Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, June 23, 2017

Súd: Okresný súd Dunajská Streda
Spisová značka: 16Csp/21/2016

Identifikačné číslo súdneho spisu: 2216210691
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 06. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Michal Novotný

ECLI: ECLI:SK:OSDS:2017:2216210691.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Dunajská Streda sudcom Michalom Novotným v sporovej veci žalobcu: Prima banka

Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, so sídlom Hodžova 11, Žilina (zn. 1390/175447/2016), proti
žalovanému: Š. G., D.. XX. V. XXXX, bytom W. Z. (bez adresy), o 350,03 € s prísl., takto

r o z h o d o l :

I. Určuje sa, že neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je toto ustanovenie Všeobecných
obchodných podmienok žalobcu účinných od 1. júla 2016:
»3.12 Nepovolené prečerpanie
Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch

môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté
prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“.Ustanoveniaods.8.8sapoužijúprimerane.Výškusadzby„Úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“
môže banka znížiť alebo zvýšiť.

Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta na nesplnenie
povinnosti formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle
bežnou listovou zásielkou alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží
do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené
prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka«.

II. Žalovaný je povinný do dvoch mesiacov zaplatiť žalobcovi 191,90 €.
III. V časti o zaplatenie 158,13 € a 28 % ročného úroku z omeškania zo sumy 350,03 € od 20. augusta
2015 sa žaloba zamieta.
IV. Žalobcovi sa priznáva voči žalovanému nárok na náhradu 9,6 % trov konania prvej inštancie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 11. júla 2016 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených
vo výroku. V žalobe predniesol, že so žalovaným 26. novembra 2012 uzatvoril zmluvu o bežnom účte,
na ktorom mu vzniklo „nepovolené prečerpanie“ v sume 350,03 €, ktorej zaplatenia sa domáha spolu so

sankčným úrokom 28 % dohodnutým vo všeobecných obchodných podmienkach.

2. Žalovanému bola žaloba doručená oznámením podľa § 116 ods. 2 C. s. p. s účinkami k 23. aprílu
2017 potom, čo sa napriek všetkým úkonom (zistenie pobytu cez dostupné registre, preverenie známychadries útvarmi Policajného zboru, dopytmi na príbuzných) nepodarilo zistiť miesto jeho skutočného
pobytu.

3. Súd na prejednanie sporu nariadil pojednávanie (§ 297 C. s. p.), na ktorom v neprítomnosti
ospravedlneného žalobcu a neospravedlneného žalovaného predvolaného podľa § 111 ods. 3 C. s. p.
(§ 180 C. s. p.) vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, a to: zmluva o spolupráci (č. l. 3), všeobecné
obchodné podmienky žalobcu (č. l. 5 až 9), výpisy z účtu (č. l. 48 až 84), sadzobník poplatkov (č. l. 10
až 12) a v spojení so všeobecne známymi a uznanými skutočnosťami (§ 186 ods. 2, § 150 a § 151 ods.

1 C. s. p.) zistil tento

skutkový stav:

4. a) Žalovaný ako klient a žalobca podpísali 26. novembra 2012 listinu označenú ako „Zmluva o
spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ (č. l. 3). Jej obsahom v čl. I sú zmluva o

zriadení osobného účtu č. XXXXXXXXXX/XXXX (ods. 1), zmluva o vydaní a používaní platobnej karty
(ods. 2), zmluva o elektronickom bankovníctve (ods. 3) a zmluva o SMS notifikácii (ods. 4). V čl. IV bolo
okrem iného ustanovené:
„2. Za poskytovanie produktov/služieb je Prima banka oprávnená účtovať si poplatky podľa Sadzobníka
poplatkov... a všetky takéto poplatky účtuje na ťarchu účtu zriadeného na základe Zmluvy...

3. Vzájomné práva a povinnosti zmluvných strán bližšie nešpecifikované touto zmluvou sa riadia...
Všeobecnými obchodnými podmienkami v platnom znení“.

b) Všeobecné obchodné podmienky Prima banky Slovensko, a.s. (č. l. 5 až 9) účinné od 1. júla 2016
obsahujú okrem iného tieto ustanovenia:

»3. Bežné účty...
3.3 Typy účtov...
3.3.1 OSOBNÝ ÚČET
Banka vedie bežné účty s produktovým označením „Osobný účet“...
3.5 Základný vklad a minimálny zostatok...

Zostatok bežného účtu nesmie počas celej doby vedenia bežného účtu klesnúť pod aktuálnu výšku
minimálneho zostatku. Dispozíciu s bežným účtom, ktorý by spôsobila zníženie zostatku pod aktuálnu
výšku minimálneho zostatku, môže banka odmietnuť...
3.8 Povinnosť majiteľa účtu...
Klient musí mať na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov postačujúcich... na poplatky v zmysle

Sadzobníka a akýchkoľvek ďalších finančných záväzkov voči banke...
3.12 Nepovolené prečerpanie...
Pri zúčtovaní úrokov, poplatkov, operácií prostredníctvom platobných kariet, opravnom zúčtovaní,
uplatnení zrážkovej dane, v prípadoch dohodnutých medzi bankou a klientom ako aj v iných prípadoch
môže dôjsť k nepovolenému prečerpaniu bežného účtu. Nepovolené prečerpanie je automaticky prijaté

prečerpanie, pri ktorom banka umožňuje majiteľovi účtu nakladať s peňažnými prostriedkami nad rámec
aktuálneho zostatku na bežnom účte. Ak nepovolené prečerpanie nastane, musí ho majiteľ účtu bez
zbytočného odkladu vyrovnať. Po dobu nepovoleného prečerpania je majiteľ účtu povinný platiť z
prekročenej čiastky úrok vypočítaný na základe úrokovej sadzby „Úrok pri nepovolenom prečerpaní
účtu“.Ustanoveniaods.8.8sapoužijúprimerane,Výškusadzby„Úrokprinepovolenomprečerpaníúčtu“

môže banka znížiť alebo zvýšiť.
Nepovolené prečerpanie sa považuje za porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojený
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka. Banka upozorní klienta na nesplnenie
povinností formou krátkej textovej správy (SMS) alebo písomnou upomienkou, ktorú klientovi zašle
bežnou listovou zásielkou, alebo prostredníctvom elektronickej pošty (e-mailom), alebo ju klientovi uloží

do priečinka Správy v internet bankingu klienta.
V prípade, že je účet klienta v nepovolenom prečerpaní aj po upozornení banky, toto nepovolené
prečerpanie sa považuje za ďalšie porušenie zmluvných povinností klienta, s ktorým je spojená
povinnosť zaplatiť zmluvnú pokutu v zmysle Sadzobníka.
4. Platobné služby

4.4 Správy o zúčtovaní, opravné zúčtovanie...
4.4.2 OPRAVA CHYBNÉHO ZÚČTOVANIA
Banka zabezpečí opravu chybného zúčtovania zavineného bankou na ťarchu alebo v prospech účtu
klienta bez zbytočného odkladu po tom, ako sa dozvedela o chybe. Banka vykoná... opravné zúčtovaniena ťarchu účtu klienta aj na základe podnetu inej banky, ktorá uskutočnila chybné zúčtovanie. Banka
vykoná opravné zúčtovanie v zmysle zákona o platobných službách bez zbytočného odkladu, pričom
nevyžaduje na túto opravu súhlas klienta. Nárok klienta na náhradu škody tým nie je dotknutý...

5. Platobné karty...
5.10 Zúčtovanie a úhrada
Každá operácia vykonaná platobnou kartou bude zúčtovaná z bežného účtu valutou dňa, kedy banka
odpíše peňažné prostriedky z bežného účtu. Banka zaťaží bežný účet bezodkladne po obdržaní
platobného príkazu od banky prijímateľa. Z tohto dôvodu môže byť zúčtovanie vykonané v časovom

oneskorení po vykonaní platobnej operácie. Oneskorenie však nebude spôsobené bankou... Banka
informuje majiteľa účtu o zúčtovaní operácií a príslušných poplatkov prostredníctvom výpisov z
účtu. Majiteľ účtu musí zabezpečiť na bežnom účte dostatok peňažných prostriedkov potrebných na
zúčtovanie operácií a príslušných poplatkov. Odo dňa autorizácie platobnej operácie môže banka
blokovať na bežnom účte.«

c) Naposledy mal žalovaný na uvedenom účte aktívny zostatok k 30. septembru 2013 v sume 4,10 €
(výpis č. l. 62). Následne žalobca zúčtoval s účtom žalovaného od októbra 2013 do júla 2015 každý
mesiac poplatok za vedenie účtu 3,90 € s príplatkom za vedenie účtu zaťaženého exekúciou 5 € a v
auguste 2015 len tento príplatok. Okrem toho žalobca zaťažoval účet žalovaného pravidelne úrokami.
Konečne, k 21. novembru 2013 a 11. decembru 2013 vyúčtoval žalobca žalovanému poplatok za

upomienku vždy po 15 € a k 15. januáru 2014 „poplatok za výzvu“ po 30 €.

d)Sadzobníkpoplatkovžalobcuúčinnýod1.júla2016(č.l.10až12)obsahujeokreminéhotietopoložky:
„Sadzobník poplatkov - I. časť
1. Depozitné produkty - Bežné účty...

Mesačný poplatok Osobný účet 3,90 EUR
4. Depozitné produkty - Ostatné poplatky...
Príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou... 5,00 EUR

5. Povolené prečerpanie na účte...

Zmluvná pokuta pri nepovolenom prečerpaní účtu 15,00 EUR
Výzva na splatenie nepovoleného prečerpania účtu 30,00 EUR...
Úrokové sadzby produktov...
1. Depozitné produkty...
Úrok pri nepovolenom prečerpaní účtu 28,00 %“

5. Takto zistený skutkový stav, pokiaľ nevyplýva zo skutkových tvrdení žalobcu, ktoré sa považujú
za nesporné podľa § 151 ods. 1 C. s. p., vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej
súvislosti (§ 191 C. s. p.).
Skutkové zistenia v bode 4 sú v podstate len reprodukciou príslušných listín, ktorých pravdivosť žalovaný

nespochybnil. Žalobca v konaní nepreukázal existenciu a obsah všeobecných obchodných podmienok
účinných v čase uzavretia zmluvy. Na druhej strane žalovaný nijako nespochybnil žalobcom predložené
všeobecné obchodné podmienky. Okrem toho je súdu známa prax, že obchodné podmienky obsahujú
ustanovenia o možnosti ich jednostrannej zmeny. Vzhľadom na to súd uzavrel, že žalobcom predložené
všeobecné obchodné podmienky sú tie obchodné podmienky, ktoré upravujú vzťah medzi žalobcom a

žalovaným.

Právne vec súd posúdil takto:

6. Žalobca svoj nárok voči žalovanému odvodzuje zo zmluvy z 26. novembra 2012, ktorá v sebe

obsahovala viacero zmlúv, jej najpodstatnejšou súčasťou však v čl. I (v spojení s časťou 3 všeobecných
obchodných podmienok) bola zmluva o bežnom účte (osobnom účte). Podľa § 708 Obch. zák. sa touto
zmluvou banka (žalobca) zaväzuje zriadiť a viesť bežný účet, na ktoré je podľa § 709 Obch. zák. povinná
prijímať peňažné vklady a platby a z ktorého jeho povinná vyplácať prostriedky a vykonávať platby.
Takéto platby možno vykonať aj nad rámec zostatku, ak je to v zmluva určené, a v takom prípade sa tieto

právne vzťahy spravujú zmluvou o úvere (§ 710 Obch. zák.). Banka zostatok účtu úročí (§ 714 Obch.
zák.) a môže požadovať úhrady nákladov (§ 711 Obch. zák.). Zmluva o bežnom účte sa pritom spravuje
výlučne Obchodným zákonníkom v zmysle jeho § 261 ods. 3 písm. d) účinného do 31. januára 2013.
Z citovaných ustanovení Obchodného zákonníka tak predovšetkým vyplýva, že zo zmluvy o bežnomúčte vzniká nárok na úrok majiteľovi účtu, teda v prerokúvanej veci žalovanému. Predpokladom vzniku
nároku banky na úrok je, aby bolo v zmluve o bežnom účte dohodnutá možnosť debetu (teda možnosť
zaťaženia účtu nad rámec existujúceho zostatku). V prerokúvanej veci zmluva z 26. novembra 2012

žiadnu takúto dohodu neupravovala a žalobca jej existenciu v inej listine, keďže zmluva o účte musí mať
povinne písomnú formu (§ 708 ods. 2 Obch. zák.), nepreukázal. Napokon, existencia takejto dohody
žalobca v žalobe ani netvrdil, ale naopak tvrdil, že na bežnom účte žalovaného vzniklo tzv. nepovolené
prečerpanie v zmysle oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok.

7. Obe strany jasným prejavom v čl. IV ods. 3 zmluvy prejavili, že súčasťou zmluvy sú aj všeobecné
obchodné podmienky žalobcu, v dôsledku toho tieto podmienky určujú obsah zmluvy o bežnom účte
v zmysle § 273 ods. 1 Obchodného zákonníka. V časti 3 oddielu 3.12 všeobecných obchodných
podmienok bol upravený osobitný inštitút tzv. nepovoleného prečerpania, ktorý mohol vzniknúť tým,
že žalobca môže zaťažiť účet poplatkami a niektorými inými debetnými položkami. O toto ustanovenie
žalobca aj opiera svoje nárok, vzhľadom na to je predovšetkým potrebné zaoberať sa jeho platnosťou

a výkladom. Podľa názoru súdu predovšetkým toto ustanovenie nie je takou dohodou, akú predpokladá
§ 710 Obchodného zákonníka. Citované ustanovenie sa totiž netýka len zaťaženia účtu žalovaného
výbermi hotovosti a realizovanými platobnými príkazmi v prospech iných osôb, ale umožňuje žalobcovi
zaťažiť tento účet aj pohľadávkami z titulu úrokov, poplatkov a podobne, teda pohľadávkami, ktoré
celkom zjavne vznikajú len medzi žalobcom a žalovanými. Citované ustanovenie je navyše svojím

obsahom nejasné. Na jednej strane druhá veta oddielu 3.12 (nepovolené prečerpanie je automaticky
prijaté prečerpanie) navodzuje dojem, že má ísť o tzv. prekročenie v zmysle § 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch, teda o osobitnú formu spotrebiteľského úveru. Citované
ustanovenie zákona č. 129/2010 Z. z. a tiež druhá veta oddielu 3.12 všeobecných obchodných
podmienok výslovne hovoria o tom, že pri prekročení sa umožňuje spotrebiteľovi „disponovať peňažnými

prostriedkami nad rámec aktuálneho zostatku“, čo je inak formulácia podobná ako v § 710 Obch. zák.
Ako však už bolo uvedené, prvá veta oddielu 3.12 Všeobecných obchodných podmienok umožňuje
vznik nepovoleného prečerpanie a zúčtovaním napr. úrokov alebo opravného zúčtovania, čo celkom
zreteľne nie je „disponovanie peňažnými prostriedkami“ dlžníkom - spotrebiteľom. Okrem toho podstatou
prekročenia je práve to, že veriteľ „umožní“ dlžníkovi takéto čerpanie (disponovanie), teda že dispozície

dlžníka sú výkonom jeho práva voči veriteľovi, ktoré mu veriteľ priznal (umožnil). Inak povedané, v
prípade prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere
uzavretú však v konkludentnej forme (veriteľ fakticky umožní uvedené dispozície). Tomu však odporuje
druhý odsek oddielu 3.12 obchodných podmienok, ktorý hovorí, že každé nepovolené prečerpanie
je porušením zmluvných povinností dlžníka. Nepovolené prečerpanie teda zjavne ani sám žalobca

nepovažuje za výkon práva, ktoré žalobca dal dlžníkovi - majiteľovi účtu, čím je ale vylúčená kvalifikácia
tohto ustanovenia ako prekročenia v zmysle § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z.

8. Podľa názoru súdu ide v prípade oddielu 3.12 všeobecných obchodných podmienok o ustanovenie,
ktoré treba vo vzťahu k rôznym pohľadávkam, z ktorých vzniká nepovolené prečerpanie, vykladať rôzne.

Pokiaľ žalobca zaťaží bežný účet tými peňažnými prostriedkami, ktoré skutočne na základe príkazu
majiteľa účtu vyplatil tretej osobe alebo majiteľovi účtu na iný účet alebo v hotovosti, ide o prípad
predpokladaný v § 710 Obch. zák. a takýto vzťah možno kvalifikovať ako vzťah úverový. V takomto
prípade je akceptovateľné aj to, že takéto prečerpanie možno kvalifikovať ako porušenie zmluvných
povinností, pretože je primárne úlohou dlžníka - majiteľa účtu, aby si kontroloval svoju spotrebu a

nečerpal prostriedky nad rozsah zostatku účtu, prípadne nad rozsah povoleného prečerpania. Pokiaľ
však žalobca zaťažuje účet napríklad poplatkami, úrokami alebo splátkami iných úverov, nejde o prípad
§ 710 Obch. zák. a tieto nároky nie sú nárokmi z úveru v pravom slova zmysle, keďže žalobca tu
nikomu žiadne peňažné prostriedky neposkytuje. To isté platí v prípade tzv. opravy chybného zúčtovania
v zmysle ods. 4.4.2 všeobecných obchodných podmienok, keďže v tomto prípade žalobca pri oprave

zúčtovania nikomu žiadne peňažné prostriedky nevypláca, a to, že ich napríklad vyplatila z daného
účtu, ktorý v dôsledku chybného zúčtovania vykazoval kreditný zostatok, neznamená automaticky
totožnosť oboch nárokov. V takom prípade totiž žalobca v čase, kedy účet vykazoval kreditný zostatok,
plnila majiteľovi účtu na základe (zdanlivého) právneho dôvodu - existencie kreditného zostatku účtu
a zreteľne nemohla mať vôľu plniť (poskytnúť) úver. Následným opravným zúčtovaním tento zdanlivý

dôvod odpadol a ak vyplatená suma presahuje správny zostatok na účte, vzniká žalobcovi voči majiteľovi
účtu v skutočnosť nárok na vydanie získaného bezdôvodného obohatenia.9. Obsahom (a dôsledkom) ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok potom je, že
žalobca ako banka zaťaží účet svojimi vlastnými pohľadávkami, ktoré jej vznikli z iných právnych titulov
(z titulu odplaty za vedenie účtu, z inej úverovej zmluvy s majiteľom účtu, z bezdôvodného obohatenia

a pod.), a naďalej na tieto pohľadávky hľadí tak, ako by vznikli spôsobom uvedeným v § 710 Obch.
zák. resp. § 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z., teda ako keby vznikli dispozíciou majiteľa účtu s
peňažnýmiprostriedkaminadrámeczostatkuúčtu.Následnesanatakútopohľadávkuaplikujúpodporne
ustanovenia o zmluve o úvere (porov. odkaz v § 710 Obch. zák.), čo znamená právo žalobcu - veriteľa
na úrok, čo je výslovne uvedené aj v ods. 3.12 všeobecných obchodných podmienok. Zmena právneho

dôvodu pohľadávky je právnym poriadkom vo všeobecnosti pripustená a považuje sa za tzv. dohodu o
privatívnej novácii (§ 516 Občianskeho zákonníka), kedy sa strany dohodnú, že záväzok, ktorý mali z
určitého právneho dôvodu, bude pokračovať z iného právneho dôvodu (napr. kupujúci dlhuje kúpnu cenu
a s predávajúcim sa dohodne, že tento záväzok sa bude naďalej považovať za pôžičku). V prerokúvanej
veci je oddiel 3.12 všeobecných obchodných podmienok špecifický tým, že ide skôr o určitú dohodu
o budúcej novácii, resp. dohodu o tom, že žalobca (banka) má jednostranným úkonom (zaťažením

bežného účtu) zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi účtu na právny dôvod úveru (§
710 v spojení s § 497 Obch, zák.). Takáto dohoda je samozrejme v rámci súkromnej autonómie (§ 2
ods. 3 Obč. zák., § 263 Obch. zák.) možná a nemožno voči nej mať žiadne zásadné námietky.

10. Žalobca ako banka však v prerokúvanej veci koná v rámci svojej podnikateľskej činnosti a

žalobca takto nekoná. V dôsledku toho treba žalobcu považovať za dodávateľa v zmysle § 52 ods.
3 Obč. zák. a žalovaného za spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 Obč. zák. a zmluvu o bežnom
účte z 26. novembra 2012 medzi nimi za spotrebiteľskú zmluvu v zmysle § 52 ods. 1 Obč. zák.,
ktoré ustanovenia sa aplikujú aj v obchodnoprávnych vzťahoch, keďže Obchodný zákonník nemá
osobitnú úpravu spotrebiteľských zmlúv (§ 1 ods. 2 Obch. zák.). Podľa ust. § 53 ods. 1 Občianskeho

zákonníka spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu
v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (tzv. neprijateľné podmienky).
Takou podmienkou je napríklad ustanovenie, ktoré oprávňuje dodávateľa jednostranne meniť zmluvné
podmienky [§ 53 ods. 4 písm. k) Obč. zák.]. Podľa ods. 10 cit. paragrafu sa neprijateľnosť zmluvných
podmienok hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a

na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy. V prerokúvanej veci
ustanovenie odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok dáva žalobcovi ako dodávateľovi svojím
jednostranným úkonom - zaťažením účtu právo zmeniť právny dôvod svojej pohľadávky voči majiteľovi
účtu na pohľadávku z úveru v zmysle § 710 v spojení s § 497 Obch. zák. a tým zásadným spôsobom
meniť, resp. rozširovať svoje nároky voči dlžníkovi tejto pohľadávky. Nárok na zaplatenie poplatkov za

vedenie účtu je totiž nárokom na odplatu za platobné služby v zmysle § 711 Obch. zák., resp. zákona č.
492/2009 Z. z. o platobných službách, a to v podstate obyčajným nárokom na cenu. Omeškaním s jeho
zaplatením zo strany dlžníka - majiteľa účtu by banke vznikal nárok len na úrok z omeškania v zákonnej
výške (§ 369 ods. 1 Obch. zák., § 517 ods. 2 Obč. zák. v spojení s § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.
z.). Ustanovenie § 711 ods. 1 Obch. zák. umožňuje použiť na úhradu tejto ceny prostriedky na účte,

teda existujúci kreditný zostatok. Zúčtovaním tejto ceny na ťarchu bežného účtu, ktorý nevykazuje takýto
zostatok, a tým jeho premenou na úverový vzťah vo forme nepovoleného prečerpania (§ 710 v spojení s
§ 497 Obch. zák.) s možnosťou úročiť ho úrokom ako každý iný úver sa žalobcovi v podstate umožňuje
vyhnúť sa obmedzeniam výšky úroku z omeškania. To isté platí v prípade opravného zúčtovania, pri
ktorého vymáhaní by mal žalobca takisto nárok len na vrátenie bezdôvodného obohatenia a prípadný

zákonný úrok z omeškania z neho.

10. Ešte podstatnejšie sú dôsledky ustanovenia odd. 3.12 všeobecných obchodných podmienok v
prípadoch, kedy žalobca účtuje na ťarchu bežného účtu (ako nepovolené prečerpanie) splátky iných
úverov, ktoré poskytol majiteľovi účtu. V tomto prípade totiž žalobca zdanlivo vykáže splátku za takéhoto

úveru ako zaplatenú a „preklopí“ ju na bežný účet ako úver vo forme nepovoleného prečerpania, kde
ju znova úročí úrokovou sadzbou. Tým dochádza v podstate k dvojnásobnému úročeniu tej istej sumy,
pretože súčasťou splátky úveru je aj určitý úrok dohodnutý v príslušnej úverovej zmluve. Pokiaľ žalobca
aj tento úrok obsiahnutý v danej splátky zúčtuje na ťarchu bežného účtu ako nepovolené prečerpanie
a ďalej ho úročí, nabaľuje jednotlivé úroky na seba spôsobom, ktorý ich nielen zvyšuje, ale hlavne

robí celý spôsob úročenia pre spotrebiteľa neprehľadným. Ďalšie zneprehľadnenie pre spotrebiteľa
prináša možnosť ďalej zaťažovať bežný účet úrokami z nepovoleného prečerpania a zúčtovať ho na
tento účet ako ďalšie nepovolené prečerpanie, ktoré sa ďalej úročí. Tým sa v podstate nepovolené
prečerpanie dostáva do úrokovej špirály, v ktorom úrok rastie exponenciálnym radom. V neposlednomrade týmto spôsobom žalobca ako banka prenáša na klienta - majiteľa účtu svoju zodpovednosť za
zavinené chybné zúčtovanie, ktoré je podľa § 711 ods. 2 Obch. zák. povinná opraviť. Majiteľ účtu je
totiž v dôsledku nepovoleného prečerpania vzniknutého opravou chybného zúčtovania platiť úrok, ako

keby išlo o poskytnutie úveru, čo však on v danom prípade vôbec nezamýšľal. Už len na dôvažok treba
povedať,žeoddiel3.12všeobecnýchobchodnýchpodmienokvovýsledkuznemožňujemajiteľoviúčtuaj
kontrolu nad možnosťami svojho čerpania a výberu. Ak totiž žalobca ako banka má možnosť kedykoľvek
zaťažiť účet svojimi pohľadávkami aj bez toho, aby s tým majiteľ účtu vyslovil súhlas alebo aby o tom bol
vopred upozornený, nemá majiteľ účtu reálny prehľad o zostatku na svojom účte. Tak sa môže stať, že

aj keď majiteľ kontroluje svoje platby kartou alebo výbery, môže sa ocitnúť v nepovolenom prečerpaní
len preto, že medzičasom banka na ťarchu jeho účtu zaúčtovala určitú svoju pohľadávku z úplne iného
právneho vzťahu.

11. Na základe uvedeného treba dospieť k názoru, že ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných
obchodných podmienok žalobcu účinných od 1. júla 2016 je ustanovením, ktoré spôsobuje značnú

nerovnováhu v právach a povinnostiach strán v neprospech spotrebiteľa - majiteľa účtu. V dôsledku toho
ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a ods. 4 písm. i) Občianskeho zákonníka. Jej
obsiahnutie vo všeobecných obchodných podmienkach už bez ďalšieho vylučuje, aby ju bolo možné
považovať za individuálne dojednanú. Súd pri tomto závere síce zohľadnil (§ 53 ods. 10 Obč. zák.)
určitú osobitnú povahu zmluvy o bežnom účte, pri ktorom zákon umožňuje niektoré nároky uspokojovať

priamo z prostriedkov tohto účtu (§ 711 ods. 1 Obč. zák.) a tiež určité technické problémy, kedy banka
napr. nemôže odoprieť platbu inej banke na tom základe, že majiteľ účtu použil platobnú kartu (porov.
oddiel 5.10 všeobecných obchodných podmienok). V týchto prípadoch však ide o tzv. pravý úver, keďže
banka tretej osobe vyplatila prostriedky, a preto nemožno mať výhrady voči tomu, ak banka bude takýto
vzťah považovať za úver aj voči majiteľovi účtu. Ustanovenie oddielu 3.12 všeobecných obchodných

podmienok však ide podstatne ďalej - za hranicu toho, čo je akceptovateľné s prihliadnutím na tieto
osobitosti právneho vzťahu z bežného účtu. Zo všetkých týchto dôvodov tak súd dospel k záveru, že
uvedené ustanovenie je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, v dôsledku čoho je neplatné (§ 53 ods. 5
Obč. zák.). Žalobca tak nemôže z tohto ustanovenia uplatňovať žiadne práva, najmä nemôže uplatňovať
právo na 28 % úrok z nepovoleného prečerpania, ani právo na zmluvné pokuty pri nepovolenom

prečerpaní resp. za výzvu na jeho splatenie v sume 15 € resp. 30 € upravené v sadzobníku, ktoré
žalovanému na účte vyúčtoval.

12. Na základe uvedeného tak žalobcovi možno priznať len nárok na jednotlivé nároky, ktoré vstúpili
do ním vyčísleného nepovoleného prečerpania, teda nárok na poplatok za vedenie účtu (ako odplata

za poskytnutú službu vedenia bežného účtu), ako aj príplatok za vedenie účtu postihnutého exekúciou.
Tieto poplatky mu patrili počas 22 mesiacov, teda v celkovej výške 22 x 8,90 + 5 = 200,80 €, no treba ich
znížiť o posledné kladné saldo účtu 4,10 €, ktorým bola časť týchto nárokov uhradená. Po takejto úprave
tak konečné saldo bežného účtu (tvorené len takými pohľadávkami žalobcu a v takej výške, v akej by
si ich beztak mohol uplatňovať aj z iných dôvodov, bez akéhokoľvek navýšenia), na ktorého zaplatenie

môže byť žalovaný zaviazaný, je 196,70 €.

13. Omeškaním so splatením týchto nárokov by žalobcovi síce vznikalo právo na úrok z omeškania (už
cit. § 369 ods. 1 Obch. zák. v spojení s § 517 ods. 2 Obč. zák. a § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z.),
žalobca však nárok na úroky z omeškania neuplatňoval a súd nie je oprávnený priznať mu namiesto

uplatňovaného úroku úrok z omeškania. Tým by totiž súd neprípustne prekročil žalobný návrh žalobcu
(§ 216 ods. 1 C. s. p.). Okrem toho by však takéto priznanie zníženie úroku z omeškania namiesto
úroku založeného na neprijateľnej zmluvnej podmienke odporovala aj zásade efektivity európskeho
práva, pretože by bránilo efektívnemu presadeniu cieľa sledovaného smernicou 93/13/EHS o nekalých
podmienkach v spotrebiteľských zmluvách (pozri rozsudok Súdneho dvora EÚ z 22. januára 2015 v

spojených veciach C-482/13, Unicaja Banco, a C-484, 485 a 487/13, Caxabank).

14. Vzhľadom na to súd žalobe vyhovel v časti o zaplatenie 196,70 € (výrok II), vo zvyšnej časti ju
zamietol (výrok III). V záujme žalovaného mu súd určil dlhšiu paričnú lehotu na vyrovnanie jeho záväzku
voči žalobcovi. Ustanovenie § 298 ods. 2 C. s. p. ďalej pre takýto prípad ukladá vysloviť neprijateľnosť

zmluvnej podmienky aj vo výroku rozsudku, čo sa vo výroku I aj stalo.

15. Prevažne úspešnému žalovanému súd podľa § 255 ods. 2 C. s. p. priznal aj nárok na náhradu
pomernej časti (196,70 : 153,33, t. j. 56 : 44 =) 12 % trov konania (výrok IV).Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu
písomne na podpísanom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je určené, spisovej

značky a označenia veci, ktorej sa týka, označení a podpise odvolateľa a uviesť tiež, v akom rozsahu
sa tento rozsudok napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie súdu považuje za nesprávne (odvolacie
dôvody, § 365 C. s. p.) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Ak žalovaný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť, môže žalobca podať návrh na vykonanie exekúcie.