažnosti nemožno konkrétne vyjadriť a je len na zvážení príslušného
orgánu činného v trestnom konaní a súdu, ako všetky tieto taxatívne vymedzené okolnosti vymedzujúce
závažnosť prečinu bude posudzovať a či teda na základe materiálneho znaku (materiálneho korektívu)
uzná, že ide o prečin, alebo nie.

Ani odvolací súd na základe uvedeného nedospel v prejednávanej veci k pozitívnemu vyhodnoteniu
uvedených kritérií a k záveru, že vzhľadom na spôsob vykonania činu, následky, okolnosti, za ktorých
bol čin spáchaný, mieru zavinenia a pohnútku páchateľa je jeho závažnosť nepatrná. Okresný súd
správne a v súlade so zákonom neaplikoval v danom prípade hmotnoprávne ustanovenie § 10 ods.

2 Trestného zákona a správne a v súlade so zákonom ustálil, že žalované konanie obžalovaného
napĺňa zákonné znaky prečinu výtržníctva, pričom správne poukázal na trestnú a priestupkovú minulosť
obžalovaného ako aj bezdôvodné vyvolanie konfliktu s poškodeným, ktorý prerástol do fyzického útoku
na poškodeného.Obžalovanýspáchalskutoktak,žesadopustilfyzicky,namiesteverejnostiprístupnom(vbare)výtržnosti
tým, že napadol iného, hoci bol za obdobný čin v predchádzajúcich dvadsiatich štyroch mesiacoch

odsúdený a to trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava V zo dňa 03.05.2016 sp. zn. 2T/45/2016,
právoplatným dňa 04.04.2017, a to na skutkovom základe uvedenom vo výroku II. napadnutého
rozsudku.

K poslednej odvolacej námietke obžalovaného krajský súd uvádza, že nie je pravdou, že by okresný

súd pre uznanie viny obžalovaného vychádzal len z výpovede poškodeného L.. Odvolací súd poukazuje
pritom na skutočnosť, že výpoveď poškodeného je podporená v tomto smere výpoveďou svedka T. S.,
ktorý vypovedal, že došlo k slovnému konfliktu medzi obžalovaným a poškodeným, pričom obžalovaný
P. dal pri tej hádke poškodenému L. facku a po tom, ako išli von si zapáliť, počul tento svedok ranu
(buchnutie), pričom poškodený L. ležal na zemi a obžalovaný P. stál vedľa neho. Slovný incident
medzi obžalovaným a poškodeným potvrdila svojou výpoveďou aj svedkyňa J. T., pričom táto svedkyňa

potvrdila, že poškodený ležal na zemi pred barom potom čo si išiel s obžalovaným zapáliť a hovoril,
že ho bolí noha.

Na základe dôkazov vykonaných na hlavnom pojednávaní dospel aj krajský súd k záveru, že bolo
preukázané, že sa obžalovaný dopustil skutku v bode 1/ tak, ako mu je kladený za vinu, čo napokon

nenamietal odvolaním ani obžalovaný ( namietal len správnosť výroku o treste).

Ku skutku v bode 2/ krajský súd uvádza, že okresný súd správne ustálil, že výpoveď poškodeného
L., pokiaľ ide o ďalšie skutkové okolnosti tvrdené obžalobou a aj čo do ďalšej právnej kvalifikácie
(prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c/ Tr. zák.) vyššie uvedené atribúty

preukázateľne nespĺňala, lebo bola spochybnená inými dôkazmi, bola tiež vnútorne nelogická a nemala
svojzákladvinýchdôkazoch,sktorýmidostatočnýmspôsobomneutvorilaucelenýreťazecnapovedajúci
bez najmenších pochybností o vine obžalovaného aj v obžalobou naznačenom rozsahu. Pre uznanie
viny v rozsahu, ako bola táto uznaná, bola aj pre odvolací súd výpoveď poškodeného L. dôveryhodná
a podporená inými dôkazmi len tá jej časť, ktorá sa týkala dvoch úderov ruky obžalovaného P. do jeho

tváre v bare a následne krátko na to i pred týmto barom, ktoré útoky zo strany obžalovaného boli náhle
a pre poškodeného v podstate nečakané, keď tieto konflikty vyvolal sám obžalovaný, a to bezdôvodne.

Odvolací súd ustálil, že okresný súd nepochybil ani postupom v konaní, ktorým dokazoval skutočnosti
potrebné pre ukladanie sankcie. V tomto smere vykonal na hlavnom pojednávaní dostatočné

dokazovanie, správne vyhodnotil osobu obžalovaného, jeho povesť a ďalšie skutočnosti potrebné pre
uloženie spravodlivého trestu.

Závery prvostupňového súdu, ktoré vyplynuli z vykonaných dôkazov, sú pritom zrozumiteľné, logické a
v plnom rozsahu preskúmateľné. V žiadnom prípade nemožno prvostupňovému súdu vytknúť svojvôľu

pri hodnotení dôkazov alebo nepreskúmateľnosť jeho úvah a záverov. Podľa názoru odvolacieho súdu
sa prvostupňový súd nedopustil ľubovôle pri hodnotení dôkazov a pri rozhodovaní, vzal do úvahy všetky
vykonané dôkazy a tieto vyhodnotil správne a v súlade so zákonom.

Pri preskúmavaní oboch výrokov o treste krajský súd zistil, že aj tieto výroky sú správne a zákonné.

Okresný súd postupoval správne, keď obžalovanému za skutok v bode 1/ uložil samostatný trest odňatia
slobody vo výmere 2 (dva) roky, pričom obžalovaného na výkon trestu odňatia slobody zaradil do ústavu
na výkon trestu s minimálnym stupňom stráženia, nakoľko obžalovaný nebol za posledných 10 rokov
pred spáchaním trestného činu vo výkone trestu odňatia slobody za úmyselný trestný čin (48 ods. 2

písm. a/ Trestného zákona).

Rovnako postupoval správne, keď obžalovanému za skutok v bode 2/ uložil súhrnný trest odňatia
slobody vo výmere 18 (osemnásť) mesiacov a obžalovaného zaradil do ústavu na výkon trestu s
minimálnym stupňom stráženia a zároveň podľa § 42 ods. 2 Tr. zák. Spolu s uložením súhrnného

trestu správne zrušil výrok o treste odňatia slobody vo výmere 15 (pätnásť) mesiacov s podmienečným
odkladom na skúšobnú dobu v trvaní 30 (tridsať) mesiacov, ktorý bol obžalovanému uložený
trestným rozkazom Okresného súdu Trnava zo dňa 25.04.2018 sp. zn. 1T/27/2018, právoplatným dňa03.07.2018, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na tento výrok obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na
zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery má súd prihliadnuť na jednej strane na spôsob spáchania činu,
jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, na druhej strane na osobu
páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy pričom trest by mal postihovať iba páchateľa tak, aby
bol zabezpečený čo najmenší vplyv na jeho rodinu a blízke osoby (§ 34 odsek 3, odsek 4 Trestného
zákona). Tieto okolnosti, na ktoré je potrebné prihliadnuť pri ukladaní trestu, dostatočne zdôvodnil I.

stupňový súd v napadnutom rozsudku a odvolací súd sa s nimi stotožňuje bez toho, aby ich opakoval
aj v tomto rozhodnutí.

Vo vzťahu ku skutku 1/ súd I. stupňa správne nezistil u obžalovaného žiadnu poľahčujúcu okolnosť a
naopak u neho zistil jednu priťažujúcu okolnosť § 37 písm. m) Tr. zák. - už bol za trestný čin odsúdený,
a vo vzťahu ku skutku 2/ správne súd I. stupňa nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť a zistil jednu

priťažujúcu okolnosť § 37 písm. h) Tr. zák. - spáchal viac trestných činov, pričom pokiaľ ide o priťažujúcu
okolnosť podľa § 37 písm. m) Tr. zák., t. j. že už bol za trestný čin odsúdený, na túto správne neprihliadal,
keďžeodsúdenieOkresnéhosúduBratislavaVpodsp.zn.2T/45/2016bolosúčasťouprávnejkvalifikácie
tohto skutku.

Okresný súd správne rozhodol o treste za každý skutok samostatným výrokom, nakoľko správne zistil,
že súbeh jednotlivých žalovaných skutkov bol prerušený dňa 23.06.2018 doručením trestného rozkazu
OkresnéhosúduTrnavazodňa25.04.2018sp.zn.1T/27/2018, ktorýnáslednenadobudolprávoplatnosť
dňa 3.7.2018. Zároveň okresný súd správne zistil, že súbeh skutku vo výroku I. tohto rozsudku nebol
daný so žiadnou inou trestnou vecou obžalovaného (iným skutkom), preto bolo potrebné mu za tento

skutok uložiť jeden samostatný trest a správne rozhodol o uložení súhrnného trestu za skutok v bode 2/.

Krajský súd, na základe opätovného vyhodnotenia osoby obžalovaného, jeho trestnej a priestupkovej
minulosti, ako aj charakteru aktuálne prejednávanej trestnej činnosti, dospel k záveru, že doposiaľ
ukladané výchovné tresty nesplnili očakávaný prevýchovný účel, nakoľko sa obžalovaný opätovne

dopustil trestnej činnosti aj rovnakého druhu než za akú bol v minulosti odsúdený, preto trest odňatia
slobody za skutok v bode 1/ vo výmere 2 (roky) roky, a súhrnný trest odňatia slobody vo výmere 18
(osemnásť) mesiacov za skutok vymedzený v bode 2/ považoval pre nápravu obžalovaného, ale aj
ochranu spoločnosti, teda tak z hľadiska individuálnej, ako aj generálnej prevencie za tresty primerané.

Pretože krajský súd nezistil žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali zmiernenie trestu, resp.
zmenu napadnutých výrokov rozsudku odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.