Uznesenie ,
Zastavujúce odvolacie konanie Judgement was issued on Wednesday, October 4, 2018

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 5Co/304/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7117213794
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slávka Zborovjanová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2018:7117213794.1

Uznesenie

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Slávky Zborovjanovej a
sudcov JUDr. Andreja Šalatu a JUDr. Jána Slebodníka v spore žalobcu Všeobecná úverová banka,
a.s., Bratislava, Mlynské Nivy 1, IČO: 31 320 155, proti žalovanej Z.. G. S., H.. X.X.XXXX, E., O. X, o
zaplatenie 112 488,36 € s prísl., o odvolaní žalovanej proti rozsudku 19Csp/113/2017-75 z 13.4.2018
Okresného súdu Košice I

r o z h o d o l :

Z a s t a v u j ekonanie.
Stranám sporu nepriznáva náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.Súd prvej inštancie (ďalej len súd) rozsudkom rozhodol, že žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi
istinu vo výške 112 488,36 eur, úrok vo výške 3 723,18 eur, úrok z omeškania zo sumy 83 972,72 eur
vo výške 7,49 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia a úrok z omeškania zo sumy 28 515,64 eur vo výške

7,99 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia, všetko v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku a žalobcovi
vo vzťahu k žalovanej priznal náhradu trov konania v celom rozsahu.
2.Rozsudok napadla včas podaným odvolaním žalovaná v celom rozsahu a navrhla, aby krajský súd
napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.
3.K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť.
4.V štádiu odvolacieho konania Okresný súd Košice I doručil 3.9.30218 odvolaciemu súdu, úradný

záznam s prílohou, v ktorou oznámil, že lustráciou v súdnom registri zistil, že bol na majetok žalovanej
14.8.2018 vyhlásený konkurz vedený pod sp. zn. 32OdK/330/2018.
5.Podľa § 167e ods.1 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení
niektorých zákonov (ďalej aj len ,,zákon o konkurze a reštrukturalizácii",) ak bol vyhlásený konkurz, súd
bez zbytočného odkladu zastaví konanie, v ktorom sa uplatňuje pohľadávka, ktorá môže byť uspokojená
iba v konkurze (§ 166a) alebo sa považuje za nevymáhateľnú (§ 166b).

6.Podľa § 166a ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii ak tento zákon neustanovuje inak (§
166b a 166c), len v konkurze alebo splátkovým kalendárom môžu byť uspokojené tieto pohľadávky
a) pohľadávka, ktorá vznikla pred kalendárnym mesiacom, v ktorom bol vyhlásený konkurz alebo
poskytnutá ochrana pred veriteľmi (ďalej len "rozhodujúci deň"), b) budúca pohľadávka ručiteľa,
spoludlžníka alebo inej osoby, ktorej vznikne pohľadávka voči dlžníkovi, ak bude za neho plniť záväzok,
ktorý vznikol pred rozhodujúcim dňom, c) pohľadávka, ktorá vznikne v súvislosti s vypovedaním zmluvy

alebo odstúpením od zmluvy (§167d), ak ide o zmluvu uzatvorenú pred vyhlásením konkurzu.
7.Podľa § 166a ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii pohľadávky podľa odseku 1 sa v konkurze
uplatňujú prihláškou.
8.Podľa § 166b ods.1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, za nevymáhateľné voči dlžníkovi v
prípade oddlženia sa považuje a) príslušenstvo pohľadávky, ktoré presahuje 5% istiny pohľadávky
za každý kalendárny rok existencie pohľadávky, na ktoré vznikol nárok pred rozhodujúcim dňom; za

obdobie kratšie ako kalendárny rok zostáva vymáhateľná alikvotná časť príslušenstva, b) príslušenstvo
pohľadávky, na ktoré vznikol nárok v rozhodujúci deň a po rozhodujúcom dni; to neplatí pre pohľadávkuz úveru na bývanie, ibaže bola prihlásená do konkurzu, c) pohľadávka zo zmenky, ak bola podpísaná
dlžníkom pred rozhodujúcim dňom, d) zmluvné pokuty a iné súkromnoprávne alebo verejnoprávne
peňažné sankcie, kde povinnosť, ktorá zakladá právo uplatniť alebo uložiť takúto pokutu alebo sankciu,

bola porušená pred rozhodujúcim dňom, e) peňažné pohľadávky, ktoré patria alebo patrili osobe
spriaznenej s dlžníkom a vznikli pred rozhodujúcim dňom, f) trovy účastníkov konania, ktoré im vznikli v
súvislosti s účasťou v konkurznom konaní alebo v konaní o určení splátkového kalendára.
9.Podľa § 166b ods.2 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, nevymáhateľnosť podľa ods.10 sa
nevzťahuje na oddlžením nedotknuté pohľadávky.

10.Podľa § 167e ods.3 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ak sa konkurz zruší z dôvodu, že tu neboli
predpoklady pre vedenie konkurzu, na zastavenie konania sa neprihliada.
11.Odvolací súd z verejne dostupných údajov, z Obchodného vestníka č. 161/2018 s dňom vydania
21.8.2018, pod č. K061253 zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I pod sp. zn. 32OdK/330/2018
zo 14.8.2018 došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka: Z.. G. S., H.. X.X.XXXX, E., O. XXX/X, v
spore vystupujúcej v procesnom postavení žalovanej. Do funkcie správcu bola ustanovená správkyňa

A.. X. E., L.., E., Z. XX.
12.Odvolací súd s poukazom na konštatované skutočnosti, ktoré nastali po vyhlásení rozsudku súdu
prvej inštancie, avšak skôr, ako toto rozhodnutie mohlo nadobudnúť právoplatnosť, mal povinnosť
procesne sa vysporiadať s hmotnoprávnou prekážkou ďalšieho postupu súdu.
13.Vo vzťahu k procesnému inštitútu zbavenia sa dlhov dlžníka (oddlženie) vo všeobecnosti je potrebné

uviesť, že ide o procesný nástroj určený výlučne pre dlžníka, ktorým možno za podmienok ustanovených
v zák. č. 7/2005 Z.z. dosiahnuť nevymáhateľnosť rozhodujúcej množiny pohľadávok v rozsahu, v ktorom
tieto nie sú kryté hodnotou majetku dlžníka, pričom v predmetnom konaní sa nerozlišuje medzi fyzickou
osobou - podnikateľom a nepodnikateľom. Oddlžiť sa zákon umožňuje dvoma spôsobmi, a to konkurzom
(podľa štvrtej časti zák. č. 7/2005 Z.z.) alebo splátkovým kalendárom. Voľba formy oddlženia je výlučne

na dlžníkovi, tento nepodáva všeobecný návrh na oddlženie, kde by vhodnú formu určil súd, príp.
správca,alevoľbuspôsobuoddlženiavykonádlžníkpodanímpríslušnéhonávrhu.Súčasneodvolacísúd
k procesnoprávnym účinkom vyhlásenia konkurzu zvýrazňuje, že na rozdiel od likvidačného konkurzu
súdne konania, v ktorých sa vymáhajú pohľadávky, ktoré sa uspokojujú v oddlžovacom konkurze (§ 166a
zák. č. 7/2005 Z.z.) a pohľadávky, ktoré sú v tomto konkurze vylúčené z uspokojenia a sú nevymáhateľné

(§ 166b zák. č. 7/2005 Z.z.) sa neprerušujú, ale súd je povinný obligatórne ex lege a z úradnej povinnosti
tieto konania bez zbytočného odkladu zastaviť (§ 167e zák. č. 7/2005 Z.z.).
14.Z predloženého spisu súdu prvej inštancie odvolací súd zistil, že predmetom sporu je peňažný nárok,
ktorý si žalobca podanou žalobou uplatnil voči žalovanej v sume 112 488,36 € a úrok vo výške 3 723,18
eur, úrok z omeškania zo sumy 83 972,72 eur vo výške 7,49 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia a

úrok z omeškania zo sumy 28 515,64 eur vo výške 7,99 % ročne od 13.2.2015 do zaplatenia na tom
skutkovomzáklade,že11.1.2013uzavrelžalobcaakoveriteľnajednejstranesožalovanouakodlžníkom
na strane druhej zmluvu o poskytnutí flexihypotéky a 22.5.2012 zmluvu o financovaní bývania podľa
zák. č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení
niektorých zákonov.

15.Vzhľadom na zásadnú právnu skutočnosť, ktorá nastala v štádiu odvolacieho konania a ktorá bráni
odvolaciemu súdu o podanom odvolaní žalobcu a žalovanej vecne rozhodnúť, pretože zverejnením
rozhodnutia o vyhlásení konkurzu v Obchodnom vestníku na majetok žalovanej sa začal konkurz, pričom
z charakteru žalobou uplatneného peňažného plnenia je zrejmé, že žalobca si v tomto konaní uplatňuje
pohľadávku, ktorá môže byť uspokojená iba v rámci konkurzu na majetok žalovanej, boli naplnené

predpoklady na základe ktorých odvolací súd z úradnej povinnosti prebiehajúce konanie, t.j. konanie
vedené na Okresnom súde Košice I pod sp. zn. 19Csp/113/2017, s poukazom na citované § 167e ods.1
zák. č. 7/2005 Z.z. zastavil. Hmotnoprávna prekážka ďalšieho postupu súdu, vyplývajúca z osobitnej
právnej úpravy, nastala až po podaní odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie, pričom včas podané
odvolanie má odkladný účinok - rozhodnutie súdu prvej inštancie nenadobudlo právoplatnosť a taktiež

devolutívny účinok - vo veci v rozsahu podaných odvolaní rozhoduje odvolací súd. V danej veci tak
nastala situácia, keď rozhodnutie súdu prvej inštancie v dôsledku včas a účinne podaného odvolania
nie je právoplatné a to v celom svojom rozsahu, avšak z dôvodu výskytu zákonnej prekážky ďalšieho
postupu odvolacieho konania už odvolací súd nemôže vo veci konať, nemôže v rozsahu podaného
odvolania preskúmať rozsudok súdu prvej inštancie a musí konanie ex lege ukončiť zastavením konania.

16.Nová právna úprava Civilného sporového poriadku v žiadnom svojom ustanovení neupravuje
osobitne procesnú situáciu, kedy súd je ex offo z dôvodu zákonnej prekážky vyplývajúcej z inej zákonnej
úpravy (osobitnej právnej normy) povinný konanie zastaviť. Je potrebné v tejto súvislosti zdôrazniť,
že súd v uznesení, ktorým konanie zastavuje podľa § 167e ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze areštrukturalizácii, nemá oprávnenie na zrušenie predchádzajúceho vyhláseného rozhodnutia súdu prvej
inštancie, pokiaľ v štádiu prvoinštančného konania takáto zákonná prekážka ešte nenastala a takéto
oprávnenie mu nevyplýva ani zo žiadneho iného ustanovenia procesnej normy.

17.Civilný sporový poriadok síce neupravuje postup odvolacieho súdu v prípade, ak nastane zákonná
prekážka ďalšieho postupu súdu v priebehu odvolacieho konania, avšak odvolací súd v dôsledku
zákonnej úpravy vyplývajúcej z osobitného zákona, po zistení naplnenia hypotézy vyplývajúcej zo
zákonného znenia § 167e ods.1 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii rozhodol podľa tohto
ustanovenia o zastavení konania aj v štádiu odvolacieho konania.

18.Podľa § 256 ods.1 CSP, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov
konania protistrane.
19.Podľa § 257 CSP, výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
20.O nároku na náhradu trov konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods.1 CSP v spojení s §
396 ods.1 CSP a s poukazom na § 257 CSP a odvolací súd náhradu trov konania žiadnej zo strán

sporu nepriznal. Civilný sporový poriadok upravuje náhradu trov konania v prípade zastavenia konania
v § 256 ods.1,2 CSP, ktoré zákonné ustanovenie predpokladá procesné zavinenie niektorej zo strán
sporu na zastavení konania. Odvolací súd je toho názoru, že vzhľadom na špecifickú situáciu, ktorá
mala za následok nutnosť zastaviť konania, nie je možné ani jedno z uvedených zákonných ustanovení
na danú vec aplikovať. Za dôvod hodný osobitného zreteľa odvolací súd považuje skutočnosť, že

k zastaveniu konania došlo ako obligatórny zákonný následok právnej skutočnosti, ktorá nastala na
základe osobitného zákona, bez zavinenia niektorej zo strán sporu, t.j. nebolo možné uplatniť § 256
ods.1,2CSPataktiežani§255ods.1,2CSP,ktoréupravujenáhradutrovkonaniaprizohľadnenípomeru
úspechu strán konania v spore.
21.O vrátení časti zaplateného súdneho poplatku za podanú žalobu rozhodne súd prvej inštancie (§ 12

ods.1 prvej vety zák. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov).
22.Pomer hlasov, akým bolo rozhodnutie prijaté: 3 hlasy za (§ 393 ods.2 druhá veta CSP).

Poučenie:

Proti uzneseniu odvolacieho súdu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní
vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať
pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej
veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený

sudcaalebonesprávneobsadenýsúd,alebof)súdnesprávnymprocesnýmpostupomznemožnilstrane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces.
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom
rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde.
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom. Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba,
ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej

zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c)
dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania.
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci.
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.