Rozsudok ,
Potvrdzujúce Judgement was issued on Tuesday, December 10, 2019

Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/73/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118221080
Dátum vydania rozhodnutia: 10. 12. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Miroslav Jamrich

ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:6118221080.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Miroslava Jamricha

a členov senátu JUDr. Dagmar Cabadajovej a JUDr. Gabriely Veselovej, v spore žalobcu: SetCar sk,
a.s., IČO: 50 387 189 so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, zastúpená JUDr. Tomášom
Zbojom, advokátom, IČO: 42 072 905 so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, proti žalovanému: ČSOB
poisťovňa, a.s., IČO: 31 325 416, so sídlom Žiškova 11, 811 02 Bratislava - Staré mesto, o zaplatenie
69,49 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Martin zo dňa
5.11.2018 č.k. 15C/34/2018-104, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu p o t v r d z u j e .

Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov tohto odvolacieho konania v plnom
rozsahu (100 %).

O výške náhrady trov tohto odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením,
ktoré vydá súdny úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Martin ako súd prvej inštancie rozhodol v tomto spore tak, že žalovaný je povinný zaplatiť
žalobcovi istinu vo výške 69,49 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 69,49

eur od 5.5.2017 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca má právo na náhradu
trov konania voči žalovanému v rozsahu 100 %. O výške náhrady trov konania bude súd rozhodovať
samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
V odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku súd prvej inštancie popísal obsah písomných podaní,
zistené skutočnosti, vykonané dôkazy, následne citoval niektoré ustanovenia zák. č. 381/2001 Z.z.
o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla
účinného v čase uplatnenia náhrady škody, ako aj ustanovenia § 442 ods. 1 a § 524 ods. 1 Občianskeho

zákonníka. V súvislosti s právnym posúdením veci súd prvej inštancie následne uviedol:
Súd akceptoval uplatňovaný nárok ako škodu v celom rozsahu. Bolo preukázané, že škoda v
uplatnenom rozsahu reálne vznikla, a to jednak faktúrou, ktorá bola vystavená zo strany žalobcu, ako
prenajímateľa pre nájomcu, teda poškodenú U. W. za prenájom náhradného vozidla podľa zmluvy o
nájme č. 56 vo výške 330 eur. Tak, ako už bolo vyššie uvedené, bolo preukázané, že došlo k úhrade
predmetnej faktúry, a to započítacím prejavom, ktorý bol dohodnutý v zmluve o postúpení pohľadávky
v bode 5. medzi žalobcom ako postupníkom a postupcom U. W. a to v celej výške 330 eur. Žalovaný

plnil len časť škody, ktorá vznikla poškodenej v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 18.1.2017 a súd
vychádzal z likvidačného protokolu číslo 2174049373, podľa ktorého je zrejmé, že žalovaný plnil časť
škody, a to priznal alebo teda uznal vyčíslenú škodu spočívajúcu v prenájme motorového vozidla vo
výške 330 eur, avšak z tejto vyčíslenej škody neuznal opotrebovanie vo výške 69,49 eur. To znamená,že žalovaný priznal škodu vo výške 260,51 eur. Z likvidačného protokolu je zrejmé, že nepriznal tzv.
opotrebenie vo výške 69,49 eur. V konaní žalovaný, ako vyplynulo z jeho písomného vyjadrenia sa k
žalobe, už namietal aj dôvodnosť trvania nájmu s tým, že mal za to, že poškodenej prináleží plnenie

za škodu zodpovedajúcej účelne vynaloženým nákladom za vypožičanie náhradného vozidla len za
štyri dni výpožičky až do dodania opravy vozidla dňa 9.2.2017. Poukazoval na faktúru autoopravovne
GAPAcar s.r.o., z ktorej vyplynulo, že dodaný tovar alebo služby boli 9.2.2017. Žalovaný teda mal
za to, že plnil za čas zodpovedajúci času dodania služby opravy poškodeného vozidla poškodenej a
doba prenájmu prevyšujúca čas dodania opravy poškodeného vozidla nie je v príčinnej súvislosti s

konaním a spôsobenou škodou zo strany ich poistenej. Zároveň žalovaný trval na tom, že oprávnene
krátil predmetnú škodu o odpočet výdavkov, ku ktorým by došlo užívaním vlastného vozidla počas
dní prenájmu a uvedené bolo vykonané v súlade s právom. Zároveň súdu predložil aj výpočet tzv.
požičovného. Tu súd musí poukázať na to, že pokiaľ žalovaný vzniesol procesnú obranu ohľadom
skutkových tvrdení bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa čl. 8 CSP tieto tvrdenia preukázať, čo
však žalovaný neuskutočnil. Nutnosť a účelnosť vynaložených nákladov spojených so zabezpečením

náhradného motorového vozidla za dobu opravy poškodeného vozidla z titulu škodovej udalosti, ktorá
bola zavinená klientom žalovaného, podľa názoru súdu bola žalobcom preukázaná. Poškodená, teda
právny predchodca žalobca z titulu škodovej udalosti nemohla svoje motorové vozidlo užívať a dôvodne
si zabezpečila náhradné vozidlo, preto aj náklady spojené so zabezpečením tohto náhradného vozidla,
a to nájomné, ktoré bolo preukázané, že teda bolo zaplatené patrí do právneho nároku poškodenia.

Poškodená bola nútená vynaložiť náklady súvisiace so zabezpečením motorového vozidla spôsobom
jeho prenájmu, keďže po dobu opravy nemohla používať svoje motorové vozidlo. Škoda v tejto súvislosti
vzniknutá na strane poškodenej, je škodou v rozsahu s účelne vynaložených nákladov na nájom tohto
náhradného motorového vozidla. Skutočnou škodou bolo nájomné za prenajaté motorové vozidlo, k
prenájmu ktorého bola poškodená donútená poistnou udalosťou, za ktorú zodpovedá klient žalovaného.

Škoda spočívajúca v tom, že poškodená vynaložila náklady na zapožičanie osobného automobilu,
prípadne aj vyššie náklady v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložila na prevádzku svojho
automobilu, ktorý nemohla používať v dôsledku poškodenia, je potrebné považovať za skutočnú škodu,
ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov. To, že takáto škoda
majetkovej sfére poškodenej ako právneho predchodcu žalobcu aj nastala, bolo preukázané tým, že

došlokúhradenájomného,atovoformezapočítaniaspohľadávkouprenajímateľa.Úhradounájomného
v sfére poškodenej nastala ujma, ktorá teda bola preukázaná v konaní jednak faktúrou a jednak
samotnou zmluvou o postúpení pohľadávky, uzavretím ktorej došlo k započítaniu a teda k vlastne úhrade
predmetnej ujmy. Náhrada nákladov za používanie motorového vozidla ne reparuje poškodenému stav,
keď nemohol z titulu poistnej udalosti používať svoje motorové vozidla. Pokiaľ išlo o výšku nákladov z

titulu doby nájmu na zapožičanie náhradného motorového vozidla, tak za skutočnú škodu spočívajúcu
v nákladoch na zapožičanie prenájom náhradného motorového vozidla sa považujú náklady, ktoré
boli nutne a účelne vynaložené na požičanie náhradného vozidla, čo žalobca v konaní v rámci svojej
dôkaznej povinnosti preukázal. Poškodený, v danom prípade právny predchodca žalobcu preukázal, že
z titulu poistnej udalosti nemohol motorové vozidlo používať. Toto sa nachádzalo v oprave, a preto počas

celej nevyhnutej doby opravy vozidla bol poškodený nútený vynaložiť náklady za nájom náhradného
motorového vozidla, ktoré náklady boli nutne a účelne vynaložené, a ktoré by inak nevznikli, ak by
poškodený mohol používať svoje vlastné vozidlo. Pokiaľ ide o dobu nájmu náhradného vozidla, ktorú
teda namietal žalovaný, a to v čase od 9.2.2017 do 10.2.2017 jeden deň, kedy teda žalovaný uviedol,
že dodanie tovaru/služby bolo v zmysle predloženej faktúry za opravu uskutočnené už dňa 29.9.2017,

je potrebné uviesť, že servis vystavuje faktúru ešte pred prevzatím opraveného motorového vozidla
a zasiela ju poisťovni na vystavenie krycieho listu. Až po obdržaní krycieho listu servis vozidlo vydá
poškodenému. Pokiaľ už bolo vozidlo opravené, poškodený je oprávnený si prevziať motorové vozidlo
nasledujúci deň a podľa názoru súdu do tejto doby je oprávnený užívať náhradné motorové vozidlo
ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdu. Žalovaný vo všeobecnej

rovine namietol dobu prenájmu náhradného motorového vozidla, teda ten jeden deň, ale neuviedol a
nepreukázal dôvody, pre ktoré by nevyhnutnosť prenájmu náhradného motorového vozidla mala trvať
kratšiudobu.Naopakpoškodenájednoznačnepreukázala,ženemohlasvojemotorovévozidlopoužívať.
Nachádzalo sa v oprave a bola nútená vynaložiť náklady za nájom náhradného motorového vozidla, kde
svoje motorové vozidlo si vyzdvihla až deň po ukončení opravy. Náklady vynaložené poškodenou ako

účastníkom dopravnej nehody na náhradné motorové vozidlo je potrebné považovať za škodu súvisiacu
a vyvolanú poistnou udalosťou - dopravnou nehodou, ktorej účastníkom bola poškodená, a to právny
predchodca žalobcu. Škodou bolo nájomné za prenajaté motorové osobné vozidlo, keďže poškodená
z objektívnych príčin nemohla v rozhodnom období od 6.2. 2017 do 10.2.2017, t.j. 5 dní, keď bolodohodnuté nájomné za náhradné motorové vozidlo svoje vozidlo po dobu oprav využívať a po celý
tento čas bolo zabezpečenie náhradného vozidla nutné, čo bolo preukázané čestnými prehláseniami
poškodenej. Podľa názoru súdu žalobca dostatočne preukázal nutnosť a účelnosť vynaložených a

u žalovaného uplatnených nákladov za prenájom náhradného motorového vozidla zabezpečeného
poškodenou. Ďalšou námietkou, ktorú vzniesol žalovaný bola námietka voči uplatnenému úroku z
omeškania zo strany žalobcu, nakoľko má za to, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania
upravená v § 11 ods. 8 citovaného zákona účinného v čase vzniku nároku poškodenej, je viazaná
na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b). Žalovaný tvrdil,

že v trojmesačnej lehote od oznámenia žalobcu o škodovej udalosti si plnil listom zo dňa 24.2.2017
podmienku upravenú v § 11 ods. 6 písm. b) zákona č. 381/2011 Z. z. Podľa názoru súdu z ust. § 11
ods. 7 zákona č. 381/2001 Z. z. vyplýva, že poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie v určitej
lehote, ktorej začiatok udáva skutočnosť skončenia šetrenia poistnej udalosti. Rozhodnutie poisťovne
o ukončení likvidácie teda predstavuje moment, kedy dochádza, resp. má dôjsť k vyčísleniu a náhrade
vzniknutej škody, ktorú si poškodený nárokuje, a o ktorú sa zmenšil jeho majetok. Ak poisťovňa neprizná

plnenie v plnom rozsahu dochádza teda k majetkovej ujme na strane poškodeného. Poisťovňa tak síce
ukončí šetrenie poistnej udalosti v zákonnej lehote, v dôsledku čoho neporuší svoju povinnosť včasného
ukončenia prešetrovania poistnej udalosti, avšak poškodenému neposkytne plnenie v rozsahu, na ktorý
má nárok a preto sa podľa iného ust. zákona o povinnom zmluvnom poistení, konkrétne § 11 ods. 7
dostáva do omeškania. Samotné znenie § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení pripúšťa

dve varianty, odkedy je možné sa dostať do omeškania. Prvá časť vety sa vzťahuje na splnenie
povinnosti poskytnúť plnenie v lehote 15 dní po ukončení likvidácie poistnej udalosti a druhá časť vety sa
týka predloženia rozhodnutia súdu poisťovateľovi zo strany poisteného, ktorý predložil svojej poisťovni
rozhodnutienapreplatenie.Nesplnenímpovinnostiuvedenejv§11ods.6zákona sapoisťovňavzmysle
§ 11 ods. 8 dostáva automaticky do omeškania, avšak podľa názoru súdu do omeškania s ukončením

šetrenia, resp. písomného informovania poškodeného o výsledkoch likvidácie a rozsahu povinnosti
poskytnúť poistné plnenie. V tomto smere súd poukazuje aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave
sp. zn. 8Co/151/2016 zo dňa 14.6.2016, v zmysle ktorého vyvstal právny názor, že peňažná sankcia v
podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 od. 8 zákona o povinnom zmluvnom poistení je viazaná na
nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) v trojmesačnej lehote a jej

účelom je ochrana poškodeného v tom, aby poisťovňa pod následkom tejto peňažnej sankcie nezostala
nečinná, aby bola nútená oznámiť najneskôr v lehote troch mesiacov poškodenému spôsob vybavenia
jeho poistnej udalosti. Sankcia v podobe úrokov z omeškania podľa § 11 ods. 8 je tak viazaná výlučne na
nesplnenie tejto povinnosti bez ohľadu na to, ako bolo v konečnom dôsledku o nároku poškodeného na
poskytnutie peňažného plnenia v sporovom konaní rozhodnuté. Relevantné tak nie je, ako mala, resp.

mohla inak poisťovňa poistnú udalosť vybaviť. Čiže je potrebné rozlišovať okamih, kedy sa poisťovateľ
dostal do omeškania s plnením poistného plnenia podľa § 11 ods. 7 od okamihu, keď sa poisťovateľ
dostal do omeškania v zmysle § 11 ods. 8 t.j. tým, že si nesplnil povinnosť zakotvenú v § 11 ods. 6
písm. a) alebo b), ktoré majú zabezpečiť, aby poisťovňa nezostala nečinná. Na základe uvedených
skutočností súd má za to, že do omeškania s plnením poistného plnenia v prípade, ak poisťovňa

predmetné plnenie neoprávnene kráti alebo ho vôbec neprizná, sa možno dostať už po uplynutí 15
dní od rozhodnutia poisťovne o likvidácii poistnej udalosti. Moment, kedy sa poisťovňa dostala do
omeškania, je nezávislý od rozhodnutia súdu na rozdiel od určenia oprávnenosti žalovanej výšky istiny
a žalovanej výšky úrokov z o meškania, kde súd buď prizná alebo neprizná žalobcom uplatnenú sumu.
V prípade určenia začiatku omeškania tak súd len deklaruje už existujúci stav, nakoľko pohľadávka

na náhradu zvyšných vynaložených nákladov tu existovala už pri rozhodnutí poisťovne o poskytnutí
krátenéhopoistnéhoplnenia.Súdsúčasnestanovívosvojomrozhodnutídodatočnúlehotunadoplatenie
priznaného poistného plnenia. Súd teda bol toho názoru, že žalobcovi vznikol nárok na uplatnený úrok
z omeškania v zmysle ust. § 11 ods. 7 citovaného zákona. Keďže žalovaný šetrenie poistnej udalosti
preukázateľne ukončil dňa 20.4.2017 na základe dôkazu predloženého zo strany žalobcu, a tým bo

likvidačný protokol, z ktorého vyplýva, že likvidácia bola ukončená dňa 20.4.2017 , žalovaný sa dostal
od 5.5.2017 do omeškania. Výšku úroku z omeškania si žalobca správne nárokoval v zmysle § 517 ods.
2 OZ v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. Súd teda na základe uvedeného žalobe žalobcu v
celom rozsahu vyhovel. O náhrade trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého
súd prizná strane náhradu trov konania podľa úspechu vo veci. Žalobca mala plný úspech vo veci, preto

mu súd priznal plnú náhradu trov konania vo vzťahu k žalovanému. O výške náhrady trov konania bude
súd rozhodovať samostatným uznesením po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie žalovaný
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok
okresného súdu zrušiť a vec vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie. Vo svojom odvolaní poukazoval

na to, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
(§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). Ďalej uviedol, že považuje rozsudok prvoinštančného súdu
za nesprávny, nezákonný, a navyše aj arbitrárny a podľa jeho názoru je výsledkom zjavnej svojvôle
súdu prvej inštancie a trpí vo svojej podstate aj nepreskúmateľnosťou. Má za to, že prvoinštančný súd

vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné
pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú nedostatočne
odôvodnil. Odvolateľ vo svojom odvolaní ďalej všetky svoje tvrdenia podrobne rozviedol.

3. K odvolaniu žalovaného proti rozsudku okresného súdu podal písomné vyjadrenie žalobca
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhoval odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok

okresného súdu postupom podľa § 387 CSP potvrdiť ako vecne správny. Zároveň žiadal priznať
žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. Vo svojom odvolaní poukazoval na to,
že považuje všetky námietky žalovaného uvedené v odvolaní za neopodstatnené. Rozsudok súdu prvej
inštancie považuje za vecne správny, zákonný a dostatočne odôvodnený.
Tvrdenia žalovaného, že súd sa nevysporiadal so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné

pre právne posúdenie veci, ako aj tvrdenia o nedostatočnosti odôvodnenia právnych záverov
prvoinštančného súdu, považuje za neopodstatnené. Žalobca vo svojom písomnom vyjadrení podrobne
reagoval na všetky argumenty žalovaného, ktoré uviedol vo svojom odvolaní.

4. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie

bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalovaný v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP), preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario napadnutý rozsudok súdu prvej
inštancie v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej správnosti.

5. V zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku
vecne správne.

6. V zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením
napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov

napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie
dôvody.

7. V zmysle ust. § 387 ods. 3 CSP, odvolací súd sa v odôvodnení musí zaoberať aj podstatnými
vyjadreniami strán prednesenými v konaní na súde prvej inštancie, ak sa s nimi nevysporiadal v

odôvodnení rozhodnutia súd prvej inštancie. Odvolací súd sa musí v odôvodnení vysporiadať s
podstatnými tvrdeniami uvedenými v odvolaní.

8. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového materiálu,
vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany konania konštatuje, že súd prvej

inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie,
ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k skutkovým a právnym záverom,
s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil, a preto s poukazom na citované ust. §
387 ods. 2 CSP, keďže sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozhodnutia,
obmedzuje sa len na skonštatovanie správnosti jeho dôvodov. Rozhodnutie súdu prvej inštancie

zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Okresný súd v odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania,
stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne
predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne
závery primerane vysvetlil.

9. S rozhodnutím okresného súdu, právnym posúdením veci, ako aj zdôvodnením rozsudku sa odvolací
súd plne stotožnil a v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP na tento poukazuje. Odvolateľ k veci samotnej
neuviedol žiadne skutočnosti, s ktorými by sa súd prvej inštancie nevysporiadal a ktoré by boli spôsobiléinak vyhodnotiť skutkový stav následne prijaté právne závery. Keďže súd prvej inštancie sa vyporiadal
so všetkými skutočnosťami, ktoré boli uvedené v podanom odvolaní a na ktoré poukazoval žalovaný aj
v priebehu prvostupňového konania, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné.

10. Pre zdôraznenie správnosti rozhodnutia okresného súdu odvolací súd uvádza nasledovné:

11. Z odvolania žalobcu vyplýva, že namieta odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b), f),
h) CSP.

12. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a
aplikuje konkrétnu právnu normu na zistení skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením je omyl
súdu pri aplikácii práva na správne zistený skutkový stav. O omyl v aplikácii práva ide vtedy, ak súd použil
iný právny predpis, než ktorý mal použiť, alebo ak použil síce správny právny predpis, ale nesprávne
ho interpretoval na daný prípad.

13. Ďalší uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo
podkladom pre jeho rozhodnutie je nesprávne, t.j. musí ísť o skutkové zistenie, na základe ktorého vec
posúdilpoprávnejstránkeaktoréjenesprávnevtomzmysle,ženemáoporuvovykonanomdokazovaní,

pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť,
keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočným) skutkových zistení môže byť chybný právny
názor, v dôsledku ktorého zisťoval iné skutočnosti prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný
právny význam. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide
o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov

účastníkov alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti,
eventuálne vierohodnosti.

14. Uplatnený odvolací dôvod v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP sa týka nedostatku riadneho
odôvodnenia napadnutého rozhodnutia súdu prvej inštancie.

15. Odvolací súd dospel k záveru, že všetky uplatnené odvolacie dôvody nie sú naplnené. Súd prvej
inštancie vykonal vo veci náležité dokazovanie a z neho získané dôkazy vyhodnotil podľa zákonných
kritérií v zmysle ust. § 191 ods. 1 CSP a na základe toho ustálil správny skutkový stav, z ktorého pri
rozhodovaní vychádzal a ktorý aj správne právne posúdil.

16. Odvolací súd tak, ako aj súd prvej inštancie, vyhodnotil predmetnú pohľadávku ako pohľadávku
spôsobilú na postúpenie a zmluvu o postúpení pohľadávky hodnotí ako platný právny úkon spĺňajúci
všetky kritériá platnosti právneho úkonu zmluvy o postúpení pohľadávky stanovené hmotnoprávnou
úpravou. Na základe doposiaľ predložených listinných dôkazov konštatuje, že v predmetnom konaní bol

preukázaný vznik škody, ktorá spočívala v nákladoch na zapožičanie náhradného vozidla. Žalovaný vo
svojich vyjadreniach nespochybnil, že náklady na požičanie náhradného vozidla predstavujú náklady
vzniknuté v príčinnej súvislosti so vznikom poistnej udalosti. Postupcovi ako poškodenému z dopravnej
nehody vznikla povinnosť zaplatiť žalobcovi vyfakturovanú sumu spočívajúcu v nájomnom za prenájom
motorového vozidla. To, že uvedený záväzok postupca priamo nesplnil, ale vo vzťahu k tomuto záväzku

uplatnil započítanie, ktoré predstavuje tiež jeden zo spôsobom zániku dlhu, nemôže mať vplyv na vznik
pohľadávky z titulu náhrady škody. Žalobca na základe zmluvy o postúpení pohľadávky nadobudol
existujúcu žalovanú pohľadávku, ktorá zakladá jeho aktívnu vecnú legitimáciu v prejednávanom spore.

17. S poukazom na vyššie uvedené závery odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácií

odvolateľa, na ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozsudok okresného súdu potvrdil ako
vecne správny.

18. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd aplikoval ustanovenie §
396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd priznal strane náhradu

trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech
strana žalobcu, a preto odvolací súd priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči
žalovanému v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne podľa ustanovenia § 262 ods. 2
CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím, ktoré vydá súdny úradník.19. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa

konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,

d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak

a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia

dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je

a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa

predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)