Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Thursday, June 5, 2019

Súd: Okresný súd Humenné
Spisová značka: 7C/16/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8318201787
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 06. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Tomášová

ECLI: ECLI:SK:OSHE:2019:8318201787.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

A. súd L. sudkyňou G.. G. X. v právnej veci žalobkyne: D. O., nar. XX.XX.K., trvale bytom K. XX L.Ž. P.

W. Č..XX, zast. T. U., advokátkou, A. 3, XXX XX L., proti žalovanému: D. U., nar. XX.XX.K., trvale bytom
E. K./XX, K. XX L., t.č. bytom H. K./K., K. XX L., zast. G.. J. Práznovským, advokátom, Ul. XX. P. 1, XXX
XX L., o vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške XX XXX,- eur, takto

r o z h o d o l :

V. je p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni sumu XX XXX,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške X %
ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia, a to všetko do X dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

V. vo zvyšnej časti z a m i e t a.

V. vo vzťahu k žalovanému p r i z n á v a náhradu trov konania v plnom rozsahu s tým, že o výške trov
konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

X. Žalobkyňa sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa XX.XX.XXXX domáhala vydania rozhodnutia,
ktorým by sú žalovanému uložil zaplatiť jej sumu XX XXX,- eur spolu s úrokom z meškania vo výške X
% ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a zaviazal ho na náhradu trov konania.

E. žaloby odôvodnila tým, že v septembri XXXX predala byt v H. a mala záujem o kúpu bytu v L.. V. sa

o tom svojej priateľke H. D.. E. jej, že jej dlhoročný kamarát D. U. vie zabezpečiť kúpu bytu v dražbe. D.
ísť o dvojizbový tehlový byt s balkónom na Š. S. v L. za cenu XX XXX,- eur. H. D. povedala, že má o
tento byt záujem a ona jej povedala, že jej má poslať svoje osobné údaje a mám zaplatiť XXX.- eur ako
vstupný poplatok do dražby. U. v tom čase pracovala v Z., dohodli sa, že túto sumu uhradí ona a ona
jej peniaze vráti, čo sa aj stalo. U. cenu mala zaplatiť na účet žalovaného, ktorého číslo jej dala H. D. a
povedala jej, že o kúpe bytu nemá nikomu hovoriť, lebo ak bude viac záujemcov, jeho cena sa zvýši. E.
pokynov H. D. na účet číslo M.: H. vedený v H. sporiteľni, a s. na meno D. U. vložila dňa XX.XX.XXXX

sumu X XXX,- eur. dňa XX.XX.XXXX sumu X XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX sumu X XXX,- eur
a dňa XX.XX.XXXX sumu X XXX - eur. H. D. jej oznámila, že všetko je zariadené a mám čakať už len
na podpísanie zmluvy na byt.

A. sa pani D. dožadovala, kedy dostane zmluvu na byt, ona jej stále opakovala, že všetko je v poriadku,
len má čakať. I. XX.XX.XXXX jej zatelefonovala, že byt stále nemá a začína mať podozrenie, že ide o
podvod. E. jej, že sa nemá obávať, lebo D. U. je jej dlhoročný kamarát, že ona to u neho preverí. J.

jej telefonovala, že byt sa predal inému záujemcovi, ale že žalovaný jej zoženie v dražbe iný byt. E.
jej, že o to nemá záujem a chce, aby jej žalovaný vrátil všetky peniaze, ktoré mu za byt zaplatila. H.
D. jej povedala, že to oznámila žalovanému a on povedal, že peniaze vráti do X mesiacov na jej účet.
U. do júna XXXX peniaze na účet nedostala, domáhala sa osobného stretnutia so žalovaným. To sauskutočnilo v byte H. D. za jej prítomnosti. Na tomto stretnutí žalovanému povedala, že ak jej nevráti
peniaze, podá trestné oznámenie na políciu. V. ju ubezpečoval, že on to celé berie na seba, vybaví si
úver z E. stavebnej sporiteľne a celú sumu XX.XXX,- eur jej vráti, ale bude to trvať dva až tri mesiace. Do

dnešného dňa jej však nevrátil ani časť z tejto sumy. I. XX.XX.XXXX na A. kriminálnej polície OR PZ v
L. podala trestné oznámenie pre podozrenie zo spáchania trestného činu podvodu. I. XX.XX.XXXX bolo
vyšetrovateľkou A. kriminálnej polície A. riaditeľstva E. zboru v L. voči žalovanému vznesené obvinenie
za pokračovací zločin podvodu.

Má za to, že žalovaný od nej vylákal zaplatenie kúpnej ceny za byt, ku kúpe ktorého nedošlo, peniaze
jej nevrátil, čím sa na jej úkor bezdôvodne obohatil o sumu XX XXX,- eur. E. § 451 ods. X,X A.
zákonníkaktosanaúkorinéhobezdôvodneobohatí,musíbezdôvodnéobohatenievydať.Y.obohatením
je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho dôvodu
alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých
zdrojov. U. žalovaný jej sumu XX XXX,- eur po výzve zo dňa XX.XX.XXXX nevrátil, žiada o zaplatenie

úrokov z omeškania vo výške zákonnej sadzby úroku z omeškania pre občianskoprávne vzťahy podľa
§ 517 A. zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. XX/XXXX Z.z. od prvého dňa omeškania
až do zaplatenia.

X. Žalovaný s podanou žalobou nesúhlasil a žiadal ju zamietnuť.

X. Súd sa oboznámil so žalobou a jej prílohami, uznesením A. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdením A. zo
dňa XX.XX.XXXX, upovedomením A. zo dňa XX.XX.XXXX, potvrdeniami o hotovostných výberoch a
vkladoch, písomnými vyjadreniami strán sporu, prednesmi právnych zástupcov strán sporu a zistil tento
skutkový stav veci:

X. Podľa potvrdenia A. č.p. A.-HE-A.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, žalobkyňa podala oznámenie
vo veci podvodu na neznámeho páchateľa.

X. Z uznesenia A. č.p. A.-HE-A.-XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že bolo vznesené obvinenie

voči žalovanému podľa § 206 ods. X X. poriadku za pokračovací zločin ,,E.“ podľa § 221 ods. 1, ods. 2,
ods. X písm. c) X. zákona lebo na podklade zistených skutočností bol dostatočne odôvodnený záver, že
v období od októbra XXXX do júna XXXX v L. pod zámienkou sprostredkovania kúpy dvojizbového bytu
nachádzajúcehosanaS.Š.vL.vdražbevylákalpostupneodD.O.zL.P.W.,okr.L.finančnéprostriedky
v celkovej výške najmenej XX XXX,- eur, z ktorých sumu vo výške XXX,- eur mu D. O. uhradila

prostredníctvom H. D. z L. v hotovosti a zvyšnú časť finančných prostriedkov vložila na bankový účet
čísloM.H.vedenýnamenoD.U.atodňaXX.XX.XXXXvovýškeXXXX,-eur,dňaXX.XX.XXXXvovýške
X XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur, doposiaľ
však kúpu tejto nehnuteľnosti nesprostredkoval a nezabezpečil, poskytnuté finančné prostriedky jej ani
sčasti nevrátil, čím tak svojim konaním D. O. z L. P. W., okr. L. spôsobil škodu v celkovej výške najmenej

XX XXX,- eur.

I. XX.XX.XXXX bola v procesnom postavení svedka - poškodeného vypočutá D. O. z L. P. W.. D. do
zápisnice pred vyšetrovateľom PZ uviedla, že v minulosti bola vlastníčkou nehnuteľnosti- bytu v H., ktorý
však asi pred troma rokmi predala. Po jeho predaji sa presťahovala k mame do rodinného domu v L. P.

W., okr. L. a hľadala si byt v L.. O tom, že zháňa byt vedeli jej blízki a tiež kamarátka H. D. z L.. X. jej
raz spomenula, že existuje možnosť kúpiť byt v dražbe cez jej známeho D. U. z I. v L.. P., ktorá mala byť
predmetom sprostredkovania kúpy v dražbe špecifikovala ako dvojizbový tehlový byt s balkónom na 1.
poschodí na Š. S. v L., pričom tieto informácie jej o byte poskytla H.X. D.. E. boli také, že ona poskytne
finančné prostriedky do dražby a má mlčať, aby sa vyhli tomu, že sa do dražby prihlási viac záujemcov

o byt, čo môže navýšiť jeho cenu. D. uviedla, že v októbri XXXX, keď sa pracovne zdržiavala v Z., kde
pracuje dlhodobo v oblasti opatrovateľských služieb ju kontaktovala D. s tým, že ak chce do dražby
vstúpiť, musí zaplatiť dražobnú zábezpeku vo výške XXX,- eur. X. finančné prostriedky za ňu zaplatila
D. s U. a po jej návrate na H. sa s nimi vyrovnala. D. z jej výpovede vyplynulo, že všetky veci týkajúce
sa kúpy bytu cez D. U. v dražbe preberala a vybavovala len so H. D.. Od nej mala informácie aj o tom,

kedy a kde má poslať peniaze, na aký účet a v akej sume. A. sumy XXX,- eur, ktorá predstavovala prvú
zaplatenú sumu- dražobnú zábezpeku poskytla finančné prostriedky na kúpu bytu v dražbe nasledovne:
dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX vo
výške X XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur, všetko vkladom finančných prostriedkovna bankový účet č. M. H.. J. na bankový účet zdokladovala poškodená ešte pri spisovaní zápisnice o
trestnom oznámení. H. X XXX,- eur bola podľa informácií, ktoré jej poskytla D. poslednou splátkou za
byt, byt mal byť vyplatený a D. U., ktorý odchádzal v tom čase do Z. jej už prostredníctvom H. len mal

oznámiť, kedy sa treba prísť podpísať dokumenty, aby sa byt napísal na ňu. U. dlhšiu dobu nemala
ani byt ani peniaze, začala čoraz viac naliehať, aby sa záležitosti dali do poriadku a žiadala vrátenie
finančných prostriedkov. D. jej sprostredkovala stretnutie s U., ktorý jej oznámil, že byt sa už predal
inému záujemcovi, ale zháňa pre ňu ďalší byt, ale keďže ona už o ďalšiu spoluprácu s menovaným
nemala záujem, žiadala vrátenie finančných prostriedkov a pohrozila, že ak sa situácia nebude riešiť,

podá na polícii trestné oznámenie. J. jej U. ponúkol ešte možnosť, že peniaze jej vráti, ale bude musieť
čakať dva až tri mesiace, lebo si potrebuje zobrať úver z E. stavebnej X sporiteľne. E. v tom videla jedinú
šancu, ako sa dostať k peniazom, ktoré na kúpu bytu poskytla a preto s tým súhlasila. No keďže ani v
sľúbenom čase jej U. peniaze nevrátil, podala trestné oznámenie. Na záver uviedla, že nikdy nebola na
žiadnej obhliadke bytu, nikdy jej takáto možnosť ani zo strany U. ani zo strany D. nebola ponúknutá.

I. XX.XX.XXXX bol vykonaný výsluch svedka H. D. z L., z ktorej výpovede vyplynulo , že D. O. pozná
veľmi dlhú dobu, ešte z čias, keď ich rodiny bývali v meste H. a aj keď sa na istý čas vzájomne odmlčali,
potešila sa, keď sa dozvedela, že D. O. má v pláne kúpiť si byt v L.. U. sama v minulosti riešila nové
bývanie po rozvode, vedela o možnosti kúpy bytu v dražbe, s čím jej v minulosti pomáhal jej dlhoročný
kamarát D. U. z L.. Aj keď jej osobne taká kúpa nevyšla, podujala sa, že sa na takúto možnosť opýta

D. U.. E. ho oslovila s takouto požiadavkou a on ju po istom čase a preverení tejto možnosti u nejakých
svojich známych kontaktoval s tým, že taká možnosť je. V. ju informovať a vysvetlil jej ďalšie podmienky,
z ktorých hlavnou bolo zloženie zábezpeky a odovzdanie potrebné dokumentov a papierov. E. sa už
len malo „prihadzovať“ , aby ich ponuka bola vyššia ako ponuka ostatných záujemcov. D. podmienkou
bolo o tom veľa nerozprávať, aby sa to nerozkríklo a aby ich pri kúpe bytu nepredbehli iní záujemcovia.

S., že vo veci kúpy bytu pre poškodenú O. bola len sprostredkovateľ, lebo poškodená dovtedy D. U.
nepoznala. J. ďalšie kroky ohľadne sprostredkovania kúpy bytu riadil U., ktorý vždy povedal, kedy, koľko
peňazí a akým spôsobom je potrebné zaplatiť a ako sa bude ďalej postupovať vo veci. E. jej vedomostí
poškodená posielala peniaze na nejaký účet, číslo uviesť nevedela. E. boli na účet posielané s výnimkou
prvej splátky, resp. dražobnej zábezpeky vo výške asi XXX,- eur, ktorá bola zaplatená v hotovosti a na

zaplatenie ktorej dala podľa jej vyjadrenia dokopy peniaze ona s U., keďže poškodená bola odcestovaná
v Z., kde pracuje. E. im potom poškodená vrátila, detaily uviesť nevedela. O priebehu dražby a o procese
sprostredkovania kúpy bytu cez dražbu ju aj poškodenú U. informoval všeobecnými informáciami v
zmysle, že sa na veci pracuje, že sa posunuli do ďalšieho kola a podobne. V závere už len povedal, že
to nevyšlo, lebo dal niekto vyššiu ponuku. K tomu, ktorú konkrétnu nehnuteľnosť mal U. sprostredkovať

uviedla, že podľa jeho vyjadrenia išlo o dvojizbový byt na Š. S.. K tomu, či skutočne niečo vo veci dražby
U. aj robil sa vyjadriť nevedela. I., že celkovo poskytla poškodená v súvislosti so sprostredkovaním kúpy
bytusumuokoloXXXXX,-eur,presnetouviesťnevedela.Potom,čosaukázalo,žezosprostredkovania
kúpy bytu nič nebude, pri stretnutí ponúkol U. poškodenej dve riešenia- buď počkať na ďalší byt alebo
jej peniaze vráti, ale je potrebné počkať, lebo si na vrátenie finančných prostriedkov musí zobrať úver.

V závere svojej výpovede uviedla, že podľa jej vedomostí poškodená O. dodnes nemá žiadne peniaze
a ani byt, čo ju mrzí, lebo jej chcela pomôcť, netušila ako to celé dopadne a ako sa to skomplikuje. Na
U. sa obrátila len preto, že takúto možnosť kúpu bytu v dražbe ponúkol dávnejšie aj jej, a že chcela
pomôcť poškodenej.
Do vyšetrovacieho spisu boli zabezpečené aj informácie zo H. sporiteľne, a.s. Y. týkajúce sa bankového

účtu číslo v tvare M. H., z ktorej bolo zistené, že tento účet je osobným účtom vedeným na meno D. U.,
bol založený dňa XX.XX.XXXX a dispozičné právo k tomuto účtu majú D. U. ako majiteľ a Y. C., ktorá je
na tomto účte vedená ako disponent od XX.XX.XXXX, teda od jeho založenia. V. boli do vyšetrovacieho
spisu zabezpečené výpisy z predmetného účtu. H. z nich vyplývajúce súhlasia s výpoveďou poškodenej
D. O. a potvrdili, že dňa XX.XX.XXXX bol na tento účet pripísaný vklad vo výške X XXX,- eur so správou

pre príjemcu D. O., dňa XX.XX.XXXX vklad vo výške X XXX,- eur s rovnakou správou, dňa XX.XX.XXXX
vklad vo výške X XXX,- eur a dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur s totožnými správami ako v
predchádzajúcich dvoch prípadoch.

X. Z predloženého výpisu z účtu vedeného v H. sporiteľni, a.s., č.ú. H., majiteľ D. O., vyplýva, že dňa

XX.XX.XXXX vykonala žalobkyňa výber vo výške X XXX,- eur, dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur
dňa XX.XX.XXXX vo výške X XXX,- eur. V uvedené dni boli tieto finančné prostriedky vložené na účet
č. H..X. Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že on D. O. neponúkal, že jej vybaví byt,
ale túto požiadavku predniesla ona sama H. D., po čom ho menovaná oslovila ohľadne kúpy bytu. P. bol
vo veľmi dobrom priateľskom vzťahu k notárovi G.. Ladislavovi J., snažil sa kúpu bytu cez nejakú dražbu

sprostredkovať pre D.Z. O.. G.. J. mu potom naozaj ako notár, ktorý prichádza do styku s dražbami a
prevodmi nehnuteľností, zabezpečenie nejakého bytu prisľúbil za cenu XX XXX,- eur. X. sa aj stalo a D.
O. na jeho účet previedla peniaze, ktoré on následne osobne odovzdal G.. O. J. v prítomnosti svedka
E. O.. Že byt vybavoval prostredníctvom G.. O. J., ktorý za byt aj prevzal peniaze D. v čiastke XX XXX,-
eur, o tom majú vedomosť aj ďalší svedkovia. P. G.. O. J. následne zomrel, D. O. by sa nemala domáhať

vrátenia peňazí od neho, ale od dedičov G.. O. J..

X. Právna zástupkyňa žalobkyne vo svojom prednese uviedla, že v danom prípade aj z trestného spisu aj
v tomto konaní predloženými dokladmi bolo preukázané, že na účet žalovaného boli vyplatené finančné
prostriedky vo výške XX XXX,- eur s tým, že sa malo jednať o kúpnu cenu bytu, ktorý mal zabezpečiť
žalovaný. E., že vzhľadom na uvedené, na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, a

to tým titulom, že prijal plnenie bez právneho dôvodu, a týmto titulom sa v tomto konaní aj žalobkyňa
svojho nároku domáha.

Z trestného spisu a z vykonaného dokazovania v trestnom konaní, ktoré je vedené voči žalovanému,
vykonaným dokazovaním bolo jednoznačne preukázané, že finančné prostriedky, ktoré žalobkyňa

žalovanému zaplatila, žalovaný použil na stávkovanie a vyplatil ich spoločnosti B., teda nie je ani tvrdenie
žalovaného ohľadom toho, že tieto finančné prostriedky poskytol notárovi J. preukázané a relevantné,
pretože nakoľko ich poskytol inde, nemohol ich poskytnúť danej osobe. X. bolo preukázané, že byt, ktorý
mal byť predmetom odkúpenia zo strany žalobkyne na S. Š., nikdy nebol predmetom dražby, na základe
ktorej by mohla žalobkyňa tento byt nadobudnúť.

X. Právny zástupca žalovaného vo svojom prednese uviedol, že v danom prípade je jednoznačné,
že na strane žalovaného nedošlo k bezdôvodnému obohateniu, nakoľko vzťah bol medzi p. D., a to
ohľadom sprostredkovania kúpy bytu, a preto sa to možno javí ako dosť nezvyčajné, ale žalovanou v
tomto konaní mala byť p. D., a nie p. U.. P. ísť v žiadnom prípade o nárok na vydanie bezdôvodného

obohatenia, pretože tieto finančné prostriedky boli poskytnuté za účelom sprostredkovania kúpy bytu,
ktorý obstarávala p. D.. P. je možné obísť aj tú skutočnosť, že tieto finančné prostriedky následne
žalovaný poskytol inej osobe, a to p. J., ktorý mal v konečnom dôsledku aj kúpu bytu alebo odpredaj
bytu zabezpečiť ako notár. V danom prípade sprostredkovateľka, teda p. D., zodpovedá za tento stav,
ktorý nastal, pričom zo strany žalobkyne žalovaný nebol nikdy oslovený priamo, aby jej sprostredkoval

byt, on je iba akýmsi medzičlánkom, ktorý bol použitý v konečnom dôsledku na to, aby sa táto transakcia
udiala, ku ktorej v konečnom dôsledku ani nedošlo, čo žalovaný nepopiera.

Aj z trestného spisu vyplýva iná skutočnosť, a to, že naozaj žalovaný finančné prostriedky v určitom
balíku poskytol p. J., kde bol v tomto konaní vypočutý aj svedok, ktorý danú skutočnosť potvrdil.

E. na znenie § 733 A. zákonníka, s poukazom na § 735, kde v tomto kontexte práve p. D. má niesť
dôsledky daného konania v danom spore, kde ona vlastne mala zabezpečiť sprostredkovanie odkúpenia
bytu vo vzťahu k žalobkyni.

XX. Podľa § 45X ods. 1 a X zákona č. XX/XXXX Zb. A. zákonníka ( ďalej len ,,A. zákonník“), kto
sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Y. obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

E. § 458 ods. X A. zákonníka, musí sa vydať všetko, čo sa nadobudlo bezdôvodným obohatením. Ak
to nie je dobre možné, najmä preto, že obohatenie spočívalo vo výkonoch, musí sa poskytnúť peňažná
náhrada.

E. § 489 A. zákonníka, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej

škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

XX. Podľa § 5X7 ods. 1 A. zákonníka, ak dlžník ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvyodstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

E.§517ods.XA.zákonníka,akideoomeškaniesplnenímpeňažnéhodlhu,máveriteľprávopožadovať
od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z
omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
X. vykonávacím predpisom je nariadenie vlády SR č. XX/XXXX Z. z., ktorý vo svojom § 3 stanovuje,
že výška úrokov z omeškania je o päť percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba T.

centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

XX.Vdanejprávnejvecisúdmázanespornéapreukázané,žežalobkyňažalovanémuvyplatilafinančné
prostriedky vo výške XX XXX,- eur a to za účelom odkúpenia bytu v dražbe v jej prospech, pričom
tento odpredaj a kúpu žalobkyňa riešila prostredníctvom p. D.. X. skutočnosti boli vedené aj v trestnom
konaní, ktoré je vedené voči žalovanému. P. byt však nebol odpredaný žalobkyni, ale bol odpredaný 3.

osobe a žalovaný žalobkyni sumu XX XXX,- eur nevrátil. V. sa svojho nároku domáha titulom vydania
bezdôvodného obohatenia, nakoľko žalovanému finančné prostriedky uhradila bez právneho dôvodu.

V. s podanou žalobou nesúhlasil a to z dôvodu, že nebol v žiadnom vzťahu so žalobkyňou, kúpu bytu
sprostredkovávala p. D.A., voči ktorej sa má žalobkyňa domáhať svojho nároku a tiež namietal, že on

finančné prostriedky následne poskytol G.. J., ktorý zomrel.

XX. Podstatou bezdôvodného obohatenia je zákonom ustanovená povinnosť toho, kto sa na úkor iného
bezdôvodne obohatí, vydať toto obohatenie tomu, na úkor koho bol predmet bezdôvodného obohatenia
získaný.

V. právny vzťah z bezdôvodného obohatenia vznikne len za splnenia určitých (zákonných) predpokladov,
ktorými sú získanie bezdôvodného obohatenia na strane určitej osoby (obohateného), protiprávnosť
získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma, ktorá postihuje inú určitú osobu (postihnutého) a
príčinnásúvislosťmedziprotiprávnymzískanímbezdôvodnéhoobohateniaurčitouosobouamajetkovou

ujmou inej určitej osoby. P., že nejde o prípad, kedy občiansky zákonník napriek majetkovému prospech
bezdôvodné obohatenie výslovne vylučuje. H. týchto predpokladov musí preukázať ten, kto tvrdí, že na
jeho úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané (S. NS SR sp. zn. X W. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX).

XX. K plneniu bez právneho dôvodu dochádza aj tým, že jeden z účastníkov dostal majetkové hodnoty

plnením, na ktoré v dobe jeho poskytnutia neexistoval žiadny právom stanovený dôvod (takým dôvodom
môže byť napr. dohoda účastníkov, povinnosť vyplývajúca zo zákona či z právnej skutočnosti a pod.). H.
plnenie tu môže spočívať v tom, že sa poskytne nejaká vec (peniaze), postúpi pohľadávka, zriadi právo
alebo vykoná nejaká práca bez toho, aby na to existoval právny titul (napr. zmluva). X. došlo na strane
toho, kto majetkový prospech nadobudol, k zväčšeniu majetku oproti stavu pred plnením.

O plnenie bez právneho dôvodu (pod slovom plnenie treba rozumieť najčastejšie peňažné plnenie)
ide tam, kde právny dôvod od samého začiatku neexistoval, ale aj vtedy, ak dodatočne odpadol. P.
právneho dôvodu od začiatku znamená, že vôbec nenastala právna skutočnosť, ktorá by mala za
následok vznik právneho vzťahu, obsahom ktorého by bola povinnosť a zároveň právo na poskytnuté

plnenie. V prípade plnenia z neplatného právneho úkonu, právna skutočnosť, ktorou je spravidla zmluva,
síce nastala, ale tento právny úkon je postihnutý neplatnosťou (je vadný). To znamená, že právny úkon
nemal za následok vznik práva ani povinnosti na poskytnuté plnenie. E. posudzovaní vzniku nároku na
vydanie bezdôvodného obohatenia treba uvedené skutkové podstaty dôsledne rozlišovať. V prípade
vzniku bezdôvodného obohatenia z neplatnej zmluvy A. zákonník v ustanovení § 457 totiž upravuje

jeho dôsledky tak, že stanovuje vzájomnú povinnosť účastníkov zmluvy vrátiť si poskytnuté plnenia (k
uvedenému pozri napríklad rozsudok P. súdu H. republiky z XX. decembra XXXX, sp. zn. X W. XXX/
XXXX).

XX. Žalovaný v konaní v rámci obrany najprv tvrdil, že finančné prostriedky odovzdal G.. O. J., ktorý

zomrel, preto by sa mala žalobkyňa nároku na zaplatenie žalovanej sumy domáhať voči jeho dedičomA. žalovaného bola v konaní ďalej založená na skutkových tvrdeniach o tom, že kúpu bytu mala
sprostredkovať p. D. a táto je osobou zodpovednou, voči ktorej by si žalobkyňa nárok mala uplatňovať
a to s poukazom na znenie § 733 a nasl. A. zákonníka.

XX.Vzhľadomnavyššieuvedenéskutočnosti,súdskúmal,čivkonaníjedanápasívnavecná legitimácia
na strane žalovaného.

E. vecnej legitimácie, či už aktívnej (existencia tvrdeného práva na strane navrhovateľa), alebo pasívnej

(existencia tvrdenej povinnosti na strane odporcu) je imanentnou súčasťou súdneho konania (porov.
rozsudok P. súdu H. republiky z XX.XX.XXXX, sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

XX.Nato,abysaniektostalúčastníkomkonania,netreba,abybolúčastníkomhmotno-právnehovzťahu,
o ktorý v konaní ide; stačí, ak podá žalobu (v takom prípade sa stáva žalobcom) alebo aby bola proti
nemu podaná žaloba (v takom prípade sa stáva žalovaným). Či však bude žalobca v spore úspešný,

závisí od toho, či je účastníkom hmotno-právneho vzťahu, z ktorého vyvodzuje žalobou uplatnený
nárok. E. označenie stavu vyplývajúceho z hmotného práva, kedy je jeden účastník subjektom práva
a účastník na opačnej procesnej strane subjektom povinnosti, ktoré sú predmetom konania, sa v
občianskom procesnom práve užíva pojem vecná legitimácia. Z hľadiska posúdenia vecnej legitimácie
nie je rozhodujúce, či a na základe čoho sa určitá fyzická alebo právnická osoba len subjektívne cíti byť

účastníkom určitého hmotno-právneho vzťahu, ale vždy iba to, či účastníkom objektívne je alebo nie
je. P. aktívnej vecnej legitimácie znamená, že ten, kto o sebe tvrdí, že je nositeľom hmotno-právneho
oprávnenia (žalobca), nie je nositeľom toho hmotno-právneho oprávnenia, o ktoré v konaní ide; o
nedostatok pasívnej vecnej legitimácie ide naopak vtedy, ak ten, o kom žalobca tvrdí, že je nositeľom
hmotno-právnej povinnosti (žalovaný), nie je nositeľom hmotno-právnej povinnosti, o ktorú v konaní ide

( rozsudok P. súdu SR sp. zn. XCdo/XXX/XXXX).

A. právny názor bol vyslovený aj v uznesení P. súsu SR sp. XCdo/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX.

XX. Kto je stranou súdneho konania vymedzuje právo procesné. Od podmienok, za ktorých sa niekto

stáva stranou v súdnom konaní je potrebné rozlišovať vecnú legitimáciu J. legitimácia vyjadruje
postavenie strany sporu v hmotnoprávnom vzťahu (niekedy aj v procesnoprávnom vzťahu), ktoré
v konečnom dôsledku vedie k úspechu alebo neúspechu v konaní. H. sporu, ktorá je nositeľom
hmotnoprávnej povinnosti (záväzku), má pasívnu legitimáciu. J. legitimácia sa na začiatku konania tvrdí.
H. žalobe vyhovie len vtedy, ak žalobca žaluje osobu, ktorá je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti. P.

vecnej legitimácie pasívnej znamená, že niekto o kom sa tvrdí, že je nositeľom hmotnej povinnosti jej
nositeľom nie je, resp. žalobca nepreukáže súdu v konaní, že nositeľom hmotnoprávnej povinnosti, ktorá
je predmetom súdneho sporu je označený žalovaný. Ak sa to v konaní nedokáže, súd žalobu zamietne
so záverom o nedostatku pasívnej vecnej legitimácie žalovaného bez ohľadu na prípadné zistenie, že
nositeľom pasívnej vecnej legitimácie je iný subjekt, ktorého ale žalobca za žalovaného neoznačil.

XX. V zmysle § 470 A. zákonníka, dôsledkom majetkového prospechu, ktorý dedič nadobudne z
dedičstva, je zodpovednosť nadobúdateľa za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za
dlhy poručiteľa, ktoré naňho prešli smrťou poručiteľa. V tomto zákonnom ustanovení je zakotvená
dôležitázásadaochranydedičov.Dodedičstvatotižnepatriaibaaktíva(existujúcimajetokapohľadávky)

poručiteľa, ale aj jeho dlhy. E. aktív a pasív dedičstva je daný právnym nástupníctvom po poručiteľovi
a vyplýva z podstaty univerzálne sukcesie.

Za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na dediča prešli
smrťou poručiteľa, zodpovedajú dedičia do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. I. zodpovedajú

za poručiteľove dlhy nielen konkrétnym majetkom, ktorý nadobudli z dedičstva, ale všetkým svojím
majetkom, avšak iba do výšky ceny nadobudnutého majetku. V. tejto úpravy je, aby sa dedič dedením
nedostal do horšej majetkovej situácie, než akú mal pred dedením, a aby bol chránený pred negatívnym
dosahom dedenia. V. za dedičstvo má iba ten z dedičov, ktorý skutočne nadobudol dedičstvo.

XX. Zmluva o obstaraní veci je dvojstranným právnym úkonom, ktorého predmet spočíva v obstaraní
určitej záležitosti, nie iba obstaranie veci v materiálnom zmysle. V praxi môže ísť napr. o zabezpečenie
svadby, pohrebu, nákup určitých vecí a pod. X. vec môže obstarať priamo obstarávateľ alebo
obstarávateľ tak môže urobiť prostredníctvom ďalšej osoby. E. ide o právnu formu zmluvy, zákon preňu nepredpisuje písomnú formu. D. byť uzatvorená aj ústne. V takom prípade musia byť podstatné
náležitosti zmluvy uvedené v písomnom potvrdení, ktoré je objednávateľ povinný vydať obstarávateľovi.
Ak obstarávateľ použije na obstaranie predmetu zmluvy ďalšiu osobu, zodpovedá podľa § 420

A. zákonníka za jej činnosť pri obstarávaní danej veci rovnako, ako keby ju obstarával osobne. M.
o zodpovednosť obstarávateľa za chybu pri výbere zástupcu (culpa in eligendo). Z. zodpovedá aj v
prípade, ak bolo obstaranie veci ďalším obstarávateľom vykonané vadne a nastupuje zodpovednosť
podľa ustanovenia § 499 a nasl. A. zákonníka.

XX. V danej právnej veci je nesporné a preukázané, že žalovaný finančné prostriedky od žalobkyne
vo výške XX XXX,- eur prevzal. Aj vzhľadom na tvrdenia žalovaného ohľadom neexistencie žiadneho
právneho vzťahu medzi stranami sporu, tieto finančné prostriedky prijal od žalobkyne bez právneho
dôvodu. V. sa ich vydania v konaní domáha titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Y. obohatenie je
konštruované ako záväzkový právny vzťah medzi tým, kto sa na úkor iného obohatil a tým, na úkor koho
došlo k bezdôvodnému obohateniu. U. sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.

XX. Podstata zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že toho, kto poruší povinnosť
neobohacovať sa na úkor iného, stíha nepriaznivý právny následok v podobe sankcie spočívajúcej v
povinnosti bezdôvodné obohatenie vydať. K vzniku zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie je vždy
potrebné splnenie všetkých predpokladov, a to získanie bezdôvodného obohatenia jedným subjektom,

protiprávnosť získania bezdôvodného obohatenia, majetková ujma iného subjektu a príčinná súvislosť
medzi protiprávnym získaním bezdôvodného obohatenia jedným subjektom, a majetkovou ujmou
druhéhosubjektu.H.týchtopredpokladovmusípreukázaťten,ktotvrdí,ženajehoúkorbolobezdôvodne
obohatenie získané.

N. legitimácia pre uplatnenie práva zo zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie vyplýva z § 456
A. zákonníka. X. ustanovenie určuje objekt, ktorý je v rámci právneho vzťahu zo zodpovednosti za
bezdôvodné obohatenie postihnutým, a preto oprávneným veriteľom. Je ním ten, u koho v majetkovej
sfére došlo k strate majetkových hodnôt, ktoré možno vyjadriť v peniazoch. V danom prípade žalobkyňa
uplatnila právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ako vlastník finančných prostriedkov, ktoré od nej

žalovaný prijal.

Na druhej strane povinnosť vydať bezdôvodné obohatenie sa viaže k osobe, ktorá toto plnenie prijala.
X. osoba je pasívne vecne legitimovanou v konaní o vydanie bezdôvodného obohatenia.

XX. Kto je v rámci zodpovednosti za bezdôvodné obohatenie pasívne legitimovaný, vyplýva z §
45Xods. 1 A. zákonníka. Je ním ten, ktorého majetok sa na úkor druhého neoprávnene zväčšil alebo
u ktorého nedošlo k zmenšeniu majetku, aj keď k tomu malo v súlade s právom dôjsť. X. je tomu
preto, že predpokladom zodpovednosti za získané bezdôvodné obohatenie, ktoré sa musí vydať, nie
je protiprávny úkon obohateného ani jeho zavinenie, ale objektívne vzniknutý stav obohatenia (presun

majetkových hodnôt), ku ktorému došlo spôsobom, ktorý právny poriadok neuznáva. N. legitimovaným
subjektom k uplatneniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia (§ 456 A. zákonníka) je ten, na
ktorého úkor bolo bezdôvodné obohatenie získané - porovnaj rozsudok P. súdu SR sp. zn. XCdo/XX/
XXXX.

V. za bezdôvodné obohatenie je objektívneho charakteru a predpokladom jeho vzniku nie je protiprávny
úkon obohateného ani jeho zavinenie, podstatné je iba to, že stav obohatenia vznikol (rozsudok P. súdu
B. republiky sp. zn. XX A. XXX/XXXX z XX. júna XXXX).

XX. V danej právnej veci je nesporné, že žalovaný od žalobkyne prijal sumu XX XXX,- eur. H.

tvrdená žalovaným ohľadom odovzdania finančných prostriedkov G.. J. v konaní nebola preukázaná. Na
preukázanie tejto skutočnosti v konaní nepredložil žiadny dôkaz a ani žiadny na vykonanie nenavrhol. Aj
keby táto skutočnosť bola preukázaná, bola by bez právneho významu pre tento spor. To ako prijímateľ
finančných prostriedkov následne s nimi naloží, pri vydaní bezdôvodného obohatenia nie je relevantné.

XX. V prípade uzatvorenia zmluvy o obstaraní vecí ústnou formou, o uzatvorení zmluvy musí
objednávateľ vydať písomné potvrdenie, v ktorom musí byť uvedený predmet obstarania, jeho cena a
doba obstarania. A. znáša následky omeškania s obstaraním alebo z ním vadne poskytnutého plnenia.V konaní nebolo preukázané, žeby zmluva o obstaraní veci - kúpe bytu, bola medzi žalobkyňou a
žalovaným resp. medzi žalobkyňou a p. D. uzatvorená či už písomnou alebo ústnou formou.

XX. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd dospel k záveru, že na strane žalovaného prijatím
finančných prostriedkov od žalobkyne bez právneho dôvodu, došlo na jeho strane k bezdôvodnému
obohateniu, ktoré je povinný žalobkyni vydať. Je teda daná jeho pasívna vecná legitimácia v konaní. E.
ho súd zaviazal na zaplatenie sumy XX XXX,- eur.

XX. Žalovaný žalobkyni ňou vyplatené finančné prostriedky nevrátil a preto sa dostal do omeškania s
plnením peňažného dlhu.

E. § 563 A. zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym predpisom alebo určený
v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie veriteľ požiadal.

H. nemal za preukázané, žeby pred podaním žaloby žalobkyňa žalovaného na vydanie bezdôvodného
obohatenia vyzvala, preto za kvalifikovanú výzvu na vrátenie žalovanej sumy považoval doručenie
žalobyvdanejprávnejvecidňaXX.XX.XXXX,tedažalovanýsadoomeškaniadostaldňomXX.XX.XXXX
a od uvedeného dňa súd preto žalobkyni priznal nárok na úrok z omeškania v zákonnej výške X % ročne
zo sumy XX XXX,- eur až do jej zaplatenia a vo zvyšnej časti nárok žalobkyne na zaplatenie úroku z

omeškania ako nedôvodný zamietol.

XX. E. § 255 ods. X W., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

E. § 255 ods. X W., ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne

rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.

Podľa § 262 ods. X W., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

V danom prípade súd žalobu zamietol iba v nepatrnej časti pokiaľ sa jedná o uplatnený nárok na
úrok z omeškania, preto žalobkyni v zmysle vyššie uvedených zákonných ustanovení priznal voči
žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania. O výške trov súd rozhodne samostatným uznesením
po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné, okrem prípadov, ak neboli splnené podmienky na
vydanie takéhoto rozhodnutia.

Ak žalovaný z ospravedlniteľných dôvodov zmeškal lehotu na podanie vyjadrenia podľa § 273 písm. a),
môže podať návrh na zrušenie rozsudku pre zmeškanie spolu s vyjadrením. Ak súd, ktorý rozsudok pre

zmeškanie vydal, návrhu vyhovie, rozsudok pre zmeškanie uznesením zruší a začne vo veci opäť konať.

Proti výroku o trovách konania možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa doručenia rozsudku
prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na odvolanie.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozhodnutím splnená v stanovenej lehote, možno sa jej splnenia
domáhať návrhom na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.