Uznesenie ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, October 3, 2017

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 11Co/19/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8109203675
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Angelovič
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2017:8109203675.3

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a sudcov JUDr.
Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Škraba v sporovej veci žalobkyne. U.. R. L., O.. X.XX.XXXX, V. B., H..
Z. XXXX/XX, zastúpenej JUDr. Jánom Sopiakom, advokátom so sídlom v Humennom, Štefánikova 17,
proti žalovanému: Fakultná nemocnica s poliklinikou J. A. Reimana Prešov, IČO: 00 610 577, so sídlom v
Prešove,Hollého14,zastúpenýAdvokátskakanceláriaGOGAaspol.s.r.o.,IČO:36863947,sosídlomv

Košiciach,Žriedlová3,zaúčastivedľajšiehoúčastníkanastranežalovanéhoKOOPERATIVApoisťovňa,
a.s., Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, adresa na doručovanie Agentúra Košice, Ul. Mäsiarska
11, Košice, o náhradu nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu
Prešov, č.k. 28C/56/2009-380 z 19.10.2015 v spojení s dopĺňacím rozsudkom č.k. 28C/56/2009-446 z
19.12.2016, takto

r o z h o d o l :

Zrušuje rozsudok a dopĺňací rozsudok vo výroku, ktorým bolo žalobe vyhovené a v rozsahu zrušenia

vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovaného
zaplatiť žalobkyni z titulu náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch sumu 30.000,- eur do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Určil, že o trovách konania rozhodne
osobitným uznesením po právoplatnosti vo veci samej.

2. Vychádzal zo zistenia, že nárok na náhradu nemajetkovej ujmy žalobkyňa založila na dvoch
skutočnostiach a jednou z nich je, že došlo k odstráneniu maternice, a teda že nemôže mať v
budúcnosti dieťa. Táto skutočnosť a protiprávne konanie zo strany žalovaného však neboli preukázané.
K odstráneniu maternice došlo lege artis, pretože iné nevyplýva ani z rozhodnutí Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou a ani zo znaleckých posudkov, ktoré sú obsiahnuté v spise a taktiež z

výpovede svedkov. Žalobkyňa nepredložila súdu dôkaz, ktorý by nasvedčoval tomu, že k odstráneniu
maternice v prípade diagnózy placenta increta by nemuselo dôjsť, a teda, že v budúcnosti by mohla
mať dieťa. Žalobkyňa podložila svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy s poukazom na ustanovenia
o ochrane osobnosti a na skutočnosť, že nemôže mať už do budúcna deti tak, ako to bolo uvedené. Ani
Úrad pred dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a ani vykonané znalecké dokazovanie vo veci a ani
žiaden iný dôkaz v spise však nenasvedčujú tomu, že zodpovednosť nemocnice za tento stav je daná

a preukázaná. Bolo preukázané, že stav placenta increta vzniká pri vývoji placenty a nemá súvislosť
s postupom nemocnice a jeho personálu, a teda zodpovednosť nemocnice nie je preukázaná. Preto
súd návrh v časti náhrady nemajetkovej ujmy za tzv. hysteroktómiu a stratu možnosti mať v budúcnosti
dieťa zamietol.

3. Druhou skutočnosťou, o ktorú žalobkyňa opierala svoj nárok na náhradu nemajetkovej ujmy bola

strata dieťaťa. Žalobkyňa počas celého konania a rozsiahleho dokazovania nenavrhla ani jeden dôkaz,
ktorý by smeroval k tomu, aby sa potvrdilo, alebo vyvrátilo, kto za smrť dieťaťa zodpovedá, čo ovplyvnilojeho úmrtie a v akom zdravotnom stave sa nachádzalo dieťa po pôrode. Súd teda pri rozhodovaní
vychádzal iba z predložených listinných dôkazov, znaleckého posudku a rozhodnutia Úradu pre dohľad
nad zdravotnou starostlivosťou. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou vo svojom rozhodnutí

uzavrel aj protiprávne konanie žalovaného ohľadne nesprávneho načasovania a spôsobu ukončenia
tehotenstva z dôvodu, že tehotenstvo nebolo zo strany žalovaného včas ukončené cisárskym rezom.
Jedine od tejto okolnosti súd pri svojom rozhodovaní a pri určení nemajetkovej ujmy vychádzal. Súd v
tejto súvislosti poukazuje na znalecké dokazovanie a na to, že aj znalec uviedol, že postup žalovaného
pri vedení pôrodu prirodzeným spôsobom bol správny, avšak bolo možné pristúpiť aj cisárskemu

rezu. Žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v súvislosti s úmrtím dieťaťa s poukazom práve na túto
skutočnosť, či k úmrtiu došlo kvôli vedeniu pôrodu prirodzenou cestou a nevykonaním cisárskeho rezu,
avšak z predložených dôkazov, ako aj z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
je nutné uzavrieť, že zodpovednosť nemocnice za neprevedenie cisárskeho rezu a rozhodnutie sa pre
pôrod prirodzenou cestou existuje. Podporne ako dôkaz treba uviesť aj samotnú výpoveď žalobkyne
a svedecké výpovede lekárov. Samotná žalobkyňa sa dožadovala toho, aby jej bol urobený z dôvodu

zdravotných problémov (črevná viróza, oslabenie organizmu a váha 50 kg) cisársky rez. Túto okolnosť
súd nemôže opomenúť a musí to pripísať na zodpovednosť nemocnice za neprevedenie cisárskeho
rezu a zlé zhodnotenie nie samotného tehotenstva, ale celkového zdravotného stavu žalobkyne. Preto
súd priznal žalobkyni nemajetkovú ujmu vo výške 30.000,- eur. Žalobkyňa uplatnila svoj nárok vo výške
99.581,76 eur, pričom jej právny zástupca uviedol, že polovica tejto sumy je za smrť dieťaťa a polovica

za nemožnosť materstva. Keďže súd vychádzal pri priznaní nemajetkovej ujmy iba z nároku za smrť
dieťaťa, vychádzal z toho, že takýto nárok si žalobkyňa uplatnila vo výške necelých 50.000,- eur. Pri
rozhodovaní vychádzal súd z tých skutočností, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou
konanie žalovaného, a to vedenie pôrodu prirodzenou cestou posúdil ako protiprávne, súd je ním
viazaný, avšak s poukazom na celý rad ďalších dôkazov v súhrne poukazujúc na vyššie uvedené a na

rozhodovaciu prax rozhodol o náhrade nemajetkovej ujmy za smrť dieťaťa vo výške 30.000,- eur, pričom
v prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 151 ods. 3 O.s.p.
(platného a účinného v čase rozhodovania súdu prvej inštancie).

4. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalovaný a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zrušil

a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alebo rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu
zamietol. Napadol len výrok o vyhovení žalobe na sumu 30.000,- eur.

5. Odvolanie odôvodnil ustanovením § 205 ods. 2 písm. c) O.s.p., t.j. tým, že súd prvej inštancie dospel
na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, ustanovením § 205 ods. 2 písm. c)

O.s.p., t.j. že súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností a ustanovením § 205 ods. 2 písm. f) O.s.p., t.j. že súd
prvej inštancie predmetnú vec nesprávne právne posúdil.

6. Poukázal na to, že petit určený žalobkyňou v žalobe bol natoľko neurčitý a široko koncipovaný, že

po jeho drobnej úprave sa mohol použiť tak pre nárok na náhradu škody, ako aj pre nárok na náhradu
nemajetkovej ujmy, čím bol žalovaný vystavený právnej neistote. Súd prvej inštancie sa nevyporiadal s
právnouotázkou,čižalobkyňouširokoformulovanýaneurčitýpetitazmenuprávnejkvalifikáciejemožné
navzájom zamieňať a či upresnením petitu zo strany žalobkyne zo strany 2015 došlo len k upresneniu
pôvodného petitu, alebo išlo o zmenu petitu a uplatnenie nového nároku. To, aký nárok žalobkyňa v roku

2009 žalovala nie je vôbec bezvýznamné, pretože táto otázka mala významný dosah pre premlčanie a
pre obranu žalovaného. Ak by si žalobkyňa uplatnila nárok na ochranu osobnosti už pôvodnou žalobou v
roku2009,tenbynebolpremlčaný,aleažvroku2015popripustenízmenypetitu-nároknanemajetkovú
ujmu v peniazoch by bol premlčaný. Súd mal v tomto konaní ustáliť, aký nárok si žalobkyňa v roku 2009
vlastne uplatnila, a či v roku 2015 žalobkyňa len upresnila pôvodný petit, alebo zmenila petit a uplatnila

si iný nárok.

7. Pokiaľ ide o vyhodnotenie rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, treba
konštatovať, že tento úrad konštatoval tri pochybenia, teda tri protiprávne konania zo strany žalovaného,
a to nesprávne načasovanie a spôsob ukončenia tehotenstva z dôvodu, že tehotenstvo nebolo včas

ukončené cisárskym rezom, nebola vykonaná inštrumentálna revízia maternice po manuálnej lýze
placenty a nebola indikácia na operačné odstránenie pravého vaječníka. Aj za tejto situácie však
žalobkyňa bola povinná preukázať, či prvé - úradom konštatované pochybenie žalovaného príčinne
súvisí so smrťou dieťaťa žalobkyne, ak áno, do akej miery, následne potom preukázať, aká škoda vzniklažalobkyni v súvislosti s konštatovaným pochybením a v súvislosti s mierou iného pôsobenia. Taktiež bola
povinná preukázať, či druhé a tretie úradom konštatované pochybenie žalovaného príčinne súvisí s jej
stratou schopnosti opätovne dieťa a ak áno, do akej miery, a následne tiež preukázať, aká ujma vznikla

žalobkyni v súvislosti s týmto pochybením. Súd prvej inštancie akceptoval argumentáciu žalovaného
ohľadne toho, že neexistuje príčinná súvislosť medzi druhým a tretím pochybením a nemožnosťou
žalobkyne mať opätovne dieťa a otehotnieť. Žalobkyňa však v konaní nepreukázala a nenavrhla žiadny
dôkaz v podobne pitevného protokolu, znaleckého posudku a podobne, či existuje priama príčinná
súvislosť medzi pochybením zo strany žalovaného a ujmou na strane žalobkyne. Ak je príčin viac, aká

je ich vzájomná miera a pomer. Skutočnosť je taká, že podľa názoru žalovaného dieťa malo vývojovú
vadu a narodilo sa predčasne, a tieto skutočnosti sa podieľali na smrti dieťaťa. Súd prvej inštancie bez
dôkazov, odôvodnenia a bez preukázania priamej príčinnej súvislosti spojil smrť dieťaťa žalobkyne v
celom rozsahu s konštatovaným pochybením žalovaného týkajúcim sa nevykonania cisárskeho rezu
podľa rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Žalobkyňa však svoj nárok v tejto
časti nepreukázala a súd mal preto žalobu v tejto časti zamietnuť.

8. Žalovaný v konaní predložil dostatok dôkazov, že škodu alebo ujmu nezavinil. Dôkaz žalovaného
o tom, že za škodu alebo ujmu, ktorá sa stala žalobkyni smrťou jej dieťaťa nezodpovedá, spočíva v
predloženýchznaleckýchposudkochavyjadreniachsúdnychznalcov.Zoznaleckéhoposudkuznaleckej
organizácie I..F. vyplýva, že ukončenie cisárskym rezom nebolo indikované, pretože existovala reálna

šanca, minimálne 50 %, že tehotnosť bude pokračovať až do termínu pôrodu. Preto by bolo chybou
ukončovať tehotnosť predčasne cisárskym rezom, ak bola šanca na donosenie dieťaťa. V prípadoch,
že plod ani matka nie sú ničím ohrození je snahou predĺžiť graviditu, a takýto je aj prípad žalobkyne.
Práve tento znalecký posudok je dôkazom o nevine žalovaného k protiprávnemu úkonu označenému
ako včasné neukončenie tehotenstva žalobkyne cisárskym rezom.

9. Pokiaľ ide o výšku nemajetkovej ujmy, treba konštatovať, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy
všetky skutočnosti, za ktorých malo údajne dôjsť k porušeniu práva, pričom súd prvej inštancie sa mal
vyporiadať s tým, že išlo o pôrod nezrelého dieťaťa, ktoré trpelo vývojovou vadou, súd neurčil tiež mieru
pravdepodobnosti toho, že za okolnosti, ak by žalovaný nepochybil spôsobom ako určil Úrad pre dohľad

nad zdravotnou starostlivosťou, či dieťa by aj tak zomrelo, alebo ostalo žiť, a tiež nevyhodnotil otázku
jeho zdravotného postihnutia. Za tieto okolnosti žalovaný nijako nezodpovedá.

10. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.

11. So zreteľom na obsah odvolania žalovaného, v odvolacom konaní bol preskúmavaný výrok
napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bolo žalobe čiastočne vyhovené, a preto výrok
týkajúci sa zamietnutia žaloby v prevyšujúcej časti, ktorý odvolaním žalovaného napadnutý nebol,
v odvolacom konaní preskúmavaný nebol, rovnako ako výrok o trovách konania, ktorý v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie mal povahu výroku, ktorým sa upravuje vedenie konania a proti

ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 202 ods. 3 písm. a) O.s.p. - účinného v čase rozhodovania súdu
prvej inštancie), preto tieto výroky nadobudli právoplatnosť (§ 367 ods. 2 CSP).

12. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalovaného je dôvodné.

13. Treba konštatovať, že v prejednávanej veci nie sú podmienky pre potvrdenie, ani pre zmenu
rozsudku, pretože tento bol vydaný na základe nedostatočne zisteného skutkového stavu a naviac je aj
nepreskúmateľný, pričom táto nepreskúmateľnosť dosahuje intenzitu nesprávneho procesného postupu
znemožňujúceho strane (v danom prípade žalovanému), aby uskutočňovala jej patriace procesné práva

v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom.

14.Zrozsudkusúduprvejinštancietotižnemožnospoľahlivozistiť,akosatentosúdvyporiadalsotázkou
príčinnej súvislosti medzi nevykonaním cisárskeho rezu u žalobkyne a smrťou jej novonarodeného

dieťaťa. V tejto súvislosti súd prvej inštancie konštatuje, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno v
súvislosti s úmrtím dieťaťa s poukazom na túto skutočnosť, či k úmrtiu došlo kvôli vedeniu pôrodu
prirodzenou cestou a neindikovaním cisárskeho rezu a súd tiež konštatuje, že zodpovednosť nemocnice
za nevykonanie tohto cisárskeho rezu a rozhodnutie sa pre pôrod prirodzenou cestou existuje. Otázkapríčinnej súvislosti medzi týmto (ne)konaním žalovaného a okolnosťou smrti dieťaťa žalobkyne však v
odôvodnení rozhodnutia súdu prvej inštancie z hľadiska náležitej analýzy tohto problému absentuje.

15. Podľa § 11 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä
života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej
povahy.

16. Podľa § 13 ods. 1 Občianskeho zákonníka fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa

upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto
zásahov a aby jej bolo dané primerané zadosťučinenie.

17. Podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa
odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v
spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

18. Podľa § 13 ods. 3 Občianskeho zákonníka výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím
na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

19. Z dokazovania na súde prvej inštancie vyplýva, že na pojednávaní 29.4.2015 upresnila žalobkyňa

prostredníctvom svojho právneho zástupcu, že nárok, ktorý uplatňuje v tomto konaní opiera o
ustanovenia §§ 11 až 15 Občianskeho zákonníka na ochranu osobnosti a požaduje náhradu
nemajetkovej ujmy. V tejto súvislosti treba konštatovať, že ani takéto upresnenie právnej kvalifikácie
uplatňovaného nároku v roku 2015 nezakladá konštatovanie, že nároky, ktoré si žalobkyňa v tomto
konaní uplatnila pôvodnou žalobou, podanou na súd prvej inštancie 2.3.2009, sú premlčané. Žalobkyňa

totiž riadne opísala všetky skutkové okolnosti, ktoré v jej prípade nastali a od ktorých vyvodzuje
zodpovednosť žalovaného, pričom uviedla sumu 3.000.000,- Sk, ktorých sa vo vzťahu k žalovanému
domáha. Za týchto okolností je upresnenie právnej kvalifikácie na pojednávaní 29.4.2015 v súlade so
základnými okolnosťami, ktoré boli v žalobe od počiatku prezentované a ktoré boli jasne formulované,
pričom právnou kvalifikáciou uplatňovaných nárokov nie je súd viazaný a je možné ich upresniť aj v

priebehu konania. Rozhodujúce je to, aby bolo zrejmé, čoho konkrétne (v danom prípade finančnej
čiastky) sa žalobkyňa domáha, čo splnené bolo (pozri v tejto súvislosti rozhodnutie Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 4Obdo/11/2015 z 30.11.2016 a iné). Preto námietka premlčania žalovaného v prejednávanej
veci nie je dôvodná.

20. V zmysle vyššie uvedeného však naďalej zostáva otvorená otázka náležitého preukázania (aspoň
s určitou pravdepodobnosťou) príčinnej súvislosti medzi úmrtím dieťaťa žalobkyne a nevykonaním
cisárskeho rezu pri predmetnom pôrode. Správne v tejto súvislosti súd prvej inštancie vychádzal
z rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou sp.zn. K. zo X.X.XXXX, z ktorého
jednoznačne vyplýva (vo vzťahu k cisárskemu rezu), že zo strany účastníka konania (žalovaného) došlo

k pochybeniu v tom, že nebolo tehotenstvo žalobkyne ukončené včas práve vzhľadom na pokročilý
vaginálny nález, čo úrad aj náležite odôvodnil aj konkrétnymi dôvodmi a popisom medicínskej stránky
zistenej u žalobkyne, ktorá jednoznačne indikovala použitie tohto zákroku v podobe cisárskeho rezu.
Treba však dať za pravdu žalovanému v tom, že samotné toto rozhodnutie a ani ďalšie dôkazy v spise
nedefinujújednoznačnýmspôsobom(aleboaspoňsistoumierourozumnejpravdepodobnosti),žemedzi

týmtopochybenímzdravotníckehozariadenia(žalovaného)asmrťoudieťaťažalobkyneexistujepríčinná
súvislosť.

21. V tejto súvislosti nemožno konštatovať, že by žalobkyňa na preukázanie týchto okolností nenavrhla
dôkazy, pretože znalecké dokazovanie vo veci bolo vykonané aj na jej podnet a zo znaleckého posudku

znalca U.. P. B. vyplýva, že existuje pravdepodobnosť, že vykonaním cisárskeho rezu by možno nedošlo
k úmrtiu plodu (č.l. 140 spisu).

22. Naviac treba konštatovať, že súd prvej inštancie nebol v čase svojho rozhodovania viazaný (zvlášť
v tak závažnej veci akou je prejednávaná vec) len návrhmi strán - účastníkov konania na vykonanie

dokazovania, pretože nepochybne mohol postupovať aj podľa § 120 ods. 1 O.s.p. účinného v čase
rozhodovania súdu prvej inštancie, ktorého umožňovalo súdu, aby tento vykonal aj iné dôkazy než tie,
ktoré navrhli účastníci konania, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Úlohou súdu
prvej inštancie bolo teda len doplniť znalecké dokazovanie o zistenie právne významných okolností,ktoré by preukázali, či skutočne existuje príčinná súvislosť medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím
dieťaťa.

23. Bude preto úlohou súdu prvej inštancie sa týmito okolnosťami zaoberať v následnom konaní a
dokazovanie na objasnenie tejto právne významnej okolnosti doplniť, pričom je možné tento účel
dosiahnuť jednak doplnením znaleckého posudku, ktorý vo veci podala znalecká organizácia I..F.,
ktorej závery sú v istej korelácii so závermi Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pretože
táto znalecká organizácia na č.l. 263 poukazuje na to, že pri náhlom odtoku plodovej vody a

patologickej polohe plodu s rozbehnutou pôrodnou činnosťou je lepšie viesť pôrod cisárskym rezom.
Javí sa však nevyhnutné zistiť príčinu smrti novonarodeného dieťaťa žalobkyne, pretože s najväčšou
pravdepodobnosťou len po zistení tejto príčiny bude možné uzavrieť otázku existencie príčinnej
súvislosti medzi smrťou dieťaťa a nevykonaním cisárskeho rezu. V tejto súvislosti sa nemožno uspokojiť
so závermi znaleckej organizácie I..F. v tom smere, že príčinu smrti dieťaťa nie je možné jednoznačne
určiť aj so zreteľom na nedostatok podkladov, ktoré mala táto organizácia k dispozícii, a to vzhľadom

na to, že žalovaný jej všetky podklady nepredložil. Zo znaleckého posudku tejto znaleckej organizácie
nevyplýva, z akého dôvodu tieto podklady neboli predložené a či je možné tieto podklady zabezpečiť v
súčasnosti. V každom prípade je však žiaduce, aby sa znalecká organizácia jednoznačnejšie vyjadrila
k týmto dvom kľúčovým otázkam, teda k príčine úmrtia dieťaťa a k otázke príčinnej súvislosti medzi
nevykonaním cisárskeho rezu a smrťou dieťaťa. V tejto súvislosti treba tiež poukázať na to, že dostupná

zdravotná dokumentácia, ktorú v každom prípade táto znalecká organizácia mala k dispozícii, a to najmä
pitevný nález vypracovaný v súvislosti s pitvou novonarodeného dieťaťa žalobkyne, obsahuje celý rad
informácií, ktoré vedú odvolací súd k záveru, že znalecké posudky oboch znalcov (teda aj znaleckej
organizácie I..F.) sa dôsledne nevyporiadali s otázkou príčiny smrti novonarodeného dieťaťa. Žiada sa
preto, aby znalecká organizácia tento pitevný nález (inak špecifikovaný aj na č.l. 251 v už podanom

znaleckomposudku)tátoznaleckéhoorganizáciavoformedoplnkukznaleckémuposudkuvyhodnotilaa
vyporiadala sa náležite s otázkou príčiny smrti novonarodeného dieťaťa a následne (a to predovšetkým)
s otázkou spomínanej príčinnej súvislosti medzi nevykonaním cisárskeho rezu a úmrtím dieťaťa. So
zreteľom na to, že kontrolné znalecké dokazovanie bolo vykonané aj na návrh žalobkyne, možno aj v
súčasnosti vykonať tento doplnok k znaleckému posudku, pretože základný procesný návrh zo strany

žalobkyne už v skorších štádiách konania v tomto smere urobený bol. Ak znalecká organizácia I..F.
nebude vedieť zodpovedať na otázky, ktoré je potrebné v tejto veci jednoznačne vyriešiť a zodpovedať,
nie je vylúčený postup súdu prvej inštancie spočívajúci v ďalšom znaleckom dokazovaní na objasnenie
týchto závažných otázok.

24. Až po takto doplnenom dokazovaní a právnych úvahách bude možné vo veci zákonne rozhodnúť.

25. V následnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania
(§ 396 ods. 3 CSP).

26. Rozhodnutie senátu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý

rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh - § 428 CSP).