Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Wednesday, June 15, 2017

Súd: Okresný súd Skalica
Spisová značka: 7P/137/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2716204580
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vladimíra Slobodová

ECLI: ECLI:SK:OSSI:2017:2716204580.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Skalica sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu mal. J.

Z., J.. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Senica, dieťa rodičov: L. Z., J.. X.X.XXXX, G. E. X, E. a Y. Z., J.. XX.XX.XXXX, G. G. U. XX, V.,
o návrhu na zvýšenie výživného otcovi, takto

r o z h o d o l :

Súd zvyšuje výživné otcovi na mal. J. zo sumy 90 eur na sumu 150 eur mesačne s účinnosťou
od 26.8.2016 , ktoré je splatné k rukám matky vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred od
právoplatnosti tohto rozsudku.

Nedoplatok na zročnom výžinom za obdobie od 26.8.2016 do 30.6.2017 v sume 612 eur, súd povoľuje
otcovi splácať v splátkach po 20 eur mesačne spolu s bežným výživným k rukám matky počínajúc
právoplatnosťou tohto rozsudku, s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť
celého plnenia.

Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Trnava č. k. 27P/16/2013-107 zo dňa 16.5.2013
v časti o výžinom na maloleté dieťa.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom doručeným súdu dňa 26.8.2016 domáhala zvýšenia výživného na mal. J. otcovi
z 90 eur na 150 eur mesačne od podania návrhu na súd. Návrh odôvodnila podstatnou zmenou
pomerov na strane dieťaťa od posledného rozhodovania súdu, lebo mal. dieťaťu sa zhoršil zdravotný
stav, bola jej diagnostikovaná cukrovka Dm 1, musí si denne viac krát sama pichať inzulín, pásikmi
glukomera si viac krát denne kontrolovať hladinu cukru, musí sa diétne stravovať. S týmto všetkým má
matka zvýšené výdavky.

2. Otec sa k návrhu ani len písomne nevyjadril, na ani jedno pojednávanie sa nedostavil, neospravedlnil,
nežiadal odročiť pojednávanie, preto súd konal a rozhodol bez jeho prítomnosti. Otec si prevzal dňa
19.4.2017 spolu s predvolaním na ďalšie pojednávanie i zápisnicu súd, v ktorej bolo uvedené ako sa
súdu javí návrh, t.j. že sa javí ako dôvodný odvolávajúc sa na § 63 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Súd vykonal dokazovanie výsluchom matky dieťaťa a kolízneho opatrovníka, pripojeným spisom OS

Trnava sp. zn. 27P/16/2013, rodným listom dieťaťa, lustráciou v Sociálnej poisťovni na rodičov, správou
Úradu práce, soc. vecí a rodiny Ružomberok, správou Úradu práce, soc. vecí a rodiny Senica, lekárskou
správou o zdravotnom stave dieťaťa, dokladmi preukazujúcimi mesačné výdavky matky s bývaním,
výpisom zo živnostenského registra na otca, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:4. Naposledy bolo výživné na mal. J. upravené rozsudkom OS Trnava č. k. 27P/16/2013-107 zo dňa
16.5.2013 (právoplatné 2.7.2013). Matka mala vtedy netto mesačný príjem 592,57 eur, poberala rodinné

prídavky na dieťa 23,10 eur mesačne. Otec bol živnostníkom a ako podnikateľ mal za posudzovaný
rok 2011 zistený príjem mesačne netto cca 361 eur. Okrem J. nemala matka iné maloleté deti, otec
mal vyživovaciu povinnosť ešte k mal. J. G., J.. XX.X.XXXX a mal. Y. Z., J.. XX.XX.XXXX. Mal. J.
navštevovala 1. základnej školy, matka jej platila mesačne poistku 21 eur. Dieťa bola alergička, mala
kožné ochorenie, s čím mala zvýšené výdavky na lieky mesačne 15 až 20 eur.

5. V súčasnom období obaja rodičia nezmenili svoj osobný stav, čo súd zistil lustráciou v registri
obyvateľov Slovenskej republiky. Matke sa po podaní návrhu na súd narodilo dňa 30.1.2017 druhé dieťa
(J. Z.).

6. Matka mala rizikové tehotenstvo od decembra 2015 do novembra 2015 a v tomto období poberala

nemocenské mesačne netto cca 462,36 eur, poberala rodinné prídavky na J. po 23,52 eur mesačne.
Po narodení jej dcéry Natálie ostala na riadnej materskej, od februára 2017 poberá matka rodičovský
príspevok mesačne po 203,42 eura rodinné prídavky na dve deti. Matka býva a spoločne hospodári s
otcom jej druhej dcéry. Bývajú v podnájme v 3 izbovom byte, s čím majú mesačné výdavky na nájomné
v sume 151,55 eur, elektrinu 35 eur, internet 9,90 eur. Matka platí mal. J. poistku 35 eur mesačne. Podľa

tvrdenia matky si ona sama s priateľom platí spolu tiež poistku po 35 eur mesačne. Matka má základné
vzdelanie, nemá žiadne zdravotné problémy.

7. Z obsahu výpisu zo živnostenského registra otca (z 13.6.2017) súd zistil, že podniká od 12.1.2011
pod obchodným menom Y. Z., s miestom podnikania: XXXXX X. XXX, IČO: 46009281. Ako predmet

podnikania má uvedené: prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii
exteriérov a interiérov.

8. Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Ružomberok súd zistil, že otec bol naposledy vedený
v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22.11.2004 do 20.4.2005 a dňa 21.4.2005 bol vyradený pre

nespoluprácu. Od 1.1.2016 nie je poberateľom dávky v hmotnej núdzi ani štátnych sociálnych dávok
na tomto úrade.

9.ZosprávydaňovéhoúraduŽilinaz8.2.2017súdzistil,žeotecakoživnostníknepodaldaňovépriznanie
k dani z príjmov fyzickej osoby za roky 2015,2016.

10. Súd vyzval po prvom pojednávaní a výsluchu matky osobitnou písomnou výzvou otca, aby sa k
vyjadril k zápisnici, k tvrdeniu o vzniknutom nedoplatku, preukázal svoje mesačné príjmy a výdavky,
uviedol jeho spolužijúce osoby, v prípade sobáša doložil sobášny list. Otec napriek výzve mu doručenej
19.4.2017 na ňu písomne nereagoval.

11. Otec sa s maloletou nestretáva, nič naviac výživného jej nedáva. V období od 1.3.2016 do 31.7.2016
matka poberala na dieťa náhradné výživné po 90 eur mesačne. Podľa slov matky otec neposiela výživné
pravidelne od augusta 2016, posiela peniaze raz za tri mesiace. Podľa matky poslal v apríly 2017 sumu
200 eur a dlží jej na výživnom 530 eur. Matka nedoložila doklady preukazujúce, ako jej otec platí výživné

ani dodatočne na druhé pojednávanie. K osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom otca sa matka
vyjadriť nevedela. jedine uviedla, že nič nevlastní, je vydedený, pracuje na čierno na stavbách a býva
v V..

12. Mal. J. navštevuje 5. ročník základnej školy. V škole sa nemôže stravovať kvôli diéte. Nikola už nemá

problémy s alergiou, ale kožné problémy u nej pretrvávajú. Vo veku 8 rokov jej bola zistená cukrovka
typu Dm1. Dieťa si musí 5x denne pichať inzulín, v škole si ho musí pichnúť sama. J. si pre svoj vážny
zdravotný stav musí merať hladinu cukru pomocou pásikov. Na mesiac potrebuje 4-5 pásikov, pritom v
jednom je 50 kusov. Jedno balenie pásikov stojí 14,52 eur, ale poisťovňa jej prepláca 4 balíčky na dva
mesiace. J. musí mať pre svoj zdravotný stav osobitnú diétu, napr. inú múku, potrebuje veľa zeleniny.

Matka má s jej diétnym stravovaním mesačné výdavky cca 250 eur. Matka chodí raz za dva mesiace s
J. ohľadom cukrovky na kontroly do Trnavy, lebo bližšie detský lekár s takou špecializáciou nie je. Matka
poberá mesačne na diétne stravovanie dcéry príspevok v sume 18,72 eur.13. Podľa vyjadrenia matky ona sama otcovi nepovedala o zdravotných problémoch s cukrovkou dcéry.
On sa to podľa nej dozvedel len pred pol rokom od svojej bývalej priateľky.

14. Kolízna opatrovníčka súhlasila so zvýšením výživného vzhľadom na preukázané zdravotné
problémy dieťaťa, diagnostikovanú cukrovku a s tým zvýšené výdavky. Kolízna opatrovníčka je
presvedčená, že otec pracujúci ako murár ( vychádza z jeho predmetu podnikania) má vyšší príjem.

15. Podľa § 62 ods. 2 Zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine v znení neskorších predpisov ä ďalej len

„Zákona o rodine“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností
a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

16. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností,
možnostíamajetkovýchpomerov.Pokiaľježivotnáúroveňrodičovnízkaanemajúmožnosťjuzvyšovať-
jenevyhnutnéobmedziťnárokydieťaťaaprispôsobiťichtakejtoživotnejúrovni,zákontotižneustanovuje

rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa.

17. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada
na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

18. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri
skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

19. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej

dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových
pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj
ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že
výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

20. Podľa § 2 písm. a) zákona č. 601/2003 Z.z. v znení zákona č. 372/2004 Z.z., za životné minimum
fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma
alebo úhrn súm a) 198,09 eura mesačne, ak ide o jednu plnoletú fyzickú osobu.

21. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah

ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

22. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu

výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

23. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, sa právo na výživné nepremlčuje. Možno ho však priznať len
odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch

rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

24. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť,
ak sa zmenia pomery.

25. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných
nákladov.

26. Predmetom sporu je zvýšenie výživného na dieťa.

27. Pri skúmaní dôvodov návrhu matky na zvýšenie súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa
i na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (otca). Pod odôvodnenými potrebami
oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena,
pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., akoaj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na
ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným
stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho

pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže
byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna,
a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania
a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik
novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho

úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času , kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky
skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

28. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného
tak v dobe skoršieho ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena
pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného

alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78
ods. 3 už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu
výšky výživného.

29. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za 3 roky, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného

na strane dieťaťa i na strane rodičov, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery rodičov. Súd zistil, že
u mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že úmerne veku vyrástla, navštevuje druhý
stupeň základnej školy. Maloletej bola diagnostikovaná cukrovka, pri ktorej si musí pichať 5 x denne
inzulín a pre ochranu svojho života si pravidelne merať hladinu cukru viac krát denne. Matka má zvýšené
výdavky na dcéru v súvislosti s zakupovaním pásikov (14,52 eur za balenie x 4 balenia = 58,08 eur) na

tieto merania ako aj s osobitným diétnym stravovaním dieťaťa (cca 250 eur). Taktiež pre nárast dieťaťa
sa matke zvýšili výdavky aj na jej ošatenie, hygienu.

30.Anijedenzrodičovsvojosobnýstavnezmenili.Matkevznikla30.1.2017ďalšiavyživovaciapovinnosť
k mal. J., pričom s otcom J. býva matka v spoločnej domácnosti.

31. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že príjem matky sa znížil najprv z 592,57 eur (mzda
z roku 2013) na sumu 462,36 eur predstavujúce nemocenské dávky v čase rizikového tehotenstva a
v čase podania návrhu na súd. V čase rozhodovaniu vo veci samej sa príjem matky znížil z 462,36
eur na 203,42 eur poberané ako rodičovský príspevok. Od februára 2017 poberá rodinné prídavky už

na dve deti.

32. Otec bol v konaní celý čas neaktívny a to i napriek výzve súdu, aby sa vyjadril k zápisnici z 6.4.2017,
kde sú jasne uviedol, že návrh sa javí za dôvodný. Nakoľko tu ide o konanie, ktoré môže súd začať i bez

návrhu, súd aplikujúc vyšetrovaciu zásad zisťoval pomery otca. Súd mal z jednotlivých listín preukázané,
že otec má okrem mal. Nikoly naďalej ďalšie dve maloleté deti, ktoré sú na neho výživou odkázané. v
systéme registra obyvateľov je vedený ako rozvedený. Nie je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie,
nepoberá žiadne sociálne dávky. Podľa samotnej matky dieťaťa otec nevlastní žiadny majetok, pracuje
na čierno murárske práce. Otec má od 12.1.2011 založenú živnosť s predmetom podnikania prípravné

práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práce pri realizácii exteriérov a interiérov. Otec nerobil
daňovépriznaniezaroky2015,2016.Nazákladetýchtoskutočnostísúdvychádzalztoho,žeotecmajúci
príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu bol povinný ich súdu preukázať a predložiť
podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov. Otec si predmetnú povinnosť v zmysle § 63 ods.
1 zákona o rodine nesplnil, preto sa v zmysle zákona predpokladá výška jeho priemerného mesačného

príjmu ako dvadsaťnásobok sumy životného minima. V súčasnosti je suma životného minima fyzickej
osoby vo výške 198,09 eur a jej 20 násobok je 3.961,80 eur. Na základe vyššie uvedeného a absencie
konania otca preukázať svoje osobné, majetkové a zárobkové pomery (napriek osobitnej výzve súdu)
súd si obligatórne ustálil otcov priemerný mesačný čistý príjem 3.961,80 eur.

33. Na základe týchto skutočností súd dospel k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného otcovi.
V ustálenej súdnej praxi ohľadom určovania výživného je zaužívané, že výživné sa určuje pri žiakovi
základnej školy v rozmedzí cca 20 % z príjmu otca deleno počet detí, ku ktorým má povinný rodič
zákonnú vyživovaciu povinnosť. Súd postupoval týmto myšlienkovým pochodom a zistil, že 20 % zčistej mesačnej mzdy otca je 264,12 eur ( 20% z 3961,80 eur deleno 3). Nakoľko samotná matka
navrhla zvýšiť výživné na sumu 150 eur mesačne, súd otcovi zvýšil výživné z 90 eur práve na túto
sumu 150 eur. Takto určené výživné bude optimálne vzhľadom na fakt, že otec sa o mal. J. nezaujíma,

nenavštevuje, nič naviac nekupuje, výživné platí nepravidelne. Súd zvýšil výživné od 26.8.2016, kedy bol
podaný návrh na súd. Takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným
potrebámdieťaťa,hlavneprejehonepriaznivýzdravotnýstavastýmspojenýmivýdavkami,takireálnym
možnostiam a schopnostiam rodičov. Obaja rodičia si musia uvedomiť, že dieťa má znášať životnú
úroveň svojich rodičov a podľa toho súd určuje i výživné.

34. Nakoľko súd zvýšil výživné otca od 26.8.2016, súd vyčíslil otcovi nedoplatok na zročnom výživnom
za obdobie od 26.8.2016 do 30.6.2017 v sume 612 eur. Nedoplatok bol vyčíslený za obdobie do
30.6.2017 z dôvodu, že rozhodoval dňa 15.6.2017, t.j. už v 15 deň v mesiaci. (K sume 612 eur dospel
súd tak, že vychádzal z toho, že otec by mal platiť mesačne výživné 90 eur , lebo matke nepreukázala
ňou uvádzaný nedoplatok na výživnom na dieťa a došlo k zvýšeniu výživného o 60 eur pri celom mesiaci.

a) Za 6 dní augusta 2016 má otec doplatiť 11,61 eur (výpočet: 6/31 x 60 eur/; b) za obdobie september
2016 až jún 2017 by mal doplatiť 600 eur /60 eur x 10 mesiacov/. Celkový nedoplatok na zročnom
výživnom 612 eur (11,61 + 600 = 611,61, zaokrúhlene 612 eur) súd povolil otcovi splácať mesačne po 20
eur (612 deleno 36 mesiacov) vychádzajúc z zaužívanej súdnej praxe, môcť povoliť splátky najviac po
dobu 36 mesiacov. Súd povolil dlh splácať z dôvodu, lebo v prvom rade je nutné platiť si bežné výživné

a popri tom splatiť dlh.

35. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p. veta prvá, že žiaden z účastníkov nemá nárok
na náhradu trov konania

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na
súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník
konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti
odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav

veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.
Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd (§ 55 zák. č. 233/1995 Z. z. v
spojení s § 48 zák. č. 233/1995 Z. z.).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o
maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.
Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri
neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy,
ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola
upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k
maloletému.