Uznesenie – Spätvzatie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, January 14, 2020

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 11C/5/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8319200778
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Jančíková
ECLI: ECLI:SK:OSHE:2020:8319200778.3

Uznesenie

Okresný súd Humenné v spore žalobcu G.. Ľ. N., P.. X.X.XXXX, Y. E. XX, XXX XX L. proti žalovaným
1/ M.. H. J., P.. XX.X.XXXX, Y. A. XXX/XX, Y. P. W., 2/ M.. I. N., P.. XX.XX.XXXX, Y. U.. P. XXX/XX, XXX
XX H. o neúčinnosť darovacej zmluvy takto

r o z h o d o l :

I. Súd konanie o určenie, že darovacia zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi darkyňou G.. O. N.
a žalovanými v 1/ rade a žalovanou v 2/ rade je voči žalobcovi právne neúčinná, z a s t a v u j e.

II. Súd žalovaným voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Dňa XX.XX.XXXX žalobca doručil na tunajší súd žalobu, ktorou žiadal, aby súd určil, že darovacia
zmluva zo dňa XX.XX.XXXX uzavretá medzi darkyňou G.. O. N. a obdarovanými - žalovanými, ktorou
darkyňa previedla na obdarované parcelu reg. „W.“ XXXX/X zastavené plochy a nádvoria o výmere XXX

m2, ako aj rodinný dom súp. číslo XXXX postavený na parcele XXXX/X v kat. úz. H. a to na každú z
obdarovaných 1 - inu z týchto nehnuteľností, je voči žalobcovi právne neúčinná.

2. V žalobe žalobca uviedol, že matka žalovaných a jeho bývalá manželka G.. O. N. bola rozsudkom
Okresného súdu H. sp. zn. XC/X/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX v spojení s rozsudkom Krajského súdu
v E. sp. zn. XCo/XX/XXXX zo dňa 16.10.2018 zaviazaná zaplatiť mu z vyporiadania bezpodielového

spoluvlastníctva manželov sumu 51.159,50 eur a to do tridsiatich dní od právoplatnosti rozsudku.
Rozsudok Okresného súdu H. nadobudol právoplatnosť dňa XX. XX. XXXX a stal sa vykonateľným dňa
XX. XX. XXXX. Matka žalovaných, a teda žalobcova dlžníčka v zmysle výroku z týchto rozsudkov jeho
pohľadávku v lehote na plnenie doteraz nezaplatila. Naopak v tejto lehote v úmysle ukrátiť žalobcu ako
veriteľa, aby od nej nemohol vymôcť svoju vymáhateľnú pohľadávku, previedla svojej nehnuteľnosti,
ktoréboliajpredmetomvyporiadaniabezpodielovéhospoluvlastníctvamanželovnažalovanédarovacou

zmluvou dňa XX.XX.XXXX. O prevode nehnuteľnosti sa dozvedel žalobca v G. XXXX, kedy podal návrh
na výkon rozhodnutia.

Podľa žalobcu je nesporné, že jeho dlžníčka mu neplnila a iný majetok väčšej hodnoty nemá, keďže
pracujeakovyššiasúdnaúradníčkaaztohtopríjmunemôžeuspokojiťžalobcovenárokyvlehoteurčenej
súdom. Žalované určite poznali úmysel svojej matky ukrátiť žalobcu ako veriteľa, pretože o spore o

vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov boli informované a boli uzrozumené aj s jeho
výsledkom, teda vedeli o dlžobe ich matky vo vzťahu ku žalobcovi.

Ako dôkaz žalobca uviedol rozsudky vydané vo veci vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a aktuálny výpis z listu vlastníctva číslo XXXX pre katastrálne uznanie H..

3. Žalované dňa XX. X. XXXX doručili vyjadrenie k žalobe, v ktorom uviedli, že nárok žalobcu
neuznávajú, pretože ich matka je schopná plniť svoj záväzok z rozsudku Okresného súdu Svidník ajz iného majetku, ktorým disponuje a ktorý postačuje na splnenie záväzku voči žalobcovi. Uviedli, že
časť v sume 30 000,- eur už žalobcovi uhradila napriek tomu, že iniciovala dovolacie konanie podaním
dovolania voči rozsudku Krajského súdu v Prešove. Okrem uvedeného plnenia má ich matka ďalšie

finančné prostriedky, je vlastníčkou viacerých nehnuteľností katastrálnom území Vrbové, je vlastníčkou
osobného motorového vozidla a ďalšieho majetku. Žalované navrhli súdu, aby žalobu zamietol.

4. K vyjadreniu žalovaných zaslal žalobca svoje vyjadrenie, v ktorom uviedol, že pozemky vo J. nemajú
hodnotu ani 2000,- eur a osobný automobil bol spoločným vlastníctvom a ten nemá hodnotu ani 500,-

eur a o ďalšom majetku, z ktorého výťažku by matka žalovaných uspokojila pohľadávku voči nemu vo
výške presahujúcej 21.000,- eur vedomosť nemá. Ďalej žalobca poukázal, že iniciovanie dovolacieho
konania matkou žalovaných nezakladá odklad výkonu právoplatného rozsudku Okresného súdu H..
Ďalšie návrhy na dokazovanie žalobca nemal.

5. Pred prvým pojednávaním nariadeným na deň X. XX. XXXX žalované doručili súdu oznámenie

s prílohami, ktorými preukazujú schopnosť svojej matky zaplatiť žalobcovu pohľadávku aj inak, ako
z predaja darovaných nehnuteľnosti. Žalované mali a majú vedomosť, že ich mama má nepretržitý
pravidelný príjem zo služobného pomeru ako aj invalidný dôchodok, taktiež vlastní niekoľko pozemkov
v katastrálnom území J., osobné motorové vozidlo, finančné prostriedky ako aj prostriedky v 3.
dôchodkovom pilieri a finančnú hotovosť približne 17 000 ,- eur na svojom osobnom účte. Žalované

predložili listiny - rozhodnutie Sociálnej poisťovne, výplatnú pásku svojej matky, výtlačok z internetovej
aplikácie internetbankingu o výške zostatku na osobnom účte a výpisy z listu vlastníctva číslo XXX a
XXX pre katastrálne územie J..

6. Pred pojednávaním dňa XX. X. XXXX žalované súdu doručili v zmysle výzvy súdu listiny - výpis z

osobného účtu matky žalovaných a k tomu doložili taktiež výpis z účtu finančných nástrojov a záväznú
objednávku na upísanie dlhopisov.

7. Na pojednávaní dňa XX.X.XXXX žalobca uviedol, že na podanej žalobe trvá.

8. Žalovaná v 1/ rade na pojednávaní dňa XX.X.XXXX uviedla, že v čase uzatvorenia darovacej zmluvy,
čo bolo v I. XXXX mama disponovala cennými papiermi - dlhopismi H. H., k upísaniu ktorých došlo dňa
XX.X.XXXX, kedy si mama záväzne objednala obstarávanie dlhopisov v počte XX kusov v celkovom
objeme 35 000,- eur. Splatnosť týchto zakúpených cenných papierov mala nastať až dňa XX.X.XXXX,
ale z dôvodu, že žalobca napriek podanému dovolaniu trval na zaplatení minimálnej sumy 30 000,- eur

z vysporiadania BSM, mama musela v G. XXXX pristúpiť k nevýhodnému predaju týchto dlhopisov. V
čase predaja bola ich hodnota okolo 35 017,- eur, čo vyplýva z výpisu z účtu ku dňu XX.XX.XXXX.

Po vyplatení žalobcu mame zostalo z tejto sumy okolo tých 5000,- eur. V čase darovania mama
disponovala aj podielovými listami emitovanými spoločnosťou N. D. v H. H. v celkovej hodnote okolo

2100,- eur, čo vyplýva z výpisu k účtu k XX.X.XXXX. Ďalej okrem bankových produktov mama v
sporovom období disponovala finančnými prostriedkami v sume okolo 5000,- eur na svojom účte v
treťom dôchodkovom pilieri spoločnosti H.. Majetok matky taktiež v období darovania tvorili aj pozemky
v kat. území J., A. E., ktorých trhová cena vlastne bola okolo 5000,- eur a z ktorých poberá ročnú rentu,
potom motorové vozidlo E. XXX H., finančná hotovosť ponechaná v dome, čo bolo asi okolo 3000,- eur

ako aj finančná hotovosť na jej osobnom účte, ktorá je v aktuálnej sume okolo 20 000,- eur. Žalovaná
v 1/ rade ďalej uviedla, že súd by mal prihliadnuť aj na to, na jej ostatný majetok - pravidelný príjem
zo služobného pomeru a tiež jej invalidný dôchodok. V čase darovania spolu so sestrou - žalovanou v
2/ rade o matkinej finančnej situácii a tiež finančných produktoch vedeli, keďže ich o tom informuje pre
prípad, že by sa s ňou niečo stalo.

Keďže v čase podpísania darovacej zmluvy mama vlastnila aj iný majetok, z ktorého je možné uspokojiť
pohľadávku žalobcu, podľa názoru žalovanej v 1/ rade niet dôvodu považovať uzatvorenej darovacej
zmluve vo vzťahu k tretím osobám za neúčinné a preto navrhla žalobu zamietnuť, pričom trovy konania
si spoločne so žalovanou v 2/ rade neuplatňujú.

9. Po prednese žalovanej v 1/ rade a po uvedení predbežného právneho posúdenia veci súdom žalobca
na pojednávaní uviedol, že túto žalobu podával vo februári v roku 2019 a okolnosti, ktoré vysvitli
na pojednávaní, mu neboli vôbec známe. Nakoľko bola podaná exekúcia na dlžníčku a v zisťovaníexekútora na osobných účtoch a všeobecne o prehľade majetku dlžníčky neboli zistené také skutočnosti,
že by pokryla túto čiastku 51 000,- eur a až po začatí exekúcie a až po podaní tejto žaloby mu dlžníčka
vyplatila 30.000,-. Vediac tieto okolnosti, tak by to riešil rovno exekúciou, pričom po zaplatení 30.000,-

eur od dlžníčky žalobca podal návrh na zastavenie exekúcie a toho času exekúcia neprebieha.

10. Ďalej žalobca dodal, že v čase, keď podával žalobu, nemal vedomosti o skutočnostiach, ktoré vyšli
v tomto konaní najavo, teda najmä o skutočnosti, že dlžníčka vlastní takýto majetok, ktorým by mohla
zaplatiť túto pohľadávku, a teda v tom čase považoval žalobu za dôvodnú. Na otázku súdu, či žalobca

trvá vzhľadom na svoj prednes na podanej žalobe, žalobca uviedol, že na podanej žalobe netrvá, a túto
berie späť.

11. Podľa ust. § 144 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len ako „CSP“)
žalobca môže vziať žalobu späť.

12. Podľa ust. 145 ods. 1 CSP ak je žaloba vzatá späť celkom, súd konanie zastaví.

13. Podľa ust. 146 Civilného sporového poriadku súd konanie nezastaví, ak žalovaný so späťvzatím
žaloby z vážnych dôvodov nesúhlasí. Na nesúhlas žalovaného so späťvzatím žaloby sa neprihliada,
ak dôjde k späťvzatiu žaloby skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu podľa § 168 alebo

pojednávanie. Súhlas žalovaného je potrebný vždy, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi
stranami vyplýva z osobitného predpisu.

14. Ak vezme účastník svoj návrh na začatie konania späť, ide o procesný úkon voči súdu, ktorým
prejavuje vôľu, aby sa nekonalo a o veci meritórne nerozhodovalo (R 54/1992). Žalobca týmto svojim

úkonom prejavuje svoju vôľu nepokračovať v ďalej konaní s úmyslom dosiahnuť jeho zastavenie bez
meritórneho rozhodnutia.

15. Na základe zákonných ustanovení a v súlade s návrhom žalobcu súd nemal dôvod nevyhovieť
návrhu na späťvzatie žaloby a preto konanie zastavil.

16. Podľa § 262 ods. 1 Civilného sporového poriadku, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj
bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

Podľa § 256 ods. 1 Civilného sporového poriadku, ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd

prizná náhradu trov konania protistrane.

17. Ak dôjde k zastaveniu sporového konania v dôsledku späťvzatia žaloby, je povinnosťou súdu
skúmať pri rozhodovaní o náhrade trov konania procesnú zodpovednosť pri zastavení konania na oboch
stranách. Žalobca uviedol, že v čase podania žaloby bola dôvodná a po až v procese dokazovania

žalované predložili listiny, z ktorých vyplýva, že jeho dlžníčka má aj iný majetok na zaplatenie jeho
vymáhateľnej pohľadávky. V tomto prípade je súd toho názoru, že zavinenie za zastavenie konania je
potrebné pričítať práve žalobcovi, ktorý zobral žalobu späť počas pojednávania a teda nárok na náhradu
trovkonaniabysúdpriznalžalovaným.Žalovanésivšaknároknanáhradutrovkonanianežiadalipriznať.

18. Civilný sporový poriadok výslovne nerieši situáciu, ak si strana v sporovom konaní vyslovene
prejavila vôľu si trovy konania neuplatniť. Na daný prípad nie sú k dispozícii ani analogicky použiteľné
ustanovenia Civilného sporového poriadku alebo iného zákona (analogia legis alebo iuris). Súd preto
v danej veci s použitím Základných princípov čl. 4 ods. 2 CSP aplikoval na rozhodnutie o nároku
na náhradu trov konania princíp racionálneho zákonodarcu a o náhrade trov konania rozhodol podľa

fiktívnej normy, ktorú by zvolil, ak by bol sám zákonodarcom. Vychádzal pritom z pomyselnej normy, že
ak strana sporu trovy vyslovene neuplatnila, je v súlade s čl. 17 základných princípov CSP zakotvujúcim
procesnú ekonómiu rozhodnúť priamo tak, že sa jej nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno v zmysle ustanovenia § 357 písm. a/, a m/ Civilného sporového poriadku

podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje.Podľa ust. § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za

nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.