Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, October 3, 2018

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 19C/67/2012

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7712200942
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 10. 2018

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Agáta Štefaničová
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2018:7712200942.23

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcu VOLKSWAGEN
Finančné služby Slovensko, s.r.o., so sídlom Vajnorská 98, 831 04 Bratislava, IČO: 31 341 438,
zastúpeného NITSCHNEIDER & NOVÁK, s.r.o., so sídlom Cintorínska 3/A, 811 08 Bratislava, IČO: 35
874 465, proti žalovanej T., zastúpenej JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou, so sídlom Štúrova
20, 042 83 Košice, o zaplatenie 7278,16 Eur s príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi 7278,16 Eur s 9% ročným úrokom z omeškania od 30.12.2010
do zaplatenia, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Priznáva žalobcovi náhradu trov konania v pomere 42,62%, ktoré je povinná nahradiť žalobcovi
žalovaná.

o d ô v o d n e n i e :

1.Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 23.1.2012 domáhal proti žalovanej zaplatenia 10.206,72 Eur
s 9 % ročným úrokom z omeškania od 30.12.2010 do zaplatenia a trov konania. Návrh odôvodnil tým,
že pôvodný nájomca uzavrel 24.11.2006 zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla značky ŠKODA
Octavia model:TOUR, rok výroby 2006, ktorou založili vzájomný záväzkový vzťah. Súčasťou zmluvy boli
aj všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla. Povinnosťou pôvodného
nájomcu z predmetného záväzkového vzťahu bolo okrem iného uhrádzať pravidelné mesačné splátky

vo výške 11.733,80 Sk ( 389,49 Eur ) vrátane DPH. Pôvodný nájomca a žalovaná dňa 25.4.2008
uzavreli dohodu o postúpení práv a povinnosti s účinnosťou od 24.5.2008 na základe, ktorej žalovaná
vstúpila do všetkých práv a povinností pôvodného nájomcu a teda pristúpila k zmluve ako aj všeobecným
podmienkam zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, čo potvrdila vlastnoručným podpisom.
S uvedeným výslovne súhlasil žalobca ako veriteľ v zmysle ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka.
Pretože nedoplatok žalovanej na leasingových mesačných splátkach presiahol výšku dvoch mesačných

splátok, žalobca v zmysle článku 7 ods. 4 všeobecných podmienok oznámil žalovanej listom zo
dňa 6.10.2008 predčasné ukončenie leasingu, pričom prostredníctvom predmetného oznámenia o
predčasnom ukončení zmluvu vyzval žalovanú na vrátenie predmetu leasingu. Spolu s oznámením o
predčasnom ukončení leasingu bola žalovaná oboznámená aj s účtovaním poplatkov za mimosúdne
inkaso pohľadávok, ktorým žalobca informoval žalovanú o použití služby špecializovanej organizácie za
účelom mimosúdneho inkasa pohľadávky z dôvodu nedoplatku na leasingových mesačných splátkach

zmluvy. Zo strany žalovanej nebola dlžná suma zaplatená v lehote, ktorá jej bola poskytnutá, preto
žalobca pristúpil prostredníctvom agentúry v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 16 ods. všeobecných
podmienok k odobratiu leasingu, resp. k jeho zadržaniu, pričom však zistil, že predmet leasingu údajne
užíva tretia osoba, a z toho dôvodu podal dňa 9.2.2009 trestné oznámenie na neznámeho páchateľa.
Právnym dôsledkom predčasného ukončenia zmluvy vznikla žalovanej povinnosť uhradiť žalobcovi
žalovanú uvedenú sumu. Túto sumu žalobca vyúčtoval žalovanej vo vyrozumení o finančnom vyrovnaní

predčasne ukončenej zmluvy zo dňa 11.12.2010. Suma pozostáva z dlhu žalovanej na leasingových
splátkach vrátane DPH v sume 1.168,43 Eur, z nesplatenej časti leasingových splátok 7114,75 Eur,z finančného výnosu vrátane DPH vo výške 1.281,55 Eur, a z nákladov súvisiacich s predčasným
ukončením leasingu vo výške 641,99 Eur, spolu 10,206,72 Eur. Tieto nároky pre žalobcu vyplývajú
zo zmluvných dojednaní, pričom treťou nárokovanou čiastkou je finančný výnos a predstavuje vo

svojom právnom základe zmluvnú pokutu v zmysle ustanovenia článku 7 ods. 24 všeobecných
podmienok, a sa vypočíta ako rozdiel medzi čistou súčasnou hodnotou súčtu leasingových splátok, t.j.
leasingových splátok odo dňa prerušenia leasingovej zmluvy, do dňa riadneho ukončenia leasingovej
zmluvy odúročenú ročným BRIBORom /12 vrátane odúročenej kúpnej ceny a nesplatenej časti istiny.
Štvrtá nárokovaná čiastka ako náklady súvisiace s predčasným ukončením zmluvy a pátraním po

predmete leasingu, ide o náklady, ktoré vznikli žalobcovi s návrhom na podanie trestného oznámenia, a
podaním trestného oznámenia s cestovným. Keďže žalovaná je v omeškaní s úhradou žalovanej sumy,
žalobca si uplatňuje aj úrok z omeškania.

2.Žalovaná sožalobounesúhlasila.Vodporeprotiplatobnémurozkazu,ktorýbolvovecivydanýuviedla,
že dohodu zo dňa 25.4.2008 o postúpení práv a povinností považuje za neplatnú, pretože v dohode

v preambule č.III v bode 1, sa uvádza, že dohoda je platná podpisom zmluvných strán, pričom za
spoločnosť žalobcu musí byť dohoda podpísaná dvoma oprávnenými zástupcami uvedenými v záhlaví
dohody, prípadne konateľom alebo prokuristom žalobcu spolu s jedným splnomocneným zástupcom.
Za žalobcu dohodu podpísal iba jeden oprávnený zástupca, teda na nich chýba ešte jeden podpis
oprávneného zástupca, preto je dohoda neplatná. Keďže je neplatná samotná dohoda, je neplatná aj

zmluva č. 582766 ako pôvodná leasingová zmluva, resp. jej všeobecné podmienky, a preto nemohli na
ňu prejsť práva a povinností z tejto zmluvy. Ďalej poukazovala na to, že v dohode sa majú uvádzať meno
a priezvisko, rod. číslo, bydlisko ako aj bankové spojenie, kód banky postupcu a postupníka. V dohode
sa však bankové spojenie a číslo účtu nachádza iba u postupcu, bankové číslo žalovanej nie je uvedené.
Je to v rozpore s preambulou článku VI. leasingovej zmluvy, bod 2 písm. a), kde sa uvádza, že platba

poštovými poukážkami vylučuje a prípadná úhrada prostredníctvom poštovej poukážky, zmenkou alebo
šekom sa nepovažuje za úhradu leasingovej splátky. Preto je možné predpokladať, že žalobca svojou
nedôslednosťou napomohol vznik danej situácie, lebo netrval na bankovom účte a tak umožnil uzatvoriť
dohoduazmluvuopostúpenípredmetuleasingu.Priznala,žejepravda,žedohodualeasingovúzmluvu,
resp. jej všeobecné podmienky podpísala, ale všetko vymyslel a vybavil jej vtedajší druh, ktorý bol pre

ňu v tej dobe osobou blízkou, a preto mu dôverovala, že jej tým nespôsobí žiadne problémy. Taktiež jej
zabezpečil falošné potvrdenie o zamestnaní a výške príjmu, ktoré boli predložené v predajni Porsche
Interauto Slovakia, s.r.o. v Michalovciach. Ak by si zástupca žalobcu zodpovedne vykonával svoju prácu,
tak mohol zabrániť podvodu. Už vtedy by sa predišlo k dnešnej situácii, lebo by sa vyšetrilo, že všetko
vymyslel a sfalšoval jej bývalý druh a zneužil je citový vzťah a závislosť.

3.Súd rozsudkom zo dňa 19.9.2012 vyhovel návrhu žalobcu v celom rozsahu a zaviazal žalovanú na
požadovanéplneniezozáväzkuvzmysle ustanovení§630 anasl.Obchodnéhozákonníkavnáväznosti
na ustanovenia § 531 Občianskeho zákonníka.

4.Na odvolanie žalovanej odvolací súd v konaní 1Co/295/2012 uznesením zo dňa 1.4.2014 zrušil
rozsudok súdu prvého stupňa vo vyhovujúcom výroku a vrátil vec na ďalšie konanie. V odôvodnení
uviedol, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie založil na závere o platnosti Dohody o postúpení práv
a povinnosti zo dňa 25.4.2008, ktorou žalovaná vstúpila do práv a povinností pôvodnej nájomkyne.
Dohoda o postúpení práv a povinností zo dňa 25.4.2008 bola žalovanou podpísaná na základe jej

podvodného konania, tak ako to konštatoval aj trestný súd v právoplatnom odsudzujúcom trestnom
rozsudku. Samotná dohoda o postúpení práv a povinností je tak absolútne neplatná (37 Občianskeho
zákonníka). Súd prvého stupňa však nárok žalobcu na finančné plnenie z uvedených hľadísk
neposudzoval a vec nesprávne právne posúdil, ak vychádzal z názoru, že nárok žalobcu je nárokom
na plneniezozáväzkovéhovzťahu.Odvolacísúduložilsúduprvéhostupňaposúdiťnárokžalobcustým,

že právna kvalifikácia uplatneného nároku je povinnosťou súdu, keď z výsledkov doteraz vykonaného
dokazovania nepochybne vyplýva, že nárok žalobcu je nárokom na náhradu škody v súvislosti s trestnou
činnosťou žalovanej. Súd prvého stupňa preto sa vysporiada s právoplatným rozsudkom trestného
súdu, ktorou bola žalovaná uznaná vinnou zo spáchania prečinu podvodu, ako aj vykoná potrebné
dokazovanie na preukázanie výšky spôsobenej škody.

5. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie rozhodol rozsudkom zo dňa 27.6.2016 tak, že konanie
v časti o zaplatenie 2449,98 Eur zastavil a vo zvyšku žalobu zamietol. Vychádzal z právneho názoru,
že žalobca vo zvyšku nároku škodu nepreukázal napriek opakovaným výzvam. Týkalo sa to najmänároku na priamu škodu. Ak súd vychádzal zo zvyšku uplatneného nároku 7756,74 Eur zahŕňajúceho,
keď po započítaní úhrad žalovanej v sume 1308,17 Eur, nárok žalobcu by bol dôvodný len do výšky
6448,57 Eur. Ďalej súd v rozsudku uviedol, že bez povšimnutia nie je možné ponechať ani skutočnosť,

že z prehľadu splácania leasingu predloženého žalobcom vyplýva, že na splátkach aj so započítaním
splátok predchádzajúcej dlžníčky pani Bellákovej a sumy akontácie bolo uhradených celkovo 13883,09
Eur, z toho na splátkach 8105,86 Eur. Keďže žalobca za motorové vozidlo zaplatil 11 496,71 Eur,
rozdiel na priamej škode by bol iba 3390,85 Eur a nie 7114,76 Eur (11 496,71 Eur - 8105,86 Eur). Z
prehľadu tiež vyplýva, že ešte za trvania záväzku pani W. P. zaplatil splátku v sume 18.000,00 Sk, ktorý

bol v tom čase druhom žalovanej. Žalobca takisto na opakovanú žiadosť žalovanej nepreukázal, či si
uplatnil nárok na plnenie z poistnej zmluvy pri vzniku poistnej udalosti. Z predloženej poistnej zmluvy
súd zistil, že podľa článku IV. bod 2 sa poistenie vzťahuje aj pre prípad zmocnenia sa vozidla alebo
jeho časti krádežou, lúpežou alebo neoprávneným užívaním, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté
inak. Žalobca nepreukázal, či poistnú udalosť nahlásil, ako bola poistná udalosť posúdená, či mu z
poistenia bolo plnené a v akej výške, prípadne prečo si nároky z poistnej zmluvy neuplatnil. Keďže po

zmene právnej kvalifikácie nároku nejde o plnenie záväzku zo zmluvy, bolo povinnosťou žalobcu s hore
uvedenými skutočnosťami sa vysporiadať a riadne zdôvodniť ako si úhrady žalovanej a P. na náhradu
škody započítal, alebo z akého dôvodu ich nezapočítal, ako sa vo vzťahu k náhrade škody vysporiadal
aj s už dovtedy uhradenými splátkami pôvodnej dlžníčky a ako sa vysporiadal s poistením motorového
vozidla vo vzťahu k náhrade škody. V sporovom občianskom súdnom konaní platí zásada tvrdenia a

dôkazu a táto povinnosť zaväzuje účastníka konania a nie súd. Súd poskytol žalobcovi dostatočný
časový priestor na riadne zdôvodnenie a preukázanie nároku na náhradu škody.

6.Na odvolanie žalobcu odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie do výšky istiny 7278,16 Eur
v konaní 2Co/519/2016 a zamietavá časť rozsudku do výšky istiny 478,58 nadobudla právoplatnosť.

V uznesení odvolacieho súdu sa uvádza, že sa nestotožňuje s názorom súdu prvej inštancie o tom,
že žalobca nárok na náhradu škody nepreukázal. Samotnú právnu kvalifikáciu tohto nároku vykonal
odvolací súd už vo svojom predchádzajúcom zrušujúcom uznesení a na tomto svojom právnom názore
aj zotrváva. Žalobca tento svoj nárok kompletizoval vo svojom písomnom podaní zo dňa 26.08.2015
ako nárok na náhradu tzv. priamej škody spočívajúcej v nesplatenej časti istiny, ktorú vyčíslil na sumu

7.114,75 eur a nárok na náhradu tzv. nepriamej škody, ktorú označil ako náklady súvisiace s predčasným
ukončením zmluvy v sume 641,99 eur. Bolo teda povinnosťou súdu prvej inštancie vyhodnotením
vykonaných dôkazov ustáliť záver, či takto žalobcom špecifikovaný nárok je dôvodný aj do ním vyčíslenej
výšky a v prípade, ak súd dospeje k záveru, že dôvodný je nárok v inej výške, je jeho povinnosťou
žalobe vyhovieť čiastočne a v prevyšujúcej časti nárok zamietnuť. Samotná skutočnosť, že žalobcom

vyčíslená výška nároku nezodpovedá záverom súdu, nie je dôvodom pre zamietnutie celej žaloby, ale je
povinnosťou súdu vyhovieť do takej výšky, v ktorej ustáli nárok za preukázaný. Odvolací súd opätovne
zdôrazňuje skutočnosť, že podvodné konanie zo strany žalovanej, ktorá bola právoplatne uznaná vinnou
v trestnom konaní má za následok, že celá zmluva na základe ktorej táto mala vstúpiť a pokračovať v
leasingovom vzťahu so žalobcom je neplatná a pokiaľ túto neplatnosť spôsobila žalovaná, zodpovedá

táto žalobcovi za škodu spočívajúcu jednak vo výške sumy, ktorá bola žalobcom poskytnutá, teda v časti,
v ktorej nebola do uvedeného dátumu uzavretia zmluvy vrátená predchádzajúcou nájomkyňou, ako aj z
ďalšej škody, ktorá spočíva v sume, ktorú by žalobca získal v prípade riadneho behu veci, teda v prípade,
ak by uvedená zmluva bola platná a došlo by zo strany žalovanej ako novej nájomkyne k splneniu si
všetkých svojich splátkových povinností. Z toho je teda zrejme, že samotnú výšku škody je treba odvíjať

od zistenia, aká suma by žalobcovi patrila za riadneho behu veci od momentu, kedy žalovaná prevzala
zmluvné povinnosti predchádzajúcej nájomkyne so započítaním úhrad, ktoré žalobcovi vykonala, ona
sama, resp. v sume ktorú za ňu uhradila iná osoba. Pre posúdenie nároku žalobcu čo do výšky, teda
nie sú právne významné žiadne úhrady, ktoré boli vykonané pred okamihom, kedy žalovaná vstúpila
do leasingového vzťahu. Rovnako je povinnosťou súdu vyhodnotiť aj nárok, ktorý žalobca uplatnil

ako nárok na nepriamu škodu, ktorá mu mala vzniknúť v súvislosti s úkonmi smerujúcimi k snahe
získať do dispozície predmet leasingovej zmluvy. Aj tento nárok bol zo strany žalobcu vyčíslený v
konkrétnych sumách. Za bezpredmetné považuje odvolací súd závery súdu prvej inštancie aj vo vzťahu
k poisteniu predmetu leasingu, a to jednak z dôvodu, že z obsahu samotnej poistnej zmluvy vyplýva, že
jej účastníkom bol nájomca a nie leasingová spoločnosť a preto tejto ani nemohli vzniknúť z tohto vzťahu

žiadne povinnosti v prípade poistnej udalosti, za ktorú by bolo možné považovať aj krádež vozidla. Z
obsahu spisu navyše vyplýva, že žalobca uvedomujúc si uvedenú skutočnosť vypustil zo svojho nároku
časť, ktorá v prípade jednotlivých splátok mala predstavovať výšku úhrady samotného poistného. Po
vrátení bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyzvať žalobcu, aby tento konkretizoval zostávajúcučasť neuplatneného nároku v sume 7.278,16 eur do výšky ktorej v zmysle odvolacieho návrhu žiada
žalobe vyhovieť, keďže v prevyšujúcej uplatnenej časti je treba považovať zamietavý výrok rozsudku za
právoplatný, keďže voči nemu nebolo žalobcom podané dovolanie. Pri ustaľovaní výšky nároku žalobcu

bude povinnosťou súdu prvej inštancie vyporiadať sa so skutočnosťou, ktorá vyplýva už z doposiaľ
vykonaného dokazovania, a to rozporu, v akej výške bolo sporné motorové vozidlo uhrádzané z leasingu
poskytnutého žalobcom. Z obsahu kúpnej zmluvy (č.l. 14) totiž vyplýva, že kupujúcim bola uhradená
časť kúpnej ceny prvotnou splátkou v sume 174.045,10 Sk, z čoho vyplýva, že predmetom leasingu
by mala ostať iba ostávajúca časť kúpnej ceny motorového vozidla (520.395,- Sk s DPH), teda suma

346.349,90 Sk a naproti tomu z obsahu leasingovej zmluvy (č.l. 9) vyplýva iná skutočnosť ohľadne výšky
zaplatenej prvotnej splátky, kde je táto vyčíslená na sumu 156.118,50 Sk. Po odstránení týchto rozporov
bude povinnosťou súdu prvej inštancie vo veci opätovne rozhodnúť rešpektujúc pritom záväzné závery
odvolacieho súdu vyslovené v zrušujúcich uzneseniach a svoje nové rozhodnutie odôvodniť v súlade
s ust. § 220 ods. 2 C.s.p.

7. Po vykonanom dokazovaní a po jeho doplnení vyjadreniami žalobcu súd zistil tento skutkový stav:

8.Dňa 24.11.2006 uzavrela D. a žalobca zmluvu o finančnom leasingu nového vozidla. Predmetom
zmluvy bol prenájom motorového vozidla ŠKODA Octavia model: TOUR, rok výroby 2006. Cena

motorového vozidla, ktoré žalobca zakúpil prostredníctvom autorizovaného predajcu Porsche Interauto
Slovakia, s.r.o., bola 520 395,00 Sk. Predmetné motorové vozidlo žalobca na základe zmluvy prenajal
D. za podmienok dohodnutých v zmluve a v súlade so všeobecnými podmienkami zmluvy o finančnom
leasingumotorovéhovozidla.Súčasťoudohodyboloajplateniehavarijnéhopoistenia,ktoréjezahrnutév
mesačných splátkach, a tak isto aj zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu pri prevádzke motorových

vozidiel, ktoré bolo zahrnuté do mesačných splátok. Mesačná leasingová splátka spolu s nájomným a
uvedenými druhmi poistenia tvorila 11 733,80 Sk. Splátky sa mali splácať po dobu 60 mesiacov, teda
celková suma, ktorú mal dlžník zo zmluvy uhradiť bola 704 028 Sk (23 369,44 Eur). Účastníci zmluvy sa
dohodli, že zmluva o finančnom leasingu sa bude spravovať právnou úpravou Obchodného zákonníka.
Súčasťou zmluvy boli aj všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, ktorú

účastníčka zmluvy riadne podpísala a prevzala. Dňa 21.5.2008 po súhlase žalobcu uzavrela pôvodná
nájomkyňa D. a žalovaná T. dohodu o postúpení práv a povinností, na základe ktorej postupca previedol
všetky práva a povinností plynúce z leasingovej zmluvy na žalovanú. Žalovaná a žalobca sa dohodli,
že ku dňu účinnosti dohody sú všeobecné podmienky zmluvy o finančnom leasingu, ktoré sú súčasťou
leasingovejzmluvy,nahradenénovýmivšeobecnýmipodmienkamizmluvyofinančnomleasinguvozidla,

ktorésúakoprílohapriloženévdohode.Výškaleasingovejsplátkyzostalanezmenenápodľapôvodného
splátkového kalendára, pokiaľ sa jej výška nezmení v súlade s príslušnými bodmi článku IV. dohody.
Žalovaná v ten istý deň podpísala aj prevzatie všeobecných podmienok zmluvy o finančnom leasingu
motorového vozidla leasingovej zmluve č. 582766.

9.Z faktúry spoločnosti Porsche Michalovce súd zistil, že kúpna cena vozidla bola 520 395,00 Sk.
Pôvodná užívateľka D. zaplatila akontáciu 174 045,10 Eur, preto k úhrade zo strany žalobcu zostala
suma 346 349,90 Sk (11 496,71 Eur). Z prehľadu splátok prijatých na zmluve vyplýva, predchádzajúca
dlžníčka a žalovaná spolu na splátkach uhradili sumu 418 242,20 Sk (13 883,09 Eur) so započítaním
akontácie 174 045,00 Sk (5777,23 Eur). Z prehľadu splátok prijatých na leasingovej zmluve vyplýva,

že po 25.4.2008, kedy žalovaná podpísala zmluvu o prevode práv z leasingovej zmluvy, došlo k úhrade
sumy 25 000,00 Sk (829,84 Eur) dňa 30.6.2008, sumy 10 000,00 Sk (331,94 Eur) a dňa 18.8.2008 bola
uhradená suma 4410,00 Sk (146,38 Eur), spolu 39 410,00 Sk (1308,17 Eur). Dňa 2.4.2008 bola prijatá
platba od P. v sume 18 000,00 Sk. Z prehľadu leasingových splátok ďalej vyplýva, že mesačná splátka
bola rozdelená na časť istiny, finančného výnosu, DPH a povinného zmluvného poistenia a havarijného

poistenia. Zo splátkového kalendára k leasingovej zmluve vyplýva, že žalobca rozpísal sumu úveru na
10 161,15 Eur, a to na počet splátok 60. Žalovaná vstupovala do zmluvného vzťahu od 24.5.2008, teda
od 19 splátky. Na splátkach 19-60 na istine úveru mala zaplatiť 7944,35 Eur.

10.Dňa 6.10.2008 žalobca oznámil žalovanej predčasné ukončenie leasingu, pretože sa dostala do
omeškania s úhradou dvoch mesačných splátok a ku dňu 6.10.2008 dlhuje na splátkach 23 466,40 Sk.
Zároveň bola vyzvaná, aby pristavila predmet leasingu na adresu spoločnosti VOLKSWAGEN Finančnéslužby Slovensko, s.r.o., Vajnorská 98, Bratislava, resp. ho vydala poverenej osobe, ktorá predloží plnú
moc a zákazkový list vydaný žalobcom na zaistenie predmetu leasingu.

11.Zo správy o priebehu šetrenia bolo zistené, že T. 8.10.2008 vykonal návštevu na adrese žalovanej,
ktorá uviedla, že peniaze na dlžné splátky nemá a vozidlo po fyzickom násilí vzal jej bývalý priateľ,
pričom celý prípad oznámila polícii. Zo správy ďalej vyplýva, že predmet leasingu nájdený nebol a
z vyjadrenia žalovanej vyplývalo, že je možné, že priateľ vozidlo predal do Anglicka. Na základe
týchto skutočností žalobca dňa 9.2.2009 podal na Kriminálnej polície Michalovce trestné oznámenie na

neznámeho páchateľa.

12.Dňa 11.12.2010 žalobca vyúčtoval žalovanej náklady spojené s predčasným ukončením leasingu a
vyzval ju, aby sumu 10 206,72 Eur zaplatila najneskôr do 14 dní od vyhotovenia finančného vyrovnania.

13.Z faktúry č. 300112007 bolo zistené, že T. fakturoval žalobcovi práce vzťahujúce sa k leasingovej

zmluve č. 582766 - D. sumu 4 000,00 Sk. Z ďalšej faktúry T. č. 194112008 bolo zistené, že si vyúčtoval
ďalšie práce v súvislosti s uvedenou leasingovou zmluvou a to v sume 2 200,00 Sk.

14.Z faktúry spoločnosti OVER-LEASE PLUS s.r.o. súd zistil, že táto spoločnosť si vyúčtovala sumu
237,00 Eur za podanie trestného oznámenia. Z faktúry tej istej spoločnosti bolo ďalej zistené, že

spoločnosť fakturovala žalobcovi cestovné náklady za cestovné 990 km vo výške 318,09 Eur.

15.Z trestného rozkazu tunajšieho súdu 3T/45/2010 vyplýva, že žalovaná bola uznaná za vinnú z
trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona, na tom základe, že dňa 25.4.2008
v predajni Porsche Inter Auto Slovakia s.r.o. Michalovce podpísala dohodu o postúpení práv a

povinností zo spoločnosťou Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. Bratislava k leasingovej
zmluve, čím na seba od 24.5.2008 prevzala leasing na osobné motorové vozidlo Škoda Octavia P. VIN
TMBDS418278845979, ako aj povinnosť splatiť ešte 41 mesačných splátok za toto vozidlo po 389,49
Eur, teda celkovo 15 969,00 Eur, avšak pri podpise zmluvy o postúpení leasingovú spoločnosť uviedla
do omylu tým, že predložila falošné potvrdenie o zamestnaní a výške príjmu, vozidlo prestala splácať,

čím spoločnosti Volkswagen Finančné služby Slovensko s.r.o. spôsobila škodu vo výške 12 311,28 Eur.
Žalobca bol odkázaný z nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie.

16.Žalovaná pri svojom výsluchu pred súdom potvrdila, že podpísala dohodu o prevzatí dlhu. Uviedla,
že jej priateľ, s ktorým vtedy žila, mal záujem o motorové vozidlo Oktávia. Sám však pre dlhy nemohol

požiadať leasingovú spoločnosť o uzavretie zmluvy, preto ju donútil, aby zmluvu uzavrela ona. Priateľ sa
poznal s manželom pôvodnej nájomníčky, preto došlo k tomu, že súhlasila s tým, aby dohodu podpísala.
Priateľjejhovoril,žestýmnebudemaťžiadneproblémyažesplátkybudeplatiťon.Potvrdilaskutočnosť,
že pri uzatváraní zmluvy predložila falošné potvrdenie o tom, že je zamestnaná a o výške príjmu, ktoré
jej zabezpečil priateľ. Ďalej uviedla, že motorové vozidlo prevzala priamo od pani W. a užívala ho asi

dva mesiace, kým jej ho násilím nezobral priateľ. Po odobratí vozidla priateľ s ním odišiel do Anglicka,
odkiaľ sa vrátil už bez vozidla. Žalobca ju upozorňoval na neplatenie splátok, avšak nebola ochotná
platiť za niečo, čo neužíva. Žalobcu neinformovala o tom, že jej iná osoba odobrala vozidlo, bola však
podať trestné oznámenie na polícii. Nešlo ale o podanie v súvislosti s odcudzením vozidla, ale kvôli
vyhrážaniu zo strany priateľa.

17.Žalobca na pojednávaní uviedol, že náklady súvisiace s ukončením leasingovej zmluvy si účtuje
na základe fakturácii svojich zmluvných partnerov, a to pána T. a spoločnosti OVER-LEASE PLUS,
s.r.o., Bratislava, s ktorými má na ten účel uzavreté mandátne zmluvy. Svoj nárok na tieto náklady
odvodzujú od zmluvných dojednaní uzavretých medzi účastníkmi leasingovej zmluvy, a ktoré vyplývajú

zo všeobecných podmienok Zmluvy o finančnom leasingu motorového vozidla, a ktoré žalovaná
prevzala.

18.Žalovaná ďalej v písomných vyjadreniach uviedla, že neexistuje právoplatný odsudzujúci rozsudok
3T/145/2010, nakoľko rozhodnutím prezidenta republiky č. 1/2013 Zô.z. bolo jej odsúdenie zahladené,

preto sa na ňu hľadí ako keby odsúdená nebola. Ďalej poukázala na skutočnosť, že motorové vozidlo
bolo poistené, preto je potrebné preukázať, či došlo k poistnému plneniu po strate vozidla. Potom, ako
jej P. odobral vozidlo, túto skutočnosť obratom oznámila žalobcovi a takisto aj na kriminálnej polícii.19.Dňa 9.2.2009 podal žalobca trestné oznámenie na neznámeho páchateľa, pretože podľa ich šetrenia
mal vozidlo od T. prevziať jej priateľ, ktorý ho mal predať mimo územia SR, teda si prisvojil cudziu vec.
V trestnom konaní sa však podľa vyjadrenia žalobcu nepokračovalo, pretože skutok nebol kvalifikovaný

ako trestný čin krádeže vzhľadom na to, že motorové vozidlo bolo na základe zmluvy zverené žalovanej.

20.Podľa podmienok poistnej zmluvy uzavretej k predmetu leasingu, poistenie sa podľa článku IV. bol 2
vzťahuje aj pre prípad zmocnenia sa vozidla alebo jeho časti krádežou, lúpežou alebo neoprávneným
užívaním, pokiaľ nie je v poistnej zmluve dohodnuté inak.

21.Žalobca podaním zo dňa 21.10.2015 zobral návrh v časti späť a žiadal, aby bola žalovaná zaviazaná
nahradiť mu škodu 7756,74 Eur, ktorú špecifikoval tak, že škoda pozostáva zo sumy 7114,75 Eur
ako nesplatená časť istiny (priama škoda) a sumy 641,99 Eur ako náklady súvisiace s predčasným
ukončením zmluvy (nepriama škoda). Žalovaná vstúpila do pozície dlžníka leasingu vo výške 10 161,15
Eur, z úveru bolo vrátených 3046,40 Eur, rozdiel predstavuje škodu v neprospech žalovanej vo výške

7114,75 Eur. Suma 7114,75 Eur predstavujú jednotlivé doposiaľ neuhradené časti splátok započítavané
na istinu úveru, a to od splátky č. 25 až p splátku č. 60, ktorou by došlo k úplnému uhradeniu úveru.
Žalobca poskytol finančné prostriedky na kúpu vozidla a umožnil ich mesačné splácania, preto suma
7114,75 Eur predstavuje nevrátenú sumu po vyhlásení predčasnej splatnosti v dôsledku porušenia
zmluvných povinností žalovaným. Predstavuje tak priamu škodu, ktorá bola spôsobená žalobcovi

úmyselným konaním žalovanej v rozpore s dobrými mravmi, čo potvrdzuje aj rozsudok 3T/45/2010.

22.Z prehľadu predloženého žalobcom vyplýva, že od 24.11.2008 po ukončení zmluvného vzťahu pre
neplnenie povinnosti zo zmluvy zostala podľa splátkového kalendára neuhradená istina poskytnutého
úveru 7114,75 Eur ( splátky 25-60), finančný výnos zo splátok v sume 2374,86 Eur a DPH v sume

1829,28 Eur.

23.Z výpisov z účtu bolo zistené, že dňa 7.12.2006 vykonal žalobca prevod na účet spoločnosti Porsche
Inter Auto v sume 346 349,90 Sk, dňa 6.11.2008 na účet S. sumu 26 656,00 Sk, dňa 20.5.2009 na účet
Over-lease plus 3004,65 Sk, dňa 27.7.2009 na účet Over-leas plus 3644,63 Sk.

24. Žalobca písomnými podaniami vyčíslil škodu ako priamu a nepriamu a k výške škody dospel
nasledovným spôsobom:
Žalovaná vstúpila do pozície dlžníka leasingu/úveru vo výške 10 161,15 Eur. Z poskytnutého úveru bolo
žalobcovi vrátených 3046,40 Eur. Rozdiel predstavuje škodu žalovaného vo výške 7 114,75 Eur.

Pokiaľ ide o vyčíslenie tzv. priamej škody, žalobca pri jej určení vychádza z prijatých úhrad žalovaného,
konkrétne: 1. úhrada zo dňa 30.6.2008 vo výške 829,85 EUR, 2. úhrada zo dňa 21.7.2008 vo výške
331,94 EUR, 3. úhrada zo dňa 18.8.2008 vo výške 146,39 EUR, spolu úhrady 1 - 3 : 1.308,18 EUR.
Žalobca považuje svoj nárok za správny a zároveň spravodlivý, nakoľko žiada iba o vrátenie toho, čo
sám poskytol žalovanému na obstaranie motorového vozidla a jeho financovania bez nároku na finančný

výnos (ktorý by mu na základe Zmluvy právom patril), nakoľko bez týchto finančných prostriedkov by
Žalovaný nebol schopný podľa svojich finančných možností takéto vozidlo obstarať.
Pokiaľ ide o vyčíslenie tzv. nepriamej škody, tá predstavuje náklady žalobcu, ktoré tento vynaložil v
súvislosti s poskytnutím leasingu / úveru a dosahujú výšku 641,99 EUR. Porušením primárnej právnej
povinnosti žalovaným zo zmluvy formou nesplácania splátok došlo k spôsobeniu škody u žalobcu aj v

podobe vzniku dodatočných nákladov, ktoré by bez tohto konania žalovaného nikdy nevznikli. Žalobca
by aj naďalej prijímal splátky istiny leasingu / úveru, ktorý poskytol žalovanému (aj s finančným výnosom,
ktorý si v tomto konaní už neuplatňuje) a k žiadny ďalším nákladom by nedošlo. Tieto náklady však
priamo súviseli s predčasným ukončením zmluvy a pátraním po vozidle, nakoľko nesplácaním splátok
vznikla žalovanému povinnosť vrátiť vozidlo žalobcovi, ktorý v rámci svojich zaužívaných postupov v

obchodnej praxi následne zabezpečuje jeho odpredaj a s tým súvisiace podanie trestného oznámenia.
Suma 641,99 EUR pozostáva z nasledujúcich súm:
a) Suma vo výške 2.200,- SK (73,03 EUR) bez DPH, vyplývajúca z faktúry 194112008 zo dňa 4.11.2008
od DT - Dušan Trojčák, so sídlom Húskova 7, 040 23 Košice za služby súvisiace so šetrením predmetu
nájmu a v súvislosti s lokalizovaním predmetu nájmu a snahou o jeho zabezpečenie pred ďalším

nezákonnýmnakladanímčipáchanímtrestnejčinnosti.CelkovásumapopripočítaníDPH,ktorévobdobí
vyhotovenia faktúry bolo vo výške 19%, predstavuje sumu 86,90 EUR.
b) Suma vo výške 237,- EUR vrátane DPH, vyplývajúca z faktúry č. 7/2009 zo dňa 28.4.2008 od OVER -
LEASE PLUS s.r.o. so sídlom Exnárova č. 1, 821 03 Bratislava za služby súvisiace s podaním trestnéhooznámenia, ktorým došlo k trestnému stíhaniu žalovaného a následnému odsudzujúcemu rozsudku za
spáchanie trestného činu podvodu
c) Suma vo výške 318,09 EUR vrátane DPH, vyplývajúca z faktúry č. 12/2009 zo dňa 2.7.2009 od

OVER - LEASE PLUS s.r.o. so sídlom Exnárova č. 1, 821 03 Bratislava za služby v súvislosti s
vzniknutými nevyhnutnými nákladmi z dôvodu predvolania na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v
Michalovciach, Úrad justičnej a kriminálnej polície vo veci trestného stíhania žalovaného.

V súvislosti s vyššie uvedenou špecifikáciou škody, ktorú si žalobca uplatňuje v predmetnom súdnom

konaní si zároveň dovoľuje poukázať na všetky predchádzajúce podania žalobcu a taktiež dôkazné
prostriedky, ktoré žalobca v rámci konania predložil súdu. Čo do dôvodu a výšky uplatnenej sumy sa
Krajský súd Košice vo svojom Uznesení priklonil k argumentom žalobcu. Z uvedeného dôvodu považuje
uplatnený nárok žalobcu za nesporný a jeho výšku za odôvodnenú.

K rozporom v sume akontácie uviedol, že vzhľadom na povinnosti žalovaného vyplývajúce zo zmluvy

a všeobecných zmluvných podmienok, prvá splátka, ktorá bola uhradená na účet žalobcu v celkovej
výške 5.777,23 EUR (174.044,83 Sk) pozostávala z nasledovných položiek:
- zo sumy vo výške 4.791,11 EUR, ktorá predstavuje súčet časti obstarávacej ceny bez DPH,
spracovateľský poplatok bez DPH a prvú splátku istiny vo výške 263,59 EUR
- zo sumy vo výške 910,31 EUR, ktorá predstavuje DPH

- zo sumy vo výške 75,81 EUR, ktorá predstavuje poistenie

Z vyššie uvedených dôvodov je rozdiel medzi sumou, ktorá je uvedená v zmluve ako „Vopred zaplatená
časť obstarávacej ceny 30 %” a sumou, ktorá bola ako prvá splátka prijatá na účet žalobcu v zmysle
splátkového kalendára. V zmysle všeobecných zmluvných podmienok, žalobcom financovaná časť

obstarávacej ceny motorového vozidla predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou motorového
vozidla a vopred uhradenou časťou obstarávacej ceny (t.j. 17.273,95 EUR - 5.182,18 EUR = 12.091,77
EUR). V tejto súvislosti si však dovoľujeme zdôrazniť, že pôvodný nájomca bol v zmysle povinností
vyplývajúcich zo zmluvy a všeobecných zmluvných podmienok povinný žalobcovi uhradiť nielen
samotnú istinu pohľadávky, ale aj tzv. finančný výnos a poistenie.

25. Žalovaná vo svojom vyjadrení zo dňa 4.6.2018 uviedla, že skutočnosti uvádzané vo vyjadrení
žalobcu najme pokiaľ ide o splátky, ktoré mali byť uhradené na účet žalobcu a ktoré sú vyčíslené v
sume 5777,23 Eur, pričom suma má pozostávať zo sumy 4791,11 Eur, ktorá predstavuje súčet časti
obstarávacej ceny bez DPH, spracovateľský poplatok bez DPH a prvú splátku istiny vo výške 263,59

Eur, zo sumy 910,31 eur predstavuje DPH a zo sumy 75,81 eur predstavuje poistenie. Pre ňu sú
tieto sumy ťažko preskúmateľné, pretože ona nebola od začiatku účastníčkou leasingovej zmluvy ako
nájomkyňa.Dovšetkýchprávapovinností,ktorévyplývajúzozmluvyvstupovalatak,žepreberalavšetky
práva a povinnosti z existujúceho leasingového vzťahu predchádzajúcou nájomníčkou. Zo zrušujúceho
uznesenia odvolacieho súdu vyplýva, že súd prvej inštancie má vyzvať žalobcu na konkretizovanie

zostávajúcej časti neuplatneného nároku v sume 7278,16 Eur. Vyjadrenie žalobcu však nie je dostatočne
špecifikované, preto sa k nemu nevie vyjadriť a preto je pre ňu nepreskúmateľné.

26.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa § 42 Občianskeho zákonníka ak pre neplatnosť právneho úkonu vznikne škoda, zodpovedá sa
za ňu podľa ustanovení tohto zákona o zodpovednosti za škodu.

Podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením
právnej povinnosti.

Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ

právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.27. Podľa § 42 Občianskeho zákonníka ak vznikne z neplatného právneho úkonu škoda, zodpovedá
sa za ňu podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. Dôsledkom absolútnej neplatnosti zmluvy popri

vzájomnej povinnosti podľa § 457 Občianskeho zákonníka je zodpovednosť za škodu tej osoby,
ktorá zavinila neplatnosť zmluvy. Ide o všeobecnú zodpovednosť za škodu spôsobenú zavineným
protiprávnym konaním. Ako konštatoval odvolací súd vo svojom rozhodnutí, nárok žalobcu je potrebné
posudzovať ako nárok na náhradu škody z neplatného právneho úkonu, pretože pre podvodné konanie
žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je zmluva o postúpení práv z leasingovej zmluvy postihnutá absolútnou

neplatnosťou v zmysle ustanovenia § 37 Občianskeho zákonníka. Musia byť preto splnené predpoklady
pre vznik náhrady škody podľa § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka, a to existencia škody, zavinené
protiprávne konanie a príčinná súvislosť medzi vzniknutou škodou a protiprávnym konaním.

28.Podľa názoru súdu zodpovednosť žalovanej za škodu spôsobenú žalobcovi z neplatnej zmluvy je
daná. Protiprávne konanie žalovanej vo vzťahu k žalobcovi je preukázané právoplatným odsudzujúcim

trestným rozsudkom Okresného súdu Michalovce 3T/45/2010, z ktorého vyplýva, že žalovaná bola
uznaná za vinnú z trestného činu podvodu podľa § 221 ods. 1,2 Trestného zákona na tom základe,
že pri podpise zmluvy leasingovú spoločnosť uviedla do omylu tým, že predložila falošné potvrdenie o
zamestnaní a výške príjmu. Nič na tom nemení ani argumentácia žalovanej, že bola amnestovaná. Pri
amnestii prezidenta republiky dochádza iba k odpusteniu uložených trestov, amnestovanie viny nie je

možné, pretože protiprávne konanie objektívne existovalo a bolo preukázané uznaním viny v riadnom
trestnom konaní. Z uvedeného dôvodu nie je možné zbaviť sa zodpovednosti za protiprávne konanie vo
vzťahu k nárokom vyplývajúcim z predpisov občianskeho práva. O vzťah príčinnej súvislosti sa jedna
vždy, ak škoda vznikla v dôsledku protiprávneho konania, čo u žalovanej bolo preukázané odsudzujúcim
trestným rozsudkom.

29.Zostalo tak posúdiť výšku uplatnenej náhrady škody zo strany žalobcu. Žalobca si pôvodne uplatnil
nárok vo výške 10 206,72 Eur ako vyúčtovanie nárokov z predčasne ukončenej leasingovej zmluvy. Aj po
zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu zotrval na právnom názore, že nároky zo zmluvy zodpovedajú
výške náhrady škody. Tento svoj názor neskôr korigoval a zobral návrh v časti zaplatenia sumy 2449,98

Eurspäť.Žalovanásospäťvzatímnávrhuvčastisúhlasila,pretosúdkonanievčastiozaplatenie2449,98
Eur podľa § 96 ods. 1,2 O.s.p. zastavil. Zvyšok nároku vo výške 7756,74 Eur žalobca odôvodnil tak, že
tento pozostáva zo sumy 7114,75 Eur ako nesplatená časť istiny (priama škoda) a sumy 641,99 Eur ako
náklady súvisiace s predčasným ukončením zmluvy (nepriama škoda). Žalobca vo svojich vyjadreniach
vyčíslil aj finančný výnos, ako ušlý zisk, o tento nárok však po späťvzatí návrhu návrh nerozšíril, preto

súd vychádzal z vyčíslenia škody ako ju žalobca požadoval v podaní zo dňa 28.8.2015 po späťvzatí
časti návrhu v sume 7756,74 Eur. Po druhom zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu nárok žalobcu
zostal vo výške 7278,16 Eur, zvyšná zamietajúca časť nadobudla právoplatnosť.

30.Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri náhrade škody sa uhrádza skutočná škoda a ušlý

zisk. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a
reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do predošlého
stavu.
Odvolací súd vo svojom druhom zrušujúcom uznesení uzavrel, že žalovaná zodpovedá žalobcovi za
škodu spočívajúcu:

-jednak vo výške sumy, ktorá bola žalobcom poskytnutá, teda v časti, v ktorej nebola do uvedeného
dátumu uzavretia zmluvy vrátená predchádzajúcou nájomkyňou,
-ako aj z ďalšej škody, ktorá spočíva v sume, ktorú by žalobca získal v prípade riadneho behu veci,
teda v prípade, ak by uvedená zmluva bola platná a došlo by zo strany žalovanej ako novej nájomkyne
k splneniu si všetkých svojich splátkových povinností. Z toho je teda zrejme, že samotnú výšku

škody je treba odvíjať od zistenia, aká suma by žalobcovi patrila za riadneho behu veci od momentu,
kedy žalovaná prevzala zmluvné povinnosti predchádzajúcej nájomkyne so započítaním úhrad, ktoré
žalobcovi vykonala, ona sama, resp. v sume ktorú za ňu uhradila iná osoba. Pre posúdenie nároku
žalobcu čo do výšky, teda nie sú právne významné žiadne úhrady, ktoré boli vykonané pred okamihom,
kedy žalovaná vstúpila do leasingového vzťahu.

-odvolací súd uzavrel nárok aj v časti poistného, keď uviedol, že tieto úhrady nie je potrebné zohľadňovať
vo vzťahu k vzniku škody, pretože poisteným bola žalovaná a nie leasingová spoločnosť, preto práva
a povinnosti z poistného vzťahu sú relevantné len vo vzťahu k žalovanej. Súd preto z tohto právneho
názoru vychádzal.31.Žalobca si neuplatnil nárok, aký by mu patril za riadneho behu veci tak, ako uzavrel odvolací súd,
teda nároky vyplývajúce z leasingovej zmluvy, ale uplatnil si iba škodu predstavujúcu sumu poskytnutú

žalovanej resp. jej právnej predchodkyni na kúpu motorového vozidla a sumu nákladov, ktoré mu vznikli
v súvislosti s vrátením motorového vozidla do jeho dispozície, a to v celkovej sume 7278,16 Eur. Túto
sumu špecifikoval tak, že 7.278,16 EUR pozostáva z nesplatnej časti istiny vo výške 6.636,16 EUR,
ktorá predstavuje tzv. priamu škodu a z nákladov súvisiacich s predčasným ukončením zmluvy vo výške
641,99 EUR, ktorá predstavovala tzv. nepriamu škodu. Priama škoda má predstavovať doplatok na

kúpnej cene motorového vozidla, ktoré uhradil žalobca namiesto žalovanej. Ide teda o rozdiel medzi
kúpnou cenou motorového vozidla a uhradenou akontáciou. Žalobca tvrdil, že žalobcom financovaná
časť obstáravacej ceny MV predstavuje rozdiel medzi obstarávacou cenou motorového vozidla a vopred
uhradenou časťou obstarávacej ceny, teda 12 091,77 Eur. Toto tvrdenie však vyvracia predložený dôkaz,
a to výpis z účtu, podľa ktorého žalobca spoločnosti Porsche doplatil iba sumu uvedenú vo vystavenej
faktúre, teda 11496,71 Eur.

32.Z faktúry spoločnosti Porsche vyplýva, že cena motorového vozdidla bola 520 395,00 Eur, akontácia
174 045,10 Eur, doplatok kúpnej ceny predstavoval 346 349,90 Eur, čo je 11 496, 71 Eur. Odvolací
súd nariadil odstrániť spornosť výšky akontácie, ktorá je rozdielne uvádzaná v kúpnej a rozdielne v
leasingovej zmluve. Žalobca tento rozpor vysvetlil tak, že prvá splátka, ktorá bola uhradená na účet

žalobcu v celkovej výške 5.777,23 EUR (174.044,83 Sk), teda ide o sumu uvádzanú ako akontácia,
pozostávala z nasledovných položiek:
- zo sumy vo výške 4.791,11 EUR, ktorá predstavuje súčet časti obstarávacej ceny bez DPH,
spracovateľský poplatok bez DPH a prvú splátku istiny vo výške 263,59 EUR
- zo sumy vo výške 910,31 EUR, ktorá predstavuje DPH

- zo sumy vo výške 75,81 EUR, ktorá predstavuje poistenie
Žalobca síce rozdiel vysvetlil, ale z jeho vysvetlenia nie je zrejmé, ako dospel k uvedeniu akontácie 156
118,50 Sk v leasingovej zmluve.

33.Súd však pri rozhodovaní vychádzal z toho, že ide o náhradu škody, preto je potrebné vychádzať

pri určení jej výšky zo skutočnej úhrady ceny motorového vozidla. Ako vyplýva z predloženého výpisu
z účtu, žalobca uhradil predajcovi Porsche dňa 7.12.2006 doplatok kúpnej ceny v sume 346 349,90
Sk (11496,71 Eur), čo je suma uvádzaná vo faktúre predajcu. Ide teda o istinu úveru, ktorú poskytol
žalobca žalovanej resp. jej právnej predchodkyni na kúpu motorového vozidla. Odvolací súd uzavrel, že
vo vzťahu k žalovanej je potrebné vychádzať zo stavu, aký bol v čase prevzatia záväzku z leasingovej

zmluvy žalovanou a aké plnenie vo vzťahu k nej by žalobcovi patrilo za riadneho behu veci. Riadny beh
vecí znamená prakticky plnenie z leasingovej zmluvy. Žalobca si však uplatňoval iba skutočnú škodu,
ktorú predstavuje doplatok ceny za motorové vozidlo. Ak vychádzame z pokynov odvolacieho súdu a
tvrdenia žalobcu, že uplatňuje priamu škodu, žalovaná do zmluvného vzťahu vstúpila s účinnosťou k
24.5.2008. Žalobca istinu úveru v splátkovom kalendári rozpísal na sumu 10 161,15 Eur, a nie na

sumu 11 496,71 Eur ako vyplýva z faktúry spoločnosti Porsche ani na sumu 12 091,77 Eur, ako uvádzal
žalobca. Súd preto vychádza z istiny rozpísanej samotným veriteľom, teda zo sumy 10 161,15 Eur.
Žalovanú zaväzovali splátky od mesiaca máj 2008 do októbra 2011, a to na čistej istine úveru. Išlo
o splátky rozpísané ako splátky 19 až 60. Na čistej istine úveru podľa splátkového kalendára mala
žalovaná uhradiť 7944,35 Eur, ako súčet istiny splátkového kalendára od mája 2008 do októbra 2011. Z

účtu žalobcu vyplýva, že žalovaná uhradila celkovo sumu 1308,17 Eur, a to dňa 30.6.2008 sumu 829,84
Eur, dňa 21.7.2008 sumu 331,93 Eur a dňa 18.8.2008 sumu 146,38 Eur. Po započítaní tejto sumy na
dlh žalovanej na čisté splátky úveru je škoda na istine úveru v sume 6636,18 Eur (7944,35 Eur splátky
19-60 mínus 1308,17 Eur úhrady žalovanej). Žalobca požadoval 6636,16 Eur, preto mu súd nárok v
požadovanej výške priznal.

34. Dôvodný je aj nárok žalobcu na tzv. nepriamu škodu. Za škodu z hľadiska zodpovednosti je potrebné
považovať všetky výdavky a náklady poškodeného, ktoré súviseli s protiprávnym konaním žalovanej a
znamenali pre neho úbytok v majetkovej sfére. Pokiaľ ide o nárok na nepriamu škodu, táto pozostáva z
úhrad faktúr zmluvných partnerov žalobcu, ktorí pre žalobcu zabezpečovali návrat motorového vozidla

do jeho dispozície a úkony s tým súvisiace, a to v sume 641,99 Eur. Žalovaná podľa zmluvy na výzvu
žalobcu neodovzdala predmet leasingu, túto službu pre neho vykonali zmluvní partneri. Spoločnosť
DT - Dušan Trojčák poskytla žalobcovi služby, ktoré súviseli so šetrením miesta predmetu nájmu.
Túto službu si dodávateľ faktúroval v sume 86,90 Eur. Z výpisu účtu žalobcu vyplýva, že táto sumabola žalobcom uhradená dňa 6.11.2008. Spoločnosť OVER - LEASE PLUS vykonala pre žalobcu
služby súvisiace s podaním trestného oznámenia, ktorým došlo k trestnému stíhaniu žalovanej, ktoré
si faktúrovala v sume 237,00 Eur a služby v súvislosti s nákladmi súvisiacimi s predvolaniami na OR

PZ Michalovce vo veci trestného stíhania žalovanej, ktoré faktúrovala v sume 318,09 Eur. Faktúrované
sumyuhradilžalobcadodávateľovidňa20.5.2009adňa27.7.2009.Žalobcatakpreukázal,žeuhradením
uvedených služieb mu z majetku ušla hodnota v celkovej sume 641,99 Eur, preto súd žalovanú aj na
úhradu tejto sumy zaviazal.

35. Vzhľadom na vyššie uvedené súd zaviazal žalovanú na úhradu celkovej škody žalobcovi v sume
7278,16Eurpozostávajúcejzpriamejškodyvsume6636,16Euraznepriamejškodyvsume641,99Eur.

36. Žalovaná je v omeškaní s plnením peňažného záväzku, preto je dôvodný aj nárok žalobcu na
úroky z omeškania. Žalobca vyzval žalovanú na úhradu záväzku do 14 dní od doručenia výzvy, t.j. do
25.12.2010. Keďže tak žalovaná neurobila, je od 26.12.2010 v omeškaní. Žalobca požadoval úroky z

omeškania až od 30.12.2010. Požadovaná výška úrokov 9% je v súlade s ustanovením § 3 Nariadenia
Vlády SR č. 87/1995 Z.z., pretože ku dňu omeškania predstavovala 9%. Súd preto priznal žalobcovi
úroky z omeškania z istiny 7278,16 od 30.10.2010 do jej zaplatenia.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa § 255 ods.2 CSP tak, že ich priznal žalobcovi ako čiastočne

úspešnému v konaní v pomere 42,62%.
Žalobca si pôvodne uplatnil nárok v sume 10 206,72 Eur, úspešný bol do výšky istiny 7278,16 Eur,
neúspešný do istiny 2928,56 Eur. Úspech v percentuálnom vyjadrení predstavuje 71,31 % (7278,16
x 100 : 10 206,72), neúspech 28,69% (2928,57 x 100 : 10 206,72). Žalobcovi tak patria ako strane
úspešnejšej v konaní trovy konania v pomere 42,62%, ako rozdiel medzi úspechom a neúspechom.

O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným
uznesením.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa § 127 CSP uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody podľa § 365) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku

domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa § 127 ods. 1 CSP ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie,
a) ktorému súdu je určené,
b) kto ho robí,

c) ktorej veci sa týka,
d) čo sa ním sleduje a
e) podpis.

Podľa § 127 ods. 2 CSP ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj

uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.