Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, November 19, 2019

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 9Co/90/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2314217349
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Renáta Gavalcová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2314217349.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu: Mgr. Renáta Gavalcová a sudcov:

JUDr. Martin Holič a JUDr. Bibiána Ťažiarová, v právnej veci žalobkyne: Y. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom
H. W. U. XXX, zastúpená advokátom: JUDr. Ľudovít Štanglovič, AK so sídlom Jarmočná 2264/3, Šaľa,
proti žalovanému: ERGO Poisťovňa, a.s., so sídlom Prievozská 4C, 821 08 Bratislava, IČO: 35 779 012,
o neplatnosť právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo
dňa 9. októbra 2018, č.k. 30C/288/2014-136 takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žalovanému sa voči žalobkyni p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom
rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie vo výroku I. žalobu zamietol a vo výroku II.
žalovanému priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ustanovenia § 788 ods. 3, § 792 ods. 1, 2, § 37
ods. 1, § 39, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 217 ods. 1 CSP, § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 CSP.

3. Vecne svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že v posudzovanej veci je predmetom konania žalobkyňou
uplatnený nárok na zaplatenie sumy 17.500 Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť
ako dôsledok absolútnej neplatnosti poistnej zmluvy z dôvodu, že žalobkyňa nebola poučená o rizikách
vyplývajúcich z poistnej zmluvy, neboli jej predložené VOP, ani osobitné podmienky a teda v poistnej
zmluve absentujú jej základné náležitosti. Uvedené skutočnosti mali preukázať svedecké výpovede
manželov T., Mgr. J. a Ing. C.. Žalovaný v priebehu konania popieral tvrdenia žalobkyne, že by jej neboli

pri podpise poistnej zmluvy odovzdané či už VOP, alebo osobitné podmienky. Skutočnosť, že žalobkyni
boli uvedené dokumenty odovzdané a že bola s nimi oboznámená, ako aj s informáciou o produkte
Život3 žalovaná potvrdila svojím podpisom na poistnej zmluve. Tvrdenia žalobkyne a svedkov manželov
T., že žalobkyni neboli odovzdané VOP a ani osobitné podmienky súd považoval za účelové z dôvodu
zlej investície žalobkyne, ktorú v podstate svedkovia žalobkyni odporučili. Súd mal za preukázané, že
žalobkyňa svojím podpisom na zmluve potvrdila prevzatie vyššie uvedených dokumentov a tieto aj
prevzala. V zmysle § 788 ods. 3 Občianskeho zákonníka poistné podmienky tvoria neoddeliteľnú súčasť

poistnej zmluvy, ak sa poistná zmluva na ne odvoláva a boli k poistnej zmluve pripojené alebo boli
pred uzatvorením poistnej zmluvy budúcemu poistníkovi oznámené. Tieto skutočnosti žalobkyňa svojím
podpisom na zmluve potvrdila. Žalobkyňa svoj podpis na zmluve nerozporovala. V záujme zachovania
právnej istoty takto vyjadrený súhlas nie je možné následne poprieť, či už vlastnou výpoveďou, resp.svedeckou výpoveďou rodinných príslušníkov, ktorí odsúhlasili žalobkyni uzatvorenie poistnej zmluvy a
ktorí boli pri jej uzatváraní prítomní a nenamietali, že by žalobkyni neboli niektoré dokumenty odovzdané.
Zároveň súd poukazuje na to, že v priebehu konania bolo žalovaným preukázané, že tzv. kalkulátor tlačí

poistnú zmluvu spolu s jej prílohami ako celok a technicky nie je možné vytlačenie zmluvy oddeliť od
vytlačenia príloh. Dôvodom je minimalizovať možné pochybenia na strane sprostredkovateľov poistenia.
Svedkyňa Mgr. J. a ani svedok Ing. C. nepotvrdili tvrdenia žalobkyne ohľadom neodovzdania VOP a
osobitných podmienok a táto skutočnosť nevyplynula ani z predložených listinných dôkazov. Svedok Ing.
C. svojou svedeckou výpoveďou nepotvrdil ani skutočnosť, že mu boli v dôsledku neplatnosti poistných

zmlúv, ktoré uzatvoril so žalovaným vyplatené nejaké finančné prostriedky. Svedok si na skutočnosti
ohľadom poistných zmlúv nepamätal. Súd mal za preukázané, že nie len podpísaním poistnej zmluvy,
poukázaním dohodnutej finančnej čiastky ale aj z výpovedi žalobkyne ako aj zo svedeckých výpovedí
svedkov T. vyplynulo, že žalobkyňa mala v úmysle investovať svoje peniaze, za účelom ich zhodnotenia
a preto uzatvorila so žalovaným investičnú poistnú zmluvu. Z uvedeného teda vyplýva, že žalobkyňa
slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu uzavrieť predmetnú poistnú zmluvu.

Skutočnosť, že sa investícia napokon ukázala ako nesprávna, nie je dôvodom na vyhlásenie zmluvy
za absolútne neplatnú. Žalobkyňa nikdy pred podaním žaloby nenamietala, že by jej osobitné poistné
podmienky neboli odovzdané a ani ich od žalovaného nikdy predtým nepožadovala. Ako vyplýva z
vykonaného dokazovania, žalobkyňa poistnú zmluvu, ktorej obsah je dostatočne určitý podpísala na
základe svojho slobodného rozhodnutia investovať svoje finančné prostriedky. Investovanie finančných

prostriedkov formou poistenia nie v rozpore so zákonom ani zákon neobchádza a ani sa neprieči dobrým
mravom. Je na každého slobodnej vôli či sa rozhodne svoje finančné prostriedky investovať a kam. Z
uvedeného dôvodu sa preto nemôže v tomto prípade jednať o absolútne neplatný právny úkon v zmysle
§ 39 Občianskeho zákonníka, tak ako to tvrdí žalobkyňa. V tejto súvislosti súd taktiež poukazuje na
skutočnosť, že ustálená judikatúra slovenského ústavného súdu jednoznačne preferuje výklad právneho

úkonu, ktorý podporuje jeho platnosť., cit.: „ďalším základným princípom výkladu zmlúv je priorita
výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá,
ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán,
povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť
zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi

právneho štátu vyplývajúcimi z čl. 1 ústavy je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom
opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy
nezakladajúcim.“(I. ÚS 242/07). Ďalej súd prvej inštancie uviedol, že ak by aj súd dospel k záveru, že
poistná zmluva je absolútne neplatný právny úkon tak ako tvrdí žalobkyňa, a teda na strane žalovaného
by došlo k bezdôvodnému obohateniu, toto by zároveň zakladalo aj začiatok plynutia premlčacej doby,

ktorá by začala plynúť už poskytnutím plnenia zo strany žalobkyne, t.j. dňa 19.3.2010. Vzhľadom na
skutočnosť, že k podaniu žaloby došlo až 11.7.2014 a vzhľadom na vznesenú námietku premlčania zo
strany žalovaného, súd by na ňu musel prihliadať a nárok žalobkyne z bezdôvodného obohatenia by jej z
dôvodu premlčania taktiež nemohol nepriznať. Pokiaľ ide o znenie § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka,
toto nie je možné na daný spor aplikovať vzhľadom na skutočnosť, že sa nejedná o vzájomné plnenie.

Žalobkyňa v konaní nepreukázala, že by jej VOP a osobitné poistné podmienky neboli odovzdané
pri podpise poistnej zmluvy, na základe čoho odvodzuje absolútnu neplatnosť poistnej zmluvy a vznik
nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, t.j. uplatnenie svojho nároku. Vykonané dokazovanie
nepreukázalo rozhodné skutočnosti nevyhnutné k posúdeniu dôvodnosti žalobou uplatneného nároku, a
teda podľa názoru súdu neuniesla dôkazné bremeno ohľadne skutočností tvrdených v žalobnom návrhu.

Súd nemal jednoznačne preukázaný skutkový základ pre svoje rozhodnutie a preto rozhodol v situácii
dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) sa pričíta tej strane sporu, na ktorej predovšetkým
podľa predpisov hmotného práva leží dôkazná povinnosť, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností
významných z hľadiska hmotného práva. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno, súd žalobu zamietol. Žalovanému ako strane, ktorá mala v konaní plný úspech, súd priznal

právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov rozhodne vyšší súdny úradník
samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

4. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podala v zákonnej lehote odvolanie žalobkyňa a to v celom
rozsahu z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. e), f) a h) CSP a žiadala, aby odvolací súd rozsudok

súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 17.500,-
eur a náhradu trov konania. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie napriek návrhu
žalobkyne nevykonal navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkyne A. C., ktorej svedecká výpoveď ako osoby
školiacej sprostredkovateľov predmetného finančného nástroja mala preukázať celkovú absenciu VOPna strane žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. Ďalej žalobkyňa
namietala, že súd nevykonal dôkaz uložením povinnosti žalovanému zaslať súdu dokumenty týkajúce
sa Ing. C., ktorý totožne ako žalobkyňa poukazoval na neobdržanie VOP zo strany žalovaného, avšak na

rozdiel od žalovanej bol vzťah medzi Ing. C. a žalovaným vysporiadaný. Súd prvej inštancie sa nijakým
spôsobom nevysporiadal s dôkazom sťažnosť Ing. C. zo dňa 17.04.2012, v ktorej Ing. C. explicitne
uvádza, že ku žiadnej z uzatvorených poistných zmlúv on ani ďalšie osoby v podaní uvedené neobdržali
žiadne VOP. Súd na druhej strane výpoveď Ing. C. a fakt, že sa nepamätá na okolnosti uzatvorenia
zmluvného vzťahu so žalovaným a skutočnosť, či v čase uzatvorenia uvedeného zmluvného vzťahu

obdržal VOP vyhodnotil v prospech žalovaného napriek predloženým listinným dôkazom svedčiacim o
opaku. Poukázala tiež na výpoveď Mgr. J., ktorá taktiež neuviedla, že žalobkyni odovzdala VOP, uviedla
len, že sa riadila pokynmi svojho zamestnávateľa. Ďalej uviedla, že si nespomína, že by používala
žalovaným predložený elektronický nástroj a teda nie je zrejmé, z akých informácií uvedených touto
svedkyňou súd vychádzal pri svojich skutkových zisteniach v neprospech žalobkyne. V konaní nebolo
nijakým spôsobom preukázané, že by nebolo možné vytlačiť návrh poistnej zmluvy bez vytlačenia

príloh, ktorých vytlačenie predložený elektronický nástroj umožňoval. Zároveň poukázal na porušenie
ustanovenia § 33 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z.z., podľa ktorého musia byť informácie poskytnuté
neprofesionálnemu klientovi presné a nesmú zdôrazňovať žiadne potenciálne výhody finančnej služby
alebo finančného nástroja bez toho, aby zároveň presne a výrazne nepoukázali na akékoľvek súvisiace
riziká. Súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s absenciou poučenia žalobkyne o

rizikách ponúknutého finančného nástroja. Ak by sa absenciou uvedeného poučenia súd zaoberal,
nepochybne by dospel k inému právnemu posúdeniu veci a to právnemu názoru o dôvodnosti žaloby
o neplatnosti uzatvorenia poistnej zmluvy. Vo veci premlčania nároku žalobkyne odvolateľ dal do
pozornosti rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 176/2011 zo dňa 20.04.2011, keď má za to, že k
uplynutiu premlčacej lehoty v prejednávanej veci nedošlo z dôvodu, že žalobkyňa si žiadnym spôsobom

neuvedomila, že uzatvorila poistnú zmluvu, ktorej predmetom bol investičný nástroj obsahujúci riziká.
O tejto skutočnosti sa dozvedela až po obdržaní výpisov o stave jej financií vložených do finančného
nástroja žalovaného a preto má za to, že žalobkyňa márne uplynutie premlčacej doby nezavinila a voči
nej by za tejto situácie priznanie účinkov premlčania bolo neprimerané tvrdým postihom.

5. K odvolaniu žalobkyne zaslal písomné vyjadrenie žalovaný, v ktorom uviedol že žiadajú, aby odvolací
súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Uviedol, že je dôležité
vychádzať z preukázanej skutočnosti, že žalobkyňa svojim podpisom na namietanej poistnej zmluve
potvrdila, že jej všeobecné poistné podmienky v rozsudku a v odvolaní nesprávne označované ako
VOP ako aj ostatné súčasti poistnej zmluvy boli odovzdané a žalobkyňa ich osobne prevzala, bola

s nimi oboznámená, ako aj s informáciou o produkte Život. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil
výpovede svedkov manželov T. (sestra a švagor žalobkyne) tak, že im neuveril z dôvodu ich účelovosti,
nakoľko súd správne považoval aj podanie samotnej žaloby za účelové a to z dôvodu negatívneho
zhodnotenia finančných prostriedkov vložených do produktu investičného životného poistenia Život. Súd
prvej inštancie v odseku 29 rozsudku správne uviedol, že žalobkyňa svoj podpis na poistnej zmluve

nerozporovala a v záujme zachovania právnej istoty takto vyjadrený súhlas nie je možné následne
poprieť, či už vlastnou výpoveďou, resp. svedeckou výpoveďou rodinných príslušníkov. Ďalej žalovaný
uviedol, že súd vo svojom rozhodnutí uviedol, že v priebehu konania bolo žalovaným preukázané, že
tzv. kalkulátor tlačí poistnú zmluvu spolu s jej prílohami ako celok a technicky nie je možné vytlačenie
poistnej zmluvy oddeliť od vytlačenia príloh. Svedkyňa Mgr. J. a rovnako svedok Ing. C. nepotvrdili

tvrdenia žalobkyne o neodovzdaní VPP a ostatných súčastí poistnej zmluvy. Súd prvej inštancie správne
vyhodnotil tvrdenie žalobkyne spočívajúce v neodovzdaní a nemožnosti oboznámenia sa s príslušnými
VPP ako skutkovo a vecne nepodložené a teda nepreukázané. Žalovaný uviedol, že pani C. nebola
pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy a preto nemôže potvrdiť tvrdenia žalobkyne o neodovzdaní
VPP. Tvrdenie žalobkyne, že v čase uzatvorenia poistnej zmluvy VPP ako také neexistovali, sú

nepodložené a najmä nepravdivé, nakoľko poistný produkt pred jeho uvedením na trh musel mať
pripravené všeobecné poistné podmienky a osobitné poistné podmienky, ktoré sa po ich schválení
predstavenstvom žalovaného zasielajú na Národnú banku Slovenska a až následne mohlo dôjsť k
začatiu predaja poistného produktu. Žalovaný taktiež namietal, že považuje námietku žalobkyne o
nevykonaní dôkazu uložením povinnosti predložiť súdu dokumenty týkajúce sa Ing. C. za nedôvodné,

nakoľko na pojednávaní dňa 14.06.2018 žalovaný predložil súdu dôkazy a to odpovede adresované
Ing. C., datované dňa 21.03.2012 a 21.06.2012, ktoré zhodne a opakovane konštatujú, že sťažnosť
Ing. C. vyhodnocujú ako nedôvodnú a opakovane a zhodne bolo poukázané na skutočnosť, že pri
uzatváraní poistnej zmluvy boli Ing. C. odovzdané VPP a OPP. Ďalej žalovaný uviedol, že Mgr. J. vosvojej výpovedi uviedla, že sa na konkrétne okolnosti uzatvorenia dotknutej zmluvy nepamätá, čo je
vzhľadom na skutočnosť, že pracovala v banke ako pracovník na pobočke, ktorá denne obslúži veľké
množstvo klientov úplne prirodzená a poukázal na to, že v prípade, ak by si po vyše 8 rokoch detailne

pamätala na tieto okolnosti, bolo by to prinajmenšom prekvapivé. Čo sa týka argumentácie žalobkyne,
že došlo k porušeniu ustanovenia § 33 ods. 8 zákona č. 186/2009 Z.z., žalovaný uviedol, že predmetné
argumentácie sú vo vzťahu k prejednávanej veci právne bez významu. Dôležité je ale podotknúť, že zo
strany žalovaného nedošlo k porušeniu uvedeného ustanovenia zákona o finančnom sprostredkovaní a
poradenstve a tvrdenia žalobkyne uvedené v odvolaní sú prinajmenšom zavádzajúce. Naopak žalovaný

uvádza, že v predmetnom zázname o sprostredkovaní poistenia je ako požiadavky a potreby poistníka/
poisteného uvedené bezpečná investícia a teda nejde o tvrdenia žalovaného, že ide o bezpečnú
investíciu. Investičné riziko nesie v prípade investičného životného poistenia vždy klient. Súd taktiež
správne skonštatoval, že nárok žalobkyne v prípade, ak by aj súd vyslovil absolútnu neplatnosť dotknutej
poistnej zmluvy je premlčaný, nakoľko žalobkyňa podala návrh po uplynutí trojročnej objektívnej lehoty
od uzatvorenia poistnej zmluvy a teda v prípade absolútnej neplatnosti by súd prihliadal na námietku

premlčania a teda by požadovaný nárok nemohol z tohto dôvodu žalobkyni priznať.

6. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - zároveň stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané
(§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie v čase jeho podania

pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a §
363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. e/, f/, h/ CSP),
preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§
380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré
nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie

bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo
oznámené na verejnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§
219 ods. 3 CSP), a dospel k záveru, že odvolaniu žalobkyne nie je možné priznať úspech, nakoľko
rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne a je potrebné ho v zmysle ust. § 387 ods.1,2 CSP

potvrdiť.

7. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh žalobkyne, ktorým sa domáha aby súd určil,
že zmluva označená ako návrh na uzavretie idexovo viazaného životného poistenia zo dňa 17.03.2010
je neplatná, ďalej aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni sumu 17.500,- eur titulom vrátenia

plnenia zo zmluvy.

8. Predmetom odvolacieho konania je vzhľadom na odvolaciu argumentáciu žalobkyne, posúdenie
správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorým súd zamietol žalobu o zaplatenie sumy
17.500 eur titulom bezdôvodného obohatenia (uznesením súdu prvej inštancie pripustená zmena petitu

žaloby na pojednávaní dňa 9.10.2018).

9. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku, konania mu predchádzajúceho, ako aj celého
obsahu spisového materiálu dospel k záveru, že súd prvej inštancie zistil skutkový stav v rozsahu
potrebnom pre vyhlásenie rozsudku, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým

zisteniam a vec i správne právne posúdil.

10. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na
základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre
posúdenie žalobou uplatnených nárokov a pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery

súduprvejinštancievoveci,ktorýnavecaplikovalsprávnehmotnoprávneustanoveniaatietovsúvislosti
s danou vecou i správne vyložil a preto sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s
poukazom na ust.§ 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje
na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené
odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť

a nemôže preto dať za pravdu žalovanému. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa
potom žiada dodať už len nasledovné:11. V posudzovanej veci je predmetom konania žalobkyňou uplatnený nárok na zaplatenie sumy 17.500
Eur titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť ako dôsledok absolútnej neplatnosti poistnej
zmluvy zo dňa 17.03.2010 a to z dôvodu, že žalobkyňa nebola poučená o rizikách z poistnej zmluvy

vyplývajúcich, neboli jej predložené VOP, ani osobitné podmienky a teda v poistnej zmluve absentujú
jej základné náležitosti.

12. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí mal za preukázané, že nie len podpísaním poistnej
zmluvy, poukázaním dohodnutej finančnej čiastky ale aj z výpovedi žalobkyne ako aj zo svedeckých

výpovedí svedkov T. vyplynulo, že žalobkyňa mala v úmysle investovať svoje peniaze, za účelom ich
zhodnotenia a preto uzatvorila so žalovaným investičnú poistnú zmluvu. Z uvedeného teda vyplýva,
že žalobkyňa slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavila svoju vôľu uzavrieť predmetnú poistnú
zmluvu. Skutočnosť, že sa investícia napokon ukázala ako nesprávna, nie je dôvodom na vyhlásenie
zmluvy za absolútne neplatnú. Žalobkyňa nikdy pred podaním žaloby nenamietala, že by jej osobitné
poistné podmienky neboli odovzdané a ani ich od žalovaného nikdy predtým nepožadovala.

13. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v
ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie
odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal
suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a

povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

14. Žalobkyňa v odvolaní namietala, že súd prvej inštancie napriek návrhu žalobkyne nevykonal
navrhnutý dôkaz a to výsluch svedkyne A. C., ktorej svedecká výpoveď ako osoby školiacej
sprostredkovateľov predmetného finančného nástroja mala preukázať celkovú absenciu VOP na strane

žalovaného v čase uzatvorenia zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným a taktiež žalobkyňa namietala,
že súd nevykonal dôkaz uložením povinnosti žalovanému zaslať súdu dokumenty týkajúce sa Ing. C..

15. Súd prvej inštancie vo svojom rozhodnutí uviedol, že nevykonal dokazovanie výsluchom pani A. C. z
dôvodu, že vykonanie tohto dôkazu nepovažoval pre rozhodnutie vo veci za potrebné, keďže táto osoba

nebola prítomná pri uzatváraní predmetnej zmluvy a teda nemôže objasniť okolnosti jej uzatvorenia,
resp. žalobkyňou namietané skutočnosti.

16. Podstata odvolacieho dôvodu podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e) Civilného sporového
poriadku spočíva v takej skutočnosti, že ak strana sporu navrhla vykonanie dôkazov, ktoré boli spôsobilé

preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej a súd ich nevykonal, vzniká
nedostatok v skutkových zisteniach, ktoré treba odstrániť.

17. Podľa Článku 8 Civilného sporového poriadku strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia
dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom

hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

18. Vo vzťahu k odvolacej argumentácii žalobkyne, v ktorej namietala okolnosť, že súd prvej inštancie
nevykonal ňou navrhnutý dôkaz výsluchom svedkyne A. C. za účelom preukázania skutočnosti, že
žalobkyni pri podpise poistnej zmluvy neboli predložené aj všeobecné poistné podmienky, považuje

odvolací súd za potrebné ako prvoradé uviesť, že dokazovanie je možno vymedziť ako osobitnú činnosť
súdu zameranú na získavanie poznatkov o veci, ktorá je predmetom súdneho konania. Povinnosť
navrhnúť alebo označiť dôkazné prostriedky je v sporovom konaní povinnosťou strán, ktorá im bola
všeobecne uložená v ustanovení § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016
a aktuálne je v ustanoveniach § 132 ods. 1 v spojení s § 185 Civilného sporového poriadku. Ide o

povinnosť tej zo strán, ktorá tvrdí skutočnosť, ktorá má byť v konaní preukázaná. Povinnosť strán tvrdiť
určité potrebné skutočnosti v sporovom konaní ovládanom prejednávacou zásadou sa nazýva povinnosť
tvrdenia a vzťahuje sa vždy na konkrétnu skutočnosť stranou uvádzanou. V prípade, že ju strana splnila,
platí, že uniesla bremeno tvrdenia. Existencia tvrdenej skutočnosti podmieňuje existenciu dôkaznej
povinnosti, teda povinnosti strany označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Dôkazným bremenom

sa rozumie zodpovednosť strany za to, že v konaní neboli preukázané jej tvrdenia, a že z tohto dôvodu
muselo byť rozhodnuté o veci samej v jej neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu
rozhodnúť o veci samej i v prípadoch, kedy určitá skutočnosť, významná podľa hmotného práva pre
rozhodnutie o veci, nebola pre nečinnosť strany preukázaná (resp. objektívne nemohla byť preukázaná)a kedy výsledky zhodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tejto skutočnosti,
ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností leží
potom na tej strane, ktorý z jej existencie vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o tú stranu,

ktorá existenciu týchto skutočností tiež tvrdí.

19. O tom, ktoré z navrhnutých dôkazov budú vykonané, rozhoduje vždy súd a procesný predpis strane
priznáva právo vykonanie určitého dôkazu navrhnúť. To znamená, že súd nie je viazaný návrhmi strán na
vykonanie dokazovania a ani nie je povinný vykonať všetky navrhované dôkazy. Nevykonanie všetkých

navrhnutých dôkazov nie je vadou spôsobujúcou strane odňatie možnosti konať pred súdom. Súd prvej
inštancie správne nevyhovel návrhu žalobkyne na vykonanie dôkazu výsluchom svedkyne A. C., keď
vykonanie tohto dôkazu považoval za nehospodárne. Odvolací súd preskúmaním odvolacej námietky
žalobkyne dospel v zhode so súdom prvej inštancie k záveru, že výsluch navrhnutej svedkyne A. C.
nemohol žiadnym spôsobom ovplyvniť zistený skutkový stav vyplývajúci z dovtedy vykonaných dôkazov,
nakoľko nebol spôsobilý preukázať právne významné skutočnosti pre rozhodnutie vo veci samej, keďže

svedkyňa nebola osobne prítomná pri uzatváraní predmetnej poistnej zmluvy zo dňa 17.03.2010 a preto
by bolo vykonanie tohto dôkazu nadbytočné. Súd prvej inštancie preto svojim postupom žalobkyňu
nevylúčil z realizácie procesného práva navrhovať dôkazy, ktoré im procesný predpis priznáva a správne
tento návrh na doplnenie dokazovania ako neúčelný zamietol. Odvolacia námietka žalobkyne, že
súd prvej inštancie nevykonal navrhnutý dôkaz potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností, je tak

neopodstatnená.

20. Ďalej odvolateľka namietala, že súd nevykonal dôkaz uložením povinnosti žalovanému zaslať súdu
dokumenty týkajúce sa Ing. C., ktorý rovnako ako žalobkyňa poukazoval na neobdržanie VPP zo strany
žalovaného. Tvrdila, že súd prvej inštancie sa nijakým spôsobom nevysporiadal s dôkazom - Sťažnosť

Ing. C. zo dňa 17.04.2012 v ktorej Ing. C. explicitne uvádza, že ku žiadnej z uzatvorených poistných
zmlúv on ani ďalšie osoby v podaní uvedené neobdržali žiadne VPP. Ani túto odvolaciu námietku
nepovažuje odvolací súd za dôvodnú, nakoľko na pojednávaní dňa 14.06.2018 žalovaný predložil súdu
dôkazy a to odpovede adresované Ing. C. zo dňa 21.03.2012 a zo dňa 21.06.2012 v ktorých sa
konštatuje, že sťažnosť Ing. C. bola vyhodnotená ako nedôvodná, keď opakovane bolo poukázané na

skutočnosť, že pri uzatváraní poistnej zmluvy boli Ing. C. odovzdané všeobecné poistné podmienky. V
tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na výpoveď svedka Ing. C., ktorý vo svojej výpovedi uviedol, že
si na skutočnosti ohľadom uzavretia poistných zmlúv nepamätá a taktiež svojou svedeckou výpoveďou
nepotvrdil ani skutočnosť, že by mu boli v súvislosti s neplatnosťou poistných zmlúv uzatvorených so
žalovaným vyplatené nejaké finančné prostriedky.

21. V tejto súvislosti odvolací súd ešte uvádza, že zo znenia ustanovenia § 365 ods. 1 písm. e)
Civilného sporového poriadku vyplýva, že citovaný dôvod na odvolanie nie je daný v prípade každého
opomenutia vykonania navrhnutého dôkazu, ale len v prípade, pokiaľ súd prvej inštancie nevykonal
dôkazy navrhované stranou sporu s uvedením konkrétnych skutočností, ktoré majú byť preukázané a sú
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, teda dôkazy, ktoré by boli spôsobilé preukázať právne

významnú skutočnosť pre rozhodnutie vo veci samej. O takýto prípad však v preskúmavanom prípade
nešlo, a preto nebolo možné vyhodnotiť odvolaciu argumentáciu žalobkyne vo vzťahu k pochybeniu
súdu prvej inštancie v skutkových zisteniach za opodstatnenú.

22. Ďalej žalobkyňa v odvolaní namietala, že v konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že nebolo

možné vytlačiť návrh poistnej zmluvy bez vytlačenia príloh, ktorých vytlačenie predložený elektronický
nástroj umožňoval. Ani s touto odvolacou námietkou žalobkyne sa odvolací súd nestotožnil, nakoľko
žalovaný v konaní uviedol, že tzv. kalkulátor tlačí poistnú zmluvu spolu s jej prílohami ako celok
a technicky nie je možné vytlačenie poistnej zmluvy oddeliť od vytlačenia príloh, na ktoré tvrdenie
žalobkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu reagovala tak, že aj keby to technicky takto

malo prebiehať, neznamená to zároveň odovzdanie týchto VPP a osobitných žalobkyni pri uzatvorení
predmetnej poistnej zmluvy. V danom prípadne bolo dôkazné bremeno preukázania neodovzdania VPP
zo strany žalovaného žalobkyni práve na strane žalobkyne a preto nebolo potrebné v prejednávanej
veci dokazovať možnosť vytlačenia poistnej zmluvy bez VPP, ale bolo na žalobkyni preukázať ich
neodovzdanie. Žalovaný mal preukázané odovzdanie týchto VPP žalobkyni tým, že žalobkyňa pri

podpise predmetnej poistnej zmluvy potvrdila skutočnosť, že žalobkyni boli uvedené dokumenty
odovzdané a že bola s nimi oboznámená, ako aj s informáciou o produkte Život3. To, že predmetné
poistné podmienky boli žalobkyni odovzdané, potvrdzuje aj skutočnosť, že žalobkyňa nikdy predpodaním žaloby u žalovaného nenamietala, že by jej osobitné poistné podmienky neboli odovzdané a
ani ich od žalovaného nikdy predtým nežiadala doručiť.

23. Žalobkyňa v odvolaní zároveň poukázala na porušenie ustanovenia § 33 ods. 8 zákona č. 186/2009
Z.z., podľa ktorého musia byť informácie poskytnuté neprofesionálnemu klientovi presné a nesmú
zdôrazňovať žiadne potenciálne výhody finančnej služby alebo finančného nástroja bez toho, aby
zároveň presne a výrazne nepoukázali na akékoľvek súvisiace riziká. Ani táto odvolacia námietka
žalobkyne nie je dôvodná, pretože tak ako to uviedol súd prvej inštancie, žalobkyňa predmetnú poistnú

zmluvu uzatvorila na základe svojho slobodného rozhodnutia investovať svoje finančné prostriedky a
toto investovanie formou poistenia nie je v rozpore so zákonom, ani zákon neobchádza a ani sa neprieči
dobrým mravom a bolo tak len na jej slobodnom rozhodnutí, aký produkt investovania si zvolí a za akých
podmienok predmetnú zmluvu uzatvorí.

24.Vzhľadomnavyššieuvedené,nakoľkoodvolacísúdrovnakoakosúdprvejinštanciedospelkzáveru,

že predmetná poistná zmluva je platná, čo má za následok, že nárok žalobkyne na zaplatenie sumy
17.500 eur od žalovaného je nedôvodný, je právne irelevantné sa zaoberať námietkou premlčania.

25. Vo vzťahu k výroku o nároku na náhradu trov konania žalobkyňa v odvolaní neuviedla žiadne
konkrétne odvolacie námietky. Nakoľko odvolací súd považuje preskúmavaný rozsudok súdu prvej

inštancie za vecne správny, keď žalobkyňa žiadnym relevantným spôsobom správnosť výroku o nároku
na náhradu trov konania v rozsudku súdu prvej inštancie vychádzajúceho z tzv. zásady úspechu
nespochybnila (v prípade ktorého ani odvolací súd nezistil žiadne zjavné dôvody jeho nesprávnosti), nie
je jej odvolanie opodstatnené.

26. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia § 387 ods. 1 Civilného
sporového poriadku z dôvodu vecnej správnosti potvrdil.

27. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods.
1, § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 Civilného sporového poriadku, pričom v odvolacom

konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v
plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie osobitným uznesením po
právoplatnom skončení veci.

28. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere hlasov 3:0. (§ 3 ods. 9 zákona číslo

757/2004 <. ).

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej

otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa

musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej

inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).