Rozsudok Judgement was issued on Friday, November 11, 2011

Súd: Okresný súd Galanta
Spisová značka: 16C/11/2009

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2309899663
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboš Szigeti

ECLI: ECLI:SK:OSGA:2011:2309899663.20

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd v Galante v konaní pred samosudcom JUDr. Ľubošom Szigetim v právnej veci

navrhovateľa: Y.. N. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom X., S. XX, štátny občan SR, právne zastúpený
advokátom: JUDr. Marek Lehuta, so sídlom ulica M. Waltariho 1, Piešťany, proti odporcovi: L. U., U.
U. L. Š. XXX, R., N.: XX XXX XXX, právne zastúpený advokátkou: JUDr. Ingrid Gyökeresovou, so
sídlom Alžbetínske nám. 328, Dunajská Streda, o zaplatenie 1.898.279,- Sk (63.011,32 Eur) istiny s
príslušenstvom takto

r o z h o d o l :

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je povinný odporcovi zaplatiť na náhrade trov konania 10.612,26 Eur k rukám jeho právnej
zástupkyne, do troch dní.

Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov konania štátu 3,40 Eur na účet Okresného súdu v Galante,
do troch dní.

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ so svojím návrhom podaným na Okresný súd v Galante dňa 7.1.2003 žiadal uložiť
povinnosť odporcovi zaplatiť mu škodu spôsobenú na jeho majetku v sume 1.898.279,- Sk so 17,6 %
ročným úrokom z omeškania odo dňa 17.2.2001 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti

rozsudku. Svoj návrh odôvodnil nasledovne:

Odporca podniká na základe živnostenského listu č. 202-4725 odo dňa 28.8.1992, jeho predmetom
podnikania je Staviteľ - vykonávanie jednoduchých, stavieb a poddodávok a výkup, nákup a predaj
ovocia a zeleniny. Zmluvou o dielo uzavretou ústne v roku 1997 odporca ako zhotoviteľ sa zaviazal
v lehote do 31.12.2000 postaviť pre navrhovateľa ako objednávateľa podľa projektovej dokumentácie
vypracovanej Lignoprojekt a.s., na streche obytného domu s.č. XXXX na X.G. D.. Č.. XX, na

pozemku parc.č. XXXX kat. územie X. - U.É. T., ktorý je vedený v katastri nehnuteľností na LV
č. XX ako bytový dom, nadstavbu podkrovia na dve 4-izbové bytové jednotky. Zhotoviteľovi diela
boli počas vykonávania diela poskytované primerané zálohy. Dohodnutá čiastka podľa rozpočtu bola
3.500.000,- Sk, v skutočnosti mu bola vyplatená celková čiastka vo výške 3.740.000,- Sk. Odporca
však napriek viacerým výzvam a osobným rokovaniam stavbu nedokončil. Neskôr bol písomne vyzvaný
na dokončenie nadstavby bytov listom zo dňa 14.12.2000 a listom zo dňa 8.2.2001. Následne na
to došlo dňa 16.2.2001 objednávateľom k odstúpeniu od uzavretej zmluvy o dielo v zmysle ust.

§ 642 ods. 2 Obč. zák.. Dňa 8.1.2001 vznikol v jednom z bytov podkrovia požiar. Požiar vznikol
následkom vadného zhotovenia stavby na zákazku. Podľa záverov znaleckého posudku Doc.Ing.
Pavla Martona, CSc. Znalca z odboru stavebníctvo, odvetvie Projektovanie v stavebníctve, Poruchy
stavieb a Oceňovanie nehnuteľností vyplýva, že požiar vznikol v mieste zaústenia oceľovej vložkydymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa z dôvodu kontaktu drevených prvkov stropu so
šamotovou komínovou vložkou. Teda príčina požiaru bola v nedodržaní projektu požiarnej ochrany a
nesprávnym riešením zaústenia dymovodu krbu do komínového telesa zhotoviteľom. Počas asanácie

krovu a rekonštrukčných prác boli zistené ďalšie skryté vady, ktoré nebolo možné zistiť prehliadkou.
Pri porovnaní prevedenia stavby s projektom bolo zistené nedodržanie projektu. Požiarne steny boli
vybudované do úrovne podhľadu stropu prvej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany -
viď str. 2 Technická správa projektu požiarnej ochrany. Nadstavba objektu (6. NP) bola rozdelená na
tri požiarne úseky - dva dvojpodlažné byty, schodisko podľa čl. 12 STN 73 0833. Požiarne steny boli

vybudované do úrovne podhľadu stropu druhej úrovne bytu v rozpore s projektom požiarnej ochrany -
viď str. 2 Technická správa projektu požiarnej ochrany - Nadstavba objektu (6. NP) bola rozdelená na tri
požiarne úseky - dva dvojpodlažné byty, schodisko podľa čl. 12 STN 73 0833. Projekt uvažoval s tromi
požiarnymi úsekmi - byt č. 1, byt č. 2 a schodisko (úniková cesta). Prevedenie - v podstate jeden požiarny
úsek vzhľadom na skutočnosť, že steny medzi bytmi a schodiskom a bytmi boli prerušené stropom
a strechou. Keby boli požiarne úseky prevedené podľa normy, nebolo by došlo k šíreniu požiaru do

ďalších požiarnych úsekov. Klieštiny boli v projekte navrhnuté pripojením k oceľovému nosníku pomocou
privarených pások i skrutiek. Prevedenie - Klieštiny boli voľne zasunuté do oceľových nosníkov, takže
neplnili stužujúcu funkciu krovu. Krovy boli v časti ukotvené do komínového telesa, t.č. nevyužívaného,
ale jeho využitie nemožno vylúčiť. Ako tepelná izolácia bola v projekte navrhnutá tepelná izolácia
NOBASIL M, hrúbky 16 cm medzi krokvami - Prevedenie - bola zabudovaná tepelná izolácia NOBASIL

M v hrúbke 10 cm, lokálne kombinácia v hrúbkach 10+4 cm. V projekte bola medzi hranolmi navrhnutá
tepelná izolácia NOBASIL M - Prevedenie - tepelná izolácia NOBASIL M, v hrúbke 4 cm medzi hranolmi
nebola zabudovaná. Okresný úrad Bratislava I, odbor požiarnej ochrany vypracoval odborný posudok
k požiaru podkrovných bytov na Björnsonovej ulici č. 11 pod event.č. 10101004 zo dňa 31.1.2001, z
ktorého nepochybne vyplýva, že príčinou vzniku požiaru boli vady stavby. Zhotoviteľ preto zodpovedá

za vznik škody podľa §§ 633 a 421 OZ vo výške 1.898.279,- Sk ako náklady za vykonanú rekonštrukciu
stavby.

Z výpovede navrhovateľky pred súdom súd zistil, že niekedy v roku 1997 získala strechu predmetného
obytného domu a preto sa rozhodla tu na týchto strešných priestoroch vybudovať dva podkrovné byty.

Projekt vypracoval Lignoprojekt a.s. Obrátila sa na odporcu s tým, že mu dá zadanie vybudovať dva
podkrovné byty. Dala sa pri rokovaniach s odporcom splnomocniť Y.. Š.. Projektovú dokumentáciu, podľa
ktorejmalibyťbytyvyhotovenéodovzdaliodporcovi.Nazákladetohopodľatabuliekvtomčaseplatných,
mali zaplatiť cenu za realizáciu stavby 3,5 mil. V skutočnosti zaplatili 3.740.000,- Sk, čo odporca ani
nepopiera. Čo sa týka kontroly samotnej stavby, rokovania s odporcom, všetko zabezpečoval Y.. Š..

Odporca žiadal návrh zamietnuť. Poukázal na to, že v priebehu konania boli predložené súdu znalecké
posudky a vypočutí svedkovia z vyjadrení ktorých vyplynulo, že k požiaru došlo v mieste zaústenia
oceľovej vložky dymovodu krbu do šamotovej rúry komínového telesa. Spornou ostala skutočnosť, kto
zodpovedal za nesprávne zhotovenie krbu a montáž krbu. Požiar spôsobil zhotoviteľ krbu, nesprávnym

riešením montáže krbu. Zhotoviteľom a vykonávateľom montáže krbu bola spoločnosť TELERVIS,
ktorá tieto práce vykonávala a krb osadzovala v priestoroch navrhovateľa. Konkrétne osadzovala
krb na 6. podlaží, pričom pohyblivú vložku dymovodu osadila do šamotovej rúry komínového telesa,
ktorý sa však nachádzal na 7. podlaží, tiež vo vlastníctve navrhovateľa, a to cez strop 6. podlažia.
Odporca nezhotovoval krb a ani nevykonal montáž krbu. Vykonával tu stavebné práce na 6. a 7.

nadzemnom podlaží obytného domu. Do ukončenia svojej činnosti u navrhovateľky postavil na 7.
nadzemnom podlaží komín aj s krbovou vložkou, ktorý bol projektovaný. Komín na 6. nadzemnom
podalží nevyhotovoval, tento ani nebol projektovaný. Príčinou vzniku požiaru je zlé prevedenie tepelnej
izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k degradácií vlastností
dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu. V podstate zo všetkých znaleckých posudkov

vyplýva, že ku vzniku požiaru došlo z dôvodu, že pružný, ohybný dymovod na 6. nadzemnom podlaží sa
neosadil do komínového telesa 6. podlažia (tento navrhovateľ vôbec nepostavil), ale sa priamo zasunul
zospodu cez strop 6. nadzemného podlažia do komínového telesa nachádzajúceho sa v podkroví
(7. nadzemné podlažie). V prípade záujmu navrhovateľky osadiť krb na 6. nadzemnom podlaží, mal
byť komín domurovaný aj na 6. nadzemnom podlaží a dymovod krbu mal byť zaústený v podlaží,

kde sa krb nachádzal. Za žiadnych okolností nemal a nemohol byť dymovod krbu nachádzajúci sa
na šiestom podlaží zasunutý kolmo zo spodnej miestnosti do horného podlažia cez strop. Montáž
krbu sa uskutočnila v rozpore s platnými právnymi predpismi predpokladajúcimi všeobecné požiadavky
na výstavbu komínov a dymovodov, keďže na 6. nadzemnom podalží komín neexistoval, nebolvymurovaný a dymovod nebol pripojený a upevnený v súlade s vyhláškou č. 84/1997 Z.z.. Ďalej z
predložených listín vyplýva, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná, v
projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení

stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia, po vykonaní montáže krbu spoločnosťou TELERVIS
na 6. nadzemnom podlaží, a to voľným zasunutím flexibilného ohýbateľného dymovodu cez strop 6.
nadzemného podlažia do komína vybudovaného na 7. nadzemnom podlaží, nebol preskúšaný komín
odborníkom, ktorá povinnosť je pri sprevádzkovaní krbu nevyhnutná, nebola prevedená tepelná izolácia
medzi dymovodom a medzistropom. S poukazom na tieto skutočnosti, niet príčinnej súvislosti medzi

vznikom škody a konaním odporcu.

Odporca pred súdom uviedol, že je pravda, že s navrhovateľkou sa dohodli, že vybuduje dva byty, podľa
ňou predloženého projektu, ktorý im dala k dispozícii. Podľa toho urobil aj rozpočet na vybudovanie
dvoch bytov v sume 4 mil. Sk. V novembri 1997 nastúpili tam pracovať. Projekt nalepil na kartón, ktorý
bol na stavbe a podľa neho mali pracovníci v stavebných prácach postupovať. Prakticky všetky práce

robili podľa pokynov Y.. Š.. V projektovej dokumentácií bol jeden kotol, avšak Y.. Š. sa rozhodol, aby
urobili priestory pre dva kotle, aby každý byt mal samostatný kotol, ďalej chcel aby urobili priestory na
krb. Nevedel sa však ešte Y.. Š. vtedy rozhodnúť, aký krb by tam chcel mať. Na základe toho na druhom
podlaží potiahli jeden vyvložkovaný komín smerom až do strechy, ktorý končil vývodom vložky do prvého
podlažia, s tým, že podľa veľkosti, podľa funkčnosti postaviť sa majúceho krbu sa domuruje komín a

do tohto domurovaného vyvložkovaného komína sa potom zavedie vývod z krbu, pokiaľ by tento krb
slúžil aj na vykurovanie. Podľa toho vynechali aj v strope istý otvor, ktorý bol síce zadebnený avšak
nebol omietnutý, pretože podľa výberu krbu sa mal dokončiť aj komín a aj omietnutie a zaizolovanie
tohoto stropného priestoru. V skutočnosti sa však pravdepodobne stalo to, že po vybudovaní krbu
neodborne došlo k napojeniu krbu do komína v dôsledku čoho vznikol požiar. Dopočul sa, že tento

požiar vznikol následkom toho, že tí čo maľovali byt nahádzali do krbu papiere, a od plameňov z papiera
sa chytil neomietnutý strop, ktorý ostal v polohe zadebnenia a v dôsledku toho vznikol požiar. Dielo
nedokončili pretože naviac vykonané práce Y.. Š. odmietol vyplatiť. Krb oni nemontovali. Všetky zmeny
oproti projektovej dokumentácii riešili s Y.. Š.. Strop a priečky mohli byť vybudované formou zadebnenia
s nastrelením rákosia a omietnuté, takisto na požiadanie pána Š. z dôvodu zvukovej a tepelnej izolácie.

Tvrdil, že všetky technologické postupy v súlade s normami dodržali a materiál takisto bol dodaný v
súlade s technickými normami.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, stavebným povolením, projektovou
dokumentáciou, znaleckými posudkami a odbornými vyjadreniami, výsluchom svedkov Y.. T. Š., Y. J.,

J.. N.. L. T., S., N.. H.. J. G., N.. I. L., T. W. a zistil nasledovný skutkový stav:

Okresný úrad Bratislava I, odbor životného prostredia vydal rozhodnutie č. P-3127/97-197/G-Mar zo
dňa 18.6-1997 na povolenie stavby pre navrhovateľku „Nadstavba a prestavba podkrovných priestorov
na byt“ v obytnom dome X. D.. Č.. XX, nehnuteľnosť na pozemkoch parc. čís XXXX kat.úz. U. T.“.

Stavba obsahuje dve bytové jednotky, tak, že na existujúcom obytnom dome s plochou strechou
bude postavená sedlová strecha. Podkrovie sedlovej strechy bude zobytnené v dvoch úrovniach.
Stavba bude uskutočnená podľa projektovej dokumentácie spracovanej Lignoprojektom a.s. so sídlom
Dúbravská cesta č. 2, Bratislava, autorizovaný architekt Ing.Arch. Pavol Krampl v januári 1991 overenej
v stavebnom konaní, ktorá je súčasťou tohto rozhodnutia. Prípadné zmeny nesmú byt uskutočnené bez

predchádzajúceho povolenia stavebného úradu.

Je nesporné, že navrhovateľ s odporcom, ktorý podnikal okrem iných aj v stavebníctve uzavreli ústnu
zmluvu o dielo v roku 1997 predmetom ktorej bolo vyhotovenie stavby v zmysle predloženej projektovej
dokumentácie. Navrhovateľku v tomto zastupoval v plnom rozsahu Y.. Š..

Svedok Y.. T. Š. pred súdom uviedol, že projekt odovzdal odporcovi. Práce na hrubej stavbe pokračovali
rýchlo až kým z jeho strany nebola požiadavka urobiť vikiere, čo odporca aj urobil. Toto však sa
nepozdávalo mestu a preto stavebný úrad pozastavil stavebné práce, kým nedošlo k oprave projektu
a kým nebol dodaný nový projekt týkajúci sa predmetných vikierov. Odporca však následne už prestal

s prácami. On ešte predtým mal požiadavku aby schoval rúry na kúrenie, ktoré boli voľne vybudované
v plastových krytoch. Toto odporca aj urobil. Keďže odporca v prácach nepokračoval, zavolal nejakých
robotníkov, aby stavbu vyčistili i vymaľovali. Medzitým zabudovali do bytu krb. V projekte síce nebol
projektovaný krb finálne, bol však naznačený, že je tu možnosť vybudovania krbu. Na základe tohopracovníci inej firmy vybudovali krb, ktorý vyústil do už vyhotovenej vložky komína odporcom. Povedal
pracovníkom, ktorí čistili byty, aby kartóny spálili. Tieto kartóny nahádzali do krbu, takisto papiere, zapálili
a z toho vznikol následne požiar. Bezpečnostný technik ktorý v tom čase bol skúmať príčinu požiaru

zistil, že neboli vybudované protipožiarne múry medzi bytmi a preto požiar sa rozšíril aj na druhý byt. Ak
by tento protipožiarny múr v súlade s projektom bol vybudovaný, požiar by nezasiahol druhý byt.

Svedok Y. J. pracoval na stavbe ako zamestnanec odporcu, ako vedúci pracovnej čaty, pred súdom
uviedol, že Y.. Š. sa dohodol s odporcom, že strop vyhotovia namiesto sádrokartónu tzv. štukatúrom s

tým, že zadoskujú sa hranoly, nechajú sa približne 1,5 cm špáry medzi doskami, naklincuje sa na to
trstinová rohož a to sa nahádže vápeno-cementovou omietkou. V strope vynechali dieru tam kde mal
potom sa vybudovať komín. Tá diera bola nepravidelná. Boli tam časti z dosák a z trstiny s tým, že keď
prídu krbári na tomto mieste majú domurovať komín. Vrchná časť komína bola vybudovaná, len spodná
časť vybudovaná nebola pretože nevedeli v akých rozmeroch budú potrebovať krbári vybudovať komín
zo spodnej časti. V takomto stave nechali potom stavbu čo sa týka komína. Investor s odporcom kvôli

niečomu sa povadili a preto v prácach nepokračovali. Inak práce do tej doby vykonávali podľa projektu,
ktorý mali k dispozícii. Krb oni nestavali. Y.. Š. mal im povedať, že tu má byť postavený ozdobný krb.
Komín, ktorý oni budovali bol postavený za účelom vetrania a nie kúrenia.

Podľa odborného posudku Okresného úradu Bratislava I odbor požiarnej ochrany z 31.1.2001 dňa

8.1.2001 o cca 14.30 hod. oznámil operačný dôstojník Mestského požiarneho zboru službukonajúcemu
zisťovateľovi príčin vzniku požiarov odboru požiarnej ochrany Okresného úradu Bratislava I mjr. PO
Ing. Miroslavovi Košútovi požiar strechy na X. D.. Č.. XX. Po jeho príchode na miesto požiaru o 15.45
hod. bolo zistené, že sa jedná o požiar podkrovného bytu v realizácii, krátko pred ukončením. Pred
vznikom požiaru sa v priestoroch kde vznikol požiar nachádzala partia robotníkov zabezpečujúcich

finalizačné práce na stavbe, ktorí okrem iného likvidovali papierové obaly spaľovaním v krbe. Požiar
vznikol v obývacej izbe realizovaného dvojúrovňového podkrovného bytu na 6. nadzemnom podlaží
bytového domu. Okrem tohoto bytu sa v podkroví realizoval aj druhý byt, ktorý je jeho zrkadlovým
obrazom. Ohnisko požiaru sa nachádzalo v drevenej konštrukcii medzistropu nad krbom, ktorým
prebiehal jeho kovový dymovod. V tomto mieste boli zreteľné najväčšie termické účinky. Na hornej

úrovnimedzistropuboldymovodkrbuzaústenýdovyvložkovanéhotelesanovéhosamostatnéhokomína
vybudovaného na medzistrope. Ohnisko požiaru bol určený priestor dreveného medzistropu, a to jeho
spodný okraj. Nosnú časť medzistropu tvorili profilované oceľové nosníky a drevené kleštiny. Horná
vrstva ako aj spodný záklop medzistropu boli tvorené drevenými latami. Horný záklop bol prekrytý
tenkovrstvým betónovým poterom. Možno s najväčšou pravdepodobnosťou konštatovať, že príčinou

vzniku požiaru bolo vznietenie dreveného záklopu medzistropu spôsobené teplotou dymovodu. Požiar
zasiahol prakticky celú strešnú konštrukciu aj susedného bytu. Toto bolo spôsobené tým, že požiarna
stena medzi bytmi, navrhnutá v posúdení požiarnej bezpečnosti stavby nebola zrealizovaná ako celistvá.
Svedok T. W. pred súdom potvrdil skutočnosti uvedené v posudku a uviedol, že najpravdepodobnejšia
príčina požiaru bola zistená tá, že došlo ku kontaktu drevenej konštrukcie medzistropu nad krbom

s dymovodom. K šíreniu požiaru došlo v konštrukčných dutinách medzistropu a medzi podhľadom
a krytinou. Požiar sa preto šíril, pretože nebola vybudovaná celistvá požiarna stena medzi bytmi.
Napokon toto bolo potvrdené aj znaleckým posudkom Ing. Petra Ivána znalca pre odbor požiarna
ochrana, zisťovanie príčin požiarov z 15.7.2010. Znalec tu uvádza, že príčina vzniku požiaru je zlé
prevedenie tepelnej izolácie prechodu oceľového dymovodu cez drevený medzistrop, čím došlo k

degradácií vlastností dreva a samotné vznietenie sa horľavého materiálu od tepla šíriaceho sa od
oceľovej časti dymovodu, ktorého teplota bola dostatočná na jeho samotné zapálenie. Ako miesto vzniku
predmetného požiaru je miesto vyústenia oceľového dymovodu cez drevenú konštrukciu do betónovej
rúry komínového telesa.

Svedok N.. H. J. G. pred súdom uviedol, že na požiadanie Y.. Š. vo veci podal odborný posudok. Po
požiari nechali rozobrať drevený podhľad nosnej konštrukcie medzistropu, pričom objavili zaizoláciu
novej komínovej vložky, ktorá končila v existujúcej komínovej vložke, potom si nechali rozobrať tú
izoláciu, ktorá tam bola a objavili, že pôvodné zaústenie komínovej vložky je v bezprostrednom styku s
dreveným záklopom konštrukcie medzistropu. Zhodli sa na tom, že tam vznikol požiar. Tento skutkový

stav odborne nazývajú skrytá vada stavby - lebo jedná sa tu o hrubú stavebnú chybu. Komínová
vložka nikdy nesmie byť v styku so zápalným materiálom. Firma, ktorá robila krb nemohla predpokladať,
že takáto chyba na stavbe je, lebo zaústili flexi vložkou do existujúcej komínovej vložky i zaizolovalidokonalým spôsobom tú flexi vložku do existujúcej komínovej vložky, ktorá tam už bola, ktorú urobila
firma, ktorá vyhotovovala HSV.

Vo veci na požiadanie navrhovateľa podal znalecký posudok aj Doc. Ing. Pavol Márton, CSc, ktorý zistil,
žestavebnéprácenebolirobenévsúladesprojektovoudokumentáciouato,žestenynebolivybudované
vo zvislom smere priebežne cez dve podlažia. Steny boli prerušené stropom čiže strop bol vybudovaný
tak, že obsahoval vzduchovú medzeru a to bolo príčinou šírenia požiaru do druhého bytu. Projektová
dokumentácia bola vyhotovená pre účely stavebného povolenia s tým, že chýbali realizačné projekty

pre vyhotovenie konkrétnych častí stavby. Potvrdil, že v projektovej dokumentácii tam kde bol osadený
krb sa plánoval krb, avšak o aký malo ísť či o okrasný alebo nejaký funkčný v projektovej dokumentácii
sa nehovorilo o tom. Čo do príčiny vzniku požiaru sa zhoduje prakticky s vyššie uvedeným.

VovecinapožiadanieodporcupodalodbornýposudokIng.PálinkásLibor,znaleczodborustavebníctvo.
Tento vo svojom posudku dospel k záverom, že príčinou vzniku požiaru bola nesprávna inštalácia

oceľového flexi dymovodu, ktorý bol inštalovaný v rozpore s Vyhláškou MV SR č. 84/1997 Z.z. ktorou
sa ustanovujú technické podmienky a požiadavky požiarnej bezpečnosti pri inštalácii a prevádzkovaní
palivových spotrebičov, elektrotepelných spotrebičov a zariadení ústredného vykurovania a pri výstavbe
a používaní komínov a dymovodov. Ohľadne šírenia ohňa nemožno dokázať, že by bol projektovaný
požiarny múr okrem realizovaných aj medzi predmetnými bytmi. Ako svedok pred súdom uviedol, že

podstata problému je v tom, že komín, ktorý bol vybudovaný odporcom bol vybudovaný na vyššie
podlažie a nie pre podlažie, na ktorom sa používal následne napojený dymovod pre krb. Poukazuje na
to, že podľa § 13 ods. 4 vyhl. č. 84/97 Zb. dymovod je potrebné pevne zakotviť do komína, čo v danom
prípade pravdepodobne učinené nebolo, čiže na tom podlaží kde bol dymovod nebol vybudovaný komín.
Krb je potrebné zapojiť do sopúcha komína, čo v danom prípade sa neudialo. V projektovej dokumentácií

nebol naprojektovaný požiarny múr a preto došlo k šíreniu požiaru v rámci celého podkrovia aj na
druhý byt. Pod úrovňou označenia bodu 7 pôdorysu podkrovia mal byť vybudovaný krb. Podľa tohto
výkresu mal byť vybudovaný elektrický krb nakoľko nie je vôbec vyznačené na pôdoryse, že by mal
k tomuto krbu slúžiť komín, ktorý mal byť vyznačený vo smere osi krbu. Je tu vyznačená prípojka na
elektrický spotrebič. Pokiaľ bol ukončený strop šiesteho podlažia, čiže medzi podkrovím a 6. podlažím

a pri komíne to bolo ukončené tak ako to bolo už uvedené, považuje sa to zo stavebno-technického
hľadiska za ukončené, pretože mal sa potom vybudovať komín šiesteho podlažia ďalej v prípade potreby
jednoduchým technickým napojením sa na už vybudovaný komín podkrovia. Komín sa mal potom
vybudovať podľa toho, aký zdroj tepla sa mal použiť, pretože iný sa dáva pri plynovom kotly a iný pri
krbe. Pokiaľ napojili krb tak ako sa to udialo, pravdepodobne ak by došlo ku kolaudácii stavby a ak by

tento priestor ostal v takom stave ako bol, nemohlo by dôjsť ku kolaudácii stavby. Ani on nevylúčil, že
by rezivo sa dotýkalo dymovodnej vložky a, že by z toho dôvodu mohol vzniknúť požiar, avšak jeho
tvrdenie je také, že práve tu nebolo možné napojiť tento dymovod takýmto spôsobom na už vybudovaný
komín bez dobudovania komína na 6. podlaží. Na týchto tvrdeniach svedok zotrval aj po tom, čo súd
si zaobstaral celú projektovú dokumentáciu stavby, do ktorej nahliadol. Ďalej uviedol, že je pravda,

že požiarny projektant podrobne naprojektoval únikové cesty a požiarnu ochranu ale pozabudlo sa,
že projektant architekt nenaprojektoval do stavby vybudovanie požiarneho múru. Generálny projektant
mal dbať na to, keď projektant požiarnej ochrany rozdelil tieto stavby na dva požiarne úseky, aby
došlo k doprojektovaniu požiarneho múru, čo sa nestalo. Dodávateľ stavby (realizátor) o tejto chybe
nemusel vedieť, dostal jednoznačne projekt, podľa ktorého mal postupovať. Z projektovej dokumentácie

sa zisťuje, že sú tam projektované vetracie prieduchy a nie komíny.

V priebehu súdneho konania bolo zistené, že spoločnosť, ktorá budovala a zapájala krb bola uznesením
Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 36CbR/109/2007 zo dňa 19.3.2008 zrušená bez likvidácie
a následne predmetná obchodná spoločnosť bola vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu

dňom 19.6.2008.

Stavebný denník stavby súdu predložený nebol (pravdepodobne sa nezachoval).

Po takto vykonanom dokazovaní súd dospel k nasledovnému právnemu záveru:

Podľa § 631 Obč. zákonníka zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané
(zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.Podľa § 632 Obč. zákonníka ak nedôjde k zhotoveniu diela na počkanie, zhotoviteľ je povinný vydať
objednávateľovi písomné potvrdenie o prevzatí objednávky. Potvrdenie musí obsahovať označenie
predmetu diela a ďalej jeho rozsah, akosť, cenu za vykonanie diela a čas jeho zhotovenia.

Podľa § 634 ods. 2 Obč. zákonníka ak nie je dohodnuté inak, platí sa cena až po skončení diela. Ak sa
však dielo vykonáva po častiach alebo ak vyžaduje vykonanie diela značné náklady, je ten, komu bolo
zadané, oprávnený požadovať už počas vykonávania diela od objednávateľa primerané preddavky.

Podľa § 635 ods. 1 Obč. zákonníka ak sa cena dohodla podľa rozpočtu, nesmie sa bez súhlasu
objednávateľa zvýšiť. Práce a náklady do rozpočtu nezahrnuté možno účtovať iba vtedy, ak ich schválil
objednávateľ písomne alebo ak práce dodatočne písomne objednal.

Podľa § 644 Obč. zákonníka ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby
mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie

veci.

Podľa § 651 Obč. zákonníka ak sa objednávateľovi zhotovuje stavba na objednávku, zodpovedá
zhotovieľ za poškodenie alebo zničenie stavby až do prevzatia zhotovenej stavby, ibaže by ku škode
došlo aj inak.

Zhotovenávecjevýsledkomvýrobnejčinnostiaodovzdávasadovlastníctvaobjednávateľa.Jepotrebné
vychádzať zo zásady, že stavebník (objednávateľ) od samého začiatku je vlastníkom stavby (pozri aj
R 16/74). Preto zhotoviteľ stavby nemôže zodpovedať za škody zavinené objednávateľom alebo inými
subjektmi na príkaz alebo s vedomím objednávateľa, alebo okoľnostiam, ktoré sa ho nedotýkajú.

Podľa § 43d ods. 1 písm. a/ a b/ zák. č. 50/1976 (stavebný zákon) v platnom znení stavba musí po
celý čas ekonomicky odôvodnenej životnosti vyhovovať základným požiadavkám na stavby. Základnými
požiadavkami na stavby sú: mechanická odolnosť a stabilita stavby, požiarna bezpečnosť stavby.

Podľa § 48 ods. 1 cit. zákona stavby sa musia uskutočňovať v súlade s overeným projektom a stavebným
povolením.

Podľa § 51 ods. 1 a 2 cit. zákona komíny a výduchy musia bezpečne odvádzať odpadové plyny zo
zariadení na spaľovanie palív a z iných technologických zariadení do vonkajšieho ovzdušia a odolávať

účinkom spalín. Komíny sa musia konštrukčne postaviť tak, aby ich bolo možné čistiť.

Podľa § 54 cit. zákona stavby, ich zmeny a udržiavacie práce na nich sa môžu uskutočňovať iba podľa
stavebného povolenia na základe ohlásenia stavebnému úradu.

Podľa § 62 ods. 1 písm. d/ cit. zákona v stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä či bude
stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb.

Stavebný zákon stavbyvedúcemu alebo stavebníkovi ukladá povinnosť viesť na stavbe od prvého dňa
prípravných prác až do skončenia stavebných prác stavebný denník (§46d stav. zákona). Zapisujú sa do

neho všetky podstatné udalosti, ktoré sa stali na stavenisku, čo má význam pre účel kontroly o priebehu
výstavby a pre určenie zodpovednosti v prípade škody. Ide o tzv. životopis stavby. Účelom kolaudačného
konania je zistiť, či dokončená stavba alebo stavebné práce sa vykonali podľa podmienok určených v
územnom pláne zóny, podľa stavebného povolenia v súlade s projektom (§81 stav. zákona).

Podľaust.§420ods.1a3Obč.zákonníkakaždýzodpovedázaškodu,ktorúspôsobilporušenímprávnej
povinnosti. Zodpovednosti sa zbaví ten kto preukáže, že škodu nezavinil.

Zodpovednosť subjektov za škodu upravuje § 420 Občianskeho zákonníka ako zodpovednosť za škodu
spôsobenú buď inému občanovi alebo iným právnickým osobám. Predpokladom tejto zodpovednosti

je porušenie právnej povinnosti, škoda, príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a
škodou, zavinenie. Porušenie právnej povinnosti spočíva v existencii takého úkonu, ktorý je v rozpore s
objektívnym právom. Táto protiprávnosť môže byť len výsledkom činnosti ľudí. Právna povinnosť môže
vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy alebo z iných právnych skutočností. Rozpor úkonu správnymi predpismi je daný nielen vtedy keď tento úkon právne predpisy priamo porušuje ale aj vtedy,
keď právne predpisy obchádza.

Podľa § 101 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä
tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú
na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd

rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať iné dôkazy, ako navrhujú
účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Podľa § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov,
ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti
nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V tomto prípade ide o súdne sporové konanie, ktoré je dôkazné konanie. V takomto konaní účastníkov
konania zaťažuje povinnosť tvrdenia ako aj dôkazná povinnosť. Účastníci konania majú procesnú
dôkaznú povinnosť, t.j. povinnosť uviesť dôkaz na preukázanie tvrdených skutočností. Procesný
dôsledokspojenýsdôkaznoupovinnosťoumôžemaťzanásledokneuneseniedôkaznéhobremena.Súd

podľa predložených dôkazov vec rozhodne po vyhodnotení dôkazov jednotlivo a vo vzájomnej súvislosti.
V sporovom konaní tak zisťuje tzv. skutkový stav veci, čiže formálnu pravdu prekázanú dôkazmi v čase
rozhodnutia vo veci samej.

Dôkazné bremeno v danom prípade ťažilo navrhovateľa na preukázanie vzniku povinnosti odporcu

zo zodpovednosti náhrady škody vzniknutej požiarom, keď v konaní sa preukazovalo, že ku škode
na zhotoviť sa majúcom diele ku škode došlo inak ako porušením právnych povinností odporcu
pri realizácii a výsledku diela. Nebolo preukázané, že by odporca sa odchýlil pri realizácii diela od
projektovej dokumentácie schválenej stavebným povolením. Práve naopak, v príčinnej súvislosti so
vznikom požiaru, bolo zistené, že výstavba komína na 6. nadzemnom podlaží nebola projektovaná,

v projektovej dokumentácii nebol požiarny múr projektovaný, neexistuje žiadna zmienka o rozdelení
stropnej konštrukcie 6. nadzemného podlažia. Krb, ktorý bol postavený inou spoločnosťou ako bol
odporca nebol v tejto podobe naprojektovaný a teda nemohol byť odsúhlasený ani stavebným
povolením. Napokon nezachoval sa ani stavebný denník preukazujúci jednotlivé stavebné postupy na
stavbe, podľa ktorého by bolo možné zistiť v akom stave boli stavebné práce ukončené odporcom

a na základe akých pokynov stavebníka bolo v stavebných prácach inou spoločnosťou pokračované.
Je nepochybné, že kedy ku požiaru došlo odporca na stavbe už stavebné práce nevykonával, pričom
stavbu ešte neodovzdal objednávateľovi. Nedošlo teda ani ku kolaudácii stavby. Je preukázané, že
stavebník objednal vyhotovenie krbov inou spoločnosťou ako bol odporca nie v súlade so stavebným
povolením (projektovou dokumentáciou), ktorá spoločnosť bez dobudovania komína na 6. nadzemnom

podlaží napojila dymovod krbu do existujúceho otvoru komína na 7. nadzemnom podlaží. Dymovod
nebol ukotvený v komíne vyššieho podlažia, nebol fixovaný proti zosunutiu a bez toho aby tento
pohyblivý dymovod bol dostatočne izolovaný a bez preskúmania či dymovod sa nedotýka existujúceho
stavu drevených konštrukcií v strope došlo na pokyn stavebníka k priamemu použitiu krbu (ešte pred
kolaudáciou stavby), v dôsledku čoho vznikol požiar a následná škoda na stavbe. Pri vzniku požiaru

a následnej škody teda nie je možné preukázať zodpovednosť odporcu v dôsledku porušenia právnej
povinnosti. Je možné predbežné konštatovať, že zodpovednosť za vznik požiaru nesie spoločnosť, ktorá
nie v súlade so staveným povolením (projektovou dokumentáciou) neodborným zapojením dymovodu
od krbu do komínového telesa, (v rozpore s vyhláškou MV SR č. 84/1997) na pokyn stavebníka tieto
stavebné práce vykonal, ako i samotný stavebník na príkaz ktorého pred kolaudáciou stavby došlo k jeho

hoci i len k čiastočnému prípadne skúšobnému užívaniu stavby (zakúrenia do krbu). Na základe toho
súd mohol konštatovať, že ku škode na stavbe pred jej odovzdaním odporcom objednávateľovi, pred
jej kolaudáciou, došlo inak ako to predpokladá zodpovednosť zhotoviteľa za vykonané dielo v súlade
so zákonom a zmluvou, pričom zodpovednosť odporcu nie je možné zistiť ani podľa § 420 ods. 1 Obč.
zákonníka a preto súd návrh voči odporcovi bez nutnosti ďalšieho dokazovania vo veci v plnom rozsahu

zamietol.

Procesne úspešnému odporcovi súd priznal nárok na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
v súlade s § 10 ods. 1 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.. Na základe toho súd priznal odporcovi nárok nanáhradu trov právneho zastúpenia advokátom za 15 vykonaných úkonov (prevzatie veci a príprava
zastúpenia, písomné vyjadrenie k návrhu, vyjadrenie k posudku, nahliadnutie do spisu a výpisy z neho,
2 krát písomné vyjadrenie k predloženým listinným dôkazom, účasť na súdnych pojednávaniach dňa

2.3.2009, 16.11.2009, 22.01.2010, 16.4.2010, 24.5.2010, 9.8.2010, 26.11.2010, 29.9.2011, 11.11.2011)
po 546,05 Eur, jedno nemeritórne pojednávanie dňa 22.11.2007 po 136,51 Eur + režijný paušál 1 x 4,25
Eur, 1 x 5,44 Eur, 1 x 5,91 Eur, 2 x 6,95 Eur, 7 x 7,21 Eur, 4 x 7,41 Eur plus cestovné náhrady z Dunajskej
Stredy do Galanty a späť na súdne pojednávania 171 Eur, plus náhrada za stratu času 235,68 Eur, plus
20 % DPH, spolu trovy konania 10.612,26 Eur.

Štátu vznikli trovy konania vyplatením svedočného zo štátnych prostriedkov keďže tieto neboli kryté
preddavkom. Tieto trovy činia 3,40 Eur, ktoré je povinný navrhovateľ štátu zaplatiť v zmysle § 148 ods.
2 O.s.p. podľa výsledku tohto sporu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave do 15

dní odo dňa jeho písomného doručenia, písomne, dvojmo alebo ústne do zápisnice.

Ak povinný si nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený má možnosť požiadať
o nariadenie súdnej exekúcie.