Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, August 31, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 21Co/260/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114209285
Dátum vydania rozhodnutia: 31. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Antónia Kandravá

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8114209285.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Antónie Kandravej a členiek

senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Elišky Wagshalovej v spore žalobkyne: R. Z., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom D. XXXX/XX, XXX XX C., právne zastúpenej: JUDr. Igor Šafranko, Sov. hrdinov 163/66,
Svidník, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o. so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35
807 598, v konaní o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a o ochranu spotrebiteľa, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. 14C/133/2014-57 zo dňa 06.05.2015 v spojení
s dopĺňacím rozsudkom č.k. 14C/133/2014-84 zo dňa 14.09.2016, jednohlasne takto

r o z h o d o l :

I. Po t v r d z u j e sa rozsudok v spojení s dopĺňacím rozsudkom.

II. Žalobkyňa má nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 % voči žalovanému.

o d ô v o d n e n i e :

Obsah napadnutého rozhodnutia

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len ,,súd
prvej inštancie“) určil, že Dohoda o zrážkach zo mzdy a iných príjmov uzavretá medzi spoločnosťou
Pohotovosť, s.r.o. Bratislava a žalovanou dňa 24.5.2012 je neplatná v bode II., ktorý znie: „Dlžník súhlasí
s tým, aby sa uspokojene pohľadávky veriteľa zabezpečilo vykonaním pravidelných mesačných zrážok

a aby jeho zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku: M - TECH partner s.r.o., IČO: 31 728 251, Vodárenská
28/6006, Prešov, zrážal mesačne z jeho mzdy/dôchodku čiastku 250 EUR a uhrádzal danú sumu na
účet veriteľa č. účtu: XXXXXXXX/XXXX Poštová banka, variabilný symbol 8806300838 (číslo zmluvy
na zmenke) až do riadneho uhradenia pohľadávky dlžníka uvedenej v čl. I tejto dohody. V prípade, ak
uvedené zrážky presiahnu zákonom stanovenú hranicu, zamestnávateľ/vyplácateľ dôchodku postupuje
v súlade s platnými právnymi predpismi, týkajúcimi sa výkonu zrážok zo mzdy. Dlžník súhlasí s tým,
aby mu zamestnávateľ zrážal mesačne z jeho mzdy aj vyššiu čiastku ako je uvedená v čl. II tejto

dohody, až do zákonom stanovenej hranice určenej pre výkon zrážok zo mzdy. Po ukončení poslednej
zrážky zo mzdy zašle veriteľ zamestnávateľovi dlžníka/vyplácateľovi dôchodku výpočet zmenkových a
zákonných úrokov, ktoré medzičasom pribudnú k istine do úplného uhradenia celej pohľadávky. Túto
čiastku zamestnávateľ dlžníka/vypláca teľ dôchodku odvedie na vyššie uvedený účet veriteľa“, a v bode
III., ktorý znie: „V prípade, že dlžník - zamestnanec ukončí pracovný pomer pred uplynutím splatenia
celej pohľadávky so zamestnávateľom uvedeným na tejto dohode, bude táto dohoda o zrážkach zo
mzdy podkladom na vykonávanie zrážok zo mzdy alebo nemocenských dávok u každého jeho ďalšieho

zamestnávateľa. Dlžník sa zaväzuje upovedomiť bez meškania pri nástupe do nového zamestnania
svojho zamestnávateľa o tejto dohode a veriteľovi oznámiť názov a adresu nového zamestnávateľa.
Ustanovenie tohto článku sa nevzťahuje na poberateľov dôchodku“. Žalovanému uložil povinnosťžalobkyni nahradiť trovy konania v sume 336,92 eur na účet právneho zástupcu žalobkyne, v lehote do
troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie právne odôvodnil podľa ust. § 37 ods. 1, § 39, § 53 ods. 1, 5 a 6, § 54 ods. 1,2
a 3, § 551 ods. 1 až 3 Občianskeho zákonníka, § 5a ods. 1 a § 29d ods. 1 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa a ust. § 9 ods. 2, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch
a § 497 Obchodného zákonníka.

3. Vykonaným dokazovaním mal súd prvej inštancie za preukázané, že strany sporu uzatvorili dňa
24.5.2012 úverovú zmluvu a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v zmysle ust. § 551
Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalobkyňa súhlasila, aby jej boli vykonávané zrážky zo
mzdy vo výške mesačnej splátky 250 eur. Zároveň bolo preukázané, že zmluva (rovnako aj dohoda)
uzatvorená medzi žalobkyňou a žalovaným je tzv. štandardnou alebo formulárovou zmluvou a ide
o zmluvu spotrebiteľskú v zmysle ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka. Z výsluchu žalobkyne

vyplynulo, že dohodu o zrážkach zo mzdy bola žalobkyňa ako spotrebiteľ nútená podpísať spolu s
úverovou zmluvou. Dospel k záveru, že uzatvorením takejto dohody o zrážkach zo mzdy je spotrebiteľ
nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok zo mzdy na úhradu pohľadávky
veriteľa vyčíslenej zamestnávateľovi bez súdnej kontroly nárokov uplatnených veriteľom na základe
neprijateľných klauzúl, resp. bez možnosti spotrebiteľa zamedziť ich vykonávanie v rozsahu uplatnenom

z neprijateľných zmluvných podmienok. Výška úrokovej sadzby (87,5 % p.a.), skoro 6 násobne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu za spotrebné úvery poskytované bankami v čase uzatvorenia
zmluvy, čo je v rozpore s ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka resp. v rozpore s dobrými
mravmi (§ 3 Občianskeho zákonníka) a z uvedeného dôvodu ich neprimeraná výška je väčšinou
spoločnosti neuznávaná a hodnotená ako odporujúca dobrým mravom a z uvedeného dôvodu v

zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je úverová zmluva v časti úrokov neplatná. Poukázal na
závery Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných
praktík predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.1.2011
pod č. 8636/2010-110.98,113,179. Mal za nepochybné, že sa v danom prípade jedná o štandardnú
spotrebiteľskú zmluvu, ktorá musí obsahovať zákonné obligatórne náležitosti v súlade so zákonom č.

129/2010 Z.z., pričom je nesporné, že žalovaný takýmto spôsobom obchádza zákon a z tohto dôvodu
je táto zmluva neplatná na základe § 39 Občianskeho zákonníka a keďže je neplatný základný právny
vzťah, teda úverová zmluva, nemôže byť platný ani zabezpečovací inštitút, teda dohoda o zrážkach zo
mzdy a z iných príjmov, ktorá má akcesorický charakter k základnej (úverovej) zmluve. Totožný záver
by vyplynul aj zo skutočnosti, že zmluva neobsahuje obligatórne náležitosti (napr. úroková sadzba,

RPMN, priemerná RPMN, konečná splatnosť úveru), čo predstavuje iba základné obligatórne náležitosti
v súlade so zákonom 129/2010 Z.z. v platnom znení a z týchto dôvodov by bol úver bezúročný a
bezpoplatkový, pričom dohoda o zrážkach zo mzdy, ktorá sa nevzťahuje len na istinu úveru, je preto
v rozpore so zákonom (§ 39 OZ), keďže zabezpečuje aj neexistujúcu pohľadávku a preto by bola aj z
toho dôvodu neplatná. Zároveň súd prvej inštancie poukázal na argumentáciu žalobkyne v súvislosti s

ustanovením § 5a zákona č. 250/2007 Z.z., pričom aj keď bola dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá vo
forme osobitnej listiny, z výsluchu žalobkyne jednoznačne vyplynulo, že táto nebola žiadnym spôsobom
poučená o dôsledkoch uzavretia tejto dohody a ani nemala možnosť odmietnuť ju, preto je dohoda
neplatná aj z dôvodu rozporu s citovaným ustanovením zákona. Dodal, že pokiaľ žalovaný poukazoval
na nedostatok naliehavého právneho záujmu z dôvodu, že žalobkyni neboli vykonávané zrážky zo mzdy,

žalovaný žiadnym iným spôsobom nešpecifikoval záväzok žalobkyne, ktorý mal byť zabezpečený touto
dohodou, navyše v dohode uvádza, že sa má jednať o zabezpečenie zmenky, ktorá však nie je konkrétne
špecifikovaná v rámci tejto dohody a v tomto ohľade postráda aj náležitosť určitosti právneho úkonu v
zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, čo má taktiež za následok neplatnosť právneho úkonu.

4. O trovách konania súd rozhodol na základe ustanovenia § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnej žalobkyni
priznal náhradu trov konania v celkovej výške 336,92 eur.

Obsah odvolania

5. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok v celom
rozsahu zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie poukazujúc na to, že súd prvej
inštancie nepreukázal a neodôvodnil žiadne tvrdenia o neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy
uzatvorenej medzi žalobkyňou a žalovaným. Dotknutá zmluva o úvere nikdy za neplatnú vyhlásenánebola. Zmluva nepredstavuje bezúročný a bez poplatku spotrebiteľský úver a žalobkyňa nemá status
spotrebiteľa.Vodvolaníďalejuviedol,žedohodaozrážkachzomzdypredstavujesamostatnýdokument,
ktorý predstavuje len jeden zo zabezpečovacích inštitútov, ktorým si veriteľ zabezpečuje, že jeho

pohľadávka bude splnená. Možnosť veriteľa zabezpečiť svoju pohľadávku, ktorá na spotrebiteľský alebo
iný charakter nie je vylúčená. Z napádaného rozsudku nie je zrejmé, že by žalobkyňa preukázala,
že by nebola o následkoch uzatvorenia tejto dohody osobitne poučená. To, že dohoda o zrážkach
zo mzdy bola so žalobkyňou individuálne dojednaná, dosvedčuje aj existencia dodatku k zmluve o
úvere, v súvislosti s ktorou bola dohoda uzavretá, a síce dodatok precizujúci použitie žalovaným

poskytnutých peňažných prostriedkov na výkon zamestnania žalobcu. Zároveň nie je pravdou, že
v prípade dohody o zrážkach zo mzdy môže dôjsť k nekontrolovanému konaniu zo strany veriteľa
vzhľadom k tomu, že a/ zákonný predpis (§ 551 ods. 1 Občianskeho zákonníka) obsahuje zákonný limit
výšky vykonávaných zrážok tým, že zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, ako by boli v prípade výkonu
rozhodnutia, b/ predbežným opatrením súdu možno uložiť aj povinnosť platiteľa mzdy nevykonávať
zarážky podľa účastníkmi dohodnutej dohody o zrážkach zo mzdy, c/ ak by sa stalo, že platiteľ mzdy

zrazil dlžníkovi zo mzdy viac, než bol oprávnený a povinný zraziť, a tieto sumy by poukázal veriteľovi,
veriteľ by sa na úkor dlžníka bezdôvodne obohatil, a preto by musel tieto sumy vrátiť. Ak zákonodarca
podľa § 53 ods. 7 Občianskeho zákonníka zakázal použitie jedného zabezpečovacieho prostriedku
v spotrebiteľských vzťahoch (zabezpečovací prevod práva k nehnuteľnosti) a pri ostatných mlčí,
použitím výkladu a contrario je zrejmé, že ostatné zabezpečovacie prostriedky sú v spotrebiteľských

vzťahoch právne povolené (vrátane dohody o zrážkach zo mzdy). Výkladom a contrario možno vyvodiť,
že dohoda o zrážkach zo mzdy ako forma zabezpečenia je pre spotrebiteľské úvery prípustná. Aj
príslušné ustanovenia smernice 2008/48/ES o zmluvách o spotrebiteľskom úvere a o zrušení smernice
Rady 87/102/EHS, ktoré boli transponované do príslušných predpisov slovenského právneho poriadku,
výslovne pripúšťajú zabezpečenie spotrebiteľských úverov dohodou o zrážkach zo mzdy. Dodal, že

žalobkyňa nepreukázala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy a
nestotožňuje sa ani s rozhodnutím súdu o náhrade trov konania.

6. K odvolaniu sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá uviedla, že konajúci súd správne zistil skutkový stav veci a
vec správne právne posúdil. Súd prvej inštancie správne poukázal na ustanovenie § 5 ods. 1 písm. a)

zákona č. 250/2007 Z.z., tomuto sa ale žalovaný nijako nevenoval a jeho odvolanie vyznelo ako keby
toto zákonne ustanovenie vôbec neexistovalo. Poukázala na skutočnosť, že k tejto zmluve bola nútená
podpísať blankozmenku zo dňa 24.05.2012 a to napriek tomu, že je v rozpore s ust. § 17 ods. 3 zákona
č. 129/2010 Z.z. žalovaný sa stavia nepochopiteľne do pozície obete, ale neplatnosť Dohody o zrážkach
zo mzdy zapríčinil on sám, pretože svojím konaním skoncipoval zmluvu o úvere tak, aby ju obral o práva,

ktoré jej ako spotrebiteľovi prináležia. Navrhla potvrdiť rozsudok prvej inštancie ako vecne správny a
priznať jej náhradu trov odvolacieho konania za vyjadrenie k odvolaniu vo výške 87,52 eur.

Hodnotenie odvolacieho súdu

7. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 zákona
č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok, ďalej len „C.s.p.“) v zmysle zásad uvedených v ust. § 470
ods. 1 a 2 C.s.p., vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie
mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovení § 379 a nasl. C.s.p., bez nariadenia
pojednávania (§ 385 C.s.p. a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na

úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke, najmenej 5 dní vopred a dospel k
záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

8. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkového stavu, ktorý má oporu vo vykonanom dokazovaní a vec
správne právne posúdil. Odvolací súd si osvojuje odôvodnenie súdu prvej inštancie a na potvrdenie

správnosti rozsudku a v súvislosti s odvolacími dôvodmi dopĺňa (§ 387 ods.2 C.s.p.).

9. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov bola medzi stranami sporu uzavretá dňa 24.05.2012
za účelom zabezpečenia pohľadávky žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
vlastnej zmienky zo dňa 24.05.2012, v ktorej sa žalobkyňa zaviazala na rad žalovaného ako svojmu

veriteľovi zaplatiť zmenkovú sumu 2207,61 Eur spolu so zmenkovým úrokom vo výške 0,25% denne zo
zmenkovej sumy a zákonným úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne z dlžnej sumy od 26.06.2013.10. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že žalobkyňa nemá status spotrebiteľa. Táto námietka
žalovaného v podanom odvolaní nie je dôvodná, keď vykonaným dokazovaním bolo nesporne
preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa 24.05.2012 zmluvu o úvere č. 806300838, pričom

uvedený záväzkovo-právny vzťah mal byť zabezpečený dohodou o zrážkach zo mzdy. Uvedená úverová
zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej formulárovej spotrebiteľskej zmluvy.
Predmetná zmluva spĺňa všetky znaky spotrebiteľskej zmluvy podľa § 52 Občianskeho zákonníka. Išlo o
typovú zmluvu, pri ktorej spotrebiteľ nemal možnosť ovplyvňovať jej obsah, pričom zmluvnými stranami
bol žalovaný veriteľ (dodávateľ), ktorý pri uzatváraní zmluvy konal v rámci svojej podnikateľskej činnosti

a žalobkyňa ako fyzická osoba, ktorý pri uzatváraní zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej
alebo inej podnikateľskej činnosti (takáto skutočnosť nebola v konaní tvrdená ani preukázaná, a teda
bola spotrebiteľom). Existencia dodatku k úverovej zmluve, čo tvrdil žalovaný v podanom odvolaní, ktorý
mal potvrdiť, že úver bol poskytovaný na výkon zamestnania žalobkyne, nebol zo strany žalovaného
v priebehu konania preukázaný. Za danej situácie je bezpochyby namieste konštatovať, že úverová
zmluva uzatvorená medzi stranami sporu dňa 24.05.2012 pod č. 806300838 je zmluvou spotrebiteľskou

v zmysle § 52 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka.

11. Uzatvorená zmluva má bez akýchkoľvek pochybností charakter štandardnej formulárovej
spotrebiteľskej zmluvy. Uvedené je dôvodom k tomu, aby súdnej kontrole boli podrobné aj zmluvné
dojednania majúce charakter podmienok spôsobujúcich značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach

zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Pri tom, by nemali byť žiadne pochybnosti o tom, že
spotrebiteľ je slabšou zmluvnou stranou, či už z dôvodu neinformovanosti alebo vyjednávacej pozície
pri pokuse dosiahnuť zmenu už vopred naformulovanej zmluvy.

12.SmernicaRadyč.93/13/EHSonekalýchpodmienkachvspotrebiteľskýchzmluváchukladáčlenským

štátom zabezpečiť, aby spotrebiteľ nebol viazaný nekalými podmienkami a zvážiť, či spotrebiteľská
zmluva obsahujúca nekalé podmienky obstojí ako celok. Súdny dvor dokonca považuje aj ochranu
spotrebiteľa podľa článku 6 smernice za tak významnú, že sa má klásť principiálne na úroveň
vnútroštátnym pravidlám verejného poriadku a to v záujme vyššej kvality života. Uvedená smernica
vychádza tiež z myšlienky, že spotrebiteľ sa v porovnaní s predajcom alebo dodávateľom nachádza v

znevýhodnenom postavení, pokiaľ ide o vyjednávaciu silu, ako aj o úroveň informovanosti a táto situácia
ho vedie k pristúpeniu na podmienky vopred pripravené predajcom bez toho, aby mohol vplývať na
ich obsah (rozsudky Súdneho dvora Európskej únii z 27. júna 2000, Oceáno Grupo Editorial a Salvat
Editores, C-240/98 až C-244/98).

13. V tejto súvislosti možnosť súdu skúmať nekalú povahu podmienky aj bez návrhu predstavuje
vhodný prostriedok na dosiahnutie výsledku stanoveného v článku 6 Smernice 93/13/EHS, teda
zabránenie tomu, aby bol jednotlivý spotrebiteľ viazaný nekalou podmienkou a zároveň na dosiahnutie
cieľa stanoveného v čl. 7 tejto smernice, pretože takéto preskúmanie môže mať odradzujúci účinok
smerujúcikukončeniupoužívanianekalýchpodmienokvzmluváchuzavretýchsospotrebiteľmizostrany

predajcov alebo dodávateľov (rozsudky Súdneho dvora Európskej únie z 21. novembra 2002, Cofidis,
C-473/00, Zb. s. I-10875, bod 32, a Mostaza Claro, už citovaný, bod 27, ako aj uznesenie Pohotovosť,
bod 41).

14. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov hoci uzatvorená na samostatnom tlačive má charakter

štandardnejzmluvnejpodmienkypoužívanejžalovanýmpriuzatváranízmlúvospotrebiteľskýchúveroch
so spotrebiteľmi. Je právne bezvýznamné, či takáto dohoda vyplýva zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere
alebo z osobitnej zmluvy. Občiansky zákonník v ustanovení § 53 ods. 2 za individuálne dojednané
zmluvné ustanovenia nepovažuje také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom
zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov, ak má byť

súdmi akceptovaná, musí byť výsledkom zmluvnej autonómie strán a slobodnej vôle oboch zmluvných
strán. Žalovaný ako veriteľ formulárovou zmluvou do prejavu vôle žalobkyne k uzavretej zmluve o
úvere, o uzavretie ktorého len mala záujem, zahrnul bez ďalšieho automatické uzavretie dohody o
zrážkach zo mzdy. Na uvedenom nemení nič ani tá skutočnosť, že dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na samostatnom tlačive. Toto tlačivo malo typový formulárový charakter, ktorý

žalobkyňa nemohla ovplyvniť. Uvedené zmluvné dojednanie tak vnucuje žalobkyni ako spotrebiteľovi
určité správanie, konanie, pričom tým zvýhodňuje poskytovateľa služby ako príjemcu plnenia, čím je
spôsobenánerovnováhazmluvnýchstránvneprospechspotrebiteľa.Vprípadenepreukázaniaopakuzo
strany dodávateľa zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujúza individuálne dojednané (§ 53 ods. 3 Občianskeho zákonníka). Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných
príjmov bola uzatvorená na predtlačenom formulári v čase uzatvorenia zmluvy o úvere a žalovaný ničím
nepreukázal individuálny charakter tohto dojednania.

15. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo
súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach
v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné podmienky). Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť
ochranu, najmä ak existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy,

na základe dohody o zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných
zmluvných podmienok bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (porov. rozsudok
C-106/77 Simmenthal).

16. Ak by vnútroštátne právo umožnilo obísť takéto preskúmanie prostredníctvom uzavretia dohody o
zrážkach zo mzdy, išlo by o pozbavenie Smernice 93/13/EHS jej užitočného úžitku.

17. Na zdôraznenie správnosti tohto záveru odvolací súd poukazuje na znenie písomných pripomienok
Európskej komisie vo veci C-30/12, Valéria Marcinová/POHOTOVOSŤ, s.r.o. cit.: „Článok 6 smernice
Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle
efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá

neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu nekalosť zmluvných podmienok v zmluve
o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto
súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom pozastavenia vykonávania zrážok
z dlžníkovej mzdy. Článok 4 a 14 smernice Rady 87/102/EHS z 22. decembra 1986 o aproximácii
zákonom, iných právnych predpisov a správnych opatrení členských štátov , ktoré sa týkajú efektivity v

tom zmysle, že bránia uplatneniu takej vnútroštátnej právnej úpravy, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu
súdu preskúmať aj bez návrhu súlad zmluvy o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy s ustanoveniami preberajúcimi do vnútroštátneho právneho poriadku článok 4 uvedenej
smernicealeboneumožňujevtejtosúvislostivnútroštátnemusúduvydaťpredbežnéopatreniezaúčelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“

18. Spotrebiteľ má právo, aby jeho právne postavenie nebolo spochybňované trvajúcou existenciou
neprijateľnej zmluvnej podmienky v právnom vzťahu k dodávateľovi a v tomto slova zmysle je
nerozhodné, či dochádza aj k uplatneniu práv na plnenie, alebo či sa spotrebiteľ obráti priamo na súd
so zreteľom na zabezpečenie stavu právnej istoty v tom slova zmysle, aby nebol obťažovaný hrozbou

aplikácie takejto dohody o zrážkach zo mzdy, ktorej neplatnosť nikto neurčil.

19. Znaky neprijateľnej zmluvnej podmienky napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná (napr.
neprimeraná sankcia za porušenie záväzku spotrebiteľa), ale aj podmienka, ktorá je neurčitá alebo je v
rozpore s „ratio legis“ zákona, podľa ktorého bola dojednaná.

20. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky
siahnutím na majetok dlžníka bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V
podstateideoexekúciumajetkustýmrozdielom,žejunevykonávasúdalespravidlapodnikatelia.Pritom
ide okrem iného aj o otázku, či dlh existuje a v akej výške. Výšku dlhu si veriteľ sám diktuje, vykonávajú

sa zrážky zo mzdy dlžníka a dlžník nemá možnosť ich priamo zastaviť. Dlžník je tak vystavený jedine
konaniu a rozhodovaniu veriteľa.

21. Nič nebráni judikovať klauzulu ako neplatnú (§ 53 ods. 5 Občianskeho zákonníka), hoci má základ v
znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a význam ostatných zmluvných podmienok

(Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť zmluvných podmienok sa hodnotí so
zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená a na všetky okolnosti
súvisiacesuzatvorenímzmluvy,vdobeuzatvoreniazmluvyanavšetkyostatnépodmienkyzmluvyalebo
na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl.4 smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách).

22. Z vyššie uvedeného možno preto dospieť k rovnakému záveru ako súd prvej inštancie, že predmetná
dohoda o zrážkach zo mzdy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v neprospech žalobkyne ako
spotrebiteľa a je v rozpore s ustanovením § 53 Občianskeho zákonníka, keď žalobca v čase vznikuúverovej zmluvy bol nútený uzatvoriť i dohodu o zrážkach zo mzdy, resp. podpísanie tejto dohody
podmieňovalo poskytnutie úveru. Samotná dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená podľa § 551
Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou, ktorá spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach

a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Posilnenie ochrany spotrebiteľa v uvedených prípadoch
podporil zákonodarca zavedením nového ustanovenia § 5a ods. 1 písm. a/ do zákona č. 250/2007
Z. z. o ochrane spotrebiteľa účinného od 01.05.2014, v zmysle ktorého je neprípustné zabezpečenie
uspokojenia pohľadávky alebo splnenie záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov v prospech predávajúcej alebo inej osoby, iba žeby táto dohoda bola uzatvorená

vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol riadne poučený o dôsledkoch jej uzavretia a mal možnosť ju
odmietnuť. Takéto skutočnosti v konaní neboli preukázané.

23. Zmluvná podmienka môže byť posúdená ako neprijateľná v zmysle § 53 ods. 1 OZ aj vtedy, ak
vychádza z dispozitívnej normy a odkláňa sa v neprospech spotrebiteľa, keď umožňuje vymôcť nečestné
plnenia, na ktoré veriteľ nemá nárok, ako je tomu aj v predmetnom prípade (V tejto súvislosti treba

uviesť, že na účely určenia, či je zmluvná podmienka vylúčená z pôsobnosti smernice 93/13, je úlohou
vnútroštátnehosúdu,abyoveril,čitátopodmienkaodrážaustanoveniavnútroštátnehopráva,ktoréplatia
medzi zmluvnými stranami bez ohľadu na ich voľbu alebo ustanovenia, ktoré sa uplatnia automaticky, to
znamená v prípade, ak neexistujú odlišné ustanovenia, ktoré si zmluvné strany v tomto ohľade dohodli
(pozri v tomto zmysle rozsudok RWE Vertrieb, EU:C:2013:180, bod 26). So zreteľom na predchádzajúce

úvahy treba na štvrtú otázku odpovedať tak, že článok 1 ods. 2 smernice 93/13 sa má vykladať v
tom zmysle, že zmluvná podmienka obsiahnutá v zmluve, ktorú uzavrel predajca alebo dodávateľ so
spotrebiteľom,jevylúčenázpôsobnostitejtosmernicelenvtedy,akuvedenázmluvnápodmienkaodráža
obsah záväzného zákonného alebo regulačného ustanovenia, čo overiť prináleží vnútroštátnemu súdu;
bod 79., 80. rozsudku SD C-34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital a.s.

24. V zmysle zmluvy o úvere č. 806300838 zo dňa 24.05.2016 bol žalobkyni poskytnutý úver vo výške
1600 eur, pričom žalobca za zaviazal predmetný úver vrátiť spolu s poplatkom vo výške 1400 Eur v
lehote 12 mesiacov v celkovej výške 3000. Odplata za úver tak predstavuje 87,5 % sumy úveru ročne.
Odplata v tejto výške 11-násobne prevyšuje priemer úrokových sadzieb obchodných bánk v rozhodnom

čase (priemerná úroková sadzba pri spotrebiteľských úveroch s dobou splatnosti do 1 roka v zmysle
štatistických údajov zverejnených Národnou bankou Slovenska predstavovala v čase uzavretia zmluvy
7,93 % ročne). Predmetnú odplatu teda nie je možné označiť inak ako úžernú, priečiacu sa dobrým
mravom.

25. Pri vykonávaní zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo mzdy niet subjektu, ktorý by bol
oprávnený kontrolovať a zabezpečiť, aby dlžníkovi boli zo mzdy zrazené peňažné prostriedky len vo
výške, na ktorú má veriteľ reálne nárok a spotrebiteľovi - žalobkyni sa tak nedostáva právnej ochrany,
ktorú mu zaručuje právna úprava zakotvená v § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka a Zákona č. 129/2010
Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Pre záver súdu bolo relevantné, že sporná dohoda o zrážkach zo mzdy

nebola individuálne dojednaná, umožňuje siahnuť spotrebiteľovi na majetok a vymôcť aj plnenia, ktoré
sú neprijateľné.

26. Vzhľadom na vyššie uvedené dôvody, argumentácia žalovaného, týkajúca sa prípustnosti dohody o
zrážkach zo mzdy, ako zabezpečovacieho inštitútu aj v spotrebiteľských zmluvách, bola bez právneho

významu (súd prvej inštancie tento inštitút apriori nevylúčil ako neprípustný prostriedok na zabezpečenie
pohľadávky v spotrebiteľských zmluvách). Nadbytočnou sa javila i odvolacia argumentácia, týkajúca
sa prípustnosti predmetného zabezpečovacieho prostriedku v zmysle inej právnej normy (zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov), ako aj
označenej smernice či neprípustnosti iného zabezpečovacieho prostriedku v spotrebiteľských zmluvách.

27. Odvolateľ namieta nedostatok naliehavého právneho záujmu na určení neplatnosti dohody o
zrážkach zo mzdy. Zo samotného zákonného ustanovenia (najmä § 3 ods. 5 zákona č. 250/2007 Z. z. o
ochrane spotrebiteľa) vyplýva tento naliehavý právny záujem spotrebiteľa na takomto určení neplatnosti
neprijateľnej zmluvnej podmienky a vyslovenia jej neplatnosti. „Naliehavý právny záujem je daný,

nakoľko len určovacou žalobou sa môže odstrániť stav neistoty, v ktorom sa žalobca nachádza, pretože
len deklarovaným vyslovením neplatnosti predmetnej dohody môže následne argumentovať vo vzťahu
ku svojmu zamestnávateľovi, aby ďalej neprevádzal zrážky z jeho mzdy. Navyše, určovanie neplatnosti
predmetnej dohody sa odvíja od posúdenia neprijateľnosti tejto dohody ako zmluvnej podmienky vspotrebiteľskej zmluve, na ktorom určení vyplýva naliehavý právny záujem priamo zo zákona. Práve
žalobca a jeho majetková sféra je v ohrození neprimeranej výšky zrážok zo mzdy, ktorých konečnú výšku
určuje žalovaná svojím jednostranným rozhodnutím. V konaní pred súdom by mohla byť pohľadávka

vyčíslená v zákonnej výške, čo sa žalovaná snaží touto dohodou obísť, a preto je namieste práve
táto určovacia žaloba. V opačnom prípade žalovaná výšku svojho nároku, ktorú si takto môže sama
určovať, nebude mať potrebu nijako revidovať. Žalobca v postavení spotrebiteľa má zákonné právo
na ochranu pred neprijateľnými podmienkami v spotrebiteľských zmluvách vyplývajúce z § 3 ods. 3
zákona č. 250/2007 Z.z., z čoho taktiež naliehavý právny záujem na požadovanom určení vyplýva. Tento

výklad je v súlade s judikatúrou Európskeho súdneho dvora, ktorej charakteristickou črtou je ochrana
spotrebiteľa ako slabšej zmluvnej strany“ (porovnaj rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo
dňa 18.11.2015 sp. zn. 8 Cdo 483/2014).

28. Čo sa týka námietky žalovaného, že súd prvej inštancie svoje rozhodnutie riadne a v úplnosti
neodôvodnil svoje tvrdenia o neplatnosti Dohody o zrážkach zo mzdy je potrebné uviesť, že požiadavka

na riadne, úplné odôvodnenie rozhodnutia predstavuje zásadu spravodlivého procesu. Vyplýva to aj z
judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva. Judikatúra tohto súdu však nevyžaduje, aby na každý
argument strany aj taký, ktorý nie je pre rozhodnutie významný bola daná v odôvodnení rozhodnutia
odpoveď. Špecifická odpoveď sa vyžaduje na taký argument, ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúcim
(Ruiz Torija c./ Španielsko z 09.12.1994, séria A, č. 303-A; Hiro Balani c./ Španielsko z 09.12.1994, séria

A, č. 303-B). Podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil riadne.
V rozhodnutí sa vysporiadal s podstatnými argumentmi, preto ho považuje za správne, zodpovedajúce
zásadám spravodlivého konania pred súdom.

29. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý v otázke náhrady trov konania

podriadil ich režim ustanoveniu § 142 ods. 1 O.s.p. Žalobkyňa mala v konaní plný úspech, preto súd
prvej inštancie rozhodol správne, keď úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania.

30. So zreteľom na uvedené odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v spojení s dopĺňacím
rozsudkom ako vecne správny potvrdil v súlade s ust. § 387 ods. 1 C.s.p.

31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s § 255 ods. 1
C.s.p. a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že úspešnej žalobkyni bol priznaný nárok na náhradu trov odvolacieho
konania voči žalovanému v plnom rozsahu, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).