Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, October 23, 2013

Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 15Co/97/2013

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6612210326
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2013

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jaroslav Mikulaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6612210326.1

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jaroslava Mikulaja a sudcov JUDr.
Jaroslava Galla a JUDr. Oľgy Maľovej, v právnej veci žalobcov 1/ H. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-C.
R. XX, štátny občan SR a 2/ T. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-C., R. XX, štátna občianka SR, obaja
zast. JUDr. Elena Ľalíková, advokátka, so sídlom Bratislava, Podbrezovská 34 proti žalovanej 1/ N. W.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-C., R. XX, štátna občianka SR, 2/ Q. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom I.-C., L.

XXX/XX, štátna občianka SR, 3/ X. R., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. X., U. XX, štátna občianka SR,
zast. žalovaným 6/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., L. XX, štátny občan SR, 4/ SR-Slovenská
správa ciest, investičná výstavba a správa ciest Banská Bystrica, Skuteckého 32, IČO: 003328, 5/ T..
T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. B. V., H. J. XXX/XX, štátny občan SR, zast. žalovaným 6/ T. W., nar.
XX.XX.XXXX,bytomP.W.,L.XX,štátnyobčanSR,6/T.W.,nar.XX.XX.XXXX,bytomP.W.,L.XX,štátny
občan SR, 7/ T.. X. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., Z. XXXX/XX, štátny občan SR, zast. žalovaným

6/ T. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. W., L. XX, štátny občan SR, v konaní o určenie vlastníckeho práva
k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov proti rozsudku Okresného súdu v Lučenci č. k. 12C/75/2012 -
120, zo dňa 17. 01. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Žalovaným v 1/ až 7/ rade trovy odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

Návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na zmenu žaloby n e p r i p ú š ť a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd žalobu o určenie, že žalobcovia 1/, 2/ sú bezpodieloví
spoluvlastníci nehnuteľnosti parcely číslo XXX/X o výmere 112 m2 - zastavané plochy a nádvoria,
parcely číslo XXX/X o výmere 5 m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX u

Správy katastra I., katastrálne územie C. a parcely číslo XXX/XX o výmere 4 m2, ktorá sa nachádza v
katastrálnom území C., zamietol. Žalovaným v 1/ až 7/ rade náhradu trov konania nepriznal.

Okresný súd návrh žalobcov v 1/ a 2/ rade na určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti titulom
vydržania zamietol, pretože z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že k parcele registra CKN č.
XXX/XX vlastník v katastri nehnuteľnosti evidovaný nie je, tejto parcele však zodpovedá časť EKN č. XX/

X evidovanej na LV č. XXXX kat. úz. C. v prospech vlastníkov žalovaných v 2/, 3/, 5/, 6/, 7/ rade, právnej
predchodkyni žalovanej 1/ Y. L. a taktiež je podielovým spoluvlastníkom Slovenská republika v správe
Slovenský pozemkový fond v podiele 12/60 a H. X. v podiele 12/60. Slovenská republika - Slovenský
pozemkový fond a ani H. X. však ohľadne tejto parcely nie sú účastníkmi konania. Vychádzajúc z petitu
žaloby, kde žalobcovia žiadali vyniesť rozsudok, že žiadajú určiť vlastnícke právo do ich bezpodielového
spoluvlastníctva ako manželov, okresný súd po zistení, že manželstvo účastníkov bolo rozvedené

dňa 08. 10. 1975, dospel k záveru, že sa nemôžu domáhať určenia vlastníckeho práva do ich BSM, ale
len v určitých spoluvlastníckych podieloch, ktoré však zo žaloby neboli zrejmé. Taktiež podľa názoruokresného súdu okruh účastníkov konania, čo sa týkalo určenia vlastníckeho práva k parcele č. XXX/
XX, nebol správne vymedzený. Pokiaľ sa žalobcovia domáhali určenia, že sú bezpodieloví spoluvlastníci
nehnuteľnosti parc. č. XXX/X, XXX/X a odvodzovali nadobudnutie vlastníctva na základe kúpnych zmlúv

uzavretých vo forme notárskych zápisníc, tieto nepreukázali splnenie podmienky, že by nadobúdatelia
bolivdobrejviere,žeimnehnuteľnosťvlastníckypatrí.Priprávnomposúdeníveciokresnýsúdvychádzal
z ust. § 129 ods. 1, § 130 ods. 1, § 132 ods. 1 ako aj § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka a pokiaľ ide
o otázku naliehavého právneho záujmu na danej žalobe z ust. § 80 písm. c) O. s. p.

Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia v 1/ a 2/ rade a žiadali ho zmeniť a návrhu vyhovieť
alebo ho zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie okresnému súdu, pretože okresný súd si neozrejmil
predmet sporu, určenie vlastníckeho práva k dvom samostatným nehnuteľnostiam, keďže neprejavil
svoj nesprávny názor, že ak sporné nehnuteľnosti neboli predmetom riadnej, teda v písomnej forme
vyhotovenej zmluve (kúpnej), žaloba nemôže mať úspech. Nezaoberal sa však ich právnicky korektnou
argumentáciou podporenou celou radou súdnych precedentov vzťahujúcich sa na inštitút vydržania.

Rozhodnutie okresného súdu je nepreskúmateľné. Okresný súd mal podľa § 5 O. s. p. povinnosť
poučiť prítomného žalobcu aj v súlade s ústavne zakotveným článkom 46 ods. 1 Ústavy SR vo vzťahu k
žalobnému petitu - najmä, keď nebola prítomná jeho právna zástupkyňa - a to tak, že by ju bol vyzval na
správnu úpravu žalobného pretitu po zistení, že žalobcovia sú už takmer 40 rokov rozvedení. Po tomto
zistení by na pojednávaní právna zástupkyňa zmenila petit na určenie, že: „Súd určuje, že žalobcovia sú

spoluvlastníkmi nehnuteľností parc. č. XXX/X o výmere 112 m2 - zastavané plochy a nádvoria, parcely č.
XXX/X o výmere 5m2 - zastavané plochy a nádvoria, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX Správy katastra I.,
kat. úz. C. a parc. č. XXX/XX o výmere 4m2 kat. úz. C. v rozsahu po 1-ici“. Keďže tam nebola, tak to robí
týmto procesným podaním. Naviac okresný súd by mal vedieť, že BSM je podmnožinou spoluvlastníctva
(§ 136 OZ), a ak podiely spoluvlastníkov neboli určené, mala sa uplatniť zásada vyplývajúca z ust.

§ 137 ods. 2 OZ, že podiely žalobcov na predmetných parcelách sú rovnaké. Predmetné konanie
je síce návrhové a ovládané dispozičnou zásadou, ale súd nie je absolútne viazaný žalobou. Ak by
zistil, že podiely sú v inej výške, než v žalobe určené, žalobu by nemohol zamietnuť, ale by jej mal
vyhovieť a určiť ním zistenú veľkosť spoluvlastníckych podielov. Záver okresného súdu, že keď sporné
nehnuteľnosti neboli predmetom kúpnych zmlúv, žalobcovia nemohli byť v dobrej viere, že nadobúdajú

vlastníctvo k týmto nehnuteľnostiam, nie je správny. Na vyvrátenie tohto záveru pripájajú k odvolaniu
výber zo súdnych rozhodnutí uverejnený v Soudních rozhledech č. 1/2013, ktoré riešili podobný prípad,
ako tento, keď sa žalobcovia chopili držby sporných nehnuteľností v rovnakom čase, ako držby riadne
kúpených nehnuteľností, s ktorými tvorili jeden plotom vymedzený celok. Tento plot žalobcovia vymenili
za nový so súhlasom stavebného úradu v roku 1993 - 1994. Na pozemku urobili parkovú úpravu, ako

je vidno z fotografií a v takomto ucelenom stave celý komplex nehnuteľností nerušene užívajú už 20
rokov. Potom sa napĺňa skutok opísaný v judikáte, že pokiaľ sa nadobúdateľ nehnuteľností chopí držby
časti pozemku, či parcely ktorú nekúpil, môže byť so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že je
vlastníkom aj tejto časti. Oprávnená držba totiž konzumuje omyl držiteľa, ktorý sa oprávnene domnieva,
že je vlastníkom aj držanej veci. Teda titulom, o ktorý sa opiera oprávnená držba môže byť aj kúpna

zmluva, hoci aj v prípade pozemku (časti parcely), ktorý nebol predmetom kúpnej zmluvy, avšak susedí
s parcelou, ktorú držiteľ nadobudol na základe kúpnej zmluvy. Námietka okresného súdu, o neuzavretí
okruhu účastníctva neplatí pre parcelu č. XXX/X, XXX/X, a ani pre parcelu č. XXX/XX, ktorú súd stotožnil
s parcelou č. XX/XX na LV č. XXXX, hoci z výpisu listu vlastníctva vyplýva, že na tomto liste sú uvedené
parcely XXX/X a XXX/X. Otázka orgánu, ktorý za štát koná, nie je otázkou vecnej pasívnej legitimácie

štátu v tomto spore, ale otázkou nedostatočnej právnej úpravy správy jeho majetku, ktorá ale nesmie
byť jednak na ťarchu žalobcov a jednak nesmie viesť k záveru, že mal by byť štát žalovaný dvakrát,
raz v zastúpení SSC a raz v zastúpení SPF. Takýto záver by bol absurdný vo vzťahu k štátu ako
účastníkovi konania (§21 ods. 4 O. s. p.). Poukazujú na to, že ustanovenie § 95 O. s. p. upravujúce
zmenu žaloby, možno uplatniť aj v odvolacom konaní. V odvolaní uplatnený „nový petit“, ktorý má priamu

skutkovú súvislosť s pôvodným nárokom, je preto prejednateľný odvolacím súdom, resp. je dôvodom
pre kasačné rozhodnutie odvolacieho súdu. Neobstojí námietka žalovaného 4/ o nemožnosti zápisu
súdneho rozhodnutia a prípadne určenie vlastníckeho práva k parcele č. XXX/XX, u ktorej zatiaľ nie je
založený list vlastníctva, pretože je v rozpore s § 34 a nasl. zák. č. 162/1995 Z. z. K odvolaniu žalobcovia
pripojili prehlásenie H. V., bývalej pracovníčky Mesta Lučenec zo dňa 12. 02. 2013, ako aj Y.XX. zo

dňa XX. 02. 20136 týkajúce sa úpravy chodníka a odvoz zeminy, ako aj fotokópiu „Judikatúra SOUDY
ČR - rozsudok NS ČR z 26. 02. 2013, sp. zn. 22Cdo 635/2012 na podporu názorov týkajúcich sa ich
dobromyseľnosti nadobudnutia sporných pozemkov“.Žalovaná v 2/ rade k odvolaniu žalobcov uviedla, že trvá na písomnom vyjadrení, ktoré vo veci
doručila súdu dňa 19. 11. 2012 a na skutočnostiach, ktoré uviedla na pojednávaní dňa 17. 01. 2013.
Kúpna zmluva na predmetné pozemky bola uzavretá vo forme notárskej zápisnice, kúpna cena bola

predávajúcim vyplatená a tým považovali záležitosť za ukončenú a predmetné pozemky neužívali. K
výroku a odôvodneniu rozsudku, ako aj právnej argumentácii žalobcov sa nevie vyjadriť.

Žalovaný v 4/ rade žiadal rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť. Poukázal na to,
že pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia, preto podľa neho na zmenu návrhu na

začatie konania urobenú v odvolaní proti rozsudku súd nemôže prihliadať. Taktiež poukazoval na to, že
žalobcovia v žalobe žiadali o určenie vlastníckeho práva k trom nehnuteľnostiam, ktoré boli predmetom
konania a pojednávania a súd o nich rozhodol. Pre pozemok parc. KNC č. XXX/XX v kat. úz. C. nie je
založený list vlastníctva, a preto aj rozhodnutie súdu o vlastníctve tohto pozemku by bolo nezapísateľné
Správou katastra I., teda nevykonateľné. Skutočnosť, že k uvedenej parcele nie je založený list
vlastníctva a zodpovedá jej parcela KNE č. XX/X o výmere 9m2 zapísaná na LV č. XX/XX, upozornil vo

vyjadrení k žalobe a súd na túto skutočnosť poukázal na pojednávaní. Napriek tomu zo strany žalobcov,
ani ich právneho zástupcu nedošlo k zmene návrhu na začatie konania opravou označenia pozemku,
ku ktorému sa domáhajú určenia vlastníckeho práva. Nesúhlasí s otázkou možného omylu žalobcov
ohľadne ich nadobudnutia držby pozemkov, ktoré sú predmetom tohto konania. Je toho názoru, že
okruh účastníkov nebol správne vymedzený. Z ustanovenia § 2 ods. 1 a 2 zák. č. 278/93 Z. z. o správe

majetku štátu v platnom znení a z § 3 ods. 1 tohto zákona vyplýva, že správa majetku štátu je súhrn
oprávnení a povinností správcu k tej časti majetku štátu, ktorý mu štát zveril do správy. Slovenská správa
ciest môže zastupovať v konaní pred súdom vlastníka majetku, ktorým je SR len pokiaľ ide o majetok,
ktorý mu bol zverený do správy, a to pozemky v kat. úz. C., parc. č. XXX/X a XXX/X. Správu k pozemku
par. č. KNE č. XX/X v kat. úz. C. vykonáva Slovenský pozemkový fond. Vo vzťahu k návrhu na určenie

vlastníctva k tomuto pozemku mali byť účastníkmi konania aj H. X., nar. XX. XX. XXXX a Y. Y., nar. XX.
XX. XXXX, ako podielový spoluvlastníci tohto pozemku.

Pred prejednaním veci odvolacím súdom v súlade s ust. § 212 ods. 1 O. s. p. krajský súd sa zaoberal
pripustením zmeny návrhu, ktorý podali žalobcovia v 1/ a 2/ rade v podanom odvolaní, kde „žiadali,

aby bola pripustená žaloba na určenie, že v petite označené nehnuteľnosti patria do podielového
spoluvlastníctva žalobcov v 1/ a 2/ rade“ a nie do bezpodielového spoluvlastníctva, o ktorom návrhu
rozhodoval okresný súd.

Podľa ust. § 95 ods. 1 O. s. p. navrhovateľ môže za konania so súhlasom súdu zmeniť návrh na začatie

konania. Zmenený návrh treba ostatným účastníkom doručiť do vlastných rúk pokiaľ neboli prítomní na
pojednávaní, na ktorom došlo k zmene.

Toto zákonné ustanovenie vyjadruje dispozičné oprávnenie navrhovateľa, ktoré mu umožňuje meniť
návrh na začatie konania. K tomuto procesnému úkonu je však potrebný súhlas súdu. Zmeniť návrh na

začatie konania môže navrhovateľ v priebehu prvostupňového, ako aj odvolacieho konania.

Keďže odvolanie bolo doručené žalovaným, nebolo potrebné zmenený návrh, ktorý je obsahom
odvolania doručiť žalovaným do vlastných rúk.

Predpokladom prípustnosti zmeny návrhu je, že výsledky doterajšieho konania dávajú možnosť
rozhodovať aj o zmenenom návrhu. Pripustenie zmeny návrhu v odvolacom konaní je dôvodom pre
zrušenie rozsudku okresného súdu tak, ako na to poukazujú žalobcovia v podanom odvolaní. Súd pri
úvahe o tom, či bude súhlasiť so zmenou návrhu, zvažuje iba to, či dôsledky doterajšieho konania môžu
byť podkladom pre konanie o zmenenom návrhu.

V danej veci obsah žaloby smeroval k rozhodnutiu o určenie, že navrhovatelia sú bezpodieloví
spoluvlastníci označených nehnuteľností. Určenia vlastníctva sa domáhali titulom vydržania. Okresný
súd o takomto návrhu po vykonaní dokazovania rozhodol. Odvolací súd je toho názoru, keďže v
občianskom súdnom konaní žalobca vymedzuje uplatnený nárok, a to nielen určením žalobného petitu,

ale aj určením rozhodných skutočností, o ktoré svoje tvrdené právo opieral, že výsledky konania získané
do doby zmeny návrhu nedovoľujú jednať aj o zmenenom návrhu. Žalobcovia sú v konaní zastúpení
právnou zástupkyňou, preto nebolo potrebné, aby okresný súd žalobcu v 1/ rade, ktorý bol prítomný na
poslednom pojednávaní po zistení, že žalobcovia v 1/ a 2/ rade sú od roku 1975 rozvedení, poučoval, žev dôsledku tejto skutočnosti má zmeniť petit žaloby na určenie, že sú so žalovanou v 2/ rade podielovými
spoluvlastníkmi označených nehnuteľností. Z uvedených dôvodov odvolací súd návrh na pripustenie
zmeny žaloby žalobcov nepripustil.

Pokiaľ ide o rozhodnutie vo veci samej, krajský súd, ako súd odvolací, vec prejednal v rozsahu danom
ust. § 212 ods. 1 O. s. p. a napadnutý rozsudok okresného súdu, ktorým žalobu zamietol a rozhodol o
trovách konania podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia okresného súdu,
je toho názoru, že okresný súd dostatočne zistil skutkový stav veci, vec správne právne posúdil.
Okresný súd správne rozhodol, keď návrh žalobcov zamietol z toho dôvodu, že žalobcovia v 1/ a 2/
rade sanemôžudomáhaťurčeniavlastníckehoprávakoznačenýmnehnuteľnostiamdobezpodielového
spoluvlastníctva nakoľko bolo zistené, že sú právoplatne rozvedení. I keď okresný súd v odôvodnení v
tomto smere neuviedol ust. § 80 písm. d) O. s. p., ktorým sa súd v prvom rade riadi pri určovacej žalobe

pri posúdení otázky naliehavého právneho záujmu, z odôvodnenia jeho rozhodnutia je však zrejmé, že
žalobu zamietol aj s poukazom na citované zákonné ustanovenie teda, že žalobcovia nemôžu mať
naliehavý právny záujem na danej žalobe, pretože by sa tým ich postavenie, a to odstránenie spornosti
ich práva nezmenilo.

Keďže okresný súd žalobu zamietol predovšetkým z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu
podľa § 80 písm. c) O. s. p. nemal sa už zaoberať meritom veci (otázkou vydržania), a preto rozsudok
okresného súdu v merite veci nebol predmetom preskúmavania zo strany krajského súdu.

Z uvedených dôvodov odvolací súd v plnom rozsahu sa stotožňujúc so skutkovými a právnymi závermi

okresného súdu rozhodol tak, že rozsudok okresného súdu potvrdil.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol krajský súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142
ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. Žalovaní v 1/ až 7/ rade mali v odvolacom konaní plný úspech, nepodali
však návrh na priznanie náhrady trov konania, preto krajský súd rozhodol tak, že im trovy odvolacieho

konania nepriznal.

Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.