Rozsudok Judgement was issued on Tuesday, December 17, 2019

Súd: Okresný súd Košice okolie
Spisová značka: 10Csp/162/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7517208255
Dátum vydania rozhodnutia: 17. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jozef Pribula

ECLI: ECLI:SK:OSKE3:2019:7517208255.8

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie sudcom JUDr. Jozefom Pribulom v právnej veci žalobcu: A. Š., H..

XX.XX.XXXX, C. T. P. XXX, XXX XX T. P., zastúpeného: Advokátska kancelária Mgr. Peter Baran,
advokát, IČO 50 280 899 so sídlom Námestie SNP 538/16, 091 01 Stropkov proti žalovanému: PROFI
CREDIT Slovakia, a.s. so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO 35 792 752 v konaní o zaplatenie
591,19 eur s prísl. takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému trovy prvostupňového a trovy odvolacieho konania v celom

rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Podanou žalobou sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť mu 591,19 eur spolu s
5%úrokomzomeškaniaročneod31.1.2017aždozaplatenianatomzáklade,žedňa18.2.2014uzatvoril
so žalovaným zmluvu o revolvingovom úvere. Na základe tejto zmluvy žalovaný poskytol žalobcovi úver
v sume 1.500,- eur pri ročnej úrokovej sadzbe 70,01% a RPMN taktiež 70,01%. Tento úver sa zaviazal
žalobca žalovanému vrátiť po dobu 42 mesiacov v mesačných splátkach po 80,37 eur s tým, že celková
čiastka, ktorú sa zaviazal žalovanému uhradiť, činila 3.375,54 eur. Žalobca predmetný úver riadne
splácal od 11.3. do 10.7.2014 v mesačných splátkach po 80,37 eur a následne požiadal o splatenie

úveru, s čím žalovaný súhlasil a na základe jeho pokynov mu žalobca uhradil čiastku 1.691,48 eur, z
ktorej mu žalovaný následne vrátil istinu 217,89 eur.

2. Žalobca považoval predmetný úver je bezúročný a bezpoplatkový z dôvodov, že v zmluve chýba
termín konečnej splatnosti úveru, úroková sadzba činí 70,01%, čím sa prieči dobrým mravom, RPMN
nie je správne vypočítaná a taktiež chýba rozpis výšky splátok istiny, úrokov a poplatkov, ako aj adresa

veriteľa na podanie reklamácie a sťažnosti.

3. Mal teda za to, že keďže ide o úrok bezúročný a bezpoplatkový, žalobca zaplatil žalovanému istinu
1.875,44 eur (5x po 80,37 eur + 1.691,48 eur - 217,89 eur) a žalovaný mu poskytol v skutočnosti úver
iba v sume 1.284,25 eur, a tak suma 591,19 eur predstavuje rozdiel a tvorí bezdôvodné obohatenie na
strane žalovaného.

4. Žalovaný žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť. Mal za to, že uzavretá úverová zmluva má
všetky náležitosti v zmysle § 9 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z. a tvrdil, že na predmetný spor je potrebnéaplikovať ustanovenia Obchodného zákonníka, keďže zmluva bola uzavretá ešte v roku 2014 a novela
Občianskeho zákonníka zaviedla prednostné použitie občianskoprávnych predpisov na spotrebiteľské
právne vzťahy až od 1.4.2015 Zákonom č. 102/2014 Z.z., preto nie je možné vysloviť neplatnosť celého

dojednania o odplate, aj keď by bol v rozpore s dobrými mravmi a so zákonom. Taktiež namietal, že
RPMN bola vypočítaná správne podľa vzorca uvedeného v Zákone 129/2010 Z.z. a pokiaľ sa týka
termínu konečnej splatnosti úveru, mal za to, že tento termín je vymedzený dňom splatenia poslednej
splátky.

5. Zároveň pokiaľ sa týka nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, vzniesol námietku premlčania
uplatneného nároku, keďže mal za to, že bol uplatnený neskoro, po zákonnej subjektívnej dvojročnej
lehote.

6. Súd vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:

Žaloba a žalovaný uzatvorili dňa 18.2.2014 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru vo výške 1.500,-
eur pri úrokovej sadzbe 70,01%, predpokladanej RPMN 70,01%, a priemernej RPMN 46,30% s tým, že
žalobca sa zaviazal žalovanému vrátiť celkom 3.375,54 eur, a to po dobu 42 mesiacov v mesačných

splátkach po 80,37 eur a v zmysle čl. 8 zmluvy je zároveň inkorporovaná dohoda o poskytnutí služby,
ktorej predmetom je záväzok žalovaného poskytnúť žalobcovi na jeho žiadosť službu, spočívajúcu v
možnosti odkladu maximálne troch akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu a záväzok zaplatiť za
takéto poskytnutie služby odplatu vo výške 215,75 eur. Dohoda sa stala platnou dňom podpísania
úverovej zmluvy a žalovaný reálne od žalobcu si z poskytnutého úveru 1.500,- eur odpočítal čiastku

215,75 eur bez ohľadu na to, že žalobca túto službu ešte vôbec nevyužil. V skutočnosti tak žalobca
obdržal od žalovaného istinu 1.284,25 eur a uhradil 5x po 80,37 eur, pri predčasnom splatení úveru
čiastku 1.691,48 eur, teda spolu uhradil žalovanému istinu 2.093,33 eur. Z tejto sumy žalovaný vrátil
žalobcovi preplatok v sume 217,89 eur, takže rozdiel medzi poskytnutým úverom a sumou, ktorú žalobca
zaplatil, je 591,19 eur. Túto čiastku žalobca považuje za bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.

7. V predmetnej veci rozhodol Okresný súd Košice - okolie dňa 5.12.2017. Voči rozsudku podal
odvolanie žalovaný a Krajský súd v Košiciach uznesením 9Co/113/2018 zo dňa 13.3.2019 zrušil a vrátil
súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

8. Podľa ust. § 1 ods. 2 Zákona 129/2010 Z.z. spotrebiteľským úverom na účely tohto zákona je
dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme
pôžičky, úveru, odloženej platby alebo obdobnej finančnej pomoci poskytnutej veriteľom spotrebiteľovi.

Spotrebiteľský úver podľa tohto zákona možno poskytnúť len bezhotovostným prevodom finančných
prostriedkov na platobný účet spotrebiteľa alebo na účet stavebného sporiteľa, poštovým poukazom,
ktorého adresátom je spotrebiteľ alebo platobným prostriedkom vydaným na meno spotrebiteľa; tým nie
je dotknuté bezhotovostné poskytnutie viazaného spotrebiteľského úveru podľa § 15 alebo poskytnutie
spotrebiteľského úveru bezhotovostne na splatenie iného úveru alebo úverov úhradou veriteľovi

oprávnenému poskytovať úver podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu. Spotrebiteľským úverom
sú aj mladomanželský úver podľa osobitného predpisu, niektoré stavebné úvery a iné úvery podľa
osobitného predpisu a nezabezpečené úvery poskytované spotrebiteľom na účely rekonštrukcie
nehnuteľnosti určenej na bývanie, pričom ustanovenia osobitných predpisov týkajúce sa poskytovania
týchto úverov tým nie sú dotknuté; obmedzenie hornej hranice výšky úveru podľa odseku 3 písm. f) sa

na tieto úvery nevzťahuje.

9. Podľa ust. § 2 písm. d) Zákona 129/2010 Z.z. na účely tohto zákona sa rozumie zmluvou o
spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver

a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť celkové náklady spotrebiteľa
spojené so spotrebiteľským úverom.10. Podľa ust. § 52 ods. 1 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu
na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

11. Podľa ust. § 52 ods. 2 Občianskeho zákonníka ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj
všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak
je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody,
ktorýchobsahomaleboúčelomjeobchádzanietohtoustanovenia,súneplatné.Navšetkyprávnevzťahy,

ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj
keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

12. Podľa ust. § 497 Obchodného zákonníka zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie
dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté

peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.

13. K vytýkaným nedostatkom úverovej zmluvy zo strany žalobcu, že zmluva neobsahuje adresu
predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť a že neobsahuje ani

termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, súd považoval za potrebné uviesť, že novelou
zákona o spotrebiteľských úveroch, vykonanou Zákonom 279/2017 Z.z. s účinnosťou od 1.5.2018,
v zmysle ktorej povinnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom úvere je podľa § 9 ods. 2 písm.
d) už len doba trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a zároveň ako povinná náležitosť zmluvy o
spotrebiteľskom úvere sa nevyžaduje ani uvedenie adresy veriteľa, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť

reklamáciu alebo sťažnosť. Prijatie tejto novely bolo odôvodnené zosúladením právnych predpisov so
znením smernice 2008/48/ES. Z dôvodovej správy k tomuto zákonu vyplýva, že vypustenie náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere bolo nevyhnutné z dôvodov záverov rozsudku Súdneho dvora EÚ
z 9.11.2016 vo veci C 42/2015 Home Credit Slovakia, a.s. c/a Klára Bírová. V zmysle uvedeného
rozsudku zmluva o spotrebiteľskom úvere musí obsahovať len náležitosti výslovne uvedené v čl. 10 ods.

2 Smernice 2008/48/ES vzhľadom k tomu, že touto smernicou sa zabezpečuje úplná harmonizácia v
oblasti spotrebiteľských úverov. V článku 22 ods. 1 je uvedené, že členské štáty nesmú zasahovať ani
zaviesť vo svojom vnútroštátnom práve ustanovenia, ktoré sa odchyľujú od tohto ustanovenia smernice.
Vychádzajúc z týchto predpokladov je zrejmé, že pri eurokomfortnom výklade ustanovenia § 9 ods. 2
písm. f) Zákona 129/2010 v znení účinnom k 18.2.2014, nie je potrebné trvať pri uvedení doby trvania

úveru aj na uvedení termínu konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru, pričom doba trvania úverovej
zmluvy nemusí byť uvedená konkrétnym dátumom, ale stačí jej uvedenie spôsobom dostatočne určitým,
nevyvolávajúcim žiadne pochybnosti. Pod pojmom „doba trvania zmluvy“ nemožno teda bezvýhradne
rozumieť iba konkrétne určený dátum, ak podmienky zmluvy umožňujú spotrebiteľovi bez ťažkostí a s
istotou identifikovať tento údaj, t.j. obdobie, po ktoré zmluva trvá.

14. Tento údaj však musí byť obsiahnutý v písomnej zmluve v zmysle čl. 9 ods. 1 Zákona 129/2010, a
teda ak takýto údaj vyplýva iba zo zmluvných dojednaní alebo všeobecných obchodných podmienok,
ktoré nie sú stranami sporu podpísané, ide o nedostatok náležitostí, ktoré má za následok, že úver je

bezúročný a bez poplatkov. Súd preto skúmal, či písomne uzavretá úverová zmluva obsahuje údaj o
dobe trvania zmluvy a či je uvedený konkrétnym dátumom alebo iným spôsobom, ktorý umožňuje tento
údaj identifikovať. Medzi tieto iné spôsoby možno zahrnúť aj určenie počtu splátok úveru s uvedením
minimálnej splatnosti prvej zo splátok, keďže na základe údajov o splatnosti prvej splátky a celkového
počtu splátok je možné bez akejkoľvek pochybnosti identifikovať ukončenie doby trvania zmluvy.

15. Z úverovej zmluvy tieto údaje nie je možné zistiť; iba z oznámenia veriteľa o schválení úveru dlžníkovi
vyplýva, že zmluva bola uzatvorená na 42 mesiacov od 1.4.2014 do 1.9.2017. Tento údaj však nie je
podpísaný žalobcom. Súd mal teda za to, že zmluva takýto údaj neobsahuje, preto je bezúročná a

bezpoplatková.16. K ďalšej námietke žalobcu, že zmluva nemá náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. k), t.j. že neobsahuje
výšku, počet a termíny splátok, úrokov a iných poplatkov, súd považuje za potrebné uviesť, že súdna
prax už tento problém vyriešila a otázku, že dohodnutá splátka úveru nemusí byť osobitná na splátku

istiny, splátku úrokov a splátku iných poplatkov, taktiež riešila s prihliadnutím na Smernicu 2008/48/ES
a je potrebné konštatovať, že nemožno od dodávateľov žiadať, aby v úverovej zmluve presne uvádzali
rozpis plánovanej amortizácie dlhu, teda rozpis splátok po častiach samostatne vo väzbe na istinu, úrok
a poplatky. Táto skutočnosť vyplýva aj z rozhodnutia NS SR sp.zn. 3Cdo/146/2017 zo dňa 22.2.2018.

17. Pokiaľ sa týka RPMN a úrokov vo výške 70,01%, je potrebné uviesť, že tieto sú v hrubom rozpore s
dobrýmimravmi.PodľazverejnenýchpriemernýchúrokovýchsadziebnawebovomsídleNBSvkategórii
Nové úvery pre domácnosti činila úroková sadzba v čase uzavretia zmluvy 11,16% a pokiaľ sa týka
RPMN, z údajov zverejnených na webovom sídle Ministerstva financií pre 2. štvrťrok 2014 vyplýva, že
pre úvery do 1.500, eur je zabezpečenie so splatnosťou do 5 rokov výška RPMN maximálne 44,06%.

18. Súd mal teda za to, že dohoda o výške úrokov musí byť v súlade s ust. § 39 Občianskeho zákonníka
a teda sa nesmie priečiť dobrým mravom, inak je právny úkon absolútne neplatný. O takýto stav pôjde
najmä vtedy, ak dohodnuté úroky presiahnu mieru úrokov poskytovaných peňažnými ústavmi v čase

uzavretia zmluvy (rozsudok NS SR 1MCdo/1/2009 z 31.7.2009).

19. Je teda nepochybné, že výška úrokov a RPMN prevýšila oproti priemeru tieto úroky o viac ako 100%,
ide teda o neplatnú dohodu o úrokoch, lebo odporuje dobrým mravom.

20. Tiež je potrebné uviesť, že žalovaný pri podpise zmluvy vložil aj ďalšiu zmluvu, a to dohodu o
poskytnutí služby, uvedenú v článku 8.1 - 8.6 zmluvy. Jej podstatou je to, že ide o ďalšie náklady spojené
s poskytnutím úveru, ktoré sú pre spotrebiteľa nevýhodné, pričom úhradu tohto poplatku si žalovaný

vopred zabezpečil tak, že žalobcovi poskytol úver vo výške zmenšenej o tento poplatok, pričom táto
služba ešte ani nemohla byť využitá a zo zmluvy nie je možné zistiť, akým spôsobom bol tento poplatok
vypočítaný. V tomto prípade ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku, ktorá už bola vyhlásená rozsudkom
Okresného súdu v Prešove vo veci 17C/56/2016 zo dňa 15.7.2016 a vzhľadom na to, že žalovaný sa mal
zdržať používania tejto podmienky, dopustil sa porušenia ustanovenia § 53 a) Občianskeho zákonníka

a ide o neplatnú dohodu, a teda aj výpočet RPMN nie je správny.

21. Ide teda podľa názoru súdu o spotrebiteľskú zmluvu, ktorá v zmysle § 11 písm. b) Zákona 129/2010
Z.z. je bezúročná a bezpoplatková.

22. Podľa ust. § 11 ods. 1 písm. d) Zákona 129/2010 Z.z. poskytnutý spotrebiteľský úver sa považuje
za bezúročný a bez poplatkov, ak v zmluve o spotrebiteľskom úvere je uvedená nesprávne ročná
percentuálna miera nákladov v neprospech spotrebiteľa.

23. Podľa ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí
obohatenie vydať.

24. Podľa ust. § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka bezdôvodným obohatením je majetkový prospech
získanýplnenímbezprávnehodôvodu,plnenímzneplatnéhoprávnehoúkonualeboplnenímzprávneho
dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

25. Podľa ust. § 455 ods. 1 Občianskeho zákonníka za bezdôvodné obohatenie sa nepovažuje, ak bolo
prijaté plnenie premlčaného dlhu alebo dlhu neplatného len pre nedostatok formy.26. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalobca prijal na základe úverovej zmluvy od žalovaného
istinu 1.284,25 eur a vykonal úhrady vo výške 2.093,33 eur, z ktorých 217,89 eur mu žalovaný vrátil. Z

tohto je teda zrejmé, že žalobca zaplatil žalovanému o 591,19 eur viac, ako mu bolo poskytnuté. Tým
zo strany žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu o túto čiastku.

27. Podľa ust. § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto

zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník
premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

28. Podľa ust. § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak,
premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

29. Podľa ust. § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na vydanie plnenia z bezdôvodného
obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému
obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

30. Podľa ust. § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskôr sa právo na vydanie plnenia z
bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať
rokov odo dňa, keď k nemu došlo.

31. Podľa ust. § 107 ods. 3 Občianskeho zákonníka ak sú účastníci neplatnej alebo zrušenej zmluvy
povinní navzájom si vrátiť všetko, čo podľa nej dostali, prihliadne súd na námietku premlčania len vtedy,
ak by aj druhý účastník mohol premlčanie namietať.

32. Ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka stanovuje kombinované premlčanie doby, a to
subjektívnu, ktorá je dvojročná a objektívnu, ktorú nemožno prekročiť, hoci by boli ešte podmienky
pre uplynutie subjektívnej premlčacej doby a ktorej dĺžka je určená rozdielne od charakteru získania

bezdôvodného obohatenia. V prípade, že bolo bezdôvodné obohatenie získané bez úmyselného
konania, je dĺžka 3 roky. Pre počiatok behu subjektívnej premlčacej doby je rozhodujúci deň, keď sa
oprávnený v konkrétnom prípade skutočne dozvie o vzniku bezdôvodného obohatenia na jeho úkor a
subjekte, ktorý sa bezdôvodne obohatil.

33. Žalobca na pojednávaní dňa 5.12.2019 prostredníctvom svojho právneho zástupcu uviedol, že
začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby v danom prípade je možné spojiť so skutočnosťou, kedy
žalobcovi jeho právny zástupca oznámil, že zmluva vykazuje také nedostatky, s ktorými zákon spája
sankciu, bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. Z výpovede právneho zástupcu na pojednávaní dňa

5.12.2019 vyplýva, že žalobca sa o tom, že došlo k bezdôvodnému obohateniu, dozvedel až v novembri
2016 od svojho právneho zástupcu.

34. Oprávnený sa dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil v zmysle

§ 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka vtedy, keď získa znalosť tých skutkových okolností, z ktorých je
možné vyvodiť zodpovednosť za bezdôvodné obohatenie, pričom skutočnosť získania informácií tiež
o právnej stránke možností domáhať sa vymáhania bezdôvodného obohatenia, nie je pri posudzovaní
okamihu začatia plynutia subjektívnej premlčacej doby vôbec relevantná (porovnaj napr. uznesenie NS
SR sp.zn. 3Cdo/169/2017 zo dňa 10.1.2018.

35. V právnej praxi tento názor pri posudzovaní nároku na vrátenie neprávom zaplatených úrokov
alebo poplatkov zo spotrebiteľských zmlúv viedol k záveru, že nakoľko sa znalosť zákona predpokladá,spotrebiteľ disponuje už pri uzavretí spotrebiteľskej zmluvy skutkovými informáciami, čo v zmluve chýba
alebo odporuje zneniu zákona, a preto pokiaľ plnil na základe zmluvy neplatnej z týchto dôvodov, už
od počiatku plnil s vedomím skutočností, objektívne umožňujúcich poznanie, že sa tým veriteľ na jeho

úkor obohatil. V prípade posúdenia úverových zmlúv ako bezúročných a bezpoplatkových začiatok
plynutia subjektívnej premlčacej doby časovo splýva s okamihom úhrady tej - ktorej sumy, ktorú nad
rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi zaplatil (uznesenie Krajského súdu v Košiciach vo
veci 11Co/218/2018 zo dňa 15.8.2018). V záujme vyporiadania sa s námietkou premlčania vznesenou
žalovaným súd predvolal na pojednávanie samotného žalobcu, ktorý sa však pojednávania nezúčastnil.

Jeho neúčasť ospravedlnil iba právny zástupca z pracovných dôvodov.

36. Vychádzajúc z vyššie citovaného rozhodnutia, že v prípade posúdenia úverových zmlúv ako
bezúročných a bezpoplatkových začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby časovo splýva s
okamihom úhrady tej - ktorej sumy, ktorú mal nad rámec skutočne poskytnutých peňazí dlžník veriteľovi

zaplatiť, súd konštatuje, že žalobca si nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil po uplynutí
dvojročnej subjektívnej premlčacej doby, keďže poslednú úverovú splátku uhradil v júli 2014 a žaloba
bola uplatnená na súde až dňa 6.4.2017, teda po dvojročnej subjektívnej premlčacej dobe. S poukazom
na vznesenú námietku premlčania žalovaným nebolo možné preto žalobcovi premlčané právo priznať
a preto súd žalobu zamietol.

37. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého súd prizná strane
náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Žalovaný bol v konaní plne úspešný, súd preto
rozhodol, že má nárok na náhradu trov prvostupňového konania v celom rozsahu 100%.

38. Podľa ust. § 396 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na
odvolacie konanie. Ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania
na súde prvej inštancie. Ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvej inštancie na ďalšie

konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvej inštancie v novom rozhodnutí o veci.

39. V danom prípade súd mal za to, že žalovaný bol úspešný aj v odvolacom konaní, preto mu priznal
taktiež náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu 100%.

40. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

41. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po
právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

42. O výške nároku na náhradu trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku osobitným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice

- okolie.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo
ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.