Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, January 29, 2020

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 8C/48/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5117220412
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mgr. Michaela Priesolová

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2020:5117220412.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Mgr. Michaelou Priesolovou v právnej veci žalobcu:

V. X., I.. XX.X.XXXX, G. Z. N. XXXX/XX, Ž., Š. T. M., právne zastúpený: JUDr. Branislavom Samcom,
advokátomsosídlomNárodná15,Žilina,protižalovanej:W.X.,L..W.,I..XX.X.XXXX,G.Z.N.XXXX/XX,
Š. T. M., právne zastúpená: Mgr. Igorom Šimom, advokátom so sídlom advokátskej kancelárie Hollého
49, 010 01 Žilina, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, takto

r o z h o d o l :

I. Súd z r u š u j e podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovanej k nehnuteľnosti - Z. Č.. XX,
O. O. Č.. XX, I. X. B. Z. X. M. M. Č. XXXX, B. I. B..L.. „. Č.. XXXX - E. B. F. I. T. O. XXX W. I. U.
N. O. Ž., O.ane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a

spoluvlastnícky podiel k pozemku v podiele XXX/XXXXX-Í., E. I. Y. O. Č.. XXXX B. N. Ú. Ž., T. Ž., okres
Žilina, vedeného Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, a toto v y p o r i a d a v a tak, že
predmetné nehnuteľnosti prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej.

II. Žalovaná j e p o v i n n á zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu za vyporiadanie predmetnej
nehnuteľnosti v sume 37.500,- Eur, a to v lehote do 60 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 11.7.2017 domáhal voči žalovanej zrušenia a
vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, a to bytu Č.. XX, I. X.B., O. XX, T. X. M.
M.. Č.. XXXX, O. N. Ú. Ž. S. I. Y. Č.. XXXX.

2.Žalobu žalobca skutkovo odôvodnil tým, že žalobca a žalovaná sú bývalí manželia, medzi ktorými
nedošlo k dohode o vyporiadaní BSM a v lehote troch rokov od rozvodu manželstva nebol podaný návrh
na vyporiadanie BSM, a tak sa v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka stali spoluvlastníkmi

nehnuteľností predmetnej nehnuteľnosti. V čase trvania manželstva boli manželia bezpodielovými
spoluvlastníkmi predmetného bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných
zariadeniach domu a B. B..Č.. H. N. Č.. XXXXX - E. B. F. I. T. O. XXX W. T. O. XXX/XXXXX -R.. Ž. B. B.
Ž. I. Ž. W.X. L. M., F. G. X. T. E. F. O. B. M. M. G., Ž. I. Z. B. Ž. X. O. O. M. B. O. Ž.F. M. XX.XXX,- Eur.
M. I. Ž. I., F. G. Ž. Ž., F. M. E. F. O. predmetnú nehnuteľnosť a cenu bytu určil znaleckým posudkom.
Žiadal, aby súd zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctva strán sporu s tým, že nehnuteľnosť bude
prikázaná do výlučného vlastníctva žalovanej s povinnosťou vyplatiť žalobcu sumou 37.500,- Eur.

3. Žalovaná dňa 15.2.2018 doručila vyjadrenie k žalobe (č.l. 52), v ktorom uviedla, že byt výlučne užíva
žalovaná a znáša aj náklady na jeho údržbu a užívanie. Poukázala na to, že so žalobcom sa dohodla
ústne v roku 2014 na prevode bytu s výplatkom 15.000,- Eur, s čím žalobca súhlasil, no k písomnémuuzavretiu dohody napokon nepristúpil. Žalobcov návrh podľa názoru žalovanej nezodpovedá reálnemu
stavu a všeobecnej hodnote nehnuteľností. Súhlasila so spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva,nonavrhlavyplatenieprimeranejnáhradyvsume21.750,-Eur.Zároveňsúdupredložila

znalecký posudok na určenie všeobecnej hodnoty nehnuteľností.

4. Žalobca sa k vyjadreniu žalovanej vyjadril v podaní doručenom dňa 27.2.2018 (č.l.69), v ktorom poprel
rokovania o predmete sporu v roku 2014 a tiež poprel spísanie listiny predloženej žalovanou z roku 2014.
Za relevantné považoval iba rokovania v roku 2017 vyvolané žalobcom. Namietal tiež výšku primeranej

náhrady,ktorúžiadalavyplatiťžalovanáazotrvalnapodanejžalobe.Nesúhlasilanisdodatočnoulehotou
na plnenie požadovanou žalovanou.

5. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcu doručenom súdu dňa 3.4.2018 (č.l. 74) uviedla, že
namietala žalobcom požadovanú výšku primeranej náhrady a zotrvala na svojom predošlom návrhu.

6. Súd vo veci nariadil pojednávanie na 5.12.2018, na ktorom vec prejednal za účasti žalovanej a
právnych zástupcov strán sporu. S ohľadom na spornosť navrhovanej výšky primeranej náhrady na
návrh žalobcu súd odročil pojednávanie za účelom nariadenia znaleckého dokazovania vo veci určenia
nehnuteľnosti, ktorá je predmetom sporu.

7. Následne súd vo veci nariadil znalecké dokazovanie a dňa 14.8.2019 doručila znalkyňa doc. Ing.
Daniela Kuchárová, PhD., znalecký posudok č. 50/2019, z ktorého vyplýva hodnota nehnuteľnosti vo
výške 76.000,- Eur. Dňa 26.8.2019 doručil žalobca súdu vyjadrenie k znaleckému posudku, s ktorého
závermi súhlasil. Žalovaná sa k znaleckému posudku nevyjadrila.

8. Následne súd vo veci nariadil a dňa 29.1.2020 vykonal pojednávanie, na ktorom vec prejednal a
rozhodol za účasti žalovanej a právnych zástupcov strán sporu.. Právny zástupca žalovanej súhlasil so
zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva prikázaním do výlučného vlastníctva žalovanej a
poukázal na to, že žalovaná uhrádza nielen platby spojené s užívaním bytu, ale aj náklady spojené s jeho
údržbou a drobnými opravami. Poukázal na to, že byt potrebuje rekonštrukciu a žalobca sa oň dlhodobo

nezaujíma a na úhrady spojené s bytom neprispieva. Žiadal, aby súd žalovanú zaviazal na zaplatenie
primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur, avšak nie jednorázovo, ale v splátkach 20.000 do 90 dní odo
dňa právoplatnosti rozsudku, následne v pravidelných ročných splátkach vo výške 1.750 € v splátkach,
splatných vždy k 31.12. aktuálneho roka až do zaplatenia celkového výplatku. Právny zástupca žalobcu
zotrval na podanej žalobe k argumentácii žalovanej uviedol, že náklady, ktoré si vyčíslila s užívaním bytu

a úhrady za byt by mohli predstavovať jej osobitný nárok vo vzťahu k nároku žalobcu za užívanie jeho
spoluvlastníckehopodielužalovanoubezprávnehodôvodu.Podľajehonázorutentonároktrebauplatniť
v inom konaní a voči tomuto nároku by si žalobca uplatnil nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia,
takže by prakticky došlo k započítaniu. Ď. B. I. M. G. Ž. T. O. R. Z. Ž., B. O. L. B.B. B. E., Ž. O. W. XXXX
B. G. Z. I. T. B. Z., I.. XX.XX. XXXX, Z. G. - Ž.. S týmto prevodom je spojené aj finančné plnenie, a tak nie

sú dané dôvody na úhradu primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel v splátkach. V záverečnej reči
žiadal žalobca priznať primeranú náhradu v sume 38.000,- Eur v zmysle znaleckého posudku. Právny
zástupca žalobcu si uplatnil nárok na náhradu trov konania, právny zástupca žalovanej opätovne tvrdil,
že žiadna zo strán sporu nemá nárok na náhradu trov konania s ohľadom na predošlé mimosúdne
rokovania. Následne súd vykonal dokazovanie oboznámením listinných dôkazov a vec posúdil podľa

nižšie citovaných zákonných ustanovení:

9. Podľa § 136 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len
medzi manželmi.

10. Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení
spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda
musí byť písomná.

11. Podľa § 142 ods. 1 OZ ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na
návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci.
Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správaniepodielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. 12. Podľa § 142 ods. 2 OZ z dôvodov
hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu

alebo predajom veci a rozdelením výťažku.
13. Podľa § 142 ods. 3 OZ pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť
vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti.
Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce
na nehnuteľnosti.

14. Podľa § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) ak do troch rokov od zániku
bezpodielového spoluvlastníctva manželov nedošlo k jeho vyporiadaniu dohodou alebo ak bezpodielové
spoluvlastníctvo manželov nebolo na návrh podaný do troch rokov od jeho zániku vyporiadané
rozhodnutímsúdu,platí,pokiaľideohnuteľnéveci,žesamanželiavyporiadalipodľastavu,vakomkaždý
z nich veci z bezpodielového spoluvlastníctva pre potrebu svoju, svojej rodiny a domácnosti výlučne

ako vlastník užíva. O ostatných hnuteľných veciach a o nehnuteľných veciach platí, že sú v podielovom
spoluvlastníctve a že podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké. To isté platí primerane o ostatných
majetkových právach, ktoré sú pre manželov spoločné.

15. Súd mal v konaní za preukázané, že manželstvo žalobcu a žalovanej bolo rozvedené rozsudkom

Okresného súdu Žilina sp.zn. 17C/330/2005-44 zo dňa 4.9.2006, právoplatným dňa 28.10.2006.
Nakoľko medzi bývalými manželmi nedošlo k dohode o vyporiadaní bezpodielového spoluvlastníctva
manželov a v lehote 3 rokov nebol podaný návrh na jeho vyporiadanie súdom, platí zákonná domnienka
v zmysle § 149 ods. 4 Občianskeho zákonníka, že spoločný majetok manželov, v danom prípade
nehnuteľnosti evidované na LV č. 6215 pre katastrálne územie Žilina sú v podielovom spoluvlastníctve

žalobcu a žalovanej a podiely oboch spoluvlastníkov sú rovnaké, t.j. každý z nich je podielovým
spoluvlastníkom nehnuteľností v 1-ici.

16. Z listín doložených k žalobe vyplýva, že žalobca sa pokúsil o vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva mimosúdnou cestou, a to výzvou zo dňa 22.5.2017 adresovanej žalovanej. Žalovaná

nepoprela doručenie tento výzvy a tiež bezúspešné mimosúdne rokovania. Poukázala však, že sama
iniciovala konanie o dohode a vypracovanie znaleckého posudku na vlastné náklady už v roku 2014,
avšak k dohode so žalobcom nedošlo. Z uvedeného mal súd za preukázané, že zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva dohodou, ktorá predstavuje prednostný spôsob zrušenia a vyporiadania
podielového spoluvlastníctva medzi stranami sporu nie je možná. Rovnako súd strany sporu viedol

dohode, no bezúspešne.

17. Z vyjadrení strán sporu mal súd za nesporné, že medzi stranami nie je sporný samotný predmet
sporu, t.j. zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a ani samotný spôsob, t.j. prikázaním
predmetných nehnuteľností (bytu s podielom na pozemku) do výlučného vlastníctva žalovanej, nakoľko

obe strany sporu na tomto trvali. Sporná ostala iba výška primeranej náhrady za zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva a tiež spôsob jej úhrady (žalovaná žiadala úhradu v splátkach).

18. Spoluvlastníctvo sa neodlišuje od vlastníctva ničím iným než pluralitou subjektov. Okrem
absolútneho a relatívneho zániku podielového spoluvlastníctva obsahuje zákon ustanovenia o

zrušení spoluvlastníctva, ktorými sa rozumie likvidácia doterajších spoluvlastníckych vzťahov v rámci
vyporiadania, odstránenia alebo výnimočne obmedzenia plurality subjektov. Pri relatívnom zániku
podielového spoluvlastníctva sa menia subjekty spoluvlastníckeho vzťahu bez toho, aby sa to
týkalo veci samej. Spoluvlastníci sa teda kedykoľvek počas trvania spoluvlastníckeho vzťahu môžu
dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva, a to dokonca aj vtedy, keď už prebieha súdne konanie o jeho

rozdelenie, ba aj po vydaní rozhodnutia v tomto konaní dovtedy, kým toto rozhodnutie nenadobudne
právoplatnosť. Dohoda o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní je základnou formou
zrušenia tohto právneho vzťahu. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych
práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník
môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo

zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu
to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. V konaní o zrušení spoluvlastníctva a vykonaní vyporiadania je
jeho predmetom vždy celá vec patriaca do podielového spoluvlastníctva a vyriešenie všetkých právnych
vzťahov spoluvlastníkov (alebo jedného z nich) k tejto veci. Ak je predmetom spoluvlastníctva pozemok,treba, aby išlo o nehnuteľnosť so samostatným parcelným číslom, ktorá patrí do spoluvlastníctva strán
sporu.

19. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí
pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania
zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s
navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo
v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie

spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov.
Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z
technického hľadiska) a že jej rozdelenie je aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci
vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich
povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu).

20. Súd následne zvážil možnosti zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva tak, ako to
uvádza ustanovenie § 142 ods. 1 OZ a dospel k záveru, že reálna deľba predmetného bytu nie je vhodná
ani účelná. Žalobca o užívanie bytu dlhodobo nejaví záujem, užíva ho výlučne žalovaná, pričom reálna
deľba bytu nezodpovedala potrebám strán sporu a nebola by dobre možná.

21. Podielové spoluvlastníctvo vychádza zo zásady, že nikoho z podielových spoluvlastníkov nemožno
nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval. Ďalším spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva je prikázanie veci do výlučného vlastníctva jedného so spoluvlastníkov, čo súd
považuje v prejednávanej veci za vhodný a nesporný spôsob zrušenia a vyporiadania podielového
spoluvlastníctva, a tak predmetné nehnuteľnosti súd prikázal do výlučného vlastníctva žalovanej,

ktorá reálne byt užíva. S týmto spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je
spojená povinnosť vyplatiť ustupujúcemu spoluvlastníkovi primeranú náhradu za spoluvlastnícky podiel.
Je nesporné, že konanie o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva nemožno zamieňať s
konaním o vyporiadanie BSM, pre ktoré platia odlišné procesné pravidlá. Zo súdnej praxe vyplýva, že v
prípade rozhodnutia súdu o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva prikázaním veci je s ním

nevyhnutne spojená povinnosť poskytnutia primeranej náhrady, t.j. hodnotový ekvivalent vyjadrený v
peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie obdobnej veci, aká bola predstavovaná
podielom spoluvlastníka, ktorý bol prisúdený ostatným spoluvlastníkom (ÚS ČR III. ÚS 102/94).

22. Spornou tak medzi stranami ostala výška primeranej náhrady, a tak súd na návrh žalobcu vo veci

nariadil znalecké dokazovanie. Zo znaleckého posudku č. 50/2019 vyhotovenom znalcom z odboru
stavebníctvo, odhad hodnoty nehnuteľností (č.l. 139) vyplýva, že všeobecná hodnota nehnuteľností
je 76.000,- Eur. Uvedenú hodnotu nehnuteľnosti súd považuje za primeranú lokalite, v ktorej sa byt
nachádza ako aj situácii na realitnom trhu. V tomto smere ju nutné uviesť, že v zmysle konštantnej
judikatúry súd vychádza z ceny nehnuteľnosti v čase rozhodovania súdu.

23. Žalobca správnosť posudku nenamietal, s jeho obsahom súhlasil. Žalovaná na pojednávaní napokon
súhlasila s vyplatením primeranej náhrady žiadanej žalobcom v sume 37.500,- Eur, no žiadala o
úhradu v splátkach s tým, že sumu 20.000, - Eur uhradí do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a
zvyšok uhradí v pravidelných ročných splátkach vo výške 1.750 € v splátkach, splatných vždy k 31.12.

aktuálneho roka až do zaplatenia. Súd pri posudzovaní nároku na vyplatenie primeranej náhrady vzal
do úvahy skutočnosť, že žalobca žiadal vyplatenie primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur a z výsledku
znaleckého dokazovania vyplynul nárok na úhradu polovice zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti, t.j.
sumy 38.000,- Eur. Žalobca však po doručení znaleckého posudku neučinil procesný úkon týkajúci sa
návrhu na pripustenie zmeny petitu a nežiadal priznať vyššiu primeranú náhradu, o priznanie sumy

38.000,- Eur žiadal až v záverečnej reči, čo súd nepovažoval za kvalifikovaný procesný úkon, nakoľko
zmenu žaloby je v zmysle § 125 v spojení s § 123 CSP je nutné urobiť v písomnej forme. Súd preto
vyhovel žalobe žalobcu a žalovanú zaviazal na vyplatenie primeranej náhrady v sume 37.500,- Eur a
neprihliadal na žiadosť žalobcu na prikázanie sumy 38.000,- Eur, ktorú vyjadril ústne na pojednávaní v
rámci záverečnej reči. V tomto smere súd poukazuje na skutočnosť, že žalobca sa vzdal práva podať

odvolanie voči rozsudku, a tak má súd za to, že sa s právnym názorom súdu a jeho vyjadrením v petite
rozsudku stotožnil.24. Súd ešte považuje za potrebné uviesť vo vzťahu k argumentácii žalovanej, že za celé obdobie znáša
náklady spojené s užívaním bytu a jeho údržbou výlučne ona, za irelevantné vo vzťahu k predmetu
sporu. V prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva (narozdiel od vyporiadania

bezpodielového spoluvlastníctva) súd nie je povinný prihliadať na tzv. vnosy do majetku jednou zo
strán. Podľa názoru súdu takýto nárok predstavuje osobitný nárok medzi stranami sporu, ktorý môže
byť predmetom samostatného konania. Nakoľko však žalovaná uvedené uviedla v rámci procesnej
obrany a neučinila kvalifikovaný procesný úkon (uplatnenie vzájomnej žaloby), súd prípadné vnosy do
nehnuteľnosti neposudzoval. Navyše, tvrdenia žalovanej o úhradách za predmetnú nehnuteľnosť a

najmä náklady na opravy, údržbu a drobné rekonštrukcie, zostali iba v rovine nepreukázaných tvrdení.
Pričom v závere právny zástupca žalovanej súhlasil s vyplatením primeranej náhrady v sume 37.500,-
Eur. Okrem toho súd ma za to, že je logické a správne, aby náklady spojené s užívaním nehnuteľností
uhrádzal ten, kto byt aj reálne užíva.

25. Po ustálení sumy primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel, ktorý súd zaviazal zaplatiť žalovanú,

sa súd zaoberal žiadosťou žalovanej o úhradu uvedenej sumy v splátkach tak, že prvú splátku v sume
20.000, - Eur uhradí do 90 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku a zvyšok uhradí v pravidelných ročných
splátkach vo výške 1.750 € v splátkach, splatných vždy k 31.12. aktuálneho roka až do zaplatenia. K
uvedenému súd poznamenáva, že takýto spôsob úhrady primeranej náhrady súd nepovažuje za vhodný
s ohľadom na viaceré skutočnosti. V prvom rade je nutné konštatovať, že žalobca by sa vyplatenia

celej sumy primeranej náhrady domohol najskôr o 10 rokov (20.000,- Eur do 90 dní od právoplatnosti
rozsudku, 10 ročných splátok po 1.750,- Eur ), čo je podľa názoru súdu neprípustné. Uvedené riešenie
súd taktiež nepovažuje za vhodné aj s ohľadom na skutočnosť, že žalobca v konaní preukázal, že
žalovaná vlastnila ešte v roku 2018 nehnuteľnosť (iný byt), ktorý predala, a tak bezpochyby získala
majetkový prospech. Súd preto výlučne na účely žiadosti o dlhšiu dobu splatnosti primeranej náhrady

posudzoval príjmy a majetkové pomery žalovanej, ktorá na pojednávaní sama uviedla, že predmetný
byt v jej výlučnom vlastníctve skutočne predala, no z kúpnej ceny vyplácala aj svojich súrodencov.
Toto tvrdenie však súd nezohľadnil (vyplácanie súrodencov), nakoľko zo žalobcom predloženého listu
vlastníctva z roku 2018 vyplýva, že žalovaná bola výlučnou vlastníčkou predávaného bytu.

26. Podľa § 232 ods. 3 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len CSP): Lehota na
plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu
lehotu.

27. Žalovaná je s ohľadom na vyššie uvedené skutočnosti povinná zaplatiť žalobcovi primeranú náhradu

za vyporiadanie predmetných spoluvlastníckych podielov k nehnuteľnostiam sumu 37.500,- Eur, a to v
zmysle druhej vety § 232 ods. 3 CSP v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd určil dlhšiu
lehotu na splnenie si povinnosti žalovanej s ohľadom na samotnú výšku primeranej náhrady a potrebu
zabezpečenia finančných prostriedkov na vyplatenie primeranej náhrady. Lehotu 60 dní súd považoval
za dostatočnú a primeranú.

28 Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

29. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

30. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol na základe zásady úspechu strán v spore v zmysle
§ 255 CSP. V tomto smere súd poukazuje aj na nespornú skutočnosť, že žalobca preukázal súdu snahu
dospieť k vyporiadaniu nehnuteľnosti mimosúdnou cestou, na čo vyzval žalovanú výzvou predloženou
súdu. Existenciu tejto výzvy žalovaná nenamietala. Svoju procesnú obranu vo vzťahu k nároku na trovy

konania uplatnené žalobcom odôvodnila tým, že v roku 2014 sa sama pokúsila o dohodu so žalobcom,
ktorá bola neúspešná. Súd je však toho názoru, že žalovanej nič nebránilo, aby sa už v danom čase
(v roku 2014) sama obrátila so žalobou na súd. Naopak, žalovaná naďalej byt výlučne užívala. V tomto
smere súd poukazuje aj na tvrdenia žalobcu, že išlo o užívanie žalobcovho spoluvlastníckeho podielu
na nehnuteľnostiach bez právneho dôvodu, nakoľko žalovaná situáciu po neúspešných rokovaniach so

žalobcom nijako neriešila. Na základe uvedených skutočností, súd v zmysle zásady úspechu v konaní
považoval žalobcu za úspešnú stranu sporu a žalovanú zaviazal na náhradu trov konania v celom
rozsahu.Poučenie:

Proti výroku o náhrade trov konania možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na
Okresnom súde v Žiline.

Podľa ust. § 125 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), odvolanie
možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe.

Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa

osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd
na dodatočné doručenie podania nevyzýva.

Podľa ust. § 125 ods. 2 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti

ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane,
aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý
proces,

b) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
c) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
d) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
e) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
f) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo

ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu

uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli

uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo

d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).