Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Tuesday, February 13, 2018

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 13Csp/133/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220115
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Svediaková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2018:5117220115.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Beátou Svediakovou v spore žalobcu B. M., nar.

XX.XX.XXXX, bytom W. XXX/X, XXX XX L., zast.: STEHURA & partners, v.o.s, Advokátska kancelária,
Dolný Val č. 574/7, 010 01 Žilina, proti žalovanému Poštová banka, a.s, IČO : 31 340 890, so sídlom
Dvořákovo nábrežie 4, 811 02 Bratislava, zast.: Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., so sídlom
Dvořákovo nábrežie 8A, 811 02 Bratislava, o určenie neplatnosti dohody o zrážkach zo mzdy, takto

r o z h o d o l :

I. U r č u j e, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rámci Zmluvy
o úvere (lepšia splátka) č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.08.2013 j e n e p l a t n á.

II. Žalobcovi proti žalovanému p r i z n á v anáhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou súdu dňa 04.07.2017 sa žalobca domáhal určenia, že dohoda o zrážkach zo mzdy
č. XXXXXXXXXX uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným v rámci Zmluvy o úvere (lepšia splátka) dňa
15.08.2013 je neplatná.

2. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 15.08.2013 so žalovaným uzatvoril zmluvu o úvere (lepšia splátka)
na sumu 15.000,- eur. Súčasne s podpisom zmluvy uzavrel aj dohodu o zrážkach zo mzdy. Zmluva o
úvere bola žalovaným vopred pripravená na formulári, dohoda o zrážkach zo mzdy bola jej súčasťou, a

teda nebola individuálne dojednaná, a tiež teda žalobca ako spotrebiteľ bol už v čase vzniku právneho
vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy. Žalovaný ako dodávateľ žalobcu ani neupozornil
na jej existenciu. Spotrebiteľ bol už v čase vzniku právneho vzťahu nútený túto dohodu uzavrieť,
pričom výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácii a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa
a z tohto dôvodu ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Žalobca poukázal na záver komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich

zo dňa 21.01.2011 pod č. 8636/2010-110.98,113,179, kde pod bodom 9 vo vzťahu k dohode o zrážkach
zo mzdy komisia konštatovala, že uvedená podmienka spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a je v rozpore s § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Dohoda
o zrážkach zo mzdy umožňuje žalovanému siahnuť na majetkové práva dlžníka aj vtedy, ak si nároky
uplatňuje z neprijateľných klauzúl a neplatných úkonov, čo spôsobuje hrubú nerovnováhu v neprospech
žalobcu a žalobca bol nútený sa takému konaniu podriadiť bez predchádzajúcej súdnej kontroly
prípadných neprijateľných klauzúl a z tohto dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy ako neprijateľná

zmluvná podmienka neplatná. Súčasne s podaním žaloby žiadal žalobca vydať neodkladné opatrenie.

3. Žalovaný počas konania uvádzal, že dohoda o zrážkach zo mzdy je zákonným zabezpečovacím
prostriedkom úhrady pohľadávky. Nesúhlasil s tým, že žalovaný mal byť nútený uzavrieť dohodu ozrážkach zo mzdy, dohoda bola písomná, žalobca vyhlásil, že si ju prečítal, jej obsahu porozumel
a vyjadril svoju slobodnú vôľu ju uzavrieť. Právna úprava účinná v čase uzavretia zmluvy neurčila
žiaden zákaz týkajúci sa zabezpečenia formou dohody o zrážkach zo mzdy. Žalobca nemusel, pokiaľ

mu podmienky pre získanie úveru od žalovaného nevyhovovali, žiadať úver od žalovaného. Fakt,
že dohoda o zrážkach zo mzdy nie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou vylučuje aj to, že ide o
spôsob zabezpečenia upravený právnou úpravou. Ak by žalovaný riadne splácal úver, jeho splátka by
zodpovedala výške mesačnej zrážky zo mzdy. Dohoda o zrážkach zo mzdy obsahuje všetky zákonom
predpísané náležitosti a žalobca bol dostatočne poučený, že v prípade, že nebude riadne úver

splácať, budú vykonávané zrážky zo mzdy. Zrážkami zo mzdy sa nezasiahne do ekonomickej situácie
spotrebiteľa, nakoľko sa vykonávajú len minimálne, vo výške ktorá zodpovedá výške splátky. Žalovaný
tiež tvrdil, že absentuje naliehavý právny záujem na požadovanom určení a v tejto súvislosti poukázal
na judikatúru NS SR a niektorých krajských súdov. Zdôraznil, že aj samotná zmluva o úvere obsahuje
všetky zákonom stanovení náležitosti, a zo všetkých uvedených dôvodov žiadal žalobu zamietnuť.

4.Súdnadeň13.02.2018nariadilpojednávanie.Žalobcazotrvalnažalobevcelomrozsahu,žalovanýna
svojom vyjadrení k žalobe. Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalobcu a žalovaného a oboznámením
s listinnými dôkazmi. Na základe vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:

Medzi žalobcom ako dlžníkom a žalovaným ako veriteľom došlo dňa 15.08.2013 k uzavretiu zmluvy o

úvere, na základe ktorej žalovaný žalobcovi poskytol finančné prostriedky vo výške 15.000,- eur, ktoré
sa žalobca zaviazal platiť v mesačných splátkach, každá vo výške 242,30 eur po dobu 10. tich rokov.
Súčasťou tejto zmluvy (bod 3.9) bola dohoda o zrážkach zo mzdy podľa ustanovenia § 551 zák. č.
40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka v znení neskorších právnych predpisov (ďalej len OZ). Dohoda
obsahovala ustanovenie, na základe ktorého je žalovaný ako veriteľ oprávnený domôcť sa uspokojenia

celej svojej pohľadávky voči žalobcovi ako dlžníkovi pravidelnými mesačnými zrážkami zo mzdy alebo
iného príjmu vo výške splátky najviac však vo výške prípustnej podľa príslušných právnych predpisov,
a to až do úplného zaplatenia dlhu. Z uznesenia Okresného súdu Žilina č.k. 2Csp/120/2017 - 9 zo dňa
26.06.2017 ( č.l.17) má súd za preukázané, že žalovaný požiadal dňa 14.04.2016 zamestnávateľa
žalobcu o vykonávanie zrážok zo mzdy v zákonom stanovenej výške mesačne, a to až do úplného

uspokojenia pohľadávky. Tiež má súd z označeného uznesenia preukázané, že zamestnávateľ žalobcu
vykonával zrážky zo mzdy v prospech žalovaného na základe dohody o zrážkach zo mzdy uzatvorenej
v rámci úverovej zmluvy, od januára 2017 v sume 224 eur mesačne, pričom do vydania neodkladného
opatrenia bola žalobcovi zo mzdy zrazená suma 331,26 eur.

5. Zákonné ustanovenia:

Podľa § 551 OZ, (1) Uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom
a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone
rozhodnutia. (2) Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa

platiteľovi dohoda predložila. (3) Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia aj pre iné príjmy, s ktorými sa pri
výkone rozhodnutia nakladá ako so mzdou.

Podľa§52OZ,(1)Spotrebiteľskouzmluvoujekaždázmluvabezohľadunaprávnuformu,ktorúuzatvára
dodávateľ so spotrebiteľom. (2) Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia

upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech
zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom
aleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.(3)Dodávateľjeosoba,ktorápriuzatváraní
a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej
činnosti. (4) Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v

rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa § 53 ods. 1 OZ, Spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len
"neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu

plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo
ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa § 53 ods. 5 OZ, Neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.Podľa § 54 ods. 1 OZ, Zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od
tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré

mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.

Zmyslom ochrany spotrebiteľa je ochrana osôb, ktoré sa zúčastňujú na právnych vzťahoch trhového
hospodárstva, avšak nie kvôli dosiahnutiu zisku. Charakteristickou črtou európskeho spotrebiteľského
práva je ochrana slabšej zmluvnej strany a stieranie hranice medzi právom súkromným a verejným.

Návrh zmluvy býva často pripravený na predtlačených tlačivách a spotrebiteľ nemá možnosť žiadnym
spôsobom zmeniť ich obsah, nemôže vyjednávať a jedinou jeho alternatívnou je prijatie respektíve
odmietnutie návrhu. Význam spotrebiteľských zmlúv možno vidieť v rovine zvýšenej ochrany slabšieho
prvku záväzkového vzťahu - spotrebiteľa a jeho práva. Východiskom spotrebiteľskej ochrany je postulát,
podľa ktorého sa spotrebiteľ ocitá vo fakticky nerovnom postavení s profesionálnym dodávateľom, a
to s ohľadom na okolnosti, za ktorých dochádza ku kontraktácii, s ohľadom na väčšiu profesionálnu

skúsenosť predávajúceho, lepšiu znalosť práva a ľahšiu dostupnosť právnych služieb a konečne so
zreteľom na možnosť stanovovať zmluvné podmienky jednostranne cestou formulárových zmlúv. Pre
takéto vzťahy je charakteristické, že podnet ku zmluvnému jednaniu pochádza spravidla od dodávateľa,
pričom spotrebiteľ nie je na zmluvné dojednania pripravený, pri kontraktácii je využívaný moment
prekvapenia a neskúsenosti spotrebiteľa. Spoločným znakom tejto kogentnej právnej úpravy je teda

snaha cestou práva vyrovnať túto faktickú nerovnosť, a to formou obmedzenia autonómie vôle.
Zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu odchýliť od podmienok upravených
v občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek dohoda v spotrebiteľskej zmluve,
ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa alebo ktorou sa spotrebiteľ vopred vzdáva svojich práv, nie
je možná. Spotrebiteľské zmluvy by mali byť vyvážené a nemožno akceptovať, aby spotrebiteľ mal

menej práv ako dodávateľ. V prejednávanej veci ide nepochybne o spotrebiteľský vzťah, nakoľko
žalobca vystupoval ako fyzická osoba, ktorá nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti
alebo inej podnikateľskej činnosti. Na druhej strane žalovaný vystupoval v pozícii dodávateľa, nakoľko
poskytovanie úverov a pôžičiek realizoval v rámci svojej podnikateľskej činnosti. Preto právnu úpravu
týkajúcu sa spotrebiteľských zmlúv súd nielenže môže, ale aj musí aplikovať.

6. Súd uzavrel, že v danom prípade je daný naliehavý právny záujem žalobcu preukázaný tým,
že žalovaný preukázateľne uskutočnil realizáciu zabezpečovacieho prostriedku, čím dochádza bez
právneho dôvodu (akéhokoľvek rozhodnutia súdu alebo inej inštitúcie) k zásahu do majetkovej sféry
žalobcu, pričom jeho zamestnávateľ musí rešpektovať uzatvorenú dohodu o zrážkach zo mzdy a

žalovaný sa tak môže na úkor žalobcu bezdôvodne obohacovať. Za určovaciu žalobu považuje súdna
prax aj žalobu o určenie neplatnosti právneho úkonu, ako jeden z právnych prostriedkov ochrany
spotrebiteľa. Naliehavý právny záujem žalobcu na určení neplatnosti právneho úkonu je potrebné
skúmať so zreteľom na individuálne okolnosti prípadu, predovšetkým so zreteľom na cieľ sledovaný
podaním určovacej žaloby a konečný zmysel žalobcom navrhovaného rozhodnutia. Pri skúmaní

podmienok uvedených v § 137 písm. c/ Civilného sporového poriadku, umožňujúcich riešenie práva
súdnym rozhodnutím, treba vychádzať z toho, že naliehavý právny záujem na určení neplatnosti dohody
o zrážkach zo mzdy spotrebiteľa (ktorého špecifické postavenie ako slabšej strany v spore osvedčuje
predovšetkým úprava v komunitárnom práve, početná judikatúra súdov európskych spoločenstiev, v nie
poslednom rade i domáca právna úprava) je daný, nakoľko bez určenia neplatnosti dohody by právne

postavenie žalobcu ako dlžníka bolo neisté a súčasne by bolo ohrozené jeho právo na disponovanie
s vlastnou mzdou.

7. V prejednávanom spore súd konštatuje, že pre dohodu zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací
prostriedok peňažnej pohľadávky platia všeobecné ustanovenia o právnych úkonoch. Dohoda musí

obsahovať označenie pohľadávky, o uspokojenie ktorej ide a výšku dohodnutých zrážok. Uvedené
náležitosti dohoda o zrážkach zo mzdy v danej veci neobsahovala. Dohoda neobsahovala výšku
pohľadávky, ktorá má byť zabezpečená. Je neurčitá, a preto neplatná s poukazom na § 37 ods. 1
OZ, podľa ktorého právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je
neplatný. V čase uzatvárania dohody o zrážkach zo mzdy musí byť zabezpečovaná pohľadávka presne

a úplne konkretizovaná, inak by dlžník nemohol platne prejaviť vôľu, uspokojiť pohľadávku veriteľa
prostredníctvom uvedeného zabezpečovacieho prostriedku. Podľa § 2 ods. 2 Občianskeho zákonníka v
občiansko-právnych vzťahoch, vrátane zmluvných vzťahoch, majú účastníci rovnaké postavenie. Veriteľ
vo vzťahu k spotrebiteľovi nie je vo vzťahu nadriadenosti a neprislúcha mu právo jednostranne určovať,pre ktoré pohľadávky a v akej výške, ktoré v budúcnosti vzniknú, sa budú realizovať zrážky zo mzdy
v prospech veriteľa. To je prvý dôvod, pre ktoré je dohoda o zrážkach zo mzdy neakceptovateľná a
s poukazom na uvedené neplatná. Pri uzatváraní dohody dlžník, musí vedieť druh pohľadávky, ktorú

zabezpečuje dohoda o zrážkach zo mzdy. Suma 15.000,- eur v bode I. dohody bola uvedená len v
súvislosti s označením poskytnutého úveru, táto suma nepredstavuje výšku pohľadávky, ktorá môže byť
zrážaná zo mzdy dlžníka (táto v skutočnosti je oveľa vyššia, navýšená o úroky či sankcie). Neurčité je aj
zmluvné dojednanie v článku II. dohody týkajúce sa výšky splátok (teda rozsahu uhradzovacej funkcie
zabezpečovacieho inštitútu zrážok).

8. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje
formulárovú zmluvu, ktorá nebola individuálne dojednaná, jej obsah žalobca nemal možnosť ovplyvniť,
jej obsah sa neprispôsobuje okolnostiam prípadu, nebolo vyhotovená na samostatnej listine, ale je
súčasťou úverovej zmluvy. Spotrebiteľ uzatvorením dohody o zrážkach zo mzdy je tak chtiac - nechtiac
nútený kedykoľvek počas platnosti zmluvy strpieť vykonávanie zrážok na úhradu pohľadávky veriteľa

vyčíslenejzamestnávateľovibezsúdnejkontrolypodmienokobsiahnutýchvzmluve. Podpisomsamusel
žalobca podrobiť vykonávaniu zrážok bez toho, aby mohol zabrániť ich vykonávaniu v tých prípadoch,
ak sú zrážky uplatňované veriteľom napríklad aj z neprijateľných zmluvných klauzúl, resp. z neplatnej
časti zmlúv pre rozpor so zákonom alebo dobrými mravmi, resp. z iných dôvodov. Naozaj môže nastať,
ak už nenastala, situácia, v ktorej si veriteľ môže vymôcť celú pohľadávku voči dlžníkovi pomocou

zrážok z dlžníkovej mzdy, pričom takto vymožené prostriedky môžu značne prekračovať sumu, ktorú
by spotrebiteľ bol povinný zaplatiť pri náležitom súdnom preskúmaní nekalostí a podmienok zmluvy o
spotrebiteľskom úvere, pričom spotrebiteľ musí vynaložiť značné úsilie pre to, aby získal takto zaplatené
prostriedky späť a môže byť od takého postupu odradený neprimeranými nákladmi a ťažkosťami. Inštitút
zrážok zo mzdy neprimerane uľahčuje veriteľovi vymoženie svojej pohľadávky aj v časti, v ktorej je

založená na nekalých podmienkach. Žalovaný v prejednávanom prípade navyše ani nepreukázal, že by
prípadne poskytol žalovanému inú alternatívu zabezpečenia záväzkov zo zmluvy o úvere, jednoducho,
so zmluvou o úvere žalobca musel pristúpiť na takúto formu zabezpečenia záväzku. Žalovaný navyše
nepreukázal a ani netvrdil, že žalobcu poučil o následkoch uzavretia dohody o zrážkach zo mzdy, hoci
je uvedený postup osobitne dôležitý v prípade spotrebiteľských zmlúv. S poukazom na uvedené dospel

k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje aj neprijateľnú zmluvnú podmienku v zmysle ust.
53 ods.1 Občianskeho zákonníka. V tejto súvislosti súd poukazuje podporne aj na závery Komisie na
posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík predávajúcich
pri MS SR zo dňa 21. 1. 2011 pod č. 8636/2010-110.98, 113, 179, ktorým v bode 9 komisia dospela
k záveru, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzatvorená už v čase vzniku právneho vzťahu spôsobuje

hrubúnerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľa,keďžetentojenútenýuzatvoriť
dohodu o zrážkach zo mzdy.

9. Z obsahu spisového materiálu ďalej vyplýva, že dohoda o zrážkach zo mzdy uzavretá
medzi žalobcom a žalovaným vzhľadom na jej formulárové znenie nemá charakter individuálne

dojednaných zmluvných ustanovení, ktorých obsah by žalobca mohol prípadne ovplyvniť (§ 53 ods.
2 Občianskeho zákonníka). Preto tieto ustanovenia dohody o zrážkach zo mzdy nesmú spôsobovať
značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To uvedená
dohoda o zrážkach zo mzdy tak ako je naformulovaná, nespĺňa. Predovšetkým je potrebné uviesť,
že počet neprijateľných zmluvných podmienok uvedených v § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka je

príkladmý. V rámci súdneho preskúmania jednotlivých ustanovení spotrebiteľských zmlúv, ktoré nemajú
charakter individuálne dojednaných zmluvných ustanovení, môže súd dôslednou aplikáciou generálnej
klauzuly obsiahnutej v § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka okruh týchto podmienok rozšíriť. Medzi
neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve podľa § 53 ods. 4 Občianskeho zákonníka
patria okrem iného aj ustanovenia, ktoré požadujú od spotrebiteľa, ktorý nesplnil svoj záväzok, aby

zaplatil neprimerané vysokú sumu ako sankciou spojenú s nesplnením záväzku (§ 53 ods. 4 písm.
k) Občianskeho zákonníka), prípadne, ktoré oprávňujú dodávateľa rozhodnúť o tom, že jeho plnenie
je v súlade so zmluvou, alebo ktoré priznávajú právo zmluvu vykladať iba dodávateľovi (§ 53 ods.
4 písm. o) Občianskeho zákonníka). Práve predmetná dohoda o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť
tieto vyššie uvedené neprijateľné podmienky, keďže iba jej predložením zamestnávateľovi žalobcu a

oznámením výšky jej dlhu podľa vlastného uváženia žalovaného, je zamestnávateľ povinný vykonávať
zrážkyzomzdyžalobcubeztoho,abyžalovanýmpožadovanápohľadávkavočižalobcoviprešlasúdnym
prieskumom jej oprávnenosti. Je teda možné, že v rámci takto žalovanej vyčíslenej pohľadávky sa môžu
ocitnúť aj nároky, ktoré sú sporné a ktorých spornosť je takto vyňatá zo súdneho prieskumu, t.j. sámžalovaný rozhodne o celkovej výške dlhu žalobcu ako spotrebiteľa voči žalovanému ako dodávateľovi,
ktorý takto sám rozhoduje, že jeho plnenie je v súlade s úverovou zmluvou. Výkon zrážok zo mzdy
je tak súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej kontrole primeranosti a žalobca je vystavený

neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa. Dodávateľovi umožňuje obchádzať účinnú justičnú
kontrolu, čím reálne dochádza k narušeniu smernicou sledovanej rovnováhy medzi zmluvnými stranami
v neprospech práv žalobcu ako spotrebiteľa a z tohto dôvodu je považovaná za neprijateľnú podmienku,
tak ako to správne ustálil súd prvej inštancie. Dohoda o zrážkach zo mzdy medzi žalobcom a žalovaným
bola uzavretá v rovnaký deň ako zmluva o úvere, z uvedeného vyplýva, že už v čase vzniku zmluvy

o úvere bol žalobca ako spotrebiteľ nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach zo mzdy, pričom jej uzavretie
nemohol odmietnuť, keďže jej uzavretím bolo podmienené poskytnutie úveru. Žalobca tak mal na výber,
moholdohoduozrážkachzomzdybuďodmietnuť,čímbysizmarilmožnosť,abymubolúverposkytnutý,
alebo zmluvu o úvere, vrátane dohody o zrážkach zo mzdy podpísať, čím sa podrobiť vykonávaniu
zrážok zo mzdy bez možnosti akejkoľvek kontroly opodstatnenosti výšky pohľadávky. V ust. § 53 ods. 1
Občianskeho zákonníka zákonodarca vymedzil všeobecnú zásadu, podľa ktorej spotrebiteľské zmluvy

nesmú obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach
zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky). To neplatí iba v prípade, ak
ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto
zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo aj boli neprijateľné podmienky
individuálne dojednané.Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa však nepovažujú také, s

ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah
(§ 53 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Uvedené zásady sa vzťahujú aj na vedľajšie zmluvné ustanovenia
formulárovej povahy (záložné zmluvy, dohody o ručení, dohody o zrážkach zo mzdy, rozhodcovské
zmluvy a pod.). inštitút dohody o zrážkach zo mzdy je legitímnym zabezpečovacím prostriedkom, a ak
neexistuje hoci len potencionálne riziko vymoženia nezákonného či inak nečestného plnenia, je tento

inštitút prípustným prostriedkom, ktorý umožňuje s obídením súdneho procesu siahnuť na majetok
dlžníka. Ak však existuje čo i len hrozba vymoženia nečestného plnenia, je dôvod chrániť spotrebiteľa
pred hroziacim rizikom. Hrozba vzniku ujmy postačuje z toho dôvodu, že o tom, či pohľadávka existuje
a v akej výške nerozhoduje nestranná inštitúcia, ale spravidla podnikateľ a je značne problematické
až nezistiteľné, kedy tento inštitút obchodník aktivuje. Postup dodávateľov pri uzatváraní dohôd o

zrážkach zo mzdy pri poskytovaní spotrebiteľských úverov je súdu známy z jeho rozhodovacej praxe, z
ktorej vyplýva, že tieto dohody sú spotrebiteľmi podpisované bez akéhokoľvek poučenia a bez možnosti
ovplyvniť alebo odmietnuť túto dohodu podpísať. Evidentne sa jedná o formulárové zmluvy.

10. Vzhľadom na vyššie popísané skutočnosti súd dospel k záveru, že predmetná dohoda o zrážkach

zo mzdy je neplatná. Preto súd žalobe ako skutkovo a právne dôvodnej vyhovel.

11. Podľa § 255 ods. 1 CSP, Súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

12. Vo výroku o trovách konania rozhodol súd podľa vyššie citovaného zákonného ustanovenia. Žalobca

bol v konaní plne úspešný, keďže súd jeho žalobe vyhovel v celom rozsahu, a preto má voči žalovanému
ako neúspešnej sporovej strane nárok na náhradu trov v konania v rozsahu 100%. O výške náhrady
trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku v zmysle §
262 ods. 2 CSP.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ
domáha (odvolací návrh).

Podľa ustanovenia § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada
mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré
neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a

exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.