Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, January 28, 2020

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 20Co/173/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8515201271
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Michal Boroň

ECLI: ECLI:SK:KSPO:2020:8515201271.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Michala Boroňa a sudcov JUDr.

Branislava Brezu a JUDr. Viery Kandrikovej v právnej veci žalobcu: Slovenská kancelária poisťovateľov,
IČO: 36 062 235, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, právne zastúpeného: TOMÁŠ KUŠNÍR,
s.r.o., IČO: 36 613 843, so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, za účasti intervenienta na strane
žalobcu: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, 811 09 Bratislava, právne zastúpený:
JUDr. Miroslava Slovinská, advokátka, so sídlom Štefánikovo nám. 13, 052 01 Spišská Nová Ves, IČO:
42 319 617, 040 01 Košice, proti žalovanej: V. M., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom V. XXX/XX, B. C.,
právne zastúpenej: JUDr. Rastislav Stašák, advokát, so sídlom 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa

v konaní o zaplatenie 11 392,53 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Stará Ľubovňa č.k. 7C/233/2015-251 zo dňa 22.06.2018 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje sa rozsudok.

II. Žalovanej sa priznáva náhrada trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne
súd I. inštancie samostatným rozhodnutím.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Stará Ľubovňa (ďalej len súd prvej inštancie) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že:
„I. Súd žalobu z a m i e t a.

I.Žalovanej priznáva náhradutrovkonaniavrozsahu100%,ktoréjepovinnýzaplatiťžalobca,pričom
o výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným
uznesením.“
Svoje rozhodnutie, okrem iného, odôvodnil tým, že možno prisvedčiť tvrdeniam žalobcu ako aj
intervenienta, že pri prepise motorového vozidla do vlastníctva - držby žalovanej v príslušnej evidencii
žalovaná pochybila. Správnym postupom by zo strany žalovanej bol ten postup, keby po uzavretí
darovacej zmluvy sa obaja účastníci tejto zmluvy dostavili na príslušný dopravný inšpektorát a tam

predložili príslušné doklady vyžadujúce sa k prepisu motorového vozidla a teda aj poistnú zmluvu, resp.
predbežnúpoistnúzmluvu,alebovprípadeakpriprepiseautaniesúprítomnýscudziteľ-pôvodnýdržiteľ
a nadobúdateľ - nový držiteľ (rovnako ako v tomto prípade), mal pôvodný držiteľ (p. W. M.) vykonať
odhlášku na nového držiteľa (žalovanú), pričom táto skutočnosť mala byť vyznačená do osvedčenia o
evidencii. Následne nový držiteľ (žalovaná), mala v zmysle v tej dobe platnej a účinnej právnej úpravy,
do 15 dní vykonať prihlášku motorového vozidla a predložiť príslušné doklady, teda poistnú zmluvu
uzavretú po odhláške motorového vozidla. Žalovaná však vyššie popísaný postup nedodržala a poistnú

zmluvu na motorové vozidlo, ku ktorému bolo vlastnícke právo na ňu prevedené uzavrela bez toho,
aby predtým pôvodný držiteľ - p. W. M. vykonal jeho odhlášku v príslušnej evidencii. Teda prihlásením,
v tom čase intervenientom poisteného motorového vozidla žalovanou do príslušnej evidencie, poistná
zmluva v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP vtedy platnom a účinnom, zanikla.Argumentácia žalobcu ako aj intervenienta o zániku poistnej zmluvy by tak bola správna a nárok žalobcu
oprávnený, avšak nie v tomto prípade a za následne súdom zistených skutkových okolností.

2. Podľa názoru súdu I. inštancie, poskytnutie ochrany žalobcom uplatnenému právu by bolo v rozpore
s čl. 2 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených
záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Taktiež takto
súdom priznané plnenie by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keď v zmysle § 3 ods. 1 Občianskeho
zákonníka, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho

dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Z vyššie popísaného zisteného skutkového stavu, nárok žalobcu je podľa názoru súdu, v rozpore s
obomi vyššie stanovenými princípmi. Skutočnosť, že žalovaná pochybila pri prepise motorového vozidla,
ktorým bola spôsobená dopravná nehoda, z ktorej škoda je predmetom tohto konania je nesporná ako aj
zánik tejto poistnej zmluvy ex lege, avšak správanie intervenienta po podpise poistnej zmluvy neznesie
podriadenie sa dobrým mravom ako aj princípu právnej istoty. Súčasťou princípu právnej istoty je aj

dôvera subjektov práva v platné právo a uplatnenie princípu ochrany práv nadobudnutých v dobrej viere.
Žalovaná v dobrej viere uzatvorením poistnej zmluvy, predmetom ktorej bolo poistenie zodpovednosti za
škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, ktorým došlo k dopravnej nehode nadobudla právo,
predstavujúce povinnosť intervenienta plniť v prípade vzniku škodovej udalosti - dopravnej nehody
za splnenia zákonných predpokladov oznámenia tejto udalosti a predloženia príslušných dokladov.

Žalovaná si teda splnila svoju zákonnú povinnosť poistiť motorové vozidlo. Poistné uhrádzala riadne a
včas, čo nebolo sporné medzi stranami sporu ako aj intervenientom. Žalovaná tak bola v dobrej viere,
že skutočne nadobudla právo zodpovedajúce predmetnému poisteniu, v čom ju muselo utvrdzovať aj
to, že po dobu takmer tri a pol roka počas ktorého uhrádzala poistné zo strany intervenienta nebola
kontaktovaná, že jej poistná zmluva zanikla zo zákona a že jej bude vrátené zaplatené nespotrebované

poistné. Intervenient toto plnenie poistného počas bezškodového priebehu poistnej zmluvy prijímal
bez akýchkoľvek výhrad, rovnako aj vyplácal finančnému agentovi províziu za uzatvorenie a trvanie
poistnej zmluvy. Až následne po škodovej udalosti - dopravnej nehode a uplatnení si z nej nárokov
v rozsahu predstavujúcom takmer 15 násobok prijatého poistného (11 392,53 eura - výška škody ku
784,39 - vrátené poistné) sa dovolal neplatnosti spornej poistnej zmluvy a stornoval vyplácanú províziu.

Takéto správanie intervenienta sa javí ako výslovne účelové, a možno ho považovať jednoznačne za
v rozpore s dobrými mravmi. Súdu tu vyvstáva otázka, ako by sa správal intervenient v prípade, ak by
nedošlokuškodovejudalostiajehopovinnostiplniť.Navyšesprávanímintervenientadošloajkzmareniu
platného uzavretia poistnej zmluvy žalovanou. Keby intervenient, ktorý je na to aj patrične materiálne
a technologicky vybavený si splnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu z § 11 ods. 3 zákona č. 381/2001

Z.z. o PZP platnom a účinnom v čase uzatvorenia poistnej zmluvy a overil si údaje o motorovom vozidle
evidované kanceláriou, nemusel takto uzavretú poistnú zmluvu prijať a vrátil by ju späť na doplnenie jeho
zazmluvnenému finančnému agentovi a žalovanej. Rovnako spornú držbu motorového vozidla mohol
zistiť aj z technického preukazu, keď z výpovede svedka - J. J. Y. vyplynulo, že k uzavretiu zmluvy
sa vyžaduje aj kópia osvedčenia o evidencii (tzv. technického preukazu). Namiesto toho intervenient

prijímal poistné plnenie od žalovanej po dobu takmer tri a pol roka a následne jej oznámil, že poistná
zmluva zanikla. Postup intervenienta po škodovej udalosti ako aj počas trvania poistnej zmluvy, resp.
počas platenia poistného žalovanou, neznesie kritiku správania sa v súlade s dobrými mravmi a ide o
jednoznačný výkon práva contra bonos mores, teda v rozpore s dobrými mravmi a nepoctivému konanie
súd nemôže poskytnúť ochranu.

3. Naviac súd I. inštancie poukázal i na ustanovenie § 792 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Občiansky
zákonník a v ňom obsiahnuté ustanovenia týkajúce sa poistných zmlúv sa subsidiárne vzťahujú aj na
poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Podľa názoru súdu,
prijatím poistného intervenientom od žalovanej došlo k uzavretiu poistnej zmluvy zaplatením poistného,

teda aj po zákonnom zániku poistnej zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 písm. b/ zák. č. 381/2001 Z.z. o PZP,
a teda táto poistná zmluva vznikla a bola platná. Skutočnosť, že žalovaná plnila poistné riadne a včas
nebola v konaní rozporovaná zo strany žalobcu a intervenienta.

4. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd žalobu žalobcu zamietol. Záverom súd I. inštancie

dodal, že podľa jeho názoru žalobca žalobou uplatnený nárok si môže uplatniť u intervenienta a rovnako
aj náhradu škody, ktorá mu vznikne v súvislosti úhradou trov tohto konania žalovanej, keď dôvodom
nepriznania nároku žalobcovi bolo správanie intervenienta, ktorý nekonal s odbornou starostlivosťou pri
zmluvnom vzťahu so žalovanou.5. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 CSP.

6. Proti tomuto rozsudku podal odvolanie žalobca. Navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok
zmenil a vyhovel žalobe v celom rozsahu a priznal intervenientovi voči žalovanej nárok na náhradu
trov konania v rozsahu 100 % alternatívne, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a
vec vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Svoje odvolanie, okrem iného, odôvodnil tým, že súd
prvej inštancie považoval zo strany intervenienta za konanie v rozpore s dobrými mravmi a vyhovenie

žalobe napriek skutočnosti, že sám konajúci súd potvrdil, že predmetná poistná zmluva bola v čase
dopravnej nehody neplatná, by považoval za rozporné s princípom spravodlivosti. Intervenient má za
to, že konanie nie je možné vnímať ako konanie contra bonos mores, nakoľko poistná zmluva zanikla
ex lege. Vzhľadom na danú skutočnosť, intervenient v záujme zákonného postupu nemal inú možnosť
ako oznámiť zánik poistenia žalovanej a vrátiť jej vyplatené poistné. Skutočnosť, že intervenient prijímal
poistné od žalovanej, nemôže byť bez iného dôvodom na to, že po zistení skutočnosti, že zmluva

zanikla ex lege, mal intervenient postupovať v rozpore s dobrými mravmi. Intervenient vzhľadom na
množstvo svojich klientov nemá kapacitu sledovať každú jednu poistnú zmluvu, a to najmä v čase
keď nie je šetrená v zmysle poistnej udalosti. Intervenient hneď po tom ako zistil, že zmluva zanikla
ex lege, s touto skutočnosťou žalovanú upovedomil a v zmysle zákona jej vrátil zaplatené poistné.
Za dobré mravy podľa odvolateľa je potrebné považovať pravidlá správania sa, ktoré sú v prevažnej

miere v spoločnosti uznávané a tvoria základ fundamentálneho hodnotového poriadku. Vzhľadom na
uvedenú definíciu pojmu dobré mravy má odvolateľ za to, že konanie akéhokoľvek subjektu, ak je
realizované v zmysle zákona, nemôže byť charakterizované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
Je nutné poznamenať, že predmetná poistná zmluva so žalovanou zanikla ex lege, čo potvrdil aj súd
prvého stupňa. Konanie intervenienta po zistení, že zmluva zo zákona zanikla, bolo práve v súlade s

touto objektívnou skutočnosťou, ktorú intervenient nevedel nijakým spôsobom ovplyvniť, intervenient
nespôsobil zánik predmetnej zmluvy. Je dôvodné sa domnievať, že v prípade ak by intervenient po
zistení, že poistná zmluva ex lege zanikla, pristúpil ku vyplateniu poistného plnenia, konal by contra
legem a tým by porušil definíciu dobrých mravov, tak ako je chápaná vo vyššie uvedenej definícii
Ústavným súdom Slovenskej republiky. Aj napriek tomu, že sa v bežnom živote môže občas javiť obsah

zákonov prísny, ich spravodlivosť sa prejavuje tak, že zaväzujú každého bez výnimky. Odvolateľ pôsobí
na slovenskom poistnom trhu dlhé roky, pričom disponuje tisíckami klientov. Intervenient si pri výkone
svojej podnikateľskej činnosti nemôže dovoliť postupovať v rozpore s platnými právnymi predpismi a
vyplatiť poistné plnenie z poistnej zmluvy, ktorá zanikla pred poistnou udalosťou.

7. Žalobca vyjadril súhlas s podaním odvolania intervenientom na strane žalobcu.

8. K odvolaniu odvolateľa sa vyjadrila žalovaná, ktorá navrhla odvolaciemu súdu, aby napadnutý
rozsudok v celom rozsahu potvrdil ako vecne správny a priznal jej nárok na náhradu trov odvolacieho
konania. Okrem iného žalovaná poukázala na to, že osoba zastupujúca intervenienta ovládajúca právne

predpisy v oblasti poisťovania uzavrela s ňou poistnú zmluvu v čase, kedy nebolo možné realizovať
zápis zmeny držby v evidencii vozidiel (18:00 hod.). Zároveň nedošlo ani k prevereniu údajov osvedčení
o evidencii vozidla. Tým automaticky došlo k tomu, že táto zmluva zanikne okamihom, kedy sa nechá
(odvolateľka) zapísať ako vlastník, držiteľ vozidla, čo je v rozpore so samotným zmyslom poistenia.
Ak by sa totiž nedala zapísať ako držiteľ vozidla ešte v deň uzavretia zmluvy, ale napríklad hneď ráno

nasledujúceho dňa, mala by poistná zmluva taktiež automaticky zaniknúť. Vyjadrila nesúhlas s tvrdením
intervenienta, že jeho konanie nemôže byť charakterizované ako konanie v rozpore s dobrými mravmi.
V tejto súvislosti poukázala na preberanie poistného a to, že v tejto súvislosti intervenient nepostupoval
s potrebnou opatrnosťou, odbornosťou a závažným spôsobom porušil svoje povinnosti vyplývajúce zo
zákona. Ďalej poukázala na to, že chcela byť poistená v súlade s dohodnutými podmienkami a po celú

dobu sa takto aj správala. Podrobne intervenient chcel byť viazaný poistnou zmluvou (alebo sa tak
aspoň tváril) a jej plnenia prijímal, z čoho mohla dôvodne očakávať, že poistné plnenie v prípade poistnej
udalosti bude plniť.

9. Wüstenrot poisťovňa, a.s. zotrvala v rámci vyjadrenia ku vyjadreniu žalovanej na dôvodoch svojho

odvolania.

10. Žalovaná vo vyjadrení k vyjadreniu odvolateľa v podstate zotrvala na svojom vyjadrení k odvolaniu.11. Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa zásad
upravených v ust. § 379 a nasl. CSP a zistil, že odvolanie odvolateľa je neopodstatnené.

12. Súd prvej inštancie zistil správne skutkový stav, správne z neho vyvodil právne závery, vo veci samej
aj správne rozhodol, pričom odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením súdu prvej
inštancie vo výroku vo veci samej.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte

s namietaným nesprávnym právnym posúdením, to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav
správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko
s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo
argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o
odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II.ÚS 78/05).

14. V tejto súvislosti je právne významné ustanovenie § 220 ods. 2 CSP, podľa ktorého v odôvodnení
rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké
prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany
použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty
strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov

vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil,
prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

15. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktorých sa týkajú povinnosti tvrdenia a označenia dôkazov na
preukázanietvrdení,jedanýhypotézouhmotnoprávnejnormy,ktoráupravujespornýprávnypomerstrán

sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena (okruh skutočností, ktoré museli byť
preukázané), ako aj nositeľa dôkazného bremena. Tak napríklad v konaní o zaplatenie dlhu z určitej
zmluvy má žalobca (veriteľ) povinnosť bremeno tvrdenia o tom, že s žalovaným (dlžníkom) uzavrel
zmluvu, že na jej základe poskytol žalovanému určité plnenie a že žalovaný za toto plnenie neposkytol
riadne a včas dohodnutú náhradu (odplatu). Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy

preukazujúce tvrdené skutočnosti žalobcu zaťažuje dôkazné bremeno preukázať, uzavrieť zmluvy a
poskytnutie plnenia podľa nej. Pokiaľ sú tieto skutočnosti preukázané, žalobca uniesol tak bremeno
tvrdenia, ako aj bremeno dôkazu.

16. Dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej

súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli
účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy
hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie
je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý
dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. (uznesenie Najvyššieho súdu SR

zo 14. 9. 2011, sp. zn. 3 Cdo 204/2009.

17. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní, je potrebné rozumieť výsledok
hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 OSP (§ 191
ods. 1 CSP), pretože súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov

nevyplynuli ani inak v konaní nevyšli najavo, pretože súd opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré boli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli za konania najavo, alebo pretože v hodnotení dôkazov,
popr.poznatkov,ktorévyplynulizprednesovúčastníkovkonania,aleboktorévyšlinajavoinak,zhľadiska
závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, je logický rozpor alebo ak
hodnotenie dôkazov odporuje ust. § 133 až 135 OSP (porov. rozsudok Najvyššieho súdu Českej

republiky vo veci 21Cdo 65/2000).

18. Odvolací súd vo vzťahu k hodnoteniu dôkazov (§ 132 OSP, resp. § 191 ods. 1 CSP) poukazuje
na to, že hodnotenie dôkazov môže robiť len súd, ktorý ich vykonal. Základom hodnotiaceho postupu
sudcu by okrem ľudských a odborných skúseností mali byť pravidlá logického myslenia, ktoré tradičná

logika formuluje do základných logických zásad. Ide o zásadu totožnosti, ktorá vyžaduje, aby sa v určitej
úvahe zachovával rovnaký význam použitých výrazov, zásadu vylúčeného sporu, ktorá vyžaduje, že
v tom istom čase a za tých istých podmienok nemôže zároveň platiť nejaké tvrdenie a jeho protiklad,
zásadu vylúčenia tretieho, podľa ktorej z dvoch protikladných tvrdení musí byť jedno pravdivé, a zásadudostatočného dôvodu, ktorá vyžaduje, aby každé pravdivé tvrdenie bolo dostatočne odôvodnené (porov.
rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky vo veci 6MCdo 1/2010).

19. V danom prípade je potrebné prisvedčiť súdu prvej inštancie, že prijatím poistného intervenientom
od žalovanej došlo k uzavretiu poistnej zmluvy zaplatením poistného, a teda aj po prípadnom zákonnom
zániku poistnej zmluvy v zmysle § 9 ods. 1 písm. b) zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP, a teda táto poistná
zmluva vznikla a bola platná. Skutočnosť, že žalovaná plnila poistné riadne a včas nebola v konaní
rozporovaná zo strany žalobcu a intervenienta, jednoducho povedané, v čase poistnej udalosti bola

účinná poistná zmluva, a teda povinnosť plniť za žalovanú mala Wüstenrot poisťovňa, a.s..

20. Odvolací súd monitoruje, že poisťovne na území Slovenskej republiky majú problém naplniť zmysel
a význam poistenia v prípade, že nastane poistná udalosť a to tak, že všemožne hľadajú spôsoby
(zneplatniť zmluvu) ako poistné nevyplatiť, čoho príkladom je aj prejednávaná vec.

21. Je nepochybné, že ak sa hnuteľná vec prevádza na základe zmluvy (v prejednávanom prípade
darovacej zmluvy) nadobúda sa vlastníctvo prevzatím veci - tzv. tradíciou, ak nie je právnym predpisom
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak (§ 133 Občianskeho zákonníka).

22.Akpoisťovňamalazato,žepodľa§9ods.1písm.b)zákonač.381/2001Z.z.zaniklopoisteniekudňu

zápisu motorového vozidla do evidencie motorových vozidiel, tak zápis bol vykonaný práve v prospech
žalovanej (dňa 30.09.2010) nie na inú osobu. Poisťovňa mala vrátiť žalovanej poistné za obdobie od
09.09.2010 do 29.09.2010 a nebol dôvod sa akokoľvek domnievať, že zmluva je neplatná.
V danom prípade je aj významné porušenie odbornej starostlivosti na strane dodávateľa (poisťovne),
ktorý prijímal poistné po dobu viac ako 3 rokov a okolnosti zápisu do evidencie motorových vozidiel a

jeho stav si nepreveril čo nemožno pričítať na ťarchu spotrebiteľke - žalovanej.

23. Kategória dobrých mravov má nepochybne svoje miesto a relevanciu v pozitívnom práve, a tak tomu
je aj v prejednávanej veci. Za stavu ak žalovaná plnila po dobu viac ako 5 rokov poistné podľa písomnej
poistnej zmluvy a v čase keď došlo k poistnej udalosti, žalobca, resp. intervenient (Wüstenrot poisťovňa,

a.s.) prichádza s názorom o zneplatnení poistného pre okolnosť, že k zápisu do evidencie motorových
vozidiel príslušného dopravného inšpektorátu PZ SR došlo po uzavretí poistnej zmluvy, tak takéto
konanie žalobcu a Wüstenrot poisťovni, a.s., nemôže požívať ochranu v demokratickej spoločnosti.

24. V ďalšom odvolací súd pripomína že, kategória dobrých mravov judikovaná Ústavným súdom

Českej republiky má svoj význam aj v tejto veci. Dobrými mravy v občanskoprávních vztazích se v
soudní praxi rozumí soubor společenských, kulturních a mravních pravidel chování, který je vlastní
obecně uznávaným vzájemným vztahům mezi lidmi a mravním principům společenského řádu a který
v historickém vývoji osvědčil jistou neměnnost, vystihujíce podstatné historické tendence jsou sdíleny
rozhodující částí společnosti, a mají povahu norem základních (srov. například rozsudek Nejvyššího

soudu České republiky ze dne 30.09.1998 sp. zn. 3 Cdon 51/96, uveřejněný pod č. 5 ve Sbírce soudních
rozhodnutí a stanovisek, roč. 2001, a rozsudek Nejvyššího soudu České republiky ze dne 29.05.1997
sp. zn. 2 Cdon 473/96, uveřejněný pod č. 16 ve Sbírce soudních rozhodnutí a stanovisek, roč. 1998),
který je konformní se závěrem obsaženým v nálezu Ústavního soudu ze dne 26.02.1998, sp. zn. II. ÚS
249/97, uveřejněným pod č. 14 ve Sbírce nálezů a usnesení Ústavního soudu, roč. 1998, který za dobré

mravy považuje souhrn etických, obecně zachovávaných a uznávaných zásad, jejichž dodržování je
mnohdy zajišťováno i právními normami tak, aby každé jednání bylo v souladu s obecnými morálními
zásadami demokratické společnosti.

25. Za takejto situácie odvolací súd napadnutý rozsudok ako vecne správny so stotožnením sa s

dôvodmi napadnutého rozsudku potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

26. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 CSP s poukazom na zásadu úspešnosti
upravenú v ust. § 255 CSP a úspešnej žalovanej odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania
v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím.

27. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote

dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).