Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, December 11, 2019

Súd: Okresný súd Malacky
Spisová značka: 8Pc/41/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 1619201734
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 12. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Kralovičová
ECLI: ECLI:SK:OSMA:2019:1619201734.2

Uznesenie

Okresný súd Malacky, v právnej veci navrhovateľky - manželky: T. S., rod. C., nar. XX.XX.XXXX, štátna
príslušnosť Slovenská republika, bytom XXXX M. Y. T., Rakúska spolková republika, proti manželovi: V.
S., nar. XX.XX.XXXX, štátna príslušnosť Turecká republika, bytom XXXX M. Y.r T., Rakúska spolková
republika, o návrhu na rozvod manželstva, takto

r o z h o d o l :

Súd konanie vedené na tunajšom súde pod sp. zn. 8Pc/41/2019 zastavuje .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 29.07.2019 sa navrhovateľka- manželka domáhala
rozvodu manželstva s manželom. Uviedla, že od 09.01.2017 žijú spolu s manželom v Rakúskej
spolkovej republike, kde uzavreli aj manželstvo.

2. Podľa § 161 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.), ak tento zákon neustanovuje
inak, súd kedykoľvek počas konania prihliada na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať
a rozhodnúť (ďalej len „procesné podmienky“).

3. Podľa § 161 ods. 2 C.s.p., ak ide o nedostatok procesnej podmienky, ktorý nemožno odstrániť, súd

konanie zastaví.

4. Podľa čl. 1 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika uznáva a dodržiava všeobecné
pravidlá medzinárodného práva, medzinárodné zmluvy, ktorými je viazaná, a svoje ďalšie medzinárodné
záväzky.

5. Podľa čl. 3 ods. 1 Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 z 27. novembra 2003 o súdnej právomoci
a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností,
ktorým sa zrušuje Nariadenie Rady (ES) č. 1347/2000 (ďalej len „Nariadenie“), vo veciach rozvodu,
rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu:

a) na ktorého území:

- majú manželia obvyklý pobyt, alebo
- manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva, alebo
- má odporca obvyklý pobyt, alebo
- v prípade spoločnej žiadosti, má niektorý z manželov obvyklý pobyt, alebo
- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu,
alebo- má navrhovateľ obvyklý pobyt, ak tam býval najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním
návrhu a je buď štátnym príslušníkom tohto členského štátu alebo v prípade Veľkej Británie a Írska tam
má „domicil“;

b) ktorého štátnymi príslušníkmi sú obaja manželia alebo v prípade Veľkej Británie a Írska, ak tam majú
obaja manželia „domicil“.

6. Pojem obvyklý pobyt nevymedzujú zákony Slovenskej republiky ani medzinárodné zmluvy. Nemožno

ho stotožňovať s pojmom trvalý pobyt ani s pojmom bydlisko. Všeobecne sa ním rozumie miesto, kde sa
osoba chce zdržiavať reálne, kde sa fyzicky väčšinu roka nachádza, kde je centrum jeho záujmu (práca,
škola), nemusí mať úmysel sa tam zdržovať natrvalo. Súd pri posúdení otázky, či má osoba obvyklý
pobyt na území určitého štátu, musí brať do úvahy všetky relevantné skutočnosti konkrétneho prípadu.

7. Súd po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu zistil, že manželia nemajú obvyklý pobyt na

území Slovenskej republiky tak, ako to predpokladá Nariadenie. Zároveň navrhovateľka - manželka
je štátna príslušníčka Slovenskej republiky a manžel, ktorý návrh nepodal je štátny príslušník Tureckej
republiky.

8. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že právomoc slovenských súdov vo veciach

rozvodu nie je daná.
9. Súd konštatuje, že s poukazom na vyššie uvedené ustanovenia Nariadenia absentuje neodstrániteľná
procesná podmienka - právomoc. Nariadenie pre založenie právomoci vo veciach rozvodu manželstva
zakladá právomoc pre súdy členského štátu jednak na základe obvyklého pobytu (v zmysle rôzne
špecifikovaných podmienok v článku 3 ods. 1 písm. a) Nariadenia z ktorých ani jedna nie je v

tomto prípade naplnená) - ani jeden z manželov nemá na území Slovenskej republiky obvyklý pobyt,
navrhovateľka ho nemala ani najmenej jeden rok bezprostredne pred podaním návrhu a ani na území
Slovenskej republiky nebývala najmenej šesť mesiacov bezprostredne pred podaním. Naopak, obaja
manželia majú svoj obvyklý pobyt od 09.01.2017 na území Rakúskej republiky. Druhou alternatívou pre
založenie právomoci (v zmysle vyššie uvedenej všeobecnej právomoci Nariadenia podľa článku 3 ods.

1 písm. b) Nariadenia) je rovnaká štátna príslušnosť oboch manželov. V danom prípade je manželka
štátnej príslušnosti Slovenskej republiky a manžel Tureckej republiky. Vzhľadom na uvedené skutkové
okolnosti prípadu nie je naplnená ani jedna podmienka zo všeobecnej právomoci podľa Nariadenia.

10. Súd záverom poučuje navrhovateľku, že svoj návrh na rozvod manželstva je v zmysle vyššie

citovaných ustanovení Nariadenia oprávnená podať na príslušný rakúsky súd, ktorý v zmysle Nariadenia
má právomoc konať.

11. Na základe uvedených skutočností súd konanie vo veci zastavil.

12. O trovách konania súd rozhodol v zmysle ustanovenia § 52 Civilného mimosporového poriadku,
podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje
inak.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podľa § 377 ods. 1 C.m.p. a podľa § 357 písm. m) C.s.p. podať

odvolaniedo15dníododňajehodoručenianatunajšomsúdekuKrajskémusúduvBratislave, písomne,
v 3 vyhotoveniach, s náležitosťami podľa § 363 C.s.p..
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav
veci.
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.