Rozsudok ,
Zrušené Judgement was issued on Tuesday, June 28, 2016

Súd: Okresný súd Kežmarok
Spisová značka: 4C/236/2014

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8414205608
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 06. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Borovská

ECLI: ECLI:SK:OSKK:2016:8414205608.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Kežmarok v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Borovskou v právnej veci žalobkyne

PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 792 752, zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková, s. r. o, so sídlom Bratislava, Pribinova 25,
protižalovanémuD.A.,F..XX.XX.XXXX,Q.T.P.,Q.XXXX/X,ozaplatenie3214,80eurspríslušenstvom
takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

Žaloboupodanounasúd25.8.2014sažalobkyňadomáhalanažalovanomzaplatenia3.214,80eurspolu

s úrokmi z omeškania vo výške 9% ročne od 29.3.2011 do zaplatenia a náhrady trov konania.

Žalobu zástupkyňa žalobkyne odôvodnila tvrdeniami, že 27.5.2010 žalobkyňa uzavrela so žalovaným
zmluvu o revolvingovom úvere č. 8300029906. Na základe tejto zmluvy žalobkyňa poskytla žalovanému
úver vo výške 1 500 eur. Žalovaná sa zaviazala úver spolu s dohodnutými úrokmi splatiť v 42 mesačných
splátkach vo výške po 80,37 eur v termínoch splatnosti podľa splátkového kalendára dohodnutého v
zmluve. Na základe žiadosti žalovaného sa žalobkyňa so žalovaným dohodli na odklade splátok č. 3, 4

a 5 úveru a tieto sa žalovaný zaviazal splatiť ako splátky č. 43, 44 a 45.

Žalovaný sa dostal do omeškania s úhradou splátok úveru už pri splátke č. 1. Vzhľadom na omeškanie
s úhradou splátky č. 3 o viac ako 3 mesiace bolo mu doručené oznámenie žalobkyne o uplatnení práv
veriteľa podľa § 565 Občianskeho zákonníka, tzn. o okamžitej splatnosti úveru z dôvodu omeškania.
Do uplatnenia práva žalobkyne podľa § 565 Občianskeho zákonníka, t. j. do okamžitej splatnosti úveru
žalovaný zaplatil sumu 160,74 eur. Sumu neuhradených splátok vo výške 3 214,80 eur žalovaný mal

uhradiť 28.3.2011. Túto sumu neuhradil ani čiastočne.

Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka si žalobou žalobkyňa uplatnila aj nárok na úroky z
omeškania vo výške podľa nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v znení účinnom k prvému dňu
omeškania

V rámci prípravy pojednávania súd 18.2.2016 doručil žalovanému žalobu s prílohami na vyjadrenie.

Žalovaný sa k žalobe a pripojeným listinám nevyjadril.Súd vec prejednal a rozhodol za splnenia podmienok ust. § 101 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku
na pojednávaní konanom 28.6.2016 v neprítomnosti zástupkyne žalobkyne, ktorá bola na pojednávanie
riadne a včas predvolaná a ktorá vyslovila súhlas s prejednaním a rozhodnutím veci v jej neprítomnosti.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že listinu vo veci zmluvy o pôžičke, ktorú predložila žalobkyňa spolu
so žalobou, cca pred 6 rokmi podpísal v kancelárii žalobkyne v Starej Ľubovni. Bol tam so svojim
zamestnávateľom p. Ľ. E., nakoľko pôžičku nebral pre seba. P. E. vtedy potreboval do pekárne stroje.
Dohodli sa, že mu pomôže, že pôžičku zoberie, ale splácať ju bude p. E.. V kancelárii v Starej Ľubovni

boli iba raz. Bol v tom, že p. E. pôžičku spláca. Vie o tom, že zaplatil nejaké 2 splátky. Potom mal
nejaké jednanie, aby zaplatil ešte dve splátky, a že dostane ďalší úver. Ďalší úver však určite už nedostal.
Uvedomuje si následky, ktoré súvisia s podpísaním zmluvy. Uviedol, že posledných 5 rokov žije v Česku.
Cca tri a pol roka pracoval vo firme Panasonic. Na adrese P., Q. XXXX/X, žijú jeho rodičia.

Podľa § 79 ods. 1 veta prvá Občianskeho súdneho poriadku konanie sa začína na návrh. Návrh má

okrem všeobecných náležitostí (§ 42 ods. 3) obsahovať meno, priezvisko, prípadne aj dátum narodenia
a telefonický kontakt, bydlisko účastníkov, prípadne ich zástupcov, údaj o štátnom občianstve, pravdivé
opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov, ktorých sa navrhovateľ dovoláva, a musí byť
z neho zrejmé, čoho sa navrhovateľ domáha.

Podľa § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol
účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné
prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie

svojich tvrdení.

Podľa § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku súd rozhodne na základe skutkového stavu
zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné,
ak o nich alebo ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.

V sporovom konaní, o ktoré ide aj v prejednávanej veci, plne platí dispozičná a prejednávacia
zásada. Prejednávacia zásada spočíva v tom, že tvrdenie skutočností a navrhovanie dôkazov, ktoré
ich preukazujú, je zásadne vecou účastníkov. Cit. právna úprava Občianskeho súdneho poriadku
vychádza z toho, že iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na účastníkoch. Účastník má

teda povinnosť tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku) a povinnosť
dôkazu. Aj v sporovom konaní však platí zásada materiálnej pravdy vyjadrená najmä v cit. § 153
ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého základom rozhodnutia je súdom zistený skutkový
stav. Preto v prípade, ak účastník si nesplní povinnosť tvrdenia a neunesie bremeno tvrdenia, má to
za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá tiež nevyšla inak v konaní najavo,

spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak sa jedná o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva,
potom neunesenie dôkazného bremena o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka za následok
nepriaznivé rozhodnutie.

V prejednávanej veci žalobkyňa nepreukázala svoje tvrdenie, že 27.5.2010 uzavrela so žalovaným

zmluvu o úvere č. 8300029906. Žalobkyňa v žalobe neuviedla všetky rozhodujúce skutočnosti a
výsledkami dokazovania vykonaného vo veci v celom rozsahu návrhov všetkých účastníkov skutočnosti
nasvedčujúce záveru o uzavretí zmluvy o úvere č. 8300029906 nevyšli najavo. Preto súdu neostávalo
nič iné, iba žalobu o uloženie povinnosti žalovanému vyplývajúcej mu zo zmluvy o úvere č. 8300029906
z 27.5.2010 ako nedôvodnú zamietnuť.

K dôvodu zamietnutia žaloby súd udáva:

Z listiny označenej ako „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č.
8300029906 podpísanej žalovaným 24.5.2010 a výpovede žalovaného na pojednávaní 28.6.2016, ktorý

potvrdil pravosť svojho podpisu na listine, vyplýva, že žalovaný formou štandardného formulárového
tlačiva 24.5.2010 požiadal žalobkyňu o poskytnutie klasického úveru ako aj revolvingového úveru tak,
ako je uvedené v časti 5. listiny označenej ako „Údaje o požadovanom revolvingovom úvere v EUR“.
Žalovaný podľa tejto časti listiny žalobkyňu požiadala o klasický úver vo výške 1 500 eur s nákladmis nim spojenými vo výške 1 875.54 eur a o možnosť zaplatiť úver spolu s nákladmi v 42 mesačných
splátkach po 80,37 eur. Listina v tejto časti obsahuje tiež údaje o predpokladanej ročnej percentuálnej
miere nákladov (RPMN) pri tomto úvere 70,01%, o ročnej úrokovej sadzbe úveru 70,01 % a o priemernej

RPMN vo výške 54,49%. Z časti 5. listiny tiež vyplýva, že žalovaný žalobkyňu požiadal o poskytnutie aj
revolvingového úveru vo výške 790,84 eur za zmluvnej odmeny za tento revolvingový úver vo výške 1
138,04 eur, za predpokladanej RPMN 63,32 % a ročnej úrokovej sadzby 76,21 %.

Z listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č. 8300029906

časti 6. označenej ako „Údaje o schválenom revolvingovom úvere„ ďalej vyplýva, že na základe žiadosti
žalovaného špecifikovanej v časti 5. listiny žalobkyňa 27.5.2010 schválila žalovanému poskytnutie
klasického úveru ako aj revolvingového úveru tak, ako to vyplýva z tejto časti listiny. Výšku
požadovaného klasického úveru schválila na sumu 1 500 eur, výšku zmluvnej odmeny za úver
predstavujúcej náklady spojené s úverom na sumu 1 875,54 eur, povinnosť žalovaného zaplatiť jej
úver spolu s nákladmi v 42 mesačných splátkach po 80,37 eur. Táto časť listiny obsahuje údaje o ročnej

percentuálnejmierenákladovpri klasickomúvere68,20%,oročnejúrokovejsadzbetohtoúveru70,01%
a o priemernej RPMN 51,49%. Výšku revolvingového úveru žalobkyňa žalovanému schválila na sumu
790,84 eur, výšku zmluvnej odmeny za tento revolvingový úver na sumu 1 138,04 eur, RPMN pri tomto
úvere na 56,49% a ročnú úrokovej sadzbu 76,21%.

Listina v bode 13. obsahuje ustanovenie, podľa ktorého „Riadnym vyplnením a následným podpisom
tejto Žiadosti/Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o
revolvingovom úvere, ktorej neoddeliteľnou súčasťou sú zmluvné dojednania (na zadnej strane tejto
žiadosti/zmluvy). Zmluvné strany prehlasujú, že si Žiadosť/zmluvu vrátane zmluvných dojednaní
prečítali, že bola uzatvorená zo slobodnej vôle, jej obsahu riadne porozumeli a na dôkaz tejto skutočnosti

pripojujú nižšie svoje podpisy.“

Z listiny označenej ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úver
číslo 8300029906“ vyplýva, že 27.5.2010 žalobkyňa vyhotovila toto písomné podanie obsahujúce údaje
o klasickom a revolvingovom úvere zhodné s údajmi uvedenými v bode 6. Listiny „Žiadosť o poskytnutie

revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ č. 8300029906.

Z karty klienta č. zmluvy 8300029906 vyplýva, že žalovanému bol poskytnutý iba klasického úver vo
výške 1.500 eur, pričom táto suma mu bola vyplatená 2.6.2010. Revolvingový úver mu nebol poskytnutý.

Podľa § 43a ods. 1 a ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy,
ktorý je určený jednej alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len návrh),
ak je dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia. Návrh
pôsobí od doby, keď dôjde osobe, ktorej je určený.
Podľa § 43c ods. 1 a ods. 2 Občianskeho zákonníka včasné vyhlásenie urobené osobou, ktorej bol

návrh určený, alebo iné jej včasné konanie, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas, je prijatím návrhu.
Včasné prijatie návrhu nadobúda účinnosť okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde
navrhovateľovi .

Podľa § 44 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluva je uzavretá okamihom, keď prijatie návrhu na

uzavretie zmluvy nadobúda účinnosť. Mlčanie a nečinnosť sami o sebe neznamenajú prijatie návrhu.

Podľa § 44 ods. 2 veta prvá Občianskeho zákonníka prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady,
obmedzenia alebo iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.

Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy Občianskeho zákonníka k uzavretiu zmluvy dochádza prijatím
návrhu na uzavretie zmluvy (ak je dostatočne určitý), tzn. vyhlásením osoby, ktorej bol návrh určený
alebo jej iným včasným konaním, z ktorého možno vyvodiť jej súhlas s návrhom. Takéto prijatie návrhu
však nadobúda účinnosť až okamihom, keď vyjadrenie súhlasu s obsahom návrhu dôjde navrhovateľovi.
V prípadoch, ak zákon pre zmluvu vyžaduje obligatórne písomnú formu, k naplneniu písomnej formy

zmluvy dôjde len vtedy, ak je písomný návrh na uzavretie zmluvy prijatý tiež písomne, a tam, kde nie je
navrhovateľ pri písomnom prijatí návrhu prítomný, môže k uzavretiu zmluvy dôjsť iba tak, že písomné
prijatie návrhu dôjde navrhovateľovi. Prijatie návrhu, ktorý obsahuje dodatky, výhrady, obmedzenia alebo
iné zmeny, je odmietnutím návrhu a považuje sa za nový návrh.V prejednávanej veci z vykonaného dokazovania vyplýva, že žalovaný návrh na uzavretie zmluvy učinil
24.5.2010. Žalobkyňa tento návrh podľa predložených listín mala schváliť 27.5.2010. Podľa výpovede

žalovaného, v kancelárii žalobkyne v Starej Ľubovni bol iba raz, a to keď podával žiadosť o úver, čo
bolo 24.5.2010. Žalobkyňa v konaní predložila listinu z 27.5.2010 označenú ako schválenie úveru, avšak
neuviedla žiadne skutočnosti, kedy toto podanie vo veci schválenia úveru malo dôjsť žalovanému, tzn.
kedy mu malo byť schválenie úveru oznámené. Za tejto dôkaznej situácie preto nie je možné prijať záver,
že schválenie úveru žalovanému vôbec došlo.

Čo však súd v prejednávanej veci súd považuje za podstatnejšie je, že na základe výsledkov
vykonaného dokazovania je dôvodný záver, že konanie žalobkyne spočívajúce v schválení úveru
nemožno považovať za prijatie návrhu žalovaného na uzavretie zmluvy tak, ako vyplýva z jeho žiadosti
o poskytnutie úveru z 24.5.2010 (časť 5. listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o
revolvingovom úvere“), nakoľko 27.5.2010 žalobkyňa schválila žalovanému poskytnutie úveru za iných

podmienok, než sú uvedené v jeho žiadosti z 24.5.2010 (iná výška RPMN ako za klasický úver, tak
aj za revolvingový úver). Úkon žalobkyne, ktorým schválila úver (časť 6. listiny „Žiadosť o poskytnutie
revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“, prípadne listina „Oznámenie veriteľa o schválení
úveru dlžníkovi - zmluva o revolvingovom úver číslo 8300029906“) je preto v zmysle citovanej právnej
úpravy Občianskeho zákonníka potrebné považovať za nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere. K

uzavretiu zmluvy o úvere bolo preto potrebné, aby tento nový návrh žalobkyne žalovaný prijal a aby
toto prijatie návrhu žalovaným bolo žalobkyni následne aj oznámené.

Dôkazné bremeno v tomto smere bolo na žalobkyni, ktorá sa žalobou domáhala uloženia povinnosti
žalovanému, ktorá mu má vyplývať zo zmluvy o úvere z 27.5.2010. Žalobkyňa v konaní neuviedla a

vykonaným dokazovaním nevyšli najavo žiadne skutočnosti, na základe ktorých by súd mohol prijať
záver, že žalovaný nový návrh žalobkyne na uzavretie zmluvy o úvere z 27.5.2010 prijal a že toto prijatie
bolo žalobkyni následne aj oznámené. Žalobkyňa v žalobe bez ďalšieho iba uviedla, že so žalovaným
zmluvu o úvere uzavrela 27.5.2010. V žalobe však neuviedla a vykonaným dokazovaním nevyšli najavo
skutočnosti, kedy a ako mal žalovaný jej nový návrh na uzavretie zmluvy o úvere z 27.5.2010 prijať a

kedy a ako jej žalovaný mal prijatie nového návrhu následne oznámiť.

Za tejto dôkaznej situácie, kedy žalobkyňa nepreukázala základnú skutočnosti, a to že so žalovaným
27.5.2010 uzavrela zmluvu o úvere č. 8300029906, na základe ktorej sa zaviazala poskytnúť mu úver
vo výške 1 500 eur, v ktorej by malo svoj základ plnenie požadované žalobou, súdu neostávalo nič iné

iba žalobu zamietnuť.

Súd len dodáva, že citované ust. Občianskeho zákonníka majú kogentný charakter a strany sa nemôžu
od nich odchýliť. Preto ustanovenie v bode 13. listiny „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/
zmluva o revolvingovom úvere“, podľa ktorého „Riadnym vyplnením a následným podpisom tejto

Žiadosti /Zmluvy všetkými zúčastnenými stranami uzatvoril Veriteľ s Dlžníkom Zmluvu o revolvingovom
úvere č. 8300029906“ nič nemôže zmeniť na vyššie uvedenom závere súdu.

Naviac, v prejednávanej veci súd zastáva názor, že zákon pre zmluvu o úvere, na základe ktorej mal byť
žalovanému poskytnutý úver, vyžadoval písomnú formu. Bolo preto na žalobkyni, aby tiež preukázala,

že v procese uzatvárania zmluvy o úvere vrátane oznámenia prijatia nového návrhu na uzavretie zmluvy
žalovaným, došlo k naplneniu tejto písomnej formy zmluvy.

K obligatórnosti písomnej formy zmluvy o úvere v prejednávanej veci súd udáva:

Listina „Žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluva o revolvingovom úvere“ neobsahuje žiadny
údaj a žalobkyňa v konaní neuviedla žiadne tvrdenie, ktoré by nasvedčovali tzv. nespotrebiteľskému
charakteru zmluvy o úvere v prejednávanej veci. Naopak. Táto listina obsahuje pojmy ako „…náklady
spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom…“ a pod. Súd preto zastáva názor, že žalovaný
žiadosťou z 24.5.2010 požiadal žalobkyňu o uzavretie zmluvy o spotrebiteľskom úvere, na ktorú sa plne

vzťahujú ustanovenia zákona č.258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom k 27.5.2010,
tzn. v čase, kedy podľa tvrdení žalobkyne malo dôjsť k uzavretiu zmluvy o úvere (ďalej len zákon o
spotrebiteľských úveroch).Podľa § 2 písm. b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch zmluvou o spotrebiteľskom
úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa
zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským

úverom.

Podľa § 2 písm. a) zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľským úverom je dočasné poskytnutie
peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky,
úveru alebo v inej právnej forme.

Podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba,
ktorá ponúka alebo poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania.

Podľa § 3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol
poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania.

Vprejednávanejvecivychádzajúczlistinnýchdôkazovvspisesúdzastávanázor,že žalovanývzhľadom
už na vyššie uvedené zistenia pri uzatváraní zmluvy o úvere konal v postavení spotrebiteľa v zmysle §
3 ods. 2 zákona o spotrebiteľských úveroch. Vychádzajúc z internetového výpisu z obchodného registra
žalobkyňa konalavrámcipredmetu svojejpodnikateľskejčinnostiapretospĺňalacharakteristikuveriteľa

podľa § 3 ods. 1 zákona o spotrebiteľských úveroch. Preto v prejednávanej veci sa jednalo o uzavretie
zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktorá obligatórne musela byť uzavretá v písomnej forme a v prípade
jej uzavretia v inej forme je neplatná.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Žalovaný bol v

konaní úspešný. Preto mu prislúcha právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil na bránenie
práva v plnej výške. Predpokladom priznania náhrady je riadne uplatnenie nároku na náhradu v konaní.
Žalovaný si nárok na náhradu v konaní riadne neuplatnil. Preto mu súd žiadnu náhradu trov nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného

súdu Kežmarok na Krajský súd v Prešove.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup
súdupovažujezanesprávnyačohosaodvolateľdomáha(§205ods.1Občianskehosúdnehoporiadku).

Podľa § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým
bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody
odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).