Rozsudok Judgement was issued on Monday, May 28, 2018

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 10C/113/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2209209475
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Erika Szalaiová

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2018:2209209475.21

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda pred sudkyňou Mgr. Erikou Szalaiovou v právnej veci žalobcov: 1. D.M.

R., bytom H., K. X, 2. N.. Z. R., bytom H., K. X, 3. D. S., bytom H., G. XX, 4. H.. Z. S., bytom H., G. XX,
5. W. I., bytom S. G., Ž. XXXX/XXA, 6. I. I., bytom S. G., Ž. XXXX/XXA, 7. K. T., bytom G., M. XX, 8. V..
U. G., bytom R. C. XXX, 9. K. G., bytom R. C. XXX, 10. I.. F. W., bytom H., M. XX, žalobcovia v 1. až 7.
rade a žalobkyňa v 10. rade zastúpení spoločnosťou Legal Cases s.r.o. Ružová 265, Dunajská Streda,
v mene ktorej koná JUDr. Ingrid Gyökeresová, advokátka, proti žalovanému: SPR Vojka, a.s., IČO: 35
765 771, Bratislava, Hviezdoslavovo námestie 14, zastúpený spoločnosťou Malata, Pružinský, Hegedüš
& Partners, so sídlom Prievozská č. 4/B, Bratislava, o určenie neplatnosti zmluvy o výkone správy, takto

r o z h o d o l :

I. Súd určuje, že zmluva o výkone správy č. XXXXXX so správcom SPR Vojka, a. s. zo dňa 02.07.2008 a
zmluva o výkone správy č. XXXXXX so správcom SPR Vojka, a. s. uzavretá dňa 02.03.2009 je neplatná.
II. Súd vo zvyšku žalobu zamieta.
III. Žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia žalobou zo dňa 24.06.2009 sa domáhali na tunajšom súde o vyslovenie neplatnosti zmluvy
o výkone správy.

2. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

3. Súd vo veci vykonal dokazovanie vypočutím strán sporu, svedkov, oboznámil sa s pripojenými
listinnými dôkazmi a to najmä: výpisom z OR na žalovaného, zmluvami o výkone správy ako na čl. 9, 19,
24, 31,40, 45, 50, 59, 64, 69, 131, 200, 208, 271, 305, 345, 364, uznesením čl. 75, 78, 118, písomným
podaním právneho zástupcu žalovaného čl. 79, 142, 415, LV č. XXX k. ú. D. T. S. čl. 81, 706, písomným
podaním právneho zástupcu žalobcov na čl. 109, 497, 503, 558, odvolaním čl. 120, správou OO PZ

Gabčíkovo čl. 138, 151, uznesením KS Trnava č. 23Co 39/2010 čl. 162, dohodou o zrušení nájomnej
zmluvy čl. 185, nájomnou zmluvou č. XXX/B/XXXX na čl. 192, dodatkom k nájomnej zmluve čl. 196,
198, nájomnou zmluvou č. XX/B/XXXX čl. 204, dohodou o prevode práv a povinností vyplývajúcich z
nájomnej zmluvy č. XXX/B/XXXX, nájomnou zmluvou č. XXXXXX čl. 214, nájomnou zmluvou č. XXX/
BCD/XXXXčl.249,zmluvouoprevodevlastníctvaprojektovejdokumentácieaprevodeprávapovinností
stavebníka čl. 254, dohodou o zrušení nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXXX čl. 261, nájomnou zmluvou
č. XXX/B/XXXX čl. 263, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve čl. 268, nájomnou zmluvou č. H. čl. 276,

dohodou o zrušení nájomnej zmluvy čl. 281, nájomnou zmluvou č. XXXXXX čl. 283, nájomnou zmluvou
č. H. čl. 287, dohodou o zrušení nájomnej zmluvy čl. 292, výzvou na odstránenie rozostavaných stavieb
čl. 298, 299, 350, 372, dodatkom č. 1 k nájomnej zmluve XXX/B/XXXX čl. 300, nájomnou zmluvou
č. XXX/B/XXXX čl. 301, výpoveďou zmluvy o výkone správy a nájomnej zmluvy čl. 309, nájomnouzmluvou č. XXX/B/XXXX čl. 310, nájomnou zmluvou č. H. čl. 315, nájomnou zmluvou č. XXXXXX čl. 320,
zmluvou o dielo čl. 325, zmluvou o prevode vlastníctva projektovej dokumentácie čl. 332, dohodou o
zrušení nájomnej zmluvy č. H. čl. 335, nájomnou zmluvou č. XXX/B/XXXX čl. 337, dodatkom k nájomnej

zmluve čl. 341, 343, nájomnou zmluvou č. XXXXXXXXXX čl. 351, dohodou o zrušení nájomnej zmluvy
čl. 356, nájomnou zmluvou č. XXX/B/XXXX čl. 358, dodatkom čl. 362, nájomnou zmluvou č. XXX/BCD/
XXXX čl. 404, 476, nájomnou zmluvou č. XXX/CD/XXXX čl. 466, zmluvou o budúcej zmluve o dielo
čl. 471, zmluvou o úprave vzájomných práv a povinností čl. 488, uznesením z valného zhromaždenia
Y. D. čl. 512, späťvzatím žaloby V.. Z. B. a manželky Z. čl. 530, písomným vyjadrením k späťvzatiu

žalobcov v 14. a 15. rade, uznesením čl. 578, 590, odvolaním čl. 591, 603, 641, vyjadrením žalobcov
k odvolaniu čl. 651, uznesením KS Trnava č. 9Co 271/2011 čl. 789, č. 9Co 271/2011 čl. 793, č.
9Co 245/2011 čl. 803, stanoviskom MS SR, Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských
zmluvách čl. 808, uznesenie čl. 831, návrhom na prerušenie konania čl. 863, písomným vyjadrením
žalobcov čl. 867, písomným podaním žalobcov v 10. a 11. rade o späťvzatie žaloby čl. 911 a 912, súhlas
žalovaného čl. 913, uznesením čl. 915, 916, odvolaním čl. 921, uznesením KS Trnava č. 9Co 136/2014

čl. 964, dovolaním žalovaného čl. 983, písomným vyjadrením žalobcov k dovolaniu čl. 1003, uznesením
Najvyššieho súdu SR č. 6Cdo 422/2015 čl. 1043, návrhom na doplnenie dokazovania zo strany PZ
žalovaného čl. 1061, rozsudkom Okresného súdu Dunajská Streda 6C 1/2013 čl. 1063, výpoveďou
zmluvy o výkone správy čl. 1069 až 1074, písomným vyjadrením PZ žalobcov čl. 1091, 1106, 1142, 1187,
1252, vyjadrením PZ žalovaného čl. 1125, 1171, 1235, 1239, 1266, vyúčtovanie mesačného preddavku

čl. 1197, prílohou k zmluve o výkone správy čl. 1225 a ustálil nasledovný skutkový stav veci:

4. Žalobca v žalobe ako aj na ústnych pojednávaniach uviedol, že uzavreli so žalovaným zmluvu o
výkone správy. Predmetom týchto zmlúv bolo komplexné zabezpečenie správy rekreačného územia
ktoré je označené ako „Rekreačná zóna D. jazero“, ktoré sa nachádza v kat. území D. T. S.. V tejto

lokalite má nájomca prenajatý pozemok na zabezpečenie dodávok a služieb spojených s užívaním
pozemku a ďalších dojednaných činností za podmienok dojednaných touto zmluvou. Poukázal ďalej
na to, že v článku III. bod. 4 predmetnej zmluvy je uvedené, že správca je oprávnený meniť výšku
mesačných preddavkov na základe zmeny objemu a taríf poskytnutých služieb. V článku III. bod. 5
zmluvy ďalej je uvedená skutočnosť, že „správca je povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké

bolo možné dojednať v prospech nájomcov“ a v článku V. je že „výška preddavkov je uvedená v prílohe
k tejto zmluve“. Pri podpise zmlúv výška preddavkov ako aj jednotlivé položky neboli s nimi prerokované,
neboli im známe, neboli im dané vopred k dispozícii, aby sa s nimi riadne, včas a bez časovej tiesne
mohli oboznámiť. Údaje im boli dané neskôr - dodatočne. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
majú za to, že predmetná zmluva je s jej prílohami v rozpore s dobrými mravmi. Žalovaný napriek

tomu, že mal vybudovanú čističku odpadových vôd, dobudovanú komunikáciu a pod. si svoje záväzky
riadne neplní, naopak doručil im mesačné preddavky, ktorých výška je sporná keďže sa zaviazal, že
je povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky. Mesačné zálohové platby ako žiada žalovaný sa
neuhrádzajú ani za trojizbové byty v Bratislave pričom im sústavne znemožňuje výkon ich stavebnej
činnosti, obmedzuje vstup do areálu, neplní si svoje zmluvné podmienky, ktoré si sám navrhol. Poukázali

v tom smere na § 49 a) OZ a uviedli, že právny úkon je neplatný. Žalovaný svojim konaním ich donútil
k podpisu zmlúv tohto obsahu, ktoré sa priečia dobrým mravom a podmienky zmluvy jednostranne
zvýhodňujú postavenie žalovaného, pričom žalobcom neurčujú žiadne práva ale len povinnosti. Úplne
v danom prípade absentuje vyrovnanosť práv a povinností, aby bolo možné mať za to, že sa jedná o
dvojstranný právny vzťah v ktorom budú práva a povinnosti oboch zmluvných strán vyvážené. Vzhľadom

na to, že žalovaný je subjektom oprávneným podľa predmetu svojej obchodnej činnosti vykonávať
správu nehnuteľností majú za to, že v danom prípade ide o spotrebiteľskú zmluvu uzatvorenú podľa
OZ. Žalovaného treba považovať za dodávateľa, keďže ide o osobu, ktorá pri uzatváraní a plnení
spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Čo
sa týka naliehavého právneho záujmu uviedli, že je im sústavne bránené vo výkone vlastníckeho práva

k nehnuteľnosti, ktoré v uvedenej lokalite postavili. Žalovaný svojvoľne rozhoduje o právach a právom
chránených záujmoch žalobcov bez toho, že by preukázal právny titul pre svoje konanie, znehodnocuje
právny režim chránenej oblasti, poškodzuje Ústavou SR garantované právo na súkromné vlastníctvo,
právo na oddych a rekreáciu, právo na individuálnu ochranu životného prostredia zo strany žalobcov,
obmedzujezákonomnedovolenýmspôsobomosobnúsloboduaslobodupohybužalobcov.Žiadalipreto,

aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel. V priebehu konania žalobcovia v 5., 10., 11., 14. a 15. rade
žalobu voči žalovanému zobrali späť a konanie bolo zastavené čo do žalobcov 5., 10., 11., 14. a 15.5. Žalobcovia ďalej uviedli, že k podpísaniu zmluvy o výkone správy ich zaväzuje nájomná zmluva,
ktorá vzhľadom na právoplatnosť všetkých súdnych rozhodnutí o neplatnosti výpovedi z nájomných
zmlúv, ktoré im dal prenajímateľ z dôvodu neplnenia napadnutej zmluvy o výkone správy, je platná.

Znamená to, že žalobcovia sú povinní so žalovaným podpísať zmluvu o výkone správy aj po doručení
výpovedí z nej, s obsahom ktorej však nesúhlasia. Napadnutú zmluvu o výkone správy podpisovali
v čase rozostavanosti svojich rekreačných chatiek pod priamym nátlakom, že nebudú vpustení do
areálu, ak napadnuté zmluvy nepodpíšu. Stavby boli rozostavané, stavebný materiál nakúpený, stavby
bolo potrebné dokončiť. Výšku ani spôsob výpočtu odmeny za poskytovanie jednotlivých služieb vôbec

predložená zmluva neobsahovala a služby ktoré mal správca územia poskytovať pre žalobcov uvedené
v zmluve z júla 2008 sa nestotožňujú s rozsahom služieb poskytovaných žalovaným po ich započítaní v
roku 2009. V čase podpísania zmluvy boli presvedčený, že ak sa stane poskytovanie prípadných služieb
v budúcnosti aktuálnym, budú sa vedieť so žalovaným o ich rozsahu a cene a ostatných pre nich v
zmluve uvedených neprijateľných podmienkach dohodnúť. Potvrdilo sa, že žalovaný začal v roku 2009
poskytovať služby, nie však v rozsahu v akom boli v zmluve pomenované, ich ceny stanovil až v roku

2009 jednostranne, bez možnosti kontroly zo strany žalobcov a hrozba nátlaku pri podpise zmluvy o
výkone správy, že nebudú v prípade ich podpísania vpustení do areálu sa ukázala skutočnosťou.

6. Žalovaný neposkytuje služby v rekreačnej zóne D. jazero, kde majú svoje rekreačné chatky v
napadnutej zmluve uvedenom. Neposkytuje žiadnu zo služieb uvedených v článku 2.3 napadnutej

zmluvy, dodávku pitnej vody aj odvádzanie odpadovej vody vykonáva vodárenská spoločnosť, ktorej
vlastníci chatiek priamo uhrádzajú s tým súvisiace náklady. Účtuje si však ďalšie položky akým sú
napr.“ náklady na správu“, „odmena správcovi“, ktoré predstavujú približne tretinu celkovej odmeny
za služby. Žalovaný bližšie ani nešpecifikoval účtovné náklady na správu, ktorá položka predstavuje
nezanedbateľnú časť odmeny žalovaného. Ako z predpisu ani z vyúčtovania nie je zrejmý rozsah,

oprávnenosť žalovaným uvedených cien, kalkulácia a špecifikácia nákladov. Čo do zmluvy o výkone
správy ďalej poukázali na článok III. ods. 4 podľa ktorého správca je oprávnený meniť výšku
mesačných preddavkov na základe zmeny objemu a taríf poskytovaných služieb, alebo ak je na to
dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutí cenových orgánov a nájomca pozemku
sa zaväzuje tieto zmeny mesačného predpisu prijať. Uvedená jednostranná možnosť úpravy výšky

mesačných preddavkov je však nekontrolovateľná. Ďalej poukázali na článok IV. ods. 4 zmluvy podľa
ktorého ak bude nájomca v omeškaní s platením svojej povinnosti spočívajúcej v zaplatení akejkoľvek
oprávnenej čiastky na účet správcu, vznik nároku správcu voči nájomcovi na zaplatenie zmluvnej pokuty
vo výške 0,5 % a to za každý aj začatý deň omeškania so zaplatením dlžnej sumy. Tým pádom výška
zmluvnej pokuty v ročnom vyjadrení je 182,5 % úrok.

7. Žalovaný je teda absolútne nekontrolovateľný zo strany žalobcov. Zmluvu nie je možné vypovedať,
žiadne sankcie pre žalovaného nevyplývajú, nemajú možnosť rozhodovať aké služby im budú
poskytované, žalovaný rozhoduje o cenách a ich zmenách sám bez možnosti ich ovplyvnenia, kolektívne
rozhodovanie vlastníkov stavieb o poskytovaní služieb v areáli je vylúčené. Znamená to, že v zmysle

napadnutej zmluvy sú povinní žalovanému platiť ním určené platby za služby, ktorých rozsah si sám
môže žalovaný určiť resp. bez sankcie ich neposkytovať napriek tomu, že sa k ich poskytovaniu v zmluve
zaviazal a nemajú možnosť správcu vymeniť ani žiadnym spôsobom ovplyvniť obsah ním poskytnutých
služieb.

8. Poukázali ďalej na článok V. ods. 1 predmetnej zmluvy podľa ktorého sú povinní platiť preddavky
ktoré určil žalovaný sám, ktorá by mala tvoriť jej neoddeliteľnú súčasť, nakoľko je v prílohe tejto zmluvy,
zmluva však žiadnu prílohu s rozpisom služieb neobsahovala. Táto bola predložená až v máji 2009,
kedy sa o rozsahu služieb a jej výške dozvedeli. Po neúspešných pokusoch dohodnúť sa so žalovaným
boli nútení napadnúť túto zmluvu na súde. V dôsledku týchto neprijateľných podmienok obrátili sa

na MS SR, Komisiu na posudzovanie podmienok spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich s podnetom na preskúmanie zmluvy o nájme a zmluvy o výkone správy. Dňa
12.10.2012 obdržal jeden z nájomcov odpoveď, v ktorej bola potvrdená pochybnosť žalobcov o platnosti
takýchto podmienok v predložených zmluvách. Komisia v tomto smere vyjadrila pochybnosť v konaní
správcu v súlade s odbornou starostlivosťou. Kolektívny výkon žalovaného podľa vyjadrenia sa javí

ako neštandardný, nezohľadňujúci kolektívne práva vlastníkov resp. nájomcov spravovaného majetku.
Ďalej komisia oznámila, že v rámci ochranných práv sú oprávnený na súde žiadať, aby súd určil, že
spotrebiteľská zmluva je pre rozpor so zákonom a s dobrými mravmi neplatná. Poukázali v tom smere na
§ 52 ods. 1, § 53 ods. 1 a 4, 5 a § 54 ods. 1 OZ. Uviedli, že nemali možnosť ovplyvniť obsah tejto zmluvyo výkone správy, k jej uzatvoreniu boli donútení pod hrozbou výpovede z nájmu z pozemku na ktorom
majú postavenú rekreačnú chatu a nepovolenia vstupu do areálu k svojim rekreačným chatkám. Čo do
naliehavého právneho záujmu uviedli, že žalobcovia v 6. a 7. rade neukončili zmluvný vzťah a preto s

týmito žalobcami z napadnutej zmluvy zmluvný vzťah naďalej trvá. Preto argumentácia žalovaného o
neexistencii naliehavého právneho záujmu na určenie neplatnosti zmluvy z dôvodu zániku tejto zmluvy
vo vzťahu k žalobcom v 6. a 7. rade nemá opodstatnenie. Ďalej nesúhlasia s argumentáciu žalovaného
nakoľko v zmysle platnej zmluvy o nájme sú povinní uzatvoriť so žalovaným aj po doručení výpovede
zmluvu o výkone správy. Táto povinnosť po výpovedi z nej a ukončenia tohto zmluvného vzťahu naďalej

trvá. Nesúhlasia však s obsahom zmluvy, túto zmluvu nepovažujú pre nich za neprijateľnú, preto zmluvu
s takýmto obsahom nemajú záujem uzatvoriť. Žalovaný zas trvá na obsahu tejto zmluvy s dojednaniami,
s ktorými žalobcovia nesúhlasí. Preto je potrebné aby súd rozhodol či táto zmluva je platná alebo nie,
nakoľko žalovaný odmieta akékoľvek návrhy na úpravu zmluvných podmienok zmluvy o výkone správy
a trvá na ich nezmenenom obsahu. Medzi stranami sporu existuje preto stav právnej neistoty ohľadne
platnosti zmluvy o výkone správy, ktorú sú povinní aj po jej výpovedi uzatvoriť so žalovaným a z ktorej

vyplývajú pre žalobcov povinnosti, ktorých sa žalovaný voči nim domáha v iných súdnych sporoch napr.
zaplatenia platieb vyplývajúcich z tejto zmluvy o výkone správy. V prípade zamietnutia žaloby z dôvodu
nepreukázania naliehavého právneho záujmu bez určenia či je zmluva platná alebo nie, zostane právne
postavenie žalobcov naďalej neisté a právny základ ich vzťahu nevyriešený. Uviedli, že žalovaný nemá
záujem na uzavretie zmluvy o výkone správy so žalobcami ktorá by bola vyvážená, nesúhlasí so žiadnou

zmenou tejto zmluvy. Ak súd rozhodne o platnosti zmluvy a o tom, či zmluvné podmienky sú alebo nie
sú prijateľnými zmluvnými podmienkami bude medzi stranami sporu vyriešená táto otázka definitívne
a založí pevný základ pre ich budúci vzťah, ktorý z platnej nájomnej zmluvy pre strany sporu vyplýva.
Žiadali preto aby súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.

9. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Uviedol, že listinný dôkaz označený ako „príloha
k zmluve o výkone správy“ nebol žalovaným nikdy vyhotovený, a preto namieta jeho pravdivosť a
vieryhodnosť. Uviedol, že uvedený „cenník“ služieb mohol byť prílohou zmluvy, ktorú žalobcovia uzavreli
s Y. D. - pozemkové spoločenstvo (nie so žalovaným) alebo ide o dokument účelovo vyhotovený
žalobcami v snahe prezentovať ho ako dôkaz majúci význam pre toto konanie. Zdôraznil, že nejde

o prílohu zmluvy o výkone správy, ktorej posúdenie je predmetom tohto konania, čo vyplýva aj zo
skutočnosti, že tento doteraz nebol žalobcami predložený. Z uvedeného dôvodu nemá tento dokument
pre toto súdne konanie žiadnu relevanciu. Čo sa týka „výzvy“ spoločnosti R..G., ide o obchodnú
spoločnosť, ktorá je s ním v zmluvnom vzťahu. Uviedol, že je vzhľadom na obsah zmluvného vzťahu
uzavretého s Y. D. - pozemkové spoločenstvo, oprávnený využiť v súvislosti s výkonom správy v

rekreačnej zóne aj služby tretej osoby. V tomto prípade ide o subdodávateľský vzťah (uzavretý vzhľadom
na rozsiahlosť činností, ktorých výkon je povinný v súvislosti s výkonom správy zastrešiť) s tým, že
sa takýmto postupom nedopúšťa porušenia žiadneho zákonného a ani zmluvného ustanovenia. Čo sa
týka e - mailovej komunikácie predloženej žalobcami, ide o neobjektívny dôkaz, keďže členmi združenia
sú práve žalobcovia. Prevažná väčšina vlastníkov rekreačných objektov je so službami poskytovanými

žalovaným spokojná a skupina nespokojných je tvorená žalobcami a nimi ovplyvnenými osobami.
Dôvodnosť a relevanciu uvedeného listinného dôkazu spochybnil aj z dôvodu, že nejde o komunikáciu
mu adresovanú.

10. Žalobcovia predloženými listinami argumentujú v prospech existencie údajného naliehavého

právneho záujmu žalobcov v tomto konaní. Z predložených listín, ani jednotlivo a ani v ich vzájomnej
súvislosti však absolútne nevyplýva žiaden naliehavý právny záujem. Nespokojnosť žalobcov s platným
právnym stavom nie je a nemôže byť sama o sebe naliehavým právnym záujmom. V tomto konaní
už opakovane viackrát zdôraznil, že zmluva o výkone správy, ktorej určenia neplatnosti sa žalobcovia
domáhajú, už zanikla, keďže žalovaný túto zmluvu sám vypovedal. Žalobcovia tak nemôžu mať ani len

teoretický naliehavý právny záujem na určení, že neexistujúca zmluva neexistuje.

11. Pokiaľ žalobcovia tvrdia, že ich nevpúšťajú na pozemok z dôvodu, že nemajú uzatvorenú zmluvu
o výkone správy (teda, že zmluva neexistuje), je potrebné si položiť otázku, ako by sa zmenilo právne
postavenie žalobcov voči žalovanému, ak by boli v tomto konaní úspešní. Logickou a jasnou odpoveďou

je, že postavenie žalobcov sa ani vyhovením žalobe žalobcov nemôže zmeniť, keďže súd by de facto
iba potvrdil skutočnosť, že zmluva neexistuje. Vyhovujúci rozsudok v prospech žalobcov by priaznivo
neovplyvnil právne postavenie žalobcov ani v tom smere, že by im založil voči žalovanému nárok na
uplatnenie vlastného vynútiteľného práva k predmetu určenia. Z predloženej e-mailovej komunikáciesíce vyplýva určitá nespokojnosť s postupom žalovaného, avšak táto nie je spôsobilá navodiť stav
naliehavéhoprávnehozáujmu.Subjektívnanespokojnosťjednejstranysurčitýmusporiadanímprávnych
vzťahov alebo absenciou usporiadania týchto vzťahov nemôže byť dôvodom na úspech v tomto konaní.

Navyše je potrebné uviesť, že celá argumentácia žalobcov smeruje proti žalovanému ako správcovi,
pričom však žalovaný v súčasnosti nie je so žalobcami v takom právnom vzťahu, z ktorého by bolo
možné určiť jeho postavenie správcu. Zmluvy o výkone správy, tak ako sme opakovane poukázali a aj
bezakýchkoľvekpochybnostipreukázali,platnezanikli.Zánikzmluvyovýkonesprávyniejekdnešnému
dňu medzi žalobcami a žalovaným sporným. Žalobcovia sa domáhajú neexistencie zmluvy, ktorá však

už niekoľko rokov neexistuje. Z predloženej prílohy k zmluve o výkone správy nie je absolútne zrejmé,
ktorej zmluvy sa týka, kto je/bol účastníkom tejto zmluvy, z akého dátumu je predmetná príloha a ani čo
chcú žalobcovia predloženou prílohou preukázať. Uviedol, že je presvedčený, že žalobcovia neuniesli
dôkazné bremeno svojich tvrdení.

12. Navyše treba poukázať na skutočnosť, že ceny za služby, ktoré dnes fakturuje za výkon správy

(subjektom, s ktorými má uzatvorenú zmluvu) sú na porovnateľnej úrovni s cenami, ktoré vyplývajú z
predloženého dôkazu, ktorý je niekoľko rokov starý (minimálne z roku 2008, keďže ceny sú uvádzané vo
vtedajšej mene SKK). Aj pri minimálne 10 ročnom odstupe je vidieť, že ceny vôbec neboli navyšované
tak, ako to uvádzajú žalobcovia a teda ani nemožno hovoriť o svojvôli pri určovaní cien.

13. Žalobcovia zároveň predložili nedatovaný list bez uvedenia adresáta, údajne od spoločnosti R. G.D.,
G..M..B.., na základe ktorého dôvodia existenciu naliehavého právneho záujmu v tomto konaní. Podľa
vyjadrení žalobcov mal údajne postúpiť výkon správy na spoločnosť R. G., G..M..B.. K uvedenému
je v prvom rade potrebné uviesť, že žalobcovia svoje tvrdenie o postúpení výkonu správy nijako
nepreukázali, a teda opäť neuniesli dôkazné bremeno svojich tvrdení. Z predloženého listu vyplýva

iba skutočnosť, že spoločnosť R. G., G..M..B.. v jeho zastúpení posiela vyúčtovanie za rok 2016.
Z predloženého listu teda v žiadnom prípade nevyplývajú žalobcami uvádzané skutočnosti. Navyše,
predmetný list ani nie je podpísaný, čím je spochybnené jeho autorstvo, ktoré žalobcovia pripisujú
spoločnosti R. G., G..M..B..

14. Žalobcovia ďalej predloženým listom nepreukázali, že tento predmetný list bol doručený žalobcom,
a ak, tak či všetkým alebo len niektorým z nich a konkrétne ktorým a akých konkrétnych práv sa voči
ním mal žalovaný domáhať.

15. Pokiaľ žalobcovia odkazujú na textáciu predloženého listu ohľadom uplatnenia zmluvných sankcií

(čl. IV ods. 4 Zmluvy o výkone správy) s poukazom na údajnú neprijateľnosť zmluvných podmienok,
uviedol, že Zmluvu o výkone správy so žalobcami vypovedal a preto sa nemôže takejto sankcie domáhať
ani len teoreticky, keďže zmluva zanikla. Navyše žalobcovia nepreukázali, že by práve voči ním mali byť
touto výzvou takéto sankcie uplatnené.

16. Poukázal ďalej na to, že ak by sme pripustili, že jeho konaním bolo porušené právo žalobcov, je
potrebné konštatovať, že prípadným porušením práva žalobcov v minulosti nie je daný v súčasnosti
ich naliehavý právny záujem. Ochranu už prípadného porušeného práva žalobcov môžu žalobcovia
uplatniťjedinežalobounaplnenie.Platítotiždoktrínapreventívnehocharakteruurčovacejžaloby,pričom
ak zmluva už neexistuje, nie je sa pred čím „preventívne“ brániť (domáhať) ochrany prostredníctvom

určenia neexistencie zmluvy o výkone správy (pozri Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová
S., Bajanková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016,
s. 500).

17. Uviedol, že po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi v zmysle vyššie uvedeného

zotrváva na svojich vyjadreniach o neexistencii naliehavého právneho záujmu žalobcov v tomto konaní.
Sneexistenciounaliehavéhoprávnehozáujmudostatočnevysporiadalužajvosvojichpredchádzajúcich
vyjadreniach.

18. Žalobcovia nemôžu mať v konaní úspech, keďže súd musí rozhodovať podľa stavu v čase vyhlásenia

rozsudku, čo vyplýva aj z ustálenej rozhodovacej praxe Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (2Cdo
231/2007, 5M Cdo 1/2010, 5M Cdo 5/2011) ako najvyššej súdnej autority v sústave súdov. Vypovedaním
zmluvyzjehostranyodpadolprávnydôvodtohtokonania.Žalobcoviasavosvojejargumentáciivnútorne
rozchádzajú, keď sa podanou žalobou na jednej strane domáhajú určenia neplatnosti zmluvy, pričomna druhej strane v rámci konania trvajú na tom, že výpoveď zmluvy, ktorou došlo k zániku zmluvy je
neplatná. Žalobcovia nemajú a nemôžu mať naliehavý právny záujem, ktorý je podmienkou sine qua non
pre úspešnosť žaloby o určenie, či tu právo je alebo nie je. Zmluva, ktorá už raz platne zanikla nemôže

zaniknúť znova. Rozhodujúci je stav v čase vyhlásenia rozsudku.

19. Z hľadiska procesného je základným predpokladom úspešnosti žaloby o určenie skutočnosť, že
žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny záujem. Existenciu naliehavého právneho záujmu
musí v konaní preukázať žalobca, pričom naliehavý právny záujem musí existovať nielen v čase začatia

konania, ale aj v čase kedy bol rozsudok súdu vyhlásený (§ 217 ods. 1 CSP). Nedostatok naliehavého
právneho záujmu na požadovanom určení je dôvodom k zamietnutiu žaloby bez toho, aby sa súd
zaoberalvecouvjejmerite(UznesenieNajvyššiehosúduSRzodňa22.09.2010,sp.zn.:4Cdo56/2009).

20. Uvedenej argumentácii dáva za pravdu aj právna teória, podľa ktorej musí žalobca formulovať petit
žaloby tak, „aby bolo zrejmé, že súd má určiť aktuálny právny stav (v prítomnom čase). Nie je prípustné

určovať práva v minulosti, ak tieto už zanikli. Platí, že rozsudok určuje (ne)existenciu práva ku dňu jeho
vyhlásenia (§ 217)“. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová S., Bajanková, J., Tomašovič,
M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, s. 499).

21. Žalobcovia po vypovedaní žalovaného od zmluvy nemajú žiaden, ani len hypotetický, naliehavý

právny záujem na určení neplatnosti zmluvy o výkone správy. Naliehavý právny záujem totiž nie je
daný, ak sa právo, ktoré má byť ohrozené, alebo neisté, dotýka ďalšia právna zmena. Rozhodujúci je
preto právny stav daný v čase vyhlásenia rozsudku. Naopak, naliehavý právny záujem je daný vtedy,
ak existuje aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením
žalobcovho právneho postavenia, a ktorý nemožno inými právnymi prostriedkami odstrániť (2 Cdo

110/2009).

22. Z uvedeného skutkového a právneho stavu jasne vyplýva, že žalobcovia v tomto konaní naliehavý
právny záujem nie len nepreukázali (neuniesli dôkazné bremeno) ale naliehavý právny záujem na ich
strane v súčasnosti (v rozhodnom čase) ani neexistuje.

23. Tvrdenia žalobcov v spojitosti s predloženými listinami sú iba ich subjektívnymi tvrdeniami, ktoré
nezohľadňujú charakter správy a rekreačnej zóny. V nadväznosti na všetky vyššie uvedené skutočnosti
trvá na tom, že v predmetnej veci nie je daný naliehavý právny záujem žalobcov a žaloba je nedôvodná.
Ani v prípade žalobcov, ktorých zmluvy o výkone správy neboli k dnešnému dňu vypovedané, nie sú

splnené podmienky na určenie absolútnej neplatnosti týchto úkonov, berúc do úvahy najmä:
a)okolnostiuzavretiazmluvy,keďžežalobcoviaodpočiatkuvedeli,akézmluvysožalovanýmuzatvárajú,
nakoľko mali obdobné znenie zmlúv, aké mali žalobcovia pôvodne uzavreté s Y. D. - pozemkové
spoločenstvo;
b) tvrdenia žalobcov o nátlaku a uvedení žalobcov do omylu sa nezakladajú na pravde, čo potvrdili aj

uskutočnené svedecké výpovede;
c) žalobcovia od počiatku vedeli, že výkon správy bude odplatný a taktiež vedeli, z akých služieb bude
správa pozostávať;
d) podanie žaloby možno vnímať ako snahu žalobcov o zbavenie sa povinnosti uhrádzať žalovanému
odplatu za poskytované služby napriek tomu, že od počiatku boli oboznámení o podmienkach a

charaktere projektu Rekreačná zóna jazero D.;
e) nie sú splnené podmienky na určenie neprijateľnosti podmienok v zmluve o výkone správy ako
spotrebiteľskej zmluve po zohľadnení § 53 ods. 1 a 53 ods. 12 Občianskeho zákonníka.

24. Naliehavý právny záujem žalobcov na výsledku konania nezakladá ani smernica Rady 93/13/EHS.

Údajný naliehavý právny záujem na výsledku konania sa snažia žalobcovia preukázať odkazom na čl.
6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS. Berúc však do úvahy nielen základné východiská, na ktorých stojí
právo Európskej únie, ale aj samotný text dotknutej smernice Rady 93/13/EHS, je zrejmé, že ani táto
smernicanemôžezaložiťnaliehavýprávnyzáujemžalobcovvprebiehajúcomkonaní.Ztextupredmetnej
smernice je však zrejmé, že táto smernica nestanovuje nič viac a nič menej, ako je povinnosť štátu

prijať takú právnu úpravu, na základe ktorej budú môcť súdy rozhodnúť o prijateľnosti nejakej zmluvnej
podmienky v rámci spotrebiteľskej zmluvy aj bez návrhu (teda ex offo).25. Je absolútne absurdné tvrdiť, že dotknutá smernica oprávňuje žalobcov domáhať sa vyslovenia
neplatnosti zaniknutej zmluvy. Predmetná smernica samozrejme neukladá a ani logicky nemôže ukladať
štátu povinnosť prijať takú vnútroštátnu právnu úpravu, ktorá by takýto nárok žalobcov zakladala.

Smernica Rady 93/13/EHS jednoducho ani len nepočíta s tým, že by sa niekto vôbec mohol domáhať
toho, čo žiadajú žalobcovia od súdu v tomto konaní - aj táto smernica samozrejme predpokladá, že
žalobca sa bude domáhať vyslovenia neprijateľnosti zmluvných podmienok len v rámci existujúcej (nie
dávno zaniknutej) zmluvy.

26. Odhliadnuc od uvedeného, si je však v prvom rade nutné uvedomiť, aké právne účinky vôbec spája
so smernicami právo EÚ. Smernice ako prameň práva Európskej únie (na rozdiel od nariadení) nemajú
horizontálny priamy účinok. To znamená, že jednotlivci nemajú vôbec právo dovolávať sa priameho
účinku smernice voči iným fyzickým alebo právnickým osobám (takéto tvrdenie vyplýva okrem iného aj
z konštantnej judikatúry Súdneho dvora EÚ - pozri napríklad: Marshall 152/84, zo dňa 26.2.1986, Zb.
str. 723, bod 48, rovnako aj FacciniDori C-91/92, zo dňa 14.7.1994, Zb. s. I-13325, bod 20, Kolpinghuis

Nijmegen 80/86). To znamená, že žalobcovia sa nemôžu s odvolaním sa na text smerníc dovolávať voči
žalovanému akýchkoľvek práv a už vôbec nie práva, aby súd neskúmal danosť ich právneho záujmu v
konaní, v ktorom žiadajú, aby súd určil, že neexistujúca zmluva je neplatná.

27. Smernice sú záväzné pre členské štáty EÚ vzhľadom na dosiahnutý výsledok, pričom forma a

metóda dosiahnutia daného výsledku sa ponecháva na členské štáty. Pretože smernice nezaväzujú
a nezakladajú práva priamo fyzickým ani právnickým osobám, vyžaduje sa ich implementácia
do vnútroštátneho právneho poriadku. Túto skutočnosť žalobcovia vo svojom vyjadrení absolútne
nezohľadňujú. Tvrdeniu, že čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS zakladá naliehavý právny záujem
žalobcov v tomto konaní preto nemožno priznať žiadnu relevanciu.

28. Danosť naliehavého právneho záujmu v prebiehajúcom súdnom konaní sa žalobcovia okrem odkazu
na čl. 6 ods. 1 smernice Rady 93/13/EHS snažia vo svojich ostatných vyjadreniach dokázať i tvrdením,
že ich prípadný úspech v tomto spore môže ovplyvniť nielen obsah zmlúv o výkone správy, ktoré v
budúcnosti so žalovaným uzatvoria, ale výsledok konania bude mať priamy vplyv aj na platnosť či

neplatnosť ďalších zmlúv o výkone správy, ktoré sú stále platné, a ktoré žalobca uzatvorili so subjektami
odlišnými od osôb žalobcov. Žalobcovia žalujú žalovaného v podstate zo (pseudo)preventívnych
dôvodov, keďže tvrdia, že prípadný úspech žalobcov v konaní, bude znamenať, že žalobca bude musieť
uzatvárať do budúcnosti už len také zmluvy o výkone správy, ktoré sa okrem zákonných obmedzení
nebudú môcť priečin ani obmedzeniam, ktoré by v prípadnom rozhodnutí mohol určiť aj súd. Takýto

záver samozrejme nezodpovedá právnej realite, je absurdný a rozhodne nezakladá naliehavý právny
záujem žalobcov v prebiehajúcom konaní.

29. Je si však nutné uvedomiť, že rozhodnutie súdu v tomto konaní nemôže uspokojiť očakávania
žalobcov a záväzným spôsobom upraviť obsah zmluvy, ktorú žalobca v budúcnosti uzatvorí so

žalovanými (resp. akýmikoľvek inými osobami) a nemôže mať vplyv ani na platnosť obdobných zmlúv
o výkone správy, ktoré žalobca už uzavrel s inými subjektmi.

30. Podľa jeho udania je evidentné, že naliehavý právny záujem nie je v predmetnom konaní daný
ani u tých žalobcov, medzi ktorými doposiaľ nedošlo k zániku napádanej zmluvy o výkone správy.

Pri určovacích žalobách ani prípadná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu, totiž ešte
ani zďaleka neznamená, že potenciálne vyhovujúci určovací rozsudok súdu bude u žalobcu zakladať
naliehavý právny záujem. Naopak, ani takéto súdne konanie nemusí byť užitočné, môže byť zbytočné
a teda nemusí byť na jeho výsledku naliehavý právny záujem, čo je celkom evidentne i prípad tohto
konania. Z doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby okrem iného totiž vyplýva aj to, že

žalobný návrh na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok, ktorý sa musí prejaviť
v súbehu týchto dvoch druhov žalôb.

31. Preto ak žalobcovia tvrdia, že žalovaný sa už v iných súdnych konaniach odvoláva na ustanovenia
napádanej zmluvy o výkone správy, ktoré žalobcovia označujú ako neprijateľné zmluvné podmienky, a

od žalobcov žiada plnenie, na ktoré nemá podľa nich právny nárok, nič nebráni žalobcom v tom, aby
platnosť či neplatnosť konkrétnych ustanovení zmluvy o výkone správy napádali v už začatom súdnom
konaní o plnenie z tejto zmluvy. Okrem iného aj vzhľadom na zásady hospodárnosti súdneho konania
a princíp procesnej ekonómie súdneho konania je dokonca nevyhnutné, aby sa o určovacom návrhužalobcov rozhodlo v konaní o plnenie, v ktorom súd už z povahy veci bude musieť najskôr posúdiť či
zmluva, na ktorej základe sa má plniť je platná alebo nie.

32. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú žalobcovi štátom za účelom
ochrany jeho práv. Je preto nutné vždy posudzovať nielen to, či na rozhodnutí o akejkoľvek žalobe má
žalobca záujem, ale tiež to, či tento záujem možno označiť za naliehavý právny záujem. Inými slovami,
záujem žalobcu na rozhodnutí o jeho žalobe musí byť kvalifikovaný, a teda musí mať určitú kvalitu
prejavujúcu sa v potrebe naliehavosti rozhodnúť o žalobe žalobcu.

33. Je nutné zdôrazniť, že záujem žalobcov na rozhodnutí o ich žalobe nie je rozhodne daný vtedy, ak
o rovnakej otázke, o akej by mal podľa názoru žalobcov rozhodovať súd v konaní o určovacej žalobe,
môžerozhodnúťajsúdvužzačatomkonaníožalobenaplnenie.Toznamená,žeanitýmžalobcom,ktorí
sú so žalovaným ešte stále v zmluvnom vzťahu sa nepodarilo preukázať právnu naliehavosť ich záujmu
na rozhodnutí v tomto konaní, a keďže o dôvodnosti ich žaloby a o prípadnom priznaní či nepriznaní

právnej ochrany môže a má rozhodnúť iný súd v inom konaní.

34. Podľa § 137 písm. c/ CSP žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu
právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné
preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

35. Podľa § 37 ods. 1 OZ právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak
je neplatný.

36. Podľa § 39 OZ neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo

ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

37. Podľa § 40 ods. 1 OZ ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda
účastníkov, je neplatný.

38. Podľa § 41 OZ ak sa dôvod neplatnosti vzťahuje len na časť právneho úkonu, je neplatnou len táto
časť, pokiaľ z povahy právneho úkonu alebo z jeho obsahu alebo z okolností, za ktorých k nemu došlo,
nevyplýva, že túto časť nemožno oddeliť od ostatného obsahu.

39. Pri určovacej žalobe (§ 137 písm. c/) znie žalobný návrh na určenie, či tu právo je alebo nie je. Keďže

žalobca v určovacej žalobe tvrdí existenciu alebo neexistenciu určitého práva znamená to, že vyhovujúci
rozsudok vydaný na jej základe bude mať deklaratórne účinky. Všeobecným predpokladom, aby súd
žalobe vyhovel, je právny záujem žalobcu, teda záujem na tom, aby bol vyhovujúci rozsudok pre neho po
právnej stránke významný, čiže užitočný (aby mal zmysel). Skutkové a právne zistenie súdu, že žaloba
je dôvodná už ipso facto znamená, že právny záujem žalobcu je daný. Pri žalobách na plnenie teda

splýva meritórne posúdenie sporu so skúmaním právneho záujmu žalobcu. Preto sa pri týchto žalobách
nevyžaduje, aby súd skúmal právny záujem žalobcu na výsledku sporu oddelene od posúdenia merita
veci. Pri určovacích žalobách však samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte
neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či
bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak, zbytočné. Súd ne konanie môžeme chápať aj ako

určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či
má pre žalobcu zmysel.

40. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať. Žalobca (v zásade) nemá
naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už

poručeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie, iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia
žaloba, ak možno žalovať na plnenie.

41. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý
právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo

ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať
rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z doktríny preventívneho charakteru
určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje aj určovací žalobný nárok. To sa
prejaví v prípade súbehu týchto žalôb. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby je svojimspôsobom zakomponovaná už v samotnej legálnej definícii pojmu „žaloba“ resp. pojmu „spor“. Ak spor
vznikol z ohrozenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu ochranu žalobou na určenie, či
tu právo je alebo nie je. Ak spor vznikol z porušenia subjektívneho práva, uplatňuje sa právo na súdnu

ochranužalobounaplnenie.Akbolapodanáurčovaciažalobaanásledneajžalobanaplnenie,znamená
to, že došlo k porušeniu práva (inak by žalobcom tvrdený nárok na plnenie nevznikol). Žalobca tým (v
zásade) stratil naliehavý právny záujem na určení práva. Súd v takom prípade určovacej žalobe nemôže
vyhovieť.

42. Žalobca má naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je, alebo nie je vtedy, ak je tvrdené právo
neisté alebo ohrozené za predpokladu, že vyhovujúcim určovacím rozsudkom možno túto neistotou
alebo ohrozenie odstrániť. Prívlastok naliehavý chápeme tak, že právny záujem má dostatočnú intenzitu.
Naliehavosť sa prejaví v tom, že určovací rozsudok bude pre žalobcu podstatným spôsobom užitočný.
Naopak, naliehavosť nie je daná, ak má žalobca k dispozícii iní spôsob ochrany tvrdeného práva. Z
doktríny preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že naliehavý právny záujem absentuje, ak

má žalobca možnosť žalovať na splnenie povinnosti. Je to tak v prípadoch, keď tvrdené právo už nie je
v štádiu neistoty alebo ohrozenia, ale kedy už došlo k jeho porušeniu. Naliehavý právny záujem musí
žalobca preukázať. Povinnosť žalobcu preukázať naliehavý právny záujem logicky znamená aj to, že
žalobca je povinný uviesť v žalobe skutkové tvrdenia o tom, že naliehavý právny záujem je daný. Na
preukázanie týchto tvrdení je povinný navrhnúť dôkazy.

43. Podľa väčšinových názorov právnej vedy je naliehavý právny záujem na určení práva vecnou
legitimáciou žalobcu. Je súčasťou žalobného nároku a nejde iba o procesnú podmienku. Z uvedeného
vyplýva, že rozhodnutie o právnom záujme je meritórne. Absencia naliehavého právneho záujmu je
dôvodom zamietnutia žaloby, nie je dôvodom na zastavenie konania, či pre odmietnutie žaloby. Uvedenú

interpretáciu si osvojila právna prax.

44. Žalobca nemá povinnosť preukazovať naliehavý právny záujem na určení (ne)existencie práva, ak
právny záujem vyplýva z osobitného predpisu. V takom prípade žalobca nemá ani povinnosť uviesť v
žalobe tvrdenia, že naliehavý právny záujem je daný. Právny záujem na určení práva vyplýva z právneho

predpisu, ak právny predpis určitú osobu oprávňuje alebo jej ukladá podať bližšie špecifikovanú
určovaciu žalobu. Oprávnenie podať takúto žalobu zakladá nevyvrátiteľnú domnienku, že právny záujem
žalobcu je daný. Žalobami na určenie (ne)existencie práva, ak právny záujem vyplýva z osobitného
predpisu, sú napr. žaloba na určenie pravosti, výšky alebo poradia pohľadávky prihlásenej do rozvrhu
výťažku v exekúcii, ak by boli pravosť, výška alebo poradie pohľadávky zapreté (§ 55 ods. 2 EP),

žaloba na určenie popretej pohľadávky prihlásenej do konkurzu (§ 32 KR), žaloba na určenie popretej
pohľadávky prihlásenej do reštrukturalizácie (§ 124 KR), žaloba na vylúčenie veci z exekúcie, ak tretia
osoba uplatňuje právo na vec, ktoré nepripúšťa exekúciu (§ 55 ods. 1 EP), žaloba na vylúčenie veci zo
súpisu konkurznej podstaty ak tretia osoba uplatňuje právo na vec zapísanú do súpisu (§ 78 KR).

45. Pôvodná právna úprava zakotvená v OSP neobsahovala všeobecné ustanovenie, ktoré by expressis
verbis upravovalo prípustnosť žalobného návrhu na určenie právnej skutočnosti. Tolerovanú prax pred
01. júlom 2016 teda pred účinnosťou CSP môžeme demonštrovať napr. na zápise vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností ktorý bol vykonaný na kupujúceho na základe neplatnej zmluvy. V takýchto
prípadochpredávajúcimoholžalovaťkupujúceho,žejevlastníkomnehnuteľnostiatožalobounaurčenie

práva. Prax však pripúšťa aj žalobu, že kúpna zmluva je neplatná. Nová právna úprava CSP pripúšťa
žalobu na určenie právnej skutočnosti iba za predpokladu, že tak vyplýva z právneho predpisu a to najmä
z hmotného práva.

46. Žalobcovia v danom prípade sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy č. XXXXXX

medzi žalobcami v 1. a 2. rade a žalovaným zo dňa 03.07.2008, č. XXXXXX medzi žalobcami v 3. a 4.
rade a žalovaným zo dňa 10.07.2008, č. XXXXXX a č. XXXXXX medzi W. Á. a žalovaným, ktorý nebol
podpísaný zo strán zmluvy o výkone správy, č. XXXXXX medzi žalobcami v 5. a 6. rade a žalovaným
zo dňa 02.07.2008, č. XXXXXX medzi žalobcom v 7. rade a žalovaným zo dňa 10.07.2008, č. XXXXXX
medzi žalobcami v 8. a 9. rade a žalovaným zo dňa 02.03.2009, č. XXXXXX medzi I.. N. S. a I.. Z. S. a

žalovaným zo dňa 01.05.2009, č. XXXXXX medzi žalobkyňou v 10. rade a žalovaným zo dňa 08.08.2008
a č. XXXXXX medzi V.. Z. B. a Z. B. a žalovaným zo dňa 11.02.2009 je od samého počiatku neplatná.
V priebehu konania žalobcovia W. Á., I.. N. S., I.. Z. S., V.. Z. B. a Z. B. návrh voči žalovanému zobrali
späť a žiadali konanie zastaviť. Súd konanie uznesením čo do žaloby W. Á. zo dňa 14.05.2013 (čl.831) zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť 18.06.2013. Žalobcovia I.. N. S. a I.. Z.
S. podaniami zo dňa 18.09.2013 (čl. 911, 912) žalobu voči žalovanému zobrali späť. Uznesením zo dňa
25.10.2013 súd konanie o návrhu žalobcov zastavil. Predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť

15.03.2014. V.. Z. B. a Z. B. podaním zo dňa 18.05.2011 oznámili súdu, že svoju žalobu berú späť a
zároveň žiadali konanie v tejto časti zastaviť. Súd svojim uznesením zo dňa 20.09.2011 zastavil konanie
čo do žaloby žalobcov a predmetné uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 13.10.2011.

47. Žalobcovia sa domáhajú určenia neplatnosti zmluvy o výkone správy a to zmlúv č. XXXXXX

zo dňa 03.07.2008, č. XXXXXX zo dňa 10.07.2008, č. XXXXXX zo dňa 02.07.2008, č. XXXXXX
zo dňa 10.07.2008, č. XXXXXX zo dňa 02.03.2009 a č. XXXXXX zo dňa 08.08.2008. Čo sa týka
predmetných zmlúv súd zo spisu zistil, že zmluvy o výkone správy pod č. XXXXXX zo dňa 03.07.2008
zanikla výpoveďou zo strany žalovaného dňa 23.10.2009, č. XXXXXX zo dňa 10.07.2008 zanikla
výpoveďou zo strany žalovaného dňa 23.10.2009, č. XXXXXX zo dňa 10.07.2008 zanikla výpoveďou
zo strany žalovaného dňa 23.10.2009 a č. XXXXXX zo dňa 08.08.2008 zanikla výpoveďou zo strany

žalovaného dňa 23.10.2009. Platnosť týchto výpovedí nebola nijakým spôsobom spochybnená zo
strany žalobcov. Žalobcovia ani nemôžu mať záujem na ďalšom trvaní zmluvy o výkone správy, keďže
žalujú jej neplatnosť z dôvodu nevýhodnosti predmetných zmlúv. Keďže došlo k ukončeniu zmlúv o
výkone správy ešte 23.10.2009, súd je toho názoru, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny
záujem ktorý je nevyhnutným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby. Žalobcovia sa predsa v

predmetnom konaní domáhajú určenia neplatnosti zmlúv, ktoré zanikli . V prípade, ak by súd ich
žalobe vyhovel, na právnom postavení žalobcov voči žalovanému by sa tým nič nezmenilo, nakoľko zo
zmlúv o výkone správy ktoré zanikli nevznikajú žiadne práva a povinnosti žalobcom ani žalovanému
ktoré by mali akýmkoľvek spôsobom zasahovať do právneho postavenia žalobcov a poškodzovať ich
na ich právach a robiť ich právne postavenie nevýhodným voči žalovanému tak, ako to žalobcovia

prezentujú v podanej žalobe. Predpokladom úspešnosti určovacej žaloby je existencia tzv. naliehavého
právneho záujmu. Doktrína i pomerne konštantná judikatúra sa zhodli na tom, že naliehavý právny
záujemjenevyhnutnýmpredpokladomúspešnostiurčovacejžaloby.Naliehavýprávnyzáujemresp.jeho
existencia či neexistencia v konkrétnom prípade je procesným predpokladom prípadnej úspešnosti či
neúspešnosti určovacej žaloby. Ak súd zamieta určovaciu žalobu pre nedostatok naliehavého právneho

záujmu je vylúčené, aby sa zároveň zaoberal vecou samou. Naliehavý právny záujem na požadovanom
určení bude daný spravidla vtedy, ak by bez tohto určenia bolo právo žalobcu ohrozené alebo ak by sa
bez tohto požadovaného určenia stalo jeho právne postavenie neistým. Z toho vyplýva, že určovacia
žaloba spravidla nebude opodstatnená (čo do naliehavého právneho záujmu) v prípadoch, keď možno
žalovať priamo na splnenie povinností. Určovacia žaloba má preventívny charakter. Bude opodstatnená

najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Len čo je porušenie subjektívneho práva
dokonané, možno spravidla žalovať priamo na plnenie, reparáciu škodlivých právnych následkov zo
strany žalovaného. Preto v takýchto prípadoch nebude daný naliehavý právny záujem na určovacej
žalobe. Aj v takýchto prípadoch však bude daný naliehavý právny záujem na určení spravidla vtedy,
ak určovacia žaloba vytvorí pevný právny základ medzi účastníkmi a tak naplní svoj preventívny

charakter a cieľ - zabrániť ďalším prípadným sporom medzi účastníkmi. Ak sa má určovacou žalobou
resp. určovacím výrokom súdu dosiahnuť zhoda medzi skutočným stavom a stavom zapísaným v
katastri nehnuteľností, bude naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva daný vždy. Naopak,
v prípadoch, keby požadované určenie existencie či neexistencie práva či právneho vzťahu medzi
účastníkmi malo charakter len prejudiciálnej otázky k inému sporu medzi účastníkmi, nebude daný

naliehavý právny záujem na takomto určení. Ak si môže súd otázku platnosti či neplatnosti zmluvy
posúdiť prejudiciálne, nemôže túto otázku pojať do výroku svojho rozhodnutia. V takýchto prípadoch
naliehavý právny záujem na samostatnom určení platnosti či neplatnosti zmluvy daný nebude.

48. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 3Cdon 1338/96 určovacia žaloba má preventívny

charakter. Predovšetkým prichádza do úvahy vtedy, keď jej prostredníctvom možno eliminovať stav
ohrozenia práva alebo neistoty v právnom vzťahu, pričom k zodpovedajúcej náprave nemožno dospieť
iným spôsobom. Ďalej sa uplatní v prípadoch v ktorých určovacia žaloba účinnejšie než iné právne
prostriedky zodpovedá obsahu a povahe príslušného právneho vzťahu a jej prostredníctvom možno
dosiahnuť úpravu tvoriacu určitý právny rámec ktorý je zárukou odvrátenia budúcich sporov medzi

účastníkmi.Tietofunkcieurčovacejžalobykorešpondujúspredpokladomnaliehavéhoprávnehozáujmu.
Ak nemožno v konkrétnom prípade očakávať splnenie týchto funkcií, nie je daný naliehavý právny
záujem na určení. Závery o tom sú spojené nielen so žalobou o určenie ale aj s otázkou, akého
konkrétneho určenia sa žalobca žalobou domáha. Ak súd zamieta žalobu na určenie či tu právo aleboprávnyvzťahjealeboniejeprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmunatakomtourčeníjevylúčené,
aby súd súčasne preskúmal žalobu z vecnej stránky.

49. V predmetnom prípade súd je toho názoru, že žalobcovia v 1. až 4. rade a 10. rade nepreukázali
naliehavý právny záujem na určení neplatnosti zmlúv o výkone správy. Vo svojej žalobe poukazujú na
tú skutočnosť, že obsah predmetných zmlúv vopred nepoznali a nemali možnosť slobodného výberu
svojho správcu. Žalobcovia podpísali zmluvu o výkone správy bez oboznámenia sa s výškou odplát za
poskytované služby, nakoľko v čase podpisu zmluvy im prílohy k zmluve neboli poskytnuté. Predmetné

zmluvy sú pre nich v celom rozsahu nevýhodné, jednostranné a ako zmluvy spotrebiteľské v rozpore
s § 53 a nasl. OZ. Predmetné zmluvy boli uzatvorené dňa 03.07.2008 medzi žalobcami v 1. a 2.
rade a žalovaným, dňa 10.07.2008 medzi žalobcami v 3. a 4. rade a žalovaným, dňa 10.07.2008
medzi žalobcom v 7. rade a žalovaným, dňa 08.08.2008 medzi žalobkyňou v 10. rade a žalovaným
boli vypovedané dňa 23.10.2009 s trojmesačnou výpovednou lehotou. Podľa názoru súdu predmetná
určovacia žaloba čo do naliehavého právneho záujmu čo do žalobcov v 1. až 4., 7. a 10. rade nie

je opodstatnená, nakoľko takáto určovacia žaloba má preventívny charakter a bola by opodstatnená
najmä v prípadoch, keď k porušeniu práva ešte nedošlo. Navyše, v predmetnom prípade sporné zmluvy
o výkone správy č. XXXXXX, č. XXXXXX, č. XXXXXX a č. XXXXXX zanikli po uplynutí trojmesačnej
výpovednej lehoty a táto skutočnosť zo strany žalobcov ani spochybnená nebola. Treba poukázať na
to, že žalobcovia sa v predmetnom konaní domáhajú určenia neplatnosti zmlúv ktoré riadne zanikli

na základe výpovede žalovaného a pokiaľ by súd teoreticky žalobe aj vyhovel, na právnom postavení
žalobcov voči žalovanému by sa tým nič nezmenilo, nakoľko zmluvy o výkone správy zanikli, nevznikajú
z nich už žiadne práva a povinnosti žalobcom ani žalovanému, ktoré by mohli akýmkoľvek spôsobom
zasahovať do právneho postavenia žalobcov a poškodzovať ich na ich právach a robiť ich postavenie
nevýhodným voči žalovanému tak, ako to prezentujú v podanej žalobe.

50. Vzhľadom na neexistenciu naliehavého právneho záujmu žalobcov v 1. až 4., 7. a 10. rade súd
žalobu ako nedôvodnú zamietol.

51. Čo sa týka žaloby žalobcov v 5., 6., 8. a 9. rade súd má za preukázané, že medzi žalobcami v

5., 6. rade a žalovaným bola dňa 02.07.2008 uzatvorená zmluva o výkone správy č. XXXXXX a medzi
žalobcami v 8. a 9. rade a medzi žalovaným bola dňa 02.03.2009 uzatvorená zmluva o výkone správy č.
XXXXXX. Žalobcovia zhodne vypovedali pred tunajším súdom, že čo sa týka predmetných zmlúv zmluvy
obdržali bez toho, aby tam bola uvedená suma, žalobca v 5. rade dňa 26.08.2010 oznámil súdu, že
síce zmluvu prečítal avšak od pána R. sa pýtal, že akú sumu má zaplatiť, žiadal rozpis čo mu vytlačil z

počítača a bolo tam napísané, že má platiť 1.630 Sk spolu so žalobkyňou v 6. rade a potom to podpísal.
Podpísala to aj žalobkyňa v 6. rade. Čo dostal do ruky predmetnú zmluvu žiadny podpis tam nefiguroval
a žiadna pečiatka tam nebola. Keď dostal prvú faktúru tá nebola na sumu 1.630 Sk ale na sumu 116
€. Túto sumu nezaplatil, takisto ako ostatné strany sporu. Tvrdil, že po troch mesiacoch dostal výpoveď
zo zmluvy o výkone správy a do areálu ich nevpustili. Pred kolaudáciou však zaplatil čo bol dlžný a

od tej doby platí a to momentálne sumu 98 € mesačne. Žalobkyňa v 6. rade potvrdila taktiež výpoveď
žalobcu v 5. rade keď uviedla, že v zmluve čo obdržala nebola uvedená suma a pán R. vytlačil z počítača
doklad kde bola uvedená suma vo výške 1.600 Sk. Pričom poukázala na tú skutočnosť, že žalobca v
5. rade povedal, že takúto zmluvu nepodpíše avšak pán R. uviedol, že to musí podpísať. Potvrdila, že
zmluvu o výkone správy nemajú vypovedanú. Žalobcovia v 8. a 9. rade uviedli, že majú už tretiu zmluvu

o výkone správy a nemali inú možnosť , nakoľko ich jednoducho do toho tlačili a predmetnú zmluvu
podpísali pod nátlakom, nakoľko bolo jasné, že ich nechceli vpustiť do areálu. Po prečítaní síce vedeli,
že je to jednostranná zmluva v prospech žalovaného avšak iné možnosti nemali. Taktiež uviedol, že
najprv žiadnu sumu neplatil a teraz platí sumu vo výške 100 €. V čase keď to neplatil ho nevpustili do
areálu a od tej doby čo platí mesačne sumu 100 € už ich pustia. V čase podpisu zmluvy o výkone správy

nebol prílohou dodatok a to napriek tomu podpísal. Uviedol, že s takouto výškou čo stanovil žalovaný
nesúhlasí. Poukázal ďalej na tú skutočnosť, že podali návrhy čo do vyhotovenia zmluvy o výkone správy
avšak to žalovaný neprijal.

52. Podľa názoru súdu právny úkon nie je urobený slobodne (nedostatok slobody vôle) ak účastník koná

pod nedovoleným nátlakom zo strany druhého účastníka, alebo aj zo strany tretej osoby, ak o tom druhý
účastník vedel a aj to využil. Takýmto nátlakom môže byť priame fyzické donútenie alebo bezprávna
vyhrážka. Pri fyzickom donútení je vôľa konajúceho účastníka nahradená vôľou donucovatela. Právny
úkon nie je urobený vážne, ak konajúci nechcel svojim prejavom vôle vyvolať právne následky, ktoré byinak v dôsledku jeho prejavu nastali. Takto urobený právny úkon je zásadne neplatný. Právny úkon je
nezrozumiteľný, ak jeho obsah je vyjadrený tak nejasne, že ani pomocou výkladu v zmysle § 35 ods. 2 a
3 nemožno ustáliť čo sa ním chcelo vyjadriť. Právny úkon je neurčitý, keď síce je zrozumiteľne vyjadrený

avšak jeho obsah je nejasný a existujúce vecné nedostatky spočívajúce v neurčitom vyjadrení obsahu
nemožno odstrániť ani prostredníctvom interpretačného pravidla vyjadreného v § 35 ods. 2 a 3. Súd v
danom prípade poukazuje na tú skutočnosť, že z článku VIII bod 6 predmetných zmlúv č. XXXXXX zo
dňa 02.07.2008 a č. XXXXXX zo dňa 02.03.2009 vyplýva, že predmetné zmluvy nadobúdajú účinnosť
dňom podpisu oboma zmluvnými stranami pričom neoddeliteľnou súčasťou zmluvy je každý zálohový

predpis platieb. Žalobcovia v 5., 6. a 8. a 9. rade zhodne vyhlásili pred súdom, že predmetná zmluva
žiadnuprílohutedazálohovýpredpisnemalapripodpise.Žalobcoviav5.a6.radetaktiežzhodneuviedli,
že pán R. im vytlačil z počítača nejaký doklad kde bola uvedená suma okolo 1.600 Sk čo by mali platiť
v prospech žalovaného ako mesačné preddavky avšak prvá faktúra bola na sumu 116 €. Ďalej súd
poukazuje na článok III bod 4 predmetnej zmluvy kde je uvedená skutočnosť, že správca je oprávnený
menič výšku mesačných preddavkov na základe zmeny objemu a taríf poskytovaných služieb, alebo

ak je na to dôvod vyplývajúci zo zmeny právnych predpisov, rozhodnutí cenových orgánov a podobne
pričom mesačné preddavky je oprávnený meniť podľa rastu ročnej miery jadrovej inflácie a o jej výšku
upraviť výšku mesačného predpisu. Pre jeho úpravu nie je potrebné osobitné potvrdenie príslušného
úradu pričom nájomca t. j. v danom prípade žalobcovia sa zaväzujú tieto zmeny mesačného predpisu
prijať. Ďalej z článku IV bod. 4 súd zistil, že v prípade ak nájomca bude v omeškaní s plnením svojej

povinnosti spočívajúcej v zaplatení akejkoľvek oprávnenej čiastky na účet správcu, správcovi vzniká voči
nájomcovi nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 0,5 % a to za každý aj začatý deň omeškania
zo zaplatením dlžnej sumy pričom nárok na náhradu škody tým nie je dotknutý. Z článku V bod 1 a to z
poslednej vety predmetného odseku taktiež súd zistil, že výška preddavkov je uvedená v prílohe k tejto
zmluve, ktorá tvorí jej neoddeliteľnú súčasť.

53. Poukazujúc na vyššie uvedené skutočnosti a poukazujúc na tú skutočnosť, ktoré skutočnosti
žalobcovia uviedli súd je toho názoru, že predmetný právny úkon nebol urobený slobodne a vážne,
nakoľko žalobcovia vyhlásili pred súdom, že boli pod nátlakom nakoľko v prípade ak by predmetnú
zmluvu nepodpísali by ich nevpustili do areálu. Takúto skutočnosť dosvedčuje aj vyjadrenie žalobcov v
5., 6., 8. a 9. rade aj tá skutočnosť, že v čase keď neplatili sumu ktorá bola určená zo strany žalovaného

ako preddavok na účet žalovaného vpustený do areálu neboli. Súd je toho názoru, že poukazujúc na
vyššie uvedené skutočnosti žalobcovia v 5., 6., 8. a 9. rade majú naliehavý právny záujem v tejto veci
a poukazujúc na § 37 ods. 1 OZ keďže súdu preukázali, že právny úkon teda zmluvu o výkone správy
podpísali pod nátlakom súd žalobe čo sa týka žalobcov v 5., 6., 8. a 9. rade vyhovel a určil, že zmluvy
o výkone správy č. XXXXXX zo dňa 02.07.2008 ktorá zmluva bola uzatvorená medzi žalobcami v 5. a

6. rade a medzi žalovaným, ďalej zmluva o výkone správy č. XXXXXX zo dňa 02.03.2009 ktorá bola
uzatvorená medzi žalobcami v 8. a 9. rade a žalovaným je neplatný.

54. Rozhodnutie o trovách konania sa opiera o § 255 ods. 2 CSP podľa ktorého ak mala strana vo veci
úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán

nemá na náhradu trov konania právo.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde
proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania ktorého neprospech bolo
rozhodnutie vydané.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie proti ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa s ním sleduje a podpis. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní,
náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( § 127 CSP).
V odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne ( odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha ( odvolací návrh).( § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a/ neboli splnené procesné podmienky
b/ súd nesprávny procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý procesc/ rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávny obsadený súd
d/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
e/ súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností

f/ súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
g/ zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany, alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h/ rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súd

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej ( § 365 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný
stav veci ( § 62 CMP).
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a doplniť len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania ( § 365 ods. 3 CSP).

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy ( §
63 CMP).
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, môže oprávnený podať návrh

na nariadenie výkonu rozhodnutia. Súd môže nariadiť výkon rozhodnutia aj bez návrhu. Konanie o
výkone neodkladného opatrenia nariadi súd vždy aj bez návrhu ( 376 ods. 1, 2, 3 CMP).