Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 3To/112/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2214010889
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Batisová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2214010889.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Batisovej a sudcov JUDr.

Jozefa Piknu a Mgr. Pavla Macháča, v trestnej veci obžalovaného obžalovaných Y. K., nar. XX.X.XXXX,
Y. N., nar. XX.XX.XXXX a H. E., nar. XX.X.XXXX pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1
Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného
zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona, o odvolaní obžalovaných Y. K. a H. E.
proti rozsudku Okresného súdu Dunajská Streda sp. zn. 4T/239/2014 zo dňa 7.9.2018, na verejnom
zasadnutí konanom dňa 28.1.2020 v Trnave, takto

r o z h o d o l :

I. Podľa § 321 odsek 1 písmeno e), odsek 3 Trestného poriadku zrušuje sa u obžalovaných Y. K. a H.

E. napadnutý rozsudok vo výroku o treste a spôsobe jeho výkonu.

II. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný Y. K., nar. XX.XX.XXXX v O. N., trvalé bydlisko E. XXX
o d s u d z u j e
podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2

Trestného zákona, § 56 odsek 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur.

Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
obžalovaný úmyselne zmaril, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.
III. Na základe § 322 odsek 3 Trestného poriadku sa

obžalovaný H. E., nar. XX.XX.XXXX v O. N., trvalé bydlisko I., N. U.. XX/XX
o d s u d z u j e

podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona s prihliadnutím na § 36 písmeno j), § 37 písmeno h), § 38 odsek 2
Trestného zákona, § 56 odsek. 1, odsek 2 Trestného zákona na peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur.
Podľa § 57 odsek 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad, že by výkon peňažného trestu
obžalovaný úmyselne zmaril, určuje náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom zo dňa 7.9.2018 pod sp. zn. 4T/239/2014 Okresný súd Dunajská Streda
rozhodol tak, že uznal obžalovaných Y. K., Y. N. a H. E. za vinných z prečinu ublíženia na zdraví podľa
§ 156 ods. 1 Trestného zákona v jednočinnom súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm.

a) Trestného zákona spolupáchateľstvom podľa § 20 Trestného zákona na tom skutkovom základe, že
dňa 3. februára 2013 v čase okolo 01.30 hod. v Šamoríne, okres Dunajská Streda, na Bratislavskej ceste
v miestnej reštaurácii zv. Ricardo - Kamo Restaurant po vzájomnej dohode napadli tam prítomného Mgr.
Z. S. a to tým spôsobom, že po predchádzajúcej slovnej hádke obvinený Y. N. pristúpil k Z. S. a udrel hojedenkrát päsťou do oblasti hlavy, následne pristúpil k nim obvinený H. E. a agresívne vyprevadili Mgr.
Z. S. na chodbu reštaurácie, pričom ho obidvaja začali udierať do rôznych častí tela, pričom fyzický útok
pokračoval pred uvedenou reštauráciou na parkovisku, kde k Mgr. Z. S. pristúpil obvinený Y. K. a udrel

ho päsťou do oblasti tváre, čím poškodenému Mgr. Z. S. spôsobili zranenia a to zlomeninu nosových
kostí s obojstranným krvným výronom viac vpravo, odreninu v ľavej temennej oblasti hlavy o veľkosti
0,5 x 1 cm, odreninu sliznice dutiny ústnej vpravo, zlomeninu oboch prvých rezákov pravého aj ľavého
horného zuboradia, uvoľnenie oboch prvých rezákov pravého, aj ľavého dolného zuboradia, odreniny v
čelovej oblasti, pomliaždenie tváre s opuchom hornej a dolnej pery viac vpravo, ktoré si vyžiadali dobu

liečenia v priemere 14 - 21 dní, podľa znaleckého posudku.
Za to im prvostupňový súd uložil podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona, § 36 písm. j), § 37 písmeno h), §
38 odsek 2, § 41 odsek 1 Trestného zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov,
výkon ktorého im podľa § 49 ods. 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a podľa § 50 odsek
1 Trestného zákona im určil skúšobnú dobu na 18 (osemnásť) mesiacov. Zároveň podľa § 288 ods. 1
Trestného poriadku poškodeného Mgr. Z. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom I., I. XXX/XX s jeho nárokom na

náhradu škody odkázal na civilný proces.
Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že z vykonaného dokazovania, najmä z výpovedi
poškodeného a svedka Y. A., ktorý bol svedkom udalostí a videl ktorý z obžalovaných, akým spôsobom
napadli poškodeného a spôsobili mu vzniknuté zranenia je vina obžalovaných 1, 2, 3 nepochybne
preukázaná. Znalec MUDr. Novák sa podrobne vyjadril k vzniku a rozsahu zranení poškodeného a

zo záveru písomného doplnku znaleckého posudku prečítaného na hlavnom pojednávaní jednoznačne
vyplýva, že zranenia poškodeného sú následkom viacerých úderov do oblasti tváre s následným pádom
na zem a dopadom na ľavú temennú časť hlavy. Vznik týchto zranení a ich prejavov následkom pádu
na zem v dôsledku vplyvu alkoholu je vylúčené. Jediné zranenie poškodeného, ktoré mohlo vzniknúť
po dopade na zem je odrenina v ľavej temennej oblasti hlavy veľkosti 0,5 x 1 cm. Z takéhoto záveru

znaleckého posudku teda jednoznačne vyplýva, že k vzniku zranenia poškodeného nemohlo dôjsť bez
cudzieho zavinenia v dôsledku vplyvu alkoholu. Vzhľadom na výpoveď poškodeného a svedka Y. A.
preto prvostupňový súd považoval vinu obžalovaných za preukázanú a preto obžalovaných 1, 2, 3 uznal
v celom rozsahu vinnými. Čo sa týka ostatných svedkov a ich výpovedí vrátane svedkyne H. E., ani jeden
z vypočutých svedkov okrem svedka Y. A. nevidel a nevedel sa vyjadriť k vzniku zranení poškodeného,

ako obžalovaní 1, 2, 3 poškodeného napadli a to najmä z dôvodu požitých alkoholických nápojov vo
väčšom množstve.
Vo vzťahu k výroku o treste prvostupňový súd uviedol, že pri ukladaní trestu obžalovaným vychádzal
z ustanovenia § 34 ods. 1 Trestného zákona. Obžalovaní 1 a 2 v minulosti neboli súdne trestaní.
Obžalovaný 3 H. Horváth bol súdne trestaný v roku 1988. V súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol

odsúdený. Z odpisu registra trestov vyplýva, že od roku 1988 obžalovaný 3 žiadny ďalší trestný čin
nespáchal. Na strane obžalovaných prvostupňový súd zistil jednu poľahčujúcu okolnosť podľa § 36
písm. j) Trestného zákona a jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. h) Trestného zákona. Pri
rovnováhe poľahčujúcej a priťažujúcej okolnosti podľa § 38 ods. 2 Trestného zákona prvostupňový súd
obžalovaným 1, 2, 3 podľa § 156 odsek 1 Trestného zákona pri použití § 41 ods. 1 Trestného zákona

uložil rovnaký úhrnný trest odňatia slobody vo výmere 8 mesiacov. Výkon uloženého trestu podľa § 49
odsek 1 písm. a) Trestného zákona podmienečne odložil a obžalovaným podľa § 50 ods. 1 Trestného
zákonaurčilskúšobnúdobuna18mesiacov. Takýtotrestpreobžalovanýchprvostupňovýsúdpovažoval
za primeraný a zákonný. Poškodeného podľa § 288 ods. 1 Trestného poriadku so svojim nárokom na
náhradu škody odkázal na civilný proces, keďže z vykonaného dokazovania vyplýva, že rozhodnutie

o povinnosti na náhradu škody vyžaduje ďalšie dokazovanie, ktoré však presahuje potreby trestného
stíhania.
Obžalovaný Y. K. podal voči rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Vačoka. Obhajoba uviedla, že z analýzy odôvodnenia
napadnutého rozsudku vyplýva, že súd prvého stupňa v svojom presvedčení vychádzal zo znaleckého

posudku č. 44/2013 MUDr. Štefana Nováka. Zo záverov jeho odborného posúdenia vyplýva, že zranenia
poškodeného Mgr. Z. S. zo dňa 03.02.2013 sú následkom viacerých úderov do oblasti tváre s
následným pádom na zem a dopadom na ľavú temennú časť hlavy. Zranenia poškodeného s veľkou
pravdepodobnosťou vznikli následkom priamych úderov na tvár. Aj pri plnom rešpekte k vyhodnoteniu
vzniknutých zranení poškodeného súdom, ktoré je nutné považovať za presvedčivé a preskúmateľné

je potrebné poukázať, že zodpovednosť za škodu determinuje príčinná súvislosť. Zistenie skutkového
stavu veci, čo je základ zákonného rozhodnutia vyžaduje nevychádzať len z obsahu výpovedí a zo
zásady, že svedok, resp. poškodený automaticky po poučení o význame, dôležitosti svedeckej výpovede
a zložení prísahy hovorí vždy pravdu. Súd prvého stupňa mal prihliadnuť na všetky okolnosti prípadu,obsahom ktorých musí byť aj hodnotenie v akom stave sa osoby, o ktorých výpovede sa oprel v tom
čase nachádzali. Poškodený sám uviedol, že si presne nepamätá kto ho udrel keď vyšiel von. Potvrdil,
že v tento večer vypil veľké množstvo alkoholu. Išlo o oslavu narodením kde sa všetkými prítomnými

konzumovalo veľké množstvo alkoholických nápojov. Súd neprihliadol ani na pomery, ktoré nie len mohli
ale museli ovplyvniť možnosti vnímania, pretože pred reštauráciou nebolo svetlo a v čase keď mal
byť poškodený udretý a spadol na zem na tomto mieste bolo viacej ľudí. Ak poškodený v procese
dokazovania uviedol : „potom mal z boku niekto pristúpiť a udrel ma do tváre, identifikovať túto osobu
však neviem“, čo je uvedené aj v odôvodnení rozsudku súdu prvého stupňa, tvrdenie, že obžalovaný K.

bol jednoznačne usvedčený poškodeným nemožno považovať za zistenie skutkového stavu veci, ktorý
môže tvoriť základ zákonného rozhodnutia o jeho vine. Y. A. v ten večer tiež konzumoval alkoholické
nápoje a podmienky, ktoré boli pred reštauráciou neumožňovali bez akýchkoľvek pochybností rozpoznať
osoby, ktoré sa tam nachádzali. Odhliadnuc na uvedené je dokázané, že keď poškodený vyšiel z
reštaurácie von, tak už krvácal, obžalovaný K. nemal žiadny dôvod poškodeného udrieť. On s ním vo
vnútri reštaurácie, kde prebiehala oslova narodením konflikt nemal. Ak si poškodený pamätá, že bol

udretý do tváre a kopaný ešte vo vnútri reštaurácie, pritom jeho výpoveď potvrdzuje zistenie, že po
tomto útoku krvácal, tak za vznik jeho zranení obžalovaný K. nemôže zodpovedať. Vzhľadom k tomu, že
nie je bez akýchkoľvek pochybností dokázané, že medzi zisteným zranením poškodeného a konaním
obžalovaného K. je príčinná súvislosť, odvolaciemu súdu obhajoba navrhla, aby jeho odvolaniu vyhovel
a s poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku ho oslobodil, pretože nie je dokázané, že skutok

spáchal.
Obžalovaný H. E. podal voči rozsudku v zákonom stanovenej lehote odvolanie, ktoré odôvodnil
prostredníctvom svojho obhajcu JUDr. Petra Bilkoviča. Obhajoba poukázala na to, že nie zrejmé, ako
sa prvostupňový súd vysporiadal s výpoveďou poškodeného, nakoľko tento v prípravnom konaní z
útoku pred reštauráciou označoval obžalovaného v 3 rade, ale na hlavnom pojednávaní už uvádzal, že

nevie, kto ho pred reštauráciou udrel do tváre. Z uvedeného je zrejmý rozpor, ktorý súd prvého stupňa
jednoznačne neodstránil a prevedeným dokazovaním nebol preukázaný kauzálny nexus, vyriešenie
ktorej otázky nie je otázkou právnou, ale skutkovou a to aj s ohľadom na všetky zranenia popísané
v znaleckom posudku znalca voči všetkým obžalovaným, ktoré podľa jeho tvrdení nastali na dvoch
rozličných miestach a za iných okolností. Obžalovaný 3 spáchanie skutkov, ktoré sú mu kladené za vinu

vždy popieral a popiera aj v tomto štádiu konania. Len pre úplnosť pripomína, že trestné stíhanie jeho
osoby sa realizuje takmer 6 rokov a poškodeného od doby údajného skutku ani nestretol a nemá s ním
žiadny kontakt. Zo samotnej situácie v danom čase a mieste je však zrejmé, že všetci účastníci (okrem
obsluhy a usporiadateľov ) boli bez výnimky v ťažkom stupni opilosti a ich rozpoznávacie a vnímacie
schopnosti boli značne znížené. Ďalším faktom je aj tá skutočnosť, že medzi všetkými účastníkmi oslavy

boli blízke kamarátske vzťahy a preto nikto voči nikomu nechcel v danej veci vypovedať. Vo vzťahu k
prečinu podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona - výtržníctvo obhajoba uviedla, že tohto skutku sa
obžalovaný v 3. rade ani nemohol dopustiť, nakoľko bolo preukázané, že vo vnútri reštaurácie RICARDO
KAMO Restaurant sa jednalo o uzavretú spoločnosť - súkromná oslava narodenín, bez prístupu
verejnosti,nakoľkovdanomčasebolareštauráciapreverejnosťuzavretáasvedkoviapotvrdili,žemajiteľ

- usporiadateľ z nej ani nikdy nevyšiel. Dôkazmi bolo jednoznačne preukázané, že s konfliktom, ktorý
sa udial pred reštauráciou na parkovisku nemá nič spoločné, lebo tam ani nebol. On bol zodpovedný za
nerušený priebeh oslavy a preto bolo jeho povinnosťou zabrániť akýmkoľvek výtržnostiam v priestoroch
reštaurácie. Konflikt pred barovým pultom výtržnosti sa dopustil sám poškodený Ing. S. so svojím
kamarátomG.,potomčopožiliveľkémnožstvoalkoholu-súťažili,ktovypijeviacavyvolalihádku.Potom

je logickým vyústením situácia, kedy výtržnosti chcel zabrániť obžalovaný v 3. rade ako zodpovedný
vedúci za prevádzku reštaurácie - aby nedošlo k poškodeniu majetku a obťažovaniu hostí. V prospech
tohto názoru jednoznačne nasvedčuje aj tá skutočnosť, že obžalovaný 3 ako jediný bezprostredne
zavolal príslušníkov Policajného zboru, aby konflikt vyriešili a zadokumentovali. Určite by ich nebol
volal, keby si bol vedomý nejakého svojho protiprávneho konania. Naopak, i keď je Obvodné oddelenie

policajného zboru Šamorín ,,cez cestu“, nejakých 20 metrov od reštaurácie, nik s prítomných svedkov
toto nevykonal. Vzhľadom k tomu, že takmer všetci boli v kamarátskom vzťahu s poškodeným, bolo
by logické, aby mu poskytli pri útoku práve títo pomoc, čo však nikto neurobil a teda zrejme si boli
všetci vedomí toho, že neprístojnosti a výtržníctva sa dopustil samotný poškodený a údajný „útok“ zo
strany obžalovaného 3 na neho nebol žiadny, aby mu museli pomáhať sa brániť. Výpoveď svedka A. sa

obhajobe javí ako tendenčná a zaujatá, jedná sa o kamaráta poškodeného. Naopak, ostatní svedkovia
nepotvrdzujú, že by obžalovaný v 3 rade poškodeného bil alebo mu ubližoval. Chytil ho len za vlasy a
vyviedol ho z prevádzky. Jeho úmyslom nebolo poškodenému ublížiť na zdraví, ale celú situáciu upokojiť
a vyriešiť v prospech ostatných hosti. Zranenie, ktoré poškodený utrpel, a ktoré ho teoreticky mohloobmedzovať po dlhšiu dobu v obvyklom živote, bolo jednoznačne dokazovaním preukázané, že toto
nastalo nie v priestoroch reštaurácie, ale vonku na parkovisku, kde obžalovaný v 3 rade ani nikdy nebol.
Dôkazom tohto je aj to, že v priestoroch reštaurácie sa žiadna krv poškodeného nenachádzala, naopak

táto bola zistená na parkovisku pred reštauráciou. Obžalovaného v 3. rade mal pravé rameno takmer
nehybné, v rekonvalescencii a preto ako pravák nemohol žiadnym spôsobom poškodeného udierať,
vyvedenie poškodeného za vlasy z priestorov reštaurácie (čo aj sám priznáva), mu nemohlo spôsobiť
žiadne zranenia.
O spolupáchateľstve medzi obžalovaným v l a 3 rade nemožno hovoriť, nakoľko bolo preukázané, že

ich konanie voči poškodenému nebolo spoločné a ani nesledovalo spoločný cieľ - ublíženie na zdraví
poškodeného a výtržníctva. Každý z obžalovaných v danej situácii konal sám za seba a na rozličnom
mieste a z rozličných pohnútok. Je vyvoditeľné, že obžalovaný v 2 a 3 rade si plnili len svoje povinnosti
osôb zodpovedných za poriadok a bezproblémový priebeh súkromnej oslavy v prevádzke.
Niet pochýb o tom, že obidva údajné útoky sa uskutočnili na inom mieste - jeden pred barovým pultom
reštaurácie, teda vo vnútri a druhý na parkovisku pred reštauráciou. Nebolo preukázané, že by sa títo

medzi sebou dohodli, resp. by sledovali jeden a ten istý ciel, alebo úmysel. Obžalovaný 3 mal jediný
úmysel a ciel, aby zabránil výtržnostiam a škode v priestoroch jeho reštaurácie. Svedkyňa H. E., inak
družka poškodeného, pri celom incidente ani nebola (vracala na záchode) a nič z celej udalosti nevidela
a bezprostredný opis udalostí poškodeným, ako ho ona od neho počula, nemôže byť dostatočným
dôkazom toho, že skutok opísaný v obžalobe aj nastal. Takisto obhajoba spochybňovala svedeckú

výpoveď Y. A., nakoľko jeho výpoveď nekorešponduje so samotnou výpoveďou poškodeného - ten
uvádza, že pred reštauráciou na parkovisku ho udrela neznáma osoba a svedok jednoznačne usvedčuje
obžalovaného v 1 rade. Za tohto stavu je zrejmé, že daný svedok je nedôveryhodný. Obhajoba má za
to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa porušuje ustanovenia § 2 ods.12, § 119 ods. 2 a § 168 Trestného
poriadku ako i ustanovenia § 20, § 156 ods. 1, a § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. S poukazom

na právne a skutkové tvrdenia obhajoba navrhla, aby odvolací súd podľa § 321 ods.1 písm. b), písm.
d) a písm. e) Trestného poriadku rozsudok Okresného súdu Dunajská Streda č. k. 4T/239/2014 - 246
zo dňa 07.09.12018 zrušil a podľa § 322 ods. 1 Trestného poriadku vrátil vec súdu prvého stupňa, aby
ju v potrebnom rozsahu prejednal a rozhodol.
Prokurátor odvolanie voči rozsudku nepodal.

Podľa § 317 ods. 1 Trestného poriadku ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods.
1 (podané oneskorene, osobou neoprávnenou alebo osobou, ktorá sa odvolania výslovne vzdala
alebo znovu podala odvolanie, ktoré v tej istej veci už predtým výslovne vzala späť alebo bolo
podané proti výroku, proti ktorému nie je prípustné) alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 (súd
rozhodol v nezákonnom zložení, obžalovaný nemal obhajcu, hoci išlo o prípad povinnej obhajoby,

alebo hlavné pojednávanie bolo vykonané v neprítomnosti obžalovaného, hoci na to neboli splnené
zákonné podmienky), preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti
ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Na chyby,
ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa §
371 ods. 1.

Krajský súd v Trnave, ako súd odvolací, postupom uvedeným vo vyššie citovanom ustanovení Trestného
poriadku zistil, že odvolanie proti rozsudku okresného súdu podali procesné strana na to oprávnené,
pričom tak urobili v lehote ustanovenej v zákone.
Krajský súd vo veci vykonal verejné zasadnutie dňa 28.1.2020, na ktoré sa dostavila prokurátorka
krajskej prokuratúry v Trnave, obhajcovia obžalovaných ako i obžalovaný K. a obžalovaný E..

Prokurátorka krajskej prokuratúry v Trnave navrhla odvolanie obžalovaných zamietnuť. Obhajca
JUDr. Peter Vačok uviedol, že sa pridržiava v plnej miere písomne zdôvodneného odvolania zo
dňa 13.03.2019, má za to, že v tejto prejednávanej veci sú výrazné pochybnosti o tom, kto udrel
poškodeného,neexistujetukauzálnynexusapodotkol,žesámpoškodenýpriznal,žesavbarepretekali,
kto viac vypije, a preto jeho rozpoznávacia schopnosť bola jednoznačne znížená. Navrhol odvolaniu

obžalovaného Y. K. vyhovieť a s poukazom na § 285 písm. c) Trestného poriadku ho oslobodiť spod
obžaloby, pretože nie je dokázané, že skutok spáchal tento obžalovaný. Obhajca JUDr. Peter Bilkovič
uviedol, že sa v plnej miere pridržiava odvolania zo dňa 21.11.2018, má za to, že nebolo preukázané, že
by obžalovaný H. E. spôsobil poškodenému také zranenia, ktoré by odôvodňovali spáchanie trestného
činupodľa§156ods.1Trestnéhozákona.Rovnakomázato,ževtomtoprípadenedošloaniknaplneniu

znakov skutkovej podstaty prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Celé
toto konanie trvá dlho, najviac bol postihnutý obžalovaný H. E., ktorý došiel aj o živnosť. Obhajoba
navrhla odvolaciemu súdu, aby obžalovaného H. Horvátha spod obžaloby oslobodil podľa § 285 písm.
c) Trestného poriadku.Odvolací súd dospel k záveru, že odvolania obžalovaných sú čiastočne dôvodné, avšak nie čo do výroku
o vine, ale iba čo do výroku o treste.
Pri plnení prieskumnej povinnosti krajský súd zistil, že okresný súd, po obdržaní obžaloby a následne po

zrušení prvostupňového oslobodzujúceho rozsudku č. k. 4T/239/2014 - 180 zo dňa 7.9.2016 uznesením
odvolacieho súdu č. k. 6To/33/2017 - 208 zo dňa 29.6.2017, už vykonal všetky dôkazy potrebné pre
objektívne a zákonné rozhodnutie, tieto dôkazy vyhodnotil individuálne a v ich súhrne podľa pravidiel
uvedených v § 2 odsek 12 Trestného poriadku a následne sa dopracoval čo do výroku o vine k
správnemu rozhodnutiu, ktoré v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Trestného poriadku správne

odôvodnil,keďuviedol,ktoréskutočnostivzalzadokázané,oktorédôkazysvojeskutkovézisteniaopiera
a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporujú.
Skutkový stav ustálený prvostupňovým súdom má dostatočný racionálny základ vo vykonaných
dôkazných prostriedkoch. Z odôvodnenia je zrejmé, ako sa súd vyrovnal s obhajobou a akými právnymi
úvahami sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona.
Napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa názoru odvolacieho súdu teda obsahuje vo vzťahu

k odôvodneniu výroku o vine dostatok skutkových a právnych záverov, pričom odvolací súd nezistil,
že by tieto jeho závery boli svojvoľné alebo arbitrárne. Krajský súd je toho názoru, že odôvodnenie
napadnutého rozsudku čo do výroku o vine je presvedčivé, preto proti nemu nemá podstatné výhrady a
toto odôvodnenie napadnutého rozsudku si v podstatných častiach osvojuje.
Aj odvolací súd má za to, že vina obžalovaných bola bez akýchkoľvek relevantných pochybností

preukázaná najmä výpoveďou poškodeného a svedka Y. A., ktorý bol svedkom udalostí a videl ktorý z
obžalovaných, akým spôsobom napadol poškodeného.
Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou obhajoby, ktorou spochybňovala výpoveď svedka Y. A.,
poukazujúc na vysokú konzumáciu alkoholu všetkými prítomnými, vrátane tohto svedka a na to, že
svedok je kamarátom poškodeného ako i na podmienky pred reštauráciou (že tam nebolo svetlo), ktoré

podľa názoru obhajoby neumožňovali bez akýchkoľvek pochybností rozpoznať osoby, ktoré sa tam
nachádzali.SvedokY.A.vypovedalkonzistentnetakvprípravnomkonaníakoinahlavnompojednávaní,
pričom jeho výpoveď nenasvedčovala tomu, že by chcel nadržiavať poškodenému a nevykazovala ani
iné znaky nevierohodnosti, preto ju aj odvolací súd považoval za vierohodnú.
Tvrdenie obhajoby, že svedecká výpoveď Y. A. nekorešponduje so samotnou výpoveďou poškodeného,

nakoľko poškodený na hlavnom pojednávaní uvádzal, že pred reštauráciou na parkovisku ho udrela
neznáma osoba a svedok jednoznačne usvedčoval obžalovaného K., nie je podľa odvolacieho súdu na
mieste,nakoľkotietoichvýpovedeniežespolunekorešpondujú,aleprávenaopaksavzájomnedopĺňajú
a obe korešpondujú aj s ostatnými vykonanými dôkazmi.
Čo sa týka obhajobnej námietky H. E., že skutok nie je možné právne kvalifikovať ako spolupáchateľstvo,

nakoľko konanie obžalovaného v l a 3 rade nebolo spoločné a ani nesledovalo spoločný cieľ - ublíženie
na zdraví poškodeného a výtržníctva a že každý z obžalovaných v danej situácii konal sám za seba a
na rozličnom mieste a z rozličných pohnútok, pričom obžalovaný H. E. mal jediný úmysel a cieľ, aby
zabránil výtržnostiam a škode v priestoroch jeho reštaurácie, odvolací súd uvádza, že z vykonaného
dokazovania naopak vyplýva, že konanie všetkých troch obžalovaných sledovalo rovnaký cieľ -

elimináciu poškodeného neprimeraným spôsobom, pričom čo sa týka úmyslu, v danom smere možno
u obžalovaných ustáliť minimálne nepriamy úmysel, kedy páchateľ síce priamo nechce spôsobom
uvedeným v Trestnom zákone porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom, súčasne však je
uzrozumený s tým, že takéto porušenie alebo ohrozenie nastane. Uzrozumenie sa chápe ako najnižšia
zložka vôle.

Vo vzťahu k právnej kvalifikácii skutku aj ako výtržníctva, odvolací súd uvádza, že neobstojí obhajobná
argumentácia obžalovaného H. E., že sa tohto prečinu nemohol dopustiť, nakoľko bolo preukázané, že
vo vnútri reštaurácie RICARDO KAMO Restaurant sa jednalo o uzavretú spoločnosť - súkromná oslava
narodenín, bez prístupu verejnosti a že s konfliktom, ktorý sa udial pred reštauráciou na parkovisku
nemá nič spoločné, lebo tam ani nebol, odvolací súd poukazuje na znenie ustanovenia § 122 ods. 2

písm. b) Trestného zákona, podľa ktorého je trestný čin spáchaný verejne aj vtedy ak je spáchaný pred
viac ako dvoma súčasne prítomnými osobami, čo predmetný skutok nepochybne bol.
Čo sa týka toho, že obžalovaný H. E. ako jediný bezprostredne zavolal príslušníkov Policajného zboru,
aby konflikt vyriešili a zadokumentovali, odvolací súd uvádza, že táto skutočnosť nijak nespochybňuje
preukázanú vinu tohto obžalovaného.

Odvolací súd sa však nestotožnil s výrokom o treste napadnutého rozsudku, nakoľko má za to, že
uložený trest je pre obžalovaných neprimerane prísny a to najmä s ohľadom na dĺžku času, ktorý už
uplynul od spáchania skutku obžalovanými (3.2.2013) ako i s ohľadom na osoby páchateľov, kedy
obžalovaný K. v minulosti nebol súdne trestaný a obžalovaný H. E. síce bol súdne trestaný, ale eštev roku 1988 a v súčasnosti sa na neho hľadí akoby nebol odsúdený. Preto súd obom obžalovaným po
zrušení výroku o treste a spôsobe jeho výkonu uložil peňažný trest vo výmere 300 (tristo) eur za aplikácie
jednej poľahčujúcej a jednej priťažujúcej okolnosti (rovnako ako prvostupňový súd) s tým, že pre prípad,

že by výkon peňažného trestu obžalovaní úmyselne zmarili, určil aj náhradný trest odňatia slobody
vo výmere 6 (šesť) mesiacov. Takto uložený alternatívny trest považuje odvolací súd za primeraný a
spravodlivý, spĺňajúci tak individuálnu ako i generálnu výchovnú funkciu a zohľadňuje aj neprimeranú
dĺžku trvania trestného stíhania obžalovaných. V tomto smere odvolací súd zohľadnil aj tú skutočnosť,
že iniciátorom konfliktu, po ktorom nasledovalo spáchanie skutku obžalovanými, bolo neprimerané

správanie sa poškodeného (čo však nebolo dôvodom na oslobodenie obžalovaných spod obžaloby).
Pre úplnosť odvolací súd uvádza, že prvostupňový súd mal obžalovaným správne ukladať v zmysle
ustanovenia § 41 ods. 1 úhrnný trest podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona a nie § 156 ods. 1 Trestného
zákona, nakoľko ak súd odsudzuje páchateľa za dva alebo viac trestných činov, uloží mu úhrnný trest
podľa toho zákonného ustanovenia, ktoré sa vzťahuje na trestný čin z nich najprísnejšie trestný, čo je
v tomto prípade prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 Trestného zákona, kde je trestná sadzba až na

tri roky (oproti trestnej sadzbe pri prečine ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1 Trestného zákona - 6
mesiacovaždvaroky),avšakvzhľadomnaabsenciuodvolaniaprokurátoravneprospechobžalovaných,
nemohol odvolací súd toto pochybenie reparovať, nakoľko by tým porušil zásadu zákazu reformatio in
peius zakotvenú v ustanovení § 327 ods. 2 Trestného poriadku.
Z vyššie uvedených dôvodov bolo preto rozhodnuté spôsobom uvedeným vo výroku tohto rozsudku

krajského súdu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok.