Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Wednesday, November 28, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 2Asan/15/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4015200892
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Hargaš

ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:4015200892.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Hargaša a členov

senátu JUDr. Kataríny Benczovej a JUDr. Eriky Šobichovej v právnej veci žalobcu (sťažovateľa): E.
P., nar. XX.XX.XXXX, H. XXXX/X, V., právne zastúpeného Prosman a Pavlovič advokátska kancelária,
s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281 proti žalovanému: Krajské riaditeľstvo Policajného zboru v
Nitre, Piesková 32, Nitra, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa 17. júla
2015 č. k. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK, o kasačnej sťažnosti sťažovateľa proti rozsudku Krajského súdu
v Nitre č. k. 11S/202/2015-66 zo dňa 7. septembra 2016 takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k. 11S/202/2015-66

zo dňa 7. septembra 2016 zrušuje a vec mu vracia na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Nitre (ďalej v texte rozsudku aj „krajský súd“) postupom podľa §
190 Správneho súdneho poriadku (ďalej len „SSP“) zamietol žalobu a podľa § 168 ods. 1 SSP v spojení
s § 175 ods. 1 SPP žalovanému nepriznal náhradu trov konania. Rozhodnutím zo dňa 17.07.2015
č. KRPZ-NR-KDI-62/2015-SK žalovaný ako odvolací orgán odvolanie podané žalobcom zamietol a
potvrdil rozhodnutie Okresného dopravného inšpektorátu Topoľčany zo dňa 13.05.2015 č. ORPZ-TO-
ODI2-49/2015-P.

2. Uznesením zo dňa 05.12.2014 pod ČVS: ORP-68/DI-TO-2014 bolo začaté trestné stíhanie pre prečin
ublíženia na zdraví na tom skutkovom základe, že dňa 28.11.2014 o 15.25 hod. viedol vodič osobné
motorové vozidlo zn. C. A6 ev. č. V. XXX M. na účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným
domom Kaufland v Topoľčanoch, pričom počas jazdy z doposiaľ nezistených príčin došlo k zrážke s
pracovníkom obchodného domu Kaufland chodcom E. P., ktorý v danom úseku tlačil pred sebou väčšie
množstvokošíkov,následkomčohochodecP.podľalekárskejsprávyutrpelzraneniasneurčenoudĺžkou
práceneschopnosti.

3. Po vykonanom dokazovaní MV SR OR PZ v Topoľčanoch vydalo dňa 06.12.2015 uznesenie, ktorým
bola vec postúpená na Okresný dopravný inšpektorát OR PZ v Topoľčanoch ako správnemu orgánu
príslušnému na prejednanie priestupkov proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, lebo výsledky
skráteného vyšetrovania preukazujú, že nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť
priestupkom proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990
Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 372/1990 Zb. o priestupkoch“).

4. Okresné riaditeľstvo PZ v Topoľčanoch vydalo dňa 17.03.2015 rozkaz o uložení sankcie za priestupok
č. ORPZ-TO-ODI2-49/2015-P, ktorým bol žalobca uznaný za vinného zo spáchania priestupku podľa §
22 ods. 1, písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a podľa § 11 ods. 1, písm. a/ citovaného zákonaobvinenému bola uložená sankcia - pokarhanie na tom skutkovom základe, že žalobca dňa 28.11.2014
o 15.25 hod. tlačil nákupné vozíky po účelovej komunikácii po parkovisku pred obchodným domom
Kaufland v Topoľčanoch, pričom podľa znaleckého posudku vypracovaného znalcom z odboru doprava

cestná nevenoval pozornosť dianiu okolo seba, neprispôsobil svoje konanie okamžitej dopravnej situácii
a vytvoril vodičovi motorového vozidla Audi A6 ev.č. V. XXX M., ktoré viedol vodič C. K. po účelovej
komunikácii po parkovisku pred obchodným domom Kaufland v Topoľčanoch prekážku neočakávanú a
náhlu a došlo k zrážke motorového vozidla so žalobcom. Pri dopravnej nehode došlo k zraneniu žalobcu,
ktorýutrpelpodľaznaleckéhoposudkuvypracovanéhoznalcomzodboruzdravotníctvoafarmáciaťažké

zranenie a s dĺžkou liečby a práceneschopnosťou minimálne 6 týždňov. Proti citovanému rozkazu podal
žalobca odpor.

5. Žalobca podľa znaleckého posudku č. 114/2014 vypracovaného MUDr. E. H., znalcom z odboru
zdravotníctvoafarmácia,odvetviesúdnelekárstvautrpelúrazťažkýsdĺžkouliečbyminimálne6týždňov.
Znalec z odboru doprava cestná Ing. V. P., vypracoval znalecký posudok č. 1/2015. Zo znaleckého

posudku vyplýva, že technickou príčinou nehody bolo vytvorenie kolíznej situácie zo strany žalobcu,
ktorý tlačil súpravu nákupných vozíkov a svojou technikou pohybu a aj tým, že nesledoval dianie okolo
seba, vytvoril vodičovi osobného motorového vozidla zn. Audi A6 prekážku náhlu a zároveň aj prekážku
neočakávanú.

6. Uvedeným konaním žalobca porušil povinnosť ustanovenú v § 53 ods. 2, 3, 4 s poukazom na § 137
ods. 2, písm. c/ zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke“) a bol uznaný za vinného zo spáchania priestupku
proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1, písm. g/ zákon č. 372/1990 Zb. o
priestupkoch. Podľa § 11 ods. 3 zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch sa upustilo od uloženia sankcie,

nakoľko k náprave páchateľa postačuje samotné prejednanie priestupku.

7. Krajský súd vo svojom rozhodnutí uviedol k námietke, že neboli naplnené všetky štyri znaky skutkovej
podstaty, nasledovné: o priestupok sa jedná v prípade, ak je súčasne naplnený tzv. materiálny znak a
formálny znak priestupku.

Materiálny znak je v zákonnej definícii vyjadrený tak, že ide o:
1. zavinené konanie, pri priestupkoch sa vyžaduje subjektívna zodpovednosť, pričom priestupkový
zákona rozlišuje dva druhy zavinenia, a to nedbanlivosť a úmysel,
2. škodlivosť ako znak priestupku vyjadruje stupeň spoločenskej nebezpečnosti protiprávneho konania.
Formálnymi znakmi priestupku sú: všeobecné znaky priestupku, ktoré sú spoločné pre všetky priestupky

- zavinenie, vek a príčetnosť páchateľa.
Znaky skutkovej podstaty priestupku umožňujú priestupky špecifikovať. Skutková podstata priestupku
musí obsahovať štyri znaky: subjekt, subjektívnu stránku, objekt, objektívnu stránku.
Subjektom - môže byť len fyzická osoba, ktorá je deliktuálne spôsobilá, t. j. ktorá v čase spáchania
priestupku dovŕšila 15 rokov svojho veku a bola príčetná. V tomto prípade bol subjektom priestupku

žalobca ako chodec tak, ako je definovaný v § 2 ods. 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke,
ktorý sa pohyboval pešo na účelovej komunikácii tak, že tlačil pred sebou niekoľko nákupných vozíkov.
Krajský súd sa nestotožnil s výkladom, ktorý prezentoval žalobca v podanej žalobe, v zmysle ktorého, ak
žalobca tlačil viac ako jeden vozík, nie je možné ho považovať za chodca. Krajský súd v tejto súvislosti
poukázal na to, že v citovanom ustanovení zákona o cestnej premávke sa vo vete pred bodkočiarkou

uviedlo,žechodcomjeúčastníkcestnejpremávkypohybujúcisapešo,pričomďalejzákonlenvymenúva
príklady, kedy treba považovať osobu za chodca. Tento výpočet je demonštratívny, teda rozhodne nie je
možné z neho vyvodiť záver, že ak chodec tlačí (ťahá) viac vozíkov, kočíkov, alebo iných predmetov, už
ho nemožno považovať za chodca. Zákon nemôže postihovať všetky situácie, v akých sa môže chodec
stať účastníkom cestnej premávky. Výklad žalobcu v tom zmysle, že citované ustanovenie zákona sa

vzťahuje na jednu osobu a jeden kočík, vozík a nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov a ťahá
20 sánok, alebo vedie 20 zvierat nie je poľa názoru súdu správny, pretože by potom nebolo možné
považovať za chodca ani osobu, ktorá tlačí (ťahá) napr. dva vozíky, alebo dva kočíky. Podľa názoru súdu
je pre posúdenie veci irelevantná skutočnosť, koľko vozíkov, kočíkov a pod. osoba chodca ťahá alebo
tlačí. Podstatné je zistenie, či sa osoba pohybuje po cestnej komunikácii pešo.

Subjektívnastránka-podľa§3zák.č.372/1990Zb.opriestupkoch,nazodpovednosťzapriestupokstačí
zavinenie z nedbanlivosti, ak zákon výslovne neustanoví, že je potrebné úmyselné zavinenie. Zavinenie
žalobcu je vyjadrené vo výroku prvostupňového správneho orgánu tak, že sa žalobca uznáva vinným,
pričom týmto výrokom je vyslovená jeho vina.Objektom vo všeobecnosti sú vybrané spoločenské vzťahy chránené zákonom, resp. právom chránené
záujmy. Najvšeobecnejším primárnym objektom je záujem na ochrane riadneho výkonu verejnej správy.
Objektom skutkovej podstaty priestupku, z ktorého bol žalobca uznaný vinným je ochrana bezpečnosti

a plynulosti cestnej premávky .
Objektívna stránka je najmä protiprávny charakter konania alebo nekonania, jeho negatívny následok a
príčinnásúvislosťmedzinimi.Objektívnoustránkoujeprotiprávnycharakterkonaniažalobcu,popísanýv
samotnom skutku priestupku, pričom medzi týmto konaním a vznikom dopravnej nehody je nepochybne
príčinná súvislosť. Súd sa nestotožnil s tvrdením žalobcu v podanej žalobe, že sa žalobca pred začatím

manévru (kruhového otočenia súpravy vozíkov) ubezpečil o tom, že sa za ním nenachádza žiadne auto.
Takéto tvrdenie nevyplývalo ani z výpovede samotného žalobcu na pojednávaní, ktorý uviedol, že keď
prechádzal do ľavého protismerného pruhu, tak sa otočil a vtedy auto nevidel, ale zároveň uviedol,
že musel dávať pozor, aby niekoho nezrazil vozíkmi. Na otázku, či v čase, keď prekračoval stredovú
deliacu čiaru, sa presvedčil, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, žalobca uviedol, že úplne dozadu
sa neobzrel, musel dávať pozor, aby s vozíkmi niekoho nezrazil. Na ďalšiu otázku, či sa nepozrel bokom,

keď prekračoval deliacu čiaru, uviedol, že sa bokom pozrel, ale vozidlo nevidel. Uvedená výpoveď
žalobcu však bola vyvrátená znalcom z odboru cestná doprava Ing. P., ktorý uviedol, že E. P. sa so
súpravou nákupných vozíkov pohyboval po priestore pravého jazdného pruhu, prakticky po celej jeho
šírke, ale nakoniec prekročil aj stredovú deliacu čiaru bez toho, aby sa presvedčil, či môže bez ohrozenia
do jazdného pruhu vstúpiť, či sa v jazdnom pruhu pohybuje nejaké vozidlo alebo nie a navyše sa ešte

zvrtol chrbtom smerom do jazdného pruhu a vysunul pravú nohu dozadu, chodidlom von. Toto jeho
konanie - vystrčenie pravej nohy dozadu bolo nepredvídateľné. Ak by pracovník Kauflandu (žalobca)
nebol zaujatý len tlačením nákupných vozíkov a sledoval a vnímal aj dianie okolo seba, nemusel vstúpiť
do jazdného koridoru prechádzajúceho osobného motorového vozidla a nemuselo dôjsť k stretu vozidla
s chodidlom jeho pravej nohy. Osoba tlačiaca nákupné vozíky nie je subjektom s právom prednostného

pohybu v dopravnom priestore.

8. Krajský súd nemal pochybnosti o tom, že priestupok kladený žalobcovi za vinu sa stal tak, ako to
vyplývalo z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu a že žalobca sa tohto priestupku dopustil.
Žalovaný vo veci rozhodoval dňa 17.07.2015 na základe odvolania žalobcu, pričom rozhodnutie

prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.05.2015 potvrdil. Podľa názoru krajského súdu sa
žalovaný v dôvodoch svojho rozhodnutia logicky a vecne správne vysporiadal s jednotlivými námietkami
žalobcu v podanom odvolaní. V konaní správnych orgánov krajský súd nezistil také pochybenia a to
ani procesné, z ktorých by bolo možné vyvodiť porušenie práv žalobcu ako účastníka priestupkového
konania. Správne orgány dostatočným spôsobom zistili skutkový stav a vyvodili z neho správny právny

záver, pričom ich rozhodnutia sú vecne správne a zákonu zodpovedajúce. Taktiež bol dodržaný i
procesnýpostupvovzťahukžalobcovi,ktorýbolposkončeníobjasňovaniapriestupkuriadnepredvolaný
na ústne pojednávanie, na ktorom mu bolo oznámené, že je obvinený zo spáchania konkrétneho
priestupku, ku ktorému mal možnosť sa vyjadriť, bol oboznámený s podkladmi rozhodnutia a spôsobom
ich získania, čo potvrdil i svojím podpisom.

9. Krajský súd uviedol, že pokiaľ právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.05.2015 v konaní pred
správnym orgánom prvého stupňa navrhol vykonať nové znalecké dokazovanie bez toho, aby uviedol, v
čomvidínesprávnosťznaleckéhoposudku,ktorývypracovalznalecIng.P.,malsúdzato,žezadôkaznej
situácie, z ktorej vychádzal prvostupňový správny orgán, by bolo nehospodárne vykonať nové znalecké

dokazovanie.

10. Proti tomuto rozsudku podal žalobca v zastúpení advokátom včas kasačnú sťažnosť, v ktorej uviedol,
žeprávneposúdenievymedzeniasubjektupriestupku,ktoréuviedolkrajskýsúd,považujezanesprávne.
Argumentáciu súdu, že žalobca bol v danej situácii chodcom a že je dôležitá iba skutočnosť, že osoba

sa pohybovala po cestnej komunikácii pešo, považoval za nesprávnu. Výklad § 2 ods. 2 písm. f) zákona
č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke sa vzťahuje na jednu osobu a jeden kočík, vozík, sánky a zviera a
ustanovenie nerieši situáciu, ak osoba tlačí 20 vozíkov ako to bolo v prípade žalobcu. Sťažovateľ mal za
to, že keďže nebol chodcom tak sa na neho nemohli vzťahovať ustanovenia týkajúce sa chodcov, preto
nemohol byť ani subjektom uvedeného priestupku, ktorý sa mu kládol za vinu. Je nutné ho považovať za

nemotorové vozidlo. Mal za to, že odôvodnenie právneho predpisu súdom dostatočne nevysvetlilo prečo
krajský súd aplikoval tento právny predpis. Uvedené odôvodnenie sa nedalo považovať za dostatočné
vyrovnanie sa s námietkami žalobcu.11. Sťažovateľ namietal, že zo skutkového stavu nevyplývalo, že by sťažovateľ svoje konanie smeroval
v danom čase k prejdeniu vozovky z jednej strany na druhú. S touto skutočnosťou sa krajský súd
vôbec nezaoberal, a to napriek tomu, že na uvedenú skutočnosť sťažovateľ opakovane poukazoval, a

to aj pri výsluchu súdom. Sťažovateľ zdôraznil, že v čase pred dopravnou nehodou sa nepohyboval/
neprechádzal cez cestu z jednej strany na druhú, ale sa pohyboval v smere jazdy v pravom pruhu cestnej
vozovky. Svojím konaním tak nenaplnil formálnu objektívnu stránku priestupku, ktorý sa mu kladie za
vinu.

12. Sťažovateľ uviedol, že v napadnutom rozsudku ani v rozhodnutí prvostupňového orgánu (vo výroku
ani v odôvodnení) nebolo uvedené, či spáchal sťažovateľ skutok, ktorý sa mu kládol za vinu úmyselne
alebo z nedbanlivosti, t. j. aká bola vôľová a vedomostná zložka zavinenia k objektu, objektívnej
stránke priestupku a protiprávnosti priestupku. Krajský súd ani žalovaný sa vo svojich rozhodnutiach
vôbec nezaoberal zavinením. Bez zavinenia niet priestupku. Pri nevedomostnej nedbanlivosti musí byť
okrem nevedomosti súčasne daná i povinnosť a možnosť predvídať porušenie alebo ohrozenie záujmu

chráneného zákonom. Nič z uvedeného správne orgány nepreukázali. Nedostatok niektorej z týchto
zložiek vždy znamená, že čin je nezavinený, t. j. nie je naplnená ani subjektívna stránka priestupku.

13. Ďalej v kasačnej sťažnosti uviedol, že zistené konanie sťažovateľa bolo v súlade s jeho pracovnými
povinnosťami a právnymi predpismi, a toto konanie neohrozilo a ani neporušilo záujem chránený § 53

ods. 2, 3, a 4 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke, žalobca bol jedinou osobou, ktorá niesla
nepriaznivénásledkyuvedenéhokonania.Miestomnaktoromkdopravnejnehodedošlo,jekomunikácia
pri nákupnom centre, na ktorej je zvýšený pohyb chodcov s nákupnými vozíkmi alebo aj bez nich.
Uvedené miesto zo svojej povahy, a to napriek tomu, že ho tak zákon explicitne neoznačuje je miestom,
kde by mali primerane platiť ustanovenia § 59 ods. 3 zákona č. 8/2009 Z. z o cestnej premávke.

14. Sťažovateľ mal za to, že žalovaný bol povinný si v priestupkovom konaní zabezpečiť také dôkazy,
ktoré by umožnili rozhodnúť o tom, či bol priestupok spáchaný alebo nie a súd mal povinnosť zistiť, či
bol posudzovaným konaním porušený alebo aspoň ohrozený záujem spoločnosti v zmysle § 2 ods. 1
zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch.

15. Sťažovateľ napádal skutkový stav veci opísaný v znaleckom posudku z dôvodu, že práve vodič bol
ten, kto si počínal nedbanlivo, keď sa snažil predchádzať sťažovateľa, ktorý v tom čase pred sebou tlačil
súpravu20ksnákupnýchvozíkov,napriektomu,ževodičsťažovateľavdostatočnomčasovompredstihu
registroval (vodič uvedené vo svojej výpovedi potvrdil). Krajský súd ako aj žalovaný bol povinný uviesť

vo svojom rozhodnutí konkrétne dôvody, pre ktoré sťažovateľom navrhovaný dôkaz (nové znalecké
dokazovanie)nebolovsprávnomkonanívykonané.Tým,žesprávnyorgánnavrhovanýdôkaznevykonal
a ani sa vo svojom rozhodnutí s jeho odmietnutím dostatočne nevysporiadal, odoprel tak sťažovateľovi
právo na spravodlivý proces. Krajský súd mal k uvedenému porušeniu základných práv sťažovateľa v
prieskume zákonnosti rozhodnutia žalovaného prihliadnuť a vyvodiť z neho príslušné právne následky.

16. Sťažovateľ navrhoval aby kasačný súd zrušil rozhodnutie žalovaného, prípadne aj prvostupňového
správneho orgánu a vrátil vec žalovanému na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi náhradu trov
konania alebo aby zrušil rozsudok krajského súdu a vec vrátil na ďalšie konanie a priznal sťažovateľovi
náhradu trov kasačného konania.

17. Žalovaný ku kasačnej sťažnosti uviedol, že sťažovateľ sa svojím konaním správal ako účastník
cestnej premávky, čím vedome porušil ustanovenia všeobecne záväzného právneho predpisu a
dopustil sa dopravného priestupku. Nebolo možné konanie sťažovateľa považovať v súlade s jeho
pracovnými povinnosťami a právnymi predpismi ako to uviedol v kasačnej sťažnosti, keď jeho konanie

v inkriminovanom čase bolo vykonané na účelovej komunikácii na ktorú sa vzťahuje zákon o cestnej
premávke upravujúc pravidlá cestnej premávky, práva a povinnosti osôb v súvislosti s cestnou
premávkou a pod. K veci ďalej uviedol, že tam kde nie je krajnica alebo je krajnica neschodná, chodí
sa čo najbližšie pri ľavom okraji vozovky. To platí aj pre chodca, ktorý nesie predmet, ktorým by mohol
ohroziť premávku na chodníku alebo krajnici.

18. Podľa žalovaného zamestnanecký výkon sťažovateľa nebol celkom štandardný (tlačenie súpravy
vozíkov dlhej 6-7 metrov bez prítomnosti odborne poučenej osoby) vyžadoval si prijať také opatrenia,
aby spôsob organizácie dopravy na úseku bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky nebol narušený.Dokazovanie bolo vykonané procesne legálnymi dôkazmi, skutkový stav veci po vyhodnotení dôkazov
bol riadne spoľahlivo zistený a preukázaný, na základe ktorého sa dospelo k záveru, že skutok ktorý
sa kládol za vinu sťažovateľovi sa skutočne stal a bol zákonne uznaný vinným zo spáchania priestupku

proti bezpečnosti a plynulosti v cestnej premávke.

19. Vzhľadom na námietky, ktoré boli obsiahnuté v kasačnej sťažnosti považuje žalovaný za nedôvodné,
pričom má za to, že zo strany sťažovateľa ide o účelovú snahu privodiť si len priaznivejšie rozhodnutie.
Žalovaný navrhoval aby kasačný súd zamietol kasačnú sťažnosť a dospel k záveru, že napadnuté

rozhodnutie o odvolaní bolo vydané v súlade so zákonom.
20. Najvyšší súd Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) ako súd kasačný [§ 438 ods. 2 zákona
č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“)], po zistení, že kasačnú sťažnosť podal včas
účastník konania, zastúpený v súlade s ustanovením § 449 ods. 1 SSP, bez nariadenia pojednávania
(§ 455 SSP) preskúmal vec a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je v zmysle § 462 ods. 1 SSP
dôvodná, a preto rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 455 SSP s tým, že dňa vyhlásenia

rozhodnutia bol zverejnený na úradnej tabuli súdu a na internetovej stránke najvyššieho súdu. o zrušení
napadnutého rozsudku a o vrátení veci krajskému súdu na ďalšie konanie.

21. Úlohou kasačného súdu bolo posúdiť zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného zo dňa
17.07.2015 a posúdiť, či tento vo vzťahu k žalobcovi postupoval v súlade so zákonom, keď potvrdil

rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu zo dňa 13.05.2015, ktorým bol žalobca uznaný za
vinného zo spáchania priestupku proti bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky podľa § 22 ods. 1,
písm. g/ zák. č. 372/1990 Zb. o priestupkoch a správny orgán prvého stupňa upustil od uloženia sankcie
za priestupok.

22. Podľa § 491 ods. 1, 2 SSP, ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania začaté
podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti.
Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je

ním fyzická osoba alebo právnická osoba.

23. Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov, priestupkom
je zavinené konanie, ktoré porušuje alebo ohrozuje záujem spoločnosti a je za priestupok výslovne
označené v tomto alebo v inom zákone, ak nejde o iný správny delikt postihnuteľný podľa osobitných

právnych predpisov, alebo o trestný čin.

24. Podľa § 11 ods. 3 vyššie citovaného zákona, od uloženia sankcie možno v rozhodnutí o priestupku
upustiť, ak k náprave páchateľa postačí samotné prejednanie priestupku.

25. Podľa § 22 ods. 1 písm. g/, ods. 2 písm. c/ vyššie citovaného zákona, priestupku proti bezpečnosti
a plynulosti cestnej premávky sa dopustí ten, kto
g) poruší všeobecne záväzný právny predpis o bezpečnosti a plynulosti cestnej premávky, v ktorého
dôsledku vznikne dopravná nehoda.
Za priestupok podľa odseku 1

c) písm. e), g) až i) možno uložiť pokutu od 150 eur do 800 eur a zákaz činnosti do troch rokov.

26. Podľa § 2 ods. 1, 2 písm. f/ zák. č. 8/2009 Z. z. o cestnej premávke a o zmene a doplnení niektorých
zákonov, v znení neskorších predpisov účinných v čase spáchanie skutku, cestnou premávkou na účely
tohto zákona sa rozumie užívanie diaľnic, ciest, miestnych komunikácií a účelových komunikácií 1) (ďalej

len „cesta“) vodičmi vozidiel a chodcami.
Na účely tohto zákona sa ďalej rozumie
f) chodcom účastník cestnej premávky pohybujúci sa pešo; chodcom je aj osoba, ktorá napríklad
tlačí alebo ťahá sánky, detský kočík, vozík pre osoby so zdravotným postihnutím alebo ručný vozík s
celkovou šírkou nepresahujúcou 600 mm, osoba, ktorá sa pohybuje na lyžiach, korčuliach, skejtborde

alebo obdobnom športovom vybavení, pomocou mechanického alebo elektrického vozíka pre osoby so
zdravotným postihnutím, a osoba, ktorá tlačí bicykel alebo motocykel, alebo vedie zviera.27. Podľa § 53 ods. 2, 3, 4 vyššie citovaného zákona, chodci, ktorí prechádzajú cez priechod pre
chodcov, musia brať ohľad na vodičov prichádzajúcich vozidiel najmä tým, že neprechádzajú jednotlivo,
ale v skupinách. To platí aj voči vodičom odbočujúcim na cestu, cez ktorú chodci prechádzajú. Chodec

nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a
vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Iným účastníkom cestnej
premávky ako chodcom je používanie priechodu pre chodcov zakázané.
Mimo priechodu pre chodcov sa smie cez vozovku prechádzať len kolmo na jej os. Chodci smú
prechádzať cez vozovku mimo priechodu pre chodcov, len ak s ohľadom na vzdialenosť a rýchlosť jazdy

prichádzajúcich vozidiel nedonútia ich vodičov na zmenu smeru alebo rýchlosti jazdy.
Pred vstupom na vozovku sa chodec musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva, a len
čo vstúpi na vozovku, nesmie sa tam bezdôvodne zdržiavať ani zastavovať. To platí na priechode pre
chodcov i mimo neho. Chodec nesmie prekonávať zábradlie ani iné zábrany.
28. Podľa § 137 ods. 1, 2, písm. c/ vyššie citovaného zákona, porušenie povinností ustanovených týmto
zákonomsapovažujezaporušenievšeobecnezáväznýchprávnychpredpisovobezpečnostiaplynulosti

cestnej premávky.
Porušením pravidiel cestnej premávky závažným spôsobom je
c) také porušenie pravidiel cestnej premávky, v ktorého dôsledku vznikne dopravná nehoda alebo
nesplnenie si povinností účastníka dopravnej nehody alebo škodovej udalosti.

29. Podľa § 139 ods. 1 SSP v písomnom vyhotovení rozsudku sa po slovách „V mene Slovenskej
republiky“ uvedie označenie správneho súdu, mená a priezviská sudcov rozhodujúcich vo veci, presné
označenie účastníkov konania a ich zástupcov, účasť prokurátora, označenie prejednávanej veci,
znenie výroku, odôvodnenie, poučenie o prípustnosti kasačnej sťažnosti, o lehote na podanie kasačnej
sťažnosti, o náležitostiach kasačnej sťažnosti, o povinnom zastúpení advokátom v kasačnom konaní

alebo o neprípustnosti opravného prostriedku, deň a miesto vyhlásenia.

30. Podľa § 139 ods. 2 SSP v odôvodnení rozsudku uvedie správny súd stručný priebeh
administratívneho konania, stručné zhrnutie napadnutého rozhodnutia, podstatné zhrnutie argumentov
žalobcu a vyjadrenia žalovaného, prípadne ďalších účastníkov, osôb zúčastnených na konaní a

zainteresovanejverejnosti,posúdeniepodstatnýchskutkovýchtvrdeníaprávnychargumentov,prípadne
odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Ak správny súd zruší rozhodnutie orgánu verejnej správy a vráti
mu vec na ďalšie konanie, je povinný v odôvodnení rozsudku uviesť aj to, ako má orgán verejnej správy
vo veci ďalej postupovať. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

31. Kasačný súd poukazuje na to, že odôvodnenie je časťou rozsudku, v ktorej správny súd vysvetľuje,
akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Preto zákon ustanovuje
konkrétne zákonné požiadavky na obsah odôvodnenia rozsudku tak, aby z neho bola zrejmá jeho
opodstatnenosť, zákonnosť a spravodlivosť. Zatiaľ čo vo výroku správny súd vyslovuje, ako rozhodol,
z odôvodnenia musí vyplynúť, prečo tak rozhodol. Správny súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo

presvedčivé a taktiež preskúmateľné z pohľadu kasačného súdu (Baricová J. a kol. Správny súdny
poriadok. Komentár. Bratislava. C.H.BECK, 2018.s. 720).

32. Súd považuje za nevyhnutné uviesť, že arbitrárnosť a zjavná neodôvodnenosť rozhodnutí súdov je
najčastejšie daná rozporom súvislosti ich právnych argumentov a skutkových okolností prejednávaných

prípadov s pravidlami formálnej logiky alebo absenciou jasných a zrozumiteľných odpovedí na všetky
právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov
a obranou proti takému uplatneniu (napr. IV. ÚS 115/03).

34. Krajský súd pri odôvodňovaní napadnutého rozsudku nepostupoval v zmysle vyššie uvedených

zákonných pravidiel. Nedôsledne sa totiž vysporiadal s námietkou subjektívnej stránky priestupku. K
námietke krajský súd uviedol, tak ako to namietal žalobca, iba že „Zavinenie žalobcu je vyjadrené
vo výroku prvostupňového správneho orgánu, že sa žalobca uznáva vinným, pričom týmto výrokom
je vyslovená jeho vina“. Takéto odôvodnenie nespĺňa kritérium presvedčivosti v zmysle § 139 ods. 2
SSP a je nepreskúmateľné. Krajský súd nezdôvodnil dostatočným spôsobom naplnenie subjektívnej

stránky priestupku. Nie je ani uvedené či spáchal žalobca skutok, ktorý sa mu kladie za vinu úmyselne
alebo z nedbanlivosti. Nesplnil si teda povinnosť právne relevantným spôsobom zdôvodniť námietku
subjektívnej stránky priestupku vznesenú žalobcom v žalobe.35. Ako vyplýva z uvedeného, odôvodnenie napadnutého rozsudku nemožno považovať za presvedčivé
a zákonné. Svojím postupom krajský súd porušil právo žalobcu na spravodlivý proces, ktoré vychádza
z čl. 46 ods. 1 a ods. 2 Ústavy SR.

36. Vzhľadom na uvedené skutočnosti kasačný súd rozsudok Krajského súdu v Nitre č. k.
11S/202/2015-66 zo dňa 07.09.2016 podľa § 462 ods. 1 SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude vec opätovne prejednať a vysporiadať so všetkými
námietkami sťažovateľa, ktoré sú uvedené v správnej žalobe, ako aj v kasačnej sťažnosti a následne

rozhodnúť, pričom krajský súd bude povinný svoje rozhodnutie náležite a presvedčivo odôvodniť.

37. Podľa § 467 ods. 3 SSP, ak kasačný súd zruší rozhodnutie krajského súdu a vec mu vráti na ďalšie
konanie, krajský súd rozhodne aj o nároku na náhradu trov kasačného konania.

38. Vzhľadom k tomu, že kasačný súd zrušil napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre a vec mu vrátil

na ďalšie konanie a v kontexte s vyššie citovaným ustanovením o trovách kasačného konania, o nároku
na náhradu trov kasačného konania rozhodne krajský súd.

39. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd SR v senáte pomerom hlasov 3:0. (§ 147 ods. 2 v spojení s §
139 ods. 4 SSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku opravný prostriedok nie je prípustný.