Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 11Co/259/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2313231659
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Silvia Hýbelová

ECLI: ECLI:SK:KSTT:2020:2313231659.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Hýbelovej a členov Mgr.

Fedora Benku a Mgr. Kataríny Arnouldovej, v spore žalobkyne: H. S., nar. XX.X.XXXX, bytom O. XXXX/
X, N., zastúpená Mgr. Petrom Magdálikom, advokátom, so sídlom Vajanského 1520, Galanta, proti
žalovanému: K. Y. - Stavebné a nábytkové stolárstvo, IČO: 35 242 205, s miestom podnikania Vrbovská
cesta 7607, Piešťany, zastúpený JUDr. Daliborom Kuciaňom, advokátom, so sídlom Žilinská cesta
130, Piešťany, o zaplatenie náhrady škody 4.001,54 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti
rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 26. októbra 2017, č.k. 8C/259/2014-302, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. potvrdzuje a v závislom výroku III.

mení tak, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania v rozsahu
68,6 %.

II. Žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie rozsudkom napadnutým odvolaním určil žalovanému povinnosť
zaplatiť žalobkyni 3.372,80 eur s 8,50% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013 do zaplatenia do 3
dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). V ostatnej časti žalobu zamietol (výrok II.) a určil, že žalobkyňa
má voči žalovanému právo na náhradu trov konania vo výške 100%, ktoré budú vyčíslené osobitným

uznesením súdom prvej inštancie (výrok III.). Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že žalobkyňa sa na
žalovanom domáhala zaplatenia sumy 4.001,54 eur s príslušenstvom, keď uviedla, že jej bol Úradom
práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante priznaný príspevok vo výške 2.692,87 eur na úpravu bytu
kúpeľne na bezbariérovú, nakoľko je osobou s ťažkým zdravotným postihnutím v oblasti mobility.
Žalobkyňa uzatvorila so žalovaným zmluvu o dielo a Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny v Galante
vyplatil priamo žalovanému sumu príspevku vo výške 2.692,87 eur dňa 12.7.2012. Žalovaný napriek
tomu, že dielo mal ukončiť do 30 pracovných dní od vyplatenia uvedenej sumy, s realizáciou diela začal

až v mesiaci november 2012. Pri realizácii diela žalobkyňa zistila, že v sprchovom kúte vytvoril žalovaný
schod vo výške 9 cm, čo nezodpovedalo podmienkam bezbariérovosti a ani podmienkam, za ktorých bol
schválený peňažný príspevok z úradu práce. Vadu vytkla žalovanému, na čo žalovaný zareagoval tým,
že jej dal písomné odstúpenie od objednávky č. 12.07.2012/26 zo dňa 9.12.2012, v ktorom uviedol, že
daná situácia nedovoľuje iné riešenie. Navrhol, aby iná spoločnosť vykonala opravu na bezbariérovosť
a túto opravu sa zaviazal spoločnosti zaplatiť. Odstúpenie od zmluvy žalobkyni doručené nebolo. Keďže
žalovaný svojvoľne prestal dielo zhotovovať, žalobkyňa bola nútená objednať si na dokončenie prác

iného zhotoviteľa, ktorému zaplatila 1.308,67 eur. Vzhľadom na to, že Úradu práce, sociálnych vecí
a rodiny( ďalej aj ÚPSVaR) v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa nepredložila vyúčtovanie, ktoré
ani nemohla predložiť, vzhľadom na nevykonanie diela žalovaným, následne úrad rozhodnutím zo
dňa 23.5.2013 uložil žalobkyni, aby vrátila časť peňažného príspevku v sume 2.082,59 eur, na čosa odvolala. Odvolací orgán zaviazal žalobkyňu vrátiť peňažný príspevok v celej výške 2.692,87 eur,
ktorú aj úradu vrátila. Žalovaná suma tak pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, ktorú vrátila Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny v Galante a zo sumy 1.308,67 eur, ktorú zaplatila zhotoviteľovi, ktorý dielo

dokončil tak, aby bolo bezbariérové. Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť, tvrdil, že žalobkyňa zmeškala
lehotu na predloženie vyúčtovacej faktúry úradu, ktorá jej bola žalovaným predložená riadne a včas. Dňa
7.12.2012 odstúpil od zmluvy a žalobkyni zaslal faktúru č. 40/2012, ktorá je záverečným vyúčtovaním
všetkých zrealizovaných prác a dodávok materiálu v celkovej sume 4.099,31 eur. Súd vo veci vykonal
dokazovanie výsluchom strán sporu, rozhodnutiami ÚPSVaR Galanta o priznaní príspevku ako aj o

jeho vrátení, komplexným posudkom na vykonanie prác zo dňa 21.5.2012, predfaktúrou, faktúrou č.
40/2012 na sumu 4.099,31 eur, odstúpením od objednávky zo dňa 9.12.2012, reklamáciou vykonaných
stavebných úprav, znaleckým posudkom, výsluchom znalca, výsluchom svedkov, právne vec posúdil
podľa § 663 ods. 1, § 420 ods. 1, § 442 ods. 1, 3, § 48 ods. 1, 2, § 52, § 54 Občianskeho zákonníka. Z
vykonaného dokazovania mal preukázané, že medzi sporovými stranami nebolo sporné, že títo uzavreli
zmluvuodielo,predmetomktorejbolzáväzokžalovanéhovyhotoviťprežalobkyňubezbariérovúkúpeľňu

spolu so sociálnym zariadením - WC. V danom prípade sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu. Zo zmluvy
jednoznačne vyplýva, že predmetom zmluvy bola rekonštrukcia kúpeľne na bezbariérovú. Žalovaný
odstúpil od zmluvy dňa 9.12.2012 s účinnosťou od 7.12.2012 čo odôvodnil tým, že v prípade, ak by chcel
vyhotoviť dielo bezbariérovo, musel by porušiť technickú normu, musel by vŕtať do betónu, čím by porušil
statiku. Túto obranu žalovaného jednoznačne vyvrátil znalecký posudok znalca Ing. Ratulovského, ktorý

určil, že bezbariérovosť sociálneho zariadenia by sa dosiahla tak, že stačilo zdemontovať vaňu, vybrať
časť podlahy, osadiť miesto nej sprchový kút a dopojiť cca 30 cm kanalizácie. Efekt bezbariérovosti by
sa plne dostavil za oveľa menších finančných nákladov. Znalec tiež uviedol, že 10 dní na prestavbu
sociálneho zariadenia by bola maximálna doba na zhotovenie diela a že doba 30 pracovných dní nemala
opodstatnenie, nehovoriac o tom, že žalovaný začal s prácami, keď už malo byť dielo hotové. Čo sa

týka odstúpenia od zmluvy, žalovaný na to nemal právo, nakoľko od zmluvy možno odstúpiť v zmysle
§ 48 ods. 1 OZ, ak je to účastníkmi dohodnuté - čo nebolo, ak je to v Občianskom zákonníku, alebo
inom zákone ustanovené, čo taktiež nebolo. Odstúpenie od zmluvy žalovaným bolo tak v rozpore so
zákonom. Po odstúpení od objednávky zo strany žalovaného tento svojvoľne prestal vykonávať práce,
žalobkyňa si tak bola nútená objednať dokončenie prác na úprave kúpeľne od iného zhotoviteľa, ktorým

bol Anton Balónik- PIKVIP, IČO: 34 443 851, Medveďova 17, Bratislava, ktorý dielo dokončil, vykonal
úpravu vstupu do sprchového kúta tak, aby nevzniklo navýšenie, opravil a dokončil práce vykonané
žalovaným. Celkové náklady na opravu a dokončenie kúpeľne si Anton Balónik vyúčtoval v sume
1.308,67 eur a vyfakturoval uvedenú sumu faktúrou č. 2 zo dňa 17.1.2013, ktorú sumu žalobkyňa
menovanému Antonovi Balónikovi dňa 22.2.2013 zaplatila. Žalobkyňa vyzvala žalovaného, aby vystavil

faktúru s podrobným rozpisom ním vykonaných prác, keďže tieto podklady bola povinná predložiť
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta v súvislosti s poskytnutím peňažného príspevku podľa
ustanovenia § 37 ods. 10 zákona č. 447/2008. Na predloženie dokladov bol žalovaný vyzvaný jednak
žiadosťou zo dňa 31.12.2012, následne prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne, v ktorom boli
aj reklamované práce zo dňa 24.1.2013. Na túto žiadosť žalovaný reagoval listom zo dňa 2.1.2013, v

ktorom uviedol, že podrobné vyúčtovanie žalobcovi predložil dňa 13.7.2012 a následne 23.11.2012 a
6.12.2012. Žalobkyňa oznámila úradu, že žalovaný nevykonal práce v dohodnutej kvalite, odmietol v
prácach pokračovať, nebolo tak možné ukončiť úpravu kúpeľne do 12.1.2013 v lehote 6 mesiacov od
poskytnutia príspevku, preto požiadala úrad o predĺženie lehoty na vykonanie opráv. Úrad jej oznámil,
že lehotu nemožno predĺžiť, a vyúčtovanie je povinná predložiť najneskôr do 5.3.2013. Úrad práce,

sociálnych vecí a rodiny Galanta rozhodnutím zo dňa 23.5.2013 uložil žalobkyni povinnosť vrátiť časť
príspevku 2.082,59 eur. Voči uvedenému rozhodnutiu podala žalobkyňa odvolanie a následne ústredie
ÚPSVaR rozhodnutím zo dňa 10.7.2013 zrušilo napadnuté rozhodnutie a vec bola vrátená na nové
prejednanie. V novom rozhodnutí zo dňa 1.8.2013 úrad zaviazal žalobkyňu vrátiť peňažný príspevok v
sume 2.692,87 eur. Voči tomuto rozhodnutiu žalobkyňa podala odvolanie a Ústredie práce, sociálnych

vecí a rodiny rozhodnutím zo dňa 4.9.2013 napadnuté rozhodnutie Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Galanta potvrdil, odvolanie zamietol. Žalovaný uviedol, že on záverečnú faktúru s rozpisom prác
vyhotovil, žalobkyňa ju mala k dispozícii, pričom sa jedná o faktúru č. 40 zo dňa 7.12.2012. Z rozpisu
prác uvedených v tejto faktúre nie je možné určiť aké práce žalovaný vykonal. V tomto zmysle sa na
pojednávaní dňa 28.9.2017 vyjadril aj znalec, ktorý uviedol, že z 8 bodov, ktoré žalovaný vo faktúre

uviedol, nie je možné určiť rozsah prác, ktoré vykonal. Taktiež svedkyňa Denisa Ivančíková uviedla,
že z faktúry zo dňa 7.12.2012 nie je možné určiť rozsah práce, ktoré žalovaný vykonal. Na základe
uvedeného súd skonštatoval, že žalovaný si nesplnil svoju povinnosť nielen tým, že dielo nevykonal,
ale aj tým, že nedodal rozpis prác spolu s konečnou faktúrou. Následkom konania žalovaného, nakoľkodielo nebolo vyhotovené v zákonom stanovenej lehote, žalobkyňa na základe rozhodnutia ÚPSVaR
Galanta musela vrátiť sumu 2.692,87 eur, pričom rozhodnutie bolo potvrdené odvolacím orgánom. Z
tohto vyplýva, že žalobkyni bola spôsobená škoda protiprávnym konaním žalovaného. Z dokazovania

bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný spôsobil žalobkyni škodu a to tým, že nevykonal dielo podľa
zmluvy, od zmluvy protiprávne odstúpil, spôsobil, že žalobkyňa nemohla preukázať ukončenie diela,
čoho následkom bola jej uložená povinnosť vrátiť sumu 2.692,87 eur. Žalobkyňa bola nútená si dielo
nechaťdokončiťinýmdodávateľom,ktorývzmysleznaleckéhoposudkuvykonalprácevhodnote679,93
eur. Škodu, ktorú spôsobil žalovaný žalobkyni, tak predstavuje suma 2.692,87 eur a suma 679,93 eur,

čo spolu činí 3.372,80 eur. Súd preto rozhodol, že žalovaný je povinný žalobkyni zaplatiť uvedenú sumu
a vo zvyšnej časti žalobu zamietol, keď v súlade so znaleckým posudkom mal za to, že nový dodávateľ,
ktorý dielo opravoval - Anton Balónik zahrnul do svojej odmeny aj práce, ktoré nevykonával, napr. rozvod
vody a elektriny a tiež na ceny s DPH si ešte raz účtoval DPH. V súlade s ust. § 517 ods. 2 OZ, §
3 ods. 1 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. súd priznal žalobkyni aj úrok z omeškania a to vo výške
8,50% od 10.10.2013 do zaplatenia (list zo dňa 7.10.2013 adresovaný žalovanému, ktorý bol uložený na

pošte v Piešťanoch dňa 9.10.2013, kde mal žalovaný reálnu možnosť oboznámiť sa s výzvou žalobkyne
a nahradiť škodu). O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods.
1, 2 CSP. Žalobkyňa si uplatňovala nárok vo výške 4.001,54 eur, súd jej priznal 3.372,80 eur. Vo veci
však bolo vykonané znalecké dokazovanie, od ktorého záviselo aký nárok bude priznaný žalobkyni.
Vzhľadom aj na čiastočný úspech žalobkyne v spore, súd jej priznal 100% náhradu trov konania.

2. Proti tomuto rozsudku súdu prvej inštancie vo výroku I. a súvisiacom výroku III. podal v zákonom
určenej lehote odvolanie žalovaný. Uviedol, že na základe objednávky stavebných a rekonštrukčných
prác žalobkyni a uhradenej zálohy zo strany Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta, začal
vykonávať riadne a včas dohodnuté rekonštrukčné práce. Tvrdenie žalobkyne, že sa objednávkou

zaviazal k realizácii a ukončeniu rekonštrukčných prác do 30 pracovných dní, sa nezakladá na
pravde. V objednávke je klauzula predpokladané ukončenie prác 30 pracovných dní. Jednalo sa o
predpokladaný termín ukončenia rekonštrukčných prác, táto skutočnosť však nemá vplyv na fakt, že
žalobkyňa zmeškala lehotu na predloženie vyúčtovacej faktúry úradu, ktorá bola žalovaným predložená
riadne a najmä včas. I samotný úrad skonštatoval, že práce boli vykonané dňa 5.2.2013 a žalobkyňa

má povinnosť zaslať vyúčtovacie faktúry v lehote do 5.3.2013, i keď o tom osobitne nerozhodol,
táto lehota bola pre žalobkyňu rozhodujúca, aby si splnila svoju povinnosť vo vzťahu k úradu, čo
však neučinila. Dňom 7.12.2012 bolo zo strany žalovaného od zmluvy odstúpené, odstúpením od
objednávky č. 12.07.2012/26, ktoré bolo žalobkyni zaslané spolu s faktúrou č. 40/2012, ktorá je zároveň
záverečným vyúčtovaním všetkých realizovaných prác a dodávok materiálu v celkovej sume 4.099,31

eur. Súd tým, ako rozhodol, založil na strane žalobkyne bezdôvodné obohatenie, ktoré spočíva práve
v dodaní prác a materiálu žalovaným, s čím sa súd vôbec, napriek námietke, nevysporiadal. Dňa
7.12.2012 bola žalobkyňou prevzatá faktúra č. 86/2012 na sumu 906,41 eur, z ktorej zaplatila sumu
61 eur a rovnako prevzala dodací list č. 35/2012, ktorý obsahuje všetky rekonštrukčno-stavebné práce,
vodoinštalačné práce, murársko-stavebné práce ako aj dodávku všetkých použitých materiálov a tieto

takisto nepredložila úradu, čo malo za následok odobratie kompenzačného príspevku. Žalobkyňa zo
strany žalovaného ako i zo strany Antona Balónika obdržala všetky potrebné doklady, ktoré v prípade
ich predloženia na úrad ešte v roku 2012, by pokryli priznaný a vyplatený príspevok. Nesplnením tejto
povinnostipredložiťichvtejtododatočnedanejlehotedo12.1.2013došlokzmeškaniulehoty.Žalobkyňa
teda svojím nekonaním zapríčinila, že ak došlo ku škode, tak jej výlučne vlastným pričinením, teda túto

má znášať sama. Taktiež informácia o tom, že žalovaný sa zaväzuje k uhradeniu nákladov vzniknutých
pri prerábke odtokového žľabu sprchovacieho ostrovčeka nie je dostatočne určitá a zrozumiteľná
a nevyjadruje vôľu žalovaného vstúpiť do zmluvného vzťahu so spoločnosťou, ktorú si na ďalšie
rekonštrukčné práce dobrovoľne objednala žalobkyňa. V žiadnom prípade nemôže ísť o škodu, ktorá jej
vznikla, keďže práce, ktoré boli vykonané Antonom Balónikom, by zaplatila tak či tak, či už žalovanému

alebo Antonovi Balónikovi. Vyhodnotenie dôkazov nie je v súlade s ničím, ani s obsahom spisu, ani s
prednesmi, ani s písomnými vyjadreniami, ani so zásadami formálnej logiky. Napadnuté rozhodnutie
je v rozpore s povinnosťou riadne odôvodňovať rozhodnutia a riadne právne vec posúdiť. Súd vôbec
nepostupoval podľa § 415 OZ a vec neposúdil ani podľa § 441 OZ. Súd taktiež porušil právo na
súdnu ochranu spočívajúcu v nelogickom, arbitrárnom a svojvoľnom rozhodnutí a nepreskúmateľným

odôvodnením. Vôbec sa nevysporiadal ani so skutkovým, ani s právnym stavom, absolútne odignoroval
a nevysporiadal sa s jeho úradnou povinnosťou skúmať existenciu zavinenia poškodenej. Žalovaný
nikdy nežiadal o ustanovenie znalca, vôbec nie tak, aby tento v podstate moderoval a určoval výšku
celkovej škody ako jeden zo základných predpokladov na priznanie náhrady škody. Takto súd, okremtoho, že porušuje rovnosť zbraní účastníkov konania, ustanoveným znalcom zvýšil trovy konania a toto
konanie už pred rozhodnutím súdu bolo nehospodárne. Ak súd zistil porušenie povinnosti na strane
žalovaného, toto porušenie nie je v priamej príčinnej súvislosti so vznikom škody. Žalovaný nemohol

zabrániť škode ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré by bolo možné od neho objektívne požadovať,
pretože žalobkyňa si nesplnila svoju povinnosť predložiť faktúry úradu, ktoré mala k dispozícii a mala
na to i dostatočný časový priestor. Skutočnosť údajného porušenia povinnosti žalovaným nespôsobila,
neznamenala a nebola sama o sebe príčinou vzniku údajnej škody u žalobkyne. Súd nesprávne
rozhodol aj o náhrade trov konania, keď argumentuje nesprávnym a nelogickým prepočtom výpočtu

pomeru úspechu a neúspechu a jednak argumentuje tým, že bolo vykonané znalecké dokazovanie, od
ktorého záviselo, aký nárok bude priznaný. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. zmeniť,
žalobu zamietnuť, alternatívne rozsudok v tejto časti zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať
žalovanému náhradu trov konania.

3. Žalobkyňa v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že skutkový stav veci bol v

konaní riadne zistený, súd vychádzal z riadne a zákonne vykonaného dokazovania. Žalovaný žalobkyni
ani len do dnešného dňa nevystavil konečnú faktúru spolu s rozpisom vykonaných prác a použitých
materiálov. Žalovaný sa odvolával predovšetkým na faktúru č. 40/2012, ktorá podľa neho predstavovala
riadne vyúčtovanie. Uvedená faktúra je nedostatočná a ako nedostatočnú ju vyhodnotil jednak znalec,
ktorý bol do konania pribratý, ako aj svedkyňa Ivančíková, ktorá vykonávala posudzovanie takýchto

dokladov pre úrad práce. Doklady od žalovaného žalobkyňa osobne priniesla na príslušný úrad
práce, kde jej bolo zo strany pracovníčky úradu oznámené, že tieto doklady sú na účely riadneho
vyúčtovania kompenzačného príspevku nedostatočné a tak žalobkyňa opakovane vyzvala žalovaného,
aby jej predložil riadnu vyúčtovaciu faktúru a to písomne dňa 31.12.2012 ako aj 24.1.2013. Žalovaný
si však túto svoju povinnosť nesplnil doposiaľ. Žalovaný práce na prestavbe kúpeľne žalobkyne na

bezbariérovú ukončil absolútne svojvoľne, nedôvodne, a to bez toho, aby práce riadne dokončil. V
odstúpení navrhol, aby iná spoločnosť vykonala úpravu navýšenia sprchovacieho kúta a zaviazal
sa túto úpravu tejto spoločnosti uhradiť. Zároveň žalovaný oboznámil o odstúpení od objednávky
žalobkyňu, pričom samotné odstúpenie žalobkyni nikdy doručené nebolo. Žalovaný zároveň práce,
ktoré sa zaviazal vykonať nevykonal v dohodnutom termíne a tiež ich nevykonal riadne v súlade

so zmluvou o dielo. Žalovaný svojvoľne prestal vykonávať práce na prestavbe kúpeľne, nevykonal
prestavbu riadne a v dohodnutej lehote, nevystavil žalovanej ani doposiaľ vyúčtovaciu faktúru so
súpisom vykonaných prác a použitých materiálov, teda žalovaný protiprávne porušil jednak svoje
zmluvné povinnosti vykonať dielo riadne a v dohodnutom termíne 30 pracovných dní, predložiť žalobkyni
vyúčtovaciu dokumentáciu, prestavať kúpeľňu na bezbariérovú, ako aj zákonné povinnosti z § 633

ods. 1 OZ. Žalovaný spôsobil žalobkyni majetkovú škodu, ktorá pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, t.j. z
peňažnéhopríspevku, ktorýžalobkyňavrátilapríslušnémuúradupráce,nazákladejehorozhodnutiaato
výlučne v dôsledku uvedeného protiprávneho porušenia zmluvných a zákonných povinností žalovaného
a zo sumy 1.308,67 eur, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila novému zhotoviteľovi Antonovi Balónikovi, ktorý
práce na predmetnom diele, teda na prerábke kúpeľne na bezbariérovú, dokončil. Žalobkyňa utrpela

škodu výlučne v dôsledku priameho konania žalovaného, ktoré konanie predstavuje priame protiprávne
porušenie zmluvných a zákonných povinností žalovaného ako zhotoviteľa diela. Za vznik škody nijak
žalobkyňa nezodpovedá, splnenie povinnosti predložiť riadne vyúčtovanie úradu jej absolútne znemožnil
žalovaný a to tým, že jej takéto riadne vyúčtovanie nikdy nepredložil. Odvolacie dôvody, na ktoré sa
žalovaný odvoláva v odvolaní, ani žiadne iné odvolacie dôvody v danom prípade nie sú dané. Skutkové

a právne závery súdu obsiahnuté v napadnutom rozsudku sú správne, rozsudok je náležite odôvodnený
a teda je daný dôvod na to, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil.

4. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362
ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné

(§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že odvolanie obsahuje zákonom stanovené náležitosti (§ 363
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 379 a §
380 CSP) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

5. Predmetom konania vedeného na súde prvej inštancie pod sp.zn. 8C259/2014 je určenie povinnosti

žalovanému zaplatiť žalobkyni sumu 4.001,54 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013
do zaplatenia, ktorá suma pozostáva zo sumy 2.692,87 eur, ktorú sumu žalobkyňa musela vrátiť Úradu
práce, sociálnych vecí a rodiny Galanta (príspevok poskytnutý na úpravu kúpeľne na bezbariérovú) azo sumy 1.308,67 eur, ktorú sumu žalobkyňa zaplatila novému dodávateľovi, ktorý dielo dokončil tak,
aby bolo bezbariérové.

6. Predmetom odvolacieho konania je preskúmanie správnosti postupu a rozhodnutia súdu prvej
inštancie vo vyhovujúcom výroku I., v ktorom súd určil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
3.372,80 eur s 8,5% ročným úrokom z omeškania od 10.10.2013 do zaplatenia a taktiež v súvisiacom
výroku o nároku na náhradu trov konania, kde súd určil, že žalobkyňa má voči žalovanému právo na
ich náhradu vo výške 100%.

7. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, keď súd
vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre posúdenie žalobou uplatneného nároku, jeho výsledky
jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach správne vyhodnotil a napokon dospel k správnym skutkovým
záverom pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobou uplatnených nárokov a
pretože odvolací súd v celom rozsahu zdieľa i právne závery prvoinštančného súdu vo veci, ktorý na

vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, s
poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné
vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na odvolacie argumenty nenachádza dôvod, pre
ktorý by sa mal od záverov prvoinštančného súdu odchýliť, nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi,
ktorý neuviedol žiadne relevantné skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého

rozsudku.

8. Odvolací súd k odvolacím námietkam dodáva, že tvrdenie žalovaného, že žalobkyni poskytol
riadnu konečnú vyúčtovaciu faktúru a to faktúru č. 40/2012, odvolací súd nepovažoval za pravdivé
a preukázané. Žalovaný tvrdil, že faktúra č. 40/2012 je konečná a vyúčtovacia. Znalec aj svedkyňa

však potvrdili, že táto faktúra je nedostatočná, neobsahuje podrobný rozpis prác a dodaného materiálu.
Žalovaný na odvolacom pojednávaní uviedol, že existuje dodací list, nevie však, či ho má ešte k
dispozícii, nevie ani, či bol zaslaný žalobkyni, tento však existuje a pokrýva všetky práce v hodnote
4.099,31 eur, ktoré boli vyfakturované faktúrou č. 40/2012. Žalobkyňa žalovaného opakovane vyzývala
a žiadala ho práve o zaslanie takéhoto podrobného rozpisu, aký sa nachádza v dodacom liste, o ktorom

sám žalovaný tvrdil, že existuje. Žalobkyňa tak preukázala, že urobila všetko čo mohla, aby zabezpečila
od žalovaného požadovaý doklad (opakované písomné výzvy), o ktorom sa žalovaný vyjadril, že existuje
a ktorý jej žalovaný svojvoľne nedodal. Správne tak súd prvej inštancie skonštatoval, že žalovaný
svojim postojom a nespoluprácou, nesúčinnosťou zapríčinil, že žalobkyňa porušila svoju povinnosť voči
ÚPSVaR, dôsledkom čoho jej vznikla škoda vo výške 2.692,87 eur, predstavujúca výšku poskytnutého

príspevku, ktorý úradu vrátila. Navyše skutočnosť, že žalovaným predložená faktúra č. 40 nie je
riadna vyúčtovacia, skonštatovali aj znalec a tiež svedkyňa, pracovníčka úradu, ktorí zhodne uviedli, že
uvedená faktúra je nedostatočná. Pokiaľ sa týka ďalšej sumy, ktorú súd prvej inštancie dal žalovanému
žalobkyni zaplatiť a to 679,93 eur, odvolací súd mal takisto za to, že súd prvej inštancie správne v
danej veci o danom nároku rozhodol, keď sám žalovaný sa v listine nazvanej odstúpenie od zmluvy

zaviazal nahradiť náklady novému dodávateľovi diela, ktorý dokončí kúpeľňu na bezbariérovú. Žalovaný
tvrdil, že táto prerábka kúpeľne na bezbariérovú sa vykonať nedá, v konaní však bolo preukázané, že
toto jeho tvrdenie je nesprávne, nakoľko nový dodávateľ bezbariérovú kúpeľňu žalobkyni dodal a preto
správne súd prvej inštancie určil žalovanému povinnosť, aby žalovaný dodávateľovi diela, ktorý zaňho
dielo dokončil, za toto zaplatil. Znalec určil výšku ceny dokončenia diela sumou 679,93 eur, ktorú súd

prvej inštancie správne určil ako povinnosť žalovanému zaplatiť žalobkyni.

9. Vzhľadom k všetkým vyššie uvedeným skutočnostiam preto odvolací súd rozsudok súdu prvej
inštancie v napadnutom výroku I. z dôvodu jeho vecnej správnosti potvrdil.

10. Pokiaľ sa týka súvisiaceho výroku o nároku na náhradu trov konania, tu odvolací súd má za to, že
súd prvej inštancie o nároku nerozhodol vecne správne. V konaní mala žalobkyňa úspech pomerný,
keď žiadala na žalovanom zaplatenie sumy 4.001,54 eur, pričom však úspešná bola v časti zaplatenia
sumy 3.372,80 eur, z čoho vyplýva, že žalobkyňa mala úspech 84,3%, žalovaný mal úspech 15,7%,
čistý úspech žalobkyne je vo výške 68,6%. Preto odvolací súd v časti náhrady trov prvoinštančného

konania teda vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 388 CSP zmenil a určil v súlade s ust.
§ 255 ods. 2 CSP, že žalobkyňa má voči žalovanému nárok na náhradu trov prvoinštančného konania
v pomere 68,6%.11. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 396 ods. 1 CSP
v spojení s § 255 ods. 1 CSP, keď v odvolacom konaní bola plne úspešná žalobkyňa, preto jej priznal
náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

12. Uvedený rozsudok bol v senáte prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak

a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo
zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia

právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti

uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§

426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské

právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa

(§ 429 ods. 2 CSP).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto

ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).

Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom

právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany

okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).