Rozsudok – Ostatné ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, March 28, 2017

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/340/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5312204708
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 03. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2017:5312204708.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar

Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobcov : 1/ M. T., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., Q. K. XXXX, 2/ V. Q., rod. V., nar. XX.XX.XXXX,
bytom A. XXX, 3/ V. V., nar. XX.XX.XXXX, H., 4a/ P. V., rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom H., M. R. M.
XXXX/XX,4b/R.V.,nar.XX.XX.XXXX,bytomH.,M.R.M.XXXX/XX,4c/A.R.,rod.V.,nar.XX.XX.XXXX,
bytom D., K. 2219/21, 4d/ P. F., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. XXX, okres N., žalobcovia 1/ až 4d/
v konaní právne zastúpení JUDr. Celestín Stehura, advokát, so sídlom H. K. XXXX, XXX XX H., proti
žalovaným : 1/ M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. K. XXX, 2/ M. K., rod. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom

K. N. K. XXX, 3/ Q. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N. V., B. XXXX, 4/ M. Q., rod. A., nar. XX.XX.XXXX,
bytom K. N. V., B. XXXX, žalovaní 1/ až 4/ v konaní právne zastúpení LALINSKÝ ADVOKÁT s.r.o., so
sídlom Námestie Andreja Hlinku 1, 010 01 Žilina, IČO : 47 253 096, o určenie, že nehnuteľnosti patria
do dedičstva, o odvolaní žalovaných proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 8C/56/2012 zo dňa
12.10.2015 v spojení s opravným uznesením Okresného súdu Čadca č.k. 8C/56/2012-190 zo dňa 04.
marca 2016, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v spojení s opravným uznesením potvrdzuje.

Žalobcom v 1/ - 4d/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie určil, že do dedičstva po neb. W. V.,
zomr. XX.XX.XXXX patrí 1 a do dedičstva po neb. P. V., rod. M., zomr. XX.XX.XXXX patrí 1 nehnuteľnosti
C KN 1378/9, TTP o výmere 904 m2, ktorá je vytvorená geometrickým plánom č. 31/2001 vyhotoveným
dňa 06.06.2011 V. T. z nehnuteľnosti E KN 2212/3-orná pôda o výmere 62.360 m2, ktorá je vedená na
Správe katastra Čadca, obce Klubina, na LV č. XXX. O trovách konania súd rozhodne samostatným
uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.

V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 80 písm. c) O.s.p., § 123, § 132 Občianskeho
zákonníka a vykonané dokazovanie, dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom:
Žalobcovia preukázali naliehavý právny záujem podľa § 80 písm. c) O.s.p. na určení vlastníckeho práva
k reálne vydeleným nehnuteľnostiam, pretože iným spôsobom nebolo možné zosúladiť stav právny so
stavom skutočným.
Vo svojom návrhu ako aj na pojednávaní navrhovatelia uviedli, že v roku 1943 došlo medzi pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi k reálnej deľbe, pričom do vlastníctva ich právnych predchodcov W. V. a P.

V. pripadla nehnuteľnosť, ktorá je na geometrickom pláne č. 31/2001 zo dňa 06.06.2011 vyhotovenom
V. T. vedená ako parc. č. 3378/9-TTP o výmere 904 m2. Reálne vydelené nehnuteľnosti užívali
právni predchodcovia minimálne 70 rokov. Nikto ich v užívaní nerušil, nerobil si nároky do sporných
nehnuteľností. Títo pozemok v roku 1990 darovali svojej dcére M. T., ktorá si na ňom postavila chatku,na ktorú nemá stavebné povolenie, keďže nemá betónové základy. Taktiež si parcelu oplotila stĺpikmi
zabetónovaným do zeme a pletivom. Pozemok užívala pokojne a nerušene. Odporcovia v konaní
nerozporovali vlastníctvo k parcele 3378/9 ku časti, ktorá je oplotená, namietali vlastníctvo v časti, ktorá

je za oplotením smerom do cesty.
Nakoľko k deľbe medzi pôvodnými pozemno-knižnými spoluvlastníkmi malo dôjsť v dávnej minulosti
do roku 1950, bolo potrebné aplikovať na moment vzniku vlastníckeho práva Uhorské obyčajové právo
platné do roku 1950 a zjednocujúce rozhodnutie Najvyššieho súdu ČSR č. 911/32.
Základnou podmienkou bolo preukázať, či ku dňu rozhodnutia existuje spoluvlastnícky vzťah k parcele

EKN 2212/3 alebo bol v dávnej minulosti zrušený a vyporiadaný reálnou deľbou medzi pozemno-
knižnými spoluvlastníkmi pôvodnej PKN parcely, a teda či v dôsledku zrušenia a vyporiadania
spoluvlastníctva spoluvlastníctvo zaniklo a existujú len reálne vydelené parcely, ku ktorým je možné určiť
vlastnícke právo. Bolo potrebné ustáliť, či spoluvlastníci zapísaní na LV č. XXX k parcele EKN 2212/3
sú na LV zapísaní len formálne. Parcela EKN 2212/3 bola na LV č. XXX zapísaná na základe výsledkov
ROEP-u a R I 12/1992 pokiaľ ide o odporcov 1/ a 2/ omylom k výmere v 1 tejto parcele. Odporcovia 3/ a

4/ boli zapísaní na základe darovacej zmluvy V 736/05, t.j. riadneho preukázaného titulu. K tvrdenému
zrušeniu a vyporiadaniu spoluvlastníctva však došlo v dávnej minulosti pred vznikom EKN parcely a jej
zápisom na LV. V tom čase neexistovala parcela EKN vytvorená ROEP-om, ale parcela PKN zapísaná
v pozemkovej knihe, a preto bol súd povinný aplikovať také hmotné právo a také evidencie pozemkov,
ktoré platili ku dňu reálnej deľby v prírode. V čase reálnej deľby v prírode v roku 1943 bola namiesto

parcele EKN 2212/3 PKN parc. č. 2212, kde však podľa vyjadrenia obce Klubina a PKN vložky 145
spoluvlastníci parcele PKN 2212 do parcele EKN 2212/3 zapracovaní neboli. Táto prešla v ROEP-e na
základe dokladu R I 12/1992 celá v 1/1 na M. K. a M. K.. Svedkovia na ohliadke potvrdili, že W. a P. V.
užívali pokojne a nerušene reálne vydelenú parcelu, teraz CKN 1378/9 aj vrátane časti, ktorá zasahuje
do cesty. Deľba v dávnej minulosti do roku 1950 bola titulom, na základe ktorého W. V. a P. V. nadobudli

vlastnícke právo k parc. č. 1378/9 k.ú. Klubina. Dôkazom toho je dlhodobé hmotno-právne správanie
sa W. V. a P. V. a jej potomkov ako aj navrhovateľov, ktorí užívali, obrábali, brali úžitky a disponovali
s touto spornou parcelou, pričom im v užívaní nikto nebránil. Uplynutím vydržacej lehoty od momentu
deľby sa W. V. a P. V. stali v hmotno-právnej rovine vlastníkmi nehnuteľnosti. Spoluvlastníctvo bolo ďalej
vedené len formálne, pretože bývalí spoluvlastníci nezosúladili formálny evidenčný stav so skutočným

reálnym hmotno-právnym stavom.
Na LV č. XXX sú vedení odporcovia 1/ a 2/ ako podieloví spoluvlastníci na základe ROEP-u a vyplýva
to aj vyjadrenia obce. PKN vložka č. 145 kúpnej zmluvy R I 12/92 a LV č. XXX (reg.C), že odporcovia
v 1/ a 2/ rade na základe kúpnej zmluvy R I 12/1992 zo dňa 02.01.1992 kúpili parcele 1378/2 o výmere
589 m2 a 1388/3 o výmere 307 m2. Napriek tomu sú na LV podľa registra E zapísaní ako podieloví

spoluvlastníci v 1 parcele o celkovej výmere 62.360 m2. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané,
že zápis spoluvlastníctva na LV je len formálny a v prípade odporcov 1/ a 2/ chybný. Je teda potreba
zosúladenia skutočného hmotno-právneho stavu vlastníckeho práva s formálnym stavom vlastníctva
vedenom na LV. Naviac aj mapa EN a evidencia EN mala záväzný charakter, ktorý nebol rešpektovaný
pri zápise parcele EKN 2212/3 na LV č. XXX.

2. Opravným uznesením č.k. 8C/56/2012-190 zo dňa 04. marca 2016 okresný súd opravil záhlavie
rozsudku v súlade s ust. § 164 O.s.p.

3. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podali odvolanie žalovaní v 1/ - 4/ rade

prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok zmeniť
a žalobu v celom rozsahu zamietnuť, zaviazať navrhovateľov na náhradu trov konania odporcov alebo
rozsudok okresného súdu zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní
poukazovali na to, že im okresný súd napadnutým rozsudkom odňal možnosť konať pred súdom, na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym právnym záverom a tiež skutkovým zisteniam.

Zastávajú právny názor, že k rozdeleniu nehnuteľnosti tak ako to uvádza prvostupňový súd nemohlo
dôjsť. V konaní nebolo nijakým spôsobom preukázané, že by sa právni predchodcovia navrhovateľov
a odporcov akýmkoľvek spôsobom dohodli na reálnej držbe. Naopak, aj samotní navrhovatelia
potvrdili oprávnenosť vlastníckeho práva odporcov tým, že mali záujem nehnuteľnosti kúpiť. To, že
čiastočne odporcovia a niektorí svedkovia potvrdili, že časť pozemkov užívajú navrhovatelia v skutku

nepreukazuje, že došlo k reálnemu rozdeleniu tak ako to mylne konštatuje súd a trvali na tom,
že navrhovatelia nepreukázali, že došlo k dohode o deľbe sporných pozemkov. V ďalšom upriamili
pozornosť na petit žalobného návrhu. Odporcovia zastávajú názor, že súd mal žalobu zamietnuť aj z
dôvodu, že v danom prípade bolo potrebné zo strany navrhovateľov žalovať určenie vlastníckeho právaa nie určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva. Ďalším dôvodom na zamietnutie žaloby je skutočnosť,
že na strane navrhovateľov, ktorí by mali žalobu podať chýba jeden z potenciálnych dedičov. Tvrdili, že
rozsudok okresného súdu je nepreskúmateľný, nespĺňa požiadavky v zmysle ust. § 157 ods. 2 O.s.p.

Okresný súd sa dopustil procesného pochybenia tak ako vyplýva z obsahu zápisníc jednotlivých
pojednávaní,pretožeprvostupňovýsúdzrejmeopomenulvykonaťsvojuprocesnúpovinnosťpredpísanú
v§118ods.2O.s.p.,atouviesťúčastníkomkonania,ktoréprávnevýznamnéskutkovétvrdeniapovažuje
za zhodné, ktoré právne významné okolnosti považuje za sporné, a ktoré z navrhnutých dôkazov budú
vykonané, a ktoré dôkazy nevykoná.

Odporcovia majú za to, že okresný súd navrhovateľov k zmene návrhu naviedol listom zo dňa
12.03.2013, čím prekročil svoje právomoci v rámci zásady kontradiktórnosti konania, a teda odňal
odporcom právo na spravodlivý súdny proces.

4. K odvolaniu žalovaných 1/ - 4/ rade proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie
žalobcovia v 1/ - 4d/ rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali krajskému súdu

napadnutý rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť a priznať im náhradu trov odvolacieho
konania vo výške špecifikovanej v písomnom vyhotovení vyjadrenia. S tvrdeniami žalovaných v
podanom odvolaní nesúhlasia, nakoľko okresný súd podľa ich názoru vykonal rozsiahle dostatočné
dokazovanie, okrem vypočutých svedkov vykonal ohliadku na mieste samom, kde sa svedkovia presne
vyjadrovali čo do reálnej deľby ako aj držby spornej nehnuteľnosti. Okrem iného ich vlastníctvo vyplynulo

aj z listinných dôkazov, a to z predložených výpisov PKN vložiek č. 145 k.ú. obce K.. Pokiaľ odporcovia
v odvolaní napádajú skutočnosť, že neboli dobromyseľní vo všetkých ohľadoch ako vlastníci sporných
nehnuteľností, nakoľko túto chceli odkúpiť titulom kúpnej zmluvy k tomu uviedli, že uvedená kúpna
zmluva bola len formálnym právnym úkonom, nakoľko kúpna cena bola 1,- Eur a túto kúpnu zmluvu ako
predávajúci podpísali odporcovia 1/, 3/ a 4/ vedomí si skutočnosti, že v tejto kúpnej zmluve sú uvedené

sporné parcely, ktorých sú vlastníci. Podľa ich názoru sa okresný súd vysporiadal so všetkými dôkazmi,
ktoré účastníci v konaní predložili.

5. V dôsledku podaného odvolania bol spis predložený na rozhodnutie o odvolaní odvolaciemu
Krajskému súdu v Žiline. Odvolací súd predovšetkým konštatuje, že pokiaľ súd prvej inštancie

rozhodoval podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku (zák. č. 99/1963 Zb. v znení zmien a
doplnkov), tento stratil účinnosť ku dňu 30.6.2016 v dôsledku nadobudnutia účinnosti nových civilných
procesných kódexov, a to zák. č. 160/2015 Z.z. - Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) a zák. č.
161/2015 Z.z. - Civilný mimosporový poriadok (ďalej len „CMP“). Odvolací súd bol potom povinný pri
svojom procesnom postupe a rozhodovaní aplikovať uvedenú novú právnu úpravu (§ 470 ods. 1 CSP)

s tým, že účinky procesných úkonov súdu prvej inštancie ostali zachované (§ 470 ods. 2 CSP).

6. Krajský súd, ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým sú žalovaní, v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez

nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

7. Podmienky prípustnosti a zároveň dôvodnosti odvolania odvolací súd postupujúci v súlade s ust. §
470 ods. 1 CSP (už podľa tohto zákona, ktorý nadobudol účinnosť až po začatí odvolacieho konania)

posúdil podľa právneho stavu existujúceho v čase podania odvolania, teda podľa príslušných ustanovení
Občianskeho súdneho poriadku. Nevyhnutnosť takéhoto posudzovania vyplýva zo základných princípov
CSP a to z princípu spravodlivej ochrany práv a právom chránených záujmov tak, aby bol naplnený
princíp právnej istoty vrátane naplnenia legitímnych očakávaní účastníkov odvolacieho konania, ktoré
začalo za účinnosti skoršej úpravy procesného práva (čl. 2 ods. 1,2 CSP) a z princípu ústavne

konformného a eurokonformného výkladu noriem vnútroštátneho práva (čl. 3 ods. 1 CSP).
8. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

9. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením

napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.10. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v
odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s

podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

11. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej
inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,

ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie
zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,

stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

12. S rozhodnutím súdu prvej inštancie, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa

odvolací súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci
samotnej neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli
spôsobilé inak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa
vyporiadal so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval
žalovaný aj v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

13. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia odvolací súd ďalej uvádza nasledovné:

14. Podľa výpisu z pozemkovej knihy vložky 145 k parc. č. 2212 roľa, pasienok boli podielovými
spoluvlastníkmi nehnuteľností pod radovým číslom 61 W. V. a pod radovým číslom 75 P. V., rod. M..

W. V. svoj podiel 1 získal titulom dedenia po Q. V., čo vyplýva zo zápisu v pozemkovej knihe dňa 10.
marca 1927. P. V. nadobudla podiel 1/96 k predmetnej nehnuteľnosti na základe kúpno-predajnej zmluvy
danej v Čadci dňa 14. novembra 1937, zapísané v pozemkovej knihe pod radovým číslom 75 dňa 22.
novembra 1937. Medzi podielovými spoluvlastníkmi zapísanými v pozemkovej knihe vo vložke č. 145 k
parc. č. 2212 roľa, pasienok došlo k reálnej deľbe nehnuteľnosti, čo vyplýva jednak z výpovede žalobcov,

výpovede svedkov a zo spisového materiálu Okresného súdu v Čadci sp. zn. 8C/641/91. V zmysle
identifikácie parciel Geodézie Žilina, pobočka Čadca zo dňa 16.02.1990 pozemno-knižnej parcele č.
2212 zapísanej v PK vložke č. 145 pre k.ú. K. zodpovedá v časti v evidencii nehnuteľnosti parc. č.
1378/2-pasienok o výmere 589 m2 a parc. č. 1378/3-ostatná plocha o výmere 307 m2. Z geometrického
plánu V. T. č. 470/2011 vyplýva, že CKN parc. č. 1378/9 o výmere 904 m2 bola vytvorená z EKN parc.

č. 2212/3. Zo správy obce Klubina bolo preukázané, že parcela EKN 2212/3 nebola evidovaná predtým
v PK, prvýkrát sa objavila po spracovaní ROEP-u, kde podľa porovnania starej pozemno-knižnej mapy
a novovytvorenej mapy po ROEP-e bola prakticky prečíslovaná z PKN 2212 na parcelu EKN 2212/3.

15. Na základe vyššie uvádzanej reálnej deľby došlo k užívaniu vydelenej časti nehnuteľnosti parcely

č. 2212 podielovými spoluvlastníkmi, a to W. V. a P. V., rod. M.. V užívaní uvedenej nehnuteľnosti
podielových spoluvlastníkov nikto nerušil, neboli robené nároky na uvedenú časť nehnuteľnosti zo strany
ostatných podielových spoluvlastníkov, resp. ich právnych nástupcov.

16. K tvrdeniu žalovaných v podanom odvolaní, týkajúcom sa nemožnosti nadobudnúť vlastnícke

právo na základe reálnej deľby zo strany podielových spoluvlastníkov, keďže žalobcovia mali záujem
nehnuteľnosť odkúpiť, odvolací súd uvádza, že z vykonaného dokazovania pred okresným súdom
vyplýva, že uvedená kúpna zmluva mala riešiť vzniknutú situáciu, a to zosúladiť stav skutkový v prírode
so stavom právnym. Kúpna cena v uvádzanej kúpnej zmluve činila 1,- Eur a s uvedenou kúpnou zmluvou
ako aj kúpnou cenou súhlasili žalovaní 1/, 3/ a 4/ rade.

17. Žalobcovia svoje právo uplatnili žalobou o určenie, že nehnuteľnosť patrí do dedičstva podielových
spoluvlastníkov, čo považuje odvolací súd za správne, a taktiež konštatuje správny okruh strán sporu,
či už na strane žalobcov a na strane žalovaných.18. Odvolací súd považuje rozsudok okresného súdu za preskúmateľný, obsahujúci náležitosti vtedy
platného ust. § 157 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku. Zo spisového materiálu vyplýva aj dodržanie

ust. § 118 ods. 2 O.s.p., z ktorého dôvodu nedošlo zo strany okresného súdu k procesnému pochybeniu.
Naplnenie procesnej povinnosti predpísanej v ust. § 118 ods. 2 O.s.p. vyplýva z vedenia konania
okresným súdom, zo zápisníc o pojednávaní ako aj zo zápisnice o ohliadke miesta samého.

19. List okresného súdu datovaný dňom 12.03.2013 a doručený právnemu zástupcovi žalobcov odvolací

súd nepovažuje za nenáležitý, v dôsledku čoho by okresný súd prekročil svoju právomoc v rámci
zásady kontradiktórnosti konania v dôsledku čoho by došlo k odňatiu práva na spravodlivý súdny proces
žalovanej strane. Sudca okresného súdu vyzval právneho zástupcu žalobcov k predloženiu dôkazov za
účelom preukázania tvrdení uvádzaných v podanej žalobe.

20. Odvolací súd konštatuje, že okresný súd správne vyhodnotil naliehavý právny záujem žalobcov na

určení vlastníckeho práva v zmysle vtedy platného ust. § 80 písm. c) O.s.p. na zosúladenie skutočného
hmotno-právneho stavu vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti s formálnym stavom vlastníctva
vedenom na LV č. XXX k parc. č. 2212/3 o výmere 62.360 m2 s poukazom aj na tituly nadobudnutia
uvádzaných podielových spoluvlastníkov k predmetnej nehnuteľnosti.

21. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií
odvolateľov, na ktorých založili svoje odvolacie dôvody, a preto napadnutý rozsudok okresného súdu
potvrdil ako vecne správny.

22. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP

v spojení s ust. § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalobcov, a
preto odvolací súd priznal žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

23. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,

c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,

a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,

b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby

na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)
Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom

súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie

dovolania. (§ 430 CSP)