Rozsudok ,
Potvrdzujúce, Zmeňujúce Judgement was issued on Friday, November 29, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 8Co/254/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713207954
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Zuzana Hartelová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5713207954.2

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Hartelovej

a členiek senátu Mgr. Kataríny Beniačovej a JUDr. Táne Rapčanovej, v právnom spore žalobkyne: R.
N., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. X, R., zastúpenej splnomocneným zástupcom JUDr. Jánom Repáňom,
advokátom so sídlom M. R. L. XX, R., proti žalovanému: P. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. L. XXX,
za účasti intervenienta na strane žalovaného: Generali Poisťovňa, a. s., so sídlom Lamačská cesta 3/
A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpeného splnomocnenou zástupkyňou JUDr. Gabrielou Reichovou,
advokátkou so sídlom L. V. X, R., o náhradu škody, o odvolaní intervenienta proti rozsudku Okresného
súdu Martin č. k. 5C/127/2013-354 zo dňa 21. júna 2018, takto

r o z h o d o l :

rozsudok okresného súdu vo výroku I., ktorým súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu
2.307,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od 04. 06. 2013 do zaplatenia, mení
tak, že žalobu žalobkyne v tejto časti zamieta.

Rozsudok okresného súdu vo výroku II. potvrdzuje.

Vo výroku III., ktorým súd žalobu žalobkyne vo zvyšnej časti zamietol, zostáva rozsudok okresného súdu

nedotknutý.

Žalovanému a intervenientovi nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

Slovenská republika má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 31,36 %, voči
žalobkyni súd Slovenskej republike nárok na náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin rozsudkom č. k. 5C/127/2013-354 zo dňa 21. 06. 2018 uložil žalovanému
povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 2.307,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne od

04. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku (výrok I.). Žalovanému uložil tiež
povinnosť zaplatiť žalobkyni úrok z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 4.921,60 eur od 04. 06.
2013 do 16. 04. 2014, zo sumy 24,75 eur od 04. 06. 2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku(výrokII.).Vozvyšnejčastižalobužalobkynezamietol(výrokIII.).Žalovanémuaintervenientovi
na strane žalovaného priznal voči žalobkyni nárok na náhradu účelne vynaložený trov konania v rozsahu
24 % (výrok IV.). Slovenskej republike voči žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu
38 % (výrok V.).

V odôvodnení konštatoval, že žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 24. 05. 2013 domáhala voči
žalovanému náhrady škody v zmysle § 420, § 427 a § 444 Občianskeho zákonníka, ktorá jej bola
spôsobná pri dopravnej nehode dňa 27. 05. 2011, ktorú zavinil žalovaný, pričom trestné konanie proti
žalovanému bolo podmienečne zastavené.Nárok uplatnený žalobkyňou predstavoval bolestné, sťaženie spoločenského uplatnenia, účelne
vynaložené náklady na vypracovanie znaleckého posudku o bolestnom a sťažení spoločenského
uplatnenia a vecnú škodu.

Potom čo súd na základe čiastočných späťvzatí žaloby konanie v častiach, v ktorých bola žaloba
žalobkyňou zobratá späť, zastavil, a potom čo o nároku žalobkyne na bolestné, náhradu účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s vypracovanými posudkami a náhradu vecnej škody rozhodol
rozsudkom zo dňa 13. 10. 2016, ktorý v tejto časti nadobudol právoplatnosť v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/42/2017-301 zo dňa 31. 05. 2017, zostal predmetom konania nárok

žalobkyne na sťaženie spoločenského uplatnenia vo výške 2.307,- eur (za vážnu duševnú poruchu ako
následok dopravnej nehody, položka 254, resp. 255 ) a jeho 50 % navýšenie v sume 1.153,50 eur a 50
% navýšenie za 300 bodov pod položkou 304c - 2.307,- eur a príslušenstvo z uplatneného nároku.
Pri posudzovaní uplatneného nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia súd vychádzajúc z ust. § 2
ods. 2, § 5 ods. 5, § 10 ods. 3, 4 zákona č. 437/2004 Z. z. o náhrade za bolesť a o náhrade za sťaženie
spoločenskéhouplatneniaaozmeneadoplnenízákonaNárodnejradySlovenskejrepublikyč.273/1994

Z. z. o zdravotnom poistení, financovaní zdravotného poistenia, o zriadení Všeobecnej zdravotnej
poisťovne a o zriaďovaní rezortných, odvetvových, podnikových a občianskych zdravotných poisťovní v
znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 437/2004 Z. z.") žalobkyni priznal náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia vo výške 2.307,- eur. Konštatoval, že žalobkyňa si v podanej žalobe uplatnila
sťaženie spoločenského uplatnenia za položku 254 v zmysle predloženého znaleckého posudku MUDr.

Petra Gemeša - vážne duševné poruchy po iných vážnych poraneniach okrem zranenia hlavy, a to 150
bodov. Súd do konania pribral znalkyňu z odboru zdravotníctva, farmácie, odvetvie psychiatria MUDr.
Janu Bullovú, podľa ktorej bola u žalobkyne stanovená diagnóza posttraumatická stresová porucha
s bodovým ohodnotením 260 bodov. Podľa znalkyne u klientky po dopravnej nehode došlo k rozvoju
posttraumatickej stresovej situácie a zhoršila sa klinická symptomatológia už existujúcej úzkostno-

depresívnej poruchy. Na posttraumatickú stresovú situáciu sa liečila podľa dostupnej psychiatrickej
dokumentácie 14 mesiacov, v aktuálnom období pretrváva obava z cestovania autom, vyhýba sa
cestovaniu na dlhšie trasy a od dopravnej nehody sama nešoférovala. Ostatné ťažkosti už prítomné
nie sú.
Vychádzajúc z uvedených záverov znalcov súd dospel k záveru, že uplatnenie nároku žalobkyne za

posttraumatickú stresovú poruchu bolo dôvodné, preto žalobkyni priznal tento nárok vo výške, ktorú
si uplatnila v žalobe, a to 150 bodov pri bodovom ohodnotení za jeden bod 15,38 eur, teda vo výške
2.307,- eur. Zo strany súdu neboli zistené možnosti ani splnené podmienky pre navýšenie bodového
ohodnotenia v rozsahu 50 %, keď uvedená duševná porucha bola u žalobkyne len časovo obmedzená,
liečba u žalobkyne v tejto súvislosti trvala od júna 2011 do júla 2012, teda 14 mesiacov. Súd preto žalobu

v časti zvýšenia o 50 % vo vzťahu k tomuto nároku zamietol.
Ďalej bol súdom posudzovaný nárok žalobkyne na zvýšenie nároku na náhradu za sťaženie
spoločenského uplatnenia v súvislosti s nárokom uplatneným pod položkou 304c -poúrazové
obmedzenie hybnosti driekovej chrbtice stredne ťažké, kedy znalci MUDr. Gemeš a MUDr. Štefánek
priznali za toto poúrazové obmedzenie 300 bodov a intervenientom tento nárok žalobkyne bol uhradený.

Žalobkyňa si uplatnila navýšenie tohto nároku o 50 %, súd žalobkyni zvýšenie tohto nároku na náhradu
za sťaženie spoločenského uplatnenia nepriznal, keď žalobkyňa bližšie nešpecifikovala konkrétne práce
alebo obmedzenia, ktoré by výrazným spôsobom sťažovali jej spoločenské uplatnenie.
Súd žalobkyni, vychádzajúc z ust. § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a § 3 ods. 1 nariadenia vlády č.
87/1995Z.z.priznalúrokyzomeškaniaododňanasledujúcehopodni,kedysadodispozíciežalovaného

dostala žaloba, t. j. od 04. 06. 2013, z preukázateľne zisteného plnenia žalovaného vo výške 4.921,60
eur vo výške 8,5 % ročne od 04. 06. 2013 do 16. 04. 2014 a 8,5 % ročne zo sumy 2.331,75 eur od
04. 06. 2013 do zaplatenia. Vo zvyšnej časti uplatnený nárok žalobkyne na úrok z omeškania zamietol
ako nedôvodný.
O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej

len „C. s. p."). Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania vychádzal z uplatneného nároku
žalobkyne 19.106,65 eur, sumy uhradenej intervenientom v priebehu konania vo výške 4.921,60 eur,
späťvzatia žaloby žalobkyňou bez zavinenia protistrany vo výške 7.608,70 eur, úspechu žalobkyne
vo výške 7.253,35 eur (suma 4.921,60 eur zaplatená v priebehu konania intervenientom, 332,35 eur
priznané za bolestné a dioptrické okuliare a 2.307,- eur ako nárok spočívajúci za uplatnenie náhrady za

sťaženie spoločenského uplatnenia). Žalobkyňa bola neúspešná v sume 11.853,30 eur, bez zavinenia
protistrany vzala žalobu späť vo výške 7.608,70 eur a vo zvyšnej časti bola jej žaloba zamietnutá. Teda
úspech žalobkyne bol 7.253,35 eur, v percentuálnom vyjadrení 38 %, neúspech vo výške 11.853,30eur, v percentuálnom vyjadrení 62 %. Pri pomere úspechu a neúspechu bola žalobkyňa neúspešná vo
výške 24 %.
Aplikujúc čl. 4 ods. 1, 2 C. s. p., nakoľko Civilný sporový poriadok nerieši podľa akého pravidla sa má

rozhodovať o trovách štátu, súd vychádzajúc z právnej úpravy účinnej do 30. 06. 2016, s prihliadnutím
na predchádzajúcu rozhodovaciu prax, aby strany podľa výsledku konania nahradili štátu trovy, ktoré mu
v konaní vznikli, priznal Slovenskej republike voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu
38 %, v ktorom rozsahu bol žalovaný neúspešný.

2.ProtitomutorozsudkučodovýrokuIV.,ktorýmsúdžalovanémuaintervenientovinastranežalovaného
priznal nárok na náhradu účelne vynaložených trov konania v rozsahu 24 %, podala žalobkyňa z dôvodu
podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p. odvolanie, ktorým sa domáhala zrušenia napadnutého rozsudku v
tejto časti a vrátenia veci súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, alternatívne jeho zmeny spočívajúcej
v priznaní jej náhrady trov konania v rozsahu 100 %.
Mala za to, že súd pri rozhodovaní nedostatočne vyhodnotil dôkaznú situáciu, nezobral do úvahy

okolnosti prípadu, listiny preukazujúce uplatnenie nárokov u intervenienta a skutočnosť, že rozhodnutie
a nárok môže priznať iba súd.
Súd sa v odôvodnení rozhodnutia nezaoberal dôvodmi zamietnutia žaloby, a to konkrétne, že časť
uplatneného nároku vo výške 4.244,60 eur bola zamietnutá z dôvodu, že sa jedná o nárok, ktorého
výška závisí od znaleckého posudku, resp. od úvahy súdu.

Nakoľko konanie začalo za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku, v zmysle ktorého ust. § 142 ods.
3 bolo možné priznať hoc len čiastočne úspešnému účastníkovi konania plnú náhradu trov konania, ak
mal neúspech v pomerne nepatrnej časti alebo ak rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého
posudku alebo od úvahy súdu a Civilný sporový poriadok obdobné ustanovenie neobsahuje, je podľa
nej nutné vec právne posúdiť v zmysle čl. 4 ods. 1, 2 Civilného sporového poriadku podľa normy

zodpovedajúcej ust. § 142 ods. 3, resp. 2 O. s. p, v dôsledku aplikácie ktorých je spravodlivé, aby jej bol
priznaný nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
V ďalšom uviedla, že z povahy sporu vyplýva tiež možnosť použitia ust. § 257 C. s. p., keďže na jej
strane sú dôvody hodné osobitného zreteľa, keďže sa domáha náhrady škody na zdraví spôsobenej jej
bez hocijakého jej zavinenia. Práve postoj inervenienta k likvidovaniu škody spôsobil, že bola nútená

domáhať sa svojich nárokov cestou súdu a niekoľkokrát preukazovať následky nehody znaleckými
závermi, ktoré sa premietli do toho, že súd prijal po zrušujúcom rozsudku názor prijatý odvolacím súdom
a nároku o duševnej poruche vyhovel. I tieto postupy súdu mali za následok predlžovanie konania a
bolo by nespravodlivé, keď by to bolo na jej ťarchu. Konaním žalovaného bola poškodená na zdraví a
vo svojom veku toto poškodenie vyvoláva dôsledky, ktoré spôsobujú, že jej dovtedajší štandard života

je znížený práve znížením schopnosti uskutočňovať všetky činnosti ako tomu bolo pred úrazom. Vek,
utrpené zranenia, následky týchto zranení, finančná situácia sú pritom okolnosťami, ktoré je potrebné
považovaťzazreteľahodnéatietobysúdmalaplikovaťajprirozhodovaníotrováchkonaniaavprípade,
že jej nevyhovie a neprizná jej nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, použiť práve ust. §
257 C. s. p.

Pri zohľadnení týchto skutočností je podstatné i to, že priznanie nároku na sťaženie spoločenského
uplatnenia, ako i jeho zvýšenie, je zákonom výslovne dané jedine do právomoci súdu, teda nemala inú
možnosť ako sa domôcť svojich práv než podaním žaloby na súde, v ktorej súvislosti poukázala na ust.
§ 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z. Poukázala tiež na to, že intervenient má vlastné právne oddelenie, a
preto nie je nutné, aby bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zástupcu intervenienta preto

nemožno považovať za účelne vynaložené trovy konania.

3. Proti rozsudku okresného súdu čo do výrokov I. a II., ktorými súd žalobe žalobkyne vyhovel, podal
odvolanie z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. d), f) a h) C. s. p. i intervenient, ktorý sa domáhal jeho
zmeny v tejto časti spočívajúcej v zamietnutí žaloby.

Namietal priznanie sumy 2.307,- eur žalobkyni titulom sťaženia spoločenského uplatnenia, keď súdu
vytýkal, že nevzal do úvahy ďalšie pre posúdenie veci podstatné závery znalkyne MUDr. Bullovej,
ktorá uviedla, že žalobkyňa v súčasnej dobe (posudok spracovaný ku dňu 12. 03. 2014) už netrpí
vážnou duševnou poruchou, ktorá by bola následkom dopravnej nehody zo dňa 27. 05. 2011 a tiež,
že v príčinnej súvislosti so spomínanou dopravnou nehodou došlo k rozvoju posttraumatickej stresovej

poruchy, na ktorú sa probandka liečila od júna 2011 do júla 2012, pri kontrole 24. 08. 20012 sa konštatuje
kompenzovaný stav, t. j. klientka bola liečená na PTSP v trvaní 14 mesiacov.
Posttraumatická stresová porucha sa teda u žalobkyne vyskytovala iba prechodne do obdobia 07/2012,
následne v ďalších lekárskych správach sa vyskytuje už iba afektívna depresívna porucha (pôvodnéochorenie) - remisia stavu. Ak posttraumatická stresová porucha bola iba dočasná, nespĺňa podmienky
na priznanie náhrady za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktorej podmienkou je trvalý charakter
vzniknutej poruchy.

Poukázal na to, že pre posúdenie sťaženia spoločenského uplatnenia je rozhodujúci stav po absolvovaní
potrebnej liečby, tzv. ustálený zdravotný stav, keď už do budúcna sa nepredpokladá zásadná zmena
zdravotného stavu poškodeného. Ak bol zdravotný stav žalobkyne kompenzovaný k 24. 08. 2012,
keď následne bola žalobkyňa liečená už len v súvislosti s pôvodným ochorením, rozhodujúce
boli obmedzenia zistené bezprostredne po ustálení zdravotného stavu žalobkyne, nie pred ním.

Neodškodňuje sa každé obmedzenie, ale len také, ktoré pretrváva aj po ustálení zdravotného stavu,
a teda aj po absolvovaní adekvátnej liečby sa v nejakej miere u poškodeného naďalej prejavuje. Zo
znaleckého posudku MUDr. Bullovej vyplýva, že v čase vypracovania znaleckého posudku žalobkyňa
žiadnym obmedzením na jej psychickom zdraví v dôsledku poškodenia zdravia pri dopravnej nehode
netrpela, preto súd rozhodol o priznaní nároku v tejto časti, ktorý v čase rozhodovania neexistoval, v
rozpore s ust. § 217 ods. 1 vety prvej C. s. p.

Namietaltiežpriznanieúrokovzomeškaniakpriznanýmnárokomnasťaženiespoločenskéhouplatnenia
ku dňu 04. 06. 2013, kedy sa do sféry žalovaného dostala žaloba. Poukázal na to, že žalobkyňa,
hoci uplatnila nároky na náhradu škody voči intervenientovi ako poisťovateľovi motorového vozidla,
prevádzkou ktorého bola škoda spôsobná, doložila kompletnú zdravotnú dokumentáciu potrebnú pre
posúdenie jej nároku až v priebehu súdneho konania na účely nariadeného znaleckého dokazovania.

Svoje nároky teda v rámci šetrenia poistnej udalosti intervenientom riadne nepreukázala, keď predložila
len lekárky posudok MUDr. Gemeša, ktorého závery ohľadom odškodnenia položkou 304d sa
vykonaným znaleckým dokazovaním nepotvrdili, ohľadne položky 254 ostali v konaní nepreukázané,
keď navyše k takémuto hodnoteniu nemal potrebnú odbornú spôsobilosť. Bezprostredne po vykonaní
znaleckého dokazovania súdom ustanoveným znalcom MUDr. Štefánekom pristúpil k plneniu sťaženia

spoločenského uplatnenia v zmysle jeho záverov, t. j. po riadnom preukázaní nároku vykonal jeho
úhradu. Ohľadom týchto nárokov teda nevzniklo omeškanie a žalobkyni úrok z omeškania neprináleží.

4. Vo vyjadrení k odvolaniu žalobkyne intervenient poukázal na to, že Civilný sporový poriadok obsahuje
novú výslovnú úpravu týkajúcu sa náhrady trov konania v ust. § 255 a nasl., pričom vychádza zo zásady

úspechu v konaní. Súd preto nemá dôvod prikloniť sa k aplikácii Občianskeho súdneho poriadku.
Nesúhlasil ani s tvrdením žalobkyne, že priznanie nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia a
jeho zvýšenie je zákonom dané jedine do právomoci súdu. Pokiaľ by bola žalobkyňa v konaní riadne
preukázala odôvodnenosť a opodstatnenosť svojich nárokov relevantnými dôkazmi, mohla uplatniť
nárok aj mimosúdnou cestou. Pokiaľ ide o zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia v zmysle § 5

ods.5zákonač.437/2004Z.z.,nebolasplnenáanihmotnoprávnapodmienkaprepriznanietohtonároku
podľa § 6 ods. 3 zákona.
Poukázal tiež na čiastočné späťvzatia žaloby žalobkyňou, ako aj skutočnosť, že jeho čiastočné plnenie
v priebehu súdneho konania zavinila práve žalobkyňa, keďže k plneniu došlo bezprostredne na to, čo
žalobkyňa preukázala vznik nároku, k čomu došlo až v priebehu konania.

Vo vzťahu k účelnosti trov právneho zastúpenia namietanej žalobkyňou z dôvodu, že má vlastné právne
oddelenie poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a Ústavného súdu Slovenskej
republiky, v zmysle ktorých má každý zaručené právo na právnu pomoc, bez ohľadu na to, či sa môže
účastník (strana) zastupovať aj sám.
Nesúhlasil ani s aplikáciou ust. § 257 C. s. p., keď zdôraznil, že žalobkyňa v priebehu celého konania

predkladala nové návrhy na vykonanie dokazovania, hoci išlo o návrhy, ktoré mohla navrhnúť už v
skoršom štádiu konania. Žalobkyňa, ktorá bola v konaní zastúpená právnym zástupcom, si musí byť
vedomá, že so súdnym konaním je spojená aj možnosť neúspechu v prípade neunesenia dôkazného
bremena, kde neúspech má svoj následok aj v povinnosti nahradiť trovy konania protistrane.

5. Krajský súd ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas, oprávnenou
stranou konania (§ 362, § 359 C. s. p.), proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným
prostriedkom(§355ods.1C.s.p.),beznariadeniaodvolaciehopojednávania(§385ods.1acontrarioC.
s.p.)preskúmalrozsudokokresnéhosúduvnapadnutomrozsahuazdôvodovuvedenýchvodvolaniach
(§ 380, § 379 C. s. p.) a tento vo výroku I. podľa § 388 C. s. p. zmenil, majúc za to, že neboli splnené

podmienky pre jeho potvrdenie ani zrušenie v tejto časti a vo výroku II. podľa § 387 ods. 1 C. s. p. ako
vecne správny potvrdil.6. V preskúmavanej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému náhrady škody v súvislosti s
dopravnou nehodou, ku ktorej došlo dňa 27. 05. 2011 zavinením žalovaného, ktorá skutočnosť nebola
medzi stranami sporná. Žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila nárok na náhradu škody, a to bolestné

za 165 bodov á 15,38 eur (uznesením zo dňa 21. 10. 2014 bolo na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou
z dôvodu poskytnutého plnenia zo strany intervenienta za položku 76 - pomliaždenie hrudnej steny
- vo výške 307,60 eur a z dôvodu nemožnosti preukázania časti nároku za uplatnenú položku 107c
- zlomenina stavca L5 - vo výške 1.922,50 eur, t. j. spolu vo výške 2.230,10 eur, konanie v tejto
časti zastavené), sťaženie spoločenského uplatnenia (poúrazové obmedzenie hybnosti stredne ťažké

s príznakmi koreňového dráždenia a vážne duševné poruchy po iných vážnych poraneniach okrem
zranenia hlavy) za 500 bodov á 15,72 eur a 50 % navýšenie, t. j. spolu 15.720,- eur (uznesením zo
dňa 15. 10. 2013 bolo na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou, bez zavinenia žalovaného, konanie
vo vzťahu k tomuto nároku čo do zaplatenia sumy 3.930,- eur zastavené; v časti zaplatenia sumy
5.793,- eur bolo konanie v tejto časti zastavené na základe späťvzatia žaloby žalobkyňou z dôvodu
poskytnutého plnenia zo strany intervenienta vo výške 4.614,- eur a z dôvodu akceptácie hodnotenia

sťaženia spoločenského uplatnenia MUDr. Štefánekom vo výške 1.179,- eur uznesením zo dňa 21.
10. 2014), vecnú škodu predstavujúcu hodnotu okuliarov stratených pri dopravnej nehode vo výške
261,95euranáhradunákladovspojenýchsliečenímpredstavujúcunákladynavypracovanieznaleckých
posudkov spolu vo výške 587,- eur. Okresný súd rozsudkom č. k. 5C/127/2013-261 zo dňa 13. 10. 2016,
v spojení s dopĺňacím rozsudkom zo dňa 16. 11. 2016, uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni

sumu 332,35 eur (bolestné 307,60 eur + vecná škoda 24,75 eur) do troch dní od právoplatnosti rozsudku,
konanie v časti zaplatenia sumy 499,15 eur s príslušenstvom z dôvodu späťvzatia žaloby žalobkyňou (čo
do vecnej škody vo výške 159,15 eur bez zavinenia žalovaného a čo do bolestného vo výške 499,15 eur
z dôvodu nesprávneho uplatnenia bodu) zastavil, vo zvyšnej časti (sťaženie spoločenského uplatnenia
a zvýšenie sťaženia spoločenského uplatnenia + náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov

587,- eur) žalobu zamietol. Krajský súd v Žiline rozsudkom č. k. 8Co/42/2017-301 zo dňa 31. 05. 2017
na základe odvolania žalobkyne rozsudok okresného súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom v časti
výroku III., ktorou bola zamietnutá žaloba žalobkyne o zaplatenie 587,- € s príslušenstvom potvrdil. V
ostatnej časti výroku III., vo výroku IV. o trovách konania a vo výroku o trovách štátu rozsudok okresného
súdu v spojení s dopĺňacím rozsudkom zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil okresnému súdu na ďalšie

konanie, vytýkajúc súdu prvej inštancie nedostatočné odôvodnenie rozsudku v tejto časti.

7. Súd prvej inštancie po vrátení veci doplnil dokazovanie a vo veci, ktorej predmetom ostalo sťaženie
spoločenského uplatnenia v sume 2.307,- eur (za 150 bodov podľa položky 254 lekárskeho posudku
zo dňa 09. 02. 2013 pri hodnote 15,38 eur za 1 bod), sumy 1.153,50 eur (50 % zvýšenie sťaženia

spoločenského uplatnenia za uvedených 150 bodov) a sumy 2.307,- eur (50 % výšenie za 300 bodov
ohodnoteného položkou 304c znaleckým posudkom MUDr. Štefáneka) a uplatneného príslušenstva
rozhodol rozsudkom, ktorý je predmetom tohto odvolacieho konania.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozsudku okresného súdu v odvolaní vymedzenom

rozsahu, odvolania intervenienta, žalobkyne a obsahu spisu dospel k záveru, že pokiaľ ide o priznaný
nárok na náhradu sťaženia spoločenského uplatnenia, súd prvej inštancie na základe vykonaného
dokazovania správne zistil skutkový stav, tento však nesprávne právne posúdil.

9. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o nároku žalobkyne na náhradu sťaženia spoločenského

uplatnenia, vrátane jeho zvýšenia, správne aplikoval zákon č. 437/2004 Z. z., tento však už neaplikoval
správne na zistený skutkový stav.

10. Náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia predstavuje jednorazové odškodnenie za
preukázateľne nepriaznivé dôsledky pre život a životné úkony poškodeného, pre uspokojovanie jeho

osobných a spoločenských potrieb alebo pre plnenie jeho spoločenských úloh (§ 2 ods. 2, § 4
ods. 1 zákona č. 437/2004 Z. z.). Zatiaľ čo odškodnenie bolesti sa poskytuje za bolesť spôsobnú
škodou na zdraví, jej liečením alebo odstraňovaním následkov škody na zdraví, náhrada za sťaženie
spoločenského uplatnenia sa poskytuje za trvalé následky vyvolané škodou na zdraví, ktoré nepriaznivo
ovplyvňujú možnosti poškodeného uplatniť sa v ďalšom živote a spoločnosti. Nepriaznivé následky

musia trvalo a výrazne sťažovať možnosť spoločenského uplatnenia poškodeného. Trvalý následok
možno definovať ako následok, ktorý sa prejavuje i napriek adekvátnej liečbe úrazu či inej udalosti, a
ktorý nie je prechodného charakteru. Preto náhrada za sťaženie spoločenského uplatnenia neprichádza
do úvahy, ak následky úrazu budú len dočasného charakteru. Náhrada za sťaženie spoločenskéhouplatnenia musí byť primeraná povahe následkov a ich predpokladanému vývoju, a to v rozsahu, v akom
sú obmedzené možnosti poškodeného uplatniť sa v živote a v spoločnosti. Sťaženie spoločenského
uplatnenia poškodeného vzniká v čase, keď sa trvalo nepriaznivé následky pre jeho ďalší život prejavia,

teda kedy v jeho zdravotnom stave nastanú také zmeny, ktoré do budúcna obmedzujú jeho ďalší život
v nasledujúcej dobe a znamenajú trvalú zmenu jeho spoločenského, kultúrneho a rodinného uplatnenia
oproti stavu, aký bol pred úrazom. Či a aké zmeny v zdravotnom stave nastali, je možné zistiť, ak je
možné považovať zdravotný stav poškodeného za ustálený.

11. Hoci následky úrazu u žalobkyne spôsobili výrazný zásah do jej dovtedajšieho života, pokiaľ ide o
posttraumatickú stresovú poruchu, ku ktorej rozvoju u žalobkyne došlo v príčinnej súvislosti s dopravnou
nehodou zo dňa 27. 05. 2011, táto bola len prechodná. Podľa záverov súdom prvej inštancie ustanovenej
znalkyne z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria MUDr. Jany Bullovej zo dňa 03. 07.
2015, žalobkyňa v čase vypracovania znaleckého posudku už netrpela vážnou duševnou poruchou
ako následkom uvedenej dopravnej nehody, pričom na posttraumatickú stresovú poruchu sa žalobkyňa

liečila od júna 2011 do júla 2012, keď pri kontrole dňa 24. 08. 2012 sa v lekárskych záznamoch
žalobkyne v súvislosti s uvedenou diagnózou konštatuje kompenzovaný stav. Napriek tomu, že súd
prvej inštancie vychádzajúc zo záverov znalkyne MUDr. Bullovej, rovnako ako odvolací súd, zistil, že v
čase jeho rozhodovania (rovnako v čase vypracovania znaleckého posudku MUDr. Bullovou) žalobkyňa
netrpela posttraumatickou stresovou poruchou, žalobkyni v súvislosti s uvedenou poruchou (viď bod

32. odôvodnenia napadnutého rozsudku) priznal náhradu za sťaženie spoločenského uplatnenia, ktoré
však možno odškodniť len v prípade existencie takej zmeny zdravotného stavu, ktorá má trvale vplyv
na možnosť spoločenského, kultúrneho a rodinného uplatnenia poškodeného oproti stavu, aký bol pred
úrazom.

12. Vychádzajúc z uvedených záverov odvolací súd napadnutý rozsudok vo výroku I., ktorým súd
žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni sťaženie spoločenského uplatnenia v súvislosti s
utrpenou psychickou poruchou, spolu s úrokmi z omeškania zmenil a žalobu žalobkyne v tejto časti
zamietol. Súd zároveň rozhodol bez nariadenia pojednávania, keď v danom prípade vychádzal zo
skutkového stavu tak, ako ho zistil i súd prvej inštancie.

13. Ako nedôvodné odvolací súd vyhodnotil odvolací súd odvolanie intervenienta čo do výroku II., ktorým
súd žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni príslušenstvo z uplatnenej pohľadávky (o ktorej už
bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom okresného súdu zo dňa 13. 10. 2016, v spojení s rozsudkom
Krajského súdu v Žiline č. k. 8Co/42/2017-301 zo dňa 31. 05. 2017) počnúc dňom 04. 06. 2013.

14.Podľa§517ods.1Občianskehozákonníkadlžník,ktorýsvojdlhriadneavčasnesplní,jevomeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

15. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

16. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

17. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že dlh zanikne jeho splnením, pričom dlžník je povinný
dlh splniť riadne a včas. Ak dlžník plnenie neposkytne najneskôr v posledný deň splatnosti dlhu, dostáva
sa do omeškania a ak ide o plnenie peňažného dlhu, veriteľ má právo požadovať od dlžníka popri plnení
ajúrokyzomeškania.Čassplneniamôžebyťpredovšetkýmdohodnutýúčastníkmizáväzkovéhovzťahu,
ustanovený právnym predpisom alebo určený v rozhodnutí súdu. Ak čas splnenia nebol určený žiadnym

z uvedených spôsobov, právo určiť čas splnenia má podľa ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka
veriteľ. V tomto prípade platí na splnenie dlhu čas, ktorý určil veriteľ vo svojej výzve dlžníkovi. Škodca
sa dostáva do omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bol poškodeným
o plnenie požiadaný, a od tohto dňa môže poškodený požadovať úroky z omeškania (R III/1967, R27/1977). Pokiaľ nebol škodca vyzvaný na plnenie, za kvalifikovanú výzvu na plnenie sa považuje žaloba
a omeškanie sa počíta od prvého dňa potom čo bola žaloba žalovanému doručená. Dlžník je však
povinný splniť len taký dlh, ktorý už vznikol, nakoľko len u existujúceho dlhu môže nastať jeho splatnosť.

Výzva na zaplatenia preto môže vyvolať splatnosť len u takej pohľadávky, ktorá už existuje. Jedine v
súvislosti s existujúcou (už vzniknutou) pohľadávkou môže mať žiadosť o plnenie právny význam.

18. Právny vzťah zo spôsobenej škody treba považovať za záväzkový vzťah, na ktorý sa vzťahujú
všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o záväzkoch (jeho ôsma časť), vrátane ustanovení

o zániku záväzkov a omeškaní. Keďže v Občianskom zákonníku pri nároku na náhradu škody nie je
ustanovenýčassplnenia,zásadnetrebavychádzaťztoho,žeškodcajepovinnýnahradiťškoduprvýdeň
po tom, čo ho veriteľ požiadal o splnenie (R 27/1977). Právo poškodeného požadovať náhradu škody
a tomu zodpovedajúca povinnosť škodcu škodu poškodenému uhradiť, spravidla nevzniká na základe
rozhodnutia súdu, ale priamo zo zákona. Výnimkou je v danom prípade povinnosť zaplatiť náhradu
zodpovedajúcu ďalšiemu zvýšeniu odškodnenia za bolesť či sťaženie spoločenského uplatnenia podľa

ust. § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004 Z. z., ktorá vzniká až na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom
je určená doba splnenia a až uplynutím tejto doby určenej na splnenie priznanej náhrady, dochádza k
omeškaniu dlžníka.

19. Z uvedeného je zrejmé, že ak sa omeškanie týka peňažného dlhu vo forme náhrady škody (škody

na zdraví), pre určenie začiatku omeškania dlžníka (škodcu), je rozhodujúca povaha požadovaného
(súdom priznaného) odškodnenia. Len v prípade, ak bolo súdom rozhodnuté o primeranom zvýšení
odškodnenia za bolesť a za sťaženie spoločenského uplatnenia podľa § 5 ods. 5 zákona č. 437/2004
Z. z., čomu tak v prejednávanom spore nebolo (v tejto časti bola žaloba žalobkyne zamietnutá), čas
splnenia nastáva rozhodnutím súdu, a teda k omeškaniu dlžníka dochádza až uplynutím lehoty na

splnenie povinnosti. V ostatných prípadoch je potrebné, z hľadiska určenia času splnenia, vychádzať z
ustanovenia § 563 Občianskeho zákonníka (viď aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
sp. zn. 6Cdo 16/2010).

20. Vychádzajúc z uvedeného, pokiaľ súd prvej inštancie priznal žalobkyni i úroky z omeškania

v súvislosti s plnením peňažného dlhu z náhrady škody na zdraví pozostávajúcej zo základného
bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia a vecnej škody, správne pri začiatku omeškania
s plnením peňažného dlhu vychádzal z doručenia žaloby žalovanému, keď v konaní žalobkyňa
nepreukázala, že by žalovaného na poskytnutie plnenia v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 27.
05. 2011 vyzvala skôr.

21. Nakoľko odvolací súd zmenil rozhodnutie súdu prvej inštancie vo veci samej, podľa § 396 ods. 1, 2
C. s. p. nanovo rozhodol o trovách (odvolacieho i prvoinštančného) konania. O nároku na náhradu trov
rozhodol odvolací súd pri aplikácii ust. § 255, § 256 a § 257 C. s. p. a žalovanému a intervenientovi ako
úspešnej strane konania nepriznal nárok na náhradu trov konania.

22. Pokiaľ ide o trovy konania, žalobkyňa si podanou žalobou uplatnila štyri samostatné nároky, z
ktorého dôvodu bolo potrebné pri rozhodovaní o náhrade trov konania postupovať pri každom nároku
samostatne (v tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na nesprávny postup súdu prvej inštancie, pokiaľ
pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, ako keby išlo o jeden uplatnený nárok).

23. I keď odvolací súd súhlasí s odvolaním žalobkyne v tom, že zásadu úspechu vo veci obsiahnutú v §
255 C. s. p. treba uplatniť aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, a to napriek tomu,
žeCivilnýsporovýporiadoknemáustanovenieobdobnéustanoveniu§142ods.3Občianskehosúdneho
poriadku účinného do 30. 06. 2016 (ďalej len „O. s. p."), ktoré sa uplatňovalo ako lex specialis vo vzťahu

k § 142 ods. 2 O. s. p., nestotožnil sa so záverom žalobkyne, že jej napriek čiastočnému neúspechu
vznikol nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu z dôvodu, že výška plnenia závisí od znaleckého
posudku a od úvahy súdu. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že žalobkyňa si podanou
žalobou uplatnila nielen nárok na plnenia, ktorých výška závisí od znaleckého posudku či úvahy súdu
(bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia), ale aj nároky, ktoré od znaleckého posudku či úvahy

súdu nezávisia (vecná škoda a náklady spojené s vyhotovením znaleckých posudkov). I keď v prípade
plnení, ktorých výška závisí od úvahy súdu nemožno žalobcu považovať za procesne neúspešného, ak
mu bola priznaná aspoň časť (pokiaľ ide o výšku) plnenia, pre určenie úspešnosti v konaní je potrebné
posúdiť či je daný i základ nároku.24. Vychádzajúc z uvedeného, keďže žalobkyňa si uplatnila štyri samostatné nároky, odvolací súd
úspešnosť tej - ktorej strany konania posudzoval najskôr vo vzťahu ku každému nároku samostatne.

Pokiaľ ide o nárok na bolestné a sťaženie spoločenského uplatnenia, odvolací súd, zohľadniac, že v
danom prípade výška plnenia závisela od znaleckého dokazovania a od úvahy súdu, pri rozhodované o
nároku na náhradu trov konania vychádzal zo základu uplatneného nároku, a to aj pokiaľ ide o jednotlivé
späťvzatia žaloby žalobkyňou v priebehu konania, v súvislosti s ktorými vznikol nárok na náhradu trov tej
- ktorej strane konania podľa § 256 C. s. p. V prípade vzniku nároku v súvislosti so zastavením konania

odvolací súd tento pričítal k úspechu či neúspechu tej - ktorej strany konania. V prípade bolestného tak
súd ustálil úspech žalobkyne v konaní v rozsahu 66 %, keď žalobkyňa v priebehu konania vo vzťahu
k bolestnému uplatnenému za tri položky zobrala žalobu vo vzťahu k jednej položke späť z dôvodu,
že základ nároku v tejto časti nedokáže preukázať. Pokiaľ žalobu vo vzťahu k ďalšej položke zobrala
späť (viď bod 6. odôvodnenia tohto rozsudku), k späťvzatiu došlo z dôvodu plnenia intervenienta, vo
zvyšnej časti (základného) bolestného bolo jej žalobe vyhovené rozsudkom okresného súdu zo dňa

13. 10. 2016. V časti nároku na sťaženie spoločenského uplatnenia bola žalobkyňa úspešná, resp. v
tejto časti jej vznikol nárok na náhradu trov konania z dôvodu zastavenia konania bez jej zavinenia, v
rozsahu 50 %, keď si uplatnila sťaženie spoločenského uplatnenia jednak v súvislosti s obmedzením
hybnosti s príznakmi koreňového dráždenia, v ktorej časti zobrala žalobkyňa žalobu z dôvodu plnenia
intervenientom späť a jednak za vznik vážnej duševnej poruchy v súvislosti s dopravnou nehodou,

v ktorej časti bola žaloba žalobkyne týmto rozsudkom odvolacieho súdu zamietnutá. V časti nároku
žalobkyne na náhradu nákladov súvisiacich s vypracovaním znaleckých posudkov bola žalobkyňa v
celom rozsahu neúspešná, t. j. jej úspech je 0 % (v tejto časti bola v celom rozsahu úspešná žalovaná
strana). Pokiaľ ide o vecnú škodu, žalobkyňa bola v tejto časti úspešná a bez viny na zastavení konania
v rozsahu 9,45 % (súd žalobe žalobkyne, ktorá si uplatnila nárok na náhradu škody vo výške 261,95

eur vyhovel rozsudkom zo dňa 13. 10. 2016 čo do sumy 24,75 eur, vo zvyšku bolo konanie na základe
späťvzatia žalobkyne, bez zavinenia žalovanej strany, zastavené, resp. žaloba bol zamietnutá). Na
účely rozhodovania potom odvolací súd vychádzal z aritmetického priemeru úspechu žalobkyne, pričom
úspech žalobkyne predstavuje 31, 36 % [(66 % + 50 % + 0% + 9,45 %) / 4], v časti 68,64 % bola
neúspešná, čo zároveň predstavuje úspech žalovanej strany. Úspešnejšou stranou konania tak bola

žalovaná strana, ktorej čistý úspech v konaní je 37,28 % (68,64 % - 31,36 %). Odvolací súd však
zároveň aplikoval ust. § 257 C. s. p., ktorého aplikácie sa dovolávala i žalobkyňa v odvolaní proti výroku
o trovách konania. Dôvody hodné osobitného zreteľa pre nepriznanie náhrady trov konania žalovanej
strane odvolací súd vzhliadol v povahe sporu, v ktorom si žalobkyňa uplatnila nároky v súvislosti s
dopravnou nehodou, ktorú zavinil práve žalovaný, pričom žalobkyňa na jej vzniku nemala žiaden podiel,

pričomprevažnúčasťuplatnenýchnárokovsižalobkyňauplatnilavsúvislostisovznikomškodynazdraví
vychádzajúc z lekárskeho posudku. Odvolací súd zároveň prihliadol na to, že nepriznaním náhrady trov
konania nebude žalovaný v jeho majetkovej sfére výrazne dotknutý, keď z obsahu spisu nevyplýva, že
by mu v priebehu konania, okrem zložených preddavkov na trovy znaleckého dokazovania, nejaké trovy
boli vznikli, rovnako tak podľa názoru odvolacieho nebude výrazne zasiahnuté ani do majetkovej sféry

intervenienta, vzhľadom na povahu intervenienta ako obchodnej spoločnosti a predmet jej podnikania.

25. Odvolací súd, vzhľadom na zmenu napadnutého rozsudku nanovo rozhodol aj o trovách štátu v
súvislosti so znaleckým dokazovaním, a to podľa pomeru úspechu strán v konaní, keď z jednotlivých
uznesení,ktorýmiboloznaleckédokazovanienariadené,vyplýva,žetotobolanariadenévzáujmeoboch

strán konania. Žalovanému tak súd uložil povinnosť nahradiť štátu trovy v rozsahu 31,36 %, v ktorom
rozsahu bol v konaní neúspešný, voči žalobkyni súd štátu nárok na náhradu trov konania nepriznal,
aplikujúc ust. § 257 C. s. p. s poukazom na vyššie uvedené dôvody.

26. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 (za) : 0 (proti).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa. (§ 419 C. s. p.)Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo

f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. (§ 420 C. s. p.)

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1, 2 C. s. p.)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany

neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 C. s. p.)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 C. s. p.)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (§ 427 ods.
1 C. s. p.)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa

toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 C. s. p.)