Decision was made at the court Okresný súd Bardejov
Judgement was issued by JUDr. Slavomír Ivanecký
Judgement form – Rozsudok
Judgement nature – Potvrdené
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Okresný súd Bardejov
Spisová značka: 5C/255/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7115205703
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Slavomír Ivanecký
ECLI: ECLI:SK:OSBJ:2017:7115205703.5
ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bardejov samosudcom JUDr. Slavomírom Ivaneckým v právnej veci žalobcu C. L., nar.
XX.X.XXXX, bytom C. G. H. XX/X, XXXX L., K., štátny občan SR, zast. Azariová & Ružbašán Law firm
s.r.o., Kmeťova 26, Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému J.. G. F., nar. X.XX.XXXX, bytom Ť. XX,
XXX XX L., štátny občan SR, zast. JUDr. Viera Mulíková, advokátka, St?cklova 21, Bardejov, o ochranu
osobnosti, takto
r o z h o d o l :
Žalobu z a m i e t a .
Žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania, o výške ktorých bude rozhodnuté
samostatným uznesením, ktoré vydá po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, súdny
úradník.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobou doručenou súdu dňa 9.3.2015 sa žalobca domáha, aby súd uložil žalovanému povinnosť
upustiť od protiprávneho konania spočívajúceho v zásahu do rodičovských práv žalobcu tým, že na
základe vykonaných psychologických vyšetrení maloletej podáva neobjektívne správy z týchto vyšetrení
o nepriaznivom vplyve žalobcu na maloletú, ktoré sú ako dôkaz v súdnom konaní objektívne spôsobilé
privodiť žalobcovi ujmu na jeho právach. Ďalej žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť nahradiť
žalobcovi náhradu spôsobenej nemajetkovej ujmy vo výške 4.000 Eur do troch dní od právoplatnosti
rozsudku. Uplatnil si náhradu trov konania. Žalovaný navrhol žalobu ako bezdôvodnú zamietnuť a
uplatnil si náhradu trov konania.
2. Súd nepripustil žalobcom navrhovanú zmenu žalovaného návrhu postupom podľa §§ 142, 143
C.s.p.. Súd vykonal dokazovanie žalobou, vyjadreniami a výsluchom účastníkov, ostatným spisovým
materiálom.
3. Žalovaný bol do roku 2016 zamestnancom ÚPSvaR Bardejov, pracovisko Svidník, ako psychológ.
Na Okresnom súde Svidník sa pod spisovou značkou 2P 32/2013 vedie konanie o rozvod manželstva
rodičov maloletej C. H. L., ktorej je žalobca otcom. Dňa 4.9.2014 bolo vydané rozhodnutie vo veci samej,
ktorým súd manželstvo rodičov maloletej C. rozviedol, zveril maloletú do osobnej starostlivosti matke,
zaviazal otca povinnosťou prispievať maloletej na výživu sumou 200 Eur mesačne a upravil styk otca s
maloletou na každý prvý víkend v mesiaci v piatok od 15.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky,
v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod. za prítomnosti matky a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod.
bez prítomnosti matky. Otec podal odvolanie voči výroku o určení výživného a úprave styku, matka voči
výroku o úprave styku. Odvolací súd potvrdil výrok prvostupňového súdu po určení výšky výživného
a zrušil dané rozhodnutie vo výroku o úprave styku otca s maloletou. Prvostupňový súd uznesením
č.k. 2P 32/2013 - 52 zo dňa 17.12.2013 zveril predbežne maloletú C. do osobnej starostlivosti matke aupravil styk otca s maloletou na každý nepárny víkend a to v sobotu od 15.00 hod. do 18.00 hod. a v
nedeľu od 15.00. hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky. Na odvolanie sa otca maloletej Krajský súd v
Prešove uznesením č.k. 5CoP 5/2014 - 98 zo dňa 4.3.2014 v spojení s opravným uznesením č.k. 5CoP
5/2014 - 115 zo dňa 20.3.2014 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o úprave styku otca
s maloletou C. tak, že umožnil otcovi stýkať sa s dcérou každý prvý víkend mesiaci v čase od piatka
od 9.00 hod. do 17.00 hod. a v sobotu od 9.00 hod. do nedele do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, čo
odvolací súd odôvodnil tým, že otec býva v Rakúsku a stretávanie sa v rozsahu každého nepárneho
týždňa nie je v jeho reálnych možnostiach. Uznesením č.k. 2P 32/2013 - 481 zo dňa 23.9.2014 Okresný
súd Svidník zmenil predbežné opatrenie OS Svidník č.k. 2P 32/2013 - 52 zo dňa 17.12.2013 v spojení
s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 5CoP 5/2014 - 115 zo dňa 20.3.2014 tak, že umožnil
otcovi stýkať s sa maloletou C. prvý víkend v mesiaci v sobotu od 9.00 hod. do 12.00 hod, v nedeľu
od 9.30 hod. do 12.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.00 hod., za prítomnosti matky. V odôvodnení súd
prvého stupňa uviedol, že vzhľadom na vyšetrenia a odborné stanoviská J.. P., J.. F., H.. H. C. H.. K.
jednoznačne vyplýva odporúčanie riešiť styk dieťaťa s otcom za prítomnosti matky v domácom prostredí
dieťaťa postupne, krátkymi návštevami. Krajský súd v Prešove uznesením č.k. 2CoP 30/2014 - 557 zo
dňa 20.11.2014 zmenil uznesenie súdu prvého stupňa tak, že umožnil otcovi stretávať sa s maloletou
každý prvý víkend v mesiaci a to v piatok od 15.00 hod. do 18.00 hod. v prítomnosti matky a v sobotu
a v nedeľu od 9.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky, čo odôvodnil najmú tým, že je potrebné
aby sa styk medzi otcom a maloletou rozvinul, k čomu môže dopomôcť prítomnosť matky s dieťaťom v
piatok a následný samostatný styk otca s maloletou v sobotu a v nedeľu. Uznesením č.k. 2P 32/2013 -
724 zo dňa 19.3.2015 Okresný súd Svidník zmenil predbežné opatrenie, nariadené uznesením č.k. 2P
32/2013 - 481 zo dňa 23.9.2014 v spojení s uznesením Krajského súdu v Prešove č.k. 2CoP 30/2014 -
557 zo dňa 20.11.2014 tak, že otec je oprávnený stýkať sa s maloletou C. každú párnu sobotu a nedeľu
v čase od 9.00 hod. do 12.00 hod. a od 15.30 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky, čo odôvodnil
správami, vyšetreniami a posudkami J.. P., J.. R., J.. F., H.. K..
4. Dňa 2.6.2014 ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník požiadalo o vykonanie psychologického
pohovoru s rodičmi a maloletým dieťaťom v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k
maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Žalovaný ako znalec v odbore psychológia vydal dňa 3.6.2014
odborné stanovisko znalca - psychológa na základe žiadosti ÚPSvaR Bardejov, pracovisko Svidník vo
veci maloletej C. L. so záverom, že dieťa vzhľadom na svoj vek 2,11 roka nie je prístupné rozumovým
argumentom a vysvetleniam napr. o nutnosti návštev u svojho otca, lekára, zubára a podobne, matka
je v jej terajšom vývinovom období centrom jej vzťahov a hlavným zdrojom pocitov lásky a bezpečia.
Dieťa veľmi múdro a vlastne inštinktívne dôveruje len vybraným osobám vo svojom okolí a aj to len s
podmienkou, že vidí ako matka s týmito osobami priateľsky komunikuje. Požiadavka, aby dieťa odišlo
s osobou, s ktorou nie je v dennom styku, aj keď je to jej otec bez matky na dva dni mimo miesta
bydliska a prenocovalo tam, je vlastne nereálna. Dieťa nemožno nútiť, aby uspokojovalo citové potreby
svojich rodičov, práve naopak, rodičia majú uspokojovať citové potreby dieťaťa. Odporučil, aby rodičia
prestali bojovať o dieťa, pretože tento boj sa nedá vyhrať a pre každého rodiča musí byť jasné, že na
výchove svojej dcéry musia spolupracovať a nie sa biť. Inak dosiahnu, že ich dievčatko sa stane najprv
nástrojom a nakoniec obeťou tohto boja. Odporučil rodičom absolvovať poradenský program výchova
detí po rozvode. Kolízny opatrovník ÚPSVaR Bardejov vo svojej správe zo dňa 12.9.2014, ktorú podpísal
žalovaný ako zamestnanec a psychológ odporučil, aby kolízny opatrovník požiadal súd o pozastavenie
styku maloletej s otcom v existujúcej podobe a odmietol sa zapojiť do nezmysleného boja, keďže úlohou
kolízneho opatrovníka je chrániť dieťa a zároveň upozorniť súd, že terajšia podoba styku, keď otec
odvedie maloletú bez súhlasu a prítomnosti matky, na ktorú je dieťa silne citovo naviazané, na dva
dni do svojho trvalého bydliska, je pre dieťa citovým stresom a ohrozuje jeho zdravý psychický vývin.
Poukázal pritom na to, že dňa 11.9.2014 vypracoval na žiadosť ÚPSVaR kontrolné vyšetrenie maloletej
C. pričom zistil, že dieťa 5.-7.9.2014 absolvovalo stretnutie so svojim otcom a otec si dieťa napriek
tomu, že styk mal prebehnúť postupne a za prítomnosti matky, zobral dieťa na dva dni do svojho trvalého
bydliska a maloletá mala po návrate domov údajne prejavy prežitej traumy kvôli nečakanému odlúčeniu
od matky - odmietla ísť od MŠ a vynucovala si telesný kontakt matky. Dňa 15.12.2014 ÚPSvaR Bardejov,
pracovisko Svidník vypracoval správu o kontrolnom vyšetrení maloletej C., pričom danú správu podpísal
žalovaný ako psychológ ÚPSVaR, ktorý dňa 8.12.2014 na žiadosť matky vykonal kontrolné vyšetrenie
maloletej zo zisteniami, že v dňoch 5.12. - 7.12 2014 došlo k problémom v styku otca s maloletou, u
maloletej zistil regresnú obrannú reakciu v správaní na citovú záťaž spôsobenú porušením hlavných
zásad psychohygieny v styku s otcom.3. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny dňa 6.2.2015 oznámilo žalobcovi, že ÚPSVaR Bardejov,
pracovisko Svidník, zastupuje maloleté dieťa manželov L. v konaní o rozvod manželstva jej rodičov,
náležite sa vyjadruje pre súd, zastupuje dieťa v súlade s platnou právnou úpravou v záujme ochrany práv
a právom chránených záujmov maloletého dieťaťa. Žalovaný ako psychológ realizoval psychologickú
intervenciu s posúdením toho, ako sú naplnené potreby maloletej C. v záujme jej harmonického vývinu
v procese rozvodu, pričom vychádzal z psychodiagnostiky dieťaťa a z informácií získaných výlučne
z rozhovoru s matkou dieťaťa. Hodnotenie osoby otca preto nemôže byť objektívne, keďže otec sa
žiadneho stretnutia vo vzťahu k dieťaťu žalovaným nezúčastnil, respektíve účasť odmietol. Primárnou
úlohou psychológa je poskytnutie psychologického poradenstva a nie znaleckého dokazovania, ako sa
to javí v správach žalovaného. ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník bol uznesením 2P 32/2013 720
Okresného súdu Svidník zo dňa 17.3.2015 odvolaný ako kolízny opatrovník a ako kolízny opatrovník
bol určený ÚPSVaR Prešov.
5. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.
6. Podľa § 13 Občianskeho zákonníka Fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od
neoprávnených zásahov do práva na ochranu jeho osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov
a aby mu bolo dané primerané zadosťučinenie. Pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jeho vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku náhrady
podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k
porušeniu práva došlo.
7. Podľa § 16 Občianskeho zákonníka Kto neoprávneným zásahom do práva na ochranu osobnosti
spôsobí škodu, zodpovedá za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.
8. Súd po vykonanom dokazovaní žalobu zamietol z nasledujúcich dôvodov:
- žalovaný nie je pasívne legitimovaný, pretože ak vôbec žalobcovi vznikla škoda v súvislosti správami,
ktoré podpísal žalovaný, tak je potrebné zdôrazniť, že správy vypracoval žalovaný ako zamestnanec a
psychológ ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník, čiže v mene tohto subjektu a nie vo vlastnom mene,
v dôsledku čoho nemôžu akékoľvek nároky žalobcu smerovať voči žalovanému, ale len voči ÚPSVaR
Bardejov. Navyše odborné stanovisko žalovaného zo dňa 3.6.2014 bolo vypracované pre účely ÚPSVaR
Bardejov, pracovisko Svidník a na jeho žiadosť a bolo podkladom pre správu kolízneho opatrovníka,
ktorého funkciu v danom čase predmetný subjekt vykonával v konaní 2P 32/2013. Skutočnosť, aké
podklady pre vypracovanie správy kolízny opatrovník získal a z čoho čerpal, nemôže zakladať následnú
zodpovednosť tretej osoby ( napr. zamestnanca), ktorá nebola v žiadnom právnom vzťahu k účastníkovi
súdneho konania. Jedná sa o vzťah medzi kolíznym opatrovníkom a dieťaťom, prípadne rodičmi. Je
následne vecou kolízneho opatrovníka a toho, z koho nesprávnych údajov čerpal, ako sa vo vzájomnom
škodovom vzťahu vysporiadajú, ak by sa preukázal vznik škody zavinením ÚPSVaR Bardejov. Žalovaný
však priamo vo vzťahu s žalobcom nikdy nebol a preto aj žalobný návrh smerujúci na žalovaného nie
je uplatnený správne.
- aj napriek vyššie uvedeným skutočnostiam súd pri preskúmaní obsahu spisu nezistil žiadny dôvod
na vznik škody na strane žalobcu konaním žalovaného. Ten je znalcom z odboru detská psychológia a
svoje dlhoročné skúsenosti pretavuje do znaleckej činnosti, alebo do konania v mene ÚPSVaR Bardejov,
pracovisko Svidník. V žiadnej z jeho správ, alebo posudkov týkajúcich sa maloletej dcéry žalobcu súd
nezistil nič, čo by objektívne zasiahlo do práv žalobcu a poškodilo ho. To, že žalobca nebol spokojný s
obsahom správy, neznamená automaticky nárok na náhradu škody. Absentuje ako zavinenie, tak škoda,
rovnako aj príčinný vzťah medzi jednaním žalovaného a vznikom škody, v dôsledku čoho žaloba nemôže
byť dôvodná. Žalobca v konečnom dôsledku ani nedokázal presne vypočítať výšku škody, určil ju s
ohľadom, keďže ju odvodzoval od neexistujúcich skutočností.
- v neposlednom rade súd poukazuje na to, že o právach a povinnostiach žalobcu ako účastníka
rozvodového konania, rozhodoval prvostupňový a odvolací súd uzneseniami o predbežnom opatrení arozsudkom vo veci samej. V rámci svojho rozhodnutia a postupe tomu predchádzajúcom si zaobstaral
viaceré dôkazy, pričom správy kolízneho opatrovníka ÚPSVaR Bardejov, pracovisko Svidník a odborné
posúdenie žalovaného boli iba jedným z množstva dôkazov, aj odbornej povahy. V rámci toho súd
vychádzal z odborného vyjadrenia J.. P., J.. R., C. H.. K.. Dôvodom pre rozhodovanie súdu teda nebolo
iba odborné stanovisko žalovaného. Určiť pomer medzi dôkazmi, z ktorých súd vychádzal nie je možné,
súd pri hodnotení každého skutkového stavu vychádza z všetkých dôkazov jednotlivo a v ich súhrne,
preto posudzovať rozhodnutia súdu na základe niekoľkých viet odborného stanoviska žalovaného nie je
právne správne. Ak nebol správny postup žalovaného pri vypracovaní správ, alebo pri podaní odborného
stanoviska, priamy právny vzťah existuje medzi žalobcom a ÚPSVaR Bardejov, ktorého je žalovaný
zamestnancom, resp. ktorého oslovil za účelom vypracovania správy pre rozvodovú vec a nie medzi
účastníkmi konania.
- vzhľadom na toto súdne konania, ako aj na skutočnosť, že žalovaný prestal v roku 2016 vykonávať
pracovný pomer s ÚPSVaR Bardejov, je do budúcna vylúčené, aby žalovaný v rozvodovom konaní,
alebo v inom súvisiacom konaní, ktoré by sa týkalo maloletej Alexandry, resp. jej rodičov vystupoval
ako znalec. Je daná objektívna prekážka tohto konania, keďže vzťahy medi účastníkmi zakladajú
logickú námietku zaujatosti. Do budúcna teda neexistuje žiadny dôvod domnievať sa, že žalovaný
môže zasiahnuť do rodičovských práv žalobcu, preto je žaloba v časti uloženia povinnosti žalovanému
nedôvodná v celom rozsahu. Žalobca ani nedokázal presne špecifikovať, čoho presne sa má takéto
porušenie týkať.
9. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný nijako nezasiahol do práv žalobcu, nemá žalobca nárok na
nemajetkovú ujmu, keďže mu konaním žalovaného nevznikla. Preto ju ani nie je možné objektívne
vyčísliť a súd žalobu aj v tomto nároku zamietol. V ostatnom sa vyjadrenia účastníkov a to najmä
žalobcu netýkajú tohto konania, ale súvisia s konaním o úprave styku žalovaného s jeho maloletou
dcérou C., čo tunajší súd v rámci rozhodovania vo veci nie je kompetentný ani prejednať a rozhodnúť,
ani sa k tomu nijako vyjadrovať. Preto ani nebolo potrebné vykonať ďalšie dokazovanie vo veci, keďže
súvisí so vzťahom žalovaného a jeho dcéry a nie s predmetom tohto konania, kde absentuje pasívna
legitimácia žalovaného, ako aj nedôvodnosť nároku žalobcu, uplatňujúceho v tomto konaní. O trovách
konania úd rozhodol podľa §§ 255 a 262 C.s.p. Žalovaný bol na rozdiel od žalobcu v konaní v
celom rozsahu úspešný ( pomer úspechu žalovaného teda predstavuje 100%), má teda od v celom
rozsahu neúspešného žalobcu ( neúspech žalobcu predstavuje 100%) nárok na náhradu trov konania,
o výške ktorých bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
toto konanie skončí, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia. Odvolanie sa podáva
na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, aleboh) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.