Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Monday, November 26, 2018

Súd: Okresný súd Lučenec
Spisová značka: 14Cb/90/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6617210295
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Račko

ECLI: ECLI:SK:OSLC:2018:6617210295.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Lučenec sudcom JUDr. Miroslavom Račkom v spore žalobcu: GEBRÜDER WEISS, s.r.o.,

IČO: 31 341 381, so sídlom Diaľničná cesta 20, 903 01 Senec, zast. JUDr. Peter Arendacký, advokát,
so sídlom Železničiarska 13, Bratislava proti žalovanému 1/: FLOS SLOVAKIA, s.r.o., IČO: 36 018 121,
so sídlom Ľ. Podjavorinskej 19/A, 984 01 Lučenec, zast. JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, so sídlom
Rudlovská cesta 47, Banská Bystrica a žalovanému 2/ ABAS SR Management s.r.o., IČO: 35 883 324,
so sídlom Dúbravská cesta 2, 841 04 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária MARCEL BIZNÁR, s.r.o.,
so sídlom Bajkalská 31, 827 25 Bratislava o zaplatenie 167.344,89 Eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Súd žalobu žalobcu o zaplatenie 167.344,89 Eur s príslušenstvom proti žalovaným 1/ a 2/ zamieta.

II. Žalovaným 1/ a 2/ sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v plnom rozsahu, ktorého
výška bude určená osobitným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 167.344,89 Eur s prísl. proti žalovanému 1/
na tom skutkovom základe, že žalobca si dňa 17.03.2017 objednal u žalovaného 1/ medzinárodnú
prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Z. s miestom nakládky v K. a miestom vykládky v meste
I.. Dátum vykládky bol dohodnutý na deň 21.03.2017. Na základe objednávky žalovaný prevzal dňa
20.03.2017 tovar a začal vykonávať prepravu prostredníctvom nákladného motorového vozidla, ťahača

a návesu. Prepravovaný tovar pozostával z tovaru - televíznych setov značky W.. Celková hodnota
prepravovaného tovaru predstavovala sumu 239.594,59 Eur. Po nakládke vozidlo žalovaného opustilo
s tovarom priestory areálu nakládky, počas prepravy však došlo k čiastočnej krádeži prepravovaného
tovaru, a to v rozsahu 167.344,89 Eur. Listom zo dňa 22.03.2017 si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu
škody poškodená spoločnosť W.. Následne listom zo dňa 20.04.2017 si žalobca uplatnil nárok na
náhraduškodyužalovaného.Žalovanýdodnešnéhodňaškoduneuhradil.Kodcudzeniutovaruzvozidla
žalovaného došlo v noci z 21.03.2017 na 22.03.2017. Napriek tomu, že dátum vykládky bol dohodnutý

na deň 21.03.2017 vozidlo žalovaného ešte nebolo v tom čase vyložené, pretože miesto vykládky bolo
v čase príchodu vozidla žalovaného už zatvorené. Žalovaný si napriek tejto skutočnosti nevyžiadal po
príchode na miesto vykládky a zistení prekážky pokyny v zmysle článku 14, bod 1 Dohovoru CMR.
Vozidlo žalovaného bolo v čase krádeže tovaru zaparkované na nestráženom parkovisku. Žalovaný
vedome nedodržal inštrukcie žalobcu o podmienkach odstavenia vozidla a požiadavkách na parkovacie
plochy, na ktorých je žalovaný oprávnený vozidlo odstaviť. S poukazom na článok 17, bod 1, článok 20,
bod 1 a článok 27, bod 1 Dohovoru CMR žiadal žalobca, aby mu žalovaný 1/ zaplatil sumu 167.344,89

Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne od 20.04.2017 do zaplatenia.

2. Žalovaný 1/ vo svojom vyjadrení k žalobe prostredníctvom splnomocnenej právnej zástupkyne
neuznal žalobcom uplatňovaný nárok, a to najmä z tých dôvodov, že k vzniku škody nedošlonedbanlivosťou vodičov žalovaného, nakoľko títo spolupracovali so žalobcom pri monitoringu prepravy
a taktiež s určenou bezpečnostnou službou Abas Security, ktorá podľa požiadaviek žalobcu podrobne
monitorovala celú trasu vozidla, mala o nich komplexné, podrobné informácie. Ďalej namietala tú

skutočnosť, že povinné bezpečnostné predpisy prepravného poriadku a dodatočné bezpečnostné
predpisy ohľadom prepravy W. výrobkov, na ktoré sa odvolával žalobca boli podpísané a zaslané
žalovaným dňa 22.03.2017 o 16:31 hod., dodatočne, teda niekoľko hodín po tom ako došlo ku škodovej
udalosti. Namietala taktiež aktívnu legitimáciu žalobcu na uplatnenie regresného nároku na náhradu
škody, ktorý si má u neho nárokovať spoločnosť W., organizačná zložka W.. Žalobca svoju aktívnu

legitimáciu v žalobe odvodzuje od uzavretej prepravnej zmluvy vzniknutej na základe objednávky O zo
dňa 17.03.2017, ktorou si žalobca objednal u žalovaného medzinárodnú prepravu tovaru. V súvislosti
s tým poukázala na články 23, bod 1 CMR, článok 23, bod 2, CMR, článok 23, bod 3 CMR a článok
23, bod 7 CMR.

3. V priebehu konania žalobca rozšíril žalobný návrh tak, že navrhol pristúpenie ďalšieho účastníka

do konania na strane žalovaného 2/, a to ABAS SR Management s.r.o., so sídlom Dúbravská cesta
2, Bratislava, IČO: 35 883 324 na tom skutkovom základe, že uvedená spoločnosť vykonávala pre
žalobcu bezpečnostné a monitorovacie služby týkajúce sa prepráv vykonávaných žalobcom alebo pre
žalobcu na základe Zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zo
dňa 01.05.2014. V zmysle uvedenej zmluvy bola spoločnosť ABAS povinná vykonávať nepretržitý, 24-

hodinový dohľad nad vozidlami žalobcu a jeho partnerov, informovať žalobcu o stave a situácii vozidiel,
reagovať na ne riadne a včas a vykonávať opatrenia potrebné pre bezpečný transport týchto vozidiel
a tovaru v nich. Uvedené povinnosti bola spoločnosť ABAS povinná plniť aj vo vzťahu predmetnej
prepravy vykonávanej žalovaným, svoje povinnosti si však nesplnila. Spoločnosť ABAS neinformovala
žalobcu riadne a včas o situácii vozidla, nevykonala potrebné opatrenia pre bezpečný transport vozidla

a prepravovaného tovaru. Spoločnosť ABAS nereagovala na skutočnosť, že žalovaný odstavil vozidlo
v noci z 21.03.2017 na 22.03.2017 na parkovisku, ktoré nespĺňalo žalobcom určené bezpečnostné
štandardy. Uvedeným porušením povinnosti spoločnosť ABAS prispela k vzniku škody, ktorej náhrada je
predmetom žaloby. Žalobca má za to, že oba subjekty zodpovedajú za vzniknutú škodu v plnom rozsahu
spoločne a nerozdielne.

4. Súd pripustil pristúpenie ďalšieho subjektu do konania na strane žalovaného v 2./ rade, a to ABAS
SR Management s.r.o.

5. Žalovaný 2/ v písomnom vyjadrení poprel nárok žalobcu ako aj jeho tvrdenia, že žalovaný 2/ porušil

svoje povinnosti. Poukázal na Zmluvu o poskytovaní bezpečnostných služieb v oblasti súkromnej
bezpečnosti, v ktorej bol upravený spôsob komunikácie medzi monitorovacím centrom žalovaného
v 2./ rade a žalobcom, na základe e-mailových správ a prostredníctvom telefonátov. Žalovaný 2/
uviedol, že si svoje povinnosti splnil a vozidlo žalovaného 1/ počas celej trasy prepravy monitoroval.
Po odstavení vozidla kontaktoval jeho vodiča, ktorý operátorku ubezpečil, že vozidlo je odstavené

na osvetlenom, oplotenom a monitorovanom parkovisku. Operátorka žalovaného v 2./ rade o tejto
skutočnosti dohodnutým spôsobom informovala žalobcu. Žalobca na tento e-mail nereagoval. Ďalej
poukázal na to, že vzhľadom na hodnotu prepravovaného tovaru mal žalobca predmetnú prepravu
špecifikovať ako HHP prepravu, t.j. dôležitý alebo mimoriadne drahý tovar. Vozidlá použité na vyššie
uvedený spôsob prepravy musia byť vybavené dodatočnými technickými prostriedkami, a to panic

tlačidlom, IDS zámkom a signalizáciou otvorených dverí nákladného priestoru. Vozidlo použité na
predmetnú prepravu vyššie uvedené technické prostriedky nainštalované nemalo, čo malo podstatný
vplyv na vykonanie účinných opatrení na zabránenie vzniku škody alebo jej minimalizáciu. Okrem
dodatočných technických prostriedkov je pri HHP preprave stanovený aj iný režim samotnej prepravy
keď, napr. pri danom druhu prepravy nie sú povolené parkovania. V danom prípade bola preprava zo

strany žalobcu špecifikovaná ako bežná. V zmysle článku III, písm. j) smernice žalobcu s označením
Postup pre monitorovacie centrum v prípade výnimočnej udalosti je potrebné zabezpečiť komunikáciu
na jednotlivé kontaktné osoby zákazníka, prípadne pohotovostné zložky a poskytnúť čo najväčšiu
súčinnosť. Výnimočnú situáciu uvedená smernica definuje v nasledovnom bode, písm. k) najmä
ako situáciu, keď poskytovateľ, t.j. žalovaný v 2./ rade, obdrží signál panic, vozidlo je zastavené z

akýchkoľvek dôvodov a vodič nekomunikuje, vozidlo zastaví polícia, prípadne colná správa, v prípade
žiadosti odklonenia sa od nastavenej trasy, signalizácia otvorenia dverí nákladného priestoru mimo
označených cieľových destinácií (miest vykládok), prípadne iných neštandardných situácií, ktoré sa
odlišujú od objednávky monitoringu. V posudzovanom prípade pri odstavení vozidla výnimočná situácianenastala, nakoľko vodič vozidla s operátorkou komunikoval. Operátorka o zistených skutočnostiach
informovala e-mailom žalobcu. Žalobca v danej veci nevydal operátorke žiadne pokyny. V danej veci
bolo podané trestné oznámenie a žalovanému 2/ nie sú známe výsledky zisťovania orgánom činnom v

trestnom konaní, preto žiadal v tomto vykonať príslušné dokazovanie.

6. Právny zástupca žalobcu trval na podanej žalobe v plnom rozsahu. Čo sa týka aktívnej legitimácie
žalobcu, poukázal na postúpenie pohľadávky Zmluvou o postúpení pohľadávky zo spoločnosti W. so
sídlomvSpojenomkráľovstvenaspoločnosťžalobcuzodňa21.03.2018.Uviedol,žemázato,ženároky

ktorésúpredmetomžalobysúoprávnenénazákladeustanoveníDohovoruCMR,prípadneObchodného
zákonníka a povinnosť žalovaného v 1./ rade nahradiť škodu spočíva jednoznačne v ustanoveniach
Dohovoru CMR. Má za to, že v zmysle ustanovení tohto dohovoru je žalobca priamo aktívne vecne
legitimovaný odhliadnuc od toho, či súd posúdi zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným 1/ ako
zmluvu o preprave alebo zasielateľskú zmluvu. Podanie z 03.11.2018 považuje za doplnenie skutkových
okolností, ktoré nastali po podaní žaloby a žalovaný spoločne a nerozdielne zodpovedajú za škodu.

Poukázal na to, že obaja žalovaný sa dopustili porušenia povinností, ktoré viedli k vzniku škody. Vznik
škody ako aj porušenie povinnosti zo strany žalovaného 2/ bolo preukázané ako aj príčinná súvislosť
medzi porušením povinnosti a vznikom škody.

7.Právnazástupkyňažalovaného1/uviedla,ževyjadreniez03.11.2018užalobcujeabsolútnouzmenou

rozhodujúcich skutočností. Vychádza z toho, že žalobca v podanej žalobe vystupoval ako vlastník
pohľadávky z titulu náhrady škody, ktorá vznikla spoločnosti W. pričom sa opieral o objednávku prepravy
uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným v 1./ rade ako aj objednávku prepravy. Žalobca predložil
zmluvu o postúpení pohľadávky uzavretú medzi spoločnosťou W., W. a ním. To znamená, že v čase
podania návrhu žalobca ako aj postupca mali za to, že údajnú pohľadávku voči spoločnosti žalovaného

v 1./ rade vlastní táto anglická spoločnosť. Napriek tomu žalobca podal žalobu s tím, že tvrdil, že
jeho nárok je oprávnený a je daný prepravnou zmluvou. Na základe vyjadrenia z 03.11.2018 je však
zrejmé, že žalobcom v konaní mala byť spoločnosť W. A. J., W. S.. Žalobca potom dodatočne predložil
Zmluvu o poskytovaní prepravných a logistických služieb zo dňa 16.08.2016, ktorá bola uzavretá
medzi spoločnosťou W. A. J., W. S. ako objednávateľom a žalobcom ako poskytovateľom. Strany v

zmluve dohodli, že poskytovateľ bude zodpovedný za všetky úkony neplnenia a zanedbania každého
subdodávateľa v plnom rozsahu tak ako keby to boli úkony neplnenia a zanedbania poskytovateľa.
V zmysle uvedenej zmluvy nemohol vzniknúť postupcovi, t.j. spoločnosti W. nárok na náhradu škody
voči žalovanému v 1./ rade ale nárok vznikol priamo voči žalobcovi. Žaloba bola podaná na základe
iných skutkových okolností ako je na záverečnom pojednávaní prejednávaná a tejto žalobe by bolo

možné vyhovieť len v prípade riadnej zmeny žalobného návrhu, keďže podľa § 140, ods. 2 CSP,
podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich skutočností je zmenou žaloby. Keďže žalobca svoj
nárok odvíja od zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 06.04.2018, jedná sa nepochybne o zmenu
rozhodujúcich skutočností. Podľa názoru žalovaného v 1./ rade prepravná zmluva nevznikla medzi
žalobcom a spoločnosťou W. A. J.. Prepravná zmluva vzniká v zmysle Dohovoru CMR a Obchodného

zákonníka medzi presne určenými subjektmi, pričom v prípade vzťahu medzi žalobcom a žalovaným v
1./ rade a W. sa môžu nároky, ktoré sú predmetom súdneho konania posudzovať len v rámci právnej
úpravy zasielateľskej zmluvy. Rovnako spochybnila, že žalovaný v 1./ a žalovaný v 2./ rade majú byť
zaviazaný spoločne a nerozdielne, nakoľko na uvedenú zodpovednosť sa treba pozerať aj z pohľadu
porušenia jednotlivých povinností, kedy v prípade žalovaného v 1./ rade je žalobcom tvrdené porušenie

dohovoru o CMR a v prípade žalovaného v 2./ rade porušenie v zmysle Obchodného zákonníka platného
na území Slovenskej republiky. Z toho dôvodu má za to, že žalobca nepreukázal svoj žalobný návrh, nie
je aktívne legitimovaným subjektom, žiadal žalobu zamietnuť. Naďalej trvala na tom, že žalobca nie je
aktívne legitimovaným subjektom. Žiadala, aby žalobca preukázal na základe akých právnych predpisov
požaduje žalovaný nárok, čo je jeho základom a o aký právny titul sa jedná, aj o výšku. Zároveň je

potrebné preukázať základné atribúty náhrady škody a preukázať, že žalobcovi škoda vznikla.

8. Žalovaný 2/ prostredníctvom svojho zástupcu uviedol, že žalobca nepreukázal dôvodnosť jeho
nároku voči žalovanému 2/. Svoj nárok uplatňuje na základe porušenia Zmluvy o poskytovaní
bezpečnostných služieb uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným 2/, ktorej predmetom bolo

vykonávanie monitorovacích služieb vozidiel žalobcu. Žalovaný 2/ si svoje povinnosti v zmysle
uzatvorenej zmluvy riadne plnil, vozidlá žalobcu riadne monitoroval a reagoval aj na vzniknuté situácie,
konkrétne na incident zo dňa 22.03.2017 a reagoval tak, že sa v zmysle zmluvy a platných smerníc
kontaktoval s vodičom daného vozidla a následne o situácii v danom čase informoval aj žalobcu, ato spôsobom dohodnutým v zmluve, mailovou správou adresovanou na dve kontaktné osoby. Pokaľ
žalobca tvrdí, že žalovaný 2/ mal o tejto skutočnosti informovať žalobcu telefonicky, táto povinnosť
mu explicitne nevyplýva z ustanovení zmluvy o poskytovaní bezpečnostných služieb. Žalobca mal

zabezpečiť prijímanie e-mailových správ. Keďže neboli preukázané predpoklady zodpovednosti za
vzniknutú škodu a nebolo preukázané porušenie zmluvy ako základnej povinnosti ani príčinná súvislosť
medzi porušením nejakej povinnosti a vznikom akejkoľvek škody, žiadal žalobu zamietnuť.

9. Svedok X. O. uviedol, že ku škodovej udalosti došlo tak, že zaparkovali na parkovisku, ktoré udalo

W. ako parkovisko pre firmu, tam prišli okolo 11 hod. večer, nacúvali tam, s kolegom sa podebatovali
a ľahli si spať. Asi o trištvrte na jednu ráno, ich prezvonila tá pani, ktorá mala na starosti, či parkujú
na tom parkovisku, tak udali všetko presne kde zastali, pričom vstali ráno asi o päť minút šesť a cítil
že sa nejako kýva auto a otvoril okno, pozrel sa dozadu a videl, že sú otvorené dvere a sú tam ľudia,
ktorí sa pohybujú, pričom zakričal a tí ľudia mu ukázali, že má byť ticho. Zatvoril okno a hneď zobral
telefón a hlásil to pani, ktorá to má na starosti. Ona mala zavolať policajtov ale tí prišli až za 2 hodiny,

pochodili po návese, keď im ukázali čo sa stalo, podali im ruky a odišli preč. Tovar potom išli vyložiť do
fabriky W., prišli tam nejaký ľudia, pofotili si to, pričom oni sa už k tovaru nedostali a nevedia koľko sa
čoho vyložilo. Na vrátnici bol oznam za sklom kde bolo uvedené parkovisko kde im bolo doporučené
sa presunúť lebo na vrátnici nemohli zostať stáť. Ďalej uviedol, že pri nakládke tovaru, táto bola stále
odsúvaná, nakoľko tovar nebol vyrobený ešte a odchádzali zo značným oneskorením. Vedel, že v aute

je monitorovacie zariadenie. Visiaci zámok na náves ako aj plombu umiestňoval zamestnanec W.. V Z.
nevyložili tovar načas, nakoľko to bolo spôsobené oneskoreným nakladaním tovaru vo fabrike W.. O
zabezpečovacom zariadení neboli poučovaný vôbec. Boli poučovaný iba o visiacom zámku. Núdzové
tlačítko vo vozidle nemali.

10. Svedok I. S. uviedol, že pracuje ako manažér bezpečnosti pre spoločnosť žalobcu. Škodová udalosť
ku ktorej došlo v Z. spadá pod jeho kompetencie, jeho oddelenie plánuje tieto prepravy od naloženia
až po vykládku tovaru. On sa o incidente, ku ktorému došlo na území Z. dozvedel v ranných hodinách,
pre odstup času si nepamätá presný dátum ihneď po incidente. V prvom telefonáte bol oboznámený,
že vykrádajú auto vedľa vozidla, ktoré viezlo ich tovar asi po 5 minútach obdržal druhý telefonát, že

sa nejedná o cudzie vozidlo ale o vozidlo s ich tovarom, resp. s tovarom ich zákazníka. Z monitoringu
centra, mu bolo potvrdené, že tovar bol odcudzený. Prepravca bol oboznámený o trase a o miestach
na parkovanie. Taktiež monitorovacia spoločnosť má k dispozícii trasy, parkovacie miesta aj pokyny k
daným situáciám. Parkovisko, na ktorom došlo ku krádeži nepatrí do zoznamu schválených parkovísk.
Komunikácia medzi prepravcom a monitorovacou spoločnosťou prebieha tak, že ak to situácia vyžaduje,

je prioritná komunikácia telefonicky, keďže na mailovú komunikáciu v noci nemá kto odpovedať.
Dopravcovi a monitorovacej spoločnosti boli v tomto prípade zaslané komplet pokyny pre prepravu
tovaru týkajúce sa aj odstavných plôch. Bezpečnostné pokyny, ktoré potom ďalej zaslali žalovaným 1/
a 2/ dal W.. Ďalej uviedol, že žalobca ako aj jeho zákazník W. vedeli o tom, že nakládka sa oneskorila
a tzv. vykládkové okno sa posunulo na iný čas. Kamión dorazil predčasne oproti vykládkovému oknu,

ktoré bolo oznámené ako zmenené oproti pôvodnému vykládkovému oknu.

11. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou, výpisom z Obchodného registra
žalobcu, žalovaného 1/, objednávkou prepravy, medzinárodným nákladným listom CMR, formulárom
oznámenia nezrovnalostí, objednávkou na prepravu, vyjadrením žalovaného 1/ k žalobe, listom právnej

zástupkyne žalovaného 1/, mailovou komunikáciou, stanoviskom k výzve na náhradu škody zo strany
žalovaného 1/, žiadosťou o zaslanie dokladov od poisťovne T., vyjadrením žalobcu, zmenou žaloby,
Zmluvou o poskytovaní bezpečnostných služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti zo dňa 01.05.2014,
uznesením o pripustení žalovaného 2/ do konania, vyjadrením žalovaného 2/ k žalobe, záznamom o
mimoriadnej udalosti, komunikáciou, náčrtkom miesta vykládky, dodatkom č. 2 k Zmluve o poskytovaní

bezpečnostných služieb v oblasti súkromnej bezpečnosti, smernicou - postupom pre monitorovacie
centrum, vyjadrením žalobcu k podaniu žalovaných v 2./ rade, vyjadrením žalovaného v 1./ rade,
potvrdením o prijatí trestného oznámenia zo strany Okresnej prokuratúry Bratislava III., formulárovými
vyjadreniami strán sporu, vyjadrením žalovaného 2/, podaním žalobcu, podaním žalovaného v 1./ rade,
správou spoločnosti H. ohľadom zistenia a popisu škôd, hlasovou správou na nosiči CD, faktúrou

č. XXXXX, prekladom, zápisnicou o trestnom oznámení, ktorá bola podaná v Z. S. v meste I., e-
mailom ohľadom bezpečnostných opatrení, Zmluvou o poskytovaní prepravných a logistických služieb,
náčrtkom trasy na základe čoho zistil, že žalobca sa v žalobnom návrhu domáhal prisúdenia 167.344,89
Eur s prísl. proti žalovanému 1/ na tom skutkovom základe, že žalobca si dňa 17.03.2017 objednalu žalovaného 1/ medzinárodnú prepravu tovaru zo Slovenskej republiky do Z. kráľovstva s miestom
nakládky v K. a miestom vykládky v meste I.. Dátum vykládky bol dohodnutý na deň 21.03.2017. Na
základeobjednávkyžalovanýprevzaldňa20.03.2017tovarazačalvykonávaťprepravuprostredníctvom

nákladného motorového vozidla, ťahača a návesu. Prepravovaný tovar pozostával z tovaru - televíznych
setov značky W.. Celková hodnota prepravovaného tovaru predstavovala sumu 239.594,59 Eur. Po
nakládke vozidlo žalovaného opustilo s tovarom priestory areálu nakládky, počas prepravy však došlo
k čiastočnej krádeži prepravovaného tovaru, a to v rozsahu 167.344,89 Eur. Listom zo dňa 22.03.2017
si u žalobcu uplatnila nárok na náhradu škody poškodená spoločnosť W. Následne listom zo dňa

20.04.2017 žalobca uplatnil nárok na náhradu škody u žalovaného. Žalovaný 1/ do dnešného dňa
škodu neuhradil. K odcudzeniu tovaru z vozidla žalovaného došlo v noci z 21.03.2017 na 22.03.2017.
Napriek tomu, že dátum vykládky bol dohodnutý na deň 21.03.2017 vozidlo žalovaného ešte nebolo
v tom čase vyložené, pretože miesto vykládky bolo v čase príchodu vozidla žalovaného už zatvorené.
Vodiči žalovaného 1/ potom odstavili vozidlo na parkovisku neďaleko areálu kde mal byť tovar vykladaný
podľa odporúčania, ktoré sa tam nachádzalo na vrátnici, pričom dňa 22.03.2017 v čase približne o

05:00 hod. ráno došlo neznámymi páchateľmi k čiastočnému odcudzeniu tovaru z uvedeného kamiónu,
pričom podľa vyčíslenia škody poškodeným malo ísť o tovar v hodnote 167.344,89 Eur. Následne bol
potom kamión v poobedňajších hodinách uvedeného dňa vyložený. Páchatelia krádeže neboli zistení
do dnešného dňa, pričom žalobca sa domáha náhrady škody jednak proti žalovanému 1/ z dôvodu
porušenia povinností, a to na základe ustanovení Obchodného zákonníka ako aj Dohovoru CMR ako

aj proti žalovanému 2/, ktorý mal na starosti monitorovanie prepravy a dodržiavanie bezpečnostných
predpisov a žalobca tvrdil, že tento taktiež zanedbal svoje povinnosti. Žalovaný 1/ namietal aktívnu
legitimáciu žalobcu vzhľadom na to, že samotný žalobca tvrdil, že škodu si už uplatnil na spoločnosť W.,
W. S., pričom táto pohľadávka, resp. túto pohľadávku mala vlastniť táto anglická spoločnosť a napriek
tomu žalobca podal žalobu s tým, že tvrdil, že jeho nárok je oprávnený, je daný prepravnou zmluvou.

Žalobcom mal byť prijímateľ, t.j. spoločnosť W. A. J., W. S.. Okrem nedostatku aktívnej legitimácie potom
žalovaný 1/, 2/ namietali tie skutočnosti, že oni neporušili žiadnu právnu povinnosť vyplývajúcu zo vzťahu
so žalobcom, nezodpovedajú preto za vznik škody a namietali taktiež výšku škody.

12. Žalobca sa domáhal svojho nároku v zmysle príslušných ustanovení Obchodného zákonníka a

najmä Dohovoru CMR, najmä článku 17, bod 1 CMR, článku 20, bod 1 CMR, článku 27, bod 1.
Dopravca zodpovedá za úplnú alebo čiastočnú stratu zásielky alebo za jej poškodenie, ktoré vznikne
od okamihu prevzatia zásielky na prepravu až do okamihu jej vydania, ako aj za prekročenie dodacej
lehoty. Oprávnený môže zásielku bez ďalších dôkazov považovať za stratenú, ak nebola vydaná do
30 dní po uplynutí dojednanej lehoty, a pokiaľ nebola lehota dojednaná, do 60 dní po prevzatí zásielky

dopravcom na prepravu. Oprávnený môže požadovať úroky z náhrady škody. Tieto úroky vo výške 5 %
ročne sa počítajú odo dňa zaslania písomnej reklamácie dopravcovi, a ak nebola reklamácia podaná,
odo dňa podania žaloby na súde.

13. Ďalej podľa článku 4 CMR a článku 6 CMR, dokladom o uzavretí prepravnej zmluvy je nákladný

list. Ak nákladný list chýba, ak má nedostatky alebo ak sa stratil, nie je tým existencia alebo platnosť
prepravnej zmluvy dotknutá a vzťahujú sa na ňu aj naďalej ustanovenia tohto Dohovoru.
1. Nákladný list musí obsahovať tieto údaje:
a) miesto a dátum vystavenia,
b) meno a adresu odosielateľa,

c) meno a adresu dopravcu,
d) miesto a dátum prevzatia zásielky a miesto jej určenia,
e) meno a adresu príjemcu,
f) obvyklé pomenovanie povahy prepravovanej veci a druh obalu; pri veciach nebezpečnej povahy ich
všeobecne uznávané označenie,

g) počet kusov, ich zvláštne značky a čísla,
h) hrubú váhu zásielky alebo iným spôsobom vyjadrené množstvo tovaru,
i) náklady spojené s prepravou (dovozné, vedľajšie poplatky, clá a ostatné výdavky vznikajúce od
okamihu uzavretia zmluvy až do vydania zásielky),
j) pokyny potrebné pre colné a iné úradné konania,

k) údaj o tom, že preprava aj napriek akejkoľvek opačnej doložke podlieha ustanoveniam tohto
Dohovoru.
2. Nákladný list musí obsahovať prípadne ešte tieto údaje:
a) zákaz prekládky,b) výdavky, ktoré preberá na seba odosielateľ,
c) výšku dobierky, ktorá sa má vyberať pri dodaní zásielky,
d) cenu zásielky a sumu vyjadrujúcu osobitný záujem na dodaní,

e) pokyny odosielateľa dopravcovi týkajúce sa poistenia zásielky,
f) dohodnutú lehotu, v ktorej sa má preprava uskutočniť,
g) zoznam dokladov odovzdaných dopravcovi.
3. Strany môžu zapísať do nákladného listu ešte aj iné údaje, ktoré pokladajú za užitočné.

14. Ďalej žalobca odvodzoval svoj nárok z titulu uzavretia prepravnej zmluvy na základe objednávky
prepravy O.. V objednávke tejto prepravy bolo uvedené, že žalobca bude vystupovať v tomto prípade v
pozícii odosielateľa v zmysle § 610 Obchodného zákonníka.

15. Podľa § 610 Obchodného zákonníka, zmluvou o preprave veci sa dopravca zaväzuje odosielateľovi,
žeprepravívec(zásielku)zurčitéhomiesta(miestoodoslania)dourčitéhoinéhomiesta(miestourčenia),

a odosielateľ sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu (prepravné).

16. Z medzinárodného nákladného listu (CMR) je zrejmé, že dopravcom bola spoločnosť žalovaného
1/, odosielateľom spoločnosť E. W., príjemcom W. A., I., K.. Ďalej podľa Zmluvy o poskytovaní
prepravných a logistických služieb mala škoda vzniknúť spoločnosti W. A. J.., W. kráľovstvo, ktorá bola

objednávateľom prepravy. V žalobnom návrhu žalobca vymedzuje svoje nároky z titulu vzniknutej škody,
ktorá mu mala vzniknúť porušením povinností žalovanými 1/, 2/ pri preprave tovaru z K. do I., pričom
svoje nároky odvodzoval od uzavretej prepravnej zmluvy v zmysle § 610 Obchodného zákonníka a v
zmysle príslušných ustanovení Dohovoru CMR. Neskôr vymedzil skutkový stav tak, že doložil zmluvu o
postúpení pohľadávky zo spoločnosti W. A. J., W. S. na základe Zmluvy o postúpení pohľadávok.

17. V súvislosti s tým žalovaný 1/ namietal, že v tomto prípade ide o zmenu žaloby v zmysle § 140 CSP.

18. Podľa § 140 ods. 2 CSP, zmenou žaloby je i podstatná zmena alebo doplnenie rozhodujúcich
skutočností tvrdených v žalobe.

19. V tomto prípade súd prisvedčil tvrdeniam právnej zástupkyne žalovaného 1/ v tom zmysle, že
predložením Zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy o poskytovaní prepravných a logistických služieb
medzi W. A. J. a žalobcom došlo k podstatnej zmene a doplneniu rozhodujúcich skutočností tvrdených
v žalobe, nakoľko je zrejmé, že poškodeným v 1./ rade bola spoločnosť W. A. J., W. S., ktorá si

svoje nároky mohla uplatniť u žalobcu a žalobca si následne svoje nároky mohol uplatniť proti svojmu
subdodávateľovi, t.j. ďalšiemu dopravcovi z titulu uzavretej prepravnej zmluvy podľa § 610 Obchodného
zákonníka, čo v pôvodnej žalobe žalobca aj uplatnil. Keďže žalobca nepodal návrh na zmenu žaloby,
súd nerozhodoval o pripustení, resp. nepripustení zmeny žaloby, avšak musel prihliadať na podstatnú
zmenu rozhodujúcich skutočností tvrdených v žalobe, a to v tom zmysle, že pokiaľ žalobca tvrdil, že

mu vznikla škoda, táto mu mohla vzniknúť len do výšky plnenia voči vlastníkovi tovaru a poškodenému,
t.j. W. A. J., W. S.. Takto vzniknutú škodu by súd ďalej posudzoval v zmysle príslušných ustanovení
Obchodného zákonníka, a to § 610 a nasl., aj s prihliadnutím na Dohodu o urovnaní uzatvorenú medzi
zmluvnými stranami 01.06.2017, t.j. medzi W. A. J. a žalobcom, pričom výška škody by bola stanovená
na základe zistení súdu ohľadom výšky škody, ktorú uhradil žalobca spoločnosti W., W.. Dôkazový

materiál ohľadom takto určiteľnej výšky škody však žalobca v konaní neprodukoval a nepredložil preto
súd výšku škody, ktorá vznikla priamo žalobcovi prípadným porušením právnych povinností žalovaných
1/, 2/ nezisťoval a neposudzoval, resp. toto nemohol posudzovať a z týchto dôvodov bolo potrebné
žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

20. Ďalej súd považuje za potrebné uviesť, že v zmysle článku 14 CMR a článku 12 CMR, vydávať
pokyny na zmenu prepravy bol oprávnený odosielateľ, ktorý bol podľa dohody o CMR spoločnosť
E. Slovakia, s.r.o. Pokiaľ sa žalobca domáhal nároku z dôvodu uzatvorenej Zmluvy o preprave so
žalovaným 1/ a zároveň zo Zmluvy o postúpení pohľadávok a Zmluvy o poskytovaní prepravných
a logistických služieb so spoločnosťou W.o, išlo by o nároky odvíjajúce sa od dvoch samostatných

skutkových okolností a taktiež právne posúdenie týchto nárokov by bolo odlišné. Keďže žalobca zotrval
na pôvodnom návrhu, ktorý však odvodzoval od zmenených skutkových okolností súdu neostávalo iné
ako žalobu zamietnuť.21. Podľa § 255 ods. 1 a 2 zákona číslo 16/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP"), súd
prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Ak mala strana vo veci úspech
len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá

na náhradu trov konania právo.

22. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie
po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny

úradník.

23. Žalovaní 1/, 2/ boli v konaní úspešní, a preto im súd priznal nárok na náhradu trov konania proti
žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie, v lehote 15 dní odo dňa doručenia, na Okresný súd

Lučenec, Ulica Dr. Herza 14, 984 37 Lučenec písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 363 Civilného sporového poriadku v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania
uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis
zostal na súde, a aby každý účastník dostal jeden rovnopis odvolania. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Podľa § 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že,
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 365 ods. 2 Civilného sporového poriadku odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno
odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo
veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa § 365 ods. 3 Civilného sporového poriadku odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno
meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa § 389 ods. 1 Civilného sporového poriadku odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zruší,

len ak:
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, ak tento nedostatok nemožno
napraviť v konaní pred odvolacím súdom,

c) súd prvej inštancie v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia veci nevykonal navrhované dôkazy,
ak nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom, alebo
d) nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody
neexistovali.Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.