Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, February 11, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/213/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2197897328
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 02. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Fedor Benka

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2197897328.9

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Fedora Benku a sudkýň JUDr. Silvie

Hýbelovej a Mgr. Kataríny Arnouldovej v spore žalobcov: 1/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX
(ako právny nástupca po pôvodnom žalobcovi 1/: G. Z., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bytom R. č. XXX,
zomr. XX.XX.XXXX), 2/ I. Z., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XXX, 3/ O. Z., nar. XX.XX.XXXX,
bytom R. č. XX a 4/ S. Z., rod. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom R. č. XX, všetci zastúpení JUDr. Tiborom
Sanákom,advokátom,Nám.SNP2,Trnava,protižalovaným:1/Slovenskákonsolidačná,a.s.,sosídlom
Cintorínska 21, Bratislava, IČO: 35 776 005, 2/ Fleetreal, a. s., so sídlom Vlčie hrdlo 64, Bratislava,
IČO: 45 470 189 (ako nástupca po pôvodnom žalovanom 2/: Credit Clearing Center, a. s., so sídlom

Mlynské Nivy 48, Bratislava, IČO: 35 839 651), zastúpený JUDr. Ing. Ľubomírom Navračičom, PhD.,
advokátom, Miletičova 21, Bratislava a 3/ Genaro Investments Limited, so sídlom 229 Arch. Makariou
III Ave, Meliza Court 4th Floor, 3105 Limassol, Cyprus, IČO: HE138109, zastúpený splnomocnencom:
TOMÁŠ KUŠNÍR, s. r. o., so sídlom Pajštúnska 5, Bratislava, IČO: 36 613 843, o určenie neplatnosti
dohody, o odvolaní žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trnava zo dňa 22. mája 2019, č.k.
40C/27/2018-953, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Súd priznáva žalovanému 3/ nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1/ a 2/
spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Rozsudkom napadnutým odvolaním súd prvej inštancie žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol a o nároku
na náhradu trov konania rozhodol tak, že žalovanému 3/ priznal nárok na náhradu trov konania voči
žalobcom1/a2/spoločneanerozdielnevplnomrozsahu,pričomovýškenáhradytrovkonaniarozhodne
súd prvej inštancie samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

2. Svoje rozhodnutie súd právne odôvodnil použitím ust. § 137 písm. c) CSP, ako aj § 37 ods. 1 a 3, §
39 a § 49a Občianskeho zákonníka, keď na základe vykonaného dokazovania zhodnotením skutkového
stavu veci dospel k právnemu záveru, že podaná žaloba žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodná a je potrebné ju
zamietnuť. Dňa 20.02.1997 bola na Notárskom úrade v Chtelnici notárom JUDr. Miroslavom Gregorom
(starším) spísaná Notárska zápisnica N 24/97, Nz 13/97 za prítomnosti Ing. O. T. a Z. T. ako osôb
povinných, a za prítomnosti O. Z., S. Z., I. Z. za účelom osvedčenia dohody, ktorá je podmienená
pristúpením oprávneného, Slovenskou sporiteľnou, a. s. a pristúpením G. Z., o. i. v zmysle článku XIII.

Zápisnice na zabezpečenie pohľadávky z úveru č. 78-857207-7, ktorá zmluva a nedoplatok na istine
úveru, na úrokoch z úveru a na poplatkoch, spolu 2.849.099,49 Sk ku dňu vyhotovenia zápisnice, je
vymedzená v článkoch VIII. až XII. Zápisnice s tým, že v článku XVIII. G. Z. a I. Z., v nadväznosti
na zmluvu o zriadení záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam na zabezpečenie záväzku spríslušenstvom vo výške 923.930,-Sk súhlasia s exekúciou do výšky záložného práva. V článku XIX.
Zápisnice je výslovne uvedené, že dohoda povinnej a oprávnenej osoby, osvedčená touto notárskou
zápisnicou, je exekučným titulom. V článku XXI. Zápisnice je uvedené, že o tomto napísal notár notársku

zápisnicu, účastníkom ju doslovne prečítal a vysvetlil, ktorí jej obsahu porozumeli a na znak toho, že
sa jej obsah doslovne zhoduje s ich slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne prejavenou vôľou ako aj na
znak toho, že tento právny úkon neurobili v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok, ju pred notárom
vlastnoručne podpísali. Následne dňa 03.03.1997 sa dostavil pred Notársky úrad v Chtelnici G. Z. za
účelom osvedčenia jeho pristúpenia k osvedčeniu dohody spísanej na Notárskom úrade v Chtelnici dňa

20.02.1997,ktorýakovyplývaztextupokračujúcejnotárskejzápisniceN33/97,Nz21/97pooboznámení
s doslovným znením dohody súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva, vyhlásil, že k tejto dohode
ako osoba povinná za podmienok tam uvedených v celom rozsahu pristupuje a súhlasí s podmienkami
uvedenými v zápisnici na písanej na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 20.02.1997. V závere je uvedené,
že dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou je exekučným titulom.
Nakoniec dňa 07.03.1997 bola spísaná pokračujúca notárska zápisnica N 38/97, Nz 25/97, v ktorej

Slovenská sporiteľňa a. s. zastúpená štatutárnym zástupcom Ing. G. H., riaditeľkou mestskej pobočky
Trnava, ako oprávnená osoba pristúpila k osvedčeniu dohody spísanej dňa 20.02.1997 do notárskej
zápisnice N 24/97, Nz 13/97 a pokračujúcej notárskej zápisnice spísanej dňa 03.03.1997 do notárskej
zápisnice N 33/97, Nz 21/97 a po oboznámení s doslovným znením týchto zápisníc vyhlásila, že v celom
rozsahu pristupuje a súhlasí s podmienkami uvedenými v notárskej zápisnici a pokračujúcej notárskej

zápisnici. Žalobcovia 1/ a 2/ napadli platnosť dohody poňatej do notárskej zápisnice, spočívajúcej v
ich súhlase s exekúciou nehnuteľností v ich vlastníctve, a to z dôvodu neurčitosti a nezrozumiteľnosti
záložnej zmluvy a notárskej zápisnice, z dôvodu rozporu spísania notárskej zápisnice obsahujúcej ich
súhlas s vykonaním exekúcie pre prípad neplnenia dlžníka, čím sa notárska zápisnica stala exekučným
titulom, s dobrými mravmi a z dôvodu ich konania v omyle pri vyslovení súhlasu s exekúciou do

výšky záložného práva. V prvom rade súd prvej inštancie s prihliadnutím na ustálenú rozhodovaciu
prax dospel k záveru, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom
poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 63/2009. Žalobcovia odôvodnili naliehavý
právny záujem na požadovanom určení tak, že tento vyplýva priamo z obsahu dohody, nakoľko nemôžu
dopustiť, aby nesplatený úver Ing. T. sa riešil na ich úkor, za situácie, keď bola hrubým spôsobom

zneužitá ich dôvera. Súd bol toho názoru, že podanou žalobou sa neodstráni stav právnej neistoty
žalobcov, keď predmetná žaloba neeliminuje stav ohrozenia majetku žalobcov. Žalobcovia podanou
žalobou nespochybnili platne a účinne zriadený záloh na nehnuteľnosti vo svojom vlastníctve, ale práve
naopak, potvrdili, že k uzavretiu záložnej zmluvy pristupovali dobrovoľne. Keďže žalobcovia nenapadli
hmotno-právny základ ich vzťahu so žalovaným, a to vznik záložného práva na podklade záložnej

zmluvy, z ktorej vyplýva dojednaný spôsob výkonu záložného práva na uspokojenie sporiteľne verejnou
dražbou, mal súd za to, že domáhaním sa určenia neplatnosti dohody poňatej do notárskej zápisnice
obsahujúcej súhlas žalobcov s exekúciou ich nehnuteľností neodstráni stav ohrozenia ich majetku.
S prihliadnutím na uplynulý čas súdneho konania a viazaný právnym názorom odvolacieho súdu
vysloveným v uznesení č.k. 11Co/11/2018-838 zo dňa 14. marca 2018, prvoinštančný súd zopakoval a

doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci a dospel k právnemu záveru,
že žalobcovia 1/ a 2/ neuniesli dôkazné bremeno o skutočnostiach nimi tvrdených, najmä nepreukázali,
že by nimi napadnutá časť notárskej zápisnice svojim obsahom alebo účelom odporovala zákonu alebo
ho obchádzala, alebo sa priečila dobrým mravom a súd mal tiež za to, že žalobcovia nepreukázali,
že by konali v omyle v niektorej zo skutočností, ktorá je pre uskutočnenie úkonu, súhlasu žalobcov 1/

a 2/ s exekúciou rozhodujúca a osoba, ktorej bol právny úkon určený, t.j. Slovenská sporiteľňa, a. s.
konajúca prostredníctvom poverených zamestnancov, tento omyl vyvolala alebo o ňom musela vedieť.
Súd prvej inštancie už v rozsudku č.k. 14C/106/1997-443 zo dňa 19.06.2007 uviedol, že záložná zmluva
je dostatočne určitá, zrozumiteľná a spĺňa všetky náležitosti pre jej posúdenie ako perfektného právneho
úkonu, s ktorým posúdením sa stotožnil aj odvolací súd v uznesení č.k. 11Co/11/2018-838 zo dňa

14.03.2018. Súd bol toho názoru, že z obsahu záložnej zmluvy nepochybne vyplýva, že predmetom
zálohu bol i rodinný dom so súpisným číslom XXX, pričom v prípade, že by exekučný súd dospel k záveru
o formálnej nevykonateľnosti notárskej zápisnice, túto chybu v písaní notár so súhlasom účastníkov
opraví doložkou pod skončený text listiny (§ 43 ods. 2 Notárskeho poriadku). Z vykonaného dokazovania
mal súd za to, že žalobcovia ani po doplnenom a zopakovanom dokazovaní neuniesli dôkazné bremeno

preukázanie neplatnosti uzatvorenej dohody pre rozpor s dobrými mravmi, nakoľko z porovnania
výpovedí žalobcov na pojednávaniach z roku 1997 a 1998 s ich neskoršími výpoveďami vyplýva
množstvo rozporov, ktorými žalobcovia, resp. pôvodní žalobcovia 3/ a 4/ v zopakovanom dokazovaní
vystupujúci ako svedkovia, vo vzájomnej súvislosti spochybnili pravdivosť svojich skutkových tvrdení. Pozhodnotení pravdivosti výpovedí žalobcov 1/ a 2/ mal súd za to, že nie je pravdivé tvrdenie žalobkyne 2/,
že jej nebohý manžel pôvodný žalobca 1/ sa chcel zamestnať u dlžníka Ing. T. a preto na zabezpečenie
úveru pre potenciálneho zamestnávateľa dobrovoľne podpísali zmluvu o zriadení záložného práva k

nehnuteľnostiam v ich vlastníctve v prospech záložného veriteľa SLSP, a. s. Súd vychádza z premisy
z priemerne rozumného človeka a má za to, že ľudia dobrovoľne ani v minulosti nepodpisovali a
nepodpisujú v banke záložné zmluvy so zriadením záložného práva na ich majetok na zabezpečenie
úveru poskytnutého bankou v prospech tretej osoby, ktorá je im neznámym človekom, ako sa opakovane
vyjadrili k osobe Ing. T., a to ešte aj s tým, že zo zaťaženia vlastnej nehnuteľnosti nič nemali. Ak by to

tak bolo, v tom prípade si akékoľvek riziko musí niesť nedbalý vlastník, t. j. žalobcovia 1/ a 2/, pretože
v zmysle rímskej zásady „vigilantibus iura scripta sunt“ (práva patria len bdelým), (aj vlastnícke) právo
má patriť tomu, kto sa aktívne zaujíma o ochranu a výkon svojho práva, keď je vecou nositeľov práv,
aby sa o svoje práva starali, bránili, pretože inak ich podcenením či zanedbaním môžu svoje práva
strácať. Súd mal z výpovedí pôvodného žalobcu 1/, G. Z., na pojednávaní dňa 10.12.1997 a z dožiadanej
výpovede svedka Ing. T. v spojení s vyjadrením pôvodného žalovaného, SLSP, a. s. (odsek 12, 14,

21 odôvodnenia rozsudku) na pojednávaní dňa 03.11.1998 za to, že pôvodný žalobca 1/ mal záujem
pracovať s Ing. T.. Výrazový prostriedok „pracovať“ použitý G. Z. na pojednávaní dňa 10.12.1997 pritom
nesprávne neskôr interpretoval právny zástupca žalobcov ako záujem žalobcu 1/ byť zamestnaný ako
zamestnanec v pracovnoprávnom vzťahu pre zamestnávateľa Ing. T.. Z výpovedí žalobcu 1/, dlžníka
Ing. T. aj SLSP, a. s. však vyplýva, že G. Z., O. Z. a Ing. T. sa dohodli, že auto (kamión), na ktoré si

Ing. T. zobral úvery, bude ich spoločné, a o tom uzatvorili aj zmluvu o združení podľa Občianskeho
zákonníka. Podľa zmluvy o združení mali spoločníci každý jednu tretinu aktív i pasív. Ing. T. pritom
uviedol, že ťahač s návesom SPZ TTA 41-28 si vzal G. Z. s tým, že bude podnikať sám, mimo združenia,
na svoju koncesnú listinu, a do združenia bude poskytovať prostriedky k splácaniu tohto úveru. Užíval
ho celý jeden rok, na úver nezaplatil ani korunu. O tejto ich dohode bola informovaná Slovenská

sporiteľňa, a. s., ktorá tiež na pojednávaní dňa 03.11.1998 vypovedala, že mala za to, že dlžník a
záložcovia boli v obchodnom vzťahu. V takom prípade sa javí uveriteľné, že v združení podnikajúci
dvaja spoločníci založia svoje nehnuteľnosti na zabezpečenie úveru dlžníka, tretieho spoločníka. Pri
prijatí tohto skutkového stavu následne koncepčne zapadá aj výpoveď pôvodnej žalobkyne 4/ S. Z.,
ktorá na pojednávaní dňa 11.02.1998, uviedla, že zástupkyňa sporiteľne im navrhovala, že si môžu

autá zobrať a splácať dlžobu, avšak toto im nevyhovovalo. Žalobcovia 1/ a 2/ nepreukázali v konaní,
že by v roku 1992 (keďže v deň poskytnutia úveru Ing. T. 20.10.1992 pôvodný žalobca 1/ a žalobkyňa
2/ podpísali zmluvu o zriadení záložného práva na zabezpečenie tohto úveru) bol žalobca 1/ a príp. aj
žalobca 3/ zamestnancami evidovanými na v tom čase príslušnom úrade, za ktorých by zamestnávateľ
Ing. T. po dobu nimi tvrdenú cca polroka platil poistné a odvody. Pracovnoprávny vzťah v konaní tvrdený

žalobcami nebol preukázaný, a tým ani ich tvrdenie, že pre nich neznámeho zamestnávateľa založili ako
zamestnanci svoje nehnuteľnosti. Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že záložné zmluvy sú v rozpore s dobrými
mravmi, pretože Ing. T. im síce prácu zabezpečil, ale len na pár mesiacov a vzápätí museli pracovné
pomery skončiť pre neudržateľné podmienky, a preto je to podvod a zmluvy sú neplatné pre rozpor s
dobrými mravmi, súdna prax stanovila, že rozpor právneho úkonu s dobrými mravmi nemožno vyvodiť

z okolností, ktoré nastali po jeho urobení a ktoré s jeho obsahom ani účelom nesúvisia. To, čo sa
udialo následne vo vzťahu medzi dlžníkom a záložcami, je z pohľadu záložného veriteľa, vzniknutého
záložného práva, a tým i napadnutej platnosti záložnej zmluvy a notárskej zápisnice ako dohody
povinných osôb a oprávnenej osoby nepodstatné, keď zo samotnej podstaty záložného práva vyplýva
zabezpečovacia a uhradzovacia funkcia v prípade neplnenia zabezpečovaného záväzku. Žalobkyňa

2/ na pojednávaní dňa 10.12.1997 uvádzala, že ich nikto neinformoval, že zmluva o záložnom práve
je neplatná. Obdobne na pojednávaní dňa 22.04.2004 vypovedala, že stále im tvrdili, že dohoda je
pre nich výhodná, nikto im nepovedal, že pôvodná záložná zmluva je nedostatočná a nesprávna.
Keďže v konaní spočiatku žalobcovia spochybňovali právnu subjektivitu žalovanej SLSP, a. s. v čase
spísania záložnej zmluvy v r. 1992, z výpovedí žalobkyne 2/ opakovane vyplýva, že má za to, že

bola podvedená sporiteľňou, a vo svojich výpovediach v priebehu 22tich rokov už len zmenila dôvody,
pre ktoré sa cíti podvedená. V konaní bolo rozhodnutiami súdov (č. k.14C/106/1997 - 443 zo dňa
19.06.2007) ustálené, že na strane sporiteľne nebol v čase spísania záložnej zmluvy nedostatok právnej
subjektivity, nakoľko šlo o štátny peňažný ústav zriadený zákonom č. 72/1967 Zb. o štátnej sporiteľni,
ktorej právnym nástupcom je od 01.04.1994 Slovenská sporiteľňa, a. s. Po zhodnotení zopakovaných

subjektívnych výpovedí žalobkyne 2/ a svedkov O. Z. a S. Z. s odstupom času objektívne javiacimi
sa výpoveďami svedkov, bývalých zamestnancov sporiteľne JUDr. H. M., Ing. V. N., Ing. G. H., ktorí
vypovedaliotom,akoprocesrozhodovaniasporiteľneprinesplácanýchúverochprebiehalarovnakoako
štandardne prebiehalo spisovanie zápisnice u notára, v spojení s výpoveďou dlžníka Ing. O. T. a notáraM.. Miroslava Gregora staršieho spisujúceho napadnutú notársku zápisnicu mal súd za to, že v konaní
nezistil žiaden rozpor záložnej zmluvy a notárskej zápisnice v článku XVIII. pre ich obsah alebo účel
so zákonom, nešlo o právne úkony obchádzajúce zákon a nie sú ani v rozpore s dobrými mravmi, keď

právny úkon môže byť v rozpore s dobrými mravmi, len ak sa ním sledujú nemravné ciele, alebo ak má
nemravnédôsledky.Cieleajdôsledkytýchtoprávnychúkonovboliasúvsúladesozákladnýmifunkciami
oboch právnych inštitútov, a to v prípade dobrovoľného nesplnenia zabezpečeného záväzku po jeho
splatnostizákonnýmvyužitímichuhradzovacejfunkcie.Knamietanejneplatnostinotárskejzápisnicepre
kvalifikovaný omyl: žalobca 1/ a žalobkyňa 2/ rozpor zápisnice s dobrými mravmi - ňou označovaný ako

pekný podvod aj na pojednávaní dňa 19.10.2018 - v spojení s konaním v omyle ustálili na tvrdenia, že a)
zápisnicu im nikto neprečítal ani neukázal, b) nedovolili im zobrať si papiere domov na preštudovanie,
c) nikto ich nepoučil o tom, že ide o exekučný titul, ten zbadali prvýkrát až po doručení zápisnice
poštou, d) podpisovaná listina nebola pevne spojená so zvyškom notárskej zápisnice. Žalobkyňa 2/
vypovedala tieto skutočnosti na pojednávaní 19.10.2018 s presvedčením a nadobudnutou istotou po
22rokoch prebiehajúceho súdneho sporu, zatiaľ čo na pojednávaní dňa 11.02.1998 uviedla ad a) a

ad c) či to Dr. Gregor čítal od slova do slova, to ja neviem. Keď sme to dostali, som si uvedomila,
že je to niečo podobné, čo nám tam prečítali, ale slovo exekúcia tam nebolo povedané. Taktiež G.
Z. na pojednávaní dňa 11.02.1998 vypovedal, že Dr. B. mi to prečítal. Žalobkyňa teda vypovedala, že
u notára bolo niečo prečítané, nie len spísané. Obdobne vypovedal na pojednávaní dňa 19.10.2018
svedok O. Z. a na pojednávaní dňa 11.01.2019 svedkyňa S. Z.. Obaja svedkovia na otázku súdu, či

sú účastníkom ešte iného konania so SLSP, a. s. na akomkoľvek súde, v prípade S. Z. či ona alebo
jej manžel je účastníkom konania, v rozpore so skutočnosťou vypovedali, že nie sú. Súd má pritom
preukázané, že na Okresnom súde Piešťany prebieha od 09.09.1999 konanie medzi SLSP a. s. a O.
Z. vedené pod sp. zn. 6C/137/2008 o povinnosti strpieť uspokojenie pohľadávky zo záložnej zmluvy
zo dňa 17.07.1992 uzavretej na zabezpečenie poskytnutého úveru Ing. O. T. vo výške 1.600.000,-Sk

na základe úverovej zmluvy č. 78-857153-1. Svedok O. Z. mal okrem toho v rozpore so skutočnosťou
za to, že exekučné konanie voči nemu sa zastavilo. Z pripojeného exekučného spisu tunajšieho súdu
sp. zn. Er/1083/97 však vyplýva povolený odklad exekúcie na podklade žalobcami napádanej notárskej
zápisnice na čas do právoplatného skončenia tohto konania, nie zastavenie exekúcie či exekučného
konania. Pokiaľ svedkovia nerozlišujú medzi odkladom exekúcie a zastavením exekúcie, O. Z. si nie je

vedomý ani svojho účastníctva v súdnom spore pred Okresným súdom Piešťany prebiehajúcom od r.
1999 a v exekučnom konaní pred Okresným súdom Trnava od r. 1997, je zrejmé, že ani pri vynaložení
všetkého úsilia notára a zamestnancov sporiteľne neboli pôvodní žalobcovia 3/ a 4/ a ani žalobcovia
1/ a 2/ ochotní alebo schopní porozumieť tomu, že založili svoju nehnuteľnosť na zabezpečenie úveru,
ktorý v rozpore s dobrými mravmi nie je uhradený v prípade žalobcov 1/ a 2/ od r. 1997, pričom je

nepochybné, že výška poskytnutých 1.800.000,-Sk Ing. T. (= 59.749,06 Eur) a nesplatených peňazí
dlžníkom a záložcami požíva v spoločnosti v r. 2019 nižšiu nákupnú silu/hodnotu ako v r. 1992, keď
bol úver poskytnutý, a že pokiaľ súhlasili s tým, že podpíšu notársku zápisnicu ako exekučný titul na
zabezpečenie nesplácaného úveru zálohom, nevykoná sporiteľňa záložné právo zo záložnej zmluvy,
keďže v konaní bolo preukázané neúspešné uplatňovanie si pohľadávky aj voči dlžníkovi (zachovaná

subsidiarita).Žalobcoviatvrdili,žebynikdynepodpísalidohoduvnotárskejzápisnici,akbyvedeli,žejeto
exekučný titul, teda sa dovolávali svojho omylu v právnom dôvode nimi vykonaného právneho úkonu pre
nezhodu ich vôle s prejavom vôle. Omyl v právnom dôvode má za následok neplatnosť právneho úkonu,
ak omyl vyvolal druhý účastník právneho úkonu, t. j. sporiteľňa konajúca prostredníctvom riaditeľky
pobočky resp. poverených zamestnancov sporiteľne, alebo ak o omyle konajúcich žalobcov sporiteľňa

vedela. O taký prípad nejde vtedy, ak konajúci mal iba nesprávnu predstavu o právnych následkoch
úkonu, pretože právny omyl je podstatný iba vtedy, ak sa týka právneho dôvodu vzniku zmluvy/dohody.
Z vykonaného dokazovania nebolo žalobcami preukázané, a to ani z výsluchu v tom čase riaditeľky
pobočky Ing. H., ani z výsluchu jednej z dvoch právničiek oddelenia úverov posudzujúcich záložné
zmluvy JUDr. M., a ani z výsluchu vedúceho oddelenia neštandardných úverov Ing. N., že by žalovaný

resp. právny predchodca žalovaného omyl žalobcov vyvolal alebo o ňom musel vedieť, keď svedkovia
zhodne aj s odstupom 22 rokov nezávisle na sebe vypovedali o právomociach referentov, ktorí primárne
komunikovali s dlžníkmi a záložcami na pobočke pri nesplácaní úveru, a až po vysvetlení situácie
a vyjadrení ich súhlasu so spísaním notárskej zápisnice bol úverový spis so záložnými zmluvami
odstupovaný na oddelenie vymáhania resp. na iný postup podľa interných smerníc sporiteľne. Preto mal

súdzato,žeprávnypredchodcažalovaného,sporiteľňa,uždňa13.10.1997vkonanítvrdenéopakované
rokovania s rodinami Z., a vysvetlenie zámeru pri spisovaní a podpisovaní dohody s odkazom, aby sa
poradili s advokátom, ktorý môže byť prítomný aj pri spisovaní zápisnice, ustál, žalobcovia toto tvrdenie
nevyvrátili. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by žalovaný konajúci prostredníctvompoverených pracovníkov SLSP, a. s. o omyle žalobcov pri vyjadrení súhlasu s exekúciou vedeli, keď
poukázali aj na zodpovedný prístup notára pri spisovaní zápisnice. Zhodnotením vykonaných dôkazov
mal súd za to, že vyjadrenie dotknutého notára v spojení s vyjadreniami bývalých pracovníkov sporiteľne

sa javí ako hodnovernejšie a súd z neho vychádzal ako z pravdivého relevantného tvrdenia. Nakoniec
k žalobcom napádanému postupu notára pri spisovaní zápisnice (v odseku 39 odôvodnenia) súd
uvádza, že pokiaľ mali žalobcovia za to, že notár konal v rozpore so zákonom, dohľad nad činnosťou
notára vykonáva Notárska komora Slovenskej republiky, ktorá je orgánom právomocným najmä na
vybavovanie sťažností, a tiež Ministerstvo spravodlivosti SR. Keďže žalovaným v tomto konaní nie je

notár, ale právny nástupca sporiteľne, súd skúmal, či žalobcovia konali v omyle vyvolanom žalovaným
resp. či žalovaný o omyle žalobcov musel vedieť. Zo skutkových tvrdení žalobcov ale vyplýva, že boli
„podvedení“, keď a) zápisnicu im nikto neprečítal ani neukázal, pričom súd má za to, že čítanie zápisnice
je zákonom upravenou povinnosťou notára, nie žalovaného b) nedovolili im zobrať si papiere domov na
preštudovanie, pričom je opäť nepochybné, že o tom rozhodol notár, a nie žalovaný, c) nikto ich nepoučil
o tom, že ide o exekučný titul, ten zbadali prvýkrát až po doručení zápisnice poštou; aj toto poučenie

patrí do právomoci notára d) podpisovaná listina nebola pevne spojená so zvyškom notárskej zápisnice;
žalobcovia teda napádajú správnosť postupu notára, ktorý jednotlivé listiny notárskej zápisnice ako
verejnejlistinypospísanípevnespojí.Pokiaľžalobcoviatvrdili,žeztýchtodôvodovkonalivomyle,konali
tak z dôvodu úradného postupu notára, keďže notár pri spisovaní notárskej zápisnice ako úradná osoba
neprejavuje svoju vôľu a nemohol ich preto uviesť do omylu. Správnosť alebo nesprávnosť úradného

postupu notára však nebola predmetom tohto konania, žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti
dohody z dôvodu ich omylu voči žalovanému, ktorý je právnym nástupcom sporiteľne. Ak mali žalobcovia
za to, že im vznikla škoda nesprávnym úradným postupom notára, mali si náhradu škody uplatniť a
svoje tvrdenia dokazovať v osobitnom konaní zameranom na preskúmanie zákonnosti postupu notára v
zmysle zákona o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym

úradným postupom. Z uvedených dôvodov súd žalobu žalobcov 1/ a 2/ zamietol. O nároku žalovaného
3/ ako úspešnej strany na náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ súd rozhodol podľa § 255 ods. 1
CSP, keď žalovaný 3/ bol v konaní plne úspešný, preto mu súd priznal nárok na náhradu trov konania
v plnom rozsahu a žalobcov 1/ a 2/ zaviazal na náhradu trov konania spoločne a nerozdielne, keď v
konaní z procesného hľadiska tvoria nerozlučné spoločenstvo. O výške náhrady trov konania rozhodne

vyšší súdny úradník samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

3. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podali v zákonnej lehote odvolanie žalobcovia 1/ a 2/, ktorí navrhli
napadnutý rozsudok zmeniť a ich žalobe vyhovieť a súčasne im priznať voči žalovanému 3/ nárok na
náhradu trov konania v plnom rozsahu. Odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie dospel na

základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a napadnuté rozhodnutie vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci. Mali za to, že dôkazne preukázali, že pracovníci sporiteľne ich
primäli k uzatvoreniu spornej notárskej zápisnice s exekučným titulom len na tom základe, že ich (ako
práva neznalých) uviedli do omylu (dobehli ich, hrubo zneužili ich dôveru a neskúsenosť a presvedčili
ich, že uzavretie notárskej zápisnice s exekučným titulom je v ich prospech). Oni na to prišli až po tom,

keď im bola poslaná notárska zápisnica domov a zrazu si uvedomili, že dohoda s exekučným titulom
nie je v ich prospech, práve naopak, je v ich neprospech, a že oni v skutočnosti podpísali exekučné
tituly na ich nehnuteľnosti. To všetko bolo možné len preto, že spôsob uzatvárania notárskej dohody
bol taký, že sa v žiadnom štádiu tejto dohody nemohli presvedčiť, akú dohodu vlastne uzatvárajú, nikto
im dohodu neprečítal, podpisovali len čistú stranu, ku ktorej nebol pripojený obsah dohody - bianco

listina, ktorý presne nepoznali, len čiastočne z ústneho podania v tom smere, že táto dohoda je v
ich prospech, nebolo im umožnené prekontrolovať obsah dohody u nich zvoleného právnika, čoho sa
domáhali. V konaní bol jasne preukázaný zámer Slovenskej sporiteľne, a. s., ktorý už v roku 2007 na
pojednávaní dňa 14.06.2007 prezradil jej právny zástupca, keď verejne doznal, že spísaním notárskej
zápisnice s exekučným titulom chcela sporiteľňa zabezpečiť urýchlenie realizácie záložného práva.

Uvedený zámer jasne potvrdili aj bývalí zamestnanci Slovenskej sporiteľne, a. s. Súd prvej inštancie
mal preto vyhodnotiť skutkový stav v ich prospech a nie v ich neprospech, pretože zo skutkového
stavu vyplýva, že tento ich omyl vyvolali pracovníci Slovenskej sporiteľne, a.s., resp. museli o ňom
vedieť, pretože ako správne uvádzali, cieľom bolo zabezpečiť urýchlenie záložného práva. Pracovníci
Slovenskej sporiteľne, a. s. mali na ich omyle veľký záujem, pretože im ich omyl vyhovoval, nakoľko

nemuseli ísť so žalobou a záložnou zmluvou na súd, ale mali priamo exekučný titul. Mali za to, že
nezákonným postupom pracovníkov Slovenskej sporiteľne, a. s. nie je možné dospieť k platnej notárskej
zápisnici s exekučným titulom. Nesúhlasili so záverom súdu prvej inštancie, že podanou žalobou sa
neodstráni stav právnej neistoty, pretože žaloba neeliminuje stav ohrozenia ich majetku. Uvedené jelen čiastočná pravda, nakoľko predmetnou žalobou sa eliminuje bezprostredná hrozba exekúcie ich
majetkov. K oprávneniu Slovenskej sporiteľne, a. s., že sa môže domáhať svojich práv cestou výkonu
záložného práva, nakoľko v záložnej zmluve zo dňa 29.10.1992 bol zmluvne dojednaný spôsob výkonu

záložného práva verejnou dražbou v zmysle § 299 ods. 2 Obchodného zákonníka, uviedli, že predmetné
zákonné ustanovenie je už dávno zrušené. Pokiaľ súd poukázal na údajne bližšie vzťahy medzi G. Z., O.
Z. a Ing. T., z ktorých malo vyplývať, že sa dohodli, že kamión, na ktorý si Ing. T. zobral úvery, bude ich
spoločný, pričom uzavreli zmluvu o združení podľa Občianskeho zákonníka, uviedli, že Ing. T. im nikdy
neumožnil reálny výkon vlastníckeho práva a od jeho odchodu do Českej republiky už kamióny nevideli.

Poukázali na to, že Ing. T. ich dobehol vytvorením zdania pracovného pomeru a pod touto zámienkou
ich primäl k tomu, aby založili vlastné nehnuteľnosti.

4. Žalovaný 3/ sa k podanému odvolaniu písomne nevyjadril.

5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie podali včas oprávnené

osoby - strany sporu (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je tento opravný
prostriedok prípustný (§ 355 ods. 1 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania
preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a
dôvodmi odvolania (§ 379 a § 380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ a 2/ nie je dôvodné,
pretože napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny.

6. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp. zn. 40C/27/2018 bolo určenie, že
dohoda povinnej a oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade
v Chtelnici dňa 20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a
pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom

JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou
dňa 07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97 je neplatná
v časti, v ktorej O. Z. súhlasil s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti na zmluvu o
zriadení záložného práva zo dňa 17.07.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č. 1019 dom,
dvor, zastavaná plocha č. s. XX o výmere 723 m2, parc. č. 1018/2 orná pôda o výmere 2715 m2 a

parc. č. 1018/3 zastavaná plocha o výmere 399 m2 na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo
výške 869.000,- Sk, a v ktorej G. Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva
v nadväznosti na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č.
XXX, parc. č. 361/1 zastavaná plocha, s. č. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 záhrada o výmere
203 m2, na zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk.

7. S prihliadnutím na rozsudok Krajského súdu v Trnave č.k. 11Co/170/2012-643 zo dňa 24.10.2012 v
spojení s uznesením Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Cdo 198/2013 zo dňa 25.02.2015 je predmetom
odvolacieho konania výrok rozsudku súdu prvej inštancie v časti určenia, že dohoda povinnej a
oprávnenej osoby osvedčená notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa

20.02.1997 notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod číslom N 24/97, NZ 13/97 a pokračujúcou
notárskou zápisnicou napísanou na Notárskom úrade v Chtelnici dňa 03.03.1997 notárom JUDr.
Miroslavom Gregorom pod č. N 33/97, NZ 21/97 a pokračujúcou notárskou zápisnicou napísanou dňa
07.03.1997 v Trnave notárom JUDr. Miroslavom Gregorom pod č. N 38/97, NZ 25/97, je neplatná v
časti, v ktorej G. Z. a manželka I. Z. súhlasili s exekúciou do výšky záložného práva v nadväznosti

na zmluvu o zriadení záložného práva zo dňa 20.10.1992 k nehnuteľnosti k.ú. R., LV č. XXX, parc. č.
361/1 - zastavaná plocha, č. s. XXX o výmere 355 m2, parc. č. 326/10 - záhrada o výmere 203 m2, na
zabezpečenie záväzku s príslušenstvom vo výške 923.930,- Sk a v závislom výroku o trovách konania.

8. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a napadnutého rozsudku súdu

prvej inštancie, ktorým bola žaloba žalobcov 1/ a 2/ zamietnutá, a žalovanému 3/ bol priznaný nárok na
náhradu trov konania voči žalobcom 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne v plnom rozsahu.

9. Odvolatelia odvolanie odôvodnili tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel
k nesprávnym skutkovým zisteniam [§ 365 ods. 1 písm. f) CSP] a napadnutý rozsudok vychádza z

nesprávneho právneho posúdenia veci [§ 365 ods. 1 písm. h) CSP]. Odvolací dôvod podľa § 365 ods.
1 písm. f) CSP je daný, ak výsledok hodnotenia dôkazov súdom prvej inštancie nezodpovedá postupu
vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov
alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo súd nezohľadnilrozhodujúceskutočnosti,ktorébolivykonanýmidôkazmipreukázanéavyšlipočaskonanianajavo,alebo
v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán, alebo vyšli najavo inak,
z hľadiska ich závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti a vierohodnosti je logický rozpor, alebo

ktorého odporujú ust. § 195 až 210 CSP. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. h) CSP je daný,
ak súd prvej inštancie posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá, alebo
právnu normu, síce správne určenú, nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne
aplikoval.

10. Zásada voľného hodnotenia dôkazov vyjadruje, že záver, ktorý si sudca urobí o pravdivosti, či
nepravdivosti tvrdených skutočností, vzhľadom na poznatky získané z vykonaných dôkazov, je vecou
vnútorného sudcovho presvedčenia a jeho logického myšlienkového postupu. Z tejto zásady vyplýva, že
na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal.
Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov
nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných

dôkazov nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je
ani možné polemizovať s jeho skutkovými závermi.

11. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vykonal dostatočné dokazovanie za účelom
zistenia skutkového stavu, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam,

výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 191 CSP, pretože súd zobral
do úvahy len skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov, prednesov strán sporu vyplynuli, zohľadnil
rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané a vyšli počas konania najavo a
výsledok hodnotenia dôkazov zodpovedá pravidlám logického myslenia. V odôvodnení svojho rozsudku
súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne

argumenty strán, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých
dôkazovvychádzalaakovyhodnotil,prečonevykonalďalšienavrhnutédôkazyaakovecprávneposúdil,
teda odôvodnenie napadnutého rozhodnutia má všetky atribúty vyžadované ust. § 220 ods. 2 CSP a
nemožno mu nič vyčítať.

12. Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvej inštancie vec správne právne posúdil, použil správne
právne predpisy a tieto i správne vyložil a na daný skutkový stav správne aplikoval.

13. Podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, každý má právo domáhať sa zákonom ustanoveným postupom
svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne

Slovenskej republiky.

14. Podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, každý má právo na to, aby jeho záležitosť
bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným
zákonom.

15. Obsah práva na spravodlivý súdny proces nespočíva len v tom, že osobám nemožno brániť v
uplatnení práva alebo ich diskriminovať pri ich uplatňovaní, obsahom tohto práva je i relevantné konanie
súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Do práva na spravodlivý súdny proces nepatrí právo strany
sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov

(IV.ÚS 252/2004).

16. Právo na spravodlivý súdny proces neznamená ani právo na to, aby bola strana sporu pred
všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami a právnymi názormi
(I.ÚS 50/2004).

17. Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý súdny proces
podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí ani právo strany vyjadrovať
k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom, prípadne dožadovať sa ním navrhnutého
spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov, resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana (I.ÚS 97/1997, II.ÚS 3/1997, II.ÚS 251/2003).

18. Pretože odvolací súd v celom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, ktorý
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledkyjednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov, a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotno-právne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku.

19. K otázke naliehavosti právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení odvolací súd poukazuje

na to, že v predmetnej právnej veci sa konanie začalo dňa 28.08.1997, pričom vo veci bolo opakovane
rozhodované tak okresným súdom, odvolacím súdom, ako aj dovolacím súdom, a doposiaľ nebola
spochybnená existencia naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení, a teda by
bolo v rozpore s právom na spravodlivý proces, aby po viac ako dvadsať rokov trvania sporu bola žaloba
zamietnutá len z dôvodu neexistencie naliehavého právneho záujmu, ktorý počas predchádzajúceho
konania spochybnený nebol.

20. Súd prvej inštancie po ostatnom zrušení rozsudku odvolacím súdom vo veci zopakoval doposiaľ
vykonané dokazovanie a doplnil dokazovanie za účelom riadneho zistenia skutkového stavu veci v
zmysle pokynov odvolacieho súdu (uznesenie Krajského súdu v Trnave zo dňa 14. marca 2018, č.k.
11Co/11/2018-838), pričom posúdil platnosť/neplatnosť uzatvorenej dohody zo všetkých žalobcami

1/ a 2/ namietaných dôvodov (§ 37 ods. 1 a 3, § 39 a § 49a Občianskeho zákonníka), pričom
výsledky dokazovania vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k správnemu
záveru, že odvolatelia neuniesli dôkazné bremeno preukázania tvrdenej neplatnosti uzatvorenej dohody.
Prvoinštančný súd svoje závery vyčerpávajúcim spôsobom odôvodnil a záverom, ku ktorým dospel
prvoinštančný súd, nemožno nič vytknúť.

21. V podanom odvolaní odvolatelia zotrvávajú na svojom stanovisku, že pracovníci Slovenskej
sporiteľne, a. s. ich primäli k uzatvoreniu spornej notárskej zápisnice s exekučným titulom len na tom
základe, že ich (ako práva neznalých) uviedli do omylu.

22. Z vykonaného dokazovania nebolo žalobcami 1/ a 2/ preukázané, a to ani z výsluchu v tom čase
riaditeľky pobočky Ing. H., ani z výsluchu jednej z dvoch právničiek oddelenia úverov posudzujúcich
záložné zmluvy JUDr. M., a ani z výsluchu vedúceho oddelenia neštandardných úverov Ing. N., že
by žalovaný 3/, resp. jeho právny predchodca (Slovenská sporiteľňa, a. s.) omyl žalobcov vyvolal
alebo o ňom musel vedieť, keď svedkovia zhodne aj s odstupom dvadsaťdva rokov nezávisle na sebe

vypovedali o právomociach referentov, ktorí primárne komunikovali s dlžníkmi a záložcami na pobočke
pri nesplácaní úveru, a až po vysvetlení situácie a vyjadrení ich súhlasu so spísaním notárskej zápisnice
bol úverový spis so záložnými zmluvami odstupovaný na oddelenie vymáhania, resp. na iný postup
podľa interných smerníc sporiteľne. Taktiež z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by právny
predchodca žalovaného 3/ prostredníctvom poverených pracovníkov o omyle žalobcov pri vyjadrení

súhlasov s exekúciou vedeli, keď poukázali aj na zodpovedný prístup notára pri spisovaní zápisnice.
Pokiaľ žalobcovia tvrdili, že podpisovali bianco listinu, tak rovnako uvedené tvrdenie žiadnym spôsobom
hodnoverne nepreukázali, no ako správne poukázal súd prvej inštancie v bode 45. odôvodnenia
napadnutého rozsudku, išlo by o správnosť alebo nesprávnosť úradného postupu notára, ktorá však
nebola predmetom konania, nakoľko žalobcovia sa domáhali určenia neplatnosti dohody z dôvodu ich

omylu voči žalovanému, ktorý je právnym nástupcom sporiteľne.

23. Právne bezvýznamným je tvrdenie odvolateľov, že žaloba žalobcu 3/ voči žalovanému 2/ bola
úspešná,keďpredmetomtohtoodvolaciehokonanianiejepreskúmaniesprávnostirozsudkuOkresného
súdu Trnava zo dňa 8. júla 2008, č.k. 14C/104/1997-509, ktorým bolo žalobe v časti uplatneného nároku

žalobcu 3/ voči žalovanému 2/ právoplatne vyhovené a vzhľadom na nenapadnutie výroku rozsudku v
tejto časti zo strany žalovaného 2/ rozsudok v tejto časti nadobudol právoplatnosť.

24. Platná právna úprava nevyžaduje, aby na každý argument strán sporu súd v odôvodnení rozsudku
reagoval, prečo sa s ním nestotožnil, hlavne nie k takým argumentom, ktoré sú pre rozhodnutie v danej

veci bezvýznamné. Naopak, špecifické vyjadrenie súdu sa i z pohľadu súdnej praxe vyžaduje práve
vtedy, ak ide o argument, ktorý je pre rozhodnutie v danej veci rozhodujúci.25. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal
od záverov súdu prvej inštancie odchýliť, a nemohol preto dať za pravdu odvolateľom. Z dôvodu, že
odvolacie dôvody odvolateľov neboli opodstatnené a neboli zistené ani žiadne nedostatky v postupe

súdu prvej inštancie, na ktoré by mal odvolací súd prihliadnuť z tzv. úradnej povinnosti (§ 380 ods. 2
CSP), preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej, ako i v závislom výroku o nároku
na náhradu trov konania, keď súd prvej inštancie správne v spore úspešnému žalovanému 3/ priznal
nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu, z dôvodu vecnej správnosti potvrdil (§ 387 ods. 1 CSP).

26. V odvolacom konaní plne úspešnému žalovanému 3/ odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP a §
255 ods. 1 CSP priznal náhradu trov odvolacieho konania voči v spore neúspešným žalobcom 1/ a 2/
(spoločne a nerozdielne), o výške ktorej rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia,
ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

27. Odvolací súd dáva do pozornosti súdu prvej inštancie, že vo vzťahu k žalobcom 3/ a 4/ a žalovaným

1/ a 2/ bolo konanie právoplatne skončené, no z obsahu spisového materiálu nevyplýva, že by bolo
rozhodnuté i o ich nároku na náhradu trov konania.

28. Senát krajského súdu uvedený rozsudok prijal pomerom hlasov 3:0, teda jednohlasne.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,

b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase

začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu

oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne

(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).

Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).