Rozsudok Judgement was issued on Thursday, November 7, 2018

Súd: Okresný súd Komárno
Spisová značka: 4Cb/2/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117253338
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Ľudovít Majerčík

ECLI: ECLI:SK:OSKN:2018:6117253338.7

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Komárno, sudcom Mgr. Ľudovítom Majerčíkom, v právnej veci žalobcu : AGRON s.r.o.,

Jabloňová 735/3, Imeľ, IČO: 36 555 142, v konaní zast. advokátkou Mgr. Danielou Oravczovou, Nám. M.
R. Štefánika 6, Komárno, proti žalovanému : Poľovnícke združenie Ďulov Dvor, Pri železnici 7, Komárno-
Ďulov Dvor, IČO: 35 594 772, v konaní zast. Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o.,
Podzámska 32, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 o zapl. X.XXX.- eur s prísl.

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca podal na Okresný súd Banská Bystrica prostredníctvom svojej advokátky dňa 29.11.2017

žalobu, v ktorej žiadal, aby súd vydal v rámci upomínacieho konania platobný rozkaz, ktorým by zaviazal
žalovaného označeného v žalobe na zaplatenie istiny v sume 3.033.- eur s príslušenstvom. V žalobe
si žalobca uplatnil voči žalovanému nárok na náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi na
porastekukuricetým,žeakoužívateľpoľovnéhorevíruzanedbalsvojepovinnostihospodáriťvpoľovnom
revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú
a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. V dôsledku toho, že
tomu tak nebolo došlo k poškodeniu porastu kukurice žalobcu diviačou zverou a k výpadku produkcie

kukurice. V dôvodoch žalobca poukázal na to, že žalobca žalovanému zaslal faktúru č. XXXXXXX,
zo dňa 23.10.2017, na sumu 3.033.- eur so splatnosťou dňa 6.11.2017. Následne žalobca zaslal
prostredníctvom svojej advokátky „Výzvu na nahradenie škody na poraste kukurice spôsobenej diviačou
zverou vyčíslenej v sume 3.033,- Eur s prísl.“ zo dňa 10.11.2017 (ďalej len „prvá výzva“), ktorú žalovaný
prevzal dňa 13.11.2017, bez odpovede, pričom napriek tomu k náhrade škody nedošlo. Výzvu žalobca
zopakoval dňa 23.10.2017 (ďalej len „druhá výzva“), kedy zaslal opätovne aj faktúru č. XXXXXXX,
zo dňa 23.10.2017. V prvej výzve, ako aj v druhej výzve žalobca žiadal náhradu škody spôsobenej

na poraste kukurice diviačou zverou na pozemku, ktorý má žalobca v nájme pre poľnohospodárske
účely, a to parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX orná pôda
(mimozastavanéhoúzemiaobce)zapísanejOkresnýmúradomKomárno,katastrálnymodboromnaliste
vlastníctva č. XXXX obec a katastrálne územie Komárno. Tejto výzve predchádzalo ešte oznámenie zo
dňa 10.8.2017, v ktorej žalobca uviedol, že pri prehliadke porastu kukurice vykonanej dňa 2.8.2017 bola
zistená hrozba vzniku škôd vyvolaná evidentnou prítomnosťou nežiaducej diviačej zveri v množstve, z
ktorého bolo možné predpokladať vznik škody, za účelom minimalizácie ktorej v čase po sejbe kukurice

spoločnosť (žalobca) vykonávala jej stráženie ako aj odlákavacie kŕmenie. Listom zo dňa 10.8.2017
došlo prvý krát k uplatneniu nároku na náhrady škody, ktorú bolo možné vyčísliť až tesne pred zberom
plodiny ako sa to neodkladne stalo a bolo to uplatnené výzvou zo dňa 23.10.2017. Výška škody bola
žalobcom vyčíslená v znaleckom posudku č. XX/XXXX znalca v odbore poľnohospodárstvo, odvetvieodhad hodnoty poľnohospodárskej pôdy, rastlinná produkcia (všeobecná aj špeciálna) Ing. Ernesta
Korcseka, ktorý ho vyhotovil na základe stavu tesne pred zberom a vykonanej obhliadky na mieste dňa
6.10.2017, ako aj rozsiahlej dôslednej fotodokumentácie zo dňa 18.7.2017 a zo dňa 5.10.2017 (z výšky).

Podľa názoru žalobcu aj znalec konštatoval, že škoda bola spôsobená diviačou zverou.

2.OkresnýsúdBanskáBystricavydalvrámciupomínaciehokonaniaplatobnýrozkazsp.zn.XXUp/XXX/
XXXX-X, dňa 8.12.2017, proti ktorému však žalovaná strana podala prostredníctvom svojho advokáta
odpor s odôvodnením. Okresný súd Banská Bystrica následne výzvou zo dňa 29.12.2017 vyzval

žalobcu, aby sa k podanému odporu vyjadril a uviedol, či navrhuje pokračovať v konaní na súde
príslušnom na prejednanie veci. V podaní zo dňa 18.1.2018 advokátka žalobcu predložila ďalšie dôkazy
s tým, že uviedla, že žalobca trvá na uplatnenom nároku a teda žiadala pokračovať v konaní. Okresný
súdBanskáBystricapostúpilvecOkresnémusúduKomárno,ktorémubolavecdoručenádňa26.1.2018,
ako súdu miestne príslušnému.

3. Súd podľa § 177 ods. 1 Civilného sporového poriadku (v rozsudku ďalej len „CSP“) nariadil na
prejednanie veci samej pojednávanie na termín dňa 11.4.2018 a následne na termíny dňa 26.9.2018 a
dňa 10.10.2018. Pojednávanie vedie súd tak, aby sa mohlo rozhodnúť spravidla na jedinom pojednávaní
s prihliadnutím na povahu konania a účel tohto zákona (§ 179 ods. 1 CSP). Nakoľko z hľadiska
vykonania dokazovania nebolo možné predniesť podstatné a rozhodujúce skutkové tvrdenia na jedinom

pojednávaní, súd odročil pojednávania postupom podľa § 180 ods. 4 CSP a vykonal dokazovanie na
troch pojednávaniach a to za prítomnosti strán konania, ktoré sa na pojednávanie riadne dostavili a vo
veci samej sa vyjadrili pred súdom.

4. Žalobca v žalobe, ako aj vo svojom procesnom útoku počas dokazovania, ako aj v záverečnej reči

pred súdom tvrdil, že žalovaný spôsobil žalobcovi škodu na výpadku produkcie kukurice, v dôsledku
poškodenia porastu kukurice diviačou zverou, na ním poľnohospodársky obhospodarovanom poli na
pozemku parcela č. XX XXX orná pôda o výmere XX,XX ha v katastrálnom území S.. Užívateľom
poľovného revíru v zmysle zákona č. 274/2009 Z.z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých
zákonov (ďalej len „zákon o poľovníctve“) je žalovaný, ktorý obhospodaruje poľovný revír a ktorého

zodpovednosť za túto škodu vyplýva z ustanovenia § 69 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve v spojení s
ustanovením§26ods.1písm.a)zákonaopoľovníctvetým,žeakoužívateľpoľovnéhorevíruzodpovedá
za škodu spôsobenú jeho nesprávnym užívaním, ktorým sa rozumie poľovnícke hospodárenie okrem
iného v rozpore s jeho povinnosťou dosiahnuť a udržať v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav
zveri, ktorá zodpovednosť je koncipovaná ako objektívna - bez ohľadu na zavinenie. V súvislosti so

svojimi tvrdeniami žalobca predložil súdu dôkazy o ktoré opiera svoje tvrdenia, najmä však listinné
dôkazy, ktorými podľa jeho názoru preukazuje včasnosť a dôvodnosť uplatneného nároku, ako aj
znalecký posudok, ktorým preukazuje najmä výšku spôsobenej škody. S poukazom na procesnú
obranu žalovaného žalobca ďalej uviedol, že naplnenie žiadneho z liberačných dôvodov uvedených v
ustanovení § 69 ods. 7 zákona o poľovníctve žalovaný nepreukázal a samotná škoda presiahla hranicu

bagateľnej škody. V zmysle jej určenia znalcom na príslušnej parcele dosiahla v priemere úroveň cca 7,4
%. Žalobca vo svojom procesnom útoku poukázal aj na ustanovenie § 55 ods. 12 zákona o poľovníctve,
z ktorého vyplýva, že v poľovných oblastiach s chovom malej zveri, kde nie je diviak zaradený do
kvalitatívnej triedy ho možno loviť v dobe lovu bez schváleného plánu chovu a lovu, a to aj na spoločnej
poľovačke a na vnadisku, čo mal žalovaný vykonať, aby zabránil vzniku škody. Zároveň podľa § 65 ods.

3 písm. k) zákona o poľovníctve sa z usmernení príslušného ministerstva, ako ústredného orgánu štátnej
správy na úseku poľovníctva by sa nepovažoval takýto lov za nesprávny spôsob lovu. Žalobca bol teda
toho názoru, že intenzívnym lovom diviačej zveri by bol žalovaný určite zabránil vzniknutej škode. Na
druhej strane žalobca urobil aj primerané preventívne opatrenia, ktorých vykonanie preukazoval počas
dokazovania jednak listinnými dôkazmi, ako aj výpoveďami strán konania a svedka. Žalovaný podľa

názoru žalobcu počas dokazovania nepredložil dôkaz o tom, že odlákavacie kŕmenie nebolo žalobcom
vykonané správne. Argumenty žalovanej strany, použité v tomto smere, považuje iba za výhovorky t.j.
účelovú obranu žalovaného s cieľom vyhnúť sa zodpovednosti. Diviačia zver nebola v predmetnom revíri
zverou bonitovanou, v predmetnom poľovnom revíri bola zverou nežiaducou, preto sa tam nemala vôbec
nachádzať, za čo bol zodpovedný žalovaný.

Žalobca je preto toho názoru, že si škodu voči žalovanému uplatnil plne v súlade so zákonom o
poľovníctve, postupom podľa § 70 ods. 1 písm. a), ods. 2 zákona o poľovníctve, ktorého správnosť a
včasnosť preukázal počas dokazovania listinnými dôkazmi. K námietke nedodržania 15 dňovej lehoty
žalobcauviedol,ževdanomprípadeideolehotupodliehajúcuprocesnoprávnemupočítaniučasuapretonie je nevyhnutné doručenie podania žalovanému, ale len poštové odoslanie predmetného podania t.j.
jeho podanie orgánu, ktorý má povinnosť na doručenie predmetného podania.

5. Žalovaná strana v rámci svojej procesnej obrany v odpore, vo vyjadreniach počas dokazovania, ako
aj v záverečnej reči pred súdom uvádzala, že si svoje povinnosti, ktoré jej vyplývajú zo zákona splnila,
avšak naopak poukázala na konanie žalobcu, ktorý v rozpore s ustanovením § 25 zákona o poľovníctve
neprijal opatrenia na zamedzenie vzniku škôd. Predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu podľa
zákona o poľovníctve je splnenie viacerých kritérií. Podľa názoru žalovanej strany je v prvom rade

potrebné preukázať, že by užívateľ poľovného revíru t.j. žalovaný užíval revír v rozpore s ustanoveniami
§ 26 ods. 1 zákona o poľovníctve. Pokiaľ žalobca poukázal na porušenie § 26 ods. 1 písm. a) zákona
o poľovníctve, v zmysle tohto ustanovenia je užívateľ poľovného revíru povinný hospodáriť v poľovnom
revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú
a pohlavnú štruktúru jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav. Normované kmeňové stavy u
žalovaného sú určené len na srnčiu, zajačiu a bažantiu zver. Diviak nie je v kmeňovom stave žalovaného

a teda výlov zveri, ktorá nie je v revíri bonitovaná, ktorá nie je v kmeňovom stave, nepatrí medzi
povinnosti, ktoré by zakladali vznik zodpovednosti za škodu tak, ako to má na mysli ustanovenie § 26
zákona o poľovníctve. Bez ohľadu na uvedené, žalovaný trvá na tom, že neporušil žiadnu zo svojich
povinností a to ani vo vzťahu k výlovu nebonitovanej zveri, teda výlovu diviakov. Žalovaný vykonával
a vykonáva opatrenia na predchádzanie vzniku škôd, budoval posedy, používal mechanické, ako aj

zvukové zábrany. Realizáciu týchto opatrení v konaní preukazoval samotnými skutkovými tvrdeniami
žalovaného, ako aj vypočutého svedka.
Podľa názoru žalovanej strany podmienkou vzniku zodpovednosti za škodu je dodržanie zákonných
lehôt podľa ustanovenia § 70 zákona o poľovníctve. Žalovaná strana uviedla, že žalobcovi zanikol nárok
z dôvodu, že nenahlásil požadovanú výšku náhrady škody včas, keď sa v lehote do 15 dní po vykonaní

zberu takýto prejav vôle nedostal do dispozícií žalovaného. Lehota 15 dní je lehotou hmotnoprávnou,
nie je to lehota, ktorá by bola lehotou v správnom konaní, ale ide o lehotu v spore medzi dvoma
súkromnoprávnymi subjektmi.
Ďalším predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu je, že aj sám vlastník resp. nájomca poľovných
pozemkov je povinný urobiť primerané opatrenia na zabránenie vzniku škôd. Žalovaná strana bola toho

názoru, že žalobca takéto opatrenia v dostatočnej miere nevykonal. Jediné opatrenie, ktoré zrealizoval
bolo prikrmovanie zveri, ktoré však tým, že nebolo robené odborne malo skôr charakter prilákacieho
kŕmenia a nie odvádzacieho kŕmenia a je teda možné, že si žalobca vlastným konaním prilákal zver
na vlastné pozemky. Žalobca mal možnosť si pozemky aj oplotiť, ako to robia iní hospodári. Žalovaný
v neposlednom rade poukázal aj na to, že žalobca odmietol podpísať dohodu o minimalizácií škôd, čo

počas dokazovania nesporne sám potvrdil.
Žalovaná strana namietala aj výšku uplatnenej škody, pričom poukázala aj na závery znaleckého
posudku s tým, že v bode 2.1 znaleckého posudku, ktorý predložil žalobca sa uvádza, že škoda na
menšej ploche ako 14 ha je 2 % na poraste. V tomto smere žalovaný teda poukázal na § 69 ods. 7 písm.
d) zákona o poľovníctve, z ktorého vyplýva, že užívateľ poľovného revíru nie je povinný uhradiť škody

spôsobené zverou nepresahujúce 3 % očakávanej úrody.

6. Charakteristika procesného nároku bola vymedzená žalobcom v súlade s obsahom žaloby a jeho
procesným útokom ako nárok na náhradu škody, ktorú mal žalovaný spôsobiť žalobcovi na poraste
kukurice tým, že ako užívateľ poľovného revíru zanedbal svoje povinnosti hospodáriť v poľovnom revíri

tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú
a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav t.j. zodpovednosť
žalovaného právne zdôvodňuje porušením ustanovení § 69 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve v spojení
s ustanovením § 26 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve. Listinné dôkazy, ktoré podľa názoru žalobcu
skutkovo preukazovali žalobou uplatnený nárok, žalobca predložil počas dokazovania postupne s tým,

že ich všetky konkrétne rozviedol, opísal vo svojich procesných úkonoch resp. vyjadreniach. K týmto
dôkazom sa vo svojej procesnej obrane vyjadril žalovaný, ktorý taktiež postupne počas dokazovania
predložil súdu svoje listinné dôkazy konkrétne ich rozviedol, opísal vo svojich procesných podaniach a
vyjadreniach.

7. Súd pri právnom posúdení veci resp. hmotnoprávnom posúdení veci použil predovšetkým nižšie
citované zákonné ustanovenia a to v súlade aj s právnou argumentáciou oboch strán konania, ako aj
ustálenou rozhodovacou praxou súdov.Podľa§1ods.1Obchodnéhozákonníka(ďalejlen„ObZ“)tentozákonupravujepostaveniepodnikateľov,
obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa § 1 ods. 1 ObZ právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak

niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva.
Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet,
podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) je každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo
ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.

Podľa § 420 ods. 1 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.
Podľa § 442 ods. 1 OZ uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
Podľa § 2 písm. p) zákona č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov
(ďalej len „zákon o poľovníctve“) sa na účely tohto zákona rozumie poľovným revírom poľovný
pozemok alebo súbor súvislých poľovných pozemkov jedného alebo viacerých vlastníkov vymedzených
v rozhodnutí orgánu štátnej správy poľovníctva, v ktorom možno vykonávať právo poľovníctva; za

poľovný revír sa považuje aj samostatná zvernica a samostatná bažantnica.
Podľa § 2 písm. x) zákona o poľovníctve sa na účely tohto zákona rozumie užívateľom poľovného revíru
fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá vykonáva právo poľovníctva v poľovnom revíri.
Podľa § 26 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru je povinný zabezpečiť
celoročnú starostlivosť a ochranu zveri a poľovného revíru. Na ten účel najmä hospodáriť v poľovnom

revíri tak, aby dosiahol a udržiaval v poľovnom revíri normovaný kmeňový stav zveri, predpísanú vekovú
a pohlavnú štruktúru populácií jednotlivých druhov zveri a jej dobrý zdravotný stav.
Podľa § 69 ods. 1 zákona o poľovníctve užívateľ poľovného revíru zodpovedá za škodu spôsobenú
nesprávnym užívaním poľovného revíru. Za nesprávne užívanie poľovného revíru na účely tohto zákona
sa považuje poľovnícke hospodárenie, ktoré je v rozpore s § 26 ods. 1 písm. a), c), d), f), h), i), l) a m).

Podľa § 70 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve nárok na náhradu škody spôsobenej nesprávnym
užívaním poľovného revíru si uplatní poškodený u užívateľa poľovného revíru pri škodách na
poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a poľnohospodárskych porastoch do 15 dní odo
dňa, keď škodu zistil, do dvoch mesiacov odo dňa, keď škoda vznikla,
Podľa § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve súčasne s uplatnením nároku na náhradu škody nesprávnym

užívaním poľovného revíru uvedie poškodený výšku škody. Ak poškodený vlastník alebo nájomca
poľovných pozemkov v lehotách uvedených v odseku 1 vznik škody nenahlási a súčasne nenahlási
požadovanú výšku náhrady a neuvedie opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených
zverou, jeho nárok na náhradu škody zaniká. Ak bola škoda spôsobená na poľnohospodárskych
plodinách a poľnohospodárskych porastoch a jej rozsah sa dá zistiť len v čase zberu, poškodený uvedie

jej výšku do 15 dní po vykonaní zberu.

8. Z podanej žaloby teda vyplýva, že žalobca žiadal, aby mu žalovaný uhradil škodu, ktorú mu mal
spôsobiť v rozsahu, ktorú špecifikoval žalobou a svojimi vyjadreniami počas konania pred súdom.
Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti za škodu sú :

· porušenie právnej povinnosti - protiprávny úkon,
· vznik a existencia škody,
· príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou,
· zavinenie,
· a v obchodných veciach predvídateľnosť škody.

Z citovaného ustanovenia § 415 OZ je zrejmé, že každý je povinný počínať si tak, aby v dôsledku
jeho konania nedochádzalo ku škodám na zdraví, majetku, prírode a životnom prostredí. Uvedená
povinnosť sa vzťahuje všeobecne na všetkých účastníkov občianskoprávnych vzťahov t.j. pred súdom
strán konania a má formu generálnej prevencie. Rovnako s prihliadnutím na vyššie citované ustanovenie
§ 1 ods. 2 druhá veta ObZ možno skonštatovať, že uvedená generálna prevencia sa vzťahuje všeobecne

i na účastníkov obchodnoprávnych vzťahov t.j. pred súdom strán konania.
Pokiaľ dôjde k porušeniu povinnosti predchádzať vzniku škody, vzniká zodpovednosť za škodu
spôsobenú takýmto porušením, pričom dôležitá je práve príčinná súvislosť medzi porušením povinnosti
a vzniknutou škodou. V zmysle citovaného ustanovenia § 420 OZ každý zodpovedá za škodu, ktorú
spôsobil porušením právnej povinnosti. Za škodu však nie je zodpovedný ten, kto ju spôsobil, keď

odvracal priamo hroziace nebezpečenstvo, ktoré sám nevyvolal, ak sa za daných okolností nedalo
odvrátiť iným spôsobom. Spôsobený následok nesmie byť rovnako závažný alebo ešte závažnejší ako
ten, ktorý hrozil. Takisto nezodpovedá za škodu ten, kto ju spôsobil v nutnej obrane proti hroziacemu
alebo trvajúcemu útoku.Na vznik práva na náhradu škody musia byť splnené podmienky vyplývajúce z tzv. príčinnej súvislosti
(kauzálneho nexusu) medzi porušením povinnosti a vzniknutou škodou. Uvedené tvrdenie skonštatoval
aj L. súd Slovenskej republiky (ďalej len „Ústavný súd SR") v náleze pod sp. zn. I ÚS XXX/XX zo dňa

1. marca XXXX, podľa ktorého je základnou podmienkou vzniku zodpovednostného vzťahu príčinná
súvislosť medzi konaním (opomenutím) škodcu a vzniknutou škodou u poškodeného, ktorá musí byť
predvídateľná. Uvedené je explicitne vyjadrené aj v normatívnom texte Obchodného zákonníka, ktorý
uvádza,žektoporušísvojupovinnosťzozáväzkovéhovzťahu,jepovinnýnahradiťškodutýmspôsobenú
druhej strane.

Predpokladom na úspešné uplatnenie nároku na náhradu škody je teda preukázanie porušenia právnej
povinnosti, vzniku škody a príčinnej súvislosti medzi konaním alebo opomenutím (porušenie právnej
povinnosti) a následkom (vzniknutou škodou). Vzniknutá škoda v podobe skutočnej škody alebo ušlého
zisku musí byť spôsobená bez pochybností práve porušením právnej povinnosti. Škoda ani porušenie
právnej povinnosti ešte nezakladajú zodpovednosť za škodu a tomu korelujúce právo na jej náhradu.
Príčinná súvislosť musí byť nielen tvrdená (domnelá), ale musí byť bezpečne preukázaná, pričom

povinnosť tvrdenia, bremeno tvrdenia, dôkazná povinnosť a dôkazné bremeno, týkajúce sa príčinnej
súvislosti v civilnom procese, zaťažuje v zásade tú stranu konania, ktorej tvrdenie má byť preukázané,
teda poškodeného. Vzťah medzi príčinou a jej následkom musí byť pritom bezpečne preukázaný a
bezprostredný.

9. V súdom prejednávanej veci ide o žalobcom uplatnený nárok na náhradu škody podľa zákona o
poľovníctve, pričom s poukazom na kogentné ustanovenia tohto špeciálneho zákona, súd v zmysle jeho
ustanovení prednostne pristúpil k posúdeniu plynutia prekluzívnych lehôt a tým k posúdeniu splnenia
podmienok podľa § 70 ods. 1 a 2 zákona o poľovníctve, pretože na preklúziu je povinný prihliadať „ex
offo“ (zo zákona). V tejto súvislosti súd ďalej uvádza, že napriek tomu, že súd má zo zákona povinnosť

riešiť otázku preklúzie, túto skutočnosť žalovaná strana vo svojej obrane namietala taktiež. Nakoľko
zákonom stanovené prekluzívne lehoty majú teda kogentnú povahu, preto ich nemožno predĺžiť (ani
prípadnou dohodou), preto ak nastane preklúzia nároku, súd sa po márnom uplynutí prekluzívnej lehoty
nemôže zaoberať posúdením dôvodnosti uplatneného nároku.

10. Pri svojom rozhodovaní o dôvodnosti podanej žaloby teda súd v prvom rade posudzoval otázku
preklúzie, s prihliadnutím na skutkové a právne argumenty uvedené stranou žalobcu v procesnom útoku
a žalovanou stranou v procesnej obrane. Podľa názoru súdu v procesnej obrane žalovanej strany sú
uvedené také silné argumenty, podložené aj dôkazmi, ktoré je možné v tomto spore považovať za
dôvodné a správne, teda za také, ktoré sú v súlade s právnymi názormi a argumentmi uvedenými v

rozhodnutiach súdov t.j. sú v súlade s rozhodovacou praxou (L. súd SR a K. súd SR).
Preklúzia je zánik práva neuplatnením v zákonom stanovenom čase, ktorý nastáva len v zákonom
stanovených prípadoch. Na preklúziu prihliada súd ex offo (teda aj bez námietky) a plnenie
prekludovaného nároku zakladá bezdôvodné obohatenie.
Je nutné uviesť, že náhrada škody v zmysle zákona o poľovníctve predstavuje prípad osobitnej

zodpovednosti za škodu, pričom zákon o poľovníctve je „lex specialis“ vo vzťahu k Občianskemu
zákonníku, ako aj Obchodnému zákonníku. Zákon o poľovníctve v ustanoveniach § 69 a § 70
ustanovuje subjekt zodpovedný za náhradu škody, subjekt oprávnený domáhať sa škody, ako aj
podmienky vzniku zodpovednosti za škodu a osobitné predpoklady pre uplatnenie tohto nároku, ako
aj liberačné dôvody. V prípade, ak zákon o poľovníctve neupravuje niektorú otázku, subsidiárne sa

použijú všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka o zodpovednosti za škodu. Zodpovednosť
užívateľa poľovného revíru za škodu na poľnohospodárskych pozemkoch, poľných plodinách a
poľnohospodárskychporastoch,jepodľazákonaopoľovníctveustanovenáakoobjektívna,čoznamená,
že užívateľ poľovného revíru za vzniknutú škodu by zodpovedal bez ohľadu na jeho zavinenie, teda aj
vtedy, keď svojím konaním alebo opomenutím škodu nezavinil tak ako je to uvedené v § 69 zákona

o poľovníctve. Užívateľ poľovného revíru je teda povinný uhradiť škodu, ktorá bola v poľovnom revíri
spôsobená výkonom práva poľovníctva na poľovných pozemkoch alebo na poľných plodinách, ktorú
spôsobila zver, ktorej chov a lov bol v poľovnom revíri plánovaný alebo ktorej lov bol povolený.
Postup užívateľa poľovných pozemkov pri uplatňovaní náhrady škody voči užívateľovi poľovného revíru
upravuje citované ustanovenie § 70 ods. 1 a nasl. zákona o poľovníctve. Užívateľ poľovného pozemku je

povinný prijať opatrenia na zabránenie škody spôsobenej zverou pričom nesmie nimi zver zraňovať. Ak
užívateľ takéto opatrenia neprijme, znižuje sa náhrada škody podľa miery zavinenia. Rovnaké opatrenia
môže prijať užívateľ poľovného revíru.11. Súd v prejednávanej veci na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca škodu
na poľnohospodárskych plodinách (poraste kukurice) na pozemku, ktorý má žalobca v nájme pre
poľnohospodárske účely, a to parcelu registra „C“ evidovanú na katastrálnej mape parcelné číslo XXXXX

orná pôda (mimo zastavaného územia obce) zapísanej Okresným úradom S., katastrálnym odborom na
liste vlastníctva č. XXXX obec a katastrálne územie Komárno, ktorú mu mala spôsobiť pravdepodobne
diviačia zver, preukázateľne zistil najskôr dňa 2.8.2017 (č.l. 18 spisu) a rozsah škody, ako aj výšku škody
zistil definitívne najneskôr dňa 6.10.2017 podľa ohliadky pozemkov znalcom, ktorá slúžila k zisteniu
skutočného stavu, ako to vyplýva aj z predloženého znaleckého posudku (č.l. 21 spisu). Žalobca svoj

nárok odvodzuje od zodpovednosti žalovaného za správne užívanie poľovného revíru. Je nutné potvrdiť,
že nárok na náhradu škody si žalobca uplatnil správne u žalovaného, ako u subjektu, ktorý je užívateľom
poľovného revíru a to listom zo dňa 10.8.2017, v zmysle § 70 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve.
Zároveň uviedol aj opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou.
Obligatórnympredpokladomsprávnehoamožnéhouplatnenianárokunanáhraduškodyupoškodeného
v zmysle § § 70 ods. 1 písm. a) zákona o poľovníctve je však aj určenie momentu „keď škodu zistil“,

alebo „kedy škoda vznikla“.
Z predmetného uplatnenia nároku na náhradu škody (č.l. 18 spisu) je teda zrejmé kedy žalobca škodu
zistil, avšak nie je zrejmé, kedy mala byť škoda presne spôsobená t.j. kedy vznikla. Z uvedeného dokladu
teda možno dedukovať, že škoda mohla vzniknúť najneskôr dňa 2.8.2017 (prehliadka porastu kukurice
žalobcom),čozrejmeajžalobcapovažovalzatermínvznikuškody,nakoľkoztohopotomvychádzalajpri

svojich ďalších postupoch súvisiacich s určením výšky a rozsahu škody, ako aj pri svojich prednesoch v
rámcidokazovaniapredsúdom,pretožeinétermínyužpredpodanímžalobynasúdužneoznačil.Inýčas
vzniku škody totiž žalobca žalovanému neoznámil v žiadnom oznámení, či liste t.j. v žiadnej výzve, ktorú
by bolo možné považovať za uplatnenie nároku na náhradu škody. Nakoľko v čase uplatnenia nároku
na náhradu škody v liste zo dňa 10.8.2017 nemohlo dôjsť ku konečnému ustáleniu rozsahu a výšky

škody, zo zákona vyplýva, že žalobcovi začala plynúť dvojmesačná objektívna prekluzívna lehota „odo
dňa, keď škoda vznikla“, v ktorej bolo nutné zo strany žalobcu splniť podmienky uvedené v ustanovení
§ 70 ods. 2 posledná veta zákona o poľovníctve aby bol neskôr v prípadnom spore úspešný. Žalobca
teda ak škoda vznikla dňa 2.8.2017 mal výšku škody ustáliť, teda určiť najneskôr do 2.10.2017 (§ 122
ods. 1 a nasl. OZ). To však žalobca neurobil a v rámci dokazovania ani nepreukázal, že by tak bol

zákonným spôsobom urobil. V liste označenom ako „Vyčíslenie sumy na náhradu škody spôsobenej na
porastoch kukurice diviačou zverou“, zo dňa 23.10.2017, žalobca síce odkazuje na znalecký posudok
zo dňa 23.10.2018, ako aj na uplatnenie nároku na náhradu škody listom zo dňa 8.10.2017, zároveň
predkladá žalovanému aj faktúru so splatnosťou dňa 6.11.2017, ale ide tu o dosť zmätočné uplatnenie
(?) alebo vyčíslenie výšky škody (?), pretože sa v ňom opätovne neuvádza čas kedy škoda vznikla

resp. uvádza sa opätovne iba termín „prehliadka porastu kukurice“, vykonaná dňa 2.8.2017. Z toho
opätovne vyplýva, že dvojmesačná prekluzívna lehota určená v ustanovení § 70 ods. 1 písm. a) zákona
o poľovníctve a § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve nebola žalobcom dodržaná. Dokonca ani vo výzve
na nahradenie škody na poraste kukurice spôsobenej diviačou zverou vyčíslenej v sume 3.033.- eur s
prísl. zo dňa 10.10.2017 (č.l. 15 a 16 spisu) nie je definovaný iný dátum uplatnenia nároku na náhradu

škody, alebo iný nárok než ten, ktorý bol uplatnený od 2.8.2017. Žalovaná strana na pojednávaní dňa
11.4.2018 opätovne dôvodne namietala, že : „... nie je jednoznačne preukázané, kedy škoda vznikla ...“,
ako aj to, že : „... diviačia zver sa na pozemkoch nachádzala aj v takých dátumoch, za ktoré nárok
na náhradu škody uplatnený nebol a zákonná lehota už uplynula.“ (č.l. 111 spisu). V tomto smere je
relevantné aj právne vyjadrenie žalovanej strany, že : „... malo dôjsť k dvom úkonom, t.j. k uplatneniu

nároku a následne hneď aj k vyčísleniu škody. Takto to predpokladá aj zákon. Ak však vyčíslenie nie
je okamžite možné, čo je situácia tvrdená žalobcom bol povinný škodu vyčísliť do 15 dní po vykonaní
zberu. Takýto prejav vôle však žalovanému doručený nebol v zákonnej 15 dňovej lehote.“
Žalobca pri uplatnení nároku na náhradu škody teda nedodržal zákonom upravený postup vyplývajúci
z ustanovenia § 70 ods. 2 zákona o poľovníctve, podľa ktorého musia byť pre také uplatnenie, ako aj

vyčíslenie výšky škody kumulatívne splnené všetky predpoklady : po 1.) uplatnenie nároku na náhradu
škody v lehotách uvedených v § 70 ods. 1 zákona o poľovníctve, po 2.) súčasné nahlásenie požadovanej
výšky náhrady škody (ak ju zistil § 70 ods. 1 a ak ju vedel zistiť iba v čase zberu § 70 ods. 2) a po
3.) uvedenie opatrení, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou. Zákon o poľovníctve pri
uplatnení náhrady škody vyžaduje určitú perfektnosť tejto výzvy na náhradu škody, resp. jej nahlásenia

(poškodený si ju má uplatniť u užívateľa poľovného revíru v stanovenej lehote a súčasne s uplatnením
škody má uviesť jej výšku a opatrenia, ktoré vykonal na zabránenie škôd spôsobených zverou), pri
nenaplnení ktorých nárok poškodeného na náhradu škody zaniká. S poukazom na uvedené zistenia
súdu, ako aj všetky relevantné skutočnosti, nárok žalobcu na náhradu škody zanikol z dôvodu preklúziepráva a súd žalobu ako nedôvodnú zamietol bez ďalšieho skúmania žalobcom tvrdeného porušovania
právnych povinností žalovanou stranou podľa § 26 a nasl. zákona o poľovníctve nesprávnym užívaním
poľovného revíru.

12. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
Podľa § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.
Zásada úspechu v spore sa premieta v ustanovení § 255 CSP ako esenciálne kritérium priznania

náhrady trov konania. Úspech vo veci súd skúma vždy čo do právneho základu veci a čo do výšky
priznaného nároku. Zásada úspechu vo veci (zásada zodpovednosti za výsledok sporu) sa uplatní tak,
že neúspešná strana sporu je povinná nahradiť v spore úspešnej strane trovy konania, ktoré úspešnej
strane vznikli. Nakoľko mal žalovaný vo veci plný úspech proti žalobcovi, súd mu priznal náhradu trov
konaniavovýške100%,čímrozhodolonárokunanáhradutrovkonaniaatospoukazomnaustanovenie
§ 262 ods. 1 CSP v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa
konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 262 ods. 2 CSP).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia, cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Nitre.

Odvolanie musí obsahovať náležitosti podľa § 363 a nasl. CSP.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,
oprávnený môže podať návrh na výkon exekúcie podľa osobitného zákona.
Podľa § 363 CSP v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 ods. 1 CSP) uvedie,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie

považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 CSP rozsah v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty
na podanie odvolania.
Podľa § 365 ods. 1 CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 365 ods. 2 CSP odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že

právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa § 365 ods. 3 CSP odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do
uplynutia lehoty na podanie odvolania.