Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, June 5, 2018

Súd: Okresný súd Košice II
Spisová značka: 36C/132/2011

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7211230284
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Rastislav Pella

ECLI: ECLI:SK:OSKE2:2018:7211230284.11

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

OkresnýsúdKošiceII,sudcomJUDr.RastislavomPellom,vprávnejvecižalobkyne:Ing.B.P.,narodená:

XX.X.XXXX, bytom: S.Á. Č.. XX, G., zastúpená advokátom: JUDr. Ladislav Mikloš, sídlo: Vodná č. 6,
Košice, proti žalovanej: Slovenská republika, orgán konajúci v mene štátu: Ministerstvo spravodlivosti
Slovenskej republiky, sídlo: Župné námestie č. 13, Bratislava, v konaní o náhradu škody a úhradu
nemajetkovej ujmy vo výške 104.193,25 eur s príslušenstvom,

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobkyni 54.193,25 eur istiny.

II. Žaloba sa v prevyšujúcej časti zamieta.

III. Žalovaná je povinná nahradiť trovy konania žalobkyne v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa svojou žalobou podanou na tunajšom súde dňa 28.10.2011 domáhala proti žalovanej
vydania rozsudku, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť žalobkyni 104.193,25 eur titulom náhrady
škody (4.193,25 eur) a úhrady nemajetkovej ujmy (100.000,00 eur). Ako príslušenstvo si žalobkyňa
uplatnila právo na nahradenie trov tohto súdneho konania.

2. Svoju žalobu odôvodnila zodpovednosťou žalovanej za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci

podľa § 3 ods. 1 Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci. Podľa tvrdenia žalobkyne k vzniku škody došlo tak, že uznesením Krajského úradu vyšetrovania
PZ Košice bolo voči žalobkyni vznesené obvinenie a začaté trestné stíhanie za spáchanie trestného
činu podvodu, na základe čoho bola neskôr dňa 27.9.2000 voči nej podaná Krajským prokurátorom
obžaloba, pričom neskôr bola žalobkyňa Rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. značka 1T 29/00
zo dňa 26.10.2006 spod obžaloby oslobodená. Tieto skutočnosti podľa žalobkyne spôsobili, že došlo k
závažnému zásahu do jej súkromného, ale aj pracovného života. Predmetný nárok v časti o zaplatenie

4.193,25 eur predstavuje škodu, ktorá jej vznikla tak, že takúto sumu zaplatila svojmu advokátovi,
ktorý ju zastupoval a obhajoval v rámci príslušného trestného konania. Ďalšia časť uplatneného nároku
100.000,00 eur predstavuje nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy, ktorá žalobkyni vznikla v súvislosti
s jej trestným stíhaním.

3. Žalovaná sa k žalobnému návrhu vyjadrila tak, že navrhla žalobný návrh ako nedôvodný zamietnuť.
Svoje stanovisko odôvodnila tvrdením, že zo žalobného návrhu nie je dostatočne zrejmé v čom mal

nesprávny úradný postup spočívať a ktorý orgán verejnej moci sa ho mal dopustiť. Žalovaná neskôr
na svoju obranu namietla, že nebola preukázaná existencia nezákonného rozhodnutia ako jedného zo
základných predpokladov zodpovednosti štátu za škodu podľa Zákona č. 58/1969 Zb.. Žalovaná tiež
uviedla, že podľa jej názoru nie je možné samotné trestné konanie voči osobe žalobkyne považovaťza nezákonné, nakoľko takéto oprávnenia štátu vyplývajú priamo z príslušných zákonných ustanovení
Trestného zákona a Trestného poriadku. Žalovaná tiež namietala, že žalobkyňa neuniesla dôkazné
bremeno pri preukazovaní vzniku nároku na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch a taktiež namietla

aj premlčanie uplatnených nárokov.

4. Konajúci prvostupňový súd vo veci o základe nároku žalobkyne rozhodol dňa 24.10.2012 svojim
Rozsudkom sp. zn. 36C/132/2011, ktorým konkrétne rozhodol tak, že základ nároku žalobkyne je daný.
Toto rozhodnutie bolo neskôr potvrdené Rozsudkom odvolacieho Krajského súdu v Košiciach sp. zn.

3Co/58/2013 zo dňa 30.1.2014. Odvolací súd v rámci svojho rozhodnutia konštatoval, že vznesenie
námietky premlčania žalovanou je výkonom práva v rozpore s dobrými mravmi. Taktiež poukázal na
to, že nárok žalobkyne je potrebné posudzovať ako nárok na náhradu škody spôsobenej nezákonným
rozhodnutím, pretože rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania, pričom na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
ustanovenia Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu alebo

jeho nesprávnym úradným postupom.

5. Predmetom tohto konania teda už v ďalšom konaní zostalo iba rozhodovanie o výške nároku
žalobkyne na nahradenie škody 4.193,25 eur, ktorá jej vznikla tak, že túto sumu zaplatila ako odmenu
svojmu advokátovi, ktorý ju zastupoval a obhajoval v rámci príslušného trestného konania a tiež o

existencii a výške nároku žalobkyne na zaplatenie 100.000,00 eur titulom nahradenia jej nemajetkovej
ujmy, ktorá vznikla v súvislosti s jej trestným stíhaním.

6. Žalobkyňa na podporu svojich tvrdení použila a predložila ako prostriedky svojho procesného útoku
nasledovné dôkazy: Uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3To 1/2007 zo dňa 27.5.2009 (č.l. 5 - 8);

Rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. 1T 29/00 zo dňa 26.10.2006 (č.l. 9 - 26); Uznesenie KÚ
vyšetrovania PZ Ke zo dňa 24.5.2000 (č.l. 27 - 28); faktúru advokáta JUDr. Jozefa Oleja č. 2010077 (č.l.
30 - 31); Príjmový doklad JUDr. Jozefa Oleja (č.l. 32); Potvrdenie ošetrujúcej lekárky žalobkyne (č.l. 33);
Poučenia a výzvy OS Bratislava IV (č.l. 48); Žalobu žalobkyne voči spoločnosti MARKÍZA - SLOVAKIA,
spol. s r.o. (č.l. 49 - 50); Uznesenie najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Cdo 183/2009 (č.l. 60 - 66); Nález

Ústavného súdu SR č. III.ÚS 754/2016 zo dňa 24.1.2017 (č.l. 207 - 214); Rozsudok KS Bratislava sp.
zn. 3Co/493/2014 (č.l. 215 - 218); Časť Rozsudku OS Bratislava sp. zn. 8C/28/2012 (č.l. 232); svedeckú
výpoveď H. B. (č.l. 233 - 234); svedeckú výpoveď M. P. (č.l. 234 - 235); Potvrdenie MČ Košice - Barca
(č.l. 255) a Výpis z registra trestov ohľadne žalobkyne (č.l. 254).

7. Žalovaná ohľadom nárokov žalobkyne uvedeným v predchádzajúcom odseku namietala nasledovné:
1. ohľadom trov obhajoby 4.193,25 eur namietala, že je potrebné preskúmať účelnosť jednotlivých
úkonov právnej pomoci, ktoré boli žalobkyni jej advokátom poskytnuté, tiež namietala, že z faktúry
advokáta nevyplýva, že predmetné úkony boli aj reálne vykonané a napokon namietala aj hodnotu
úkonov právnej pomoci vyúčtovaných advokátom žalobkyne v období roka 2004 (nesprávne účtovaných

4.634,- Sk oproti správnej hodnote 4.534,- Sk) a 2. ohľadom nemajetkovej ujmy poukázala na to, že
Zákon č. 58/1969 Zb. neumožňuje priznanie nemajetkovej ujmy a tiež uviedla, že žalobkyňa v tomto
smere nezvládla dostatočne svoje dôkazné bremeno.

8. Žalovaná na podporu svojich tvrdení použila a predložila ako prostriedky svojej procesnej obrany

nasledovné dôkazy: Rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. značka 8Co/ 251/2010 zo dňa 22.5.2012
(č.l. 51 - 54); navrhla pripojiť súvisiaci trestný spis (trestné stíhanie žalobkyne) a tiež navrhla pripojiť spis
Okresného súdu Bratislava IV sp. zn. 8C/28/2012.

9.Povydanímedzitýmnehorozsudkuatiežjehopotvrdeníodvolacímsúdomvtomtokonanísúnesporné

nasledovné skutočnosti. Žalovaná zodpovedá za škodu žalobkyne, ktorá jej vznikla nezákonným
rozhodnutím, pretože rozhodujúcim meradlom opodstatnenosti (zákonnosti) začatia a vedenia trestného
stíhania je neskorší výsledok trestného stíhania, pričom na prejednávanú vec je potrebné aplikovať
ustanovenia Zákona č. 58/1969 Zb..

10. Sporným a pre rozhodnutie vo veci samej podstatnými sú nasledovné zistenia: 1. či vznikla žalobkyni
skutočná škoda vo výške 4.193,25 eur titulom zaplatenia odmeny advokátovi za jej zastupovanie v
trestnom konaní; 2. či je možné v tomto prípade priznať žalobkyni nemajetkovú ujmu, hoci Zákon č.58/1969 Zb. takúto možnosť neupravoval a 3. ak má žalobkyňa nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy,
tak v akom rozsahu je jej nárok na náhradu majetkovej ujmy oprávnený.

11. Podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím
štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom: „Štát zodpovedá za škodu spôsobenú nezákonným
rozhodnutím, ktoré v občianskom súdnom konaní a v konaní pred štátnym notárstvom, v správnom
konaní, ako aj v konaní pred miestnym ľudovým súdom, a ďalej v trestnom konaní, pokiaľ nejde o
rozhodnutie o väzbe alebo treste, vydal štátny orgán alebo orgán štátnej organizácie (ďalej len "štátny

orgán"). Štát zodpovedá taktiež za škodu spôsobenú nezákonným rozhodnutím orgánu spoločenskej
organizácie vydaným pri plnení úloh štátneho orgánu, ktoré na túto organizáciu prešli.“

12. Podľa § 20 Zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti štátu za škodu spôsobenú rozhodnutím štátu
alebo jeho nesprávnym úradným postupom: „Pokiaľ nie je ustanovené inak, spravujú sa právne vzťahy
upravené v tomto zákone Občianskym zákonníkom.“

13. Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka: „(1) Každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil
porušením právnej povinnosti. (2) Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď
bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto
spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov

nie je tým dotknutá.“

14. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka: „Uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému
ušlo (ušlý zisk).“

15. Od 1.7 2004 nadobudol účinnosť nový Zákon č. 514/2003 Z.z. upravujúci zodpovednosť štátu za
spôsobenú škodu, ktorý vo svojom ustanovení § 17 ods. 2 upravuje spôsob a rozsah náhrady škody
takto: „V prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením
vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom,
uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.“

16. Spornú otázku či vznikla žalobkyni skutočná škoda vo výške 4.193,25 eur titulom zaplatenia odmeny
advokátovi za jej zastupovanie v trestnom konaní súd uzavrel tak, že takáto škoda žalobkyni naozaj
vznikla. Žalovaná je preto povinná podľa § 1 ods. 1 Zákona č. 58/1969 Zb. v spojení s § 420 a § 442
Občianskeho zákonníka túto škodu titulom svojej zodpovednosti za škodu žalovanej uhradiť.

17. K záveru uvedenému v odseku 17 tohto odôvodnenia súd dospel na základe listinných dôkazov,
ktoré predložila v rámci svojho procesného útoku žalobkyňa. Konkrétne z príjmového dokladu advokáta
žalobkyne (č.l. 32) je dostatočne zrejmé, že žalobkyňa uhradila svojmu advokátovi za svoju obhajobu
v trestnom konaní dňa 29.10.2010 odmenu vo výške vyúčtovanej faktúrou č. 2010077, t.j. vo výške

4.193,25 eur. Táto žalobkyňou uhradená odmena za jej obhajovanie predstavuje skutočnú škodu, ktorá
jej v súvislosti s trestným konaním vznikla a to bez ohľadu na to, či si ju advokát žalobkyne vyúčtoval
správne alebo nie.

18. K spornej otázke, či je možné v tomto prípade priznať žalobkyni nemajetkovú ujmu, hoci Zákon č.

58/1969 Zb. takúto možnosť neupravoval, konajúci súd zaujal nasledovné stanovisko. Vychádzajúc z
obsahu a dôvodov Nálezu Ústavného súdu SR č. III. ÚS 754/2016 zo dňa 24.1.2017 má žalobkyňa
nárok na nahradenie uplatnenej nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti súd pre bližšie odôvodnenie cituje
príslušnú časť (ods. 26) citovaného ústavného nálezu: „Ústavný súd preto konštatuje, že priznanie
nemajetkovej ujmy v peniazoch za vedenie trestného stíhania, ktoré sa právoplatne skončilo inak než

odsúdením (a to aj v prípade, ak nebolo realizované väzobne), je ústavne akceptovateľným a ústavou
predpokladanýmspôsobomposkytnutiasatisfakcietaktostíhanejosobe,atoajvprípade,akbolotrestné
stíhanie začaté už za účinnosti zákona č. 58/1969 Zb. (t.j. pred 1. júlom 2004).“

19. Poslednou spornou otázkou je výška nároku na náhradu majetkovej ujmy žalobkyne, ktorá jej

bola spôsobená. S ohľadom na vykonané dokazovanie (oboznámenie sa s predloženými listinnými
dôkazmi a výpovede navrhnutých svedkov) a rešpektujúc aj iné judikované rozhodnutia v obdobných
sporoch (Rozsudok Ks Bratislava sp. zn. 2Co/192/2010 a Rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2Co/69/2011)
súd považuje nárok žalobkyne na nahradenie nemajetkovej ujmy v peniazoch za oprávnený vo výške50.000,- eur. Bližšie odôvodnenie tohto záveru je uvedené v nasledujúcich odsekoch 20 až 25. Keďže
žalobkyňa si uplatnila nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy vo väčšom rozsahu, súd časť žaloby ako
neoprávnenú zamietol.

20. Je potrebné poznamenať, že každé trestné konanie negatívne ovplyvňuje osobný život trestne
stíhaného, na ktorého sa síce do okamihu právoplatnosti meritórneho rozhodnutia prihliada ako na
nevinného, ale už samotný fakt trestného stíhania je záťažou pre každého obvineného. Už samotné
trestné stíhanie výrazne zasahuje do súkromného života jednotlivca, jeho cti, dobrej povesti, a to tým

skôr, ak ide o obvinenie nepravdivé, čo je potvrdené oslobodzujúcim rozsudkom. Takto to jednoznačne
a preukázateľne bolo aj v prípade žalobkyne.

21. Žalobkyňa pracovala na Daňovom úrade Košice IV, dňa 24.5.2000 bolo voči nej začaté trestné
stíhanie, ktoré bolo voči nej vedené pre údajné spáchanie trestného činu podvodu v spojení s trestným
činom zneužitia právomoci verejného činiteľa. Takéto obvinenie (v súvislosti s jej pracovnou činnosťou)

a s tým súvisiace následné trestné stíhanie žalobkyne jednoznačne muselo mať a aj malo negatívny
vplyv na ďalší pracovný život žalobkyne. Je logické, že za tejto situácie boli zásadne narušené všetky
jej pracovné vzťahy a znemožnený ďalší pracovný postup, pričom táto situácia trvala dlhodobo, nakoľko
od obvinenia do vydania posledného rozhodnutia vo veci samej prebehlo viac ako 9 rokov (obvinenie
zo dňa 24.5.2000 a vo veci posledné rozhodnutie Najvyššieho súdu SR bolo vydané dňa 27.5.2009).

Podľa vyjadrenia svedka M. P. (syna žalobkyne) bola žalobkyňa v súvislosti s trestným konaním v práci
šikanovaná, čo nakoniec viedlo, k tomu, že žalobkyňa ukončila pracovný pomer na Daňovom úrade a
zamestnala sa inde u svojich priateľov.

22. Po začatí trestného stíhania došlo neskôr aj k jeho medializácii v TV Markíza, čo spôsobilo zásadne

negatívne reakcie okolia žalobkyne a to v okruhu jej bližších, ale aj vzdialenejších známych. Tieto
skutočnosti potvrdili svedecké výpovede svedkov H. B. a M. P. na pojednávaní dňa 20.4.2018. Svedok H.
B. sám uviedol, že o žalobkyni hovoril ako o podvodníčke, za čo sa jej neskôr aj ospravedlnil. Z výpovede
svedka M. P. (syn žalobkyne) vyplýva, že po vznesení obvinenia voči žalobkyni došlo k tomu, že sa jej (a
aj členom jej rodiny) začali ľudia vyhýbať a ukončili s nimi kontakty, ohovárali ich a na žalobkyňu dokonca

pokrikovali aj na ulici. Podľa výpovede syna žalobkyne do začatia trestného stíhania viedla žalobkyňa
aktívny spoločenský a kultúrny život, čo sa neskôr zásadne zmenilo. Svedok M. P. tiež uviedol, že toto
malo vplyv na život celej rodiny žalobkyne - jej dcéra sa z dôvodu negatívnych reakcií okolia natrvalo
odsťahovala do zahraničia a aj on sa rozhodol určitú dobu žiť v zahraničí.

23. Z výpovede svedka M. P. tiež vyplynulo, že žalobkyňa sa na základe trestného stíhania zmenila
aj ako osobnosť, uzavrela sa do seba a prestala ľuďom veriť. M. P. tiež uviedol, že žalobkyňa celú
situáciu znášala veľmi zle a celé to vyústilo do toho, že jej poradili navštíviť psychiatričku. Z obsahu
potvrdenia Psychiatrickej ambulancie MUDr. R. N. (č.l. 33) vyplýva, že žalobkyňa je od 23.3.2004 v
takmer kontinuálnej liečbe doposiaľ s diagnózou - zmiešaná úzkostne depresívna porucha.

24. Na základe vyššie uvedených skutočností je teda zrejmé, že trestné stíhanie žalobkyne malo
zásadne negatívne následky na život žalobkyne a to v oblasti jej pracovného a súkromného života, a
tiež aj na jej zdraví. Zároveň súd konštatuje, že takýto stav negatívnych zásahov do života žalobkyne
trval dlhodobo podstatnú časť jej produktívneho veku a to viac ako 9 rokov. Takéto následky na život

žalobkyne nie je možné odstrániť jednoduchým konštatovaním, že došlo k porušeniu jej práv, preto je
namieste priznať jej nárok na nahradenie nemajetkovej ujmy.

25. Pri rozhodovaní o výške nemajetkovej ujmy žalobkyne okrem vyššie uvedených skutkových
okolností tejto veci zobral súd do úvahy iné už judikované rozhodnutia v obdobných sporoch a to

konkrétne Rozsudok KS Bratislava sp. zn. 2Co/192/2010 a tiež Rozsudok KS Bratislava sp. zn.
2Co/69/2011, kde súdy priznali poškodeným nárok na náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 30.000,-
eur za neoprávnené 5 ročné trestné stíhanie a vo výške 26.555,14 eur za neoprávnené 4 ročné trestné
stíhanie.

26. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku: „Súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.“27. Pokiaľ sa týka základu uplatneného nároku mala žalobkyňa vo veci plný úspech. Z uvedeného
dôvodu súd priznal žalobkyni ako procesne úspešnej strane sporu právo na nahradenie trov konania v
plnom rozsahu a to podľa znenia § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku.

28. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny
úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 Civilného sporového
poriadku).

29. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako
je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie (pripojenie trestného spisu a spisu
OS Bratislava IV sp. zn. 8C/28/2012) nebolo vykonané z dôvodu, že ho súd nepovažoval za účelné a
potrebné, a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie
tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice
II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku)
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho
sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené

procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala
jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c)
rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov

k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie
prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti
rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré
predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na

rozhodnutie vo veci samej. Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže
sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania
podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.