Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, March 14, 2017

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 13C/270/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4211216454
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Aradská

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2017:4211216454.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno sudkyňou JUDr. Dagmar Aradskou v právnej veci žalobcov: 1. G. Y., nar.

XX.X.XXXX, 2. V. Y., rod. B., nar. X.X.XXXX, obaja bytom W. O., D. XXX/X, obaja v konaní zastúpení
Advokátskou kanceláriou JUDr. Roman Blažek, s.r.o. so sídlom Pohraničná 4, Komárno proti žalovaným:
1. S. D., nar. X.X.XXXX, 2. Helena Nagyová, rod. T., nar. XX.X.XXXX, obaja bytom N., A. XX, obaja
v konaní zastúpení JUDr. Alojzom Baránikom, advokátom so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, o
neplatnosť kúpnej zmluvy a o návrhu na zmenu petitu

r o z h o d o l :

Súd návrh žalobcov v 1. a v 2. rade z 10.4.2015 na zmenu petitu zamieta.

Súd žalobu na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy z 28.3.2001, ktorá bola uzavretá medzi žalobcami v
1. a v 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a v 2. rade ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli
nehnuteľnosti vedené bývalou Správou katastra G. na LV č. XXX pre k.ú. W. O., ako rodinný dom so
súp. č. XXX na parcele registra "C" parc. č. XXX/X a parcela registra "C" parc. č. XXX/X - zastavané
plochy a nádvoria o výmere XXX m2 z a m i e t a .

Žalobcovia v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalovaným v 1. a v 2. rade 100

% náhradu trov konania do 3 dní od právoplatnosti rozhodnutia o výške náhrady trov konania, o ktorej
súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobcovia v 1. a v 2. rade sa žalobou doručenou súdu 21.9.2011 domáhali určenia, že kúpna
zmluva uzatvorená medzi oboma žalobcami ako predávajúcimi a oboma žalovanými ako kupujúcimi,
predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené vtedajšou Správou katastra Komárno na LV č. XXX, k.ú.
W. O., rodinný dom so súpisným číslom XXX na parcele registra „C“ č. XXX/X a pozemok parcelné
číslo registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 je neplatná. Žalobcovia
uplatnený nárok odôvodnili tým, že žalobkyňa v 2. rade spolu s oboma žalovanými kúpnou zmluvou z

23.11.2001,vznenídodatkuz27.3.2002,nadobudladopodielovéhospoluvlastníctvapoľnohospodárske
budovy bez pozemkov - hydinársku farmu, pričom kúpnu cenu za podiel žalobkyne v 2. rade, z dôvodu
nedostatku finančných prostriedkov, zaplatili žalovaní. Na zabezpečenie tohto dlhu žalobkyne v 2. rade
žalobcovia kúpnou zmluvou z 28.3.2001 previedli nehnuteľnosti v ich bezpodielovom spoluvlastníctve
na žalovaných. Predmetom uvedenej kúpnej zmluvy bol rodinný dom so súp. číslom XXX na parcele
registra „C“ č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 , ktoré sú vedené na LV č.
XXX pre k.ú. W. O.. V čl. IV kúpnej zmluvy uvedené prevzatie kúpnej ceny predávajúcimi žalobcami

v 1. a v 2. rade sa nerealizovalo, keďže kúpnou zmluvou sa nahrádzalo záložné právo. Strany sporu
sa dohodli, že po odpredaji hydinárskej farmy bude dlh žalobkyne v 2. rade uhradený z kúpnej ceny
pripadajúcej na jej podiel. Na naliehanie žalovaných, žalobkyňa podpísala kúpnu zmluvu o predaji jej
podielu, za ktorý však neobdržala kúpnu cenu jej podielu, napriek tomu, že podľa textu kúpnej zmluvysvojim podpisom potvrdila jej prevzatie. Žalovaní sa v súčasnosti domáhajú vypratania nehnuteľností
v k.ú. W. O. a žalobcom ako aj ich deťom už zrušili trvalý pobyt a zaslali im výzvy na vypratanie
nehnuteľností. Žalobcovia pri odôvodňovaní nároku poukázali aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR

sp. zn. 2 M Cdo 2/2006 z 30.6.2006 vo veci Okresného súdu Komárno sp. zn. 6C 74/2003 a súčasne
navrhli nariadiť vo veci predbežné opatrenie, ktorým by súd uložil obom žalovaným povinnosť trpieť
nerušený výkon užívacích práv oboch žalobcov k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXX pre k.ú.
W. O. a súčasne zakázal žalovaným akokoľvek nakladať s uvedenými nehnuteľnosťami.

2. Uznesením z 27.10.2011 súd vyhovel návrhu na nariadenie predbežného opatrenia v celom rozsahu
a Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 25Co/23/2012-84 z 31.12.2012 potvrdil odvolaním žalovaných
napadnuté uznesenia súdu prvého stupňa.

3. Súd prvej inštancie po vykonaní dokazovania výsluchom všetkých sporiacich sa strán, výsluchom
svedka A.. F. O., oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi obsah daného spisu, oboznámením

sa s obsahom vyšetrovacieho spisu ČVS: ORP-746/OEK-KN-2010 Kto, obsahom pripojeného spisu
tunajšieho súdu 7C/41/2010 s tam pripojeným vyšetrovacím spisom ČVS: ORP-151/OEK-KN-2010 (1Pv
20910) v poradí prvým rozsudkom z 21.9.2012 určil, že kúpna zmluva z 28.3.2001, ktorej vklad bol
povolený bývalým Katastrálnym odborom Okresného úradu v Komárne dňa X.X.XXXX pod S.-XXX/XX,
a ktorá bola uzavretá medzi žalobcami v 1. a v 2. rade ako predávajúcimi a žalovanými v 1. a v 2. rade

ako kupujúcimi, predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vedené Správou katastra G. na LV č. XXX pre k.ú.
W. O., ako rodinný dom so súp. č. XXX na parcele registra „C“ parc. č. XXX/X a parcela registra „C“
parc. č. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2 je neplatná.

Uvedený rozsudok odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že k uzavretiu

kúpnej zmluvy z 28.3.2001 medzi žalobcami ako predávajúcimi a žalovanými ako kupujúcimi došlo z
dôvodu zabezpečenia návratnosti pôžičky vo výške X XXX XXX,- Z., poskytnutej žalovanými obom
žalobcom v roku XXXX na základe ústnej zmluvy o pôžičke. Súd ďalej konštatoval, že v danom prípade
všetky strany sporu ako účastníci zmluvy označenej ako „kúpna zmluva“ len predstierali uzatvorenie
kúpnej zmluvy, pretože v skutočnosti mali vôľu zabezpečiť pohľadávku žalovaných ako veriteľov zo

zmluvy o pôžičke, ktorá už bola zabezpečená Zmluvou o zriadení záložného práva a o obmedzení
prevodu nehnuteľností, a ktorú účastníci konania uzavreli 20.1.1999. Keďže predmetná „kúpna zmluva“
ako dvojstranný právny úkon nebola urobená vážne, keď žalobcovia ako predávajúci nechceli svoje
nehnuteľnosti predať a žalovaní ako kupujúci nemali skutočnú vôľu nehnuteľnosti žalobcov zakúpiť a
z uvedeného dôvodu ani za „zakúpené“ nehnuteľnosti neuhradili kúpnu cenu, je takáto simulovaná

zmluva podľa § 37 ods. 1 OZ absolútne neplatná. Disimulovaný právny úkon účastníkov konania by
mohol byť platný, iba ak by spĺňal všetky náležitosti právneho úkonu. V danom prípade disimulované
zmluvné dojednanie účastníkov konania, účelom ktorého bolo, aby pohľadávka žalovaných ako veriteľov
žalobcov, bola zabezpečená tak, že na žalovaných prešlo vlastnícke právo k nehnuteľnostiam slúžiacim
ako záloh, predstavuje dojednanie realizácie záložného práva spôsobom, ktorý nie je zákonom dovolený

a prieči sa § 552 OZ v spojení s § 151l až 151j OZ. Preto na predmetné konanie účastníkov zmluvy
dopadáustanovenie§39OZstým,žekúpnazmluvasporiacichsastrán,akosimulovanýprávnyúkon,je
absolútne neplatným právnym úkonom aj podľa § 37 ods. 1 OZ (pre absenciu vôle zmluvných strán) a aj
podľa § 39 OZ (pre rozpor disimulovaného právneho úkonu, sledujúceho prepadný záloh, so zákonom),
a tak žalobe v celom rozsahu vyhovel.

4. Krajský súd v Nitre uznesením č.k. 5Co/18/2013-171 z 9.10.2013 odvolaním žalovaných napadnutý
rozsudoksúduprvéhostupňazrušilavecmu vrátilnaďalšiekonanie.Odvolacísúdokreminéhouviedol,
že súdna prax považuje za určovaciu žalobu v zmysle § 80 písm. c/ O.s.p aj návrh na určenie neplatnosti
zmluvy, hoci sa ním priamo neurčuje existencia či neexistencia práva, resp. právneho vzťahu. Zároveň

rešpektuje názor, že ak vyslovením neplatnosti zmluvy sa má riešiť len predbežná otázka vo vzťahu k
otázke či tu právo je alebo nie je , nie je na takejto žalobe daný naliehavý právny záujem. Ten je v takomto
prípade daný na samotnom určení práva. Ak súd rozhodne o tom, že zmluva o prevode nehnuteľnosti
je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa neriešia všetky otázky sporu, predovšetkým
s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Ďalej odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho

uznesenia uviedol, že podľa § 5 ods. 2 katastrálneho zákona, záznam je úkon správy katastra plniaci
evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv na vznik, zmenu ani zánik práv k nehnuteľnosti. Ide o druh zápisu
do katastra nehnuteľností, ktorý nemá právotvorný, ale iba evidenčný charakter. Určením neplatnosti
zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, ale sa posunie do inej roviny, a len žaloba o určenie vlastníckehopráva povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu. I v prípade
vyhovenia návrhu navrhovateľa, správa katastra by vyznačila stav pred týmto právnym úkonom, t.j.
vlastníkom nehnuteľnosti by bol odporca v 1. rade a jeho právne postavenie by sa nezmenilo.

Krajský súd v Nitre v uvedenom zrušujúcom uznesení ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa v
odôvodnení napadnutého rozsudku dospel k záveru, že v danom prípade majú žalobcovia naliehavý
právny záujem na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, pričom v tejto súvislosti poukázal aj
nazáverNajvyššiehosúduSRvrozhodnutísp.zn.1Cdo56/2003,podľaktorého,akjeodporcazapísaný

v katastra nehnuteľností ako vlastník spornej nehnuteľnosti, navrhovateľ má naliehavý právny záujem na
určení. Takéto zdôvodnenie danosti naliehavého právneho záujmu súdom prvého stupňa v odvolaním
žalovaných napadnutom rozsudku je podľa názoru odvolacieho súdu nedostatočné, keď sa súd prvého
stupňa vôbec nezaoberal tým, či sa rozhodnutím o určení neplatnosti zmluvy dosiahne zmena zápisu
vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Ďalej odvolací súd v odôvodnení zrušujúceho rozhodnutia
uviedol, že zo zistených skutkových okolností zhodne potvrdených obomi spornými stranami vyplýva,

že zmluvné strany v skutočnosti nemali v úmysle uzavrieť kúpnu zmluvu, resp. urobiť úkon smerujúci
k predaju a kúpe rodinného domu. Kúpna zmluva mala slúžiť ako zabezpečenie vrátenia pôžičky od
žalobcov, prípadne ako splatenie pôžičky. Je nesporné, že vôľou zmluvných strán nebolo predať a kúpiť,
avšak z doposiaľ zisteného skutkového stavu nevyplýva, čo bolo skutočnou vôľou sporiacich sa strán.
Či len zabezpečiť pre žalovaných vymožiteľnosť ich pohľadávky, alebo týmto spôsobom splatenie dlhu.

Podľa názoru odvolacieho súdu bolo potrebné skúmať či právny úkon účastníkov konania - kúpna
zmluva - nemal byť spôsobom splatenia pôžičky, t.j. uzavretie kúpnej zmluvy a započítanie kúpnej
ceny na pohľadávku žalovaných voči žalobcom, a či takýto postup účastníkov nie je obchádzaním
zákona (uzavretie kúpnej zmluvy ako forma zaplatenia pôžičky). Odvolací súd konštatoval, že závery

súdu prvého stupňa sú nesprávne, pretože vôbec neskúmal skutočnú vôľu účastníkov konania a
neposudzoval všetky skutočnosti týkajúce sa simulovaného a disimulovaného právneho úkonu s
ohľadom na vyššie uvedený výklad zákonných ustanovení. Súdu prvej inštancie odvolací súd vytkol, že
sa nezaoberal ani tým, či prevod zástavy (§151j OZ) je v súlade so zákonom, keďže záložná zmluva
uzavretá medzi stranami sporu zrušená nebola. Naostatok odvolací súd konštatoval, že súd prvého

stupňa nedostatočne zistil skutkový stav a vec nesprávne právne posúdil.

5. Súd po doručení zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu pojednával dňa 5.2.2015 v neprítomnosti
riadne predvolaného právneho zástupcu žalobcov ako aj žalobcov. Právny zástupca žalovaných v
1. a v 2. rade na uvedenom pojednávaní upriamil pozornosť na tie časti zrušujúceho uznesenia

odvolacieho súdu vo veci, v ktorých sa uvádza, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení. Aj keby to, čo tvrdia žalobcovia bola pravda, žalovaní nadobudli predmetné
nehnuteľnosti vydržaním, uplynutím zákonnej lehoty. Ďalej uviedol, že kúpna cena za zakúpené
nehnuteľnosti bola zaplatená započítaním pohľadávky na sumu dlhu z pôžičky žalobcov poskytnutej
žalovanými. Ide o pôžičku, ktorá bola zabezpečená záložnou zmluvou. Taktiež uviedol, že žalovaní mali

vôľu a riadne nadobudli predmetné nehnuteľnosti žalobcov a stali sa ich dobromyseľnými vlastníkmi.
Keby aj žalobcovia boli úspešní so žalobou v danej veci, žalovaní nehnuteľnosti pôvodne patriace
žalobcom vydržali uplynutím zákonnej lehoty.

Žalovaný v 1.rade uviedol, že predmetnú kúpnu zmluvu so žalobcami uzatváral za tým účelom, aby

došlo k vyrovnaniu pozdĺžnosti žalobcov, ktorú mali vo výške X.XXX.XXX,- Z., pričom mali aj ďalšie
pozdĺžnosti. Išlo o splatenie dlhu žalobcov v 1. a v 2.rade.

Žalovaná v 2.rade uviedla, že je manželkou žalovaného v 1. rade a toto bola záležitosť jej muža, ktorý
to všetko riadi. Ona chcela kúpiť dom žalobcov za účelom vrátenia ich dlhu nadobudnutím ich majetku.

6. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom z 5.2.2015 žalobu v celom rozsahu zamietol, keď
v súlade s názorom odvolacieho súdu konštatoval, že za určovací návrh v zmysle § 80 písm. c/
O.s.p. považuje súdna prax aj návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu. Právny záujem, ktorý je
podmienkou prípustnosti takéhoto určovacieho návrhu, musí byť naliehavý. Pri posudzovaní danosti

naliehavého právneho záujmu je významné, či výrok rozhodnutia bude mať za následok zmenu práv a
povinností alebo postavenia žalobcov v hmotnoprávnych vzťahoch.V danom prípade žalovaní už vo svojom odvolaní proti, v poradí prvému, rozsudku Okresného
súdu Komárno tvrdili, že nimi zakúpené nehnuteľnosti vydržali. Preto v súlade s právnym názorom
odvolacieho súdu súd prvej inštancie v rozsudku z 5.2.2015 dospel k záveru, že pokiaľ by súd v danom

prípaderozhodol,žekúpnazmluvajeneplatná,vyriešilabysatýmlenčiastkováotázka,alenevyriešiliby
sa všetky otázky sporu medzi účastníkmi konania, najmä to, komu nehnuteľnosti zapísané na LV č. XXX
pre k.ú. W. O. v skutočnosti patria, bez ohľadu na to, že v prípade deklaratórneho rozsudku, ktorým by
súd prípadne určil predmetnú kúpnu zmluvu za neplatnú, by sa v súlade s § 5 ods. 2 zákona č. 162/1995
Z.z. zaevidoval len záznamom stav vlastníctva spred deklaratórneho určenia neplatnosti kúpnej zmluvy.

Preto pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, súc
viazaný právnym názorom odvolacieho súdu v uznesení z 9.10.2013, súd dospel k záveru, že žalobcami
zvolený návrh na určenie neplatnosti právneho úkonu nie je v danom prípade vhodným a správnym
procesným nástrojom ochrany práv žalobcov, keďže sa ním nemôže dosiahnuť odstránenie spornosti
práva,narozdielodkonaniaourčenievlastníckehopráva,vktorombysaakopredbežnáotázkaskúmala
platnosť predmetnej kúpnej zmluvy. K tomuto záveru súd dospel po tom, ako žalovaní s poukazom na

čas uzavretia kúpnej zmluvy, určenia neplatnosti ktorej sa žalobcovia domáhajú, tvrdia, že nehnuteľnosti
nadobudli vydržaním. So zreteľom na priebeh konania a vyjadrenia účastníkov preto nie je vylúčená
potreba začať ďalšie konanie o určenie vlastníctva k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet napadnutej
kúpnej zmluvy. Pri nezmenenom skutkovom stave súd v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu
konštatoval, že žalobcovia nemôžu mať naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy,

pokiaľ majú možnosť domáhať sa určenia právneho vzťahu (t.j. že sú vlastníkmi nehnuteľností). Z
uvedeného je zrejmé, že po prípadnom vyhovení návrhu žalobcov na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy
by aj tak nasledovalo iné súdne konanie účastníkov konania, najmä ak právna otázka platnosti alebo
neplatnosti kúpnej zmluvy má len povahu predbežnej otázky vo vzťahu k existencii vlastníckeho práva
účastníkov konania k nehnuteľnostiam vedeným na LV č. XXX pre k.ú. W. O..

Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu (aj odvolacieho) je naliehavý právny
záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu).
Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité
skutkové okolnosti prejednávanej veci vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu

právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne
vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši (odstraňuje neistotu vzťahu účastníkov konania alebo vytvára
pevný základ pre jeho usporiadanie).

Z dôvodu, že odvolací súd vo svojom zrušujúcom uznesení z 9.10.2013 považoval za nedostatočné

osvedčenie danosti naliehavého právneho záujmu žalobcov, pričom v ďalšom konaní sa skutkové
okolnosti nijako nezmenili, keď až do vyhlásenia dokazovania za skončené dňa 5.2.2015 žalobcovia
nielenže netvrdili, ale ani nepreukázali, že by mali naliehavý právny záujem na požadovanom určení
neplatnostikúpnejzmluvy z28.3.2001,prvoinštančnýsúdprenedostatoknaliehavéhoprávnehozáujmu
na požadovanom určení žalobný návrh žalobcov zamietol dňa 5.2.2015 v poradí druhým rozsudkom,

bez skúmania skutočnej vôle účastníkov konania pri uzatváraní predmetnej kúpnej zmluvy, najmä keď
nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací
návrh nemôže obstáť, a ktorý sám o sebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu.

7. Krajský súd v Nitre uznesením z 29.6.2016, ktoré bolo súdu prvej inštancie doručené dňa 12.12.2016,

odvolaním žalobcov napadnutý (v poradí druhý) rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu
vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd opäť konštatoval, že ak súd rozhodne o tom, že zmluva o
prevode nehnuteľností je neplatná, týmto deklaratórnym súdnym rozhodnutím sa teda spravidla neriešia
všetky otázky sporu, predovšetkým s konečnou platnosťou otázka, komu nehnuteľnosť patrí. Určením
neplatnosti zmluvy sa obvykle spor nevyrieši, ale sa posunie do inej roviny, a len žaloba o určenie

vlastníckeho práva povedie k základnému cieľu sporového konania, ktorým je úplné odstránenie sporu.
Odvolací súd taktiež uviedol, že posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou právnej kvalifikácie
rozhodujúcich skutočností. Pre navrhovateľa to znamená nevyhnutnosť tvrdiť a dokázať skutočnosti, z
ktorých vyplýva existencia naliehavého právneho záujmu na žiadanom určení, čo je jednou z podmienok
na to, aby súd mohol v rozsudku žalobe meritórne vyhovieť.

Oproti svojmu skoršiemu názoru zaujatému vo svojom uznesení z 9.10.2013, ktorý bol pre súd prvej
inštancie záväzný s poukazom na § 226 O.s.p., odvolací súd v uznesení z 29.6.2016 dospel k záveru,
že zo zistenia obsiahnutého v rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že žalobcovia dostatočnýmspôsobom preukázali naliehavý právny záujem na určenie neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy.
Odvolací súd ďalej konštatoval, že bez určenia neplatnosti právneho úkonu - kúpnej zmluvy by bolo
ich právo ohrozené a ich postavenie by sa stalo neistým. Svedčí o tom aj samotná skutočnosť zápis

vlastníckeho práva na základe predmetnej zmluvy v neprospech žalobcov. V zmysle ustanovenia §
34 ods. 2 Katastrálneho zákona (po zmene v zmysle novely zákona č. 384/2008 Z.z.), okresný úrad
v prípade právoplatného rozsudku určujúceho neplatnosť právneho úkonu vyznačí stav pred týmto
právnym úkonom, to platí aj vtedy, ak právo k nehnuteľnosti bolo dotknuté ďalšou právnou zmenou a
ak je rozhodnutie súdu záväzné pre osoby, ktorých sa táto právna zmena týka - dosiahne sa tým stav

právnej istoty žalobcov. V tejto súvislosti dovolací (?) súd uvádza, že v zmysle § 5 ods. 2 zákona č.
162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení
neskorších predpisov, záznam je úkon okresného úradu plniaci evidenčné funkcie, ktoré nemajú vplyv
na vznik, zmenu alebo na zánik práv k nehnuteľnostiam. Ide o druh zápisu do katastra nehnuteľností,
ktorý nemá právotvorný ale iba evidenčný charakter. Odvolací súd ďalej uviedol, že S poukazom na
uvedené skutočnosti žalobcami požadované určenie nemá charakter len predbežnej otázky tak ako to

uzavrel súd prvého stupňa a je na ich strane daný naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej
zmluvy zo dňa 28.3.2001.

Odvolací súd v závere svojho zrušujúceho uznesenia uviedol, že v ďalšom konaní bude súd prvého
stupňa vychádzať zo záverov odvolacieho súdu o danosti naliehavého právneho záujmu na strane

žalobcov a vykoná dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, pričom sa bude riadiť i uznesením
odvolacieho súdu zo dňa 09.10.2013 č.k. 5Co/18/2013-171 a vyporiada sa so skutočnosťami, na ktoré
odvolací súd v uvedenom uznesení poukázal, i s dôvodmi uvedenými v odvolaniach účastníkov konania
proti obom jeho rozhodnutiam. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvého stupňa, že tvrdenie
žalovaných, že vlastnícke právo k nehnuteľnostiam vydržali, nie je ničím preukázané a z tohto pohľadu

by museli byť v prvom rade splnené zákonné podmienky.

8. V ďalšom konaní súd pojednával dňa 14.3.2017, teda už za účinnosti zákona č. 160/2015 Z.z. (Civilný
sporový poriadok, ďalej len CSP), ktorý nadobudol účinnosť od 1.7.2016.

Podľa prechodného ustanovenia § 470 ods. 1 CSP platí, že ak nie je ustanovené inak, platí tento zákon
aj na konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti. Podľa § 470 ods. 2 veta prvá CSP
právneúčinkyúkonov,ktorévkonanínastalipredodňomnadobudnutiaúčinnostitohtozákona,zostávajú
zachované.

Nová právna úprava dôsledne dodržiava princíp okamžitej aplikability ustanovení zákona č. 160/2015
Z.z. (CSP). Uvedený princíp znamená, že nová procesná úprava sa použije na všetky konania, a to i
na konania začaté pred dňom účinnosti nového zákona, až na výnimky uvedené v § 471 CSP a právne
účinky úkonov v zmysle § 470 ods. 2 veta prvá CSP.

9. Na uvedenom pojednávaní konanom dňa 14.3.2017 súd s poukazom na § 143 ods. 1 CSP zamietol
návrh žalobcov z odvolania proti rozsudku súdu prvej inštancie z 5.2.2015, ktorým žalobcovia navrhli,
popri jestvujúcej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, určiť aj bezpodielové spoluvlastníctvo
žalobcov k nehnuteľnostiam tvoriacim predmet žalobcami napadnutej kúpnej zmluvy.
Uvedené podanie žalobcov z 10.4.2015 súd prvej inštancie podľa jeho obsahu vyhodnotil ako návrh na

zmenu návrhu (žaloby) na začatie konania podľa právneho predpisu účinného do 30.6.2016, teda podľa
§ 95 ods. 1 O.s.p. V danom prípade o zmene žaloby jej rozšírením, navrhnutej v odvolaní žalobcov z
10.4.2015, podľa právnej úpravy účinnej do 30.6.2016 (§ 211 ods. 2 O.s.p.) odvolací súd nerozhodol
ani vo svojom uznesení z 29.6.2016, a tak vzhľadom na právny názor zaujatý v uznesení Najvyššieho
súdu SR z 22.9.2010, sp. zn. 1 Cdo 51/2009, podľa ktorého Dokiaľ súd nerozhodne o uplatnenej zmene

návrhu, nemôže pokračovať v konaní o pôvodnom návrhu, o návrhu žalobcov na zmenu žaloby jej
rozšírením konal a rozhodol súd prvej inštancie.
Rozšírenie žaloby je s poukazom na § 140 ods. 1 CSP prípustné aj podľa Civilného sporového poriadku,
avšak žalobcovia k navrhnutému rozšíreniu žaloby neponúkli žiadne odôvodnenie, teda neponúkli
pravdivý a úplný opis rozhodujúcich skutočností, či označenie dôkazov, minimálne z pohľadu uplatnenia

nároku na dvojaké určenie, a to určenie právnej skutočnosti a určenie práva, a tak súd aj z dôvodu
hospodárnosti, s poukazom na § 143 ods. 1 CSP uvedený návrh na zmenu žaloby zamietol, keď žalobca
nepreukázal, že výsledky doterajšieho konania môžu byť podkladom na konanie o zmenenej žalobe.Aj podľa právneho stavu účinného do 30.6.2016, v prípade nepripustenia zmeny žaloby podľa § 95
ods. 2 O.s.p. pokračuje súd v konaní o pôvodnej žalobe, pričom žalobca si môže uplatniť svoj nárok
v novom konaní. Osobitne treba zdôrazniť, že úvaha, či výsledky konania, ku ktorým sa dospelo pred

žalobcami požadovanou zmenou žaloby, (ne)môžu byť podkladom pre konanie o zmenenej žalobe,
súvisí s predbežným hodnotením dôkazov a výsledkom vnútorného presvedčenia konajúceho sudcu a
jeho myšlienkového postupu; preto táto úvaha patrí len súdu rozhodujúcemu o návrhu na pripustenie
zmeny žaloby (viď rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Cdo 28/2007 z 28.2.2008, ale aj uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp.zn. 1Cdo 92/2009 z 29.11.2010).

10. Podľa § 137 CSP Žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o
a) splnení povinnosti,
b) nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu,
c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie
je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.

11. V danom prípade sa žalobcovia uplatnením nároku na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy, s
poukazom na § 2 ods. 1 OZ, domáhajú určenia právnej skutočnosti, pri určovaní ktorej od 1.7.2016 je
právne bez významu existencia naliehavého právneho záujmu, na rozdiel od určenia, či tu právo je alebo

nie je (§ 137 písm. c/ CSP). Podľa § 137 písm. d/ CSP je totižto možné určiť len takú právnu skutočnosť,
ktorá vyplýva z osobitného predpisu (napr. žaloba o určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení
pracovného pomeru, žaloba o určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu, žaloba na určenie neplatnosti
dražby,odporovaciažalobaveriteľaourčenie,žedlžníkoveprávneúkonysúvočinemuneúčinné,žaloby
vyvolané sporom o dedičské právo, žaloby podľa § 131, § 183, § 242 a § 260 Obchodného zákonníka).

12. Súd v súlade s § 181 ods. 2 CSP, po zrušení aj v poradí druhého rozsudku súdu prvej inštancie
odvolacím súdom, na pojednávaní konanom dňa 14.3.2017 v rámci predbežného právneho posúdenia
veci prítomným oznámil, že s účinnosťou od 1.7.2016 je možné určiť len tie právne skutočnosti, ktoré
vyplývajú z osobitného právneho predpisu a súdu sa javí, že určenie neplatnosti kúpnej zmluvy nie je

právnou skutočnosťou riešenou v osobitnom predpise, ako napr. neplatnosť dražby, rozhodcovského
rozsudku, či výpovede z pracovného pomeru.

13. Strany sporu nenavrhli doplniť dokazovanie vo veci, pričom s poukazom na účinnosť novej právnej
úpravy od 1.7.2016 súd môže aj bez návrhu vykonať dokazovanie len v prípadoch upravených v § 185

ods. 2, 3 CSP. Z uvedeného dôvodu súd iniciatívne, bez návrhu strán sporu, nemohol vykonať a ani
nevykonal ďalšie dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu, ako mu to uložil odvolací súd v
zrušujúcom uznesení z 29.6.2016.

14. Pokiaľ sa žalobcovia žalobou doručenou súdu dňa 21.9.2011 domáhali určenie neplatnosti kúpnej

zmluvy, s poukazom na § 470 ods. 2 veta prvá CSP žalobcom zostal zachovaný právny účinok spojený
s podaním žaloby podľa § 79 ods. 1 veta prvá O.s.p., teda začalo sa súdne konanie. Určovacou
žalobou podľa ustanovenia § 80 písm. c/ O.s.p., ktorej základným procesným predpokladom úspešnosti
bola existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, podľa právneho stavu účinného
do 30.6.2016 bola žaloba o určenie práva alebo právneho vzťahu. Súdna prax podľa právneho

stavu účinného do 30.6.2016 za takúto žalobu považovala aj žalobu, predmetom ktorej bolo určenie
neplatnosti právneho úkonu. Určenie platnosti či neplatnosti právneho úkonu znamenalo zároveň
určenie jeho účinkov, t. j. určenie, či v dôsledku právneho úkonu bol založený, zmenený alebo ukončený
právny vzťah, resp. či vzniklo alebo zaniklo subjektívne právo. Preto aj pri žalobe o určenie neplatnosti
právneho úkonu, a teda aj neplatnosti kúpnej zmluvy, bol súd povinný skúmať existenciu naliehavého

právneho záujmu na požadovanom určení.

Po tom, ako odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvého stupňa z 21.9.2012 aj z dôvodu, že tam
konštatovanú danosť naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení je potrebné
žalobcami náležite zdôvodniť a preukázať, odvolací súd, ako to vyplýva zo spisu, rozhodoval o

odvolaní žalobcov proti v poradí druhému rozsudku súdu prvého stupňa bez nariadenia pojednávania
dňa 29.6.2016 tak, že odvolaním žalobcov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z 9.10.2013
zrušil uznesením z 29.6.2016. Až v písomnom vyhotovení uvedeného uznesenia odvolacieho súdu,
ktoré bolo súdu prvého stupňa doručené 12.12.2016, pričom právnemu zástupcovi žalobcov bolouvedené uznesenie odvolacieho súdu doručené dňa 27.12.2016 a právnemu zástupcovi žalovaných
bolo doručené dňa 2.1.2017, bol odvolacím súdom zaujatý právny názor, že v danej právnej veci je
daný naliehavý právny záujem na požadovanom určení.

Do doby doručenia uvedeného zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu z 29.6.2016 nemal ani
súd prvej inštancie a ani strany sporu deklarovanú existenciu naliehavého právneho záujmu na
požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy, aj z toho dôvodu, že žalobcovia ešte v odvolaní z
10.4.2015 navrhli rozšíriť žalobu aj o určenie, že žalobcovia majú predmet napadnutej kúpnej zmluvy

v bezpodielovom spoluvlastníctve žalobcov. Odvolací súd však o tomto návrhu žalobcov na rozšírenie
žaloby nerozhodol ani podľa § 95 ods. 1 O.s.p., ale ani podľa § 95 ods. 2 O.s.p., po prihliadnutí na
§ 211 ods. 2 O.s.p., a pokračoval v konaní o pôvodnej žalobe o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy.
Aj keď pôvodne uplatnený nárok na určenie neplatnosti kúpnej zmluvy (tzv. negatívne určenie) má
povahu (len) predbežnej otázky vo vzťahu k posúdeniu, či tu je (nie je) právny vzťah alebo právo, teda
či žalobcovia sú bezpodielovými spoluvlastníkmi (tzv. pozitívne určenie) predmetu napadnutej kúpnej

zmluvy (obdobne rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 98/2004, sp. zn. 3 Cdo 36/2007, 3 Cdo
112/2011), ako to žalobcovia navrhli určiť vo svojom odvolaní, odvolací súd bez toho, že by sa návrhom
žalobcov na určenie vlastníctva zaoberal, dospel k záveru, že žalobcovia majú naliehavý právny záujem
na požadovanom určení neplatnosti kúpnej zmluvy.

Nepochybne účinky úkonu určenia danosti naliehavého právneho záujmu na žalobcami požadovanom
určení neplatnosti kúpnej zmluvy nenastali do účinnosti Civilného sporového poriadku, teda do 1.7.2016,
keď tento právny názor je zaujatý až v odôvodnení písomného vyhotovenia uznesenia odvolacieho
súdu prijatého odvolacím súdom bez pojednávania, teda bez účasti strán sporu dňa 29.6.2016. Preto
podľa názoru súdu neboli splnené ani podmienky výnimky z okamžitej adaptability Civilného sporového

poriadku na konanie začaté pred 1.7.2016, upravenej v § 470 ods. 2 veta prvá CSP, najmä keď
prípustnosť žaloby o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy sporiacich sa strán nevyplýva zo žiadneho
osobitného právneho predpisu.

Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov o určenie neplatnosti kúpnej zmluvy zamietol.

15. Súd s poukazom na § 262 ods. 1 CSP rozhodol o náhrade trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP
a § 396 ods. 3 CSP tak, že každému z procesne úspešných žalovaných priznal 100% náhradu trov
celého konania.

Poučenie:

Proti prvému výroku tohto rozhodnutia odvolanie nie je prípustné.

Proti 2. a 3 výroku tohto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo
dňa jeho doručenia cestou Okresného súdu Komárno, Pohraničná č. 6,
Komárno, na Krajský súd v Nitre.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov
sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa
odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby
uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k

porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie

rozhodujúcich skutočností,f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky

procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli
uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len
do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
môže oprávnený podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného
právneho predpisu.