Rozhodnutie ,
Potvrdené Judgement was issued on Monday, February 6, 2017

Súd: Okresný súd Michalovce
Spisová značka: 13C/6/2010

Identifikačné číslo súdneho spisu: 7710205983
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2017

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrej Radomský
ECLI: ECLI:SK:OSMI:2017:7710205983.16

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce, samosudcom JUDr. Andrejom Radomským, v právnej veci žalobcu v 1.
rade: Z., žalobcu v 2. rade: G., právne zastúpení: JUDr. Miroslav Vidovenec, so sídlom kancelárie
Sama Chalupku 18, 07101 Michalovce proti žalovanému: Z., za účasti intervenienta na strane
žalovaného : Slovenská kancelária poisťovateľov Bratislava, Trnavská cesta 82, zast. ALLIANZ -
Slovenská poisťovňa, a.s., Dostojevského rad 4, Bratislava, IČO: 00 151 700, o zaplatenie náhrady

nákladov na výživu pozostalým (pozostalostnej úrazovej renty), takto

r o z h o d o l :

I. Žalobu z a m i e t a.

II. Žalobcovia v 1. a 2. rade n e m a j ú p r á v o na náhradu trov konania a žalovanému nárok
na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

III. Intervenientovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou podanou na tunajšom súde dňa 4.4.2000, vedenou pod sp. zn. 7C 321/2000 sa A. pôvodne
označený ako žalobca v 1. rade domáhal náhrady nákladov na výživu pozostalých vo výške 1 980,68
EUR (59 670 Sk) a renty vo výške 96,46 EUR (2 906,00 Sk) mesačne vždy do 15. dňa každého mesiaca,

nárok uplatnil aj v mene tohto času dvoch maloletých detí.

2. Svoju žalobu odôvodnil tým, že žalovaný dňa XX.X.XXXX v meste Strážskom spôsobil dopravnú
nehodu, pri ktorej zrazil na prechode pre chodcov G., ktorá na následky zranení v nemocnici
v Michalovciach zomrela. Žalovaný bol Trestným rozkazom Okresného súdu Michalovce zo dňa
12.2.1999, sp.zn. 4T 62/99 uznaný vinným z trestného činu ublíženia na zdraví podľa ust. § 224 ods. 1,2

Trestného zákona, trestného činu neposkytnutia pomoci podľa ust. § 208 Trestného zákona a trestného
činu ohrozenia pod vplyvom návykovej látky podľa ust. § 201 písm. d/ Trestného zákona. Zomrelá G.
žila v čase smrti v spoločnej domácnosti s manželom A. a ich 2 maloletými deťmi, voči ktorým mala
vyživovaciu povinnosť a preto žiadal pozostalý manžel priznať náhradu nákladov na výživu pozostalých
a renty v zmysle ust. § 448 ods. 2 Občianskeho zákonníka.

3. Z dôvodu prehľadnosti procesu v súhrne možno čo do čiastočných a úplných späťvzatí nárokov a
vylúčení veci na samostatné konanie konštatovať ich nasledovný priebeh.

4. V priebehu konania vedeného pod sp. zn. 7C/321/2000 právny zástupca žalobcov dňa 29.03.2007
oznámil tunajšiemu súdu, ýe v časti čo do sumy vo výške 6.000,- Sk berie žalobu čiastočne späť
a to za obdobie od 01.05.2002 do 01.11.2002 po 1.000,- Sk mesačne. Súd následne uznesením

č.k. 7C/321/2000-156 zo dňa 30.3.2007 konanie zastavil v prospech žalobcu v 1. rade, čo do sumyžalobného nároku 6 000,00 Sk za obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 a v prevyšujúcej časti súd vec
vylúčil na samostatné konanie. O vylúčenej veci súd konal pod sp.zn. 3C/95/2007.

5. Z dôvodu späťvzatia návrhu žalobcu v 1. rade v celom rozsahu dňa 09.03.20110, súd uznesením
zo dňa 09.03.2010 č.k. 13C/95/2007-70 konanie v časti plne uplatneného nároku žalobcu v 1. rade
zastavil a v prevyšujúcej časti nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli vylúčené na samostatné konanie, ktoré
je predmetom tohto konania vedeného pod sp. zn. 13C/6/2010.

6. V čase keď vec bola vedená pod sp. zn. 7C/321/2010 súd vo veci rozhodol Rozsudkom, č.k.
7C/321/2000-49 zo dňa 27.11.2002, ktorým priznal žalobcom pôvodne evidovaných ako žalobcov v 2.
a 3. rade mesačnú rentu každému po 2 906,- Sk od 1.4.2000, pričom zaviazal žalovaného zaplatiť ju k
rukám žalobcu v 1. rade Jozefa Karafu.

7. Voči predmetnému rozhodnutiu prvostupňového súdu bolo dňa 7.2.2003 podané odvolanie a to

právnym zástupcom žalobcov v1. a v 3. rade, pričom na základe predmetného odvolania došlo
rozhodnutím odvolacieho súdu, č.k. 2Co/219/2006-132 zo dňa 25.9.2006 zrušený predmetný rozsudok
súdu prvého stupňa a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom vo svojom
rozhodnutí okrem iného odvolací súd uviedol: „z ust. § 448 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení
platnomdo31.7.2004 nemožnousudzovať,žeideospoločnýnárokpozostalýchnajmäospoločnýnárok

členov rodiny, ktorú tvoril zomrelý, alebo zomrelá s manželkou, alebo manželom a maloletými deťmi.
Podmienky tohto nároku treba posudzovať u každého osobitne a každý pozostalý môže ako nositeľ
hmotného práva na súde vo vlastnom mene uplatniť nárok iba pre svoju osobu a iba v rozsahu, ktorý mu
vznikol.Priurčovanívýškynákladovnavýživupozostalých,ktorýmzomretýposkytovalalebobolpovinný
poskytovať výživu, sa súd riadi zhodnými hľadiskami ako pri rozhodovaní o vyživovacej povinnosti podľa

Zákona o rodine, preto nemožno pristupovať k určovaniu rozsahu vyživovacej povinnosti mechanicky, t.j.
rozdelením zárobku osoby výživou povinnej na určené diely. Pozostalý manžel môže v spore o náhradu
nákladov na výživu uplatniť iba to, čo vyplýva z ust. § 448 Občianskeho zákonníka, teda iba sumy,
ktoré by bola manželka povinná poskytovať vo forme výživného na vyrovnanie životnej úrovne oboch
manželov, keby sa prihliadalo na zárobky oboch manželov a hodnotu prác, ktorými sa obaja manželia

podieľali na zabezpečovaní potrieb rodiny. V ďalšom konaní bude povinnosťou súdu prvého stupňa
vychádzajúc z vyššie uvedených zásad predovšetkým ujasniť si predmet konania, t.j. akých nárokov
a v akej výške sa žalobca v 1. rade domáha a či neuplatňuje vo vlastnom mene aj nároky na výživu
pozostalého Miroslava Karafu a Evy Karafovej, pretože ako už bolo uvedené, nárok maloletého dieťaťa
je jeho samostatným nárokom, a nie nárokom žalobcu v 1. rade.“

8. V priebehu konania právny zástupca žalobcu v 1. rade dňa 29.3.2007 oznámil tunajšiemu súdu, že
v uvedenej veci berie žalobu späť čo do sumy 6 000,- Sk za obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 po 1
000,- Sk mesačne. Z vyššie uvedeného dôvodu Uznesením tunajšieho súdu č.k. 7C/321/2000-156 zo
dňa 30.3.2007 súd konanie v prospech žalobcu v 1. rade čo do sumy žalobného nároku 6 000,- Sk za

obdobie od 1.5.2002 do 1.11.2002 zastavil a v prevyšujúcej časti súd vylúčil vec na samostatné konanie.

9. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 9.3.2010 v konaní pod sp. zn. 13C/95/2007 (č.l.
62 spisu) vtedy ešte žalobcovia v 1. a 3. rade rozšírili svoj uplatnený nárok a to nasledovne u žalobcu v 2.
radeZ. tentouviedol,žejehopríjemzosirotskéhodôchodkupredstavoval:od16.07.1998do30.06.1999

sumu 1 803,- Sk mesačne, od 01.07.1999 do 31.07.2000 sumu 1 926,- Sk mesačne, od 01.08.2000
do 30.09.2001 sumu 2 091,- Sk mesačne, od 01.10.2001 do 30.06.2002 sumu 2 238,- Sk mesačne,
od 01.07.2002 do 30.06.2003 sumu 2 350,- Sk mesačne, od 01.07.2003 do 31.01.2004 sumu 2 491,-
Sk mesačne, od 01.02.2004 do 03.07.2005 sumu 2 591,- Sk mesačne, od 04.07.2005 do 31.05.2006
sumu 2 954,- Sk mesačne, od 01.06.2006 do 30.11.2006 sumu 3 130,- Sk mesačne, od 01.12.2006 do

30.04.2007 sumu 4 023,- Sk mesačne, od 01.05.2007 do 31.03.2008 sumu 4 275,- Sk mesačne .
Spôsob výpočtu pozostalostnej renty určil, t.č. žalobca v 2. rade ako priemerný čistý mesačný príjem
nebohej G. 10 125,- Sk pri osobnej spotrebe neb. G. 20 % predstavujúcich 2 025,- Sk a vyživovacej
povinnosti na žalobcu v 2. rade 2 500,- Sk pri hodnote naturálneho faktického plnenia neb. G. nad
rámec zákonnej povinnosti na žalobcu v 2. rade 1 000,- Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobcu v 2.

rade spolu s hodnotou naturálneho plnenia pri odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach
predstavovala za obdobie od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume 1 697,- Sk mesačne x 11 mesiacov
= 18 667,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1 574,- Sk mesačne x 13 mesiacov = 20
462,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 409,- Sk mesačne x 14 mesiacov = 19 726,-Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 1 262,- Sk mesačne x 9 mesiacov = 11 358,- Sk, od
01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 1 150,- Sk mesačne x 12 mesiacov = 13 800,- Sk, od 01.07.2003
do 31.01.2004 pri sume 1 009,- Sk mesačne x 7 mesiacov = 7 063,- Sk, od 01.02.2004 do

03.07.2005 pri sume 909,- Sk mesačne x 17 mesiacov = 15 453,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006
pri sume 546,- Sk mesačne x 11 mesiacov = 6 006,- Sk, od 01.06.2006 do 30.11.2006 pri sume
370,- Sk mesačne x 6 mesiacov = 2 220,- Sk s tým, že od 01.12.2006 do budúcna nárok na
rentu nevznikol. Teda celková suma predstavuje výšku 3 809,17 EUR t.č. u žalobcu v 2. rade a to Z.U
žalobcu v 3. rade Ing. G. predstavoval príjem zo sirotského dôchodku od 16.07.1998 do 30.06.1999

sumu 1 803,- Sk mesačne, od 01.07.1999 do 31.07.2000 sumu 1 926,- Sk mesačne, od 01.08.2000
do 30.09.2001 sumu 2 091,- Sk mesačne, od 01.10.2001 do 30.06.2002 sumu 2 238,- Sk mesačne,
od 01.07.2002 do 30.06.2003 sumu 2 350,- Sk mesačne, od 01.07.2003 do 31.01.2004 sumu 2491,-
Sk mesačne, od 01.02.2004 do 03.07.2005 sumu 2 591,- Sk mesačne od 04.07.2005 do 31.05.2006
sumu 2 954,- Sk mesačne od 01.06.2006 do 30.06.2006 kedy nastalo ukončenie štúdia na VŠ sumu
3 130,- Sk mesačne. Spôsob výpočtu pozostalostnej renty u vtedy žalobkyne v 3. rade bol vypočítaný

z priemerného čistého mesačného príjmu nebohej 10 125,- Sk, pri osobnej spotrebe neb. G. 20 % vo
výške 2 025,- Sk , vyživovacej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 2 500,- Sk pri hodnote naturálneho,
faktického plnenia nebohej Eva Karafovej nad rámec zákonnej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 1 000,-
Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobkyňu v 3. rade pri výpočte hodnoty naturálneho plnenia a odpočte
sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala od 16.07.1998 do 30.06.1999 pri sume

1 697,- Sk mesačne za 11 mesiacov celkovo 18 667,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri sume 1
574,- Sk mesačne za 13 mesiacov celkovo 20 462,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1
409,- Sk mesačne za 14 mesiacov celkovo 19 726,- Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 1
262,- Sk mesačne za 9 mesiacov celkovo 11 358,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 1 150,-
Sk mesačne za 12 mesiacov celkovo 13 800,- Sk, od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 1 009,-

Sk mesačne za 7 mesiacov celkovo 7 063,- Sk, od 01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 909,- Sk
mesačne za 17 mesiacov celkovo 15 453,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006 pri sume 546,- Sk
mesačne za 11 mesiacov celkovo 6 006,- Sk, od 01.06.2006 do 30.06.2006 pri sume 370,- Sk
mesačne za 1 mesiac celkovo 370,- Sk, teda v súhrne celkovú sumu u v tom čase žalobkyne v 3.
rade Evy Karafovej 3 747,76 Sk. Zároveň predmetným podaním vo vzťahu t.č. žalobcovi v 1. rade bol

žalobný návrh zobraný predmetným podaním v celom rozsahu späť.

10. Vzhľadom k tomu, že v priebehu konania žalobca v 1. rade dňa 9.3.2010 oznámil súdu, že berie
žalobu v celom rozsahu späť a žiada konanie voči nemu zastaviť súd Uznesením tunajšieho súdu,
13C/95/2007-70 zo dňa 9.3.2010 v časti nároku žalobcu v1. rade Jozefa Karafu konanie zastavil a v

prevyšujúcej časti nároku týkajúceho sa žalobcu v 2. rade Z. a v 3. rade EN. vylúčil vec na samostatné
konanie.

11. Písomným podaním doručeným súdu dňa 7.4.2010 (č.l. 9 spisu 13C/6/2010) vtedajší vedľajší
účastník v súčasnosti považovaný za intervenienta vzniesol námietku premlčania a žiadal, aby súd

nároky žalobcov v 2. a 3. rade s prihliadnutím na túto námietku premlčania v celom rozsahu zamietol.
Dôvodom bolo, že z poslednej úpravy žalobného návrhu, ako aj reakcie súdu na túto úpravu je zrejmé,
že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u žalobcu v 1. rade s tým, že nároky žalobcov v 2. a 3.
rade boli vylúčené na samostatné konanie. Z priebehu konania je zrejmé, že predmetom konania bol
nárok žalobcu v 1. rade a to aj napriek tomu, že žalobcovia v 1.a 3. rade sú označení len záhlaví

žalobného návrhu, pričom nejde o spoločný nárok pozostalých a každý z pozostalých ako nositeľ
hmotného práva si má tento nárok uplatniť vo vlastnom mene a v rozsahu v ktorom mu nárok vznikol tak
ako to vyplýva z odôvodnenia citovaného zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Košiciach. Nakoľko
žalobcovia v 2. a 3. rade tak učinili až podaním doručeným konajúcemu súdu zo dňa 9.3.2010 boli
tieto uplatnené po márnom uplynutí lehoty na uplatnenie práva na náhradu škody. Taktiež intervenient

poukázal na podanie 9.3.2010 ku ktorému sa vyjadril tým spôsobom, že toto nie je možné akceptovať
nakoľko spôsob stanovenia mesačnej renty titulom ušlej výživy nevychádza z platnej právnej úpravy
a preto nie je správny. Spôsob a rozsah výpočtu výšky nákladov na výživu pozostalých je právne
upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka v nadväznosti na ust. Zákonníka práce, Zákona o
rodine a Zákona o sociálnom poistení. Podľa ust. § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka náhrada nesmie

presiahnuť sumu určenú predpismi pracovného práva na náhradu škody pri pracovných úrazoch a
chorobách z povolania. Podľa ust. § 195 ods. 2 Zákonníka práce platného a účinného v čase vzniku
škody od 31.3.2002 náhrada za stratu na zárobku po skončení práceneschopnosti nesmie presiahnuť
sumu 5 700,- Sk mesačne. U pracovníkov, ktorých priemerný zárobok pred vznikom škody bol vyššíako 5 700,- Sk sa táto suma zvyšuje o 75% rozdielu medzi týmto zárobkom a sumou 5 700,- Sk. Dňom
1.4.2002 v dôsledku rekodifikácie Zákonníka práce došlo k zmene spôsobu výpočtu ušlej výživy a to v
tom rozsahu, že zárobok poškodeného v rozhodnom období sa neredukuje. Hrubý zárobok poškodenej

v rozhodnom období bol 10.125,- Sk. Pre účely výpočtu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa
má vychádzať z priemerného mesačného čistého zárobku, ktorý sa určí po odpočítaní odpočítateľných
položiek odvodov do fondov a daní. Podľa vyššie uvedeného potvrdenia Chemko Strážske a.s. čistý
príjem poškodenej činil 7 780,- Sk, pričom po odpočítaní osobnej spotreby nebohej v rozsahu minimálne
25% z čistého príjmu má intervenient za to, že už od začiatku bola ušlá výživa žalobcu plne pokrytá

dávkami dôchodkového zabezpečenia formou vyplácania sirotských dôchodkov.

12. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 15.6.2010 (č.l. 13 súdneho spisu 13C/6/2010) právny zástupca
žalobcov uviedol, že v pôvodnom žalobnom návrhu zo dňa 30.3.2000, teda hneď na začiatku konania
vystupovali v konaní ako žalobcovia: žalobca v 1. rade A. žalobca v 2. rade Z. a žalobkyňa v 3.
rade G. Taktiež, čo sa týka samotného petitu pôvodného žalobného návrhu bolo síce uvedené, že je

potrebné zaplatiť k rukám žalobcu v l. rade, avšak z obsahu žalobného návrhu jednoznačne vyplýva
spôsob výpočtu výslednej žalovanej čiastky, z ktorého je zrejmé, že sa čiastka uplatňovaná v petite
žalobného návrhu týka všetkých žalobcov. Preto má za to to, že námietka premlčania zo strany bývalého
vedľajšieho účastníka konania je skutočne nedôvodná. Právny zástupca žalobcov uviedol taktiež, , že
žalobcovia v 2. a 3. rade boli v konaní od samého počiatku pričom pri podaní žaloby vystupovali ako

maloletí a preto iba prirodzeným spôsobom vychádzajúc zo zrušujúceho uznesenia odvolacieho súdu
bol v priebehu konania petit žalobného návrhu korigovaný. Na predmetnom pojednávaní sa k námietke
premlčania vyjadril aj bývalý vedľajší účastník konania, ktorý uviedol, že na nej v celom rozsahu zotrvá
tak ako to písomne vyjadril v podaní zo dňa 30.3.2010, pričom dodal, že uplatnenie nárokov žalobcov v
2. a 3. rade došlo až podaním doručením tunajšiemu súdu 09. 03. 2010, z ktorého bolo zrejmé, akých

nárokov sa žalobcovia v 2. a 3. rade domáhajú, dovtedy i keď boli účastníkmi konania petitom podaného
návrhu sa svojho nároku domáhal len navrhovateľ v l. rade, to je manžel nebohej. Taktiež poukázal na
to, že čistá mzda u nebohej činila 7 780,-Sk z čoho je potrebné pri výpočte ušlej výživy vychádzať.
Taktiež bývalý vedľajší účastník poukázal na skutočnosť, že za nesprávny považuje aj výpočet v smere,
keď žalobcovia určili osobnú potrebu nebohej vo výške 20 %, čo činí sumu 2.025,- Sk. Má sa jednať o

príjem, ktorý by mala mat' nebohá na uspokojovanie vlastných životných potrieb, náklady na bývanie,
stravovanie, ošatenie. Podľa názoru bývalého vedľajšieho účastníka konania treba mať na zreteli, že
aj nebohá pracovala, a tým mala náklady s vlastným zamestnaním, napr. cestovanie, ošatenie. I keď
žalobcovia stanovili výšku osobnej spotreby nebohej vo výške 2.025,- Sk, samy voči nebohej stanovili
vyživovaciu povinnosť vo výške po 2 500,- Sk mesačne + 1 000,- Sk ako hodnotu naturálneho plnenia.

Vychádzajúc z uvedeného tak nebohej mala postačoval na pokrytie jej vlastných nákladov iba suma
2.025,- Sk, a zo svojho, teda z čistého príjmu 7 780,- Sk mala až suma vo výške 5 000,- Sk predstavovať
povinnosť nebohej prispievať na výživu svojich detí, čo považuje bývalý vedľajší účastník konania za
absolútne neprimerané. Taktiež dal do pozornosti, že podaním zo dňa 9.3.2010 sa žalobcovia domáhajú
nároku vo väčšom rozsahu ako si ich uplatňoval pôvodne žalobca v 1. rade kedy bola renta vyčíslená

vo výške 2 906,- Sk mesačne.

13. Z Potvrdenia spoločnosti Chemko, a.s. Strážske zo dňa 29.3.2010 (č.l. 29 spisu 13C/6/2010) je
zrejmé, že nebohej priemerná čistá mzda za druhý kvartál r. 1998 predstavovala 7 780,- Sk a priemerná
hrubá mzda 10 125,- Sk.

14. Písomným podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 1.6.2011 (č.l. 40 spisu 13C/6/2010) je zrejmé,
že došlo k zmene uplatneného nároku zo strany t.č. už žalobcov v 1. a 2. rade (pôvodne žalobcov v
2. a 3. rade) a to tým spôsobom, že došlo k poníženiu žalovaných súm u oboch žalobcov a to tak, že u
žalobcu v 1. rade došlo k poníženiu z pôvodne rozšíreného návrhu na uhradenie 3 809,17 Eur na sumu 2

524,83 Eur a u žalobcu v 2. rade z pôvodne rozšíreného nároku vo výške 3 747,76 Eur na sumu 2 524,83
Eur. Pri výpočte a špecifikácii sumy uvedenej v žalobnom petite nedošlo k zmene tvrdení u žalobcov
čo do príjmu zo sirotského dôchodku, ktorý je zhodný s výpočtom uvedeným v podaní doručeným dňa
9.3.2010, ktorým došlo k úprave uplatneného nároku a to rovnako u žalobcu v 1. ako aj u žalobkyne v 2.
rade. Rozdiel spočíval v spôsobe výpočtu pozostalostnej renty ako aj zároveň vo výpočte vyživovacej

povinnosti a to nasledovne.

15. Teda v podaní doručenom súdu dňa 1.6.2011 bol určený žalobcami spôsob výpočtu pozostalostnej
renty u žalobcu v I.. rade tak, že priemerný čistý mesačných príjem nebohej G. predstavoval 7 780,-Sk, osobná spotreba nebohej G.j 20% vo výške 1 556,- Sk, vyživovacia povinnosť na žalobcu v 1.
rade 1 112,- Sk a hodnota naturálneho faktického plnenia nebohej G. nad rámec zákonnej povinnosti na
žalobcu v 2. rade 2 000,- Sk, pričom vyživovacia povinnosť na žalobcu + hodnota naturálneho plnenia

po odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala nasledovne: od 16.07.1998 do
30.06.1999 pri sume 1 309,- Sk mesačne za 11 mesiacov 14 399,- Sk,od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri
sume 1 186,- Sk mesačne za 13 mesiacov 15 418,- Sk,od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 021,-
Sk mesačne za 14 mesiacov 14 294,- Sk,od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 874,- Sk mesačne
za 9 mesiacov 7 866,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 762,- Sk mesačne za 12 mesiacov

9 144,- Sk,od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 621,- Sk mesačne za 7 mesiacov 4 347,- Sk,od
01.02.2004 do 03.07.2005 pri sume 521,- Sk mesačne za 17 mesiacov 8 857,- Sk,od 04.07.2005 do
31.05.2006 pri sume 158,- Sk mesačne za 11 mesiacov 1 738,- Sk, pričom od 01.06.2006 do budúcna
nárok na rentu nevznikol.

16. U žalobkyne v II. rade došlo v rámci podania 1.6.2011 k zmene spôsobu výpočtu pozostalostnej

renty a nasledovne: priemerný čistý mesačný príjem nebohej Eva Karafovej 7780,- Sk, osobná spotreba
EN. 20% pri sume 1 556,- Sk a vyživovacej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 1 112,- Sk pri hodnote
naturálneho faktického plnenia nebohej G.ad rámec zákonnej povinnosti na žalobkyňu v 3. rade 2
000,- Sk. Vyživovacia povinnosť na žalobkyňu v 3. rade spolu s hodnotou naturálneho plnenia po
odpočte sirotského dôchodku v jednotlivých obdobiach predstavovala nasledovné sumy: od 16.07.1998

do 30.06.1999 pri sume 309,- Sk mesačne za 11 mesiacov 14 399,- Sk, od 01.07.1999 do 31.07.2000 pri
sume 1 186,- Sk mesačne za 13 mesiacov 15 418,- Sk, od 01.08.2000 do 30.09.2001 pri sume 1 021,-
Sk mesačne za 14 mesiacov 14 294,- Sk, od 01.10.2001 do 30.06.2002 pri sume 874,- Sk mesačne za 9
mesiacov 7 866,- Sk, od 01.07.2002 do 30.06.2003 pri sume 762,- Sk mesačne za 12 mesiacov 9 144,-
Sk, od 01.07.2003 do 31.01.2004 pri sume 621,- Sk mesačne za 7 mesiacov 4 347,- Sk, od 01.02.2004

do 03.07.2005 pri sume 521,- Sk mesačne za 17 mesiacov 8 857,- Sk, od 04.07.2005 do 31.05.2006
pri sume 158,- Sk mesačne za 11 mesiacov 1 738,- Sk, spolu teda u oboch žalobcov celkovú sumu
2 524,83 Sk.

17. Rozsudkom tunajšieho súdu, č.k. 13C/6/2010-67 zo dňa 9.10.2012 tunajší súd žalobu zamietol a to

z dôvodu, že žalobcovia v 1. a 2. rade až podaním doručeným tunajšiemu súdu dňa 8.3.2010 faxom
originálom doplneného 9.3.2010 uplatnili svoje nároky vo vlastnom mene a v rozsahu ktorý každému
z nich prináleží pričom žalobcami uplatňovaný nárok na výživu pozostalých a pozostalostnú rentu sú
súčasťou náhrady škody, ktorá sa uplatňuje v 2- ročnej subjektívnej lehote. Žalobcovia sa o škode
dozvedeli dňa 16.7.1998, kedy ich matka v dôsledku dopravnej nehody zomrela a o tom, kto za ňu

zodpovedá najneskôr právoplatnosťou trestného rozkazu, ktorým bol za vinného uznaný žalovaný, t.j.
dňom 2.3.1999. Výška nároku bola žalovaným známa teda už 4.4.2000, kedy bol podaný dôvodný
návrh, v ktorom boli vyčíslené aj ich nároky. Žalobcovia si uplatnili svoj nárok až podaním doručeným
súdu dňa 8.3.2010, teda po uplynutí premlčacej lehoty, ktorá bola posudzovaná od doby kedy sa o škode
dozvedeli a o tom, kto za ňu zodpovedá t.j. od 2.3.1999, uplynula táto dňa 2.3.2001. Vzhľadom na tieto

skutočnosti prvostupňový súd považoval nárok žalobcov za premlčaný. Voči predmetnému rozhodnutiu
podali žalobcovia dňa 10.12.2012 odvolanie v ktorom okrem iného uviedli, že až podaním dňa 8.3.2010
došlo iba k upresneniu petitu a podaniu vyjadrenia. Zo znenia samotného petitu k rukám žalobcu v 1.
rade možno odvodiť, že nárok sa týkal a to pôvodne uplatnený aj žalobcov v tom čase označovaných
ako žalobcovia v 2. a 3. rade.

18. Rozhodnutím odvolacieho súdu č.k. 6Co/46/2013-87 zo dňa 31.3.2014 došlo k zrušeniu rozsudku
súdu prvého stupňa a vráteniu veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, pričom v predmetnom
rozhodnutí odvolací súd okrem iného uviedol nasledovné. Pokiaľ podaním z 8.3.2010 (č.l. 62 - 64)
žalobcovia upresnili na výzvu súdu petit žaloby (a súčasne žalobca v 1. rade týmto podaním vzal podanú

žalobu v celom rozsahu späť), išlo o upresnenie žaloby v priebehu konania, čo však nemalo žiadny vplyv
na beh premlčacej doby ktorá počas konania neplynula, a nemožno urobiť záver, ku ktorému dospel
súd prvého stupňa, že až týmto podaním žalobcovia (tohto času v I. a II. rade, bývalí v II. a III. rade)
uplatnili svoje nároky na súde vo vlastnom mene, a že sa tak stalo po uplynutí premlčacej doby. So
zreteľom na uvedené, je právne posúdenie veci a to konkrétne otázky premlčania nároku súdom prvého

stupňanesprávne.Keďžesúdprinesprávnejaplikáciiust.§106ods.1OZdospelknesprávnemuzáveru
o premlčaní práva žalobcov, z tohto dôvodu ani nevykonal žiadne dôkazy na posúdenie dôvodnosti
uplatnených nárokov a ich výšky podľa relevantného hmotného práva.19. Na pojednávaní konanom dňa 23.10.2014 (č.l. 95) zástupca bývalého vedľajšieho účastníka uviedol,
že v súvislosti so súdnou praxou si dovolí poukázať aj na právny názor, kde je vyslovený teda, že
je potrebné vychádzať z toho, akú výšku ušlej výživy stanoviť a zároveň vychádzajúc z ust. Zákona o

rodine o vzájomnej vyživovacej povinnosti. Berúc do úvahy príjem nebohej 7 780,- Sk, stanoviť rozsah
vyživovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcom vo výške 1 112,- Sk spolu s hodnotu naturálneho plnenia 1
112,- Sk na jedného zo žalobcov ak sa táto zdvojnásobí predstavuje sumu 6 224,-Sk z čistého príjmu 7
780,- Sk, ktorá suma je absolútne nereálna na stanovenie vyživovacej povinnosti vo vzťahu k žalobcom.
Ďalej bývalý vedľajší účastník poukázal aj na to, že aj v predmetnom predloženom rozhodnutí bola

hodnota naturálneho plnenia určená vo výške 1.000,-Sk, avšak dávajú do pozornosti vek maloletých
žalobcov, o ktorých nárokoch sa v tom čase rozhodovalo. Išlo o maloleté deti vo veku 2-4 roky, kedy
nepochybne je odkázanosť takýchto maloletých detí na matku iná, ako hodnota naturálneho plnenia vo
vzťahu k takmer 15-násť ročnej dcére v tomto prípade. Z tohto dôvodu absolútne s nárokom žalobcov
nesúhlasíanadruhejstraneprávežalobcoviazvýšilihodnotunaturálnehoplneniana2.000,-Sk,ktoránie
je ani takto stanovená v predmetnom rozhodnutí, ktoré na podporu svojich tvrdení preukázali. Rovnako

sa v tomto rozhodnutí uvádza , že navrhovatelia tam predložili dôkazy na stanovenie takejto hodnoty
naturálneho plnenia, pričom v predmetnom konaní žalobcovia nepredložili na stanovenej takejto výšky
žiaden dôkaz.

20. Písomným podaním zo dňa 1.2.2016 (č.l. 111 spisu 13C/6/2010) zástupca žalobcov okrem iného

uviedol, že spôsob výpočtu je uvedený v ich podaní kde je vypočítaný spôsob, kde súčet vyživovacej
povinnosti zomrelého na žalobcov každého jednotlivo plus hodnota naturálneho plnenia zomrelého
mínus sirotský dôchodok. V tejto súvislosti chce uviesť, že kritéria pre posudzovanie a výpočet takto
pozostalostnej renty je do značnej miery vystavený aj subjektívnemu posúdeniu preto samozrejme
trvá na ich vyčíslení, avšak je podľa jeho názoru vecou úvahy súdu či a do akej miery sa od ich

vyčíslenia odchýli, pričom smerodajným kritériami, ktoré by mali uvádzať bola osobná potreba nebohej
Evy Karafovej, rodiny, ktorú uviedli vo výške 20%, ďalšia vyživovacia povinnosť na žalobcu v 1. rade
a žalobkyňu v 2. rade, ktorá je u oboch rovnaká vo výške 1 112,- Sk a tiež hodnota naturálneho,
teda faktického plnenia nebohej Evy Karafovej, ktorá je takisto u oboch žalobcov rovnaká a to výške 2
000,- Sk. Súčet pozostalostnej renty v jednotlivých obdobiach takto vypočítaných potom predstavuje

celkovú žalovanú čiastku. Čo sa týka vykonaného dokazovania v konaní boli predložené všetky potrebné
písomné podklady a taktiež boli vypočutí žalobcovia ku skutočnostiam týkajúcich sa tzv. naturálneho
plnenia, t.j. osobného príspevku nebohej v rodine.

21. Na pojednávaní konanom dňa 1.2.2016 (č.l. 113 spisu 13C/6/2010) okrem iného zástupca bývalého

vedľajšieho účastníka konania opätovne vzniesol námietku premlčania a to aj po rozhodnutí krajského
súdu a to nasledovne: „ pokiaľ došlo k rozšíreniu žaloby 9.3.2010 a podaním zo dňa 31.5.2011 vo vyššej
výške týmto vznáša vedľajší účastník konania námietku premlčania. Taktiež uvádza, že žalobcovia
pokiaľ požadovali výšku 953,- Sk na jedného mesačne vychádzali aj v tomto období z nesprávne určenej
výšky príjmu u nebohej a to z výšky 10 125,- Sk, čo je hrubý príjem, alebo čo bol v tom čase hrubý

príjem nebohej. V konaní sa preukázalo vyjadrením bývalého zamestnávateľa nebohej, že jej čistý
príjem v tom čase činil sumu 7 780,- Sk v čase smrti a vychádzajúc z tohto čistého príjmu žalobkyne
po odpočítaní jej osobnej spotreby pričom zástupca vedľajšieho účastníka uvádza, že títo majú zato,
že osobná spotreba nebohej by mala byť 30% z jej čistého príjmu. V takomto prípade je ušlá výživa
pokrytá dávkami dôchodkového zabezpečenia už od počiatku. Taktiež vzniesla zástupkyňa vedľajšieho

účastníka že ďalšiu námietku premlčania a to čo sa týka naturálneho plnenia vo výške uplatnenej
sumou 2.000,- Sk vzhľadom na skutočnosť, že toto naturálne plnenie bolo prvýkrát uplatnené v konaní
až podaním zo dňa 9.3.2010, teda pôvodne 9.3.2010 uplatnené vo výške 1.000,- Sk na každého zo
žalobcov a od 31.5.2011 vo výške 2.000,- Sk na každého zo žalobcov.“

22. Písomným podaním doručeným dňa 17.2.2016 (č.l. 117 spisu 13C/6/2010) zástupca bývalého
vedľajšieho účastníka okrem iného uviedol: „na pojednávaní konanom dňa 9.3.2010 bývalý žalobca v 1.
rade Z. uviedol, že v súlade s tým, čo uviedol jeho právny zástupca v podaní zo dňa 09.03.2010, berie
za seba žalobu späť a žiada v tejto časti konanie zastaviť, o čom súd uznesením zo dňa 09.03.2010,
právoplatným dňa 04.05.2010 aj rozhodol. Z poslednej úpravy žalobného návrhu ako aj reakcie súdu na

túto úpravu je takto zrejmé, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u žalobcu v 1. rade s tým, že nároky
žalobcov v 2. a 3. rade boli vylúčené na samostatné konanie. Z uvedeného tak vyplýva, že predmetom
konania zostali nároky žalobcov v 2. a 3. rade, t.j. MP. spolu vo výške 1.906,- Sk mesačne pre oboch
žalobcov, teda suma 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov v tom čase v 2. a 3. rade. Tedapôvodne uplatnený nárok 2.906,- Sk mesačne mínus 1.000,- Sk mesačne nárok žalobcu v 1. rade, ktorý
zobral svoj návrh v celom rozsahu späť, zostáva suma 1.906,- Sk pre žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade,
teda 1.906 : 2 = 953,- Sk. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa nebohej G. a to spoločnosti

CHEMKO, a.s. Strážske zo dňa 29.03.2000 ktorého fotokópiu súdu zaslali spolu s písomným podaním
zo dňa 16.06.2010 bol priemerný hrubý zárobok poškodenej v rozhodnom období 10.125,- Sk. Podľa
vyššie uvedeného potvrdenia spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske, čistý príjem poškodenej/zomrelej
činil 7.780,- Sk. Nárok na výživu pozostalých je plne pokrytý dávkami dôchodkového zabezpečenia,
t.j. vyplácanými dôchodkami, preto nárok žalobcov nie je dôvodný a zástupca bývalého vedľajšieho

účastníka konania žiadal žalobu zamietnuť v celom rozsahu.“

23. Na pojednávaní konanom dňa 11.4.2016 (č.l. 120 spisu 13C/6/2010) zástupca bývalého vedľajšieho
účastníka konania špecifikoval svoje obe uplatnené námietky premlčania v čase po rozhodnutí
odvolacieho súdu. Podľa zástupcu intervenienta návrh vo veci bol podaný dňa 4.4.2000. Okrem podania
návrhu dňa 4.4.2000 došlo k úmrtiu matky žalobcov v 1. a 2. rade dňa 16.7.1998 a vo veci trestnej

právoplatnosť trestného rozkazu nastala dňa 2.3.1999. Zároveň rozšírenie nárokov bolo súdu doručené
dňa 9.3.2010 a 2.6.2011. Námietku premlčania vzniesol v zmysle ust. § 106 Občianskeho zákonníka,
ktorá sa týka premlčania nároku na náhradu škody. Podľa názoru zástupcu intervenienta (bývalého
vedľajšieho účastníka konania) sa žalobcovia v 1. a 2. rade o škode dozvedeli dňa 2.3.1999, čo je
dátum právoplatnosti na trestnom rozkaze v predmetnej trestnej veci, pričom o výške samotnej škody

sa dozvedeli vždy pri vyplatení sirotského dôchodku, pričom uviedol, že sirotské dôchodky sú vyplácané
vždy najneskôr k 15. dňu v mesiaci, pričom nároky žalobcov boli za obdobie od r. 1998 do r. 2006.
Vzhľadom na túto skutočnosť, že nároky sa týkajú obdobia od r. 1998 do r. 2006 začala samotná
premlčacia lehota prvotne plynúť odo dňa 2.3.1999, pričom vzhľadom na to, že sa jedná o čiastkové
plnenia v rámci sirotskej renty, ktoré sú vyplácané pravidelne a to mesačne došlo k ukončeniu plynutia

premlčacej lehoty tak, že všetky predchádzajúce nároky sa premlčali skôr, pričom posledný uplatnený
nárok bol za obdobie od 1.6.2006 do 30.6.2006, teda mal za to, že posledný nárok bol ako posledný
premlčaný ku dňu 30.6.2008. Čo sa týka uplatnenej renty posledný nárok je uplatnený za obdobie do
31.5.2006, teda podľa názoru zástupcu intervenienta došlo k premlčaniu predmetného nároku ku dňu
31.5.2008.

24. Z listinného dôkazu Oznámenie o poskytnutí informácie (č.l. 134 spisu 13C/6/2010) a to Oznámenia
Sociálnej poisťovne vyplýva, že Z. bytom M. poberali sirotské dôchodky od 16.7.1998 tak ako je to
uvedené v rozpise dávok, ktoré je prílohou predmetného podania, pričom G. študovala na T. Strojnícka
fakulta dennou formou štúdia podľa potvrdenia v evidencii, pričom menovaná vstúpila do pracovného

pomeru 1.10.2006 u zamestnávateľa Tatra banka, a.s.. U Z. bol vyplácaný sirotský dôchodok aj po
1.1.2009 a to do 3.7.2012 od 4.7.2012 bol menovému sirotský dôchodok odňatý a to tak, ako je uvedené
v pripojenom rozpise, ktorý je prílohou predmetného podania. Spôsob výplaty sirotského u G. ako aj Z.
ktoré skončilo u G. dňa 1.10.2006 a u Z. dňa 4.7.2012 je podrobne rozpísaný v listinných dôkazoch, ktoré
sú súčasťou predmetného oznámenia o poskytnutí informácie zo dňa 27.6.2016 (na č.l. 135, 136,137,

138 a 139 súdneho spisu 13C/6/2010) .

25. Z Oznámenia o poskytnutí informácie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2016 (č.l. 148 súdneho spisu
13C/6/2010) vyplýva, že sirotský dôchodok pre G. sa vyplácal v čase 11.9.1998 do 3.7.2006 vždy 4-tého
dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. a sirotský dôchodok pre Z. sa vyplácal v čase od 11.9.1998 do

3.7.2012 vždy 4. dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A. pričom z uvedeného Oznámenia je zrejmé, že
tieto skutočnosti sú dopĺňané k ich oznámeniu, teda Oznámeniu Sociálnej poisťovne zo dňa 27.6.2016.

26. Písomným podaním doručeným súdu dňa 18.11.2016 je zrejmé, že v zmysle ust. § 82 ods.
1 Zákona č. 160/2015 Z.z. a Civilného sporového poriadku Slovenská kancelária poisťovateľov, so

sídlom Trnavská cesta č. 82, zast. Allianz Slovenskou poisťovňou, a.s., Dostojevského rad č. 4, 81574
Bratislava, IČO: 00 151 700 vstúpila do konania ako intervenient na strane žalovaného a predmetný
písomným podaním. K uvedenému súd konštatuje, že predmetný vstup bývalého vedľajšieho účastníka
konania ako intervenienta nebol v zmysle ust. § 83 CSP napádaný ktoroukoľvek zo sporových strán,
teda sporové strany nepožadovali návrhom rozhodnutie súdu o prípustnosti vstupu intervenienta do

sporového konania, preto možno konštatovať, že tento vstúpil do konania predmetným podaním.

27.ZPotvrdenia (č.l.28spisu7C/321/2000)spoločnostiZELMAa.s.Strážskezodňa13.3.2002vyplýva,
že Jozef Karafa, nar. 11.3.1954 poberá ako zamestnanec tejto spoločnosti priemernou čistou mzdou zaobdobie rokov 1998 vo výške 13.300,- Sk, za rok 1999 mzdu vo výške 12.594,- Sk, za rok 2000 mzdu
vo výške 14.845,- Sk a za rok 2001 mzdu vo výške 15.738,- Sk.

28. Z Potvrdenia (čl.26 spisu7C/321/2000) zo dňa 03.09.2011 T. Strojnícka fakulta vyplýva, že G.
navštevuje v školskom roku 2001/2002 prvý ročník denného štúdia od 1.9.2001 do 31.8.2002.

29. Z listinných dôkazov (č.l. 32 až 39 spisu 13C/95/2007) a to potvrdení o výplate dôchodkových dávok
vyhotovených Sociálnou poisťovňou dňa 11.4.2008 vyplýva výška vyplácaných sirotských dôchodkov

pre žalobcov v 1. a 2. rade.

30. Na pojednávaní konanom dňa 29.10.2009 (č.l. 46 spisu 13C/95/2007) bývalý žalobca v 1. rade A.
uviedol, že si osobne vo veci neuplatňuje žiaden nárok iba nárok pre svoje deti. Dcéra G. skončila VI.
a to dňa 12.6.2006. Toho času nie je vydaná a pracuje v Lednických rovniach vo firme ktorej názov si
nepamätá, kde do zamestnania nastúpila v októbri 2006 a odvtedy je zamestnaná. Syn Z. je stále t.

č. študentom vysokej školy managment bezpečnosti, pričom študuje prvý ročník. Nemá žiadne príjmy
a býva s otcom.

31. Z listinného dôkazu (č.l. 51 spisu 13C/95/2007) a to diplomu T. vyplýva, že G. skončila vysokoškolské
štúdium s titulom inžinier dňa 12.6.2006.

32. Z listinného dôkazu a to Oznámenie Sociálnej poisťovne zo dňa 16.12.2009 (č.l.54 spisu
13C/95/2007) vyplýva, že žalobcovia poberali dôchodky tak ako sú uvedené v prílohe predmetného
podania a to u A. a to na č.l. 55 a č.l. 56 spisu 13C/95/2007 a to v tam uvedenej výške.

33. Na pojednávaní konanom dňa 18.9.2012 (č.l. 59 spisu 13C/6/2010) vypovedal žalobca v 1. rade,
ktorý uviedol, že počas vysokoškolského štúdia predstavovali jeho výdavky 400,- až 450,- Eur mesačne.
Pokiaľ by mal špecifikovať jednalo sa o výdavky na bývanie 66,- Eur, stravu 100,- až 120,- Eur, cestovné
okolo 50,- Eur, pričom ďalší rok prestúpil na inú vysokú školu kde býval v podnájme s nákladmi cca 120,-
Eur, na stravu 120,- Eur, cestovné 100,- Eur. Následne jeho výdavky predstavovali na cestovanie v 3.

ročníku 80,- až 90,- Eur. Na vysokej škole začal študovať v školskom roku 2008 až 2009 a na súkromnú
vysokú školu prestúpil po prvom ročníku na Vysokej technickej škole.

34. Na pojednávaní konanom dňa 25.11.2014 (č.l. 100 spisu 13C/6/2010) sa žalobca v I. rade vyjadril
k osobnému prínosu nebohej matky a k chodu domácnosti a výchove jeho a jeho sestry ako maloletej

nasledovne. Nebohá matka keď žila majoritne zabezpečovala domáce práce. Takisto z väčšej miery
zabezpečovala výchovu maloletých detí, pomáhala im pri plnení školských povinností, zabezpečovala
im ošatenie a takisto pomáhala aj pri prácach v záhrade. Aj napriek tomu, že otec v tom čase
pracoval na riadny úväzok a v domácnosti sa zdržiaval po práci nebohá matka zabezpečovala väčšinou
domácich prác. Matka pred smrťou pracovala v Chemku a.s. Strážske, pričom pracovala na pracovisku

s viaczmennou prevádzkou. Práce v domácnosti mali rodičia rozdelené tak, že otec zabezpečoval ťažie
práce a mama výlučne varila. Takisto zabezpečovala nákupy, menšie nákupy v tom čase zabezpečoval
aj otec. V čase úmrtia matky mali deti 8 alebo 9 rokov, pričom žalobca v I rade navštevoval druhý, alebo
tretí ročník základnej školy. Po úmrtí matky sa o chod našej domácnosti staral otec a sestra. Otec sa asi
po 4-6 rokov od úmrtia matky znova oženil. Následne sa otec a jeho druhá manželka podieľali na chode

domácnosti bližšie sa však k tomu vyjadriť nevedel. K uvedenému vypovedala aj žalobkyňa v II. rade,
ktorá uviedla, že ich matka v čase pred smrťou zabezpečovala väčšinu povinnosti súvisiacich s vedením
domácnosti. Deti budila, pripravovala raňajky, desiaty do školy, odprevádzala deti do školy a po škole.
Deti vždy vedeli, že majú oprané, vyžehlené a navarené. Všetky tieto práce zabezpečovala výlučne
matka. Matka pracovala na pracovisku s viaczmennou prevádzkou, najprv pracovala na 8 hodinový a

následne na 12 hodinový pracovný úväzok. Z tohto dôvodu mala v týždni jeden, alebo dva dni voľna.
Potvrdila, že otec sa po 6 rokov od úmrtia matky druhýkrát oženil, pričom jeho druhá manželka sa takisto
zapájala do vedenia domácnosti a zabezpečovaní domácich prác. V tom čase už bola na internáte
na vysokej škole, avšak má vedomosť o tom, že domáce práce medzi nimi boli rozdelené približne
60 na 40% v prospech jeho manželky, pričom taktiež potvrdila, že potom ako otcova druhá manželka

začala s nimi žiť v domácnosti bolo opätovne cítiť ženskú ruku pri vedení domácnosti. K uvedenému
sa taktiež vyjadril bývalý žalobca v 1. rade Jozef Karafa, ktorý uviedol, že manželka sa o rodinu dobre
starala. Stále mali navarené a vzorne sa starala o ich spoločné maloleté deti. Taktiež potvrdzuje, že
väčšina prác v domácnosti bola na jej ťarchu, pretože mal ako otec toľko práce, že väčšinu času bol vzamestnaní a niekedy musel zostať aj dlhšie po pracovnej dobe a niektorých prípadoch aj cez víkend.
Jeho pracovné povinnosti mu taktiež nedovolili zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti vo vzťahu
k učeniu a k príprave do školy. To všetko vrátané domácich prác, varenia a podobne zabezpečovala

jeho nebohá manželka a okrem iného stíhala pomáhať aj pri práci v záhrade. Jeho pričinenie o chod
domácnosti v čase pred smrťou manželky bolo minimálne, pretože mal pracovné povinnosti. Keď bol
zaradený na inú pracovnú pozíciu v rokoch 1994-1995 ho rodinu skoro nevidela. Taktiež potvrdzuje,
že emocionálne a citové väzby medzi manželkou a deťmi boli bližšie ako medzi ním a deťmi. Taktiež
potvrdil, že po úmrtí prvej manželky sa znova oženil a to v apríli r. 2002.

35.ZOznámeniaSociálnejpoisťovnezodňa27.6.2016(č.l.34spisu13C/6/2010)vyplýva,žeG.vstúpila
do pracovného pomeru 1.10.2006 u zamestnávateľa Tatra banka a.s. čím došlo k ukončeniu vyplácania
sirotského dôchodku a Z. ktorému bol sirotský dôchodok vyplácaný aj po 1.1.2009 bol vyplácaný až do
3.7.2012, kde od 4.7.2012 bol menovému sirotský dôchodok odňatý. Súčasťou predmetného oznámenia
je aj rozpis vyplateného sirotského dôchodku pre G. od 11.9.1998 do 3.7.2006 u G.. Následne k ďalším

obdobiam sú predložené potvrdenia o dávkach dôchodkového poistenia a to od č.l. 136 až do č.l. 139
súdneho spisu 13C/6/2010.

36. Z Oznámenia o poskytnutí informácie Sociálnou poisťovňou (č.l. 148 súdneho spisu 13C/6/2010)
vyplýva, že týmto podaním Sociálna poisťovňa dopĺňa svoje Oznámenie zo dňa 27.6.2016 a oznamuje,

že sirotský dôchodok pre EN. sa vyplácal od 11.9.1998 do 3.7.2006 vždy 4-tého dňa v kalendárnom
mesiacidorúkA.asirotskýdôchodokpreMiroslavaKarafusavyplácalvčaseod11.9.1998do3.7.20012
vždy do 4-tého dňa v kalendárnom mesiaci do rúk A.
37.Podľaust.§100ods.1Zákonač.40/1964Zb.Občianskyzákonník(ďalejlen„OZ“),právosapremlčí,
ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§101 až § 110). Na premlčanie súd prihliadne

len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.

38. Podľa ust. § 106 ods. 1 OZ právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa
poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.

39. Podľa ust. § 448 ods. 1 OZ pri usmrtení sa uhradzujú peňažným dôchodkom náklady na výživu
pozostalým, ktorým zomrelý výživu poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na
výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa tieto náklady neuhradzujú dávkami dôchodkového zabezpečenia
poskytovanými z toho istého dôvodu.

40. Podľa ust. § 448 ods. 2 OZ pri výpočte náhrady sa vychádza z priemerného zárobku zomretého;
náhrada nákladov na výživu všetkých pozostalých nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by
zomrelému patrila náhrada za stratu na zárobku podľa ust. § 447 ods. 2 OZ.

41. Podľa ust. § 447 ods. 2 OZ náhrada za stratu na zárobku spolu so zárobkom poškodeného a

prípadným invalidným dôchodkom, alebo čiastočným invalidným dôchodkom nesmie presahovať sumu
určenúpredpismipracovnéhoprávaprenáhraduškodypripracovnýchúrazochachorobáchzpovolania.
Toto obmedzenie neplatí, ak škoda bola spôsobená úmyselne; z dôvodu hodných osobitého zreteľa
môže súd určiť vyššiu sumu náhrady aj vtedy, ak škoda bola spôsobená hrubou nedbalosťou.

42. Podľa ust. § 201 ods. 1 Zákona č. 311/2001 Z.z. náhrada za stratu na zárobku po skončení pracovnej
neschopnosti, alebo pri uznaní invalidity, alebo čiastočnej invalidity sa poskytne zamestnancovi v takej
sume, aby spolu so zárobkom po pracovnom úraze, alebo po zistení choroby z povolania s pripočítaním
prípadného invalidného dôchodku, alebo čiastočného invalidného dôchodku poskytovaného z toho
istého dôvodu sa rovnala jeho priemernému zárobku pred vznikom škody. Pritom sa neprihliada na

zárobok zamestnanca, ktorý dosiahol zvýšeným pracovným úsilím.

43.Pokiaľideonáhradunákladovnavýživupozostalýchzaobdobieod1.8.2004dobudúcnajepotrebné
tento nárok posúdiť podľa ust. § 448 OZ v znení účinnom od 1.8.2004.

44. Podľa ust. § 448 cit. OZ fyzická osoba voči ktorej mal zomretý v čase svojho úmrtia vyživovaciu
povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma pozostalostnej
úrazovej renty sa určí podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení.45. Súd považoval za potrebné uviesť, že nárok na pozostalostnú úrazovú rentu má už iba fyzická
osoba, voči ktorej mal zomretý v čase úmrtia vyživovaciu povinnosť, spravidla pôjde o manželku
a deti poškodeného. Ak za života poškodeného nedošlo k stanoveniu jeho vyživovacej povinnosti

súdnym rozhodnutím súd v konaní o náhradu škody bude jej existenciu a výšku skúmať predbežne.
Pozostalostná úrazová renta sa vypláca v období počas ktorého má trvať vyživovacia povinnosť
poškodeného voči oprávnenému podľa ust. § 92 ods. 2 Zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení
v znení neskorších predpisov. Nárok na pozostalostnú úrazovú rentu nemá tá fyzická osoba, ktorej z
dôvodu smrti poškodeného vznikol nárok na jednorazové odškodnenie v zmysle ust. § 94 Zákona o

sociálnom poistení (§ 92 ods. 3 cit. zákona). Mesačná suma pozostalostnej úrazovej renty sa určí vo
výške výživného, alebo príspevku na výživu, ktoré bol poškodený povinný platiť ku dňu smrti (§ 93 ods.
1 Zákona o sociálnom poistení). Táto suma, alebo súhrn súm pozostalostných úrazových rent po tom
istom poškodenom nesmie presiahnuť sumu úrazovej renty na ktorú mal, alebo by mal poškodený nárok
pri 100% strate pracovnej neschopnosti. Skutočnosť rozhodujúca pri určení rozhodujúceho obdobia
na výpočet pozostalostnej úrazovej renty je deň úmrtia poškodeného po ktorom vzniká nárok podľa §

93 ods. 2 Zákona o sociálnom poistení. Rovnako aj tento nárok je samostatným nárokom jednotlivých
oprávnených osôb a preto treba posudzovať jeho výšku osobitne u každého zo žalobcov s tým, že tento
nárok má charakter opakujúceho sa plnenia iba do doby kedy by trvala vyživovacia povinnosť zomrelého
voči jednotlivým oprávneným osobám. Na účely určenia výživného je potrebné vychádzať z čistého
príjmu zomrelého ku dňu smrti, ktorý súd určí po odpočítaní daní a odvodov do fondov z hrubých príjmov

zomrelého v rozhodnom období a zohľadniť aj podiel pripadajúci na jeho výživu podľa súdnej praxe
spravidla v rozsahu 20%. Po určení rozsahu vyživovacej povinnosti vo vzťahu k jednotlivým žalobcom
súd následne posúdi či táto vyživovacia povinnosť bola pokrytá v celom rozsahu priznanými dôchodkami
a iba v prípade, že sirotský dôchodok nepokrýval v jednotlivých obdobiach za ktoré žalobcom by
patrilo výživné zo strany zomrelého celé toto výživné prizná rozdiel ako náhradu nákladov na ich

výživu. Priemerný zárobok zomrelého z ktorého sa vychádza pri výpočte náhrady nákladov na výživu
pozostalých v zmysle ust. § 448 ods. 2 OZ súd zisťuje postupom podľa ust. § 17 Zákona č. 1/1992 Zb.
z kalendárneho štvťroka a predchádzajúceho dňa smrti, t.j. z daného druhého štvrťroka, pritom nie je
možné valorizovať pretože valorizácia priemerného zárobku uskutočnená pre oblasť občianskoprávnych
vzťahov nariadeniami vlády Slovenskej republiky o úprave náhrady straty na zárobku po skončení

pracovnej neschopnosti, alebo pri invalidite podľa ust. § 447 ods. 3 Občianskeho zákonníka sa
týka výlučne výpočtu priemerného zárobku rozhodného pre výpočet náhrady nákladov za stratu na
zárobku po skončení pracovnej neschopnosti, alebo pri invalidite. Následne možno konštatovať, že súd
zistil vyživovaciu povinnosť zomrelého k žalobcom aj po 1.8.2004. Novelou Občianskeho zákonníka
(zákonom č. 404/2004 Z.z.) sa zmenila právna úprava náhrady nárokov na vyživovaciu povinnosť, ktorá

vzniká v dôsledku smrti poškodeného tak, že fyzická osoba, voči ktorej mal zomretý v čase svojho
úmrtia vyživovaciu povinnosť, má nárok na pozostalostnú úrazovú rentu. Tento nárok sa posúdi a suma
pozostalostnej úrazovej renty sa určí podľa zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení. Zákon o
sociálnom poistení upravuje pozostalostnú úrazovú rentu v § 92 a 93. V tomto období súd postupoval
podľa ust. § 448 OZ v znení účinnom od 1.8.2004 a posudzoval úrazovú rentu vo výške výživného, ktoré

by zomrelý bol povinný tomu ktorému žalobcovi poskytovať. Súd zároveň náhradu nákladov na výživu
žalobcov a úrazovú rentu posudzoval u každého zo žalobcov osobitne.

46. Tunajší súd následne vo veci vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi ako aj výsluchom strán sporu
a zistil nižšie uvedený skutkový stav.

47. Súd pri svojom rozhodovaní zároveň vychádzal z vyššie citovaných ustanovení zákonov, ktoré
aplikoval na dokazovaním zistený skutkový stav.

48. Zároveň súd vyhodnotil všetky dôkazy jednotlivo ako aj pri ich vzájomnej súvislosti pri starostlivom

prihliadnutí súdu na všetko čo vyšlo za konania najavo vrátane toho, čo uviedli sporové strany. Vzhľadom
na uvedené možno konštatovať, že z výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané
nasledovné skutočnosti.

49. Bývalý žalobca v I. rade Z. v podaní zo dňa 09.03.2010, zobral za seba žalobu späť a žiadal v

tejto časti konanie zastaviť, o čom súd uznesením zo dňa 09.03.2010, právoplatným dňa 04.05.2010 aj
rozhodol. Z poslednej úpravy žalobného návrhu je zrejmé, že došlo k späťvzatiu žalobného návrhu u
žalobcu v I. rade s tým, že nároky žalobcov v 2. a 3. rade boli tunajším súdum vylúčené na samostatné
konanie. Predmetom konania zostali nároky žalobcov v 2. a 3. rade, t.j. Z., spolu vo výške 1.906,- Skmesačne pre oboch žalobcov, teda suma 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov v tom čase v
2. a 3. rade (pôvodne uplatnený nárok 2.906,- Sk mesačne po odpočte sumy vo výške 1.000,- Sk
mesačne predstavujúcej nárok žalobcu v 1. rade). Výpočet nároku žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade

predstavuje 1.906,- Sk : 2, na jedného žalobcu tak pripadá suma vo výške 953,- Sk. Zároveň spôsob
stanoveniamesačnejrentytitulomušlejvýživyvnasledujúcichroširujúcichúpraváchnárokunevychádza
z právnej úpravy platnej v čase vzniku nároku. Spôsob a rozsah výpočtu výšky nákladov na výživu
pozostalých vzťahujúci sa na daný prípad, je právne upravený ustanoveniami Občianskeho zákonníka
v nadväznosti na ustanovenia Zákonníka práce, Zákona o rodine a Zákona o sociálnom poistení.

Podľa ustanovenia § 448 ods. 1 Občianskeho zákonníka platného v čase vzniku nároku žalobcov, sa
pri usmrtení uhrádzajú peňažným dôchodkom náklady na výživu pozostalým, ktorým zomrelý výživu
poskytoval alebo bol povinný poskytovať. Náhrada nákladov na výživu patrí pozostalým, pokiaľ sa
tieto náklady neuhrádzajú dávkami dôchodkového zabezpečenia poskytovanými z toho istého dôvodu.
Pri výpočte náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z priemerného zárobku zomrelého,
náhrada nákladov nesmie však dovedna prevýšiť sumu, do ktorej by zomrelému patrila náhrada za stratu

na zárobku podľa ustanovenia § 447 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Teda náhrada nesmie presiahnuť
sumu určenú predpismi pracovného práva pre náhradu škody pri pracovných úrazoch a chorobách z
povolania.

50. Súd následne poukazuje na dve vznesené námietky premlčania zástupcom intervenienta s ktorými

sa plne stotožňuje. Súd sa stotožňuje so vznesenými námietkami premlčania nárokov jednak v prvom
rade vo vzťahu k rozšíreniu nárokov uplatnených podaniami zo dňa 09.03.2010 a 02.06.2011 nad
pôvodne uplatnenú sumu 953,- Sk mesačne na každého zo žalobcov, ako aj v druhom rade námietku
premlčania týkajúcu sa nároku uplatnenému vyššie uvedenými podaniami ako „hodnota naturálneho
plnenia“, a to vo výške 1.000,- Sk pre každého zo žalobcov v 2. a 3. rade ( t.j. pozostalých detí po

nebohej) ako aj podaním zo dňa 02.06.2011 vo výške 2.000,- Sk. V prvom rade bolo posúdené, že ak
žalobcovia v podaní zo dňa 09.03.2010 stanovili vyživovaciu povinnosť vo výške 2.500,- Sk na každého
zo žalobcov v 2. a 3. rade a v podaní zo dňa 02.06.2011 vo výške 1.112,- Sk na každého zo žalobcov v
2. a 3. rade, tak je zrejmé, že vznesená námietka premlčania sa týka týchto úprav žalobcov a že nárok,
či už vo výške 2.500,- Sk alebo 1.112,- Sk mesačne na každého zo žalobcov, nad sumu 953,- Sk, bol

uplatnený po uplynutí lehoty podľa ustanovenia § 106 Občianskeho zákonníka (t.j. 2.500 - 953 = 1.547,-
Sk je premlčaná suma mesačne u každého zo žalobcov podľa podania zo dňa 09.03.2010 a 1.112 - 953
= 159,- Sk je suma premlčaná mesačne u každého zo žalobcov podľa podania zo dňa 02.06.2011). Z
tohto výpočtu je zrejmé, že pôvodne bol nárok pozostalých detí uplatnený v sume 953,- Sk mesačne na
každé z pozostalých detí. Dôvodom je aj to, že pôvodným návrhom aj otec žalobcov ako bývalý žalobca

v 1. rade sa domáhal pre seba úhrady renty vo výške 1.000,- Sk mesačne a tak celkový súhrn zjavne
prevyšuje pôvodne uplatnený nárok. Pri druhej námietke premlčania je bez akýchkoľvek pochybností
zrejmé, že nárok titulom hodnoty naturálneho plnenia bol žalobcami v konaní uplatnený jednoznačne až
podaniami zo dňa 09.03.2010 a 01.06.2011, teda po uplynutí premlčacej lehoty v zmysle ustanovenia
§ 106 Občianskeho zákonníka. Vzhľadom na túto skutočnosť, že nároky sa týkajú obdobia od r. 1998

do r. 2006 začala samotná premlčacia lehota prvotne plynúť odo dňa 2.3.1999, pričom vzhľadom na to,
že sa jedná o čiastkové plnenia v rámci sirotskej renty, ktoré sú vyplácané pravidelne a to mesačne
došlo k ukončeniu plynutia premlčacej lehoty tak, že všetky predchádzajúce nároky sa premlčali skôr,
pričomposlednýuplatnenýnárokbolzaobdobieod1.6.2006do30.6.2006.Uvedenéjepotrebnéposúdiť
aj vzhľadom na vyjadrenie Sociálnej poisťovne zo dňa 20.12.2016 v ktorom okrem iného uvádza, že

sirotský dôchodok sa pre oboch žalobcov vyplácal k štvrtému dňu v tom ktorom kalendárnom mesiaci.
Čo sa týka uplatnenej renty posledný nárok je uplatnený za obdobie do 31.5.2006, teda podľa názoru
súdu došlo k premlčaniu predmetného nároku.

51. Napriek skutočnosti, že súdu je známa ustálená judikatúra súdov SR v tom ohľade, že ak má

súd nárok uplatnený žalobou za premlčaný, nemusí sa už zaoberať vecou samou, súd vzhľadom na
zložitosť a najmä dĺžku prejednania veci považuje za potrebné pokračovať v odôvodnení predmetného
rozhodnutia aj z hľadiska posúdenia veci samej.

52. Pokiaľ súd posudzoval dôvodnosť a výšku uplatnených nárokov žalobcov dospel k nasledovným

záverom. Podľa potvrdenia posledného zamestnávateľa nebohej Evy Karafovej a to spoločnosti
CHEMKO, a.s. Strážske zo dňa 29.03.2000 bol priemerný hrubý zárobok poškodenej v rozhodnom
období 10.125,- Sk. Pre účely výpočtu náhrady nákladov na výživu pozostalých sa vychádza z
priemernéhomesačnéhočistéhozárobku,ktorýsaurčípoodpočítaníodpočítateľnýchpoložiek,odvodovdo fondov a daní. Podľa potvrdenia spoločnosti CHEMKO, a.s. Strážske, čistý príjem poškodenej/
zomrelej činil sumu vo výške 7.780,- Sk. Podaním zo dňa 02.06.2011 žalobcovia realizovali prepočet
renty titulom ušlej výživy, vychádzajúc z priemerného čistého zárobku nebohej, tak ako ho vyššie uviedli,

pričom z tohto odpočítali osobnú spotrebu nebohej v rozsahu 20% a vyživovaciu povinnosť na žalobcov
v 2. a 3. rade stanovili v sume 1.112,- Sk. Žalobcovia zároveň viac krát uviedli, že príjem zo sirotských
dôchodkov je na každé dieťa v čase od 16.07.1998 vo výške 1.803,- Sk a v nasledujúcich obdobiach boli
dávkysirotskýchdôchodkovvždyzajednotlivéobdobiazvyšované,ktorúskutočnosťpotvrdzujúajvyššie
uvedené listinné dôkazy a to Oznámenia Sociálnej poisťovne. Táto skutočnosť je súdom považovaná

za nespornú. Z uvedeného teda možno vyvodiť, že nárok na výživu pozostalých je plne pokrytý dávkami
dôchodkového zabezpečenia, t.j. vyplácanými dôchodkami, a to nad žalobcami stanovenú vyživovaciu
povinnosť nebohej.

53. Čo sa týka uplatnenej renty žalobcami podaniami zo dňa 09.03.2010 a 02.06.2011. Jedná sa
v jednotlivých podaniach o ich vlastné prepočty renty v ktorých rôznym spôsobom modifikujú výšku

hodnoty naturálneho plnenia, bez konkrétneho ďalšieho odôvodnenia, poukazujúc pritom na sudcovskú
úvahu. Uvedené nemôže za žiadnych okolností obstáť aj v tom kontexte, že žalobcami neboli
predkladané žiadne dôkazy na preukázanie opodstatnenosti svojich tvrdení, pričom poukaz na iné
obdobné konania a v nich ustálenú hodnotu naturálneho plnenia, nie je možné považovať za dôkaz,
ktorým by svoj nárok relevantne preukázali.

54. Čo sa týka výpovede žalobcu v 1. rade na pojednávaní konanom dňa 18.9.2012 ohľadne jeho
výdavkov a nákladov počas štúdia, k uvedenému súd uvádza, že čo sa týka preukazovania uplatneného
nároku jedná sa o rentu od dopravnej nehody do 1.6.2006 u žalobcu v 1. rade, pričom žalobca v 1. rade
sa na predmetnom pojednávaní vyjadroval k výdavkom, ktoré mal až od r. 2008, teda nie za obdobie,

ktoré pokrýva predmet tohto sporu.

55. V predmetnej veci teda možno súhrnne uzavrieť nasledovné. Súd dospel k záveru, rešpektujúc názor
nadriadeného odvolacieho súdu o nepremlčaní pôvodne uplatnených nárokov, pôvodne označených
žalobcami v 2. a 3. rade už v samotnej žalobe doručenej súdu dňa 4.4.2000 s tým, že k uvedenému

je potrebné konštatovať, že nepremlčaný pôvodne uplatnený nárok u žalobcov pôvodne v 2. a 3. rade
v súčasnosti v 1. a 2. rade (deti zomrelej) si títo pôvodne uplatnili vo výške 935,- Sk na každého
samostatne. V zmysle citovaného krajského rozhodnutia je zrejmé, že nároky u oboch žalobcov v tejto
časti premlčané neboli a boli riadne uplatnené v pôvodnej prvotnej žalobe. Súd k uvedenému poukazuje
aj na Rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach (viď č.l. 90) kde je zrejmé, že samotní žalobcovia v

súčasnostiv1.a2.radepostupnesvojimipodaniamizodňa9.3.2010a1.6.2011špecifikovalisvojpetit.K
uvedenému súd dodáva, že okrem samotnej špecifikácie predmetných uplatnených nárokov žalobcovia
v 1. a 2. rade v podaní zo dňa 9.3.2010 svoje nároky bezpochyby zmenili oproti pôvodnej žalobe a
následne podaním zo dňa 1.6.2011 tieto nároky opätovne menilii, resp. znižovali, pričom aj pri tomto
znížení naďalej tieto nároky presahovali nároky pôvodné uplatnené žalobcami v 1. a 2. rade v prvotnej

žalobe podanej dňa 4.4.2010. K uvedenému je potrebné konštatovať, že čo sa týka zmeny nárokov
podaniami zo dňa 9.3.2010 a 1.6.2011 tieto súd považuje v zmysle námietky uplatnenej zástupcom
bývalého vedľajšieho účastníka konania v súčasnosti intervenienta za premlčané. Čo sa týka premlčania
nárokov uplatnených žalobcami tieto treba rozlíšiť nasledovne. Čo sa týka porovnania so sirotským,
tieto nároky boli zmenené oproti pôvodnej žalobe z r. 2010 tak v podaní 9.3.2010, ako aj následne

zmenené a znižované v podaní 1.6.2011, pričom obe zmeny možno považovať za premlčané. Čo sa týka
uplatnených naturálnych plnení tieto bezpochyby neboli pôvodne vôbec uplatnené v prvotnom žalobnom
návrhu zo dňa 4.4.2010 uplatnené prvotne boli až v podaní zo dňa 9.3.2010 ako aj v podaní zo dňa
1.6.2010, kde tieto boli menené a to tak, že pôvodne neuplatnené naturálne plnenia boli požadované v
podanízodňa9.3.2010nasumu1.000,-Skavpodanízodňa1.6.2011nasumu2.000,-Sk.Zuvedeného

možno konštatovať, že bez akýchkoľvek pochybností došlo k premlčaniu uplatnenia týchto nárokov
keďže tieto vôbec neboli uplatňované v pôvodnom návrhu, resp. v žalobe z r. 2010, ale vyskytujú sa v
súdnom spore, ako uplatnené až od 9.3.2010 so zmenami tak, ako sú vyššie špecifikované. Vzhľadom
na skutočnosť, že časť uplatneného nároku v podobe naturálneho plnenia súd považuje za bezpochyby
premlčané nezaoberal sa súd ďalším bližším odôvodňovaním samotnej uplatnenej výšky naturálneho

plnenia. V zásade k uvedenému nároku v podobe naturálneho plnenia je potrebné uviesť, že okrem
premlčaniasúdmôžeskonštatovať,žečodovýškynaturálnehoplneniažalobcoviav1.a2.radedôkazné
bremeno neuniesli a preto sa týmto nárokom súd ďalej v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.
Čo sa týka uplatnenia podľa súdu už premlčaného nároku na náhradu nákladov na ich výživu podľanázoru súdu tak, ako je vyššie uvedené sirotské pokrývalo všetky nároky žalobcov, ktorú skutočnosť
mal súd za preukázanú zo všetkých vyššie uvedených listinných dôkazov, ktoré preukazovali výšku
poberaného sirotského dôchodku u oboch žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj z ďalších vyššie uvedených

listinných dôkazov, po vypočutí otca žalobcov v 1. a 2. rade, ako aj samotných žalobcov v 1. a 2. rade,
ohľadne jednotlivých zmien v ich životných pomeroch za prebiehajúce roky počas ktorých im bola renta
poskytovaná a to zvyšujúca sa renta sirotská, ako aj preskúmavania a dokazovania ohľadom postupnej
zmeny ich potrieb s rastúcim vekom. Ohľadne zmeny životných pomerov žalobcov súd poukazuje na
kontradiktórnosť predmetnej sporovej veci, v priamej úmere s aktivitou samotných žalobcov v kontexte

povinnosti tvrdenia a bremena tvrdenia, ktoré kontinuálne vyvolávajú dôkaznú povinnosť a následné
unesenie dôkazného bremena, ktoré ako už vyššie súd konštatoval žalobcovia neuniesli.

56. Čo sa týka náhrady trov konania intervenienta o trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. §
257 Civilného sporového poriadku v zmysle ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania ak
existujú dôvody hodné osobitého zreteľa.

57. Dôvody hodné osobitého zreteľa čo sa týka trov konania u intervenienta, tzv. bývalého vedľajšieho
účastníkakonaniasúdtietovidívovekužalobcovv1.a2.rade,ktorídosahovalivčaseuplatneniažaloby,
resp. zo samotnej podstaty z ktorej vyplýva predmetný spor a to smrti matky žalobcov v 1. a 2. rade
v čase ich maloletosti ako aj prežitej traumy. V zmysle equity súd jednoznačne konštatuje nevhodnosť

zaviazania žalovaných v 1. a 2. rade na úhradu trov voči intervenientovi.

58. Čo sa týka náhrady trov konania voči samotnému žalovanému súd rozhodoval podľa nasledujúcich
procesných ustanovení.

59. Podľa ust. § 262 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku o nároku na náhradu trov konania rozhodne
aj bez návrhu súd v rozhodnutí ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd
prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré
vydá súdny úradník.

60. Podľa ust. § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa
pomeru jej úspechu vo veci.

61. Žalobcovia v 1.a 2. rade boli v konaní neúspešní. Z uvedeného teda vyplýva, že žalovaný bol
v konaní plne úspešný. O nároku na náhradu trov konania preto súd rozhodol podľa § 262 ods. 1

CSP a § 255 ods. 1 CSP keďže neúspešní žalobcovia v 1. a 2. rade právo na náhradu trov nemajú.
Zároveň samotný nárok na náhradu trov konania úspešnejšieho, resp. úspešného žalovaného nepriznal
z dôvodu, že žalovaný náhradu trov v konaní nepožadoval, pričom možno konštatovať, že zo súdneho
spisu žalovanému žiadne trovy ani nevyplývajú. Vzhľadom na tieto skutočnosti mu súd nárok na nich v
konečnom dôsledku argumentum a contrario nepriznal a to aj z dôvodu, že v civilno-sporovom konaní

nemožno ohľadne trov konania priznať potencionálny nárok, ktorý by mohol neskôr po rozhodnutí súdu
o trovách konania zo spisu vyplývať, ktorý v čase rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania strana
sporu sama nepožaduje a súbežne zo súdneho spisu v čase rozhodnutia zároveň nemožno vyvodiť jeho
existenciu. Teda ak takýto nárok vystupuje v pozícii eventuálneho uplatnenia práva úspešnej sporovej
strany.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho
súdu (Okresný súd Michalovce) na Krajský súd v Košiciach, písomne v troch jeho vyhotoveniach. (§
362 ods. 1 CSP)

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za
nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)

Odvolanie proti rozsudku možno odôvodniť len tým, že:

a) neboli splnené procesné podmienky,b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,

d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo

h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(§ 365 ods.1 CSP)

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú pod písmenom a) až h), ak
táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP)

Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred
súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak

a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
(§ 366 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
odvolania. (§ 364 CSP)

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na

podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)

Žalobu nemožno v odvolacom konaní meniť a nemožno uplatniť práva voči žalobcovi vzájomnou
žalobou. (§ 371 a § 372 CSP)

Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na
vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona a to Exekučného poriadku a o zmene a doplnení ďalších
zákonov v znení neskorších predpisov.