Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, September 13, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 9Tos/25/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8317010262
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 09. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Peter Farkaš
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8317010262.1

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Farkaša a sudcov JUDr.
Jaroslava Bugeľa a JUDr. Emila Dubňanského na neverejnom zasadnutí konanom dňa 13.09.2017, v
trestnej veci obvinených M. W. a S. W., pre prečin výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. formou
spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák. a iné, o sťažnosti obvinených proti uzneseniu Okresného súdu
Humenné sp. zn. 1T/41/2017 zo dňa 11.08.2017 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 193 ods. 1 písm. c/ Tr. poriadku z a m i e t a sťažnosti obvinených M. W. a S. W..

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Humenné napadnutým uznesením sp. zn. 1T/41/2017 zo dňa 11.08.2017 rozhodol, že
samosudca JUDr. Vladimír Varga nie je vylúčený z vykonávania úkonov trestného konania vedeného
proti obvineným M. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom S. C. XX, okres C. a S. W., nar. XX.XX.XXXX,
trvale bytom S. C. XX, okr. C., ktorá je vedená na Okresnom súde Humenné pod sp. zn. 1T/41/2017.

Uznesenie bolo doručené obvineným M. W. a S. W. dňa XX.XX.XXXX. Obvinený M. W. a S. W. podali
dňa 31.08.2017 sťažnosť proti tomuto uzneseniu. Obaja obžalovaní svoje sťažnosti odôvodnili zhodne.
Namietajú, že samosudca na jednej strane tvrdí, že nemá žiaden vzťah k osobám, ktorých sa prejednáva
vec týka a že nemá žiadny vzťah k prejednávanej veci a že námietka smeruje voči jeho procesnému
postupu. S tým, že nemá vzťah k osobám, ktorých sa prejednávaná vec týka, je možné súhlasiť, pretože

obvinení osobu sudcu nepoznajú a zrejme ani sudca nepozná ich. Nie je však vylúčené, že pozná osoby
poškodených, ale to nemôžu tvrdiť. Ak by tomu tak bolo je zrejmé, že sudca by sa musel sám vylúčiť.
Na druhej strane, nemožno súhlasiť, že nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci. V tejto súvislosti
poukázali na § 31 ods. 1 Tr. por. a zdôraznili, že o vzťah k veci ide aj v prípade, keď sudca verejne
- napr. prostredníctvom médií alebo iným spôsobom vyjadril právny názor na vec, ktorý je objektívne
spôsobilý ohroziť jeho nestrannosť. Samosudca vydaným trestným rozkazom, ktorým uznal obvinených

za vinných, neakceptoval rozsiahle obhajobné podanie, v ktorom relevantne obvinení spochybnili tak
skutkovýakoajprávnyzáverprokurátora.Vtomtopodanímalipoukázaťajnanezákonnosťdokazovania
a porušenie ústavných práv.

Obvinení zdôraznili, že skutkový stav v konaní nebol spoľahlivo preukázaný. V prípravnom konaní
došlo k viacerým procesným porušeniam a proces sa neviedol spravodlivo a taký skutkový stav

nepostačuje pre vyslovenie spoľahlivého záveru, že skutku sa dopustili a že skutok je trestným činom.
Súd odignorovaním obhajobného podania, následne vydaním trestného rozkazu, nezabezpečil vôbec
uplatnenie práv na obhajobu a práva na spravodlivý proces. Tým došlo k porušeniu tak ústavných
práv ako aj práv uznaných medzinárodnými zmluvami. Svojím postupom súd nepripustil a nevykonal
žiaden dôkaz v prospech obvinených a odňal im právo na riadne dokazovanie a spravodlivý proces.
Takýmto postupom súd prvého stupňa opomenul vykonať dôkazy a konal v rozpore so všeobecnými

zásadami Trestného poriadku. Obaja obvinení poukázali na ustanovenie § 353 Tr. por. a vyvodili
záver, že samosudca napriek obhajobnému podaniu dospel k záveru, že skutkový stav je spoľahlivopreukázanýzákonnýmidôkazmiapostačujenauznanievinyaposúdenieichkonaniaakotrestnéhočinu.
V opačnom prípade by trestný rozkaz nevydal. Zdôraznili, že podľa ich názoru, konanie nebolo vykonané
spôsobom zodpovedajúcim zákonu, čo aj vyargumentovali, podporili dôkazmi, no sudca to odignoroval.

Práve vydaním trestného rozkazu verejne, zreteľne vyjadril samosudca svoj postoj k veci, k dokazovaniu
a deklaroval, že celé konanie bolo v poriadku, že ho nezaujíma postoj obvinených, že porušenie práva
ho nezaujíma a takýmto postupom prikryl nezákonné dokazovanie a zaujal postoj pomocníka obžaloby
a nie nestranného orgánu, a preto taký sudca neposkytuje záruku spravodlivého rozhodnutia vo veci
na hlavnom pojednávaní.

Obaja obvinení v ďalšom poukázali na ustálenú judikatúru Ústavného súdu a Európskeho súdu
pre ľudské práva. Majú za to, že samosudca Okresného súdu Humenné JUDr. Vladimír Varga
svojím právnym názorom prezentovaným vydaním trestného rozkazu sa pre ďalšie konanie vo veci
a rozhodnutie diskvalifikoval a je potrebné vylúčiť ho z rozhodovania. Obaja obvinení žiadajú, aby
vo veci rozhodoval už iný nepredpojatý sudca. Sudca má vo veci vytvorený názor, v ktorom je jasný

páchateľ a neveria tomu, že by zmenil tento názor aj po vykonaní dôkazov. Samosudca viditeľne nadŕža
prokurátorovi, protistrane, ktorého aj dobre pozná, hoci má byť úplne nezávislý a nemá byť v polohe
pomocníka prokurátora.

Na základe riadne a včas podaných sťažností krajský súd podľa § 192 ods. 1 Tr. poriadku preskúmal

správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovatelia podali sťažnosť a konanie
predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia. Na základe tohto preskúmania krajský súd
dospel k záveru, že sťažnosti obvinených S. W. a M. W. nie sú dôvodné.

Dňa 3.4.2017 prokurátorka Okresnej prokuratúry Humenné podala obžalobu na M. W. a S. W. pre prečin

výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a/ Tr. zák. v jednočinnom súbehu s prečinom ublíženia na zdraví
podľa § 156 ods. 1 Tr. zák. formou spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zák., ktorý mali spáchať tak, že ,

dňa 17.12.2016 v čase od 03.00 h. do 04.00 h. v pohostinstve Pčolník na Ul. staničnej v Humennom
došlo najprv k vzájomnej hádke medzi S. W. a V. G. a M. N., keď sa V. G. snažil S. W. od seba odtlačiť

a žiadal ho, aby mu dal pokoj, nedopatrením zachytil retiazku a túto mu roztrhol, v dôsledku čoho opäť
došlo k výmene názorov medzi V. G. a S. W. a M. W., pri ktorej V. G. zatlačil oboch k stolu a vtedy S.
W. udrel viackrát päsťou do tváre V. G., po tomto vyšli pred pohostinstvo Pčolník, kde M. W. opakovane
udrel päsťou do tváre V. G., ktorý v dôsledku toho spadol na zem, a keď ho chcel jeho priateľ M. N.
od M. W. odtiahnuť, udrel M. W. päsťou do tváre aj M. N. a následne opakovane kopol do oblasti hlavy

V. G., v dôsledku čoho utrpel V. G. otvorenú zlomeninu nosa s posunom, tržnú ranu viečka pravého
oka, pomliaždenie tváre v oblasti nosa a očí, teda zranenia, ktoré ho obmedzovali na obvyklom spôsobe
života po dobu najmenej 22 dní a M. N. utrpel zlomeninu nosa s posunom a zlomeninu 22. zuba, teda
zranenia, ktoré ho obmedzovali na obvyklom spôsobe života najmenej 24 dní.

Dňa 21.04.2017 na základe výzvy súdu obvinení M. W. a S. W. podali návrhy na vykonanie dôkazov.

Súd prvého stupňa dňa 15.05.2017 vydal v tejto trestnej veci trestný rozkaz. Dňa 20.6.2017 obvinení S.
W. a M. W. podali proti trestnému rozkazu odpor. V rámci podaného odporu vzniesli námietku zaujatosti
sudcu, kde konštatovali, že tým, že bol vydaný trestný rozkaz Okresným súdom Humenné, samosudca

JUDr. Vladimír Varga vyslovil právny názor a týmto rozhodnutím sa diskvalifikoval z rozhodovania vo veci
samej, pretože má už vytvorený názor, v ktorom nezohľadnil žiadne reálne skutočnosti, ktoré obvinení
uvádzali a ignoroval ich práva. Zrejme nadŕža prokurátorovi a protistrane.

Podľa § 31 ods. 1 Tr. por. z vykonávania úkonov trestného konania je vylúčený sudca alebo prísediaci

sudca (ďalej len "prísediaci"), prokurátor, policajt, probačný a mediačný úradník, vyšší súdny úradník,
súdny tajomník, asistent prokurátora a zapisovateľ, u ktorého možno mať pochybnosť o nezaujatosti pre
jeho pomer k prejednávanej veci alebo k osobám, ktorých sa úkon priamo týka, k obhajcovi, zákonnému
zástupcovi, splnomocnencom alebo pre pomer k inému orgánu činnému v tomto konaní.

Podľa § 32 ods. 1 Tr. por. ak z dôvodov uvedených v § 31 ods. 1 oznámi svoju zaujatosť sudca alebo
prísediaci, o vylúčení rozhodne nadriadený súd v senáte.Podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o námietke zaujatosti strany, ktorá je založená na tých istých dôvodoch, pre
ktoré už raz bolo o takej námietke rozhodnuté alebo ktorá nebola vznesená bezodkladne podľa § 31 ods.
4 alebo ak je dôvodom námietky len procesný postup orgánov činných v trestnom konaní alebo súdu v

konaní, sa nekoná; to platí aj o námietke, ktorá je založená na iných dôvodoch ako dôvodoch podľa § 31.

Krajský súd v prvom rade musí konštatovať, že samosudca Okresného súdu Humenné vo svojom
rozhodnutí konštatuje, že nemá žiaden vzťah k prejednávanej veci ani k osobám a nezistil ani
žiadne dôvody, pre ktoré by mal byť v danej veci vylúčený. Správne samosudca ustálil, že obvinení

svojou námietkou zaujatosti namietajú v prvom rade procesný postup, keď sudca postupoval v zmysle
Trestného poriadku a vydal trestný rozkaz. V takomto prípade krajský súd aj poukazuje na tú skutočnosť,
že samosudca o takejto námietke nemal konať, mal iba obvinených upovedomiť, že je namietaný
procesný postup súdu a podľa § 32 ods. 6 Tr. por. o tejto námietke sa nekoná. Samosudca vychádzajúc
z obsahu námietky ustálil, že namietajú jeho vzťah k prejednávanej veci, ktorý bližšie nešpecifikujú a tak
v námietke zaujatosti ako aj v podanej sťažnosti obaja obvinení zdôraznili, že samosudca tým, že vydal

trestný rozkaz, napomáha prokurátorovi ako strane v konaní.

Krajský súd musí konštatovať, že samotní obvinení v sťažnosti proti uzneseniu konštatujú, že je možné
súhlasiť s tým, že samosudca nemá žiaden vzťah k osobám, teda k stranám konania, no v závere
spochybňujújehovzťahkprokurátorovi.Krajskýsúdvovzťahukstranámkonaniaakosobámdotknutým

musí konštatovať, že v doterajšom konaní taká skutočnosť nebola preukázaná, ani krajský súd ju
nezistil a tvrdenia samotných obvinených v tomto smere sú protichodné, pretože v úvode zdôrazňujú,
že samosudca nemá vzťah k stranám konania a následne samotné toto svoje tvrdenie v ďalšom
spochybňujú.

Obvinení konštatujú, že samosudca vydaním trestného rozkazu vyjadril svoj právny názor a tým sa
diskvalifikoval z rozhodovania v tejto trestnej veci, pretože prejavil svoj vzťah k prejednávanej veci.
Krajský súd s touto argumentáciou sa nemohol stotožniť. Tak ako samosudca poukázal, išlo o procesný
postup, ktorý umožňuje súdu vydať trestný rozkaz v trestnom konaní bez toho, aby sa uskutočnilo hlavné
pojednávanie. Je zrejmé, že samosudca predtým, ako vydal trestný rozkaz, sa zaoberal, či sú splnené

podmienky pre takýto postup. Vyslovenie právneho názoru v trestnom rozkaze neznamená, že sudca
v prípade, ak niektorá zo strán s trestným rozkazom nesúhlasí, je vylúčený z rozhodovania o veci.
Obaja obvinení využili svoje základné právo podať proti trestnému rozkazu odpor a v takomto prípade
samosudca nariadi vo veci hlavné pojednávanie, pričom priamo z ustanovenia § 355 ods. 3 Tr. por.
vyplýva, že na hlavnom pojednávaní samosudca nie je viazaný ani právnou kvalifikáciou ani druhom a

výmerom trestu obsiahnutými v trestnom rozkaze. Vydanie trestného rozkazu je realizácia postupu, ktorý
umožňuje Trestný poriadok, nie je skutočnosťou, ktorá môže vylúčiť sudcu, ktorému vec bola pridelená
- zákonného sudcu - z prejednávania a rozhodovania vo veci samej.

Na základe týchto skutočností dospel krajský súd k záveru, že sťažnosti obvinených M. W. a S. W. nie

sú dôvodné, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.
jednohlasne

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je
prípustný.