Uznesenie ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Thursday, February 5, 2020

Súd: Okresný súd Zvolen
Spisová značka: 13Csp/2/2020

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6720200226
Dátum vydania rozhodnutia: 05. 02. 2020

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Lehotský
ECLI: ECLI:SK:OSZV:2020:6720200226.1

Uznesenie

Okresný súd Zvolen v právnej veci žalobcu V. B., Z.. XX.XX.XXXX, B. V. I. - F., U. Q. XX, zast. JUDr.
Petrom Vachanom, advokátom, Advokátska kancelária so sídlom v Žiline, Pavla Mudroňa 1191/5, proti
žalovanému BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, reg. č.: 542 097 902 RCS Paris, so sídlom
Boulevard Haussmann 1, 750 09 Paríž, Francúzska republika, konajúca na území Slovenskej republiky
prostredníctvom BNP PARIBAS PERSONAL FINANCE SA, pobočka zahraničnej banky, IČO: 47 258

713, so sídlom v Bratislave, Karadžičova 2, o nariadenie neodkladného opatrenia, takto

r o z h o d o l :

Súd n a r i a ď u j e toto neodkladné opatrenie:
Žalovaný je p o v i n n ý:
- zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.09.2014, ktorou mala byť
zabezpečenápohľadávkazozmluvyospotrebiteľskomúvereazmluvyorevolvingovomspotrebiteľskom
úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42702187630007

zo dňa 19.09.2014 a
- vykonať v lehote do 7 dní od doručenia tohto uznesenia oznámenie zamestnávateľovi žalobcu -
spoločnosti TRUCKWAY s.r.o., Mzdové oddelenie, Dunajská 1, 811 08 Bratislava, aby upustil od
vykonávania zrážok zo mzdy žalobcu.

Žalovaný je povinný nahradiťžalobcovitrovykonaniavrozsahu100%,dotrochdníodprávoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania.

Súd p o u č u j e žalovaného ako stranu, ktorej sa týmto neodkladným opatrením ukladá povinnosť,
že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnymi následkami bude vedenie sporového konania
v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Stranami sporu vo veci samej budú

tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska uplatniteľného hmotného
práva a predmetom konania môže byť uplatnenie nárokov veriteľa zo zmluvy o spotrebiteľskom úvere a
zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty a rámcovej zmluvy o poskytovaní
platobných služieb č. 42702187630007 zo dňa 19.09.2014, ale aj navrátenie veci do pôvodného
stavu alebo uplatnenie nárokov na náhradu škody alebo uplatnenie inej ujmy spôsobenej výkonom
neodkladného opatrenia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca doručil tunajšiemu súdu dňa 20.01.2020 návrh na nariadenie neodkladného opatrenia,
ktorý odôvodnil tým, že medzi žalobcom a žalovaným došlo dňa 19.09.2014 k uzavretiu zmluvy o
poskytnutí spotrebiteľského úveru, ktorú žalovaný eviduje vo svojej databáze pod č. 42702187630007.
Na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej z uvedenej zmluvy o poskytnutí úveru bola uzatvorená dohoda
o zrážkach zo mzdy, podpísaná žalobcom dňa 19.09.2014. V danom prípade ide o spotrebiteľský
právny vzťah pre ktoré je typické, že návrh zmlúv býva predtlačený na formulároch s tým, že fyzická

osoba - spotrebiteľ nemá možnosť dosiahnuť zmenu v návrhu zmluvy, nemôže vyjednávať a môže
tento návrh buď prijať alebo neprijať a zmluvu neuzavrieť. Dohoda o zrážkach zo mzdy nebolaindividuálne dojednaná a spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach
zmluvných strán. Inštitút dohody o zrážkach zo mzdy umožňuje obísť dôležitý prvok unijného práva,
a to ex offo súdnu kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú nerovnováhu v právach a

povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľovi je nevyhnutné poskytnúť ochranu, najmä ak
existuje nebezpečenstvo, že sa v euronekonformnom procese zrážok zo mzdy, na základe dohody o
zrážkach zo mzdy, zabezpečuje a umožňuje uhradiť plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok
bez súdnej kontroly, na ktorú skutočnosť musí brať súd ohľad (rozsudok C-106/77 Simmenthal).
Formulácia Dohody o zrážkach zo mzdy sa dostala objektívne do rozporu s požiadavkou na poctivý

obchodný styk a čestnú obchodnú prax. Zákonodarca priznal takémuto konaniu nielen rozpor s
imperatívom dobrých mravov, ale priamo so zákonom. Nič nebráni judikovať dohodu ako neplatnú
(§ 53 ods.5 OZ), hoci má základ v znení zákona. Dôležité sú okolnosti jej zakotvenia v zmluve a
význam ostatných zmluvných podmienok (Bez toho, aby boli dotknuté ustanovenia článku 7, nekalosť
zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva
uzatvorená a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy, v dobe uzatvorenia zmluvy a na

všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí; čl. 4 smernice Rady 93/13 ES
o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách). Na zdôraznenie správnosti tohto
záveru žalobca poukazuje na znenie písomných pripomienok Európskej komisie vo veci C-30/12, V.J.
F./POHOTOVOSŤ, s.r.o.: „Článok 6 smernice Rady 93/13/EHS z 5.4.1993 o nekalých podmienkach
v spotrebiteľských zmluvách sa má vo svetle efektivity vykladať v tom zmysle, že bráni uplatňovaniu

takej vnútroštátnej právnej úprave, ktorá neumožňuje vnútroštátnemu súdu preskúmať aj bez návrhu
nekalosť zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere zabezpečenej dohodou o zrážkach
zo mzdy, alebo neumožňuje v tejto súvislosti vnútroštátneho súdu vydať predbežné opatrenie za účelom
pozastavenia vykonávania zrážok z dlžníkovej mzdy.“ Žalobca si dovoľuje poukázať aj na závery
Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách a nekalých obchodných praktík

predávajúcich zriadenej pri Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky, zo dňa 21.01.2011 pod č.
8636/2010- 110.98,113,179, ktorými v bode 9 Komisia dospela k záveru, že dohoda o zrážkach zo
mzdy uzatvorená podľa § 551 Občianskeho zákonníka je zmluvnou podmienkou spôsobujúcou hrubú
nerovnováhuvprávachapovinnostiachvneprospechspotrebiteľaajevrozporesust.§53Občianskeho
zákonníka, keďže spotrebiteľ je už v čase vzniku právneho vzťahu nútený uzatvoriť dohodu o zrážkach

zo mzdy. Výkon zrážok zo mzdy je pritom súkromným procesom, ktorý nepodlieha nijakej autorizácií a
verifikácii primeranosti a spotrebiteľ môže byť vystavený neprimeranému konaniu zo strany dodávateľa.
Z uvedeného dôvodu ide preto o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ako bolo vyššie uvedené ide o
formulárový typ dohody, ktorý žalobca nemal možnosť ovplyvniť, takáto dohoda o zrážkach zo mzdy
nebola individuálne dojednaná. Dohoda o zrážkach zo mzdy predstavuje podľa žalobcu neprijateľnú

zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 1 a 5 Občianskeho zákonníka. Spotrebiteľ sa v porovnaní s
predajcom alebo dodávateľom nachádza v znevýhodnenom postavení pokiaľ ide o vyjednávaciu silu,
ako aj úroveň informovanosti a táto situácia ho vedie k pristúpeniu na podmienky pripravené vopred
predajcom bez toho, aby mohol ovplyvniť ich obsah. Pri uzatváraní tejto dohody spotrebiteľ musí
mať vedomosť, pohľadávku akého druhu a v akej výške dohoda o zrážkach zo mzdy zabezpečuje.

V opačnom prípade sa vystavuje tomu, že veriteľ vymôže celú pohľadávku, prostredníctvom zrážok z
dlžníkovej mzdy, ktorú by spotrebiteľ nebol povinný zaplatiť pri obligatórnom prieskume neprijateľných
zmluvných podmienok v zmluve o spotrebiteľskom úvere. Ide o neprimerané zvýhodnenie veriteľa v
neprospech spotrebiteľa, umožňujúce vymôcť pohľadávku vo výške, ktorá mu neprináleží. Dohoda
o zrážkach zo mzdy je neplatný právny úkon nakoľko nebola individuálne dojednaná a jej uzavretie

spôsobuje hrubú nerovnováhu vo vzájomných právach a povinnostiach zmluvných strán. Dohoda o
zrážkach zo mzdy je dvojstranný právny úkon a na jej platnosť a záväznosť sa vyžaduje, aby obsahovala
podpisy oboch zmluvných strán. Dohoda o zrážkach zo mzdy v podobe, v akej bola predložená
zamestnávateľovi žalobcu je neplatný právny úkon, nakoľko obsahuje iba podpis žalobcu a spoludlžníka.
Dohoda o zrážkach zo mzdy je iba všeobecný formulár, ktorý neobsahuje číslo úverovej zmluvy, výšku

pohľadávky, výšku mesačnej splátky a preto je táto dohoda o zrážkach zo mzdy v zmysle § 37 ods.
1 absolútne neplatný právny úkon. Vykonávanie zrážok zo mzdy na základe dohody o zrážkach zo
mzdy je v rozpore so zákonom aj z nasledovných dôvodov. Zmluva o spotrebiteľskom úveru zo dňa
19.09.2014 je pre absenciu obligatórnych náležitostí v zmysle § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
o spotrebiteľských úveroch bezúročná a bez poplatkov z nasledovných dôvodov. Zmluva obsahuje

nesprávnu výšku celkovej čiastky spojenej so zaplatením úveru vo výške 49 143,60 Eur, pretože súčin
mesačnej splátky a počtu splátok, teda 438,16 x 120 = 52 579,20 Eur. Nesprávny údaj o celkovej
čiastke spojenej so zaplatením úveru, ktorý bol použitý pri výpočte RPMN má za následok nesprávny
údaj o RPMN. Z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolopodmienkou pre získanie spotrebiteľského úveru, lebo v uvedenej mesačnej splátke vo výške 438,16
EUR je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v
percentuálnej výške 6,99 % . Z toho dôvodu mal byť poplatok za poistenie zahrnutý do celových

nákladov úveru. Uvedený právny názor potvrdzuje rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica zo dňa
12. 12. 2017 sp. zn. 13Co/376/2016: „Okresný súd rozhodol o povinnosti žalovanej vrátiť žalobcovi
peňažné prostriedky poskytnuté pri uzavretí zmluvy bez úrokov a poplatkov a svoje rozhodnutie založil
na zistení, že RPMN bola v spotrebiteľskej úverovej zmluve uvedená v nesprávnej výške v neprospech
spotrebiteľa. Okresný súd správne zistil, že dôvodom, prečo je úver bezúročný a bez poplatkov bola

tá skutočnosť, že do celkových nákladov spotrebiteľského úveru patria v zmysle § 2 písm. g) zák. č.
129/2010Z. z. náklady na poistné ako doplnkovú službu, ktorá súvisí so zmluvou o spotrebiteľskom
úvere. Pokiaľ bolo v zmluve dohodnuté aj platenie poistenia, malo byť zahrnuté do celkových nákladov
úveru a v tej súvislosti premietnuté do RPMN. Súd prvej inštancie správne uviedol, že RPMN bolo v
zmluvách uvedené v nesprávnej výške 16,08 % oproti 17,81 % v neprospech spotrebiteľa. Okresný súd
správne vychádzal z výšky splátky, ktorá bola uvedená v spotrebiteľskej úverovej zmluve vo výške 40,59

EUR. Žalobca síce v odvolaní tvrdil, že poistné bolo dobrovoľné a teda dobrovoľný bol aj poplatok za
poistenie, ale z obsahu zmluvy nevyplýva, že by poskytnutie poistenia ako doplnkovej služby nebolo
podmienkouprezískaniespotrebiteľskéhoúveru,lebovuvedenejmesačnejsplátkevovýške40,59EUR
je zahrnutý a skrytý aj poplatok za poistenie, ktorý bol v zmluve samostatne vyjadrený iba v percentuálnej
výške 3,33 % (č. l. 5 spisu). Z toho dôvodu považuje odvolací súd za správny záver, že poplatok za

poistenie mal byť zahrnutý do celkových nákladov úveru.“ Keďže zmluva o úvere je bezúročná a bez
poplatkov, žalovaný si dohodou o zrážkach zo mzdy zabezpečuje aj plnenie, na ktoré nemá nárok a
to zmluvný úrok a rôzne poplatky. Z uvedeného dôvodu je dohoda o zrážkach zo mzdy s poukazom
na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka neplatný právny úkon. Žalovaný pristúpil k vykonávaniu
zrážok zo mzdy listom zo dňa 20.12.2019 označeným ako „Žiadosť o vykonávanie zrážok zo mzdy“

prílohou, ktorého bola dohoda o zrážkach zo mzdy zo dňa 19.09.2014. Vyššie uvedený skutkový
a právny stav umožňuje siahnuť žalovanému na majetok žalobcu prostredníctvom zamestnávateľa
žalobcu na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. neplatného právneho úkonu. V súčasnej
dobe sú žalobcovi vykonávané zrážky zo mzdy na dôkaz čoho predkladá výplatnú pásku. Na základe
uvedeného žalobca navrhol, aby súd vydal neodkladné opatrenie, ktorý uloží žalovanému povinnosť

zdržať sa použitia Dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov zo dňa 19.09.2014, ktorá bola
uzatvorená na zabezpečenie pohľadávky vzniknutej zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru č.
42702187630007 zo dňa 19.09.2014, a vykonať oznámenie zamestnávateľovi žalobcu - TRUCKWAY
s.r.o., Mzdové oddelenie, Dunajská 1, 811 08 Bratislava, aby upustil od vykonávania zrážok zo mzdy,
poučí žalovaného, že na Okresný súd Zvolen môže podať proti žalobcovi žalobu o zaplatenie dlžných

splátok úveru zo zmluvy o poskytnutí spotrebiteľského úveru zo dňa 19.09.2014, ktorú žalovaný eviduje
vo svojej databáze pod č. 42702187630007, a uloží žalovanému povinnosť nahradiť žalobcovi trovy
konania. K návrhu priložil žalobca ako listinné dôkazy: kópiu žiadosti o vykonávanie zrážok zo mzdy
zo dňa 20.12.2019 adresovanú žalovaným zamestnávateľovi žalobcu - TRUCKWAY s.r.o., Mzdové
oddelenie, Dunajská 1, 811 08 Bratislava, ktorá bola zamestnávateľovi doručená dňa 27.12.2019, kópiu

zmluvyospotrebiteľskomúvereazmluvyorevolvingovomspotrebiteľskomúvereavydaníkreditnejkarty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb uzavretú medzi právnym predchodcom žalovaného
ako veriteľom a žalobcom ako dlžníkom a tiež ďalším spoludlžníkom zo dňa 19.09.2014 (ďalej aj ako
„zmluva o úvere“) a dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom
znení) zo dňa 19.09.2014.

2. Podľa § 324 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), pred začatím
konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

3. Podľa § 324 ods. 3 CSP, neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel

nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením.

4. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť
pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

5.Podľa§326ods.1CSP,vnávrhunanariadenieneodkladnéhoopatreniasapoprináležitostiachžaloby
podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy
pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcichdôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého
neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

6. Podľa § 326 ods. 2 CSP, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

7. Podľa § 328 ods. 1 CSP, ak súd nepostupoval podľa § 327, nariadi neodkladné opatrenie, ak sú
splnené podmienky podľa § 325 ods. 1, inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

8. Podľa § 329 ods. 1 veta prvá CSP, súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného
opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania.

9. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

10. Podľa § 330 ods. 2 CSP, ak to povaha veci pripúšťa, súd môže nariadiť neodkladné opatrenie,
ktorého obsah by bol totožný s výrokom vo veci samej.

11. Podľa § 325 ods. 2 písm. d) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo
vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

12. Podľa § 40 ods. 3 veta prvá zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov
(ďalej ako „OZ“), písomný právny úkon je platný, ak je podpísaný konajúcou osobou; ak právny úkon
robia viaceré osoby, nemusia byť ich podpisy na tej istej listine, ibaže právny predpis ustanovuje inak.

13. Podľa § 551 ods. 1 OZ, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi
veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri
výkone rozhodnutia.

14. Podľa § 5a ods. 1 písm. a) zákona č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona

Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení účinnom od 01.05.2014 (ďalej ako „zákon o
ochranespotrebiteľa“),neprípustnéjezabezpečenieuspokojeniapohľadávkyalebosplneniezáväzkuzo
spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov v prospech predávajúceho alebo
inej osoby,12cd) ibaže táto

dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny, spotrebiteľ bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia a
mal možnosť ju odmietnuť.

15. Základnou podmienkou pre nariadenie neodkladného opatrenia je potreba bezodkladnej úpravy
pomerov strán sporu. Z charakteru neodkladných opatrení vyplýva, že pred jeho nariadením súd nemusí

zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia, a pri ich zisťovaní
nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený pre dokazovanie. Je však nevyhnutné, aby boli
osvedčené aspoň základné skutočnosti hodnoverne osvedčujúce záver o dôvodnosti a trvaní nároku,
ktorému sa má poskytnúť neodkladná ochrana. Neodkladné opatrenie je neodkladným v tom zmysle, že
sa ním neprejudikujú práva strán sporu, ani tretích osôb, ale sa prostredníctvom neho poskytuje jednej

zo strán sporu dočasná, z časového hľadiska nevyhnutná ochrana. Súd neodkladné opatrenie nariadi,
ak sú osvedčené dôvody jeho nariadenia a ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán sporu.

16. Účelom rozhodnutia o nariadení neodkladného opatrenia nie je judikovať závery súdu vo veci samej,
avšak zo zákonnej úpravy neodkladného opatrenia vyplýva, že sa jedná o inštitút, ktorého základnou

funkciou je bezodkladne upraviť pomery strán, pričom nárok (prípadne právo) nemusí byť nepochybne
preukázaný, musí však byť osvedčený. Rozhodovanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia
teda nemožno stotožňovať s posudzovaním dôvodnosti žaloby vo veci samej. Je tiež zrejmé, že súd
pri rozhodovaní o ňom nezisťuje všetky skutočnosti, ktoré by musel zisťovať v prípade konečného
rozhodnutia vo veci samej. Súd sa obmedzí len na osvedčenie najzákladnejších skutočností, z ktorých

možno vyvodiť nutnosť bezodkladnej potreby úpravy pomerov, pričom tieto musia byť takého charakteru,
že ak by k bezodkladnej úprave pomerov nedošlo, mohlo by dôjsť k nezvrátiteľnému následku, alebo
stavu, ktorý by bol zvrátiteľný len s neprimeraným úsilím a nákladmi, resp. len s veľkými obtiažami.17. V prejednávanej veci sa žalobca návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia domáha toho, aby
súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa použitia dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov zo dňa
19.09.2014. Súd má za to, že žalobca osvedčil potrebu bezodkladnej úpravy pomerov strán. Listinným

dôkazom - žiadosťou o vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 20.12.2019, ktorá bola zamestnávateľovi
žalobcu doručená dňa 27.12.2019, preukázal, že sa na základe predmetnej dohody o zrážkach zo
mzdy sa žalovaný domáha, aby zamestnávateľ žalobcu vykonával zo mzdy žalobcu zrážky v prospech
pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere zo dňa 19.09.2014.

18. Pokiaľ ide o dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, žalobca súdu predložil
zmluvu o úvere, z ktorej mal súd osvedčené, že v predmetnej veci vznikol medzi stranami sporu
hmotnoprávny vzťah vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy.

19. Okrem toho však súdu predložil aj dohodu o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč.
zákonníka v platnom znení) zo dňa 19.09.2014. Z obsahu tejto „dohody“ o zrážkach zo mzdy a z iných

príjmov však vyplýva, že táto obsahuje len všeobecné údaje o právnom predchodcovi žalovaného,
neoznačuje ho ako zmluvnú stranu tejto dohody a ani neobsahuje podpis osoby oprávnenej konať
za právneho predchodcu žalovaného, pričom zároveň z materiálneho hľadiska nie je koncipovaná
ako dvojstranný právny úkon - dohoda medzi veriteľom a dlžníkom (dlžníkmi) o tom, že strany sa
dohodli na zabezpečení záväzku, resp. jeho plnení prostredníctvom dohody o zrážkach zo mzdy, ale

obsahuje len jednostranné vyhlásenie súhlasu dlžníka (dlžníkov) v znení, že „výslovne a neodvolateľne
súhlasia, aby im v prípade, že sa omeškajú so splácaním Úveru viac ako 1 mesiac. t.j. nezaplatia
minimálne dve po sebe nasledujúce splátky Úveru, uskutočňoval platca mzdy mesačné zrážky zo mzdy.
a to až do splatenia čerpaného Úveru v celom rozsahu vrátane príslušenstva, a aby zrazenú sumu
poukazoval na účet spoločnosti CETELEM SLOVENSKO a.s. Tento spôsob zabezpečenia sa vzťahuje

na záväzky vyplývajúce zo Zmluvy o spotrebiteľskom úvere, ktoré uzatvorili so spoločnosťou CETELEM
SLOVENSKO a.s. v rovnaký deň ako túto dohodu o zrážkach zo mzdy a iných príjmov“.

20. Na základe uvedeného možno konštatovať, že v predmetnom prípade nedošlo k platnému uzavretiu
dohody o zrážkach zo mzdy v zákonom požadovanej písomnej forme, pretože z obsahového hľadiska

nejde o dohodu medzi veriteľom a dlžníkom ako o dvojstranný právny úkon, ale len o jednostranne
vyjadrený súhlas dlžníka (dlžníkov). Pričom daná listina nie je podpísaná veriteľom tak, ako to vyžaduje
§ 40 ods. 3 veta prvá OZ v spojení s tým, že z § 5a ods. 1 zákona o ochrane spotrebiteľa vyplýva
požiadavka, aby „dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny“ z čoho možno vyvodiť, že podpisy
oboch strán dohody sa a musia nachádzať na tej istej listine.

21. Žalobcom predložená listina - Dohoda o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka
v platnom znení) zo dňa 19.09.2014 nespĺňa zákonné požiadavky nielen z materiálneho hľadiska - nie
je koncipovaná ako dvojstranný právny úkon, ale absentuje aj zákonom požadovaná písomná forma,
keďže nebola veriteľom podpísaná.

22. Okrem uvedeného je taktiež potrebné uviesť, že § 5a ods. 1 písm. a) zákona ochrane spotrebiteľa
pripúšťa zabezpečenie uspokojenia pohľadávky zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov, za podmienok, ak táto dohoda bola uzavretá vo forme osobitnej listiny a spotrebiteľ
bol poučený o dôsledkoch jej uzavretia. V predmetnej listine označenej ako „Dohoda o zrážkach zo

mzdy a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ zo dňa 19.09.2014 však splnenie
tejto poučovacej povinnosti dodávateľa voči spotrebiteľovi úplne absentuje. Pritom je zrejmé, že ak
má mať táto poučovacia povinnosť potrebný účinok - ktorým je upriamenie pozornosti spotrebiteľa na
dôsledky uzavretia takejto dohody, je nevyhnutné, aby poučenie o týchto dôsledkoch obsahovala práve
táto samostatná listina, na ktorej je dohoda zrážkach zo mzdy zachytená. V posudzovanom prípade

však podľa názoru súdu ide o zrejmý rozpor danej listiny označenej ako „Dohoda o zrážkach zo mzdy
a z iných príjmov (§ 551 Obč. zákonníka v platnom znení)“ so zákonom.

23. Na základe uvedených skutočností mal súd potrebu neodkladnej úpravy pomerov strán sporu
osvedčenú. Súd má za to, že prostredníctvom neodkladného opatrenia bolo potrebné priznať žalobcovi

právnu ochranu, pretože žalovanému by v prípade nenariadenia neodkladného opatrenia nič nebránilo
naďalej požadovať od zamestnávateľa žalobcu realizáciu zrážok zo mzdy na základe predloženej
„dohody“ o zrážkach zo mzdy. Účel nariadenia neodkladného opatrenia - neodkladnú úpravu pomerov vpredmetnej veci nebolo možné dosiahnuť prostredníctvom zabezpečovacieho opatrenia, pretože právo
uplatnené žalobcom vo veci samej nemá charakter pohľadávky na peňažné pnenie.

24. Na základe uvedených dôvodov, súd o návrhu žalobcu na nariadenie neodkladného opatrenia
vyhovel, a teda teda rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

25. Podľa § 336 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania, môže vo
výroku uznesenia uložiť navrhovateľovi povinnosť podať v určitej lehote žalobu vo veci samej. Súd túto

povinnosť neuloží najmä vtedy, ak je predpoklad, že neodkladným opatrením možno dosiahnuť trvalú
úpravu pomerov medzi stranami.

26. Podľa § 337 ods. 1 CSP, ak súd nariadi neodkladné opatrenie pred začatím konania a ak
navrhovateľovi povinnosť podľa § 336 ods. 1 neuloží, poučí strany, ktorým sa neodkladným opatrením
ukladá určitá povinnosť, že môžu podať žalobu vo veci samej a o právnych následkoch s tým spojených.

Lehotu na podanie žaloby súd neurčuje.

27. Podľa § 337 ods. 2 CSP, súd vo výroku uznesenia podľa odseku 1 uvedie strany a predmet konania
vo veci samej. Konanie vo veci samej sa môže týkať aj nárokov na navrátenie do pôvodného stavu alebo
nárokov na náhradu škody alebo inej ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

28. Súd žalobcovi v súlade s ustanovením § 336 ods. 1 CSP neuložil povinnosť podať žalobu, pretože
malzato,žejedanýpredpoklad,ženariadenýmneodkladnýmopatrenímmožnodosiahnuťtrvalúúpravu
pomerov medzi stranami.

29. V súlade s § 337 ods. 1 a 2 CSP poučil žalovaného ako stranu, ktorej sa týmto neodkladným
opatrením ukladá povinnosť, že môže podať žalobu vo veci samej, ktorej právnymi následkami bude
vedenie sporového konania v zmysle príslušných ustanovení Civilného sporového poriadku. Stranami
sporu vo veci samej budú tie subjekty, ktorým bude svedčiť aktívna a pasívna legitimácia z hľadiska
uplatniteľného hmotného práva a predmetom konania môže byť uplatnenie nárokov veriteľa zo zmluvy

o spotrebiteľskom úvere a zmluvy o revolvingovom spotrebiteľskom úvere a vydaní kreditnej karty
a rámcovej zmluvy o poskytovaní platobných služieb č. 42702187630007 zo dňa 19.09.2014, ale aj
navrátenie veci do pôvodného stavu alebo uplatnenie nárokov na náhradu škody alebo uplatnenie inej
ujmy spôsobenej výkonom neodkladného opatrenia.

30. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

31. Podľa § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí,
ktorým sa konanie končí.

32.Podľa§262ods.2CSP,ovýškenáhradytrovkonaniarozhodnesúdprvejinštanciepoprávoplatnosti
rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

33. Súd zároveň rozhodol o nároku na náhradu trov konania v súlade s ustanovením § 255 ods. 1 CSP v
spojení s § 262 ods. 1 a 2 CSP, keďže žalobca bol v konaní v celom rozsahu úspešný; súd rozhodol tak,

že žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v rozsahu 100%, do troch dní od právoplatnosti
uznesenia súdu I. inštancie o výške náhrady trov konania. O výške náhrady trov konania rozhodne po
právoplatnosti tohto rozhodnutia súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom

tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v

podaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a musíbyť podpísané. Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie
spisovej značky tohto konania. Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby

každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.