Uznesenie ,
Zrušujúce Judgement was issued on

Decision was made at the court Krajský súd Žilina

Judgement was issued by JUDr. Jana Kotrčová

Judgement form – Uznesenie

Judgement nature – Zrušujúce

Source – original document (the link may not work anymore)

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11Co/187/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5815205536
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 12. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Kotrčová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5815205536.2

Uznesenie

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Kotrčovej
a členov senátu JUDr. Evy Malíkovej a JUDr. Romana Tichého, v právnej veci žalobcov: v rade 1/ N.
D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, 2/ I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., G. XX, obaja právne
zastúpení: advokátom JUDr. Petrom Vevurkom, advokátska kancelária so sídlom T., Ul. I. č. XXX/XX,
proti žalovanej: K. N., rod. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom H., G. XX, prechodne bytom C. XXXX/X,

XXX XX S. Y., právne zastúpená: advokátom JUDr. Andrejom Bryjom, advokátska kancelária so sídlom
v T., R. č. XX, v konaní o vrátenie daru, na odvolanie žalobcov 1/ a 2/ proti rozsudku Okresného súdu
Námestovo, č.k. 5C/267/2015-141 zo dňa 17. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok prvoinštančného súdu z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd žalobu žalobcov, ktorou sa domáhali uloženia povinnosti
žalovanej vrátiť dar - nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX pre obec a k.ú. H., parcely registra „C“
evidované na katastrálnej mape, parc.č. 463/19 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 378 m2,
parc.č. 463/286 - záhrady o výmere 326 m2, stavby: súp.č. XX - rodinný dom s príslušenstvom v
celosti na parcele č. 463/19, zamietol, žalovanej nárok na náhradu trov konania nepriznal. V dôvodoch
rozhodnutia uviedol, že skutočnosť, že vzťahy medzi stranami sporu sú hlboko, intenzívne, rozvrátené

v podstate potvrdili takmer všetci v konaní vypočutí svedkovia. Ich výpovede podporovali tvrdenia tej
strany, na návrh ktorej boli navrhnutí. Avšak vzájomnosť - vzájomné osočovanie sa, nadávky potvrdili
svedkovia navrhnutí oboma stranami sporu, či už starosta obce Ing. Z. K. alebo T. N. a napokon aj
záznamy o vykonaných hliadkach zo strany policajných orgánov. Vzájomné správanie sa strán sporu
voči sebe navzájom bolo aj predmetom priestupkových alebo trestných konaní, pričom obsah spisov
potvrdzuje vzájomnú nevhodnosť správania sa strán sporu. Práve protichodné tvrdenia nepotvrdené

ďalšími relevantnými dôkazmi boli dôvodom pre zastavenie konaní, či už proti žalovanej alebo jej
manželovi. Za zrejmé považoval, že i správanie sa darcov prispieva k nevhodnému správaniu sa
obdarovanej a nielen jej, ale aj členov jej rodiny. Vychádzajúc z takto zistenej objektívnej situácie,
nemožno ani náznakom podľa súdu usudzovať, že by žalobcovia vôbec prejavili záujem a aj umožnili
žalovanej poskytnúť im pomoc alebo zaujímať sa o ich potreby, z čoho vyvodil, že aj správanie sa
darcov je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej, ktoré z tohto dôvodu nemožno vyhodnotiť ako

jediné správanie porušujúce dobré mravy. Sekundárne i z tohto dôvodu žalobu zamietol. Ako primárny
dôvod zamietnutia žaloby prvoinštančný súd uviedol nesprávnu formuláciu žalobného petitu, ktorého
nedostatky by spôsobovali nevykonateľnosť rozsudku vydaného na základe žalobcami formulovaného
žalobného návrhu. Uviedol, že v prípade, ak je predmetom daru nehnuteľnosť, obdarovaný odmieta
darcovi darovanú nehnuteľnosť dobrovoľne vydať a prepísať v katastri nehnuteľností vlastníctvo na
darcu, darca sa musí ochrany domáhať žalobou o určenie vlastníckeho práva, pretože až určovací výrok

súdu je podkladom pre ďalší zápis vlastníckeho práva k daru na darcu. Popri tom by sa mohol domáhať
aj prípadného vypratania nehnuteľnosti, pričom rozsudok vydaný na základe žalobcami formulovanéhožalobného petitu na plnenie by nebolo možné vykonať ani jedným zo spôsobov určených pre nepeňažné
plnenie.

2. Proti rozsudku prvoinštančného súdu v zákonnej lehote doručili odvolanie žalobcovia. Vytýkali,
že prvoinštančný súd sa odklonil vo svojom rozhodnutí od právneho názoru odvolacieho súdu,
pričom svoj odklon od právneho názoru odvolacieho súdu v odôvodnení svojho rozhodnutia riadne
nevysvetlil. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia označili za nezrozumiteľné, vzájomne si odporujúce
bez konkrétneho stanoviska, ako súd dospel k rozhodnutiu, najmä k záveru, že žalobný petit je

nevykonateľný,prektorýsúdžalobuzamietol.Žalobcoviazastávajúnázor,ževýrok,ktorýmsadomáhajú
vrátenia daru, je určitý a vykonateľný. Vytýkali prvoinštančnému súdu nesprávne vyhodnotenie
vykonaných dôkazov. Vyjadrili presvedčenie, že preukázali odôvodnenosť žaloby, ako aj skutočnosť,
že správanie sa žalovanej a jej manžela, ako aj vnučky voči žalobcom je možné kvalifikovať ako
hrubé porušenie dobrých mravov. Doplneným dokazovaním po zrušení predchádzajúceho rozsudku
výsluchom svedkov p. N., C., Ing. K., Ing. H. dostatočne preukázali, že žalovaná sa aj pred cudzími

osobami vyjadruje na adresu žalobcov hanlivo. Žalobcu 1/ nazýva „starý somár, starý blbec“. Samotné
prehlásenie žalovanej pred starostom obce, keď ju upozornil na vulgárnosť jej správania sa voči
žalobcovi 1/ ako svojmu otcovi „že ho za otca už nepovažuje“, i pred znalcom „nech ten cíp skape,
alebo nech ide pod most alebo do starobinca“ je dôkazom, že aj žalobcami opisované správanie sa
žalovanej voči nim bez svedkov je pravdivé. Ďalej uviedli, že sú psychicky zdeptaní jej správaním,

ako i správaním jej manžela, ktorý v prítomnosti žalovanej bez toho, aby ona proti tomu zasiahla,
žalobcom nadáva. Žalovaná a jej manžel rôznymi provokáciami (vysypanie smetnej nádoby na cestu,
úplne bezdôvodný zákaz sypania smetí do ich nádoby, odvoz dreva uprostred zimného obdobia a
vykurovacej sezóny) sa snažia žalobcov vyprovokovať k reakciám, ktoré si potom nahrávajú a bránia sa,
že to práve žalobcovia sa správajú neadekvátne k nim. Vyjadrili nesúhlas s odôvodnením rozhodnutia

súdu prvej inštancie v bodoch 8 a 9 o nevykonateľnosti nimi formulovanej žaloby. Poukázali pritom na
skutočnosť, že žalobcovia listom zo dňa 17.07.2017 označeným ako výzva, ktorý žalovaná prevzala
22.07.2015, odstúpili od darovacej zmluvy, upozornili ju na jej hrubé správanie sa voči nim a zároveň
ju upozornili, že v prípade opakovaného porušovania dobrých mravov sa budú domáhať vrátenia daru.
Za hodné povšimnutia považovali, že prvoinštančný súd vo svojom prvom rozsudku zo dňa 14.04.2016

žalobcami formulovaný petit za nevykonateľný nepovažoval, žalobu zamietol z dôvodu, že nemal za
preukázané, že by žalovaná naplnila svojím správaním podmienku vrátenia daru podľa § 630 OZ. Až
po vrátení veci odvolacím súdom, kde odvolací súd vytkol súdu prvého stupňa nesprávne vyhodnotenie
dokazovania, uviedol ako ďalší dôvod zamietnutia nevykonateľnosť petitu. Za nesporné považovali,
že žalovaná sa v darovacej zmluve zaviazala okrem záväzku spočívajúceho v práve bezplatného

doživotného bývania žalobcov v rodinnom dome formou vecného bremena aj prijatím osobného záväzku
„zabezpečiť“ darujúcim doživotnú opateru v chorobe a starobe. Žalobcovia preukázali, že žalovaná si
tento záväzok voči nim neplní a ani plniť nemieni. Preukazuje to aj výpoveď jej samotnej na pojednávaní
pred súdom prvej inštancie konanom 04.02.2016 na str. 8 prvý odsek cit.: „ja som sa starala o žalobcov
takmer 11 rokov, vždy boli spokojní... teraz nech sa starajú ostatné deti“. Tento výrok už odvolací súd

vyhodnotil ako nezáujem žalovanej o žalobcov (bod 18 odôvodnenia uznesenia odvolacieho súdu).
Zastávali názor, že ďalším dokazovaním sa dôkazná situácia nijako v prospech žalovanej nezmenila,
naopak, ďalšie dôkazy potvrdili nezáujem žalovanej o žalobcov a žalovaná nepreukázala, že by o
žalobcov prejavovala čo i len elementárny záujem. Žalovaná neprodukovala žiadny dôkaz smerujúci
k preukázaniu plnenia si povinností, ani nevysvetlila presťahovanie sa do S. Y.. Jej občasné návštevy

tak, ako to už mal za preukázané odvolací súd, smerujú len ku kontrole jej majetku, poťažne provokácii
žalobcov. Nie je pravdou, že by žalobcovia pomoc tretej osoby nepotrebovali, resp. ju od žalovanej
sami odmietali. Žalovaná sa však o ich potreby ani nezaujíma, pomoc im poskytuje teraz druhá dcéra.
Žalovaná spolu s manželom odviezla drevo na kúrenie, nechala ich bez paliva na zimu. Po odsťahovaní
sa žiadnym spôsobom žalobcom nezabezpečila starostlivosť a pomoc napríklad prostredníctvom inej

osoby. Strata záujmu žalovanej o žalobcov nastala po tom, ako ju požiadali o to, aby dôchodky, ktoré
predtým poberala na jej účet, prichádzali na účet žalobcov. Skutočným dôvodom odsťahovania sa
žalovanejdoS.Y.jemiestovýkonuprácejejmanželaajejsamotnej.Niejemožnésastotožniťsnázorom
súdu, že žalovaná sa odsťahovala z domu v H. sledujúc „dosiahnutie kľudu“ a dúfajúc v zlepšenie
vzťahov. Žalovaná po odsťahovaní sa z H. neurobila nič pre zlepšenie vzťahov so žalobcami, naopak,

po podaní žaloby sa zintenzívnilo negatívne správanie sa žalovanej, čo preukazujú výsluchy svedkov.
Návštevy v rodinnom dome bez ohlásenia v ktorúkoľvek aj neskorú večernú hodinu, resp. skoro ráno,
nerešpektujúc potrebný kľud žalobcov, narušujú súkromie žalobcov a majú za cieľ vyvolávanie konfliktov.
Dom žalovaná nenavštevuje za účelom prejavu záujmu o žalobcov, ale z iných, už odvolacím súdompostrehnutých záujmov „kontroly svojho majetku“. Pokiaľ súd vychádzal z výpovede maloletej T. N.,
namietli už pred bezprostredným výsluchom nezákonnosť tohto výsluchu, ktorá námietka sa nedostala
do písomného vyhotovenia zápisnice. Zo zvukovej nahrávky však musí byť preukázané, že namietali

výsluch svedka T. a C. N., napriek tomu súd svedkyňu T. N. v rozpore s ust. § 197 ods. 1 CSP vypočul.
Na pojednávaní 08.03.2017 oznámili, že svedkyňa sa pred pojednávacou miestnosťou spolu s otcom C.
N. učila naspamäť výpoveď diktovanú jej otcom, čoho svedkom boli predtým vypočutí svedkovia N. a C..
Nie správanie sa žalobcov, ale provokatívne, nevhodné, odsúdenia hodné správanie sa žalovanej, ktoré
jenevďačnosťouvočidarcom,jedôvodom,prektorýsadomáhajúvráteniadaru.Nemožnopretosúhlasiť

s názorom súdu prvej inštancie, ktorý dospel k inému názoru než odvolací súd. Ďalej uviedli, že namietali
absolútnu neplatnosť darovacej zmluvy a pre prípad posúdenia absolútnej neplatnosti navrhli zmenu
žalobynapojednávaní14.02.2017,ktorúzmenusúduznesenímnepripustil.Nepripusteniezmenyžaloby
žiadnym spôsobom neodôvodnil, s posúdením prípadnej absolútnej neplatnosti právneho úkonu sa
nevysporiadaldostatočneajehozáveryvychádzajúznesprávnehoprávnehoposúdeniaveci.Zotrvávajú
na názore, že darovacia zmluva, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcami a žalovanou 04.11.2002

podľa ich názoru nie je platný právny úkon z dôvodu, že v nej absentujú prvky darovacej zmluvy, a to
bezodplatnosť. Uvedený pojmový znak je naplnený vtedy, ak obdarovanému nevzniká nejaká právna
povinnosť poskytnúť za dar majetkovú hodnotu, t.j. hodnotu vyjadriteľnú v peniazoch. V darovacej
zmluve medzi žalobcami ako darcami a žalovanou ako obdarovanou je evidentne zakotvená povinnosť
zo strany žalovanej zabezpečovať žalobcom 1/ a 2/ bezplatné bývanie a užívanie rodinného domu, čo

už samo o sebe je majetková hodnota predstavujúca formu protiplnenia, keď sa jej prostredníctvom
malo od žalovanej darcom dostať majetkového ekvivalentu darovaných nehnuteľností (rozsudok NS SR
3Cdo/302/2009). Navrhovali preto, aby odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu zmenil a žalobe
vyhovel.

3. Žalovaná vo vyjadrení k odvolaniu žalobcov žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako vecne
správny potvrdiť. Uviedla, že pokiaľ sa žalobcovia domáhajú neplatnosti darovacej zmluvy, ide o zmluvu
zloženú z dvoch zmlúv, a to z darovacej zmluvy a zmluvy o zriadení vecného bremena, teda ide o dva
oddeliteľné právne úkony. Riadne a jasne oddeliteľný právny úkon darovania je v zmluve „bezvadný“ v
súladetaksustanoveniami§628anasl.akoajsvôľousignatárovzmluvy.Akouviedolprvoinštančnýsúd

vo vzťahu k tejto časti zmluvy, nejde o žiadnu vzájomnú podmienenosť a túto časť zmluvy možno oddeliť
od jej ostatnej časti, čo vyplýva nielen z označenia zmluvy, ale i jej obsahu. Práve časť zmluvy o zriadení
vecného bremena obsahuje osobný záväzok obdarovanej zabezpečiť darujúcim doživotnú opateru v
chorobe a starobe, teda opakujúcu sa právnu povinnosť súvisiacu so zriadením - obsahom vecného
bremena a nie s darovaním. Takto koncipované vecné bremeno nie je nijako vzájomne podmienené

s obsahom darovacej zmluvy a možno ho oddeliť od obsahu darovacej zmluvy, ktorá z tohto dôvodu
nemôže byť neplatná, relatívne ani absolútne pre absenciu podstatnej náležitosti, a to bezodplatnosti.
Za zarážajúce považovala, čo dokáže strana žalobcov za každú cenu vykonať na to, aby im bolo súdom
zadosťučinené. Predložili „hromadné vyhlásenie svedkov“, ku ktorým sa v minulosti správali neslušne,
dokonca sa s nimi dlhé roky nerozprávali. Na každom pojednávaní tvrdili, že ide o „skryté násilie“ za

múrmidomuaniktotoneviedosvedčiťazrazujenasvetelistplnýohovárania,osočovaniavočižalovanej
a jej rodine svedkami, ktorí už „zrazu vedia“, čo sa u nich malo diať a čo sa dialo. Výpovede svedkov
N., C. aj H. označila za klamstvo, k výpovedi starostu obce uviedla, že najprv ju chválil, aká je poctivá
a čestná a potom príde na súd a uvádza samé nepravdy. Uviedla, že smeti na cestu nevyhadzovala, jej
manžel ich vysypal na trávu za účelom, aby ich prehádzal do smetnej nádoby žalobcu, ktorý odniesol

kôš dozadu do dvora ku garáži, aby žalovaných vyprovokoval. Drevo odvážali zo svojej drevárky, nie
z kotolne, kde pred každým vykurovacím obdobím drevo nanosia, aby pomohli svokrovi a manželovej
krstnej, žalobcom žiadne drevo nevzali, všetko platia, palivo mali nachystané, no nemôžu čistiť pec,
zakúriť ani púšťať vodu, svietiť, pretože žalobcovia volajú ihneď políciu, vymýšľajú si, že ich fyzicky
napádajú a podobne. Pokiaľ tvrdia, že sú odkázaní na pomoc tretej osoby, zjavným spôsobom okrem

svojej výpovede uvedené nepreukázali, napriek tomu sa o nich zaujíma, no nemajú o jej pomoc ani
len najmenší záujem. Od začiatku roku 2015 sa útoky z ich strany vystupňovali až tak, že jej matka
vyčítala poberanie opatrovateľského príspevku a chcela, aby jej odovzdávala peniaze za opatrovateľský
príspevok, čo sú peniaze pre ňu. Povedala, že keď si to nezruší sama, tak to pôjde urobiť ona. Preto
osobne požiadala o odňatie nároku na príspevok k 31.03.2015 a do tohto dátumu vykonávali kontrolu

z ÚPSVaR Námestovo. Nikdy rodičom nenadávala, ani jej manžel, zopakovala, že to, čo robia oni,
obracajú teraz proti nim, aby šikanózne získali dar späť. Nikdy nepovedala, že rodičia budú bezdomovci,
nakoľko si je povinná vecného bremena a toto si plní. Žalobcovia bez vykonaného dokazovania si urobili
záver,žesaodsťahovalizH.zaprácou,čovžiadnomprípadeniejepravda.DoS.Y.sapresťahovali,abysa zlepšili a upokojili vzťahy, nedošlo k rozpadu rodiny, aby mala dcéra lepšie podmienky k rozvoju svojej
osobnosti, jej normálneho psychického a fyzického vývoja. Z vykonaného dokazovania je evidentné, že
ako dcéra darcov sa o nich príkladne starala, opatrovala, a to naozaj v čase, keď to potrebovala najmä

žalobkyňa 2/. Uvedené potvrdila aj svedkyňa Ing. Q.. Nebolo preukázané, že by sa voči svojim rodičom
správala tak, aby bola naplnená podstata požiadavky na vrátenie daru, naopak, z výpovedí manžela
a dcéry vyplýva, že i napriek tomu, že musela odísť z tejto domácnosti pre neznesiteľnosť správania
sa žalobcov, naďalej sa stará o doživotné bývanie darcov a to tým, že sa stará o predmetné darované
nehnuteľnosti. Vyjadrujúc sa k obsahu darovacej zmluvy zdôraznila, že nejde o zaopatrujúcu zmluvu, ale

ide o dar, kde prevzala osobný záväzok zabezpečiť darujúcim doživotne opateru v chorobe a starobe,
ide o osobný záväzok, čiže tento môže plniť jedine ona. S poukázaním na znenie ustanovenia § 630
OZ žiadala rozsudok prvoinštančného súdu ako správny potvrdiť a zároveň rozhodnúť o náhrade trov
celého konania.

4. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej uviedli, že po podaní odvolania im bolo

doručené uznesenie Okresného riaditeľstva policajného zboru, odboru kriminálnej polície 1. Oddelenie
vyšetrovania, Dolný Kubín zo dňa 26.04.2017, sp.zn. ORP-88/1-VYS-DK-2017, ktorým vyšetrovateľ PN
postupuje na priestupkové konanie ich oznámenie zo dňa 09.02.2017 z porušovania domovej slobody
žalovanou a jej manželom C. N.. Z pripojeného uznesenia vyplýva, že správanie sa žalovanej a s jej
súhlasom a vedomím aj jej manžela voči nim je správaním sa, ktoré možno kvalifikovať ako hrubo

porušujúce dobré mravy. Toto hrubé správanie sa žalovanej a jej manžela voči nim sa stupňuje aj
po podaní žaloby, ktorou sa žalobcovia domáhajú proti žalovanej vrátenia daru. Zastávajú názor, že
uznesenie potvrdzuje ich tvrdenie a skutkové okolnosti, ktoré ich viedli k podaniu žaloby. Negatívne
správanie sa žalovanej voči darcom sa nezmenilo ani po podaní žaloby, naopak, intenzita rastie,
vyjadrovanie sa žalovanej na ich osoby pred cudzími ľuďmi, ako vyplýva z obsahu výsluchu svedkov,

je dôkazom oprávnenosti ich podania.

5. V ďalšom vyjadrení žalobcovia uviedli, že v súvislosti s vyjadrením sa žalovanej na osoby svedkov
ako i na ich výpovede, ktoré bez akejkoľvek opory v dôkazoch označuje za klamstvo, resp. zhodnocuje
ich výpovede, treba poukázať na skutočnosť, že na pojednávaniach, na ktorých boli uvedení svedkovia

vypočutí, boli žalovaná aj právny zástupca prítomní, mali možnosť klásť otázky a ich svedkovia na ich
otázky zrozumiteľne odpovedať. Pravdivosť výpovedí svedkov vyvrátená nebola. Zdôraznili, že žiadny
zo svedkov Ing. H., Ing. K., C. ani N. nie sú v príbuzenskom vzťahu so žalobcami a nemali dôvod
nevypovedať pravdivo. Za dôvod odsťahovania sa žalovanej do S. Y. považovali lepšie možnosti jej
zamestnania a zlepšenia dochádzky jej dcéry do školy. Pokiaľ sa jedná o osobnú starostlivosť žalovanej,

opätovne poukázali na jej vyjadrenie na pojednávaní 04.02.2016 str. 8 prvý odsek zápisnice. Zdôraznili,
že hoci často dochádza do domu v H., ani raz sa na žalobcov nepýtala, či nepotrebujú pomoc, resp. na
ich zdravotný stav. Zopakovali, že správanie žalovanej k nim sa zmenilo, keď ju požiadali, aby dôchodok,
ktorý doposiaľ chodil na jej účet, bol poukazovaný na účet žalobcov. Odvtedy prestala mať o žalobcov
záujem a všemožne im znepríjemňuje užívanie rodinného domu. Čo sa týkalo odvozu dreva uprostred

vykurovacej sezóny, uviedli, že žalovaná býva v S. Y. v bytovke, teda jej drevo na zimu nie je potrebné,
jej tvrdenie, že údajne drevom vypomohli svokrovcom, nemá oporu vo vykonaných dôkazoch. Sama
uviedla,žedrevomalopochádzaťúdajnezosvokrovejhory,tedajenepravdepodobné,abysvokornemal
vlastné drevo na zimu. Ide o subjektívne tvrdenia žalovanej, ktoré svojou povahou sú bez právneho
významu. V správaní sa žalovanej voči žalobcom absentuje úcta a slušnosť. Za zásadné považovali a

upozornili na to, že žalovaná, hoci vie, že ich jediným príjmom je dôchodok, ktorý je nízky, majú výdavky
na lieky a žiadny iný majetok nevlastnia, žiada, aby ich súd zaviazal zaplatiť trovy konania, čo tiež svedčí
o jej charaktere a vzťahu k žalobcom.

6. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že pokiaľ ide o predložené uznesenie zo strany

žalobcov, ide o novotu v odvolacom konaní, na ktorú nie je možné prihliadať. Naviac z obsahu spisu je
evidentné, že žalobcovia podali viacero neopodstatnených trestných oznámení. Do zamknutých izieb
sa musela dostať kvôli teplote na peci, privolaní príslušníci policajnej hliadky odmietli ísť s ňou do domu.
Za otázne považovala, ako sa má o rodičov starať, keď absolútne odmietajú akúkoľvek pomoc.

7. Žalobcovia vo vyjadrení k vyjadreniu žalovanej zotrvali na tom, že žaloba je podaná oprávnene a na
všetkých svojich predchádzajúcich vyjadreniach.8. Žalovaná v ďalšom vyjadrení k vyjadreniu žalobcov uviedla, že predpokladom úspešného uplatnenia
vrátenia daru je okrem iného jednostranný právny úkon voči nej, kde jasne prejavia svoj názor a hlavne
záujem o vrátenie daru. Tento jednostranný úkon učinený nebol, výzvou ju len upozornili a pohrozili

v prípade opakovaného správania požadovaním vrátenia daru. Predmetný jednostranný právny úkon
si žalobcovia nechali na obsah samotnej žaloby, no tu namietala neurčitosť daného prejavu, nakoľko
zo žaloby nevyplýva jasné určenie daru, teda nehnuteľnosti, ktoré majú byť vrátené. Zastala názor, že
hmotnoprávna podmienka na vrátenie daru splnená nebola, preto označila žalobu za neodôvodnenú. K
dôvodom odťahovania sa sa vyjadril očitý svedok manžel žalovanej na pojednávaní 08.03.2017.

9. Dňa 17.03.2017 zaslala žalovaná odvolaciemu súdu listinu Rozhodnutie Vojenského útvaru 1037
Martin zo dňa 04.06.2017 o zastavení konania o priestupku vedené proti manželovi žalovanej.

10. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.), preskúmal vec v rozsahu vymedzenom v
podanom odvolaní a súc viazaný odvolacími dôvodmi (§ 379, § 380 C.s.p.) postupom bez nariadenia

pojednávania podľa § 385 C.s.p. a contrario odvolaním napadnuté rozhodnutie prvoinštančného súdu
zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie postupom podľa § 389 ods. 1 písm. c) v
súvislosti s ust. § 391 ods. 1 C.s.p..

11. Po preskúmaní veci odvolací súd dospel k záveru, že prvoinštančný súd nevykonal dostatočné

dokazovanie na riadne zistenie skutkového stavu a následne vec nesprávne právne posúdil. Ako
primárny dôvod zamietnutia žaloby označil nesprávnosť formulácie žalobného petitu, zakladajúcu
nevykonateľnosť rozsudku vydaného na jeho základe. K uvedenému je potrebné uviesť, že v prípade
nevykonateľnosti petitu ide o vadu žaloby, ktorú je potrebné odstraňovať postupom podľa § 129 C.s.p.
a nasl. Ide o procesnú vadu, zakladajúcu procesné a nie hmotnoprávne následky. V tejto súvislosti je

tiež potrebné uviesť, že požiadavku, aby zo žaloby bolo zjavné, čoho sa žalobca domáha, nemožno
vykladať tak, že by bol povinný urobiť návrh znenia výroku rozsudku súdu, ide iba o to, aby zo žaloby bolo
možné zistiť, čoho sa žalobca domáha, ak v žalobe presne, určite a zrozumiteľne označí spôsob určenia
právneho vzťahu rozhodnutím súdu alebo povinnosť, ktorá má byť rozhodnutím súdu žalovanému
uložená. Súd nepochybí, pokiaľ použitím iných výrazov vyjadrí vo svojom výroku rovnaké práva a

povinnosti, ktorých sa žalobca domáha. Súd totiž rozhoduje o tom, ako bude formulovaný výrok jeho
rozhodnutia, žalobou žalobcu na znenie výroku rozhodnutia viazaný nie je (rozsudok Najvyššieho súdu
SR sp.zn. 2Cdo/8/2005).

12. Pokiaľ ide o druhý sekundárny dôvod zamietnutia žaloby, v ktorom súd uviedol, že i správanie sa

darcov je príčinou nevhodného správania sa obdarovanej, ktoré z tohto dôvodu nemožno vyhodnotiť
ako jediné správanie porušujúce dobré mravy, ani s týmto dôvodom sa odvolací súd vychádzajúc z
výsledkov doposiaľ vykonaného dokazovania nestotožnil a považoval ho za predčasný. Vzhľadom tiež
na citovú, osobnú, ako aj majetkovú prepojenosť svedkov C. N. a T. N. k žalovanej i za nepodložený.
Z nepochopiteľných a prvoinštančným súdom nevysvetlených dôvodov ponechal bez povšimnutia

výpovede v ďalšom konaní vypočutých svedkov Ing. K., Ing. H., N. a C., ktoré síce citoval v napadnutom
rozhodnutí, avšak v rámci hodnotenia dôkazov na ne neprihliadol. Za pochybenie prvoinštančného súdu
odvolací súd považuje tiež skutočnosť, že i napriek tomu, že v predchádzajúcom zrušujúcom uznesení
uložil vykonať dokazovanie prebratím v spise pripojených CD nosičov, predmetný dôkaz prvoinštančný
súd nevykonal a ani neumožnil stranám sporu sa k týmto dôkazom vyjadriť.

13. Práve z týchto dôvodov odvolací súd opätovne zrušil rozsudok prvoinštančného súdu, vec mu vrátil
na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, nakoľko vzhľadom na vzdialenosť bydliska strán sporu od sídla
krajského súdu nepovažoval za účelné doplňovať dokazovanie odvolacím súdom.

14.Odvolacísúdzdôrazňuje,žepodľa§391ods.2C.s.p.,akbolorozhodnutiezrušenéavecvrátenána
ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.

15. Z uvedeného ustanovenia jednoznačne vyplýva, že prvoinštančný súd bez ohľadu na subjektívne
pocity konajúceho sudcu je povinný postupovať v zmysle odvolacím súdom vysloveného právneho

názoru a naznačeného postupu, inak porušuje zákon. Napokon už v predchádzajúcom zrušujúcom
uznesení odvolací súd naznačil, že pokiaľ i prípadné správanie darcov môže byť a je príčinou
nevhodného správania sa obdarovanej voči nim, je potrebné zohľadňovať predovšetkým tú skutočnosť,
že žalobcovia ako darcovia sú rodičmi žalovanej, ako dcére jej poskytli darom, teda bezodplatnenehnuteľnosti, ktoré nadobudli počas života, ktoré vybudovali. Byť by i ich správanie voči žalovanej
nebolo podľa výpovedí svedkov T. a C. N. vhodné, nemožno tolerovať to, že žalovaná sa voči nim správa
prinajmenšom v takej intenzite a takým spôsobom, ako bolo preukázané, či už z pripojených CD nosičov

alebo výsluchov svedkov. Z doposiaľ vykonaného dokazovania totiž jednoznačne vyplýva, že v správaní
žalovanej nechýba iba úcta a tolerancia, ale základná slušnosť a spolupatričnosť. V tejto súvislosti
odvolací súd v ďalšom poukazuje na dôvody svojho predchádzajúceho zrušujúceho uznesenia, ktoré
nepovažuje za potrebné opakovať.

16. Pokiaľ sa týka žalobcami namietanej neplatnosti darovacej zmluvy, v tomto smere sa odvolací súd
plnestotožnilsvyslovenýmprávnymnázoromzostranyprvoinštančnéhosúduvnapadnutomrozhodnutí
o tom, že vo vzťahu medzi darovacou zmluvou a zmluvou o zriadení vecného bremena nejde o žiadnu
vzájomnú podmienenosť, obe zmluvy možno od seba vzájomne oddeliť. Pokiaľ žalovaná prevzala na
seba osobný záväzok žalobcom poskytovať doživotnú opateru v chorobe a starobe, ide o povinnosť
súvisiacu so zriadením vecného bremena a nie s darovaním.

17. K námietke žalovanej o tom, že jednostranný právny úkon darcu smerujúci k vráteniu daru, nemôže
byť obsahom žaloby ako procesného úkonu, odvolací súd dodáva, že podľa ustálenej judikatúry
právny úkon darcu môže byť obsiahnutý v žalobe. V takom prípade nastávajú jeho právne účinky
okamžikom, kedy bola žaloba doručená obdarovanému (rozsudok NS ČR zo dňa 12.12.2002 sp.zn. 22

Cdo/1620/2001).

18. V nadväznosti na uvedené v podrobnostiach odkazujúc na dôvody predchádzajúceho zrušujúceho
uznesenia odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu ako predčasný zrušil, vec mu vrátil na
ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Mal za to, že prvoinštančný súd jednak nevykonal vo veci

dostatočné dokazovanie, jednak svedecké výpovede nevyhodnotil vo vzájomných súvislostiach.
Svedecké výpovede svedkov, ktorí sú citovo, osobne a majetkovo prepojení na žalovanú, povýšil nad
výpovede nezaujatých svedkov, ktorí nie sú v žiadnom pomere k stranám sporu. Neoznačil jediný dôkaz,
z ktorého odvodil, že správanie žalovanej je len reakciou na nevhodné správanie žalobcov a neuviedol,
o aké konkrétne dobré mravy porušujúce správanie išlo.

19. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný

zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, aka) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s . p.)
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 C. s. p.)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 C. s. p.)

Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.