Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, May 28, 2019

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 3T/64/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615010355
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Radoslav Rusnák

ECLI: ECLI:SK:OSSN:2019:7615010355.4

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Spišská Nová Ves samosudca JUDr. Radoslav Rusnák na hlavnom pojednávaní konanom

dňa 28. mája 2019 takto

r o z h o d o l :

Obžalovaný:
I. D., nar. XX.X.XXXX E. E. L. P., trvale bytom D. G.,
Y. XXX/XX, okres Vranov nad Topľou, konateľ spoločnosti
D., D..O..M.. Sečovská Polianka,

u z n á v a s a z a v i n n é h o , ž e

v bližšie nezistenej dobe v mesiaci apríl 2014 v Mníšku nad Hnilcom, pri objekte uhoľných skladov
konajúc v mene spoločnosti L. -P., s.r.o., Sečovská Polianka, predstieral pred zástupcom spoločnosti
N., s.r.o., Š. XXX, záujem o získanie tam odstaveného nákladného návesu zn. SCHWARZMULLER
SPA 3/E, ev. č. N. XXXYB, VIN č. E., ktorého držiteľom bola práve spoločnosť N., s.r.o., ale vlastníkom
spoločnosti WALTER LEASING, GmbH (pôvodne pod obchodným menom WALTER TRAILER - RENT,
GmbH), Rakúsko, za účelom čoho požiadal o jeho vyskúšanie na obdobie najviac troch dní s tým, že

sa potom opätovne stretnú a v prípade jeho záujmu dohodnú ďalší postup, čo mu bolo aj zástupcom
spoločnostiN.,s.r.o.umožnené,následnenávespripojilnaťahačzn.Mercedesazmiestaodišiel,pričom
v tomto čase vedel, že žiadnu dohodu o nadobudnutí návesu neuzavrie a náves nevráti, po uplynutí
dohodnutého času už zástupcov spoločnosti N., s.r.o. nekontaktoval, náves im nevrátil, pričom s ním
naložil nezisteným spôsobom, čím vlastníkovi návesu spoločnosti WALTER LEASING, GmbH, NO-Sűd,
Strasse 14, Postfach 36, AT-2355 Wiener Neudorf, Rakúsko, spôsobil škodu vo výške 7.986,- €,
t e d a

na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do omylu a spôsobil tak na cudzom
majetku väčšiu škodu,

č í m s p á c h a l

prečin podvodu podľa § 221 ods. 1, 2 Tr. zákona.

Podľa § 44 Tr. zákona upúšťa obžalovanému od uloženia súhrnného trestu podľa § 42 Tr. zákona,
pretože pokladá trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Vranov nad
Topľou sp. zn. 12T 87/2013 zo dňa 2.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove sp. z. 9To
34/2017 zo dňa 19.12.2018 v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu s probačným
dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov s uloženou povinnosťou podrobiť sa v
súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku
alebo inému výchovnému programu na ochranu spoločnosti a nápravu obžalovaného, za dostatočný.Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkazuje s nárokom na náhradu škody na civilný proces poškodenú
spoločnosť WALTER LEASING, GmbH, NO-Sűd, Strasse 14, Postfach 36, AT-2355 Wiener Neudorf,
Rakúsko.

o d ô v o d n e n i e :

Prokurátor Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves podal na tunajší súd obžalobu na obžalovaného I.
D. pre skutok a trestný čin popísaný vo výroku tohto rozsudku.

Na poslednom hlavnom pojednávaní dňa 28.5.2019 súd konal v neprítomnosti obžalovaného na jeho
vlastnú žiadosť a v jeho neprítomnosti aj vyhlásil tento rozsudok.

Obžalovaný I. D. pred súdom vyhlásil, že je nevinný a následne vo veci vypovedal zhodne ako v
prípravnom konaní. Uviedol, že vypomáhal svojmu synovi ako vodič pre jeho firmu L.-P., avšak nemal
s touto firmou žiadny vzťah. Na základe inzerátu sa skontaktovali s nejakým pánom, ktorého meno
nevedel uviesť, ktorý inzeroval náves Panav a ťahač Renault Magnum, o ktoré mali záujem. Následne

so svojím synom I. D. (ďalej ml.) odišli do Popradu, kde vo večerných hodinách boli ohliadať uvedený
ťahač, podľa dohody na druhý deň išli do Spišskej Novej Vsi, odkiaľ boli navigovaní do nejakej dediny,
ktorej meno nevedel, kde dorazili v doobedňajších hodinách a zdržali sa tam od 10.30 hod. do 12.30 hod.
Boli v objekte, kde bola opravovňa pneumatík, v tom čase tam opravovali dvaja chlapi motorové vozidlo
Tatra, potom tam prišiel B. P., ktorého predtým nepoznal, povedal meno a názov firmy, v ktorej podniká,

nedávali mu však žiadne doklady. Uviedli, že chcú náves a ťahač, v tom čase tam bol iba jeden náves
zn. Panav červenej farby, iný náves tam nebol. Doklady mu potom poslali aj mailom, avšak o týždeň im
povedal, že to nie je možné, a preto sa už o vec nezaujímal a ani v uvedenej obci už viackrát nebol. V tom
čase bolo zimné obdobie, pravdepodobne začiatok roka 2014, mohlo ísť o mesiac január, február. Okrem
B. P. s inou osobou do kontaktu neprišiel a rozprával sa o bežných veciach iba s neznámymi osobami,

ktorétamopravovalinákladnévozidlo.Odmarca2014maliťahačznačkyMercedessčervenýminápismi
a ornamentmi a označením Slovensko, ktorý bol evidovaný v mýtnom systéme. Tento ťahač mali do
jesene 2014, kedy ho vrátili kvôli neplateniu leasingu. V dobe návštevy v obci nemali žiadny náves a
ťahač, do dediny pricestovali na osobnom motorovom vozidle Peugeot 307. Ďalej uviedol, že pečiatky
firmy L. - P., ktoré mu boli ukázané na polícii, nie sú z tejto firmy, pretože vo firme mali pečiatky väčšie,

na ktorých je uvedené IČO a DIČO. Uviedol, že sa mu vidí, že jeho syn v priebehu týždňa posielal firme
N. s. r. o. nejaké dokumenty vrátane účtovníctva, nevedel však, či tam boli aj nejaké pečiatky.

Svedok I. D. ml. - syn obžalovaného uviedol, že je majiteľom firmy L.-P. D. G., jeho otec I. D. mu
vypomáhal. Spolu s ním bol v januári 2014 ohliadnuť v Poprade Renault Magnum a náves Panav na

podklade zverejneného inzerátu. Keďže tam bol iba ťahač, dohodli sa s jeho vodičom, že pôjdu pozrieť
aj náves, ohľadom ktorého mal byť postúpený leasing. Za tým účelom sa dohodli telefonicky na ohliadke
a asi o 2-3 dni ho išli ohliadnuť do nejakej obce, kde ho videli stáť na dvore, po čase prišiel nejaký pán,
ktorý povedal, že je majiteľ toho návesu Panav. Tento pán sa rozprával s jeho otcom ohľadne leasingu a
jeho postúpení, boli tam ešte nejakí dvaja muži, ktorí opravovali motorové vozidlo Tatra. Počas ohliadky

návesu a jeho stavu tam prišiel nejaký pán, ktorý doniesol súčiastky na pokazený lesovoz a pán, čo sa
predstavil ako majiteľ firmy mu za súčiastky platil. Tento pán ich potom vyviedol smerom na Rožňavu.
Podľa dohody s majiteľom poslal mailom doklady za účelom uskutočnenia zmluvného prevodu, čo aj
urobil, avšak nikto sa im už neozval.

Svedok ďalej doplnil, že inzerát bol na meno C. L., a keď sa boli pozrieť na ten náves, tak sa im predstavil
nejaký pán, že je majiteľ tohto návesu, a že on postupuje leasing na auto Magnum a náves Panav,
svedok identifikoval, že išlo o B. P., N. K. však neidentifikoval ako osobu, s ktorou prišli do kontaktu.
Svedok nevedel uviesť, v akej dedine boli náves ohliadať, tvrdil, že to bolo v priestoroch spoločnosti
N., ktorý bol ohradený plotom, kde sa náves aj nachádzal. Ohľadom prepisu leasingu sa rozprával jeho

otec práve s B. P., na základe toho potom posielal potrebné doklady mailom na adresu N..sk. S otcom
na miesto išiel motorovým vozidlom Peugeot 307, keďže v tom čase firma nemala žiadny ťahač, ťahač
Mercedes Aktros mala firma až od marca 2014. V tom čase nemali ani žiadne návesy, všetky vozidlá,
ktoré mali, parkovali v sídle spoločnosti v Sečovskej Polianke. Svedok ďalej uviedol, že sa mu zdá, že
pri ohliadke návesu nedávali žiadne doklady alebo dokumenty a nepamätá si, že by dávali na papier

pečiatku spoločnosti. Ťahač Mercedes Aktros bol vybavený mýtnou jednotkou od obdobia, kedy autozobrali na leasing z Bratislavy v marci 2014. V júni 2014 získali do prenájmu náves Schmitz, ktorý mal
pridelené evidenčné číslo E. XXX. Pokiaľ ide o pečiatku, ktorá mu bola predložená na polícii, na nej boli
všetky identifikačné údaje, avšak na prvý pohľad videl, že táto pečiatka nie je ich pečiatkou, keďže ich

pečiatky boli väčšie, majú ešte označenie DIČ, že sú platcom DPH.

Svedok B. P. uviedol, že vo firme N. s. r. o. bol konateľom, podnikali v nákladnej doprave a predaji dreva.
Od spoločnosti Walter Leasing Rakúsko mali v nájme autá a návesy, a to aj zn. Panav a náves značky
SCHWARZMULLER ev. čísla N. XXXYB. Od obžalovaného sa dozvedel, že práve on bol pozerať ich

súpravu v servise v Poprade, ktorú inzeroval na odstúpenie leasingu alebo na predaj jeho kolega N. K..
Práve od kolegu sa dozvedel, že do Mníška nad Hnilcom prišiel jeden pán ohliadať náves, ktorý asi nebol
inzerovaný. Preto sám išiel do Mníška nad Hnilcom, kde na mieste, kde bol náves odstavený, už ho
čakali záujemcovia, boli tam s bielym ťahačom zn. Mercedes, nevšimol si, že by bol oblepený reklamou
alebo niečím iným, pričom vtedy vstúpil do jednania s obžalovaným ohľadne podmienok, za akých by
vedeli náves odstúpiť, hoci na to nebol pripravený. Následne odišiel do sídla firmy do obce Švedlár pre

technický preukaz od návesu, protokoly z STK a ďalšie doklady, ktoré priniesol späť do Mníška nad
Hnilcom. Zmluvu nevedeli vypracovať, keďže náves nebol ich, pamätal si, že v ten deň bol piatok, mohlo
ísť o apríl 2014, máj 2014 alebo okolo toho mesiaca, nevedel však, či to bolo začiatkom alebo koncom
mesiaca. S obžalovaným sa dohodol, že náves mu dá odskúšať na víkend, keďže obžalovaný hovoril, že
pôjde v pondelok pre pneumatiky do Trnavy a po ceste späť pôjde cez Spišskú Novú Ves, že si zavolajú

(predpokladal, že telefón obžalovaného mal kolega K.) a doriešia veci ohľadom návesu. Z vlastného
rozhodnutia preto náves obžalovanému zapožičal, a keďže nemal žiaden doklad o zapožičaní, na
žiadosť obžalovaného, syn obžalovaného opečiatkoval do zošita odtlačok pečiatky firmy ako potvrdenie
toho, že tam bol, odtlačok potom svedok odovzdal pri šetrení veci polícii. Pri jednaní ohľadom návesu
obžalovaný riešil v podstate iba to, že pneumatiky na vozidle boli zjazdené, čo videl asi pred dvomi

týždňami, keď s druhým synom bol náves ohliadnuť, a preto svedok telefonoval pánovi Vojtkovi, či menil
pneumatiky na tomto návese, čo nepotvrdil. Okrem svedka, obžalovaného a jeho syna, pri jednaní iné
osoby neboli, okolo prechádzali v tom čase iba Jozef Vojtko a Pavol Vozár, ale s nimi sa nerozprávali.
Celé jednanie aj s jeho odbehnutím do obce Švedlár a návratom trvalo asi jednu hodinu. Ťahač nebol
počas jednania pripojený s návesom, to sa stalo až po tom, čo sa dohodli o jeho vyskúšaní. Po tom,

čo obžalovaný odišiel s návesom, ho už nevrátil, neozval sa im, snažili sa ho kontaktovať telefonicky,
svedok ich bol zháňať aj v Sečovskej Polianke na adrese, ktorá bola na pečiatke, avšak nestretol tam
nikoho, písomne ho však nekontaktovali.

Na hlavnom pojednávaní svedok potvrdil, že osoba, s ktorou jednal o návese, bol práve obžalovaný I.

D., pokiaľ išlo o syna obžalovaného, tohto si nevšímal vzhľadom na to, že jednal s obžalovaným. Pred
súdomuviedol,ženevievyvrátiťalebopotvrdiť,čitambolajsynobžalovaného,keďžesihonezapamätal.
Potvrdil, že rakúsky prenajímateľ tohto návesu vedel o tom, že náves nevyužívajú a z toho dôvodu
ho chcú buď vrátiť alebo ponúknuť niekomu inému. Počas jednania si nevyžiadal údaje o osobe, s
ktorou jednal, pred výsluchom dňa 9. 4. 2015, kde na fotografii opoznal obžalovaného D., mu neboli

políciou ukázané fotografie. Odcudzenie návesu sa nahlásilo neskôr, možno aj po uplynutí troch až
piatich mesiacov, keďže stále dúfali, že sa to vyrieši, obžalovaný sa im však stratil a videli ho potom
už iba na polícii.

Na hlavnom pojednávaní svedkovi bola predložená fotografia ťahača značky Mercedes ev. č. E. XXX J.,

(ktorú predložil obhajca č. l. 200-201), k čomu svedok uviedol, že o tomto vozidle nevie nič, nepamätá
si na jeho nálepky, akurát vie, že išlo o biely Mercedes.

Svedok G. E. uviedol zhodne ako v prípravnom konaní, že v lete 2014 (nevedel uviesť mesiac) v
dobe okolo 12.00 hod. prechádzal okolo odstavnej plochy s I. E., kde sa v tom čase nachádzal náves

SCHWARZMULLER, ktorý patril spoločnosti N.. Išlo o sivý náves so sivou plachtou, ktorý práve svedok
doniesol z Rakúska, avšak pri práci ho nepoužíval, keďže pracoval na živnosť pre túto firmu do roku
2013. Vedel však, že spoločnosť chce predať tento náves kvôli leasingu. V dobe, kedy prechádzali okolo,
videl B. P., obžalovaného a ďalšiu osobu, ktorú nepoznal, iba sa s nimi pozdravili a odišli preč, čo sa
stalo na vzdialenosť cca 5-10 m. Videl, že ťahač bol pod návesom, čo znamenalo, že bol pripravený

na odtiahnutie, nevšimol si, či bol namontovaný, zaistený, tretia osoba bola pri ťahači a návese, avšak
nevedel, čo tam robila. B. P. sa vtedy rozprával s obžalovaným. Všimol si, že ťahač bol asi Mercedes
bielej farby, nevedel, či na ťahači boli nejaké nápisy, nevedel ani jeho evidenčné číslo. Asi po mesiaci
mu povedal B. P., že náves dal niekde na skúšku, ale sa mu už nevrátil.Svedkovibolaprečítanáčasťzjehovýpovedezprípravnéhokonania,vktorejuviedol,že vtomčasebola
jar, a že B. P. sa bavil s dvoma neznámymi ľuďmi, že náves bol už zapnutý za ťahač Mercedes. Svedok

k tomu uviedol, že v tom čase mohla byť jar, ale vzhľadom na odstup času si to už presne nepamätá, a
že náves bol zapnutý za ťahač, takže vlastne zhodne vypovedal ako v prípravnom konaní. Ďalej uviedol,
že už nevie popísať druhú osobu, hoci potvrdil pravdivosť výpovede z prípravného konania, že druhá
osoba bola výrazne mladšia.

Svedok I. E. uviedol, že spoločne s G. E. prechádzali okolo miesta, kde bol odstavený náves
SCHWARZMULLER, kde s týmto návesom, ako živnostník pracoval pre spoločnosť N., avšak v roku
2014 v tom čase pre nich nepracoval asi 2 mesiace, iba počul, že chcú náves predať. Náves bol
odstavený v Mníšku nad Hnilcom, kde ho odstavil práve on a nedošlo k jeho premiestneniu aj dva
mesiace. Dôvodom odstavenia na tom mieste bolo to, že býval v blízkosti a na náves mohol dohliadnuť.
V dobe, kedy okolo neho prechádzali, videl tam B. P., ktorý sa tam rozprával s inou osobou, bol si istý,

že išlo o obžalovaného, nevedel sa vyjadriť, či tam bola aj ďalšia osoba, keďže si to nevšímal. Všimol si,
že tam bol ťahač bielej farby, značku uviesť nevedel a v tej dobe už bola celá súprava spojená. Odvtedy
tam náves už nevidel.

Svedkovi bola prečítaná časť z výpovede z prípravného konania, kde uviedol, že ťahač bol Mercedes a

v tej dobe tam bola tretia mladšia osoba, ktorú si však nevšímal a táto osoba sa nerozprávala s B. P..
K tomu svedok uviedol, že si to už nepamätá vzhľadom na odstup času, avšak vtedy rozprával, čo si
pamätal. Ďalej svedok uviedol, že na polícii pri výsluchu ukázal na fotografiu osoby, s ktorou sa rozprával
B. P., pričom pred výsluchom 9. 4. 2015 mu nebola predložená fotografia obžalovaného.

Svedok N. K. v podstate uviedol, že si vzhľadom na odstup času pamätá iba to, že leasing návesu chceli
odstúpiť, niekto mu telefonoval a následne bol pán D., ktorého on predtým nevidel, pozrieť na odstavený
náves zn. Schwarzmüller v Mníšku nad Hnilcom, pri jednaní bol iba jeho kolega B. P.. Náves bol iba
poskytnutý na skúšobnú jazdu, a ani nie na niekoľko dní, náves však im už nebol vrátený. Svedok sa
stále informoval u kolegu B. P., ktorý videl D. a vedel kto to je, čo je s návesom, kolega vyhľadal toho

pána., avšak neúspešne. Telefonicky ho nekontaktovali, keďže nemal žiadne číslo, všetky veci riešil
kolega, ktorý informoval aj prenajímateľa v Rakúsku. Na otázku kedy vec oznámili na polícii odpovedal,
že vtedy keď bol odcudzený, avšak dátum si nepamätal. Ďalej v podstate uviedol, že je možné, že v
tom čase mal telefónne číslo osoby, ktorá mu ohľadom návesu volala, avšak nevedel, kto mu volá, či
mu volal práve obžalovaný.

SplnomocnenecpoškodenéhoJ.O.,ktoréhovýpoveďbolaprečítaná, uviedol,žepracujeprespoločnosť
Walter Leasing GmbH Rakúsko, ktorej predchádzajúci obchodný názov bol Walter Trailer-Rent GmbH.
K okolnostiam prevzatia návesu SCHWARZMULLER SPA 3/E, VIN č. E., ktorého boli vlastníkom, sa
vyjadriť nikto v spoločnosti a ani on nevedel. Potvrdil však, že dňa 17. 9. 2012 uzatvorila ich spoločnosť

ako predávajúci kúpnu zmluvu so spoločnosťou N., s. r. o. Š.Á. XXX, predmetom ktorej bol uvedený
nákladný náves, za spoločnosť N., s. r. o. zmluvu podpísali obidvaja konatelia N. K. S. B. P.. Dohodnutá
kúpna cena bola vo výške 18.610,- €, ktorú však kupujúci neuhradil a od októbra 2012 do konca roku
2014 uhradil celkom 27-mesačných splátok po 405,- € a 55,- € mesačne za havarijné poistenie. V
decembri 2014 na základe zistenia, že po vozidle je vyhlásenie pátranie, zmluvu vypovedali a spoločnosť

N., s.r.o. vyzvali na vrátenie vozidla, čo sa nestalo. Na úplné zaplatenie kúpnej ceny bolo ešte potrebné
zaplatiť 15 splátok po 405,- €, spolu 6.075,- €.

Ďalej uviedol, že podľa bodu E) uvedenej zmluvy bola dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, kedy
predmet kúpy zostáva do úplného splnenia záväzkov kupujúceho z kúpnej zmluvy a do obdŕžania

písomného potvrdenia predávajúceho kupujúcim, že kúpna cena je úplne uhradená, vo vlastníctve
predávajúceho.

Podľa bodu 12. 5. Všeobecných obchodných podmienok k zmluve „používanie predmetu kúpy tretími
osobami je povolené iba s predchádzajúcim písomným súhlasom predávajúceho“. Svedok potvrdil, že

spoločnosť nedala spoločnosti N., s.r.o. žiaden súhlas alebo povolenie, aby predmetné vozidlo poskytla
do užívania inej osobe a v tejto veci ich I. D. alebo firma L.-P. neoslovila. Cítia sa poškodenými týmto
protiprávnym postupom, ktorý má za následok zmarenie možnosti uplatňovať si vlastnícke právo k
vozidlu.Na hlavnom pojednávaní boli prečítané nasledovné listinné dôkazy:
- z úradných záznamov OR PZ, odbor kriminálnej polície Spišská Nová Ves zo dňa 4.9.2014 vyplynulo,

že na podklade vyťaženia osôb B. P. S. N. K. bolo iniciované trestné konanie,
- z odborného vyjadrenia znalca Ing. Petra Onderuša č. 58/2014 k výpočtu hodnoty nákladného návesu
značky SCHWARZMULLER SPA 3/E, VIN č. E., vyplynulo, že hodnota vozidla s DPH bola 7.986,- €,
- na č. l. 28 sa nachádzajú tri odtlačky pečiatok firmy L. - P., s.r.o., Y. XXX/XX, D. G., 094 14, s
uvedenímDIČaIČO,pričompodľavýpisuzobchodnéhoregistramajiteľomfirmyjeI.D.,ktorýjesúčasne

konateľom firmy,
- z výpisu z obchodného registra vyplynulo, že spoločnosť N., s.r.o. má sídlo v obci Š. XXX a štatutárnym
orgánom - konateľmi sú N. K. S. B. P.,
- podľa kúpnej zmluvy (č. l. 121-122) bol náves SCHWARZMULLER SPA 3/E, VIN č. E., odpredaný
spoločnosťouWALTERTRAILER-RENT,GmbH,Rakúsko,prespoločnosťN.,s.r.o.Š.zasumu18.610,-
€ s tým, že pri preberaní vozidla kupujúci zaplatí 1.600,- € a doplatok v sume 17.010,- € je splatný od

16.10.2012 v 42 za sebou idúcich splátkach po 405,- € a poistné krytie za mesiac 55,- €. Podľa bodu
E) je dohodnutá výhrada vlastníckeho práva, kde predmet kúpy zostáva do úplného splnenia všetkých
záväzkov kupujúceho z kúpnej zmluvy a do obdržania písomného potvrdenia predávajúceho kupujúcim,
že kúpna cena je úplne uhradená, vo vlastníctve predávajúceho,
-zevidenčnejkartyvozidlavyplynulo,ževozidloSCHWARZMULLERSPA3/E, VINč.E.-jenákladným

návesom vo farbe šedá tmavá, ktorého vlastníkom je spoločnosť WALTER TRAILER - RENT, GmbH,
Rakúsko, osvedčenie vydané držiteľovi dňa 25.10.2012, ktorým je spoločnosť N., s.r.o. N., Š. XXX,
- z dodacieho listu vyplynulo, že uvedený nákladný náves bol odpredaný spoločnosti N., s.r.o. za sumu
18.610,- € dňa 17.9.2012,
- podľa zoznamu vozidiel firma L. - P., s.r.o. bola držiteľom vozidiel: v dobe od 10.2.2014 osobné

motorové vozidlo Peugeot 308 ev. č. VT XXX J., nákladné vozidlo - ťahač značky Mercedes - Benz XXXX
B. XXX, ev. č. E. XXX J., farby bielej od 24.3.2014 a od 27.6.2014 vozidlo Schmitz Cargobull SCS 24/
L, ev. č. E. XXX H. - nákladný náves,
- z evidenčnej karty vozidla vyplynulo, že ťahač návesu Mercedes Benz 1844 LS 934 bielej farby bol v
držbe spoločnosti L. - P., s.r.o. až do 19.11.2014 a nákladný náves Schmitz Cargobull ev. č. E. XXX H.

bol v držbe spoločnosti L. - P., s.r.o. od 18.8.2014, pričom bol prvýkrát evidovaný v Slovenskej republike
dňa 27.6.2014,
- podľa správy Prezídia PZ SR č. l. 54 Národná ústredňa SIRENE informovala, že podľa vyjadrenia
majiteľa spoločnosti WALTER TRAILER - RENT, GmbH, Rakúsko, nákladný náves SCHWARZMULLER
SPA 3/E, VIN č. E., nemalo zariadenie na monitorovanie pohybu (GPS),

- podľa správy spoločnosti Mercedes Benz Financial Services Slovakia, s.r.o. Bratislava, automobil
Mercenes Benz Arctros 1844 nemal pri predaji a odovzdaní nájomcovi namontované funkčné zariadenie
na monitorovanie pohybu,
- zo správy Národnej diaľničnej spoločnosti, a.s. Bratislava v nadväznosti na prílohu - správu spoločnosti
SkyToll, a.s., ktorá poskytuje služby elektronického výberu mýta, vozidlo ev. č. E. XXX J. /ťahač

Mercedes/bolo zaregistrované v mýtnom systéme, avšak neexistuje žiadny mýtny záznam a záznam
o pohybe vozidla na úsekoch D1 medzi Popradom a Košicami a cestami II. triedy 50 medzi Rožňavou
a Hriadky (okres Trebišov), č. 79 medzi obcou Hriadky a Vranov nad Topľou, č. 18 medzi Popradom a
Vranov nad Topľou a č. 68 Prešov a Košice, mýtny systém bol registrovaný na firmu L. - P. od 5.5.2014
do 20.8.2014,

- na hlavnom pojednávaní predložil obhajca nasledovné písomné doklady (č l. 199 -203): kópie pečiatok
z cestovného pasu obžalovaného s dátumami výjazdu na Ukrajinu, a to v dňoch 5.4.2014, 13.4.2014,
20.4.2014, 27.4.2014, 15.4.2014, 19.3.2014 (ktoré samosudca stotožnil porovnaním s originálom
pasu obžalovaného), fotografie ťahača značky Mercedes ev. č. E. XXX J. s pripevneným návesom
valníkového návesu Schmitz Cargobull s nápisom Trawolger ev. č. E. XXX H. s osvedčením č. 11/2014

vydaným spoločnosťou Česmad Slovakia od 30.6.2014, pričom ťahač je bielej farby na oboch dverách
s nálepkou loga a nápisu Mercedes a nápisom Actros, v prednej časti ťahača sú vodorovne umiestnené
hviezdy po obvode karosérie červenej farby, ktoré súvisle zasahujú do bočných častí karosérie a
následne sa šikmo zvažujú smerom dole po dverách.

Na základe takto vykonaného dokazovania súd hodnotil dôkazy jednotlivo a v ich súhrne v zmysle § 2
ods. 12 Tr. poriadku, pričom skutkový stav zistil a ustálil ako je popísaný vo výroku tohto rozsudku.V konaní bolo nepochybne dokázané, že firma N., D..O..M.. Š., ktorej konateľmi bol B. P. S. N. K.,
boli držiteľmi nákladného návesu značky SCHWARZMULLER SPA 3/E, ev. č. N. XXXYB, VIN č. E.,
ktorého vlastníkom však bola spoločnosť WALTER LEASING, GmbH (pôvodne pod obchodným menom

WALTER TRAILER - RENT, GmbH), Rakúsko, na podklade medzi nimi uzatvorenej kúpnej zmluvy s
výhradou vlastníckeho práva. Svedčia o tom výpisy z obchodného registra spoločnosti N., D..O..M.. Š.,
evidenčná karta vozidla, ktorá potvrdila, že jeho držiteľom bola práve spoločnosť N., s.r.o. Zo zmluvy
medzi oboma spoločnosťami vyplynulo, že dohodnutá cena motorového vozidla bola na sumu 18.610,-
€,ktorúkupujúciplatilvmesačnýchsplátkachspoluspoistením,zvýpovedezástupcupoškodenejstrany

J. O. vyplynulo, že doposiaľ neuhradená cena za motorové vozidlo ku dňu výpovede zmluvy vo forme
splátok činila spolu 6.130,- €, z odborného vyjadrenia spracovaného príslušným znalcom na určenie
všeobecnej hodnoty motorového vozidla vyplynulo, že cena návesu bola v sume 7.986,- €.

Obžalovaný I. D. nenamietal, žeby ku skutku nedošlo tak ako ho popisovala obžaloba, poprel však, že
by bol jeho páchateľom. Na svoju obranu uviedol v podstate to, že spolu so synom I. D. ml. síce bol

náves, ktorý chceli odkúpiť ohliadnuť, išlo však o náves zn. Panav, bolo to začiatkom roka 2014, kedy v
areáli firmy N. s. r. o. jednal s B. P. (z jeho výpovede vyplynulo, že nebol v Mníšku nad Hnilcom, ale vo
Švedlári, kde sídli firma N. s. r. o.). Keďže sa ohľadom návesu nedohodli, o vec sa ďalej nezaujímal. V
uvedenej obci sa zdržal v dobe od 10.30 hod. do 12.30 hod. Na svoju obranu ďalej uviedol, že odtlačok
pečiatok firmy L.-P. s. r. o., ktoré polícii predložil B. P., nepatrili firme jeho syna a pri ohliadke nedali

odtlačky pečiatok na nejaký papier. Ťahač značky Mercedes bol bielej farby a mali ho až od marca 2014.

Jeho obranu a skutkové tvrdenia v celom rozsahu podporil jeho syn I. D. ml., ktorý nespochybnil, že bol
ohliadať začiatkom roka náves zn. Panav, ohľadom ktorého však jednal s B. P. jeho otec, v súvislosti
s možným postúpením leasingu zasielal potrebné doklady svojej firmy na mailovú adresu N..sk. Po

ohliadnutí odtlačkov pečiatok však spochybnil, že by išlo o pečiatky jeho firmy L. P. s. r. o.

Obrana obžalovaného a v nadväznosti na to aj tvrdenia svedka I. D. ml. bola vyvrátená výpoveďami
svedkov B. P., I. E. S. G. E., ktorí zhodne potvrdili, že práve obžalovaný s ďalšou osobou, ktorú
neidentifikovali, boli ohliadnuť v obci Mníšek nad Hnilcom náves zn. SCHWARZMULLER SPA 3/E, ev.

č. N. XXXYB, ktorý bol odstavený na odstavnej ploche, keďže nebol používaný. Uvedení svedkovia
potvrdili zhodne aj to, že náves bol pripojený k ťahaču zn. Mercedes, ktorým bol aj odtiahnutý, ako o
tom vypovedal B. P.. Svedok B. P. usvedčil obžalovaného aj v tom, že práve jemu odovzdal za účelom
odskúšania predmetný náves na víkend, keďže ohliadka sa vykonávala v piatok s tým, že v pondelok sa
dohodnúnaďalšompostupe,obžalovanýnávesprivezienaspäť,čosavšaknestalo,čopotvrdilajsvedok

N. K.. O odovzdaní návesu obžalovanému nebola spísaná žiadna písomná dohoda. Výpoveď svedka
N. K. však neprispela k identifikácii osôb, ktoré náves „zapožičali“, keďže nebol pri jednaní prítomný,
z výpovede tohto svedka ako aj I. D. ml. však vyplynulo, že firma N. s. r. o. inzerovala náves Panav a
ťahač Renault za účelom ich odpredaja, na ktorý reagoval I. D. ml.

Výpovede svedkov, ktorí usvedčili obžalovaného, súd považoval za pravdivé, keďže svedkovia celkom
logicky a bez vzájomných rozporov popísali zhodne skutkové okolnosti, a najmä podstatné skutočnosti,
a to miesto činu, opoznanie obžalovaného, ťahača zn. Mercedes bielej farby a jeho pripojenie ďalšou
osobou (synom obžalovaného) do súpravy (čo znamená, že bol pripravený k odtiahnutiu). Súd sa
nestotožnilsobhajobou,žeichvýpovedebolirozporné,keďželogickyvzhľadomnaodstupčasusinajmä

svedkovia G. E. a I. E. nemohli pamätať udalosti, ktoré boli pre nich v tej dobe nevýznamné, nemohli
predpokladať, že budú do budúcnosti o veci vypovedať, keďže neboli ani na skutku zainteresovaní.
Súd preto nemal pochybnosti o pravdivosti ich výpovedí na podklade tvrdení obhajoby, že zn. ťahač
Mercedes bol bielo-červený, resp. olepený červenými nálepkami, keďže toto tvrdenie bolo zavádzajúce.
Z fotografie uvedeného ťahača (č. l. 200 -201) súd zistil, že celý ťahač je bielej farby (tak ako je označený

aj v evidenčnej karte vozidla), červené nálepky netvoria prevažnú a výraznú časť karosérie do tej miery,
že by bolo namieste konštatovať, že auto bolo bielo-červené.

Z ich výpovedí bolo možné preto bezpečne ustáliť tú časť skutku, že práve obžalovaný predstieral
pred zástupcom spoločnosti N., s.r.o. záujem o získanie odstaveného nákladného návesu zn.

SCHWARZMULLER, za účelom čoho požiadal o jeho vyskúšanie na obdobie najviac troch dní s tým, že
sa potom opätovne stretnú a v prípade jeho záujmu dohodnú ďalší postup, čo mu bolo B. P. umožnené,
následne náves pripojil na ťahač zn. Mercedes a z miesta odišiel, pričom z výpovedí B. P. S. N. K.
bolo dokázané, že po uplynutí dohodnutého času náves nevrátil a zástupcov spoločnosti N., s.r.o.nekontaktoval. Keďže ani šetrením polície nebolo zistené, kde sa náves nachádza, súd v zhode s
obžalobou konštatoval, že obžalovaný s ním naložil nezisteným spôsobom.

Výpovede týchto svedkov vyvrátili obranu obžalovaného aj v tom, že na ohliadku prišiel už začiatkom
roka 2014 osobným motorovým vozidlom Peugeot 308, nie ťahačom zn. Mercedes, ktorý (ako to potvrdili
aj doklady k evidencii tohto ťahača) bol v držbe spoločnosti L.-P. s. r. o. v dobe až od 24.3.2014.
Svedkovia pritom zhodne potvrdili, že nešlo o začiatok roka 2014 ako uvádzal obžalovaný, ale o
neskoršie obdobie. Svedok B. P. uviedol, že mohlo ísť o apríl, máj 2014 alebo „okolo toho mesiaca“,

pamätal si, že išlo o piatok. V tejto súvislosti obhajoba predložila originál cestovného pasu obžalovaného
s tým, že pečiatky prekročenia hraníc dokladujú, že obžalovaný bol od 5.4.2014 do 13.4.2014, ďalej od
20.4.2014 až 27.4.2014, dňa 15.4.2014 a 19.3.2014 (tento dátum nie je pre súd podstatný) mimo územia
Slovenskej republiky, a to na Ukrajine, a preto prakticky sa nemohol skutku dopustiť. V tejto súvislosti
obhajoba spochybnila aj opoznávanie obžalovaného s argumentom, že svedkom B. P., G. E. S. I. E.
policajti ešte pred výsluchom dňa 9. 4. 2015 (kde im boli ukázané fotografie viacerých osôb) predložili

fotografiu obžalovaného.

K uvedenej obrane súd uvádza, že je síce pravda, že fotografia s podobizňou obžalovaného bola
svedkom predložená políciou ešte pred právne účinným výsluchom zo dňa 9. 4. 2015, avšak to
neznamená, že svedkovia neopoznali a nemohli opoznať obžalovaného ako páchateľa skutku, keďže

ešte pred súdom, kde ho videli „naživo“ potvrdili, že ide o osobu, ktorá jednala s B. P.. Súd nemal
pochybnosti o hodnovernosti ich výpovedí, keďže svedkovia v zhode so skutočnosťou opísali ťahač
zn. Mercedes a miesto, kde stretli obžalovaného, čiže udalosti, ktoré neboli nereálne alebo vymyslené.
Nemožno opomenúť ani to, že svedok B. P. vypovedal pred políciou o osobe obžalovaného, ktorého bol
hľadať aj v sídle firmy L.-P. s. r. o. v Sečovskej Polianke, keďže disponoval odtlačkami pečiatok firmy

ako dôkaz toho, že jednal s osobou z tejto firmy. Skutočnosť, že obžalovaný v apríli 2014 cestoval na
Ukrajiny však nevyvracia, že by nemohol byť v Mníšku nad Hnilcom. Porovnaním cestovného pasu, resp.
pečiatok o prekročení štátnych hraníc obžalovaným s jednotlivými dňami v apríli 2014 v nadväznosti na
jeho pobyt na Ukrajine vyplynulo, že obžalovaný nebol vycestovaný v dňoch 4. 4. a 18. 4., pričom tieto
dni pripadali na piatok. Obžalovaný pritom mohol prekročiť hranice republiky v akomkoľvek čase, takže

aj v prípade ak by v ten-ktorý piatok odcestoval na Ukrajinu, mohol byť v doobedňajších hodinách v
Mníšku nad Hnilcom. Ťahač zn. Mercedes nemal namontovaný monitoring pohybu (GPS), mýtny systém
bol registrovaný na firmu L. - P. až od 5.5.2014, takže objektívne jeho pohyb nemohol byť zachytený.
Uvedené dôkazy vo svojom súhrne preto nepotvrdili obranu obžalovaného.

Tvrdenia obžalovaného, že so synom mali záujem o náves Panav, a že následne mali k dispozícii iný
náves, nevyvrátili, že by po dohode s B. P. si obžalovaný „nezapožičal“ náves zn. SCHWARZMULLER.
Súd pritom nevylúčil, že obžalovaný mohol byť so synom napríklad aj začiatkom roka 2014 vo
Švedlári, resp. jeho syn aj doručovať doklady svojej firmy mailom, avšak táto udalosť, pokiaľ bola
pravdivá, nesúvisela s teraz posudzovaným skutkom. Obdobne ani neskoršie nahlásenie veci na polícii

neznamená, že sa skutok nestal, alebo žeby ho nespáchal obžalovaný, keďže držitelia návesu po
predmetnej udalosti sa najprv snažili náves vypátrať, aby došlo k jeho vráteniu, čo bolo z ich pohľadu
celkom logické.

Na podklade hodnotenia dôkazov súd dospel k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne a

nepochybne preukázaná, a preto ho uznal za vinným zo spáchania predmetného skutku.
Súd odmietol návrh prokurátora na vykonanie dokazovania prečítaním zápisníc z rekognície, ktorý
polícia realizovala počas výsluchu svedkov dňa 9. 4. 2015, keďže tento úkon nebol úkon samostatný,
ale bol súčasťou zápisnice o výsluchu svedkov, pričom súd sa vyporiadal s otázkou identifikácie
obžalovaného v rámci hodnotenia dôkazov.

Obdobne súd odmietol návrh prokurátora na prečítanie úradného záznamu vyšetrovateľa k nahliadnutiu
do mailovej korešpondencie z firmy syna obžalovaného, keďže uvedený úkon nemohol byť použitý
ako dôkaz. Údaje z mailovej pošty bolo potrebné dokumentovať nie iba jednostranným písomným
záznamom. Navyše, pre rozhodnutie veci súdom nebolo potrebné, či syn obžalovaného (ne)odoslal

potrebné doklady reagujúc na inzerát ohľadom návesu Panav a ťahača Renault.Po subjektívnej aj objektívnej stránke obžalovaný naplnil skutkovú podstatu prečinu podvodu podľa §
221 ods. 1, 2 Tr. zákona, pretože na škodu cudzieho majetku seba obohatil tým, že uviedol niekoho do
omylu a spôsobil tak na cudzom majetku väčšiu škodu v zmysle 125 Tr. zákona (presahujúcu 2.660,-€).

Obžalovaný sa uvedeného konania dopustil tým, že ku škode poškodenej firmy, ktorej spôsobil škodu
vo výške 7.986,- €, si ponechal náves značky SCHWARZMULLER SPA 3/E, ev. č. GL XXXYB, E. Č.. E.
tak, že držiteľovi návesu predstieral záujem o jeho kúpu, hoci už v tom čase vedel, že sa tak nestane
a náves nevráti, čomu zodpovedá aj jeho ďalšie konanie, keďže držiteľ návesu sa napriek snahe na

neho už nedokázal skontaktovať. Konal pritom v priamom úmysle podľa § 15 písm. a) Tr. zákona, keďže
chcel porušiť záujem chránený Trestným zákonom, ktorý sleduje ochranu majetku osôb a organizácii
pred podvodnými konaniami iných osôb, ktorí sa obohacujú na úkor tohto majetku.

Obžalovaný pôsobí ako živnostník, je konateľom spoločnosti D., s.r.o., je ženatý, z miesta bydliska je
hodnotený všeobecne, býva v rodinnom dome, jeho správanie v mieste bydliska je na požadovanej

úrovni a doposiaľ nebol prejednávaný komisiou na ochranu verejného poriadku. V registri priestupkov
má evidované iba priestupky na úseku dopravy, naposledy dňa 12.7.2018, ktoré boli väčšinou riešené
vo forme blokovej pokuty. Podľa odpisu z registra trestov bol 8 krát odsúdený, naposledy rozsudkom
Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 87/2013 zo dňa 2.6.2016 v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Prešove sp. zn. 9To 34/2017 zo dňa 19.12.2018, ktorým bol odsúdený za skutky

spáchané dňa 13. 11. 2011 pre trestné činy spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona porušovania
domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona a nebezpečného vyhrážania podľa § 360
ods. 1, 2 písm. a) Tr. zákona na súhrnný trest odňatia slobody v trvaní 3 rokov s podmienečným
odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej
dobe v trvaní 5 rokov, súčasne mu bola uložená povinnosť podrobiť sa v súčinnosti s probačným a

mediačným úradníkom alebo iným odborníkom programu sociálneho výcviku alebo iného programu. V
rámci uloženia súhrnného trestu bol zrušený výrok o treste z trestného rozkazu Okresného súdu Vranov
nad Topľou zo dňa 3.6.2013 sp. zn. 10T 4/2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 28.6.2013, ako aj
výrok o treste z rozsudku Okresného súdu Michalovce sp. zn. 3T 4/2012 zo dňa 16.2.2012, ktorým mu
bol uložený peňažný trest vo výške 1.500,- € a náhradný trest odňatia slobody v trvaní 6 mesiacov.

Pri rozhodovaní o treste súd vychádzal z ustanovení § 31 a § 34 Tr. zákona, teda z účelu trestu a zásad
jeho ukladania. V zmysle § 34 ods. 3 Tr. zákona pri určovaní druhu trestu a jeho výmery prihliadol najmä
na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti,
na osobu obžalovaného, jeho pomery, možnosti jeho nápravy.

Vzhľadom na rozsudok Okresného súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 87/2013, ktorý bol
prvostupňovým súdom vyhlásený dňa 2. 6. 2016 súd zistil, že obžalovanému v konaní, ktorý spáchal
trestný čin v apríli 2014, by mal byť uložený súhrnný trest odňatia slobody.

Súd rozhodol podľa § 44 Tr. zákona a upustil obžalovanému od uloženia súhrnného trestu podľa §
42 Tr. zákona, pretože pokladá trest odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného
súdu Vranov nad Topľou sp. zn. 12T 87/2013 zo dňa 2.6.2016 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Prešove sp. z. 9To 34/2017 zo dňa 19.12.2018 v trvaní 3 rokov s podmienečným odkladom
na skúšobnú dobu s probačným dohľadom nad jeho správaním v skúšobnej dobe v trvaní 5 rokov

s uloženou povinnosťou podrobiť sa v súčinnosti s probačným a mediačným úradníkom alebo iným
odborníkom programu sociálneho výcviku alebo inému výchovnému programu na ochranu spoločnosti
a nápravu obžalovaného, za dostatočný.

Podľa § 288 ods. 1 Tr. poriadku odkázal s nárokom na náhradu škody na civilný proces poškodenú

spoločnosť WALTER LEASING, GmbH, NO-Sűd, Strasse 14, Postfach 36, AT-2355 Wiener Neudorf,
Rakúsko. Súd vychádzal z toho, že podľa bodu 12. 5. Všeobecných obchodných podmienok pri
zmluvnom vzťahu „používanie predmetu kúpy tretími osobami je povolené iba s predchádzajúcim
písomným súhlasom predávajúceho“, ktorý držiteľ návesu nemal. Preto mal súd zato, že došlo k
spoluzavineniu firmy N. s. r. o. vo vzťahu k poškodenej firme a pre rozhodnutie o škode by bolo potrebné

vykonať ďalšie dokazovanie v civilnom konaní, ktoré presahuje potreby trestného stíhania.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 (pätnásť) dní od
jeho oznámenia na tunajší súd.

Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba
rozsudok doručiť. Ak sa rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby,
oznámením je až doručenie rozsudku.
V písomne podanom odvolaní treba uviesť, proti ktorým výrokom odvolanie
smeruje, a či smeruje aj proti konaniu, ktoré rozsudku predchádzalo.
Obžalovaný môže odvolaním napadnúť rozsudok pre nesprávnosť výroku,

ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsahu, v ktorom súd prijal
jeho vyhlásenie, že je vinný, alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku
uvedeného v obžalobe.
Poškodený môže odvolaním napadnúť nesprávnosť výroku o náhrade škody.
Oprávnená osoba sa po vyhlásení rozsudku môže odvolania výslovne vzdať

alebo podané odvolanie môže výslovným vyhlásením vziať späť, a to až do
doby, než sa odvolací súd odoberie na záverečnú poradu.