Rozsudok ,
Zmeňujúce Judgement was issued on Tuesday, January 21, 2020

Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 1To/103/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 4619010245
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Štefan Hrvola

ECLI: ECLI:SK:KSNR:2020:4619010245.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Štefana Hrvolu a členov senátu JUDr.

Stanislava Libanta a JUDr. Petra Kaňu, v trestnej veci obžalovaného C. V., pre prečin usmrtenia podľa
§ 149 odsek 1, 2 písmeno a/ Trestného zákona, o odvolaní Okresného prokurátora Topoľčany proti
rozsudku Okresného súdu Topoľčany zo dňa 09.10.2019, sp. zn. 2T/52/2019, na verejnom zasadnutí
konanom v Nitre dňa 21.01.2020, takto

r o z h o d o l :

Podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/, odsek 2 Trestného poriadku z r u š u j e napadnutý rozsudok
vo výroku o treste.

Podľa § 322 odsek 3 Trestného poriadku obžalovanému

C. V., narodenému XX.XX.XXXX v C., trvale bytom M. A., H. XXX/XX, na slobode,

u k l a d á

podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za zistenej poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písmeno l/

Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa § 38
odsek 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 (dvoch) rokov.

Podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odkladá.

Podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 5 (päť) rokov.

Podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 7 (sedem) rokov.

o d ô v o d n e n i e :

Hore uvedeným rozsudkom Okresného súdu Topoľčany (ďalej len súd I. stupňa) bol obžalovaný C. V.
(ďalej len obžalovaný) uznaný vinným zo spáchania prečinu usmrtenia podľa § 149 odsek 1, 2 písmeno
a/ Trestného zákona, na skutkovom základe, že:
dňa 12.12.2018 v čase medzi 06:56 hod. a 07:04 hod. v obci T., okres C., viedol osobné motorové vozidlo
zn. Škoda Octávia Combi, evidenčné číslo C. po štátnej ceste 1/64 v smere od obce N. do C. rýchlosťou
najmenej 58 km/hod., v obci T. v km 107,950 nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu vozidla a na

priechode pre chodcov nedal prednosť chodkyni maloletej K. R., nar. XXXX, prechádzajúcej v tom čase
cez priechod pre chodcov z pohľadu jazdy obvineného zľava doprava, v dôsledku čoho došlo ku zrážke
vozidla s poškodenou maloletou, a to v smere jazdy vozidla z pohľadu vodiča na jeho pravej strane,
čím maloletej poškodenej K. R. spôsobil ťažké poranenie hlavy, ktoré spočívalo v početných trieštivýchzlomeninách kostí klenby a spodiny lebečnej spojených s pomliaždením mozgu, v zakrvácaní pod obaly
mozgu a do komôr mozgu, ktorým na mieste dopravnej nehody dňa 12.12.2018 v čase o 08:00 hod.
podľahla, obžalovaný C. V. ako vodič porušil dôležitú povinnosť, ktorá mu vyplýva z ustanovení § 3

odsek 2 písmeno a), § 4 odsek 1 písmeno c), písmeno f), § 16 odsek 4 Zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej
premávke a o zmene a doplnení niektorých zákonov.

Za to mu uložil:

- podľa § 149 odsek 2 Trestného zákona, za zistených poľahčujúcich okolností podľa § 36 písmeno
l/, n/, Trestného zákona, nezistenej priťažujúcej okolnosti podľa § 37 Trestného zákona, postupom podľa
§ 38 odsek 2, 3 Trestného zákona, trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov,
-podľa § 49 odsek 1 písmeno a/ Trestného zákona výkon trestu odňatia slobody podmienečne odložil,
- podľa § 50 odsek 1 Trestného zákona určil skúšobnú dobu v trvaní 3 rokov a 6 mesiacov,
- podľa § 61 odsek 1, 2 Trestného zákona, trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá akéhokoľvek

druhu vo výmere 5 rokov a 6 mesiacov,
-podľa § 287 odsek 1 Trestného poriadku povinnosť nahradiť spôsobenú škodu poškodenej A. A., nar
XX.XX.XXXX v W., bytom T. XX, v sume 2 394,28 eur.

Podľa § 288 odsek 2 Trestného poriadku odkázal poškodenú A. A., nar. XX.XX.XXXX, so zvyškom

nároku na náhradu škody na civilný proces.

Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku odkázal poškodených W. R., nar. XX.XX.XXXX, F. B.,
nar. XX.XX.XXXX, a právnych nástupcov neb. V. T., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej dňa XX.XX.XXXX,
naposledy bytom T. XX, s nárokmi na náhradu škody na civilný proces.

Uvedenýrozsudok,ihneďpojehovyhlásení,odvolanímprotivýrokuotrestevneprospechobžalovaného
napadol prokurátor, ktoré ústne zdôvodnil do zápisnice o hlavnom pojednávaní. Uložené výmery
trestov považoval za neprimerane mierne s poukazom na okolnosti prípadu, spôsobenému následku
a osobe obžalovaného a domáhal sa ich sprísnenia. Namietal priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa

§ 36 písmeno n/ Trestného zákona, keď vyhlásenie o vine nie je možné považovať za napomáhanie
príslušným orgánom. Navrhol zrušiť napadnutý rozsudok a obžalovanému uložiť tresty odňatia slobody
a zákazu činnosti v prísnejšej výmere.

Obžalovaný vo vyjadrení k odvolaniu považoval uložené výmery trestov za správne, obžalovaný tým, že

dal vyhlásenie o vine napomáhal pri objasňovaní trestnej činnosti, pretože týmto výrazne skrátil konanie
pred súdom. Vyjadril opätovne ľútosť nad spôsobeným následkom s tým, že sa snažil kontaktovať matku
poškodenej, avšak z pochopiteľných dôvodov nedostal možnosť sa jej ospravedlniť. Škodu, k náhrade
ktorej bol zaviazaný uhradil.

Na verejnom zasadnutí :
- prokurátor krajskej prokuratúry zotrval na písomných dôvodoch odvolania a zdôraznil priestupky
obžalovaného v cestnej premávke, navrhol po zrušení napadnutého rozsudku a zistení poľahčujúcej
okolnosti podľa § 36 písmeno l/ Trestného zákona uložiť obžalovanému trest odňatia slobody vo výmere
2 rokov s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 5 rokov a trest zákazu činnosti viesť motorové

vozidlá akéhokoľvek druhu vo výmere 7 rokov,
- obžalovaný opätovne prejavil ľútosť nad spáchaním trestného činu, pretože sám má 2 maloleté deti vo
veku 2 rokov a 4 mesiacov, pracuje ako živnostník, odvolanie navrhol zamietnuť.

Krajský súd ako súd odvolací, na základe riadne a včas podaného odvolania oprávnenou osobou -

prokurátorom - nezistiac dôvody na postup v zmysle § 316 odsek 1, 3 Trestného poriadku, preskúmal
podľa § 317 odsek 1 Trestného poriadku zákonnosť a odôvodnenosť napadnutého výroku o treste
rozsudku, proti ktorému odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu
predchádzalo, pričom neopomenul skúmať, či vec neobsahuje chyby odvolaním nevytýkané, ktoré by
odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 odsek 1 Trestného poriadku a zistil, že odvolanie je

dôvodné.

Odvolací súd v rámci uvedenej prieskumnej povinnosti zistil, že v konaní predchádzajúcom
napadnutému rozsudku súd I. stupňa vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu a v súlade spríslušnými ustanoveniami Trestného poriadku a to všetko za dodržania zásad tzv. kontradiktórneho
procesu, ktoré boli zakomponované do zákona a postupu pri prijatí vyhlásenia obžalovaného o vine. Pri
tomto postupe sa nedopustil takých chýb, ktoré by bolo možné považovať za podstatné chyby konania

v zmysle § 321 ods. 1 písm. a/ Tr. por.

Súd I. stupňa po tom, čo dospel k skutkovým zisteniam uvedených v tzv. skutkovej vete napadnutého
rozsudku, konanie obžalovaného správne právne posúdil ako prečin usmrtenia podľa § 149 odsek 1, 2
písmenoa/Trestnéhozákonaspoukazomna§138písmenoh/Trestnéhozákona,keďdôkazyvykonané

v prípravnom konaní spoľahlivo preukazujú spáchanie tohto skutku, ktorého spáchanie nakoniec aj
obžalovaný priznal a ktoré bolo súdom aj akceptované. V dôsledku tohto nadobudol napadnutý rozsudok
tzv. čiastočnú právoplatnosť vo výroku o vine a náhrade škody.

Odvolací súd v rámci preskúmaním správnosti odvolaním napadnutého výroku o treste, na základe
odvolacích námietok prokurátora, zistil dôvod na jeho zrušenie.

Poľahčujúcou okolnosťou podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona je to, že páchateľ napomáhal pri
objasňovaní trestnej činnosti príslušným orgánom.

Trestný zákon v žiadnom svojom ustanovení podrobnejšie neuvádza v čom má spočívať ,,napomáhanie“

páchateľa pri objasňovaní trestnej činnosti. Je preto na úvahe súdu v každom konkrétnom prípade
individuálne skúmať, či zo strany páchateľa - obžalovaného došlo k takému jeho aktívnemu konaniu,
ktorým prispel k tomu, že orgány činné v trestnom konaní (policajt a prokurátor) alebo súd nemuseli
vykonávať procesné úkony za účelom objasňovania skutočností dôležitých pre trestné stíhanie, resp.
hľadať, pátrať po dôkazoch. Takéto aktívne konanie páchateľa môže spočívať napríklad v tom, že sám

označídôkazy,vydáveci,označíspolupáchateľov,oznámimiesto,kdeukrylvecipochádzajúceztrestnej
činnosti a pod. V danej trestnej veci však takéto aktívne konanie obžalovaného zo spisu nevyplýva a je
možné súhlasiť s argumentáciou, že len samotné priznanie obžalovaného nie je možné považovať za
poľahčujúcu okolnosť podľa § 36 písmeno n/ Trestného zákona.

Súd I. stupňa však u obžalovaného správne zistil poľahčujúcu okolnosť v zmysle § 36 písmeno l/
Trestného zákona, teda že obžalovaný pred spáchaním trestného činu viedol riadny život. V tejto
súvislosti správne vyhodnotil aj priestupky obžalovaného spáchané na úseku cestnej premávky, ktoré
neboli závažnejšieho charakteru a tieto odvolací súd vyhodnotil v súvislosti s výmerou trestu zákazu
činnosti berúc do úvahy zásadu ne bis in idem.

Vychádzajúc z hore uvedených právnych úvah a odvolacej argumentácie prokurátora, odvolací súd zistil
dôvody na zrušenie napadnutého rozsudku vo výroku o treste podľa § 321 odsek 1 písmeno d/, e/,
odsek 2 Trestného poriadku. Pretože skutkový stav bol zistený správne boli splnené zákonné podmienky
uvedené v § 322 odsek 3 Trestného poriadku na to, aby mohol odvolací súd sám rozhodnúť o treste.

Berúc do úvahy základné kritériá pre ukladanie trestov uvedené v § 34 Trestného zákona s prihliadnutím
na okolnosti za akých došlo k spáchaniu trestného činu, rozsah a závažnosť porušených dôležitých
povinností obžalovaným, nenapraviteľný následok a osobné pomery a možnosti nápravy obžalovaného,
poľahčujúcuokolnosťpodľa§36písmenol/Trestnéhozákona,odvolacísúdvrámciustanovenejtrestnej

sadzby (2 až 5 rokov odňatia slobody) upravenej postupom podľa § 38 odsek 2, 3 Trestného zákona
(2 až 4 rokov odňatia slobody) dospel k záveru, že účel trestu bude splnený uložením trestu odňatia
slobody na dolnej hranici upravenej trestnej sadzby. Vzhľadom na to, že obžalovaný doposiaľ viedol
riadny život, nebol súdne trestaný, žije riadne, stará sa o rodinu a pracuje, je u neho daný predpoklad, že
k jeho náprave dôjde bez priameho výkonu trestu, súd mu výkon trestu odňatia slobody podmienečne

odložil na maximálnu skúšobnú dobu v trvaní 5 rokov, keď na zabezpečenie ochrany spoločnosti nie
je potrebný nepodmienečný výkon trestu odňatia slobody. Pri tejto výmere prihliadol predovšetkým
na to, že obžalovaný ako vodič v cestnej premávke, porušením jej pravidiel z nedbanlivosti, spôsobil
nenapraviteľný následok u poškodenej maloletej osoby jej zrazením na priechode pre chodcov. Výmera
maximálnejskúšobnejdobymáztohtopohľaduvýznamajzhľadiskagenerálnejprevencievočiostatným

účastníkom cestnej premávky.

Z dôvodov uvedených vyššie a s prihliadnutím na spáchanie viacerých priestupkov obžalovaným v
cestnej premávke, ktoré boli aj za prekročenie rýchlosti jazdy (2016, 2017, 2018, 2019) považovalvýmeru trestu zákazu činnosti v napadnutom rozsudku za neprimerane miernu. Trest zákazu činnosti
viesť motorové vozidlá je trestom preventívnym, ktorého účelom je zabrániť páchateľovi vykonávať
činnosť - viesť motorové vozidlo, pri ktorej porušil pravidlá cestnej premávky, ktoré viedlo k spôsobeniu

trestnoprávneho následku a k spáchaniu trestného činu. Obžalovaný je nedisciplinovaným vodičom,
ktorý sa dopúšťa porušenia pravidiel cestnej premávky, i keď inak vedie riadny život. Z toho vyplýva, že
jeho schopnosť bezpečne viesť motorové vozidlo je značne znížená, čím ohrozuje ostatných účastníkov
cestnej premávky a preto je potrebné na neho pôsobiť prísnejšou výmerou trestu zákazu činnosti viesť
motorové vozidlá akéhokoľvek druhu, ktorú odvolací súd v rámci zákonnej trestnej sadzby (1 až 10

rokov) určil v hornej polovici v trvaní 7 rokov.

Vychádzajúc z hore uvedených zistení a právnych úvah odvolací súd vyhovel odvolaniu prokurátora a
obžalovanému uložil prísnejšie výmery kombinácie uložených výchovných trestov, ktoré sú spôsobilé
splniť účel trestu predpokladaný v § 34 odsek 1 Trestného zákona. V neposlednom rade si odvolací
súd bol vedomý toho, že ani takýto trest nemôže napraviť následok, ktorý obžalovaný svojim konaním

spôsobil celej rodine poškodených, ktorí túto tragédiu budú pociťovať po celý život. V súčasnej dobe
však bolo potrebné prihliadnuť aj na rodinné pomery u obžalovaného, ktorý je živiteľom 2 maloletých
detí vo veku 2 rokov a 4 mesiacov v takom rozsahu, aby trest postihol len samotného obžalovaného
a nie jeho rodinu.

Pretože odvolací súd nezistil žiadne dôvody na inú zmenu napadnutého rozsudku, rozhodol tak, ako to
vyplýva z výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný ďalší riadny opravný prostriedok
(§ 306 ods. 1 Tr. por.).