Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Wednesday, October 29, 2015

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/640/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5915203684
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2015:5915203684.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jána Burika a členov senátu

JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej, v právnej veci navrhovateľa Y. L. st., nar. XX. X.
XXXX, bytom I., P. A. X/X, proti odporcovi Y. L. ml., nar... XXXX, bytom I., L. XXXX/X, zastúpenému
splnomocnenou zástupkyňou Anetou Šramovou, nar. XX. X. XXXX, bytom ako odporca, v konaní
o zníženie výživného pre dospelé dieťa, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu
Ružomberok, č.k. 5C/151/2015-32 zo dňa 9. 7. 2015, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Ružomberok zamietol návrh navrhovateľa na zníženie výživného
a odporcovi náhradu trov konania nepriznal.
Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, keď konštatoval, že od poslednej
úpravy výživného (uznesenie tamojšieho súdu č.k. 9C/95/2013-45 zo dňa 16. 9. 2013) nedošlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom. Majetkové
a zárobkové pomery navrhovateľa sa oproti predchádzajúcej úprave nezmenili. Výdavky na strane
odporcusúvzhľadomnajehovekaštúdiumvyššieapokiaľsasnažíprivyrobiťsibrigádnickoučinnosťou,

je to len za účelom zlepšenia jeho finančnej situácie, pričom táto skutočnosť ale nie je dôvodom na
zníženie výživného zo strany povinnej osoby, v danom prípade navrhovateľa.
Pri rozhodovaní o náhrade trov konania vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi
náhradu trov konania, i keď mal v konaní úspech, lebo mu žiadne trovy nevznikli.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, v zákonom stanovenej lehote, navrhovateľ. Poukazoval na to,
že zo svojho príjmu, ktorý predstavuje v priemere cca 500,- eur mesačne, nie je schopný platiť výživné,

tak ako bolo pôvodne určené, t.j. v sume 130,- eur mesačne. V práci im bol pridelený striedač, z čoho
vyplýva, že už nemá žiadne nadčasové hodiny preplatené a i to sa prejaví v poklese jeho zárobku zhruba
o 30,- až 40,- eur za mesiac. Matka odporcu po zvýšení kvalifikácie má zvýšený príjem, ktorý predstavuje
cca 500,- eur mesačne a syn R. L. taktiež prinesie do domácnosti okolo 500,- eur mesačne a všetky tieto
sumy by potom mal súd zohľadniť i pri rozhodovaní o výživnom z jeho strany. Odporca si počas prázdnin
taktiež môže privyrobiť, čo v minulosti riešil prácou v Holandsku. Nie bez významu je i skutočnosť, že
syn Y. L. ml. nedodržal dohodu medzi nimi, o čo žiadal aj okresný súd s tým, aby nemusel platiť výživné

počasprázdnin.Nikdynedoniesolukázaťindex,aninijakonešpecifikovalsvoještudijnévýsledkyapočas
celého roka sa vôbec nezaujíma o jeho osobu, čo je zrejme aj pod vplyvom matky - exmanželky.Odporca vo svojom vyjadrení žiadal rozsudok prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Jeho
životné náklady sa neustále zvyšujú a čiastka 130,- eur ani nepokrýva polovicu výdavkov, ktoré potrebuje
v súvislosti so štúdiom ako študent 3. ročníka vysokej školy. Jeho starší brat R. nie je povinný mu

prispievať na výživu, keď sám má dosť starostí v súvislosti s hľadaním zamestnania (momentálne má
zmluvu len do novembra 2015) a s vlastným osamostatňovaním sa. Navrhovateľ na druhej strane má
kompletne moderne prerobenú a zariadenú garsónku, pričom v domácnosti matky riešia len akútne veci,
a to taktiež pôžičkou. V súvislosti s nezáujmom o osobu navrhovateľa poukazoval na to, že keď sa ho
aj niečo opýtal, vždy obrátil reč na peniaze a často mal narážky na to, že by mal zanechať štúdium a

zarábať finančné prostriedky.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a postupom
bez nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozsudok okresného súdu ako vecne správny, podľa § 219
O.s.p. potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany účastníkov neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Zákonná úprava v ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine umožňuje súdu zmeniť dohody a súdne rozhodnutia
o výživnom v prípade, ak od poslednej úpravy dôjde medzi účastníkmi k takej zmene pomerov, kedy
už pôvodne určené výživné nemôže plniť zákonom predpokladaný účel. K zmene pomerov môže
dôjsť jednak na strane oprávneného (v tomto prípade odporcu) v dôsledku jeho fyzického vyspievania,

zvyšovania nákladov súvisiacich s prípravou na budúce povolanie a pod., ale i na strane povinného
v dôsledku zvýšenia, resp. odôvodneného poklesu jeho zárobku, rozšírenia, resp. zúženia okruhu
vyživovacích osôb a pod.. Je potrebné zdôrazniť, že vždy sa musí jednať o zmenu trvalého charakteru,
pričom už súd v takomto prípade nie je oprávnený skúmať výšku pôvodne určeného výživného, ale môže
len porovnať pomery, ktoré tu existovali v čase predchádzajúceho rozhodnutia s pomermi, ktoré existujú

v čase rozhodovania o novej vyživovacej povinnosti.
Vychádzajúc z citovaného zákonného ustanovenia, vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti
prvostupňový súd postupoval správne, keď skúmal, či od poslednej úpravy výživného došlo medzi
účastníkmi k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu rozhodnutia o výživnom pre odporcu.
V tomto smere vykonal vo veci dostatočné dokazovanie a vyvodil z neho správny záver, keď návrh

navrhovateľa zamietol. V tejto súvislosti správne vyhodnotil situáciu, kedy od poslednej úpravy sa
majetkové pomery na strane účastníkov prakticky žiadnym spôsobom nezmenili, a preto i odvolací
súd napadnuté rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdil. Pokiaľ totiž otec v čase
predchádzajúceho rozhodnutia z rovnakého príjmu bol ochotný prispievať výživné vo výške 130,- eur s
tým, že táto suma je v jeho možnostiach a schopnostiach a od poslednej úpravy sa jeho pomery výrazne

nezmenili, nemohol súd jeho návrhu na zníženie výživného vyhovieť (tak ako je na viacerých miestach
spomenuté, súdu už neprislúcha skúmať možnosti a schopnosti povinného, pokiaľ nedošlo k výraznej
zmene pomerov na jeho strane od poslednej úpravy, lebo by sa jednalo o neprípustnú reparáciu už
právoplatného rozhodnutia).

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. a nepriznal odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, i keď mal v odvolacom
konaní úspech, lebo si žiadne trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.