Decision was made at the court Okresný súd Banská Bystrica
Judgement was issued by JUDr. Alena Križanová
Judgement form – Uznesenie
Judgement nature – Zmeňujúce
Source – original document (the link may not work anymore)
Referenced legislation in the judgement
Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 41Co/115/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6318201880
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Križanová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2020:6318201880.1
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny
Križanovej a členiek senátu JUDr. Daniely Maštalířovej a JUDr. Miroslavy Púchovskej, v právnej veci
žalobcu E. U., nar. 29.XX.XXXX, bytom C. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovanému PROFI CREDIT
Slovakia, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpenému
Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, o zaplatenie 607,63 Eur, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Brezno
č.k. 2Csp/107/2018-165 zo dňa 6. novembra 2019, takto
r o z h o d o l :
I. Uznesenie Okresného súdu Brezno č.k. 2Csp/107/2018-165 zo dňa 6. novembra 2019 v napadnutej
časti II. výrokovej vety m e n í tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej
inštancie proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
II. Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie uznesením č.k. 2Csp/107/2018-165 zo dňa 6. novembra 2019 prvou výrokovou
vetou konanie zastavil a druhou výrokovou vetou žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.
2. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 607,63
Eur a náhrady trov konania. Žalobca pred otvorením pojednávania vzal žalobu späť z dôvodu, že so
žalovaným sa dohodli na tom, že v prípade, ak žalovanému uhradí 200,-- Eur, čo žalobca urobil v deň
pojednávania, celá vec sa ukončí. Súd prvej inštancie s prihliadnutím na prejavenú vôľu žalobcu nekonať
o podanej žalobe podľa § 145 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“)
konanie zastavil. Prípadný nesúhlas žalovaného podľa § 146 ods. 1 CSP v danom prípade nepovažoval
za účinný, nakoľko žalobca zobral svoju žalobu späť skôr, než sa začalo pojednávanie.
3. O nároku na náhradu trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 256 ods. 1 CSP v spojení s §
257 CSP. V danom prípade konštatoval, že zodpovednosť za zastavenie konania nesie žalobca tým, že
žalobu voči žalovanému zobral späť, a teda procesne zavinil zastavenie konania. Nárok na náhradu trov
by tak mal mať žalovaný. Súd prvej inštancie v danom prípade však aplikoval § 257 CP, keď zistil dôvody
hodné osobitného zreteľa, pre ktoré žalobcovi povinnosť nahradiť žalovanému trovy konania neuložil.
Z vyjadrenia žalobcu pred súdom mal za to, že sporové strany sa dohodli na ukončení celej záležitosti
týkajúcej sa ich zmluvného vzťahu vyplývajúceho zo Zmluvy o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, a
to tak, že žalobca žalovanému zaplatí sumu 200,- Eur. V zásade sa tak mimosúdne dohodli, čo súd prvej
inštancie uznal za dôvod hodný osobitného zreteľa. Preto žalovanému náhradu trov konania nepriznal.
4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie v časti II. výrokovej vety podal v zákonom stanovenej lehote
odvolanie žalovaný. Odvolanie odôvodnil tým, že súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu skutkovému
a právnemu záveru o danosti dôvodu hodného osobitného zreteľa. Uviedol, že nárok žalobcu uplatnenýv tomto konaní do základu i výšky poprel, pričom k späťvzatiu žaloby zo strany žalobcu došlo z dôvodu,
že žalobca, ešte uhradí sumu 200,-- Eur v prospech žalovaného. Z hľadiska predmetu konania teda
medzisporovýmistranaminedošlokžiadnejdohode,ktorábysatýkalapredmetukonaniaaaniotrovách
tohto konania, čo ani žalobca netvrdil. Tvrdil, že v konaní neboli preukázané žiadne skutočnosti, ktoré
by oprávňovali pre postup podľa § 257 CSP. Navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti druhej výrokovej vety zmenil tak, že žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania
pred súdom prvej inštancie v rozsahu 100 %. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho
konania.
5. K odvolaniu žalovaného vyjadrenie podané nebolo.
6.KrajskýsúdvBanskejBystrici,akosúdodvolací(§34CSP)prejednalodvolaniežalovanéhovrozsahu
danom ustanovením § 379 CSP rešpektujúc svoju viazanosť odvolacími dôvodmi podľa ust. § 380
CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je dôvodné, a preto uznesenie súdu prvej inštancie v
napadnutej časti II. výrokovej vety podľa § 388 CSP zmenil.
7. Odvolací súd z obsahu spisu zistil, že žalobca sa proti žalovanému domáhal zaplatenia sumy 607,63
Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia. Pred začatím pojednávania na súde prvej inštancie
žalobca vzal žalobu späť z dôvodu, že sa so žalovaným dohodol, že ak on žalovanému zaplatí sumu
200,-- Eur, celá vec sa ukončí, s čím žalobca súhlasil a uvedenú sumu v deň pojednávania žalobca
zaplatil. Následne žalobca žalobu zobral v celom rozsahu späť. Pretože súdu nebola predložená
žiadna dohoda žalobcu so žalovaným o rovnaní dlhu tak, ako to tvrdí žalobca, súd mal za to, že z
procesného hľadiska zastavenie konania zavinil žalobca. Následne súd prvej inštancie uznesením č.k.
2Csp/107/2018-165 zo dňa 06.11.2019 konanie zastavil a žalovanému nárok na náhradu trov konania
nepriznal.
8. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
9. Podľa ust. § 256 ods. 1 CSP ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu
trov konania protistrane.
10. Podľa ust. § 257 CSP výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa.
11. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
12. Obsahom základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a 4 Ústavy Slovenskej republiky
je aj to, že strana, ktorá v konaní, spravidla v spore, uspela, má zásadne, právo na to, aby sa jej
nahradili všetky trovy, ktoré zaplatila vo vecnej súvislosti s uplatnením tohto základného práva. Citované
ustanovenie § 255 ods. 1 CSP vyjadruje základnú zásadu uplatňujúcu sa pri náhrade trov konania. Vo
všeobecnosti platí, že náhradu trov konania ovláda zásada úspechu vo veci, ktorá je doplnená zásadou
zavinenia v ust. § 256 ods. 1 CSP. Výnimku zo zásady zodpovednosti za výsledok je ustanovenie §
257 CSP, ktoré umožňuje súdu, aby vo výnimočných prípadoch z dôvodov hodných osobitného zreteľa
strane, ktorá by inak mala právo na náhradu trov konania, túto náhradu celkom alebo sčasti nepriznať.
Úvaha súdu, či ide o výnimočný prípad a či existujú dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vždy
zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a musí mať výnimočnú povahu. Pri skúmaní,
či sú v konkrétnej veci dané dôvody hodné osobitného zreteľa, súd prihliada jednak k majetkovým,
sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán konania, ako aj k okolnostiam, ktoré viedli k
uplatneniu nároku, k postoju strán v priebehu konania a pod. (citované z rozhodnutia Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. M Cdo 14/99, uverejnené ZSP č. 1/2000 a prispôsobené novej právnej
úprave).
13. Odvolací súd po preskúmaní veci zistil, že v predmetnej veci pri rozhodovaní o náhrade trov konania
aplikácia ust. § 257 CSP neprichádza do úvahy a dôvody, ktoré súd prvej inštancie považoval za
dôvody hodné osobitného zreteľa, nie je možné považovať za také, ktoré by odôvodňovali výnimočné
použitie tohto ustanovenia. Pri aplikácii ust. § 257 CSP sú rozhodujúce dve oblasti, a to pomery strán
a okolnosti prípadu. V danom prípade skutočnosť, že žalobca zobral žalobu späť z dôvodu, že saso žalovaným dohodol na tom, že mu ešte zaplatí 200,-- Eur nie je možné považovať za okolnosť,
ktorá by odôvodňovala použitie ust. § 257 CSP pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania
žalovanému, ktorý zastavenie tohto konania procesne nezavinil. Odvolací súd preto dospel k záveru, že
súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu právnemu záveru, že v danom prípade existujú dôvody hodné
osobitného zreteľa pre nepriznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému podľa § 257 CSP.
14. Z procesného hľadiska zavinil zastavenie konania, a preto podľa § 256 ods. 1 CSP nárok na
náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie vznikol žalovanému. Z uvedených dôvodov odvolací
súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti II. výrokovej vety podľa ust. § 388 CSP zmenil
tak, že žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie proti žalovanému.
15. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa ust. § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný. O výške
náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s ust. § 262 ods. 2 v nadväznosti na ust. § 251
CSP súd prvej inštancie.
16. Uznesenie bolo jednohlasne schválené členmi odvolacieho senátu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 písm. a/ až c/ CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) CSP (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie ( § 422 ods. 1 a 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Information regarding the judgement were obtained from the original document, which was most recently updated on . Link to the original document may not work anymore, because the portal of the Ministry of Justice may have published the document under this link for only a certain period of time.