Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, January 22, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5Co/156/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8711202868
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8711202868.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu R. P., nar. XX.XX.XXXX,
bytom Y. - Q. XX, právne zastúpený Mgr. Adriánom Bobkom, advokátom so sídlom Poprad, Nám. sv.
Egídia 78, proti žalovanému R. A., nar. XX.XX.XXXX, trvalé bytom X., T. XXX, pr. zast. JUDr. Ivetou
Fabianovou, advokátkou so sídlom Spišská Nová Ves, Štefánikovo námestie 5, o zaplatenie 5.000,- Eur
s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad č.k. 20C/122/2011-334
zo dňa 03.11.2017, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

P r i z n á v a žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu vo vzťahu k
žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne súd 1. inštancie samotným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu
5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne od 04.03.2011 do zaplatenia, to všetko
do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. II. Vyslovil, že žalobca má voči žalovanému právo na náhradu trov
konania v rozsahu 100 %, o ktorých rozhodne samostatným uznesením.

2. Právne odôvodnil súd prvej inštancie svoje rozhodnutie ustanovenia § 657 a § 658 ods. l Občianskeho
zákonníka.

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k prevodu
celkovej sumy 5.000.- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného došlo, bolo taktiež zistené a preukázané,
že dňa 22.04.2009 žalovaný na účet žalobcu previedol sumu 26.130,- Eur. O tom, že sa v sume
5.000,- Eur malo jednať o pôžičku nemal súd, aj vzhľadom na vyjadrenie žalovaného uvedené v

odpore proti platobnému rozkazu, pochybnosť. Bolo tiež zistené, že zo sumy 26.130,- Eur časť vo
výške 25.500,- Eur žalobca vybral v hotovosti v pobočke banky dňa 30.04.2009. Napriek opakovane
vykonaným výsluchom svedkov nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného, že by si žalobca
časť vyberanej sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu. Naopak bolo preukázané, že
vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Q. (predtým K.j). V tomto smere mal súd 1. inštancie za to, že
pokiaľ žalovaný spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenie, neuniesol dôkazné bremeno. Je nepochybné,
že vyberanú hotovosť použila manželka žalovaného J. A.X. na úhradu odstupného za bar, ktorý dodnes

prevádzkuje. Preto súd prvej inštancie žalobe v celom rozsahu vyhovel a zaviazal žalovaného na
úhradu žalovanej sumy vrátane príslušenstva v zákonnej výške. Súd prvej inštancie konštatoval, že
žalovaný spočiatku tvrdil, že sám žalobcovi poskytol pôžičku, následne existenciu inej pôžičky poprel,
zároveň konštatoval, že argumentácia žalobcu o poskytovaní pôžičky J. A. zostala nezmenená, naopakargumentácia žalovaného sa v jednotlivých konaniach menila. Preto súd prvej inštancie vychádzal z
toho, že existencia konštatovaného konania a totožná argumentácia žalobcu potvrdzuje jeho tvrdenia
o tom, že žalovanému poskytol pôžičku 5.000,- Eur, pretože už v minulosti mu pôžičku poskytol a táto

mu bola vrátená.

4. Proti rozsudku súdu pnej inštancie podal odvolanie žalovaný, ktorý nepochybuje o tom, že súd
prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho
rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa názoru žalovaného podkladom

rozhodnutia bolo účelové, ničím nepodložené tvrdenie žalobcu o existencií inej pôžičky a to uvedené v
žalobe samej, ako aj účelové tvrdenie žalobcu o existencií pôžičky uvádzané v rámci jeho účastníckych
výpovedí, pričom podporne mal súd prv ej inštancie dospieť k takémuto právnemu záveru aj z vyjadrenia
žalovaného uvedeného v odpore proti platobnému rozkazu, nakoľko je žalovaný toho názoru, že z
ostatných súdom vykonaných dôkazov takýto právny záver nemá žiadne opodstatnenie. Žalovaný dal
do pozornosti účastnícku výpoveď žalobcu, účastnícku výpoveď žalovaného a vyslovil názor, že z oboch

týchto výpovedí je zrejmé a nepochybné, že žalobca chce a mal podnikať s p. A.. pričom žalovaný nikdy
nemal v úmysle v danom období podnikať, ani nepodnikal, aj keď to účelovo tvrdil žalobca. Dohoda
bola taká, že žalobca okrem pracovných činností, ktoré bude vykonávať v súvislosti s podnikaním
poskytne aj peniaze a rovnako peniaze do ich spoločného podnikania so žalobcom poskytne aj p.
A.. Táto skutočnosť tvrdená žalovaným bola potvrdená aj výsluchom manželky žalovaného a tento

skutkový stav nepochybne vyplýva aj z toho, že žalobca uhradil dňa 16.02.2009 p. K. (Q.) sumu 750,-
Eur a rovnako túto sumu 750,- Eur uhradila toho istého dňa p. K. D. Y.. A.X.. Zároveň žalovaný dal do
pozornosti opätovne účastnícku výpoveď žalobcu, keď na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že z
akého dôvodu si po zúčtovaní platby 26.130,- Eur od žalovaného neponechal sumu 5.000,- Eur z titulu
existujúcej pôžičky, žalobca uviedol, že oficiálne bude prevádzkovať Espresso manželka žalovaného,

ale on bude v podstate spolumajiteľ, aby mal prehľad o platbách, používal sa tento účet žalovaného.
Zároveň žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že pri uzatváraní zmluvy o finančnej zábezpeke žiadne
doklady nedostal. Žalovaný ďalej uviedol, že tvrdenie, že suma 5.000,- Eur bolo žalobcom prevedená
na účet žalovaného ako vklad do podnikania s p. A. za účelom spoločného podnikania žalobcu a p. A.
potvrdila aj svedkyňa p. A.. Vychádzajúc z dôkazov vykonaných v konaní a to z každého jednotlivo a vo

vzájomnej súvislosti je nepochybné, že čo sa týka sumy 5.000,- Eur, nedošlo o pôžičku, ktorú by mal
žalobca poskytnúť žalovanému alebo p. A.. Žalovaný má za to, že žalobca neuniesol bremeno tvrdenia,
t.j. dôkazné bremeno, že sumu 5.000,- Eur. ktorá bola ním poukázaná na účet žalovaného je pôžičkou,
ktorú je žalovaný povinný vrátiť. Záväzkovo právny vzťah v sume 5.000,- Eur existoval, avšak nie medzi
žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a svedkyňou p. A.. Pani J. A. však nebola a nie je označená

ako žalovaná, ale jej manžel p. A., ktorý od počiatku namieta existenciu svojho záväzku a namieta svoju
pasívnu legitimáciu. Suma 5.000,- Eur je vlastne sumou vnesenou v zmysle zmluvy o združení, ktorá
bola uzavretá medzi žalobcom a p. A., aj keď v ústnej forme. Žalovaný má za to. že ak mal žalobca za
to. že záväzok v zmysle zmluvy o združení nebol vyporiadaný, mal žalovať p. A. a nie jej manžela, t.j.
žalovaného. Žalovaný si platbu 5.000,- Eur neponechal pre seba, ale v zmysle príkaznej zmluvy zahrnul

do sumy spoločných financií, ktoré mal so svojou manželkou a tieto následne previedol podľa príkazu na
účet žalobcu s dispozičným právom jeho manželky a to v sume platby 26.130,- Eur. Nebolo dokazované,
či príkazcom v zmysle tejto zmluvy bol žalobca alebo manželka žalovaného.

5. Právny záver súdu prvej inštancie o existencii záväzku z pôžičky, čo do sumy 5.000,- Eur považuje

žalovaný za nesprávny aj z toho dôvodu, že jednou z podstatných náležitostí zmluvy o pôžičke hoci
dojednanej ústne alebo konkludentne nie je len určenie predmetu pôžičky, ale i dojednanie povinností
(záväzok) dlžníka po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého druhu vrátiť. Podľa vyjadrenia žalobcu
uvedeného v jeho účastníckej výpovedi uvedeného na pojednávaní dňa 16.09.2011 vyplýva „čo sa
týka splatnosti pôžičku mu mal vrátiť na požiadanie, teda pokiaľ budem potrebovať peniaze, mal som

ho vyzvať na vrátenie uvedenej sumy“. Však záväzok žalovaného na vrátenie pôžičky po uplynutí
dohodnutej doby dojednaný nebol. Okrem toho, že zmluva o pôžičke do sumy 5.000,- Eur nemohla
byť z dôvodov absencie jednej z jej podstatných náležitostí uzatvorená platne žalovaný uviedol, že
dokazovaním ani nebolo preukázané, že by žalobca a žalovaný mali v úmysle uzavrieť takúto dohodu,
čo sa týka sumy 5.000,- Eur a teda rozhodnutie súdu o existencii pôžičky nezodpovedá ani ich vôli.

Ak by žalobca mal vôľu a úmysel požičať sumu 5.000,- Eur, či už žalovanému alebo jeho manželke
na otázku právnej zástupkyne žalovaného, že z akého dôvodu si po započítaní, t.j. prevedení platby
26.130,- Eur, t.j. po pripísaní finančných prostriedkov v prospech jeho účtu od žalovaného neponechal
sumu 5.000,- Eur z titulu existujúcej pôžičky žalobca uviedol: „oficiálne bude prevádzkovať expresommanželkažalovaného,alejabudemvpodstatespolumajiteľom,abysommalprehľadoplatbáchpoužíval
sa tento môj účet“. Nakoľko záväzok žalovaného voči žalobcovi, čo do sumy 5.000,- Eur titulom pôžičky
neexistuje, rovnako žalovaný sa na úkor žalobcu, čo do sumy 5.000,- Eur bezdôvodne neobohatil.

A práve naopak podľa pokynov (dohody) sumu 26.130,- Eur, v ktorej bola zahrnutá suma 5.000,-
Eur zaslaná žalobcom na jeho účet previedol, a preto na spoločný (podnikateľský) účet žalobcu s
dispozičným právom jeho manželky žalovaný navrhol, aby odvolací súd vydal rozsudok, ktorým zmení
rozsudok súdu prvej inštancie tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a vysloví, že žalovaný má
voči žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, o ktorých súd rozhodne samostatným

uznesením.

6. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Poukázal na to, že súd prvej inštancie postupoval podľa
pokynov odvolacieho súdu. Po vrátení veci bolo novými listinnými dôkazmi doplnené dokazovanie a
došlo k opätovnému výsluchu svedkov Kočíkovej, predtým K. D. K.. Bol pripojený spis Okresného
súdu Poprad sp.zn. 17C/93/2011 z ktorého vyplýva, že návrh na vydanie platobného rozkazu v konaní

vedenom na Okresnom súde Poprad pod sp.zn. 17C/93/2011 podal R. A., ktorým sa dožadoval vrátenia
pôžičky 1.300,- Eur od R. P.. Proti vydanému platobnému rozkazu podal R. P. odpor v ktorom uviedol, že
R. A. mu síce poukázal na účet sumu 1.300,- Eur, ale nie titulom poskytnutia pôžičky ako uvádzal R. A. aj
z dôvodu vrátenia pôžičky, ktorú Martin Baláž poskytol R. A. a jeho manželke dňa 23.01.2009. Uvedenú
skutočnosť Martin Baláž v konaní pod sp.zn. 17C/93/2011 preukázal podrobným výpisom zo svojho

účtu zo dňa 21.03.2009, kde v správe pre prijímateľa je uvedený text A. (meno manželky R. A.). Po
podanom odpore R. A. ako žalobca zobral návrh späť v celom rozsahu a konanie súd zastavil a zaviazal
R. A. k náhrade trov konania R. P.. Uvedené súd 1. Inštancie správne vyhodnotil, keď v napadnutom
rozsudku uviedol, že k prevodom financií medzi stranami sporu dochádzalo opakovane. Argumentácia
žalobcu k uvedeným transakciám sa ani v jednom ani v druhom konaní nemenila. Žalovaný práve

naopak svoje argumentáciu v jednotlivých konaniach menil. Existencia konania vedeného pod sp.zn.
17C/93/2011 je totožná argumentácia žalobcu, tiež potvrdzuje tvrdenia žalobcu o tom, že žalovanému
poskytol sumu 5.000,- Eur ako pôžičku s tým, že už v minulosti žalovanému poskytol pôžičku v sume
1.300,- Eur a táto mu bola vrátená. Žalovaný naopak spočiatku tvrdil, že sám žalobcovi tvrdil, že sám
žalobcovi poskytol pôžičku v konaní sp.zn. 17C/93/2011 a následne existenciu inej pôžičky poprel.

Správne súd prvej inštancie konštatoval, že vyjadrenia žalovaného sa mu javia ako tendenčné a
zmätočné. Napriek poznatkom, ktoré do konania priniesli nové listinné dôkazy žalovaný v odvolaní
uvádza, že súd 1. inštancie rozhodol bez uvažovania o tom, že môže ísť aj o iný nárok ako nárok
vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke. Žalovaný v odvolaní ďalej uvádza, čo sa týka sumy 5.000,- Eur
nešlo o pôžičku a že išlo o právny vzťah medzi žalobcom a jeho manželkou, že malo ísť o vklad do

spoločného podnikania o plnenie z akejsi ústnej zmluvy o združení a že on s tým v podstate nemá
nič spoločné, keďže ide o spoločný záväzok manželov. Žalovaná mala byť jeho manželka a nie on.
Na druhej strane v tom istom podaní, teda v odvolaní žalovaný uvádza, že pokiaľ vie, k spoločnému
podnikaniu ani nedošlo a ukončilo sa to ešte na začiatku. Žalovaný teda na jednej strane tvrdí, že bola
uzavretá akási ústna dohoda o spoločnom podnikaní z ktorej pre žalobcu vyplýva povinnosť vkladu a na

druhej strane tvrdí, že k spoločnému podnikaniu nedošlo. Navyše žalovaný k svojim úvahám o údajnom
spoločnom podnikaní žalobcu s jeho manželkou neuviedol žiadne právne významné skutočnosti, ktoré
by nasvedčovali spoločnému podnikaniu. Napríklad názov združenia pod ktorým mali žalobca a jeho
manželka vystupovať, rozdelenie príjmov a daňových prídavkov pri tomto spoločnom podnikaním,
určenie podielov na majetku nadobudnutého spoločným podnikaním a ďalšie náležitosti, ktoré by zmluva

o združení mala obsahovať. Naopak žalobcom bola súdu prvej inštancie predložená dohoda o pracovnej
činnosti z ktorej je zrejmé, že žalobca u manželky žalovaného len ako jej zamestnanec pracoval.
Navyše sama manželka žalovaného vo svojej výpovedi uviedla, že žalobca v tom čase nemal finančné
prostriedky a nevidela dôvod, prečo by s ním mala na spoločnom podnikaní sa zúčastniť. Súd prvej
inštanciesprávnekonštatoval,žezáverspoločnéhopodnikaniavčaseprevodusumu5.000,-Eurnaúčet

žalovaného žalovaný nepreukázal. Napriek opakovane vykonaným výsluchom osôb prítomný v pobočke
banky dňa 30.04.2009 nebolo v konaní preukázané tvrdenie žalovaného, že by si žalobca čas vyberanej
sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu. Naopak bolo preukázané, že vyberaná suma
bola vyplatená svedkyni Q., predtým K.. Súd prvej inštancie v závere odôvodnenia správne konštatuje,
že žalovaný spoľahlivo preukázal svoje tvrdenie, neuniesol dôkazné bremeno, pričom bolo naopak

preukázané, že vyberaná hotovosť bola použitá manželkou žalovaného J. A. na úhradu odstupného za
bar, ktorý dodnes prevádzkuje. Pri uzatváraní zmluvy o pôžičke chce dlžník od veriteľa na dohodnutú
dobu veci určené podľa druhu najmä peniaze a veriteľ chce, aby mu dlžník veci rovnakého druhu v
dohodnutej dobe vrátil. Z uvedeného je teda zrejmé, že dlžník pri uzatváraní zmluvy o pôžičke realizujev 1. rade svoj záujem získať veci určené podľa druhu najmä peniaze. Z toho dôvodu sa prejav vôle
uzatvorí zmluvou o pôžičke hlavne v tom, že veriteľ poskytne dlžníkovi na dohodnutú dobe peniaze a
dlžník poskytnuté peniaze od veriteľa príjme s tým, že má povinnosť poskytnuté peniaze veriteľovi vrátiť.

Z písomného podania žalovaného a to odporu proti platobnému rozkazu a z jeho neskorších vyjadrení
je zrejmé, že žalovaný od žalobcu prijal sumu 5.000,- Eur a rovnako je z jeho podaní a vyjadrenia
zrejmé, že si žalovaný uvedomoval aj svoju povinnosť vrátiť žalobcovi ním poskytnutú sumu a vo svojich
vyjadreniach stále trval na tom, že sumu 5.000,- Eur žalobcovi vrátil v sume 26.130,- Eur. Preto žalobca
navrhol rozsudok ako vecne správny potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania v celkovej výške

190,14 Eur.

7. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalovaný, Trval na svojich doterajších
vyjadreniach a právnych argumentoch. Nestotožnil sa so skutkovým stavom zisteným súdom 1.
inštancie, jeho argumentáciou a právnym posúdením. Opakovane poukázal na to, že súd prvej inštancie
rozhodol a právny záver odôvodnil len na podklade účelového a ničím nepodloženého tvrdenia žalobcu,

respektíve právnej argumentácie jeho právneho zástupcu o existencii pôžičky ďalej na podklade jednej
z viet vytiahnutej z celého kontextu obsahu odporu žalovaného proti platobnému rozkazu a na podklade
toho, že žalovaný v konaní o zaplatenie sumy 1.300,- Eur vedenom na Okresnom súde Poprad pod
sp.zn. 17C/93/2011 vzal svoj návrh bez odôvodnenia späť. Právny záver súdu 1. inštancie je v rozpore
s doposiaľ vykonaným dokazovaním z ktorého dokazovania jasne vyplýva, že suma 5.000,- Eur nebol

prevedená žalobcom na účet žalovaného titulom pôžičky poskytnutej žalobcom žalovanému. Žalobca
neuniesol bremeno tvrdenia, t.j. dôkazné bremeno, že suma 5.000,- Eur, ktorá bola ním poukázaná na
účet žalovaného je pôžičkou, ktorú je žalovaný povinný žalobcovi vrátiť. Naopak žalovaný zastáva názor,
že suma 5.000,- Eur bola zahrnutá do platby sumy 26.130,- Eur a že dostatočne svoje tvrdenie zdôvodnil
aj ho preukázal. Uvedené skutočnosti vyplývajú najmä zo samotnej účastníckej výpovede žalobcu.

Svedčí o tom fakt, že žalobca mal podnikať a robiť všetky kroky k tomu, aby bol spolupodnikateľom s
pani A.I. a teda suma 5.000,- Eur bola jeho vkladom do tohto podnikania. Čo sa týka ďalšej argumentácie
žalovaného opätovne poukázal na to, že vychádzajúc z uvedených skutočností preukázaných dôkazmi
vykonanými v tomto konaní je nepochybné, že vo vzťahu k predmetu sporu, t.j. vo vzťahu k sume 5.000,-
Eur záväzkovo - právny vzťah existoval, avšak nie medzi žalobcom a žalovaným, ale medzi žalobcom a

svedkyňou A.I.. Pani A.I. však nebola nielen označená ako žalovaná, ale jej manžel, ktorý od počiatku
namieta existenciu svojho záväzku a namieta svoju pasívnu legitimáciu. Preto navrhol znova rozsudok
zmeniť a žalovanému priznať náhradu trov konania.

8. K vyjadreniu žalovaného sa vyjadril žalobca. Konštatoval, že samotné tvrdenia žalovaného potvrdzujú

skutočnosť, že žalovaný uznal poskytnutie 5.000,- Eur jeho osobe žalobcom. Žalovaný počas konania
tvrdil, že táto suma bola žalobcovi vrátená v sume 26.130,- Eur k čomu bolo vykonané aj dokazovanie.
Avšak aj napriek opakovaným výsluchom osôb prítomných v pobočke banky dňa 30.04.2009 nebolo v
konaní preukázané, že žalobca si z vyberanej sumy ponechal sumu 5.000,- Eur na vlastnú potrebu. Z
uvedeného je zrejmé, že ak žalovaný tvrdil, že žalobca sa upokojil z finančných prostriedkov vyberaných

v banke dňa 30.04.2009 uznal teda, že záväzkový vzťah vyplývajúci z ústnej formy zmluvy o pôžičke
medzi žalovaným a žalobcom existoval a potvrdil, že k uspokojeniu došlo ponechaním si sumy 5.000,-
Eur zo sumy vyberanej z banky dňa 30.04.2009. V priebehu dokazovania však jednoznačne vyplynulo,
že uvedené tvrdenie žalovaného, že by sa žalobca uspokojil z vyberanej sumy nebolo ani opakovaným
výsluchom prítomných osôb dokázané. Na veci však nič nemení fakt, že ak žalovaný tvrdil, že k

uspokojeniu nároku týmto spôsobom došlo. Potvrdil tým jednoznačne existenciu pôžičky a tým aj nárok
žalobcu. Zo záverov týchto tvrdení je zrejmé, že nebolo sporné to, či má žalovaný vrátiť finančné
prostriedky a kedy, ale či tieto naozaj vrátil. Z písomného podania žalovaného a to odporu proti
platobnému rozkazu aj z jeho neskorších vyjadrení je zrejmé, že žalovaný od žalobcu prijal sumu 5.000,-
Eur a rovnako je z jeho podania a vyjadrení zrejmé, že si žalovaný uvedomoval aj svoju povinnosť vrátiť

žalobcovi ním poskytnutú sumu. Vo svojich vyjadreniach stále trval na to, že sumu 5.000,- Eur žalobcovi
vrátil v sume 26.130,- Eur. Žalobca teda tvrdenie žalovaného o tom, že neuniesol dôkazné bremeno,
že poskytnutá suma 5.000,- Eur bola pôžičkou považuje za irelevantné. Nakoľko aj zo záverov súdu
1. inštancie aj z tvrdenia žalovaného o tom, že finančné prostriedky vrátil žalobcovi v sume 26.130,-
Eur, avšak počas konania sa dokázalo, že nevrátil je zrejmé, že zmluva o pôžičke existuje, že finančné

prostriedky vo výške 5.000,- Eur boli žalobcom poskytnuté žalovanému, avšak sporná vo veci bola
iba skutočnosť, či došlo k splneniu tohto záväzku ich vrátením. Preto znova žalobca navrhol rozsudok
potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania.9. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu 1. Inštancie spolu s konaním,
ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ustanovení § 379 a nasledujúcich Civilného
sporového poriadku (ďalej C.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ustanovenia § 385

C.s.p.acontrariostým,žemiestoačasvyhláseniarozsudkuoznámilnaúradnejtabuliawebovejstránke
Krajského súdu v Prešove dňa 17.01.2020 a zistil, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

10. Podľa ust.§ 382 C.s.p., ak má odvolací súd za to, že sa na vec vzťahuje ustanovenia všeobecne
záväznéhoprávnehopredpisu,ktorépridoterajšomrozhodovanívecinebolopoužitéajeprerozhodnutie

veci rozhodujúce, vyzve strany, aby sa k možnému použitiu tohto ustanovenia vyjadrili.

Odvolacísúdvýzvouzodňa05.11.2019vyzvalobestranysporukprípadnémuvyjadreniusakodlišnému
právnemu posúdeniu veci. Ide o ustanovenie § 451, § 841 Občianskeho zákonníka. Odvolací súd
poukázal na svoje rozhodnutie zo dňa 19.01.2017 č.k. 5Co/307/2015- 242, bod 10., kde uložil súdu prvej
inštancie, aby sa znova zaoberal otázkou právneho titulu vzniku záväzkového vzťahu medzi stranami

sporu vo vzťahu k predmetu tohto sporu a následne otázkou, či a ak áno, potom akou formou a kedy
došlo k jeho zániku.

11. K výzve odvolacieho súdu sa vyjadril žalovaný. Uviedol, že je nepochybné, že súd 1. inštancie
rozhodol nesprávne, keď rozhodol v neprospech žalovaného a uložil mu povinnosť zaplatiť žalobcovi

5.000,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% ročne od 04.03.2011 do zaplatenia. A vyslovil
pritom povinnosť žalovaného nahradiť žalobcovi náhradu trov konania v rozsahu 100 % vychádzajúc
len z nelogickej argumentácie, že uveril žalobcovi, že poskytol žalovanému pôžičku v sume 5.000,- Eur,
pretože už v minulosti mu pôžičku poskytol a táto mu bola vrátená. Sú to len domnienky, či dohady súdu
bez akejkoľvek dohody v dokazovaní, ktoré nemôže obstáť a nemôžu byť podkladom pre rozhodnutie

vo veci samej. Obzvlášť pri spore, ktorý prebieha už od roku 2011 a skutkový stav iný než bol zistený
súd 1. inštancie bol jasný už od samého počiatku, t.j. od roku 2011. Dokazovaním bolo preukázané,
že žalobca dňa 8.4.2009 previedol na účet žalovaného sumu 5.000,- Eur. Rovnako dokazovaním bolo
preukázané, že v nadväznosti na to v krátkom čase v lehote 14 dní žalovaný previedol spätne dňa
22.4.2019 v prospech účtu žalobcu sumu 26.130,- Eur, v ktorej bola zahrnutá suma 5.000,- Eur. Teda

vklad žalobcu do podnikania ku ktorému mala dispozičné právo jeho manželka pani A.I.. Rovnako
opätovne poukázal žalovaný na to, že dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že žalobca mal s
pani A.I. podnikať. Dokazovanie skutočností týkajúcich sa podnikania žalobcu s pani A.I. len logicky
vysvetľujú dokazovaním preukázaný prevod finančných prostriedkov žalobcu v sume 5.000,- Eur na účet
žalovaného. Následný prevod finančných prostriedkov žalovaného v sume 26.130,- Eur na účet žalobcu

s dispozičným právom manželky žalovaného a to vrátane sumy 5.000,- Eur, ktorá bola vkladom žalobcu
do podnikania s pani A.I.. Ďalej vyplácanie pani K. za bar v sume 750,- Eur samotným žalobcom, výber
finančných v sume 25.500,- Eur z účtu žalobcu samotným žalobcom, či prítomnosť žalobcu, respektíve
následné poskytnutie finančných prostriedkov pani K. v sume 25.100,- Eur. Žalobca neuniesol dôkazné
bremeno, keď tvrdí, že sumu 5.000,- Eur, ktorú previedol na účet žalovaného dňa 8.4.2009 žalovanému

požičal. Ak by tomu tak bolo, bola by spísaná aspoň nejaké listina o pôžičke, respektíve poznámke
prevodcu,žeideopôžičku.Jenelogické,žeakniektopožičiavatakveľkúsumuspíšeotomaspoňnejaký
záznam, listinu a to aj napriek tomu, že zákon takúto povinnosť neukladá. Žalovaný nebol vo finančnej
tiesni a teda nebol nútený si od žalobcu požičiavať. Tomuto argumentu nasvedčuje fakt, že žalovaný
mal ku dňu 31.03.2009 zostatok na svojom účte v sume 1.131, 97 Eur a dňa 01.04.2009 išla z účtu

žalovaného na účet žalobcu suma 1.300,- Eur. Žalobca mal v tomto období finančné problémy súvisiace
so splácaním hypotéky. Je nepochybné nakoľko to vyplýva zo samotného dokazovania, že žalovaný
previedolnaúčetžalobcusdispozičnýmprávomjehomanželkysumuvovýške26.130,-Eurnapodklade
nejakého pokynu, či príkazu v sume platby 26.130,- Eur podľa pokyn, či príkazu bola zahrnutá suma
5.000,- Eur. A vo zvyšku išlo o peniaze vyčlenené zo spoločného určené na podnikanie jeho manželky.

V tejto súvislosti žalovanému nedá uviesť to, že pokyn, či príkaz mohla dať, či už manželka žalovaného,
respektíve sám žalobca. V tomto smere je to irelevantné. Ako žalovanému, či manželke žalovaného
bolo jasné, že suma 26.130,- Eur poukázaná na tento účet je určená práve na spoločné podnikanie. Vo
vzťahu k žalovanému má tento za to, že príkazná zmluva na podklade ktorej žalovaný konal a ktorá je
upravená v ustanovení § 724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, zanikla vykonaním úkonu v tomto

prípade prevedenie finančných prostriedkov v sume 26.130,- Eur vrátane sumy 5.000,- Eur, ktorá bola
vkladom žalobcu do podnikania. Týmto svojim konaním žalovaný príkaz splnil. Z toho dôvodu žalovaný
nevníma konanie ako bezdôvodné obohatenie sa podľa ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka,
konkrétne ods. 2. Namieta, aby sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu, či na úkor inej osobya získal tak nejaký majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu, či z právneho úkonu,
ktorý tu od počiatku existoval, ale potom dodatočne odpadol. V prípade, že odvolací súd aj napriek
tejto argumentácií bude vzťah žalobcu a žalovaného posudzovať podľa ustanovenia § 451 Občianskeho

zákonníka, a teda bude mať za to, že žalovaný získal v sume 5.000,- Eur majetkový prospech plnením
z neplatného právneho úkonu, či z právneho dôvodu, ktorý dodatočne odpadol, vzniesol žalovaný
námietku premlčania. Žalovaný sa teda v spoločnom podnikaní jeho manželky a žalobcu zúčastňovať
nemal a nedohodol. Nemal sa podieľať ani pracovne ani majetkovo a rovnako sa tak ani nepodieľal.
Zo svedeckej výpovede pani A.I. však vyplýva, že samotné združenie zanikol dňa 30.04.2009, v deň

výberu sumy 25.500,- Eur samotným žalobcom. Tento deň podľa pani A.I.j si žalobca zo sumy 25.500,-
Eur ponechal sumu 5.750,- Eur. Jeho vklad do podnikania - suma preukázaná na účet žalovaného dňa
08.04.2009. Dňa 30.04.2009 bola pani K. vyplácaná suma 25.100,- Eur. Vo zvyšku sumy 5.350,- Eur táto
bolauhrádzanápaniA.I.,ktorásinatentoúčelfinančnúsumupožičala,čobolopreukázanéajsvedeckou
výpoveďou jej sestry pani Michaely Lukáčovej. Žalovaný trvá na tom, že ak žalobca bol a stále je toho
názoru, že jeho pohľadávka v sume 5.000,- Eur existuje mal a má si túto uplatňovať voči pani A.I. D.ko

záväzok v zmysle zmluvy o združení v sume 5.000,- Eur a teda záväzok existujúci z dôvodu vystúpenia
žalobcu z tohto spoločného združenia s pani A.I.. Ak v predmetnej veci existuje záväzok ide o záväzok
pani A.I.j, ktorý je individuálnym záväzkom v zmysle individuálnych záväzkov manželov počas trvania
manželstva BSM. Zmluva žalobcu v zmysle § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka na tieto právne
úkony potrebný nebol. Rovnako ako tento spor predmetom ktorého je zaplatenie sumy 5.000,- Eur s

príslušenstvom z vyššie uvedených dôvodov nezakladá jeho individuálnu pasívnu legitimáciu, rovnako
tak nezakladá ani jeho prípadnú pasívnu solidaritu. Teda žalovaný súhlasil s aplikáciou ustanovenia §
724 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka (príkazná zmluva), ustanovenie § 559 ods. 1 Občianskeho
zákonníka (zánik záväzku splnením), ustanovením § 829 a nasledujúcich (zmluva o združení), prípadne
aj s aplikáciou ustanovenia § 145 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka (individuálne záväzky manželov

za trvania BSM) a nesúhlasí s aplikáciou ustanovenia § 451 Občianskeho zákonníka (zodpovednosť za
bezdôvodné obohatenie). Preto žalovaný trval na tom, aby odvolací súd jeho odvolaniu vyhovel.

12. Žalobca nezaslal odvolaciemu súdu vyjadrenie na základe výzvy, ale zaslal svoje vyjadrenie k
vyjadreniu žalovaného k výzve odvolacieho súdu. Konštatoval, že napriek opakovaným výsluchom osôb

prítomných v pobočke banky dňa 30.04.2009 nebolo v konaní preukázané, že žalobca si z vyberanej
sumyponechalsumu5.000,-Eurnavlastnúpotrebu.Zvyjadrenížalovanéhojezrejmé,žesiuvedomoval
svoju povinnosť vrátiť žalobcovi sumu 5.000,- Eur. Žalovaný vo svojich vyjadreniach stále tvrdil, že
žalobcovi sumu 5.000,- Eur vrátil v sume 26.130,- Eur a že k uspokojeniu nároku žalobcu týmto
spôsobom došlo. Sám žalovaný potvrdil týmto jednoznačne existenciu povinnosti vrátiť žalobcovi 5.000,-

Euratýmajnárokžalobcu.Zozáverovtýchtotvrdeníjezrejmé,ženebolospornéto,čimážalovanývrátiť
finančné prostriedky a kedy, ale či tieto naozaj vrátil. Sporná vo veci bola teda iba skutočnosť, či došlo
k splneniu tohto záväzku vrátením. Z vykonaného dokazovania je zrejmý účel prevodu sumy 26.130,-
Eur, ktorý realizoval žalovaný a to poskytnutie týchto finančných prostriedkov na vyplácanie pani K. na
prevádzku baru. Z vyjadrení strán sporu a z výpovedí svedkov ako aj z doložených listín je zrejmé, že

k zamýšľaného spoločnému podnikaniu v rámci združenia žalobcu, žalovaného a jeho manželky nikdy
nedošlo a že dotknuté strany od toho zámeru upustili. Žalobca nesúhlasí s tvrdením žalovaného, že sa
na podnikaní svojej manželky nepodieľal. Z vykonaného dokazovanie je zrejmé, že sa na jej podnikaní
podieľal a to minimálne majetkovo, keď svojej manželke previedol sumu 26.130,- Eur zo svojho účtu do
jej dispozície a ktoré finančné prostriedky boli použité na podnikanie. Vo vzťahu k námietke žalovaného

k premlčaniu nároku žalobcu tento uviedol, že žalobca svoj nárok na vrátenie 5.000,-. Eur označil,
vymedzil rozhodujúcimi skutkovými okolnosťami a počas plynutia premlčacej doby uplatnil. Navyše svoj
nárok právne zdôvodnil aj ustanovením § 451 Občianskeho zákonníka, ak by súd dospel k právnemu
záveru, že medzi stranami sporu nedošlo k plneniu z pôžičky. Žalobca nesúhlasí s námietkou pasívnej
legitimácie žalovaného. Suma 5.000,- Eur bola poskytnutá žalobcom na účet žalovaného. Žalovaný tieto

finančné prostriedky žalobcovi nevrátil. Prevedenú sumu 26.130,- Eur previedol nie za účelom vrátenia
finančných prostriedkov žalobcovi, ale na financovanie podnikania svojej manželky, ktorej dal túto sumu
do dispozície. Je teda opodstatnené konanie žalobcu, že sa domáha vrátenia poskytnutých finančných
prostriedkov nakoľko k ich vráteniu do dnešného dňa nedošlo. S poukazom na uvedené má žalobca
za to, že ak by odvolací súd vo svojom rozhodnutí aplikoval ustanovenie § 451 ods. 3 v spojení s

ustanovením § 841 Občianskeho zákonníka aplikácia týchto ustanovení na zistený skutkový stav by
nemala viesť k zmene a ich zrušeniu odvolaním napadnutého rozhodnutia, ale k potvrdeniu podľa § 387
ods. 1 C.s.p.13. Vyjadrenie žalobcu bolo zaslané na vedomie žalovanému prostredníctvom jeho právneho zástupcu.
Ďalšie vyjadrenie do spisu predložené nebolo.

14. Odvolací súd prihliadnuc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav nezistil v
postupe súdu prvej inštancie žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, tak ako to má na mysli
ustanovenie § 380 ods. 2 C.s.p.

15. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v

ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a
povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

16. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd dospel k záveru, že v danom prípade súd 1. inštancie v

odôvodnenísvojhorozhodnutiauviedolrozhodujúciskutkovýstav,primeranýmspôsobomopísalpriebeh
konania, stanoviská procesných strán v prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania, avšak
nepoužil správne právne predpisy, ktoré bolo potrebné aplikovať na prejednávaný prípad a z ktorých
bolo potrebné vyvodiť správne právne závery.

17. Ústavný súd Slovenskej republiky v zhode s rozhodovacou praxou Európskeho súdu pre ľudské
práva stabilne judikuje, že povinnosť súdu odôvodniť svoje rozhodnutie neznamená automaticky
povinnosť poskytnúť podrobnú odpoveď na každý nastolený argument. Preto odôvodnenie rozhodnutia
všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na
záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované základné právo účastníka na spravodlivý proces

(napr. sp. zn. II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, III. ÚS 191/2013). Rozsah povinnosti odôvodniť
súdne rozhodnutie sa môže meniť podľa povahy rozhodnutia a musí byť analyzované s ohľadom na
okolnosti každého prípadu (Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 4Cdo/163/2015
zo 17. marca 2016).

18. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu 1. inštancie, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že k prevodu celkovej sumy 5.000,- Eur z účtu žalobcu na účet žalovaného došlo. Bolo taktiež zistené
a preukázané, že dňa 22.04.2009 žalovaný na účet žalobcu previedol sumu 26.130,- Eur. Odvolací
súd má za to, že suma 5.000,- Eur nebola pôžičkou, ako to nesprávne právne posúdil súd prvej
inštancie. Správne však súd prvej inštancie zistil, že zo sumy 26.130,- Eur časť vo výške 25.500,-

Eur žalobca vybral v hotovosti v pobočke banky dňa 30.04.2009. Možno súhlasiť s názorom žalobcu,
že napriek opakovane vykonaným výsluchom svedkov skutočne nebolo v konaní preukázané tvrdenie
žalovaného, že by si žalobca časť vyberanej sumy vo výške 5.000,- Eur ponechal pre vlastnú potrebu.
Bolo preukázané, že vyberaná suma bola vyplatená svedkyni Kočíkovej (predtým K.). Odvolací súd
súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že pokiaľ žalovaný spoľahlivo nepreukázal svoje tvrdenie,

neuniesol dôkazné bremeno. Je nepochybné, že vyberanú hotovosť použila manželka žalovaného J.
A.I. na úhradu odstupného za bar, ktorý dodnes prevádzkuje.

Suma 5.000,- Eur došla z účtu žalobcu na účet žalovaného. Stalo sa tak dňa 22.04.2009. Žaloba vo veci
bola doručená Okresnému súdu Poprad dňa 07.03.2011.

19. Podľa ustanovenia § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka, kto sa na úkor iného bezdôvodne
obohatí musí obohatenie vydať. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia bezdôvodným obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých

zdrojov.

20. Súd prvej inštancie v bode 13. odôvodnenia rozsudku konštatuje, že z výsluchu svedkyne J. A.,
manželky žalovaného zistil, že žalobca skutočne na účet žalovaného poskytol sumu 5.000,- Eur s tým,
že následne žalovaný na iný účet žalobcu preúčtoval sumu 26.130,- Eur. Účet žalobcu, na ktorý žalovaný

prostriedkypreúčtovalmalbyťnapodnikaniesvedkynepoužitýztohodôvodu,žeoperácienaúčteneboli
spoplatňované a taktiež svedkyňa chcela rozdeliť účtovníctvo z vykonávanej činnosti, nakoľko podniká
na základe živnostenského oprávnenia pod obchodným menom J. A. - motoguma.sk, IČO: 44611056.Toto tvrdenie svedkyne súd prvej inštancie podľa názoru odvolacieho súdu vyhodnotil správne ako
pravdivé. V čase prevodu žalovanej sumy svedkyňa ako živnostník podnikala od 01.02.2009 do
01.10.2010 na základe živnostenského oprávnenia, ale od 01.10.2010 ako spoločník a konateľ

spoločnosti MOTOGUMA s. r. o., so sídlom Slov. Nár. Povstania 162, Hranovnica 059 16, IČO: 45 866
783. Od 01.10.2010 je spoločníkom a konateľom uvedenej spoločnosti aj žalovaný. Základné imanie
spoločnosti je 5.000,- Eur a obaja spoločníci zložili vklad v sume 2.500,- Eur.

Odvolacísúdsúhlasíshodnotiacouúvahousúduprvejinštancie,žeďalšietvrdeniasvedkyneoexistencii

pôžičky od sestry svedkyne, ani zámer spoločného podnikania v čase prevodu sumy 5.000,- Eur na účet
žalovaného sa nepreukázali.

Svedkyňa síce uviedla, že mali so žalobcom spolu podnikať s podielom po 50 % s tým, že aj vstupná
investíciamalabyťtaktorozdelená,ažežalobcanáslednepovedal,žesvedkynivyplatísumu5.000,-Eur
a pôjde zarobiť peniaze do Švédska a vyplatí ich do polovice vstupných investícii, avšak tieto tvrdenia

neboli nijako preukázané. Pre predmet sporu navyše nie sú relevantné, nakoľko nebolo preukázané,
že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom podnikaní k realizácii tejto dohody pristúpil.
Záver súdu prvej inštancie, že pokiaľ by mala manželka žalovaného v úmysle spoločne so žalobcom
podnikať, nebol dôvod s ním uzatvárať dohodu o pracovnej činnosti zo dňa 29.04.2009, nakoľko žalobca
má od 21.08.2000 vydané živnostenské oprávnenie a navyše pomocné aktivity mohol vykonávať buď

na základe zmluvy o združení, respektíve splnomocnenia. Správna je aj hodnotiaca úvaha súdu prvej
inštancie čo do ponechania si sumy 5.000,- Eur žalobcom, ako to tvrdí žalovaný. Ani toto tvrdenie
skutočne nebolo preukázané. Ani svedkovia R. Q. (predtým K.) ani K. neuviedli, že by žalobca alebo
manželka žalovaného po výbere hotovosti z banky s vyberanou sumou akokoľvek manipulovali, teda
odoberali či dokladali prostriedky. Ani doplňujúci výsluch uvedených svedkov nepreukázal tvrdenia

žalovaného o tom, že časť vyberanej hotovosti si mal žalobca ponechať pre vlastnú potrebu.

21. Odvolací súd má za to, že v danom prípade bolo na mieste aplikovať ustanovenie § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka. Teda, že sa jedná o majetkový prospech získaný plnením z právneho dôvodu,
ktorý odpadol. V danom prípade tak žalovaný, ako aj jeho manželka tvrdili, že žalobca mal prevádzkovať

Espresso spolu s manželkou žalovaného. Uvedenú skutočnosť vo svojej účastníckej výpovedi potvrdil
aj žalobca, ktorý uviedol, že oficiálne bude prevádzkovať Espresso manželka žalovaného, ale on bude
v podstate spolumajiteľ, aby mal prehľad o platbách používal sa účet žalovaného. Súd prvej inštancie
správne vyhodnotil, že nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom
podnikaní k realizácií tejto dohody pristúpil.

22. Podľa ustanovenia § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za 2 roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa odseku 2 uvedeného ustanovenia najneskôr sa právo
na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, ak ide o bezdôvodné obohatenie, za

10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

V danom prípade bola podaná žaloba tak v subjektívnej dvojročnej a v objektívnej trojročnej premlčacej
dobe, ako bolo uvedené vyššie. Preto námietka premlčania vznesená žalovaným nie je dôvodná.

23. Dôvodná nie je ani odvolacia námietka žalovaného týkajúca sa nedostatku pasívnej legitimácie
na jeho strane z dôvodu, že peniaze na podnikanie mali byť síce zaslané na jeho účet, ale na účely
podnikania pre jeho manželku a malo dôjsť k vyrovnaniu zo združenia. Odvolací súd má za to, že v
danom prípade nie je možné aplikovať ustanovenie § 841 Občianskeho zákonníka z ktorého vyplýva,
že pri rozpustení združenia majú účastníci nárok na vrátenie hodnôt poskytnutých na účely združenia,

a vyporiadajú sa medzi sebou a majetok získaný výkonom spoločnej činnosti združenia spôsobom
určeným v zmluve inak rovným dielom. Tak ako odvolací súd konštatoval vyššie a zistil to aj súd prvej
inštancie nebolo preukázané, že by žalobca kedykoľvek po údajnej dohode o spoločnom podnikaní k
realizácií tejto dohody pristúpil. Keď nevzniklo združenie, nemohlo dôjsť ani k rozpusteniu združenia a
vracaniu hodnôt poskytovaných na účely združenia. Preto nemôže byť v spore pasívne legitimovaná

manželka žalovaného. Pasívne legitimovaným je žalovaný na ktorého účet boli finančné prostriedky
pripísané. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že pôvodne mal žalobca s manželkou žalovaného
podnikať. Realizácia dohody nebola v konaní preukázaní tak, ako to odvolací súd popísal vyššie.24.Rozsudoksúduprvejinštanciespočívananesprávnomprávnomposúdeníveci.Právnymposúdením
je činnosť súdu pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery, aplikuje konkrétnu právnu
normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácií práva

na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce
aplikoval správny právny predpis, nesprávneho ho, ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových
záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie Najvyššieho súdu SR z 27.07.2011 sp.zn.
7Cdo7/2010).

25. Podľa ustanovenia § 657 Občianskeho zákonníka zmluvu o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi
veci určené podľa druhu najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci
rovnakého druhu.

26.Podstatnýmináležitosťamizmluvyopôžičkejedohodaoprenechaníveci,tedaoreálnomodovzdaní,
o druhovom určení veci, o povinnosti vrátiť vec rovnakého druhu a o určení času vrátenia. Z výsledkov

vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že tieto náležitosti splnené neboli, aj keď
súd prvej inštancie právne posúdil nárok ako zmluvou o pôžičke, výsledky vykonaného dokazovania
takémuto právnemu posúdeniu veci nenasvedčujú. Žalobcovi sa nepodarilo preukázať, že by žalovaný s
ním takúto zmluvu uzatvoril. Žalovaný to popiera i v samotnom odpore, ktorý spomína žalobca, iba tvrdí,
že mu žalobca poskytol finančnú zmluvu vo výške 5.000,- Eur bezhotovostne na jeho účet. Zároveň

tvrdí, že táto finančná čiastka bola žalovaným vrátená dňa 22.04.2009 bezhotovostným prevodom na
účet žalobcu, a je zahrnutá v platbe 26.130,- Eur. Uzavretie zmluvy o pôžičke nemožno viazať iba na
jednu veta uvedenú v odpore z ktorej vyplýva, že okrem finančnej sumy 5.000,- Eur uvedenej vyššie
neboli žalobcom poskytnuté žiadne iné pôžičky. Z obsahu spisu (č.1.4 a čl. 14) vyplýva, že žalobca
zo svojho účtu v Slovenskej sporiteľni jednorazovým príkazom cez telebanking poukázal žalovanému

na jeho účet v ČSOB dňa 07.04.2009 sumu 3.500.- Eur a sumu 1.500,- Eur. Táto suma došla na účet
žalovaného dňa 08.04.2009.

27. Z výpisu účtu žalovaného (č.1.14) zároveň vyplýva, že dňa 22.04.2009 uskutočnil prevod na účet
č. XXXXXXXXXXXXXX vo Volksbank Slovensko, použil konštantný symbol 0308 a previedol sumu

26.130,- Eur.

28. Zo zmluvy o finančnej zábezpeke (č. 1.21) vyplýva, že R. Q. D. J. A. uzatvorili zmluvu, predmetom
ktorej je úhrada finančnej zábezpeky na prevod práv a povinnosti zmluvných strán k nebytovému
priestoru obchodnému zariadeniu Espresso Smižany. Celková suma za prevod nájomných práv a

povinností k nebytovému priestoru je 26.600,- Eur bez DPH. Postupník je povinný zložiť finančnú
zábezpeku do rúk postupcovi vo výške 1.500,- Eur. pričom táto suma 5,7 % podiel z celkovej sumy. Ide
o zmluvu zo dňa 16.02.2009.

29. Podľa názoru odvolacieho súdu tak, ako to uviedol vyššie peniaze boli zaslané žalovanému a mali

byť použité na spoločné podnikanie žalobcu s manželkou žalovaného. K realizácií dohody o spoločnom
podnikaní však nedošlo. Predmet dohody zanikol, prostriedky boli zaslané. Nebolo preukázané, že by
boli vrátené alebo aby boli súčasťou sumy 26.130,- Eur prevedenej na účet žalobcu, a z ktorých časť
vo výške 25.500,- Eur žalobca vybral.

30. Napriek nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, tak ako bolo uvedené vyššie súd prvej inštancie
správne zistil skutkový stav a správne aj vo veci rozhodol. Z dôvodov uvedených vyššie v danom prípade
neboli preukázané podmienky uzavretia zmluvy o pôžičke medzi žalobcom a žalovaným. Preto sa jedná
o bezdôvodné obohatenie. Otázka právneho posúdenia veci je otázkou súdu. Preto bolo úlohou súdu,
či už z prvoinštančného alebo odvolacieho sa s touto otázkou vyporiadať.

31. Súd prvej inštancie správne rozhodol i o úroku z omeškania, ktorého výšku ani žalovaný v odvolaní
nenamieta, i o trovách konania. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia §
387 ods. 1 a 2 ako vecne správny potvrdil.

32. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ustanovenia § 396 ods. 1 v spojení s
ustanovením § 255 ods. 1 C.s.p., a priznal úspešnému žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho
konania v plnom rozsahu vo vzťahu k neúspešnému žalovanému s tým, že o výške náhrady rozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením (§ 262 ods. 2 C.s.p.).33. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo

alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané

opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a

akichzamestnanecalebočlen,ktorýzanekonámávysokoškolsképrávnickévzdelaniedruhéhostupňa.