Uznesenie ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Thursday, January 8, 2020

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19Co/171/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 3512210412
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 01. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beáta Čupková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2020:3512210412.1

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr.
Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v právnej veci žalobcu S., K.., so sídlom S. XX, C.,
IČO XX XXX XXX, proti žalovanému K. Q., zastúpenému Z. K. K. Q., so sídlom T. H. XX, C., o náhradu
majetkovej škody a nemajetkovej ujmy, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Nové Mesto
nad Váhom, č. k. 7C/293/2012-136 zo dňa 09. februára 2015, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcu na prerušenie konania. Dospel k
záveru, že opätovný návrh žalobcu na prerušenie konania zo dňa 16.05.2014 nie je dôvodný. Žalobca
vo svojom podaní na prerušenie konania neuviedol žiadne konkrétne skutočnosti, ktoré by spochybnili
správnosť postupu súdu konať nestranne a bez prieťahov. Ničím neodôvodnil ako zákonný sudca môže

byť svojím rozhodnutím priamo dotknutý vo svojich právach, aké konkrétne poznatky mal získať mimo
dokazovania a z akého dôvodu by mal byť k stranám sporu vo vzťahu ekonomickej závislosti. Žaloby
dotknutých osôb podľa zákona č. 514/2003 Z .z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone
verejnej moci, sú vždy nárokmi voči štátu a táto skutočnosť nezakladá pochybnosť o tom, že sudca bude
postupovať nestranne a nezávisle. Samotné podanie sťažnosti žalobcu na Ústavný súd SR automaticky
nemôže byť dôvodom na prerušenie konania. Zdôraznil, že uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo

dňa 17.10.2012, č. k. 17NcC/338/2012-11, bolo právoplatne rozhodnuté o námietke zaujatosti a toto
rozhodnutie je vykonateľné a pre súd záväzné a bez existencie odkladu vykonateľnosti uvedeného
rozhodnutia, nie je daný dôvod na prerušenie konania. O návrhu na prerušenie konania rozhodol podľa
§ 109 ods. 1 písm. b), ods. 2 písm. c) a §7 ods. 2 O.s.p..

2.Protitomutouzneseniupodalvzákonomstanovenejlehoteodvolaniežalobca zdôvodovpodľa

§ 221 ods. 1 písm. h) v spojení s § 205 ods. 2 písm. a), c), b) a f) O.s.p. Súdu prvej inštancie vytýkal,
že v odôvodnení uznesenia nie je uvedené, prečo sa súd prvej inštancie domnieval, že neboli splnené
podmienky na prerušenie konania, z ktorého dôvodu považuje rozhodnutie v zmysle ustálenej súdnej
praxe s odvolaním sa na Nález Ústavného súdu sp. zn. III. ÚS 25/06, za nepreskúmateľné. Vyjadril
nesúhlas s tvrdením súdu prvej inštancie, že návrh na prerušenie konania nepodporil žiadnymi dôkazmi,
keď návrh na prerušenie konania podal spolu s ústavnou sťažnosťou. Zastával názor, že riadne a

včas požiadal o prerušenie konania. Zároveň uskutočnil podanie, z ktorého vyplýva, že sudcu, ktorému
bola vec pridelená na prejednanie, je potrebné z konania vylúčiť. Zotrval na tvrdení, že v prejednávanej
veci nemožno sudcu považovať za nestranného, pričom poukázal na skutkovo a právne rovnaké
iné veci, v ktorých odvolacie súdy, Krajský súd v Nitre, Krajský súd v Trnave a Krajský súd v Prešove,
vylúčili z prejednávania veci všetkých sudcov príslušných súdov prvej inštancie. S vedomím, že názor
odvolacieho súdu v prejednávanej veci neobstojí pre rozpor s rozhodovaním iných odvolacích súdov,

Ústavného súdu a Európskeho súdu pre ľudské práva a s vedomím, že žalobca
podal ústavnú sťažnosť v súvislosti s rozhodnutím odvolacieho súdu, nie je podľa názoružalobcu prípustné, aby sa v konaní naďalej pokračovalo a rozhodoval vylúčený sudca. Preto malo
byť konanie prerušené až do rozhodnutia Ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu.
S poukazom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací súd zrušil uznesenie súdu prvej inštancie a vec

mu vrátil na ďalšie konanie.

3. Po vydaní napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie a podaní odvolania žalobcom, pred
predložením veci odvolaciemu súdu, došlo k zmene právnej úpravy sporového konania, keď dňa
01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len "CSP"),

ktorý okrem iného zrušil zákon č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (O.s.p.). V prechodných
ustanoveniach (§ 470 ods. 1, ods. 2) CSP stanovil, že ak neustanovuje inak, platí tento zákon aj na
konania začaté predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti, avšak s tým, že právne účinky úkonov, ktoré
v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona, zostávajú zachované. V zmysle
tohto ustanovenia odvolací súd posudzoval včasnosť a dôvodnosť odvolania podľa ustanovení O.s.p.,
procesne však odvolací súd postupoval už podľa nových procesných ustanovení CSP.

4. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia
odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že uznesenie súdu prvej inštancie
je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, ods. 2 CSP.

5. Podľa § 162 ods. 1 písm. a) CSP, súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je
v tomto konaní oprávnený riešiť.

6. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP, súd konanie preruší ak, pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru,
že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému

súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania.

7. Podľa § 164 CSP, ak súd neurobí iné vhodné opatrenia, môže konanie prerušiť, ak prebieha súdne
alebo správne konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu,
alebo ak súd dal na také konanie podnet.

8. V prejednávanej veci bolo uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 17.10.2012, č. k.
17NcC/338/2012-11 právoplatne rozhodnuté o tom, že vec konajúca sudkyňa Okresného súdu Nové
Mesto nad Váhom Mgr. Stanislava Miklánková, nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania v tejto
veci, nakoľko odvolací súd nezistil dôvody na jej vylúčenie.

9. Z tohto vyplýva, že o námietke zaujatosti vznesenej voči zákonnému sudcovi už odvolací súd
rozhodovalanasvojomnázorenemádôvodničmeniť.Pretoneobstojanámietkyzostranyžalobcuvtom
smere, že týmto postupom ako prvoinštančného, tak odvolacieho súdu boli porušené práva žalobcu na
zákonného sudcu. Subjektívny názor žalobcu o zaujatosti zákonného sudcu nič nemení na skutočnosti,

že o takomto jeho návrhu už bolo Krajským súdom v Trenčíne rozhodované, týmto rozhodnutím sú
viazané strany sporu s tým, že obsahom vznesenej námietky zaujatosti sa odvolací súd už zaoberal,
preto žalobcova žiadosť o prerušenie konania s poukazom na § 109 ods. 1 písm. b) O.s.p., účinného
do 30.06.2016 neobstojí. Čo sa týka samotnej námietky ohľadom rozhodovania vylúčeným sudcom,
dôvodom na vylúčenie sudcu nie je bez ďalšieho ani to, že vykonáva súdnictvo na súde, ktorý údajne

podľa tvrdenia žalobcu svojím nesprávnym úradným postupom v inej právnej veci založil zodpovednosť
žalovaného za majetkovú a nemajetkovú ujmu v zmysle zákona č. 514/2003 Z. z..

10. Čo sa týka postupu podľa § 164 CSP, odvolací súd poukazuje na tú skutočnosť, že v tomto
prípade sa jedná o možnosť tzv. fakultatívneho prerušenia občianskeho súdneho konania, čo znamená,

že súd v tomto prípade (na rozdiel od situácie upravenej v § 162 ods. 1 písm. a) CSP, čo však nie je
prejednávaný prípad, kedy je povinný prerušiť svoje konanie, lebo jeho rozhodnutie závisí od otázky,
ktorú v tomto konaní nie je oprávnený riešiť), nemusí (nie je povinný) konanie prerušiť ani vtedy, ak
prebieha iné občianske súdne konanie, kde sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre výsledok jeho
konania. Okrem toho, podanie sťažnosti na Ústavný súd predstavuje mimoriadny opravný prostriedok

s tým, že konanie pred Ústavným súdom nespadá pod definíciu "prebiehajúceho občianskeho súdneho
konania" tak, ako to deklaruje § 164 CSP. Zároveň odvolací súd zdôrazňuje, že ak súd v zmysle § 162
ods. 1 písm. a) CSP nepreruší konanie, neodníme týmto postupom účastníkovi možnosť konať pred
súdom.11. Na základe uvedeného, odvolací súd považoval za nedôvodné námietky žalobcu v odvolaní na
nepreskúmateľnosť uznesenia súdu prvej inštancie, na jeho názory ohľadne požiadaviek, rozhodných

pre posúdenie otázok, či je sudca vylúčený z prejednávania a rozhodnutia vo veci, ako
aj námietky na rozhodnutia iných súdov, týkajúce sa skutkovo a právne obdobných vecí.

12. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

13. Rozhodnutie bolo senátom Krajského súdu v Trenčíne prijaté jednomyseľne

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,

v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)
(§ 428 CSP).