Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zrušujúce Judgement was issued on Tuesday, June 18, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/216/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209209475
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2209209475.12

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1. D. R., bytom H., K. XXX/X, 2. JUDr. Z. R.,
bytom H., K. XXX/X, 3. D. S., bytom H., G. XXXX/XX, 4. Bc. Z. S., bytom H., G. XXXX/XX, 5. W. I., bytom
S. G., F. XXXX/XXA, 6. I. I., bytom S. G., F. XXXX/XXA, 7. K. T., bytom G., M. XXXX/XX, 8. Ing. U. G.,
bytom R. C. XXX, 9. K. G., bytom R. C. XXX, 10. Mgr. F. W., bytom H., M. XXXX/XX, žalobcovia v 1.
až 7. rade a žalobkyňa v 10. rade zastúpení splnomocnencom: Legal Cases, s.r.o., so sídlom Dunajská
Streda, Ružová 265, proti žalovanému: SPR Vojka, a.s., so sídlom Bratislava, Hviezdoslavovo námestie
14, IČO: 35 765 771, zastúpený splnomocnencom: Malata, Pružinský, Hegedüš & Partners, s.r.o., so

sídlom Bratislava, Prievozská 4/B, o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, o odvolaní žalobcov
1., 2., 3., 4., 5., 6., 7. a 10. a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 28.
mája 2018, č.k. 10C/113/2009-1279, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti zamietnutia žaloby vo zvyšku p o t v r
d z u j e a v napadnutej časti určenia neplatnosti zmlúv o výkone správy a v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania r u š í a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie určil, že zmluva o výkone správy č. 593156
so správcom SPR Vojka, a.s. zo dňa 02.07.2008 a zmluva o výkone správy č. 593162 so správcom SPR

Vojka, a.s. uzavretá dňa 02.03.2009 je neplatná, a vo zvyšku žalobu zamietol. O nároku na náhradu trov
konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 137 písm. c) CSP, ako aj § 37 ods. 1,
§ 39, § 40 ods. 1 a § 41 Občianskeho zákonníka (ďalej aj ako „OZ“), keď dospel k záveru, že
žalobcovia 1. až 4., 7. a 10. nepreukázali naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o výkone
správy, z ktorého dôvodu žalobu ako nedôvodnú zamietol. V žalobe poukázali na tú skutočnosť, že

obsah predmetných zmlúv vopred nepoznali a nemali možnosť slobodného výberu správcu. Zmluvy
o výkone správy podpísali bez oboznámenia sa s výškou odplát za poskytované služby, nakoľko v
čase podpisu zmluvy im prílohy k zmluve neboli poskytnuté. Predmetné zmluvy sú pre nich v celom
rozsahu nevýhodné, jednostranné a podľa ich názoru sú ako spotrebiteľské zmluvy v rozpore s § 53
a nasl. Občianskeho zákonníka. Predmetné zmluvy boli uzatvorené dňa 03.07.2008 medzi žalobcami
1. a 2. a žalovaným, dňa 10.07.2008 medzi žalobcami 3. a 4. a žalovaným, dňa 10.07.2008 medzi
žalobcom 7. a žalovaným, dňa 08.08.2008 medzi žalobkyňou 10. a žalovaným, pričom uvedené zmluvy

boli vypovedané dňa 23.10.2009 s trojmesačnou výpovednou lehotou. Vzhľadom na to žaloba žalobcov
1. až 4., 7. a 10. nie je opodstatnená, nakoľko takáto určovacia žaloba má preventívny charakter a bola
by opodstatnená najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. V predmetných prípadoch
sporné zmluvy o výkone správy zanikli po uplynutí trojmesačnej výpovednej lehoty a táto skutočnosťzo strany žalobcov ani spochybnená nebola. Žalobcovia sa teda domáhajú určenia neplatnosti zmlúv,
ktoré riadne zanikli na základe výpovede žalovaného a pokiaľ by súd teoreticky žalobe aj vyhovel, na
právnom postavení žalobcov voči žalovanému by sa tým nič nezmenilo, nakoľko zmluvy o výkone správy

zanikli, nevznikajú z nich už žiadne práva a povinnosti žalobcom a ani žalovanému, ktoré by mohli
akýmkoľvek spôsobom zasahovať do právneho postavenia žalobcov a poškodzovať ich na právach a
robiť ich postavenie nevýhodným voči žalovanému tak, ako to prezentujú v podanej žalobe. Žalobu
žalobcov 5., 6., 8. a 9. považoval súd prvej inštancie za dôvodnú, nakoľko bol toho názoru, že predmetný
právny úkon nebol urobený slobodne a vážne, pretože žalobcovia vyhlásili pred súdom, že boli pod

nátlakom vzhľadom na to, že v prípade, ak by predmetnú zmluvu nepodpísali, nevpustili by ich do areálu.
Uvedenú skutočnosť dosvedčuje aj vyjadrenie žalobcov 5., 6., 8. a 9., ako aj tá skutočnosť, že v čase,
keď neplatili sumu, ktorá bola určená zo strany žalovaného ako preddavok na účet žalovaného, neboli
do areálu vpustení. Súd bol toho názoru, že žalobcovia 5., 6., 8. a 9. majú naliehavý právny záujem na
určení neplatnosti zmlúv a poukazujúc na § 37 ods. 1 OZ preukázali, že právny úkon - zmluvu o výkone
správy podpísali pod nátlakom, preto súd ich žalobe vyhovel. O nároku na náhradu trov konania súd

rozhodol podľa § 255 ods. 2 CSP.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, ako i v závislom výroku o
nároku na náhradu trov konania podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1., 2., 3., 4., 7. a 10.,
ktorí navrhli rozsudok v napadnutej časti zmeniť a ich žalobe v plnom rozsahu vyhovieť a priznať im

nárok na plnú náhradu trov konania. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti nároku na náhradu trov
konania podali v zákonnej lehote odvolanie i žalobcovia 5. a 6., ktorí navrhli rozsudok v napadnutej
časti zmeniť a priznať im plnú náhradu trov konania. Uviedli, že súd žalobu voči žalobcom (1. až 4.,
7. a 10.), ktorí mali vypovedanú zmluvu o výkone správy, zamietol, nakoľko podľa jeho názoru nemajú
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o výkone správy, pretože došlo k ukončeniu zmlúv

ovýkonesprávyešte23.10.2009.Uviedli,žeaksúddospelkzáveru,ženemajúnaliehavýprávnyzáujem
na určení neplatnosti zmluvy, potom tak mohol ich žalobu bez skúmania hmotnoprávnych podmienok
platnosti zmluvy zamietnuť bezodkladne po októbri 2009. Súd však vykonal podrobné dokazovanie
k hmotnoprávnym nárokom žalobcov voči žalovanému, čím sa predĺžila právna neistota žalobcov vo
vzťahu k žalovanému a zvýšili sa trovy konania. Súd preto týmto procesným postupom porušil ich

právo na spravodlivý proces. Podľa názoru odvolateľov absolútna neplatnosť zmlúv o výkone správy
nastáva ex lege a v prípade sporu má spotrebiteľ vždy naliehavý právny záujem na určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky, ktorú súd môže v zmysle § 53 ods. 5 OZ určiť za neplatnú z dôvodu jej
neprijateľnosti a s poukazom na § 53d OZ určiť jej neplatnosť ako celku. Neplatnosť zmluvnej podmienky
nevylučuje neplatnosť zmluvy ako celku. Poukázali na rozhodnutia súdov o neplatnosti zmluvy ako

celku,akvdôsledkuneprijateľnýchzmluvnýchpodmienokbolzásadnýmspôsobomdotknutýcelýprávny
úkon. Podľa ich názoru bez neplatnosťou napadnutých častí zmluvy a chýbajúcich zmluvných dojednaní
zmluva stráca účel a svoj cieľ, ktorý má byť zmluvnou úpravou dosiahnutý. Preto je zmluva ako celok
pre súhrn neplatných jej ustanovení a chýbajúcich ustanovení, v komplexe ktorých by mohla tvoriť
vyváženú zmluvu v právach a povinnostiach pre obe zmluvné strany, ako aj pre rozpor s dobrými

mravmi a v dôsledku jej uzavretia pod nátlakom, za použitia nekalej obchodnej praktiky, neplatná. Keďže
právny následok zániku zmluvy o výkone správy voči žalobcom je pri neplatnosti zmluvy odlišný ako z
dôvodu výpovede, má pre nich uvedený právny následok zásadný význam a pre nich plynúce odlišné
následky. V prípade nerozhodnutia súdu o ne/platnosti zmluvy o výkone správy zánikom zmluvy v
dôsledku výpovede, zostávajú zachované povinnosti zo zmluvy vyplývajúce pre žalobcov, a to všetky

sankcie z nej vyplývajúce. Poukázali na to, že z neplatnej zmluvy nie je možné podať platnú výpoveď.
Ďalším dôvodom naliehavého právneho záujmu žalobcov na určení neplatnosti zmluvy o výkone správy
je skutočnosť, že žalobcovia majú platnú nájomnú zmluvu, v zmysle ktorej sú zaviazaní uzavrieť so
správcom zmluvu o výkone správy, a to bez ohľadu na to, že im žalovaný pre jej neplnenie dal výpoveď,
nakoľko inak budú stále obmedzení vo vstupe do areálu. Bez určenia jej neplatnosti sú povinní ju

uzatvoriť s napadnutými zmluvnými podmienkami, a to bez chýbajúcej zmluvnej úpravy o kolektívnom
rozhodovaní nájomcov o spoločnej správe, chýbajúcich povinnostiach správcu a za platnosti podľa
žalobcov nevýhodných zmluvných podmienok. Rozhodnutím súdu o platnosti alebo neplatnosti zmluvy
ako celku budú medzi stranami sporu vyriešené sporné otázky definitívne a založí sa pevný základ pre
ich budúci vzťah. Rozhodnutie o určení neplatnosti napadnutej zmluvy má aj preventívny charakter,

nakoľko určovacia žaloba vytvorí medzi žalobcami a žalovaným pevný právny základ do budúcnosti a
zabráni tak prípadným ďalším sporom medzi stranami sporu. Žalobcovia 5. a 6. uviedli, že v konaní boli
úspešní v plnom rozsahu, no napriek tomu im súd nepriznal náhradu trov konania.4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku o nároku na náhradu
trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti
zmeniť a žalobu zamietnuť, a priznať mu nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, alternatívne

rozsudok v napadnutých častiach zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. Rozsudok
v napadnutých častiach považoval za trpiaci vadou zmätočnosti, arbitrability a prejav nesprávneho
právneho posúdenia. Podľa jeho názoru súd vyvodil nesprávny záver, že žalobcovia 5., 6., 8. a 9.
majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o výkone správy. Namietol, že z rozhodnutia
súdu nie je zrejmé, v čom spočíva naliehavý právny záujem žalobcov na určení neplatnosti zmlúv.

Podľa jeho názoru samotná nespokojnosť žalobcov so zmluvami, prípadne osobou žalovaného ako
správcu, nemôže byť za žiadnych okolností dôvodom na určenie neplatnosti zmluvy. Taktiež uviedol,
že z odôvodnenia rozhodnutia nie je vôbec zrejmé, v čom mala spočívať absencia slobody a vážnosti
právnych úkonov žalobcov pri uzatváraní zmlúv. Nemožno sa stotožniť s názorom súdu, že nátlak bol
vyvolaný tým, že bez uzatvorených zmlúv by žalovaný neposkytoval žalobcom služby, ktoré mali byť
predmetom zmluvy. Je predsa logickou požiadavkou, že na začatie poskytovania služieb jednou stranou

druhej je potrebné uzatvoriť zmluvu. Žalobcovia podľa jeho názoru nepreukázali, že by im odmietal
prístup k ich nehnuteľnostiam (chatkám). Súd nezobral do úvahy charakter a okolnosti projektu a najmä
skutočnosť, že išlo o zmluvy, ktoré nahrádzali pôvodné zmluvy, pričom žalobcovia teda minimálne druhý
krát podpísali zmluvu s rovnakým obsahom. Namietol, že súd rozhodol v rozpore so zásadou favor
contractus, v zmysle ktorej zmluva sa má považovať za platnú, pokiaľ je to čo i len trochu možné.

Jediným argumentom súdu, na ktorom založil určenie neplatnosti zmlúv, bolo vyhlásenie žalobcov,
že boli pod nátlakom. Takéto vyhlásenie žalobcov je však ich subjektívnym pocitom sledujúcim účel
konania - určenie neplatnosti zmluvy. Napadnutým rozhodnutím súdu došlo k prelomeniu zásady pacta
sunt servanda, čím zároveň došlo aj k narušeniu právnej istoty žalovaného v právny štát. Nesprávnosť
procesného postupu spočíva na tom skutkovom základe, že súd neuviedol svoje predbežné právne

posúdenie veci, či žalobcovia naliehavý právny záujem alebo nie. O zmätočnosti celého konania
na súde prvej inštancie svedčí aj skutočnosť, že súd nedokázal dať predbežné právne posúdenie
ohľadom danosti naliehavého právneho záujmu žalobcom ani na základe výslovnej žiadosti žalovaného
prednesenejnapojednávanídňa19.03.2018.Napriekskutočnosti,ženaliehavýprávnyzáujemžalobcov
je nevyhnutným predpokladom pre úspech v konaní o určovacej žalobe, je evidentné, že súd deväť

rokov konal bez toho, aby mal preukázaný naliehavý právny záujem žalobcov (alebo čo i len jedného
z nich) ako podmienku sine qua non. Napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do výroku I. je
preto pre žalovaného prekvapivé, najmä v spojitosti s jeho odôvodnením, ktoré vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a zmätočnosti celého rozhodnutia ako takého.

5. K odvolaniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý navrhol rozsudok v napadnutej časti
zamietnutia žaloby vo zvyšku potvrdiť a priznať mu nárok na náhradu trov prvoinštančného i odvolacieho
konania v celom rozsahu. Uviedol, že súd správne zistil, že žalobcovia nemajú a nemôžu mať naliehavý
právny záujem, pričom je bez akýchkoľvek pochybností jasné, že postavenie žalobcov sa nemôže
zmeniť ani po prípadnom rozhodnutí súdu o určení neplatnosti zmluvy. Neobstojí ani argumentácia

žalobcov, že bez kladného rozhodnutia súdu o určení neplatnosti zmluvy v prospech žalobcov je ich
postavenie neisté, a to z rôznych, žalobcami fabulovaných dôvodov. Žalobcovia 1. až 4., 7. a 10.
dnes už nemajú uzatvorené s ním zmluvy o výkone správy, a preto ich žalovaný ani nemôže za ich
nedodržiavanie sankcionovať, nakoľko medzi nimi nie je žiaden právny vzťah. Tiež uviedol, že on nie je
a ani nemôže byť účastníkom kolaudačného konania v predmetnej veci, a to bez ohľadu na rozhodnutie

súdu v tejto právnej veci. Rozhodnutie súdu o určení neplatnosti zmluvy by nemalo žiaden právny
následok, keďže zmluva zanikla výpoveďou, a teda jej ustanovenia už nie sú aplikovateľné a strany sa
ich nemôžu ďalej účinne dovolávať.

6.Kodvolaniužalovanéhosapísomnevyjadriližalobcovia1.až7.a10.,ktorínavrhlirozsudoksúduprvej

inštancie v časti určenia neplatnosti zmlúv z dôvodu vecnej správnosti potvrdiť a priznať im nárok na plnú
náhradu trov konania. S odvolaním žalovaného nesúhlasili, nakoľko súd vykonal podrobné dokazovanie
a o dôvodoch svojho rozsudku, konkrétne v bode 52., uviedol zistený skutkový stav veci a v rámci neho
vymenoval jednotlivé ustanovenia zmluvy, na ktoré žalobcovia v konaní poukazovali. Uviedli, že súd
k záveru o neplatnosti zmlúv o výkone správy dospel na základe riadne zisteného skutkového stavu

veci. Námietka žalovaného, že súd rozhodol len na základe domnienok a úvah, je podľa ich názoru
neoprávnená. Nezakladá sa na pravde ani tvrdenie žalovaného, že žalobcovia opakovane s časovým
odstupom podpísali identické zmluvy, a preto nemohli byť pri ich uzatváraní pod nátlakom. Námietka
žalovaného, že absencia slobody a vážnosti právnych úkonov nebola riadne preukázaná, neobstojí,nakoľko okrem zhodných výpovedí žalobcov, listinného dôkazu a nevpustení žalobcov do areálu, ani
samotní svedkovia na strane žalovaného nespochybnili, že žalobcovia neboli vpúšťaní do areálu.

7. K vyjadreniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý zotrval na tom, že v predmetnej veci nie
je daný naliehavý právny záujem žalobcov a žaloba je nedôvodná. Navrhol, aby súd jeho odvolaniu v
celom rozsahu vyhovel.

8. K vyjadreniu žalovaného k odvolaniu žalobcov zaslali písomné stanovisko žalobcovia 1. až 7. a 10., v

ktorom navrhli ich odvolaniu v celom rozsahu vyhovieť. Nesúhlasili s argumentmi žalovaného a podľa ich
názoru tieto boli vykonaným dokazovaním vyvrátené. V konaní jednoznačne označili, ktoré konkrétne
právne následky zánikom napadnutých zmlúv sa spájajú v dôsledku výpovede z nich, a ktoré v dôsledku
ich neplatnosti. Uviedli, že majú s vlastníkom areálu - Komposesorátom Vojka nad Váhom uzatvorené
nájomné zmluvy na prenájom pozemkov, na ktorých majú postavené rekreačné chatky a v zmysle týchto
nájomných zmlúv sú žalobcovia povinní uzatvoriť so žalovaným zmluvy o výkone správy. Prenajímateľ

(komposesorát) opakovane dal žalobcom výpovede z týchto nájomných zmlúv pre neplnenie zmluvy o
výkone správy, avšak všetky súdne konania skončili v prospech žalobcov, čo má za následok platnosť
týchto nájomných zmlúv. Preto na základe týchto nájomných zmlúv trvá žalobcom povinnosť uzatvoriť so
žalovaným aj po vypovedaní napadnutej zmluvy novú zmluvu o výkone správy. Kým súd nerozhodne o
tom, či je zmluva platná alebo neplatná, je postavenie žalobcov neisté, pričom pre žalobcov má zásadný

význam vyriešenie právnej otázky platnosti alebo neplatnosti zmluvy, nakoľko bez vyriešenia tejto otázky
sú medzi žalobcami a žalovaným naďalej nevyjasnené práva a povinnosti z tejto zmluvy vyplývajúce.

9. K tomuto stanovisku žalobcov zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom trval na tom, že v
predmetnej veci nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov a žaloba je nedôvodná. Zotrval na svojich

predchádzajúcich vyjadreniach, pričom ďalej uviedol, že podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka zo
súdnej kontroly neprijateľnosti zmluvných podmienok sú vylúčené ustanovenia zmluvy, ktoré sa týkajú
hlavného predmetu zmluvy a primeranosti ceny. Napriek tomu žalobcovia opakovane argumentujú aj
tým, že sú (resp. boli v čase platnosti zmlúv) nespokojní s hlavným predmetom zmluvy (poskytovaním
výkonu správy zo strany žalovaného), a tiež primeranosťou ceny, za ktorú žalovaný túto správu

vykonával.

10. Žalobcovia 1. až 7. a 10. sa písomne vyjadrili k stanovisku žalovaného k ich odvolaniu, pričom
poukázali na to, že povinnosť uzatvoriť zmluvy so žalovaným vyplýva z nájomnej zmluvy, ktorú uzatvorili
žalobcovia s vlastníkom pozemkov. Žalovaný im v rámci odvolacieho konania doručil novú zmluvu

o výkone správy, na základe čoho žalobcovia žalovanému odpovedali, že predložená zmluva je pre
nich neprijateľná z dôvodov, ktoré uvádzajú vo svojej odpovedi, a ktoré sú žalovanému známe z
prejednávanej veci. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný trvá na tom, aby žalobcovia s ním uzatvorili
zmluvy o výkone správy, ktoré však žalobcovia považujú za neplatné.

11. K uvedenému vyjadreniu žalobcov sa písomne vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že tvrdenia žalobcov
nemôžu tvoriť základ pre rozhodnutie odvolacieho súdu v tejto veci, pričom žalovaný i naďalej trval
na tom, že v predmetnej veci nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov a žaloba je nedôvodná.
Poukázal na to, že v tomto konaní sa nemôžu riešiť budúce vzťahy, či žalobcovia uzatvoria alebo
neuzatvoria nové zmluvy o výkone správy.

12. K vyjadreniu žalovaného zaslali písomné stanovisko žalobcovia 1. až 7. a 10., ktorí považovali
skutočnosti uvádzané žalovaným za neodôvodnené a v rozpore so zisteným skutkovým stavom.
Poukázali na to, že súdy SR riešili značné množstvo prípadov, v rámci ktorých súdnych rozhodnutiach
rezonovala úvaha o tom, či množstvo neprijateľných zmluvných podmienok a ich závažnosť má vplyv

na neplatnosť spotrebiteľskej zmluvy ako celku. Z týchto úvah zišla aj prejudiciálna otázka predložená
vo veci C-453/10, pričom Súdny dvor vyslovil, že zmluva uzavretá medzi dodávateľom a spotrebiteľom,
ktorá obsahuje jednu alebo viacero nekalých podmienok, je neplatná ako celok, pokiaľ sa ukazuje, že
to zaistí lepšiu ochranu spotrebiteľa. Slovenský zákonodarca však okrem použitia § 41 OZ umožňuje
zneplatniť zmluvu ako celok aj s poukazom na § 53d OZ. V konaní bolo podľa nich preukázané, že

podpísali zmluvu v dôsledku agresívnych nekalých praktík žalovaného, bez možnosti ovplyvnenia jej
obsahu, v tiesni a pod nátlakom.13. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené
osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia ústneho odvolacieho pojednávania

preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolaní (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1., 2., 3., 4., 7. a 10
nie je dôvodné a dôvodným je odvolanie žalobcov 5. a 6. a odvolanie žalovaného.

14. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 10C/113/2009 je určenie

neplatnosti zmlúv o výkone správy uzatvorenej medzi žalobcami a žalovaným. Rozsudkom napadnutým
odvolaním súd prvej inštancie určil, že zmluva o výkone správy č. 593156 so správcom SPR Vojka, a.s.
zo dňa 02.07.2008 a zmluva o výkone správy č. 593162 so správcom SPR Vojka, a.s. uzavretá dňa
02.03.2009 je neplatná, a vo zvyšku žalobu (v časti týkajúcej sa žalobcu 1., 2., 3., 4., 7. a 10.) zamietol.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania
právo.

15. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu
prvej inštancie v celom rozsahu.

16. V časti zamietnutia žaloby vo zvyšku, teda žalôb žalobcov 1., 2., 3., 4., 7. a 10., odvolací súd

preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné
pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku, a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právny záver vo
veci ohľadne nepreukázania naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, pričom v
podstatnej časti stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia v tejto časti, s poukazom na ust. §
387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na správne a presvedčivé

odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto
dať za pravdu odvolateľom. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa nasledovné:
Odvolací súd už rozhodoval o obdobnej právnej veci týkajúcej sa iných žalobcov a rovnakého
žalovaného, a to rozsudkom zo dňa 24. októbra 2018, č.k. 25Co/139/2017-226, ktorým potvrdil

napadnutý rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda zo dňa 25. februára 2016, č.k. 6C/1/2013-155,
ktorým bola žaloba žalobcov z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu zamietnutá. Odvolací
súd v celom rozsahu poukazuje na závery obsiahnuté vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí, ktoré
sú použiteľné i na prejednávanú vec.

17. Tak ako do 30.06.2016 v zmysle § 80 písm. c) O.s.p. (účinného a platného v čase začatia
predmetného konania - sporu), obdobne i v zmysle § 137 písm. c) CSP (platného a účinného v čase
vyhlásenia napadnutého rozsudku), návrhom na začatie konania, resp. žalobou možno požadovať,
aby sa rozhodlo o určení, či tu právo je alebo nie je za podmienky, že je na tom naliehavý právny
záujem. Právny záujem, ktorý je podmienkou procesnej prípustnosti určovacej žaloby, musí byť pritom

naliehavý, pričom pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaná
žaloba je vhodný, účinný a správne zvolený procesný nástoj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže
dosiahnuť odstránenie spornosti práva, a či snáď len zbytočne nevyvoláva konanie, po ktorom bude
musieť aj tak nasledovať iné súdne konanie. Naliehavý právny záujem je spravidla daný v prípade, ak
by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené, alebo ak by sa bez tohto určenia stalo jeho právne

postavenie neistým. Za nedovolenú možno považovať určovaciu žalobu aj pokiaľ neslúži potrebám
praktického života, ale vedie len k zbytočnému rozmnožovaniu sporov; ak však určovacia žaloba vytvára
pevný základ pre právny vzťah strán sporu, je prípustná aj napriek tomu, že je možná prípadne i iná
žaloba. Naliehavý právny záujem pritom musí byť daný v čase rozhodovania súdu. Procesná povinnosť
preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení práva, zaťažuje toho,

kto sa tohto určenia domáha, teda žalobcu. pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem,
musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi
stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná
žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši a odstraňuje neistotu vzťahu strán alebo
vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 31/2011, 5

Cdo 60/1998).

18. Súd v každom štádiu konania musí mať za doloženú a preukázanú existenciu takéhoto záujmu, inak
(a to bez skúmania vecnej stránky žalobného návrhu) musí žalobný návrh ako neprípustný zamietnuť.Nepreukázaná existencia naliehavého právneho záujmu v čase rozhodovania súdu vedie k zamietnutiu
určovacejžaloby.Jetedanutné,abytentonaliehavýprávnyzáujemjestvovalnielenvčaserozhodovania
súdu prvej inštancie, ale aj v čase rozhodovania odvolacieho súdu.

19. Pri podaní žaloby podľa ust. § 80 písm. c) O.s.p., v súčasnosti § 137 písm. c) CSP platí, že musí
ísť u žalobcu o právny vzťah (právo) existujúci (aspoň v dobe vydania rozhodnutia) alebo o takú jeho
procesnú, prípadne hmotnoprávnu situáciu, v ktorej by objektívne v existujúcom právnom vzťahu mohol
byť žalobca ohrozený, prípadne pre svoje neisté postavenie by mohol byť vystavený konkrétnej ujme.

20. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že v prípade žalobcov 1., 2., 3., 4., 7.
a 10. sporné zmluvy o výkone správy už neexistovali, nakoľko zanikli výpoveďou zo strany žalovaného,
keď zmluva sa výpoveďou zrušila (zanikla) od okamihu uplynutia výpovednej lehoty. Z uvedeného
vyplýva, že u žalobcov 1., 2., 3., 4., 7. a 10. nemôže ísť o aktuálny stav právnej neistoty a žaloba
už nemôže spĺňať svoj preventívny charakter. Na základe uvedeného súd teda mal bez skúmania

vecnej stránky žalobného návrhu žalobu z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na určení
zamietnuť. Pokiaľ súd prvej inštancie týmto spôsobom nepostupoval a vo veci vykonával dokazovanie
na preukázanie vecnej opodstatnenosti žaloby, nepostupoval správne, postupoval v rozpore so zásadou
hospodárnosti a rýchlosti konania. Ani takýto postup súdu prvej inštancie však nemá vplyv na vecnú
správnosť napadnutého výroku rozsudku, ktorým bola žaloba voči žalobcom 1., 2., 3., 4., 7. a 10. z

dôvodu nepreukázania existencie naliehavého právneho záujmu zamietnutá.

21. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti
zamietnutia žaloby vo zvyšku z dôvodu vecnej správnosti podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

22. Uvedené však už neplatilo o postupe a rozsudku súdu prvej inštancie v časti, v ktorej súd prvej
inštancie vyhovel žalobe, ako i v závislom výroku o nároku na náhradu trov konania.

23. Z obsahu spisového materiálu vyplynulo, že na pojednávaní pred súdom prvej inštancie dňa
19.03.2018 splnomocnenec žalovaného žiadal súd o predbežné právne posúdenie ohľadom danosti

naliehavého právneho záujmu žalobcov, čo súd prvej inštancie neurobil tak na tomto pojednávaní, ako
i na ďalších pojednávaniach.

24.Podľa§181ods.2CSP,poúkonochpodľaods.1súdurčí,ktoréskutkovétvrdeniasúmedzistranami
sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná.

Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom
prejednaní sporu (obdobne § 118 ods. 2 O.s.p. účinného do 30.06.2016).

25. Z citovaného zákonného ustanovenia vyplýva, že súd pred ďalším postupom vo veci je povinný určiť,
ktoré skutkové tvrdenia považuje medzi stranami za sporné a ktoré za nesporné. Rovnako sudca na

prvompojednávaníoznámi,ktorédôkazyvykonáaktorédôkazynevykoná.Náležitésplnenieuvedených
povinností je podmienené dôsledným oboznámením sa s listinnými dôkaznými prostriedkami, celkovým
skutkovým stavom veci, procesnými podaniami strán a musí v neposlednom rade vychádzať z
predbežnéhoprávnehoposúdeniaveci.Postupsúdujeprestranyaichzástupcovnazákladeuvedených
úkonov predvídateľný. Súd je zároveň povinný umožniť stranám adekvátne reagovať na vzniknutú

procesnú situáciu a vytvoriť im priestor na uplatnenie primeraných prostriedkov procesného útoku a
procesnej obrany vo vzťahu k ochrane ich subjektívnych práv a oprávnených záujmov. Taktiež je sudca
povinný na prvom pojednávaní stranám a ich zástupcom oznámiť predbežné právne posúdenie veci,
ktorého účelom je zefektívnenie, zrýchlenie a zjednodušenie sporového konania, vrátane prevencie tzv.
prekvapivých rozhodnutí.

26. K námietke žalovaného, že postupom súdu prvej inštancie došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces tým, že súd riadne nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP (§ 118 ods. 2 O.s.p. v znení k
30.06.2016),keďneuviedolsvojepredbežnéprávneposúdenieveci,jenutnéuviesť,žejeopodstatnená.

27. Z ust. § 181 ods. 2 CSP vyplýva obligatórna povinnosť súdu oboznámiť strany nielen s predbežným
právnym posúdením veci, ale aj uviesť, ktoré právne významné skutkové tvrdenia zostali sporné,
ktoré považuje za nesporné, a tiež označiť dôkazy, ktoré vykoná a ktoré nevykoná, pričom takýto
nesprávny postup súdu určený zákonom sa prejavil v priebehu konania a následne pri rozhodovaní ouplatnenom nároku tým, že stranám sporu bola odňatá možnosť zaujať postoj k úvahám súdu, navrhnúť
relevantné dôkazy a konať tak, aby boli zachované základné princípy korektného procesu. Zaradenie
tohto ustanovenia do zákona malo za cieľ zvýšiť predvídateľnosť postupu súdu a posilniť právo na

spravodlivý súdny proces. V záujme dosiahnutia predvídateľnosti postupu a rozhodovania ukladá toto
ustanovenie súdu povinnosť oboznámiť strany sporu na pojednávaní s predbežným zhrnutím sporných
a nesporných skutkových okolností, a tiež s predbežným náhľadom súdu na to, ktoré z navrhovaných
dôkazov (ne)treba vykonať. Stranám sporu má tým byť vytvorená možnosť predvídať rozhodnutie súdu
a tomu prispôsobiť uplatňovanie (realizáciu) svojich procesných oprávnení.

28. Podľa judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky, ak súd koná vo veci uplatnenia práva osoby
určenej v čl. 46 ods. 1 Ústavy SR inak ako v rozsahu a spôsobom predpísaným zákonom, porušuje
ústavou zaručené právo na súdnu ochranu (napr. I.ÚS 4/1994).

29. Predvídateľnosť rozhodnutia a jeho účinkov je rovnako významná ako iné procesné postuláty;

princípy legitímneho (oprávneného) očakávania a predvídateľnosť rozhodnutia sú totiž súčasťou právnej
istoty - pojmového znaku právneho štátu. Preto bolo potrebné, aby súd prvej inštancie na pojednávaní
uviedol svoje predbežné právne posúdenie veci v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, aby sa strany mohli
k tomu vyjadriť, navrhnúť prípadné dôkazy a uvedomiť si svoju procesnú pozíciu, čo je v záujme
predvídateľnosti postupu súdu, a tým aj posilnenia práva na spravodlivý proces.

30. Porušením práva na spravodlivý proces je možné podľa odvolacieho súdu chápať i taký nežiaduci
postup súdu v prejednávanej veci, ktorým súd strane znemožní realizáciu tých práv, ktoré jej priznával
Občiansky súdny poriadok, teraz už Civilný sporový poriadok za účelom ochrany jej práv a právom
chránených záujmov. Táto vada je významná najmä vtedy, ak súd postupoval v rozpore so zákonom,

prípadne s inými všeobecne záväznými predpismi.

31. Vady konania vymedzené v § 389 ods. 1 písm. a) až d) CSP sú porušením základného práva strany
sporu na spravodlivý proces, pričom toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej
republiky okrem zákonov aj čl. 46 a nasl. Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv

a základných slobôd.

32. Tým, že súd prvej inštancie nepostupoval podľa § 181 ods. 2 CSP (k 30.06.2016 ani podľa § 118
ods. 2 O.s.p.), porušil zákonom dané procesné práva žalovaného a v dôsledku porušenia uvedeného
zákonného ustanovenia súdom prvej inštancie odvolaciemu súdu neostávalo nič iné, než rozsudok súdu

prvej inštancie s použitím ust. § 389 ods. 1 písm. b) CSP v časti vyhovenia žalobe a v závislom výroku
o nároku na náhradu trov konania zrušiť a podľa § 391 ods. 1 CSP vec vrátiť v zrušenom rozsahu súdu
prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

33. Povinnosťou prvoinštančného súdu v ďalšom konaní bude opätovne vec v zrušenom rozsahu

prejednať, dôsledne postupovať v zmysle ust. § 181 ods. 2 CSP, teda určiť spornosť a nespornosť
skutkových tvrdení a uviesť svoje predbežné právne posúdenie, a následne znova posúdiť žalobou
uplatnený nárok a vo veci opätovne rozhodnúť, pričom svoje rozhodnutie i v súlade s ust. § 220 ods. 2
CSP odôvodní. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie i o náhrade trov odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

34. K veci považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že nakoľko sa v nájomnej zmluve žalobcovia
zaviazali pristúpiť k zmluve o výkone správy daného územia, v ktorom sa nachádzajú nimi užívané
parcely spolu s ďalšími užívanými parcelami ostatnými nájomcami tohto územia (areálu), pouzatvárané
zmluvy o výkone správy tohto územia sú tak logicky pre všetkých nájomcov totožné a žalobcov by aj v

prípadevyslovenianeplatnostiichindividuálnychspornýchzmlúvnaďalejzaväzovalapovinnosťpristúpiť
kzmluveovýkonesprávydanéhoúzemia,atedaichstavprávnejistotybynezanikol,aletrvalbynaďalej.
Žalobcovia neodmietajú správu územia, ale podľa zmluvy, ktorá nebude obsahovať pre nich neprijateľné
zmluvné podmienky, čím potom je namieste posilniť ich právne postavenie, ako aj ostatných nájomcov
cezvylúčeniekonkrétnychneprimeranýchpodmienokvspornýchzmluvách,akoivnájomnýchzmluvách

s nimi prepojených v rámci obrany svojich spotrebiteľských práv. Práve vyhovenie takejto žalobe by
malo prakticky dopad na individuálne práva spotrebiteľa a odstránilo by to stav neistoty v ich právnom
postavení, a to na základe zákonného zmocnenia podľa § 3 ods. 3 zákona č. 250/2007 Z.z. o ochrane
spotrebiteľa, ktoré v poznámke odkazuje práve na § 52 až § 54 Občianskeho zákonníka. Podľa názoruodvolacieho súdu však z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by žalobcovia doposiaľ preukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti uzatvorených zmlúv o výkone správy.

35. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci už za nerozhodné,
bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď
na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne
dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých
detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú

jednu poznámku či pripomienku, je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné
argumenty strán (porovnaj napr. rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04,
II.ÚS 200/09 a pod.). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami
prejednávanej veci, no už nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, odvolací súd nepovažoval za potrebné
reagovať špecifickou odpoveďou.

36. Senát krajského súdu tento rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).