Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Wednesday, January 30, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/164/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2219010134
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Kresl

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2219010134.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Kresla a sudcov

JUDr. Kataríny Stanislavskej a JUDr. Ladislava Révesa, v trestnej veci proti obžalovanému L. S.,
nar. XX.XX.XXXX, pre prečin nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo
prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, o odvolaní
prokurátora proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 1T/23/2019-59 zo dňa 31.07.2019,
na verejnom zasadnutí konanom dňa 30.01.2020 v Trnave, takto:

r o z h o d o l :

Podľa § 321 ods. 1 písm. d/, písm. e/ ods. 2 Trestného poriadku z r u š u j e sa napadnutý rozsudok
vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

Podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný L. S., nar. XX.X.XXXX v B. S., trvale bytom
D. ul. XXXX/XX, B. S.,

o d s u d z u j e :

Podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona, s použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného
zákona na trest odňatia slobody na 2 (dva) mesiace.

Podľa § 48 ods. 2 písm. a) Trestného zákona sa obžalovaný zaraďuje na výkon trestu odňatia slobody
do ústavu s minimálnym stupňom stráženia.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda, č. k. 1T/23/2019-59 zo dňa 31.07.2019

bol obžalovaný L. S., nar. XX.XX.XXXX v B. S., trvale bytom D. ul. XXXX/XX, B. S., uznaný vinným z
prečinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok, jedov alebo prekurzorov, ich držanie a
obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona, na tom skutkovom základe

že

dňa 20.06.2018 v čase o 18.50 hodine v Dunajskej Strede, okres Dunajská Streda, na Kračanskej

ceste na parkovisku pre motorové vozidlá pred reštauráciou Hubertus prechovával v ľavej ruke 1
alobalovú skladačku s obsahom bielej kryštalickej látky, ktorá látka vykazovala znaky omamných a
psychotropných látok a ktorý materiál bol zaistený dobrovoľným vydaním veci podľa § 89 ods. 1
Trestného poriadku a následne predložený k analýze na Kriminalistický a expertízny ústav PZ Bratislava,pričom podľa znaleckého posudku bolo zistené, že predložená biela kryštalická látka s hmotnosťou
182 mg s priemernou koncentráciou účinnej látky 78,1% hmotnostných (vyjadrené ako voľná báza)
obsahuje 142 mg absolútneho metamfetamínu, z ktorého množstva by bolo možné pripraviť najmenej

4 bežné jednotlivé dávky drogy, pričom metamfetamín je zaradený v zmysle zákona Národnej rady
Slovenskej republiky č. 139/1998 Z.z. o omamných látkach, psychotropných látkach a prípravkoch v
znení neskorších predpisov do II. skupiny psychotropných látok,

Za tento skutok okresný súd uložil obžalovanému podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona pri použití § 54

Trestného zákona trest povinnej práce vo výmere 150 (stopäťdesiat) hodín.

Podľa § 55 ods. 1 Trestného zákona rozhodol, že trest povinnej práce je odsúdený povinný vykonať
najneskôr do 1 (jedného) roka od nariadenia výkonu trestu.

Okresný súd ďalej rozhodol podľa § 55 ods. 4 Trestného zákona, že ak odsúdený v čase výkonu trestu

povinnej práce nepovedie riadny život alebo zavinene nevykoná práce v určenom rozsahu, alebo
nesplnil uložené obmedzenia alebo povinnosti súd premení trest povinnej práce alebo jeho zvyšok na
trest odňatia slobody tak, že za každé 2 (dve) hodiny nevykonanej práce nariadi 1 (jeden) deň
nepodmienečného trestu odňatia slobody a zároveň rozhodne o spôsobe výkonu tohto trestu.

Okresný súd svoje rozhodnutie odôvodnil v rozsahu č. l. 59-62 spisu.

Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že obžalovaný na hlavnom pojednávaní v zmysle §
257 Trestného poriadku vyhlásil, že je vinný zo spáchania skutku. Prokurátor na hlavnom pojednávaní
navrhol prijať jeho vyhlásenie o vine. Po takomto zistení prvostupňový súd vyhlásenie obžalovaného o

uznaní viny zo spáchania skutku uvedeného v obžalobe podľa § 257 ods. 7, ods. 8 Trestného poriadku
prijal, nakoľko na podklade výsledkov dokazovania vykonaného v prípravnom konaní nemal žiadne
pochybnosti o vine obžalovaného s tým, že dokazovanie na hlavnom pojednávaní sa vykoná k výroku
o treste.

K výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že obžalovaný bol doposiaľ dvakrát súdne trestaný.
Naposledy bol odsúdený rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 1T/116/2014 zo dňa
18.06.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 18.06.2014, za zločin podvodu podľa § 221 ods. 1,
ods. 3 písm. a) Trestného zákona a bol mu uložený trest odňatia slobody na 3 roky s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu 5 rokov s probačným dohľadom, pričom na predchádzajúce

odsúdenie sa hľadí ako keby nebol odsúdený. Vo výpise z evidencie priestupkov má jeden záznam a
to za dopravný priestupok.

Pri úvahách o druhu trestu a jeho výmere podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona okresný súd prihliadol na
jednu poľahčujúcu okolnosť, a to podľa § 36 písm. l) Trestného zákona, t.j. že sa priznal ku spáchaniu

trestného činu a trestný čin úprimne oľutoval a zároveň prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa §
37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol v minulosti odsúdený. V prípade obžalovaného je tak pomer
poľahčujúcich a priťažujúcich okolností v rovnováhe. Okresný súd mal za to, že účel trestu je možné
v danom prípade dosiahnuť i trestom povinnej práce vo výmere 150 hodín. Podľa názoru okresného
súdu odňatie slobody u odsúdeného nie je potrebné na dosiahnutie účelu trestu, ktorým je zabrániť

odsúdenému v ďalšom páchaní trestnej činnosti, vychovať ho k vedeniu riadneho života a výchovne
pôsobiť aj na ostatných členov spoločnosti.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie okresný prokurátor čo do výroku o treste v
neprospech obžalovaného (č. l. 58), ktoré odôvodnil na č. l. 65-66 spisu.

V písomne odôvodnenom odvolaní prokurátor uviedol, že rozhodnutie súdu v časti výroku o treste
považuje za nesprávne a nezákonné. Súd vo výroku o treste neuviedol, aké poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti pri ukladaní trestu zohľadnil. Len z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že súd pri ukladaní
trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona a priťažujúcu

okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Ďalej prokurátor uviedol, že sa nedá stotožniť s
názorom súdu, že na dosiahnutie nápravy a prevýchovy obžalovaného postačuje aj trest povinnej
práce. Skutočnosť, že obžalovaný sa sám stará o svoje maloleté deti a chorých rodičov, nemôže
byť dôvodom pre uloženie neprimerane mierneho trestu. Vzhľadom na osobu obžalovaného, naktorého uloženie predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia slobody evidentne nemalo žiadny
prevýchovný účinok, pretože nerešpektoval podmienky skúšobnej doby a počas jej plynutia si zadovážil
a prechovával drogy, čím sa dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu, zastáva prokurátor názor,

že ochranu spoločnosti pred obžalovaným možno zabezpečiť len uložením nepodmienečného trestu
odňatia slobody, ktorý súčasne účinnejšie zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a
vytvorí lepšie podmienky na jeho prevýchovu, aby v budúcnosti viedol riadny život.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok

Okresného súdu v Dunajskej Strede v časti výroku o treste tak, že obžalovanému uloží podľa § 171 ods.
2 Trestného zákona pri použití § 36 písm. l), § 37 písm. m) a § 38 ods. 2 Trestného zákona primeraný
nepodmienečný trest odňatia slobody so zaradením pre jeho výkon do ústavu na výkon trestu odňatia
slobody s minimálnym stupňom stráženia.

Obhajca obžalovaného sa k odvolaniu prokurátora vyjadril tak, že považuje odvolanie okresnej

prokuratúry za bezdôvodné. Okresný súd pri výmere trestu obžalovanému rozhodol správne,
spravodlivo, v súlade so zákonnými zásadami ukladania trestov a po dôkladnom uvážení dospel k
správnemu záveru, že trest odňatia slobody v danom prípade by bol neadekvátny, na dosiahnutie účelu
trestu u obžalovaného nie je potrebné uložiť trest odňatia slobody, ktorý je najvážnejším, najprísnejším
zásahom do slobody a práv človeka. Okresný súd podľa jeho názoru pri uložení trestu bral do úvahy

aj tú skutočnosť, že obžalovaný sám sa stará o svoje maloleté deti a chorých rodičov, a mal za to,
že účel trestu je možné v danom prípade dosiahnuť i trestom povinnej práce vo výmere 150 hodín /
prvostupňový súd pri uložení trestu použil zákonnú zásadu, že trest by nemal postihovať príslušníkov
rodiny obžalovaného/. Vzhľadom na to, že na dosiahnutie účelu trestu u obžalovaného postačuje
alternatívny trest a vzhľadom na rodinné pomery obžalovaného navrhuje, aby odvolací súd odvolanie

Okresnej prokuratúry Dunajská Streda zamietol ako bezdôvodné.

Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 30.01.2020 v neprítomnosti obžalovaného, ktorý
odvolací súd požiadal o uskutočnenie verejného zasadnutia bez jeho prítomnosti, za prítomnosti
obhajcu obžalovaného a zástupcu Krajskej prokuratúry v Trnave, na ktorom oboznámil zúčastnených s

napadnutým rozsudkom okresného súdu, odvolaním prokurátora a podstatným obsahom spisu.

Zástupkyňa Krajskej prokuratúry Trnava uviedla, že pri hodnotení osoby obžalovaného chce zdôrazniť,
že obžalovaný bol doposiaľ 3-krát právoplatne odsúdený, naposledy bol odsúdený pre prečin podvodu
v treťom odseku, ktorého horná hranica trestnej sadzby je 10 rokov, napriek tomu mi pri jeho doposiaľ

právoplatnom odsúdení bola Okresným súdom Dunajská Streda daná šanca dokázať, že chce viesť
riadny a slušný život, nakoľko mu bol uložený trest s podmienečným odkladom jeho výkonu, a určená
skúšobná doba v trvaní 5 rokov. Obžalovaný spáchal skutok v skúšobnej dobe podmienečného trestu,
a má za to, že s poukazom na trestnú minulosť obžalovaného je uloženie ďalšieho alternatívneho
trestu neprimerané a nedôvodné. Výkon takéhoto trestu nezabezpečí jeho nápravu resp. prevýchovu.

Zároveň sa nestotožňuje s názorom okresného súdu, že odňatím slobody u odsúdeného nie je potrebné
na dosiahnutie účelu trestu. Uviedla ďalej, že sa pridržiava písomne uvedených dôvodoch odvolania
prokurátora OP, a navrhla aby odvolací súd odvolaniu vyhovel a podľa § 321 ods. 1 písm. e/ Trestného
poriadku napadnutý rozsudok vo výroku o treste zrušil, nakoľko uložený trest je neprimeraný a podľa
§ 322 ods. 3 Trestného poriadku sám rozhodol o uložení nepodmienečného trestu odňatia slobody v

dolnej polovici trestnej sadzby konkrétne v trvaní do 1 roka podľa § 171 ods. 2 Trestného zákona s
použitím § 36 písm. l/, § 37 písm. m/, § 38 ods. 2 Trestného zákona.

Obhajca obžalovaného poukázal na ich písomné vyjadrenie k odvolaniu prokurátora, a uviedol, že
správnerozhodolokresnýsúd,keďjehoklientoviuložilalternatívnytrestatospoukazomnajehorodinné

a osobné pomery a navrhol, aby odvolanie OP bolo zamietnuté.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku, ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316
ods. 1 Trestného poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Trestného poriadku, preskúma
zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie,

ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané
prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Trestného poriadku.Podľa § 321 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak bolo
napadnutým rozsudkom porušené ustanovenie Trestného zákona,

Podľa § 321 ods. 1 písm. e) Trestného poriadku, odvolací súd zruší napadnutý rozsudok aj ak je uložený
trest neprimeraný.

Podľa § 322 ods. 3 veta prvá Trestného poriadku, odvolací súd rozhodne sám rozsudkom vo veci,
ak možno nové rozhodnutie urobiť na podklade skutkového stavu, ktorý bol v napadnutom rozsudku

správne zistený alebo doplnený dôkazmi vykonanými pred odvolacím súdom.

Obžalovaný urobil vyhlásenie o vine podľa § 257 ods. 1 písm. b) Trestného poriadku pričom z obsahu spisu krajský súd nezistil žiadne skutočnosti,
ktoré by spochybňovali správnosť skutkových záverov. Vychádzajúc z tejto situácie, odvolací súd
preskúmaval len výrok o treste a po takomto preskúmaní dospel k záveru, že odvolanie prokurátora

je dôvodné, nakoľko súd prvého stupňa pri ukladaní trestu dostatočne neprihliadol na všetky zásady
významné pre ukladanie trestov.

Odvolací súd ďalej ustálil, že prvostupňový súd správne postupoval v konaní, ktorým dokazoval
skutočnosti potrebné pre ukladanie sankcie, správne prihliadal ku všetkým skutočnostiam dôležitým pre

určenie druhu a výmery trestu, avšak tieto podľa názoru krajského súdu nedostatočne vyhodnotil, v
dôsledku čoho obžalovanému uložil neprimerane mierny trest.

Odvolací súd konštatuje, že okresný súd vo výroku o treste neuviedol, aké poľahčujúce a priťažujúce
okolnosti pri ukladaní trestu zohľadnil. Len z odôvodnenia rozsudku vyplýva, že okresný súd pri ukladaní

trestu prihliadol na poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písm. 1) Trestného zákona a priťažujúcu okolnosť
podľa § 37 písm. m) Trestného zákona. Avšak treba skonštatovať, že okresný súd správne zohľadnil
poľahčujúce a priťažujúce okolnosti, ktorých pomer bol u obžalovaného vyrovnaný.

Nemožno sa však stotožniť s názorom okresného súdu, že na dosiahnutie nápravy a prevýchovy

obžalovaného postačuje aj trest povinnej práce. Rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn.
1T 116/2014 zo dňa 18.06.2014, právoplatným toho istého dňa bol L. S. odsúdený za zločin podvodu
podľa§221ods.3Trestnéhozákona,zaktorýmuboluloženýpodmienečnýtrestodňatiaslobodyvtrvaní
3 roky so skúšobnou dobou v trvaní 5 rokov s probačným dohľadom, v rámci ktorého mu bola uložená
povinnosť nahradiť škodu v skúšobnej dobe. Skúšobná doba u obžalovaného trvala do 18.06.2019.

Žalovanéhoprečinunedovolenejvýrobyomamnýchapsychotropnýchlátok,jedovaleboprekurzorov,ich
držanie a obchodovanie s nimi podľa § 171 odsek 2 Trestného zákona sa dopustil dňa 20.06.2018, teda
počasplynutiaskúšobnejdobypredchádzajúcehopodmienečnéhotrestuodňatiaslobody. Podľanázoru
odvolacieho súdu uloženie trestu povinnej práce obžalovanému je nesprávne a neprimerane mierne.
Uloženie predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia slobody zjavne nemalo na obžalovaného

žiadny prevýchovný účinok, nakoľko nerešpektoval podmienky skúšobnej doby a počas jej plynutia si
zadovážil a prechovával drogy, čím sa dopustil ďalšieho úmyselného trestného činu.

Na základe uvedeného sa odvolací súd nemôže stotožniť s alternatívnym druhom trestu (trestu povinnej
práce vo výmere 150 hodín) ako ho uložil okresný súd, a preto námietky prokurátora považuje v

celom rozsahu za dôvodné. Takýto trest je pre obžalovaného neprimerane miernym, vzhľadom na
všetky okolnosti prejednávanej veci. Takto uložený trest nezohľadňuje základné zásady v zmysle § 34
Trestného zákona, z ktorých sa má pri ukladaní trestných sankcií vychádzať. Práve preto odvolací súd
zrušil napadnutý rozsudok a vo veci sám rozhodol.

Podľa § 34 ods. 1 Trestného zákona má trest zabezpečiť ochranu spoločnosti pred páchateľom tým,
že mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorí podmienky na jeho výchovu k tomu, aby
viedol riadny život a súčasne iných odradí od páchania trestných činov; trest zároveň vyjadruje morálne
odsúdenie páchateľa spoločnosťou.

Podľa § 34 ods. 4 Trestného zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd prihliadne najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce okolnosti, poľahčujúce
okolnosti a na osobu páchateľa, jeho pomery a možnosť jeho nápravy.Prvostupňový súd sa týmito ustanoveniami pri ukladaní trestu obžalovanému dôsledne neriadil. Pri
úvahách, aký druh trestu by spravodlivo zohľadňovali konanie obžalovaného, jeho zavinenie, následok,
pohnútku, osobu, pomery a možnosti jeho nápravy a v neposlednom rade aj poľahčujúce a priťažujúce

okolnosti, vychádzal aj odvolací súd zo zásady, že trest je právnym následkom trestného činu, a teda
musí byť úmerný k spáchanému trestnému činu (zásada proporcionálnosti trestu). Tým je určená aj jeho
funkcia v tých smeroch, v ktorých má pôsobiť na ochranu spoločnosti jednak pred páchateľom trestného
činu, voči ktorému sa prejavuje prvok represie (zabránenie trestnej činnosti) a prvok individuálnej
prevencie (výchova k riadnemu životu - rehabilitácia) a jednak aj voči ďalším členom spoločnosti -

potencionálnym páchateľom, voči ktorým sa prejavuje prvok generálnej prevencie (výchovne pôsobenie
trestu na ostatných členov spoločnosti). Ochrana spoločnosti sa teda uskutočňuje dvoma prvkami, a to
prvkom donútenia (represia) a prvkom výchovy (prevencia). Oba prvky sa uplatňujú zásadne súčasne
v každom treste, pričom treba mať na zreteli dôležitosť vzájomného pomeru medzi trestnou represiou
a prevenciou.

Trestný zákon vychádza z jednoty individuálnej a generálnej prevencie trestu, pričom obe tieto zložky sa
navzájom dopĺňajú a podmieňujú. Individuálna prevencia spočíva vo vytvorení podmienok na výchovu
odsúdeného k tomu, aby viedol riadny život. Generálna prevencia má zabezpečiť nielen odradenie
ostatných potencionálnych páchateľov od spáchania trestných činov, ale má viesť i k utvrdeniu pocitu
právnej istoty a spravodlivosti u ostatných členov spoločnosti. Disproporcia medzi jednotlivými druhmi

prevencie v zásade vedie k nedostatočnému výchovnému pôsobeniu trestu tak na páchateľa trestného
činu, ako i na ostatných členov spoločnosti. Požiadavka primeranosti trestu a jeho individualizácia tak
núti súd prihliadať na okolnosti konkrétneho prípadu, na jeho zvláštnosti, a teda bráni mechanickému
postupu súdu pri rozhodovaní o treste (rozsudok Najvyššieho súdu SR z 13. mája 2014, sp. zn. 4 To
7/2013).

S právnym názorom okresného súdu pri ukladaní trestu povinnej práce sa krajský súd nestotožnil
a v celom rozsahu akceptoval zákonné zdôvodnenie odvolacej námietky prokurátora v neprospech
obžalovaného, pretože aj krajský súd dospel k záveru, že uložený trest najmä vzhľadom k osobe
obžalovaného a jeho trestnej minulosti, považoval za neprimerane nízky.
Primeranosť trestu je nevyhnutným predpokladom dosiahnutia výchovných účinkov trestu, keďže

nevyhnutným predpokladom prevýchovy páchateľa je jeho akceptovanie trestu ako spravodlivého
následku jeho protiprávneho konania, pričom v prípade nespravodlivého trestu k takejto akceptácii
trestu zo strany páchateľa pochopiteľne nemôže dôjsť. Spravodlivosť trestu tak možno považovať aj za
predpoklad prerastania represívneho pôsobenia trestu do pôsobenia výchovného. V rámci požiadavky
primeranosti trestu zohráva významnú úlohu tzv. sudcovská individualizácia trestu, ktorá fakticky

umožňuje naplnenie tejto požiadavky v konkrétnych prípadoch. Práve sudcovskou individualizáciou
trestu má byť naplnené požiadavka primeranosti trestu. Druh a výmera testu musia byť súdom v každom
konkrétnom prípade stanovené tak, aby zodpovedali všetkým zvláštnostiam daného prípadu.

Požiadavka primeranosti trestu nemôže byť naplnená len formálnym postupom v zmysle zákonných

ustanovení, bez akéhokoľvek zohľadnenia relevantných skutkových okolností. Represia v podobe
uloženého trestu musí byť úmerná bezpráviu, ktoré spôsobila. V žiadnom prípade však toto bezprávie
nemôže prevažovať. Tak ako neprimerane mierny aj neprimerane prísny trest nemôže plniť jednak
funkciu individuálnej ako ani generálnej prevencie.

Majúc na zreteli vyššie uvedené zásady pre ukladanie trestu, ako aj účel trestu vyplývajúci z ustanovenia
§34ods.1Trestnéhozákona,ktorýmjeochranaspoločnostipredobžalovanýmspočívajúcavtom,žesa
mu zabráni v páchaní ďalšej trestnej činnosti a vytvorenie podmienok na jeho výchovu k tomu, aby viedol
riadny život a okolnosť, aby uložený trest súčasne iných odradil od páchania trestných činov a zároveň
vyjadroval morálne odsúdenie páchateľa spoločnosťou, zohľadňujúc zjavne nepriaznivú prognózu

nápravy obžalovaného prameniacu najmä zo skutočnosti, že sa opakovane dopúšťal trestnej činnosti
a uloženie predchádzajúceho podmienečného trestu odňatia slobody zjavne nemalo na obžalovaného
žiadny prevýchovný účinok, nakoľko nerešpektoval podmienky skúšobnej doby, krajský súd dospel
k záveru, že trest odňatia slobody vo výmere 2 mesiace bude trestom primeraným, zákonným aj
spravodlivým. V žiadnom prípade ale, práve vzhľadom na nepriaznivú prognózu nápravy obžalovaného,

ako to už bolo vyššie uvedené, nebolo možné dospieť k záveru, že by na nápravu obžalovaného a na
ochranu spoločnosti postačoval trest povinnej práce.Krajský súd na podklade odvolania okresnej prokuratúry pristúpil k zmene rozsudku vo výroku o treste
v neprospech obžalovaného L. S. a tomuto uložil nepodmienečný trest odňatia slobody vo výmere 2
(dvoch) mesiacov, teda pri spodnej hranici trestnej sadzby, ktorá bola v prípade spáchaného trestného

činu v rozpätí až do 5 rokov, na výkon ktorého ho zaradil do ústavu na výkon trestu s minimálnym
stupňom stráženia (§ 48 ods. 2 písm. a/ Trestného zákona), nakoľko obžalovaný v posledných 10-tich
rokoch nebol vo výkone trestu odňatia slobody pre úmyselný trestný čin.

Práveprevyššieuvedenéskutočnostipotomodvolacísúdrozsudokokresnéhosúdupokiaľideouložený

trest a spôsob jeho výkonu v zmysle § 321 ods. 1 písm. d/ písm. e/, ods. 2 Trestného poriadku zrušil a
postupom podľa § 322 ods. 3 Trestného poriadku vo veci sám rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok nie je prípustný.