Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Tuesday, February 25, 2020

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 15C/7/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2220200631
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Evinová
ECLI: ECLI:SK:OSDS:2020:2220200631.1

Uznesenie

Okresný súd Dunajská Streda v právnej veci žalobkyne: P. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom: Y. Č.. XXX,
proti žalovanému: Y.O. Ž., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. B. Č.. XXXX/XX, P. W., o K. Ž. K. K. K. R. takto

r o z h o d o l :

I. Súd nariaďuje neodkladné opatrenie v tomto znení:

U k l a d á s a žalovanému Y. Ž., nar. XX.XX.XXXX, aby sa nepribližoval k žalobkyni P. S., nar.

XX.XX.XXXX, na vzdialenosť menšiu ako 10 /desať/ metrov s tým, že pokiaľ by menovaní boli spoločne
predvolaní na procesné úkony súdu v priestoroch budovy súdu alebo na akékoľvek iné procesné úkony
orgánov činných v trestnom konaní alebo iných orgánov verejnej moci v priestoroch nimi určených, sa
na dobu vykonávania jednotlivých procesných úkonov tento zákaz nevzťahuje.

II. P o u č u j ú s a procesné strany o tom, že súd toto neodkladné opatrenie na návrh niektorej z

procesných strán zruší v prípade, že odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

III. P o u č u j e s a žalovaný, že je oprávnený podať žalobu, ktorou sa bude domáhať náhrady škody
alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

IV. Vo zvyšku súd návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z a m i e t a.

V. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobkyňa sa návrhom doručeným súdu dňa 17.02.2020 domáhala nariadenia neodkladného
opatrenia, ktorým súd uloží žalovanému, aby sa na určenú vzdialenosť nepribližoval k žalobkyni, s
výnimkou prípadov konaní pred orgánmi verejnej moci, aby ju písomne, telefonicky, elektronickou

komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval, pokiaľ sa nejedná o urgentnú situáciu týkajúcu
sa ich maloletých detí.

2. Z tvrdení uvedených v obsahu návrhu vyplýva, že žalobkyňa a žalovaný žili v spoločnej domácnosti
od januára 2014 do decembra 2016. Ich vzťah bol od začiatku plný konfliktov, agresivity a psychického
a fyzického násilia zo strany žalovaného aj počas tehotenstva žalobkyne. V roku 2015 žalovaný priložil

k hlave žalobkyne zbraň a vyhrážal sa jej a ich maloletému synovi zabitím. Žalobkyňa zavolala políciu
a záchrannú službu, ktorá žalovaného umiestnila v psychiatrickej liečebni v V., kde zotrval mesiac.
Za uvedený čin žalovanému hrozilo väzenie, nakoniec polícia vec uzatvorila tak, že sa jedná len o
priestupok. V deň rozhodnutia žalovaný žalobkyňu opäť opustil a dlhé mesiace sa jej neozval. Keď sa
vrátil, vyhrážal sa jej, keď nebude robiť to, čo on chce, ublíži ich maloletému synovi. Žalobkyňa sa bála,
nikomu sa nesťažovala aj keď ju žalovaný aj sexuálne zneužíval. So žalovaným ostala len zo strachu.

Žalobkyňa ďalej uvádza, že pod tlakom a vyhrážkami zo strany žalovaného pristúpila k rodičovskej
dohode o striedavej starostlivosti maloletých detí, ktorá sa však už po prvom mesiaci ukázala pre obidvedeti ako nevhodná, preto neodkladným opatrením požiadala o zmenu úpravy styku žalovaného s deťmi.
Deti sú u otca zanedbané, nemajú dostatočnú hygienickú starostlivosť, strava, ktorú u otca majú, je pre
maloleté deti nevhodná. Počas septembra roku 2019 boli maloleté deti u žalovaného, vtedy sa jej slovne

aj sms správami vyhrážal, obťažoval ju. Žalovaný v čase, keď maloleté deti boli u neho, maloletého syna
fyzicky napadol, dieťa prišlo domov s podliatinami na hrudníku a od toho sa žalovaného bojí, odmieta
s ním kontakt, rovnako tak aj mladší syn. O uvedenom incidente žalobkyňa informovala políciu, ktorá
to kvalifikovala ako priestupok. Na prejednaní priestupku sa jej žalovaný znovu vyhrážal, tvrdiac, že
žalobkyňa skončí zle. Situácia sa zhoršila po tom, čo okresný súd V. nariadil neodkladné opatrenie,

ktorým sa obidve maloleté deti zverili do osobnej starostlivosti matky a žalovaný bol zaviazaný platiť
na maloleté deti výživné. Dňa 18.10.2019 žalovaný prišiel spolu so svojou priateľkou do bytu, kde sa
v tom čase zdržiavala žalobkyňa s deťmi a s jej priateľom. Žalovaný so svojou priateľkou ju slovne
napádali, vulgárne urážali a osočovali, žiadali od nej peniaze aj napriek tomu, že žalovaný do dnešného
dňa nesplatil svoj dlh na výživnom. Agresívne správanie žalovaného sa podľa žalobkyne stupňuje.
Žalovaný jej nadáva, osočuje ju cez sms správy, na verejnosti, pred zrakmi maloletých detí. Deti sú z

celej situácie zmätené, nešťastné, ustráchané. Žalobkyňa má obavu o svoje zdravie a zdravie svojich
detí. Žalovaný obťažuje žalobkyňu aj v pracovnej dobe, správanie žalovaného narúša jej súkromie
ako aj jej psychickú integritu. Ako dôkaz, žalobkyňa spolu s návrhom na nariadenie neodkladného
opatrenie predložila nasledovné listiny: rodné listy maloletých detí, rozsudok sp. zn. 18Pc/1/2018, návrh
na exekučné konanie, rozsudok sp. zn. 21P/55/2019, uznesenie sp. zn. 9P/169/2019, potvrdenie o

podaní trestného oznámenia zo dňa 18.10.2019, Potvrdenie o podaní trestného oznámenia zo dňa
17.10.2019, fotokópie sms správ.

3. Podľa ust. § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z Civilný sporový poriadok (ďalej len „C.s.p.“)pred
začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

4. Podľa ust. § 325 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby

písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne
nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním
ohrozená,

6. Podľa § 325 ods. 2 písm. h) C.s.p. neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby sa na

určenú vzdialenosť nepribližovala alebo iba obmedzene približovala k osobe, ktorej telesná integrita
alebo duševná integrita môže byť jej konaním ohrozená.
7. Podľa ust. § 332 ods. 1 C.s.p. neodkladné opatrenie je vykonateľné doručením, ak osobitný predpis
neustanovuje inak.

8. Podľa ust. § 336 ods. 1, 2, 3 C.s.p. ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže
vovýrokuuzneseniauložiťnavrhovateľovipovinnosťpodaťvurčitejlehotežalobuvovecisamej.Súdtúto
povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami. Súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet
konania vo veci samej. Súd aj bez návrhu uznesenie o neodkladnom opatrení zruší, ak žaloba nebola

v lehote podaná.

9. Pred nariadením neodkladného opatrenia podľa ust. § 325 ods. 2 písm. g) a h) C.s.p. postačuje,
ak je osvedčená možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity. Osvedčenie možného ohrozenia
telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou jemu predložených dôkazných prostriedkov

zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na
všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity
sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska
procesného maximálne zrýchlené.

10. Pojem integrita je z jazykovedného hľadiska definovaný ako celistvosť, neporušenosť, osobná istota
a bezpečnosť, pričom k ohrozeniu alebo narušeniu telesnej alebo duševnej integrity človeka dochádza
pôsobením násilia. Pojem násilia nie je v žiadnom právnom predpise vymedzený, avšak jeho základným
charakteristickým znakom je úmysel. Násilím je každá forma ubližovania, prejavu nadvlády, vyhrážaniasa, zneužívania moci, fyzického a sexuálneho nátlaku. Násilie nie je konflikt. V konflikte sa stretnú
rovnocenné strany, kým pri násilí jedna strana zneužije prevahu moci. Násilím je taký čin, ktorého
následkom je, že obeť robí niečo, čo nechce robiť, alebo sa jej bráni robiť niečo, čo chce robiť, prípadne

v nej vyvoláva strach. Násilie nemusí obsahovať fyzický kontakt s obeťou, pretože zastrašovanie,
psychické vyhrážky môžu mať rovnako silné následky.

11. Obsah neodkladných opatrení požadujúcich zdržať sa určitého konania v súvislosti s ochranou
integrity ohrozenej osoby vychádza zo znenia čl. 3.1 Nariadenia Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) č.

606/2013 z 12.06.2013 o vzájomnom uznávaní ochranných opatrení v občianskych veciach. Jedná sa o
opatrenia vydané v záujme jednotlivých osôb, ak existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený
ich život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym
účelom je zabránenie akejkoľvek formy rodovo motivovaného násilia alebo násilia v blízkych vzťahoch,
ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy
nepriameho nátlaku. Súd musí mať za osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity žalobkyne

konaním žalovaného.

12. Vo veciach možného ohrozenia telesnej a duševnej integrity možno spravidla vychádzať iba z
tvrdení žalobcu (tu žalobkyne), záznamov polície, trestných oznámení, podaní vysvetlení k priestupku,
lekárskych či iných odborných vyjadrení.

13. Súd prvej inštancie po preskúmaní návrhu žalobkyne a listinných dôkazov dospel k záveru, že
postup podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení je čiastočne dôvodný. Súd je toho názoru, že sú
hodnoverne opísané rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov ako
aj skutočnosti osvedčujúce dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a to v časti

týkajúcej sa uloženia žalovanému nepribližovať sa k žalovanej na primeranú vzdialenosť (10 metrov).
Strany sporu v minulosti mali partnerský vzťah; na strane žalobkyne vystupuje osoba, ktorej žalovaný
svojim správaním ohrozuje telesnú a duševnú integritu. Zo skutkového stavu opísaného v návrhu je
zrejmá aktívna aj pasívna legitimácia.

14. Z citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že súd môže nariadiť neodkladné opatrenie ak je
potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je daná obava, že bude exekúcia ohrozená. Z podstaty
návrhu žalobkyne je zrejmé, že neodkladným opatrením sa domáha upraviť osobné pomery z dôvodu
ochrany svojej duševnej a telesnej integrity. Vzhľadom na predmet konania taká ochrana vyžaduje
bezodkladnú úpravu.

15. Súd v danom prípade považoval za dostatočne osvedčené žalobkynine obavy pokiaľ sa týka jej
návrhu na zákaz približovania sa žalovaného k jej osobe. Z jej skutkových tvrdení, ktoré boli preukázané
aj listinnými dôkazmi, má súd za osvedčené, že žalovaný svojim konaním narúša súkromie žalobkyne,
negatívne vplýva na jej psychickú integritu a táto situácia si vyžaduje okamžitú a neodkladnú súdnu

ochranu.

16. Zhodnotiac vyššie uvedené skutočnosti súd považuje v dostatočnej miere za osvedčené, že
konanie a správanie sa žalovaného v bezprostrednej blízkosti žalobkyne ohrozuje jej psychickú integritu,
súkromie, osobnú slobodu i bezpečnosť. Na základe uvedených argumentov dospel súd k záveru, že

v danej veci sú splnené zákonné predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia podľa ust. § 325
ods. 2 písm. h) C.s.p. (výrok I.).

17. Pokiaľ sa týka trvania neodkladných opatrení, súd predmetný zákaz uložil bez časového obmedzenia
z dôvodu, že v súčasnosti nie je možné určiť dobu, po ktorú budú trvať dôvody, pre ktoré bolo nariadené.

Koncepcia inštitútu neodkladného opatrenia vychádza z princípu ochrany práv a oprávnených záujmov
žalobcu bez vopred vymedzeného časového ohraničenia, pokiaľ trvajú dôvody jeho nariadenia (ust. §
330 C.s.p.).

18. Neodkladné opatrenie môže byť zrušené postupom podľa ust. § 334 C.s.p. v zmysle ktorého súd

na návrh neodkladné opatrenie zruší, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené. Na podanie návrhu
na zrušenie neodkladného opatrenia je legitimovaná nielen osoba, ktorej bola neodkladným opatrením
uložená povinnosť (aj spočívajúca v dodržovaní zákazu), ale aj samotná navrhovateľka neodkladného
opatrenia (žalobkyňa).19. Súd žalobkyni neuložil povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej, nakoľko má za to, že
už len samotným nariadením neodkladného opatrenia možno dosiahnuť trvalú úpravu pomerov medzi

stranami.

20. Súd poučil žalovaného podľa ust. § 337 C.s.p. o tom, že môže podať žalobu, ktorou sa bude domáhať
náhrady škody alebo inej ujmy, pokiaľ mu takáto vznikne. Rovnako poučil strany o tom, že nariadené
neodkladné opatrenie zruší na návrh, ak na jeho nariadenie odpadnú dôvody (výrok II., výrok III.).

21. V predmetnej veci súd neuložil žalovanému povinnosť, aby písomne, telefonicky, elektronickou
komunikáciou alebo inými prostriedkami nekontaktoval žalobkyňu. Zo žalobkyňou predloženého prepisu
elektronickej komunikácie medzi ňou a žalovaným (fotokópie sms správ) nemal súd za preukázané, že
tento ju extenzívnym spôsobom kontaktuje, osočuje ju, či vyhráža sa jej. Tunajší súd nepovažoval za
dostatočne osvedčené žalobkynine obavy, žalobkyňa v tejto časti dôvodné podozrenie z osočovania,

či vyhrážania týmto spôsobom neosvedčila. Z tohto dôvodu súd návrh na nariadenie neodkladného
opatrenia v uvedenej časti zamietol (výrok IV.).

22. Keďže žalobkyňa mala v konaní čiastočný úspech, vyslovil súd podľa ust. § 255 ods. 2 C.s.p., že
žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný
súd Dunajská Streda. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Osoba oprávnená podať odvolanie sa môže odvolania vzdať. Vzdať sa odvolania možno len voči súdu, a
to až po vyhlásení rozhodnutia. Dokiaľ o odvolaní nebolo rozhodnuté, možno ho vziať späť. Ak odvolateľ
vzal odvolanie späť, nemôže ho podať znova.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ
rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že

a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej
inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v ust. § 365 ods. 1 C.s.p.,
ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania. Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na podanie odvolania.

Toto rozhodnutie je vykonateľné doručením.