Rozhodnutie Judgement was issued on Friday, August 19, 2016

Súd: Okresný súd Spišská Nová Ves
Spisová značka: 1C/236/2015

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7615209238
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2016

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Gargulová
ECLI: ECLI:SK:OSSN:2016:7615209238.4

Rozhodnutie

Okresný súd Spišská Nová Ves, samosudkyňa JUDr. Jana Gargulová, v právnej veci žalobcu S. J. T.,
T..I..N.., Q. X, XXX XX P., S.: XX XXX XXX, právne zastúpený JUDr. Jánom Šoltésom, advokátom so
sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, proti žalovanému F. T., V.. XX.X.XXXX, P. X, XXX XX T. V. L.,
o zaplatenie sumy 1.499,94 eur s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Konanie o zaplatenie sumy 192,97 eur s úrokom z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo sumy

114,67 eur od 18.10.2011 do zaplatenia súd zastavuje.

II. V prevyšujúcej časti súd žalobu zamieta.

III. Súd stranám sporu náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na tunajšom súde žalobu na zaplatenie žalovanej sumy 1.499,94 € s príslušenstvom
a to s odôvodnením, že jeho právny predchodca uzatvoril so žalovaným dňa 21.11.2011 zmluvu o
pôžičke č. 5010519, na základe ktorej bola žalovanému poskytnutá pôžička v celkovej sume 1.398,93
€. Žalovaný mal túto pôžičku splácať v 17 mesačných splátkach po 82,29 €, avšak z uvedenej sumy
uhradil iba sumu 0,04 €. Vzhľadom na to právny predchodca žalobcu dňa 23.5.2012 uvedenú zmluvu
vypovedal, pričom celový dlh žalovaného ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 1.499,94 €, k čomu

si žalobca uplatnil ešte zákonný úrok z omeškania a náhradu trov konania.
2. Následne v podaní doručenom súdu dňa 8.2.2016 žalobca uviedol, že na časti pôvodnej istiny vo
výške 192,97 €, ktorá predstavuje zmluvné pokuty a poplatky ďalej netrvá.
3. K žalobe žalobca pripojil aj zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky zo dňa 21.11.2011, vypovedanie
zmluvy zo dňa 23.5.2012 s doručenkou a prehľad splátok a úhrad zmluvy o pôžičke č. 5010519.

Podľa § 145 ods. 2 Civilného sporového poriadku (ďalej len „C.s.p.“), ak je žaloba vzatá späť sčasti, súd
konanie v tejto časti zastaví. O čiastočnom späťvzatí žaloby rozhodne súd v rozhodnutí vo veci samej.

4. Podaním doručeným súdu dňa 8.2.2016 (č.l. 32 súdneho spisu) vzal žalobca žalobu v časti o
zaplatenie sumy 192,97 eur s príslušenstvom späť, kvôli čomu súd konanie v tejto časti v zmysle
citovaného § 145 ods. 2 C.s.p. zastavil. Predmetom konania zostalo zaplatenie sumy 1.306,97 eur s

príslušenstvom.

5. Žalobca a jeho právny zástupca sa na pojednávanie nedostavili, svoju neprítomnosť ospravedlnili
podaním doručený súdu dňa 16.8.2016. Doručenie predvolania mal súd riadne preukázané, lehota na
prípravu pojednávania bola zachovaná, a preto súd poukazujúc na § 178 a § 180 C.s.p. pojednával v
neprítomnosti žalobcu a jeho právneho zástupcu.6. Žalovaný sa na pojednávanie vo veci dostavil a vo svojej výpovedi na pojednávaní potvrdil, že s
právnym predchodcom žalobcu uzatvoril zmluvu o spotrebiteľskom úvere a zároveň potvrdil aj, že mu
bolo zo strany právneho predchodcu žalobcu doručené odstúpenie od zmluvy - vypovedanie zmluvy. Vo

veci vzniesol námietku premlčania. Trovy konania si neuplatnil.

Podľa § 48 ods. 1,2 OZ od zmluvy môže účastník odstúpiť, len ak je to v tomto alebo v inom zákone
ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté. (2) Odstúpením od zmluvy sa zmluva od začiatku zrušuje, ak
nie je právnym predpisom ustanovené alebo účastníkmi dohodnuté inak.

Podľa § 100 ods. 1 - 3 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v
dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 OZ). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku
dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať. (2) Premlčujú sa
všetky majetkové práva s výnimkou vlastníckeho práva. Tým nie je dotknuté ustanovenie § 105 OZ.
Záložné práva sa nepremlčujú skôr, než zabezpečená pohľadávka. (3) Nepremlčujú sa takisto práva

z vkladov na vkladných knižkách alebo na iných formách vkladov a bežných účtoch, pokiaľ vkladový
vzťah trvá.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Podľa § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky
odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.

7. Po vykonanom dokazovaní dospel súd k záveru, že návrh žalobcu nie je opodstatnený.

8. Je nesporné, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená dňa 21.11.2011 zmluva o pôžičke č.
5010519, na základe ktorej predchodca žalobcu poskytol žalovanému pôžičku vo výške 1194,66 eur, čo
mal súd za preukázané zo zmluvy o poskytnutí pôžičky zo dňa 21.11.2011 (na č.l. 3 súdneho spisu).
Predchodca žalobcu listom zo dňa 23.5.2012 túto zmluvu vypovedal s účinkami ku dňu 23.5.2012,

pričom žalovaný potvrdil prevzatie tejto listiny. Z pohľadu súdu je potrebné tento úkon hodnotiť ako
odstúpenie od zmluvy.

9. V zmysle § 48 OZ došlo tak k zrušeniu zmluvy od jej začiatku a nárok žalobcu sa tak neodvíja od
spotrebiteľskej zmluvy, ale od ustanovení § 451 a nasl. OZ o bezdôvodnom obohatení.

Podľa § 451 ods. 1,2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. (2)
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením
z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový
prospech získaný z nepoctivých zdrojov.

Podľa § 456 OZ predmet bezdôvodného obohatenia sa musí vydať tomu, na úkor koho sa získal. Ak
toho, na úkor koho sa získal, nemožno zistiť, musí sa vydať štátu.

Podľa § 457 OZ ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť

druhému všetko, čo podľa nej dostal.

10. Z týchto dôvodov je pre daný vzťah potrebné aplikovať vyššie citované ustanovenia, pretože
jednostranným úkonom predchodcu žalobcu došlo k odstúpeniu od zmluvy s účinkami ku dňu 23.5.2012.

11. Premlčacia lehota na uplatnenie práv žalobcu tak začala plynúť 24.5.2012 a skončila dňa 23.5.2014.
Žaloba na súde bola podaná až dňa 19.5.2015, teda po uplynutí zákonnej premlčacej lehoty. Vznesením
námietky premlčania žalovaným došlo tak k zániku samotného práva, na ktoré tak musel súd zo zákona
prihliadnuť.

12. Z týchto dôvodov súd žalobu ako neopodstatnenú zamietol.

Podľa § 255 ods. 1 C.s.p., súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.Podľa § 262 ods. 1 C.s.p., o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

13.Otrováchkonaniasúdrozhodolpodľavyššiecitovaného§255ods.1C.s.p.ažiadnemuzúčastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko žalobca v spore nebol úspešný a úspešný žalovaný
si trovy neuplatnil.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde,
proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia

opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v § 365 odseku 1 CSP (viď.
vyššie), ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.