Rozsudok ,
Zmenené Judgement was issued on Thursday, March 27, 2019

Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžr/21/2017

Identifikačné číslo súdneho spisu: 8012200902
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2019

Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2019:8012200902.1

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej veci
navrhovateľa: 1) Ľuboša Bajužíka, správcu konkurznej podstaty, úpadcu Poľnohospodárske družstvo
Udavské v konkurze, so sídlom Námestie slobody 2, Humenné, 2) AB AUTO, spol. s r.o., so sídlom
Starinská, Humenné, právne zastúpeného JUDr. Henrietou Danišovou, advokátkou, Muchovo námestie

č. 1, Bratislava, 3) J., proti odporcovi: Okresný úrad Humenné, pozemkový a lesný odbor, so sídlom
Mierová 4, Humenné, za účasti: 1) H., 2) G., 3) N., 4) J., 5) W., 6) H., 7) E., 8) H., 9) J., 10) H., 11) T.,
12) Y., 13) J., 14) H., 15) W., 16) H., 17) J., 18) D., 19) J., 20) A., 21) H., 22) T., 23) G., 24) H., 25) T.,
26) T., 27) R., 28) H., 29) P., 30) T., 31) P., 32) R., 33) J., 34) X., 35) R., 36) H.., 37) J., 38) G., 39) X.,
40) J., 41) J., 42) K., 43) W., 44) H., 45) J., 46) H., 47) F., 48) G., 49) H., 50) F., 51) H., 52) G., 53) R.,
54) G., 55) T., 56) G., 57) X., 58) H., 59) J., 60) G., 61) U., 62) T., 63) H., 64) J. 65) J., 66) G., 67) D.,
68) J., 69) H., 70) H., 71) E., 72) R., 73) T., 74) F., 75) J., 76) G., 77) G., 78) J., 79) J., 80) J., 81) S.,

82) T., 83) R. 84) T., 85) G., 86) G., 87) H., 88) H., 89) O. 90) F. 91) J., 92) P., 93) G., 94) T., 95) T., 96)
G., 97) J., 98) J., 99) E., 100) X., 101) T., 102) G., 103) H., 104) J., 105) E., 106) J., 107) J., 108) E.,
109) H., 110) U., 111) J., 112) J., 113) W. 114) T., 115) E., 116) J., 117) H., 118) J., 119) W., 120) R.,
121) R., 122) J., 123) J., 124) J., 125) G., 126) P., 127) P., 128) J., 129) J., 130) J., 131) X., 132) JL.,
133) J., 134) X., 135) T., 136) U., 137) J., 138) J., 139) G., 140) J., 140a) Ing. G., zastúpených JUDr.
Ing. H., 141) T., 142) W., 143) Ing. R., 144) T., 145) U., 146) T., 147) J., 148) U., 149) J., 150) P., 151)

PaeDr. H., 152) MUDr. P., 153) J., 154) U., 155) E., 156) S., 157) G., 158) Ing. D., 159) J., zastúpená
opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 160) J., 161) T., 162) P., 163) D., 164) H., 165) J., 166) H.,
167) H., 168) H., 169) R., 170) T., 171) J., 172) Mgr. R., 173) Ing. W., 174) Ing. H., 175) P., zastúpená
opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 176) D., 177) G., 178) H., 179) J., 180) X., 181) W., 182) G.,
183) G., 184) J., 185) J., 186) J., 187) J., 188) J., 189) F., 190) X., 191) J. 192) G., 193) Ing. T., 194) Ing.
J., 195) Ing. G., 196) H., 197) G., 198) Y., 199) S., 200) D., 201) D., 202) J., 203) J., 204) J., 205) T., 206)
R., 207) T., 208) D., 209) J., 210) W., 211) H., 212) J., 213) G., 214) D., 215) F., zastúpená: RNDr. S.,

216) G., 217) U., 218) J., 219) G., 220) H., 221) T., zastúpená opatrovníčkou Okresného súdu Prešov
H., 222) R., 223) JK., 224) Ing. PeadDr. R. 225) J., 226) H., 227) Mgr. J., 228) F., 229) R., 230) G., 231)
J., 232) P., 233) T., 234) J., 235) T., 236) J., zastúpený opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., 237)
T., 238) J., 239) W., 240) J., 241) W., 242) R., 243) F., 244) J., 245) X., 246) T., 247) R., 248) J., 249)
K., 250) N., 251) G., 252) H., 253) H., 254) E., 255) R., 256) H. 257) E., 258) J., 259) J., 260) J., 261)
J., 262) R., 263) T., 264) T., 265) J., 266) H., 267) J., 268) H., 269) J., 270) J., 271) U., 272) G., 273) H.,

274) T., 275) T., 276) Ing. J., 277) G., 278) A., zastúpený opatrovníčkou Okresného súdu Prešov H., o
preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné - právneho
predchodcu odporcu č. 2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012, o odvolaní zúčastnených osôb proti
rozsudku Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp/16/2012-710 zo dňa
2. decembra 2015 m e n í tak, že rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné č.
2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 p o t v r d z u j e.Navrhovateľom náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

I.

Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Prešove rozsudkom č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 rozhodnutie
odporcu č. 2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p. v spojení
s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. zrušil a vec vráti odporcovi na ďalšie konanie. Odporcu zaviazal k
povinnosti nahradiť navrhovateľovi v 2) rade trovy konania vo výške 1 147,224 €, v lehote 10 dní odo dňa

právoplatnosti tohto rozsudku právnemu zástupcovi navrhovateľa v 2) rade JUDr. Henriete Danišovej,
advokátke. Ostatným účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

2. Krajský súd zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení zákona č. 503/2003 Z.z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona

NR SR č. 180/1995 Z.z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení
neskorších predpisov (ďalej aj zákon č. 503/2003 Z.z. alebo reštitučný zákon), citujúc právnu úpravu §
2 ods. 1, 2, 3 v spojení s § 3 ods. 1 písm. d/, s § 4 ods. 1, 2, s § 5 ods. 1, 3, postupom v zmysle právnej
úpravy ustanovenej v tretej hlave piatej časti Občianskeho súdneho poriadku, upravujúcej rozhodovanie
o opravných prostriedkoch proti rozhodnutiam správnych orgánov.

3.1/ Z obsahu administratívneho spisu, ako aj z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia krajský súd zistil,
že dňa 06.12.2004 si navrhovatelia uvedení v bode 1 výroku napadnutého rozhodnutia odporcu uplatnili
reštitučný nárok na pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia a odporca tento uplatnený
nárok zaevidoval pod č. 01320/04. Nárok si uplatnili na základe splnomocnenia Ing. U. E. a neskôr

na základe individuálnych plných mocí G. G. a JUDr. Ing. H.. Predmetom reštitučného nároku boli
nehnuteľnosti zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 1 v k.ú. I., odpísané do pozemkovoknižnej vložky
č. 683, k.ú. I. a na základe č.d. XXXX zo dňa 29.11.1990 prešli na právnickú osobu Jednotné roľnícke
družstvo v I. v celosti podľa § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona odňatím bez náhrady postupom
podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbarníkov,

komposesorátov a podobných právnych útvarov.
3.2/ Odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 5 zákona č. 330/1991 Zb. o pozemkových
úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a
pozemkových spoločenstvách v znení neskorších predpisov v nadväznosti na § 5 ods. 2 zákona č.
503/2003 Z.z. navrátení vlastníctva k pozemkom a o zmene a doplnení zákona č. 180/1995 Z.z.

o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(reštitučného zákona) a ustanovenia § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení
neskorších predpisov (ďalej len správny poriadok ) napadnutým rozhodnutím č. 2012/00042-10-LJ zo
dňa 01.10.2012 po preskúmaní nároku oprávnených osôb č. 6/2004 zo dňa 02.12.2004 uvedených v
bode I. výroku tohto rozhodnutia, rozhodol tak, že:

1) Oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1, § 2 ods. 2 písm. c) reštitučného zákona, ktoré sú uvedené a
špecifikované vo výroku tohto rozhodnutia pod bodom 1 - 205 spĺňajú podmienky § 3 ods. 1 písm. d/
reštitučného zákona na navrátenie vlastníctva k pozemkom, ktoré im boli odňaté bez náhrady postupom
podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov,
komposesorátov a podobných právnych útvarov a prešli na Jednotné roľnícke družstvo v I., ktorého

právnym nástupcom je Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii" v konkurze, so sídlom I.;
2) Oprávneným osobám sa dňom právoplatnosti tohto rozhodnutia navráti vlastníctvo k pozemkom v
X.rálnom území I., pôvodne zapísané na pozemkovoknižnej vložke č. 1, neskôr odpísané na základe č.d.
1369 zo dňa 29.11.1950 do pozemkovoknižnej vložky č. 683, ktoré prešli na Jednotné roľnícke družstvo
v I. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona;

Odporca v uvedenom rozhodnutí špecifikoval nehnuteľnosti v stave v čase prechodu vlastníctva
zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683 a uviedol, že po schválení registra, obnovenej evidencie
pozemkov v katastrálnom území I., obec I. boli tieto nehnuteľnosti až ku dňu účinnosti zákona vedené
na liste vlastníctva č.XXXX, v katastrálnom území I. v časti „A". Ďalej špecifikoval nehnuteľnosti v stave
ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu 01.01.2004 zapísané na LV č. XXXX a uviedol, že v

časti „B" sú tieto nehnuteľnosti evidované vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva I. „v likvidácii" vkonkurzevpodiele1/1akoprávnynástupcaJednotnéhoroľníckehodružstvavI..Tietonehnuteľnostiboli
po dobe účinnosti zákona právnym nástupcom JRD v I. - Poľnohospodárskym družstvom v I. „v likvidácii"
v konkurze predané a to Kúpnu zmluvou č. V-1932/2005 zo dňa 08.12 2005 Správcom konkurznej

podstaty odpredané J., a to pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, parcela registra E-
KN č.900/1 - trvalé trávne porasty o výmere 32814 m2, ktoré v čase predaja boli zapísané na povinnej
osobe Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii" v konkurze. Konštatoval, že táto kúpna zmluva je podľa
§ 4 ods. 2 zákona neplatná; ďalej boli odpredané kúpnou zmluvou č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008
Správcom konkurznej podstaty obchodnej spoločnosti AB AUTO spol. s r.o., u. Starinská, Humenné,

okrem iných pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia a to parcely
E-KN č. 310/2, 351, 403, 895, 897, 899, 900/1, 900/2, 1036, 1037, 1038, 1039, 1041, 1042, 1043, 1207,
1208, 1209, 1242,1243, 1257, 1258, 1259, 1261, 1264, 1517, 1555, 1567,1588, ktoré v čase predaja
boli zapísané na povinnej osobe Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii" v konkurze. Konštatoval, že
zmluva je podľa § 4 ods.2 zákona neplatná. Uviedol terajší stav podľa katastra nehnuteľnosti, ktorý je
zapísaný na LV č. XXXX v prospech spoločnosti AB AUTO spol. s r.o. a LV č. XXXX v prospech J.;

Súčasne odporca v rozhodnutí konštatoval, že Správa katastra Humenné na základe tohto
právoplatného rozhodnutia zapíše pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia do listu
vlastníctva pre špecifikované oprávnené osoby uvedené v bode 1 - 205 v podieloch, ktoré sú pri týchto
jednotlivých oprávnených osobách uvedené.

3.3/ Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že odporca dospel k záveru, že navrhovatelia uvedení v
bode 1 výroku rozhodnutia v súlade so zákonom, v zákonom stanovenej lehote si uplatnili reštitučný
nárok na pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, ktorý bol zaevidovaný pod č. 01320/04
dňa 06.12.2004 ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 a § 2 ods. 2 reštitučného zákona a to k pozemkom
zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. 1 katastrálne územie I., odpísané do pozemkovoknižnej vložky

č. 683, katastrálne územie I. a na základe č.d. 1369 zo dňa 29.11.1950, ktoré prešli na právnickú osobu
- Jednotné roľnícke družstvo v I. v celosti podľa § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona odňatím bez
náhrady postupom podľa zákona č. 81/1949 Zb. o úprave právnych pomerov pasienkového majetku
bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov. Navrhovatelia prostredníctvom
splnomocneného zástupcu spolu so žiadosťou doložili prílohy v počte 8 a to zoznam podielnikov

Urbariátu I. uplatňujúcich si nárok na vrátenie pasienkov podľa zákona, zoznam bývalých podielnikov
Urbárskej spoločnosti na účely reštitúcie zo dňa 26.11.2004, zoznam podielnikov Urbariátu I., ktorí si
uplatňujú nárok na ich vrátenie podľa reštitučného zákona, dôkaz o dedičskej postupnosti oprávnených
osôb podľa ustanovenia § 2 ods.2 reštitučného zákona, mapové podklady - Kópie z katastrálnej mapy,
zoznam podielnikov Urbariátu lesná, poľná a pasienková spoločnosť H+L+V I. vo veci uplatnenia

reštitučných nárokov na pasienky, ktorí na úradné konanie splnomocňujú zastupovať ich nároky Ing. U.
E., oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky, Štátneho archívu v Prešove, pobočka Humenné
č. A/VII-3/2004/000821 zo dňa 25.11.2004, Oznámenie Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,
Štátneho archívu v Prešove číslo: ŠA-04/114 zo dňa 09.03.2004, oznámenie Ministerstva vnútra
Slovenskej republiky, Slovenského národného archívu č.SNA-2004/00510-414 zo dňa 02.03.2004,

Uznesenie Okresného súdu v Humennom č.d. 1369 zo dňa 29.11.1950, Rozhodnutie ONV v Humennom
č. Poľ.2026/1982 zo dňa 04.10.1982, Rozhodnutie Pozemkového úradu v Humennom č. j.: 883/92/
R zo dňa 15.03.1996, pozemkovoknižná vložka č.683 a časť B. Vlastníctvo pozemkovoknižnej vložky
č.1. Ďalej predložili písomnú identifikáciu na parcely pozemkovoknižnej vložky č.683, kópiu katastrálnej
mapy na parcely KN-E 1203/4, 1204, písomnú identifikáciu na parcely pozemkovoknižnej vložky č.

367, pozemkovoknižnú vložku č.683, č.367, ktoré vyhotovila Správa katastra Humenné, pod číslom
K2-624-05 zo dňa 16.5.2005 a ktoré boli riadne zaevidované podľa administratívneho systému úradu
v podacom denníku dňa 08.06.2005 pod č. 05/01276.

3.4/ Konštatoval, že uplatnené nároky navrhovateľov podľa zákona č.229/1991 Zb. neboli úspešné a

pozemkový úrad vydal rozhodnutia: č.j.: 883/92/R zo dňa 15.03.1996, č.j.: 1033/93/R zo dňa 22.03.1996
a č.j.: 988/93/R zo dňa 25.07.1996, ktorými žiadateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré
boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683, katastrálne územie I.. K tomu poukázal na to, že
predmetnými právoplatnými rozhodnutiami sa žiadateľom nepriznalo vlastnícke právo k pozemkom,
ktoré boli zapísané v pozemkovoknižnej vložke č. 683, katastrálne územie I. z dôvodu nepredloženia

písomných dôkazov o uplatnenom práve v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1995. Z ustanovenia §
1 reštitučného zákona vyplýva, že podmienkou navrátenia vlastníctva k nehnuteľnostiam je to, aby tieto
pozemky neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb.. Uviedol, že účelom zákona bolo umožniť uplatniť
si nárok tým oprávneným osobám, ktoré si nárok neuplatnili, resp. nemohli uplatniť podľa zákona č.229/1991 Zb. Podmienky na navrátenie vlastníctva sa v danom prípade posudzovali podľa reštitučného
zákona a to nezávisle od predchádzajúceho právoplatného rozhodnutia pozemkového úradu podľa
zákona č. 229/1991 Zb. Vyššie uvedené právoplatné rozhodnutia pozemkového úradu preto nemožno

považovať za prekážku právoplatne rozhodnutej veci podľa ustanovenia § 159 ods. 3 Občianskeho
súdneho poriadku.

3.5/ Citujúc ustanovenie § 2 ods. 2 reštitučného zákona a dôvodil, že v súlade s ustanovením § 37 ods.1
zákona č. 330/1991 Zb. podielmi, ktoré sa majú vydať podľa osobitného predpisu (zákon č.503/2003

Z.z.) alebo ku ktorým zaniká užívacie právo, (zákon č. 229/1991 Zb.) sa rozumejú aj užívacie podiely
alebo iné práva na spoločných nehnuteľnostiach, na ktoré sa vzťahovali predpisy o úprave právnych
pomerov pasienkového majetku bývalých urbárnikov, komposesorátov a podobných právnych útvarov
(zákon č.81/1949 Zb.). Ak nemožno výšku pôvodných podielov určiť z údajov na katastri a šetrením
v archiváliách Ministerstva vnútra Slovenskej republiky sa nepreukázala ich výška, považujú sa ich
podiely za rovnaké. Oprávnené osoby podľa § 2 ods. l a § 2 ods.2 reštitučného zákona boli identifikované

na základe verejnej listiny, výpisu z pozemkovoknižnej vložky č. 1, katastrálne územie I. vyhotovené
Správou katastra Humenné pod č.j.: K2-543/08 dňa 31.03.2008 a zoznamu bývalých podielnikov
Urbárskej spoločnosti zo dňa 26.11.2004 s úradne overenými podpismi G. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom
I. a J. T., nar. XX.XX.XXXX, bytom I. XXX. Oprávnenou osobou, ak sa jedná o pôvodného vlastníka pre
účely zákona je občan Slovenskej republiky, ktorý má trvalý pobyt na jej území a ktorej nehnuteľnosti

prešli na štát alebo inú právnickú osobu.

3.6/ Rozhodnutie ďalej odôvodnil tým, že existencia reštitučného titulu bola preukázaná verejnou
listinou Uznesením Okresného súdu v Humennom, č.d. XXXX zo dňa 29. novembra 1950, na
základe ktorého prešli nehnuteľnosti uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia na Jednotné roľnícke

družstvo v I. z dôvodu uvedeného v ustanovení § 3 ods. 1 písm. d/ reštitučného zákona. Predmetná
skutočnosťbolaprávoplatneschválenáRozhodnutímOkresnéhoúraduvHumennom,katastrálnyodbor,
č.99/000029zodňa22.01.1999podľazákonač.180/1995Z.z.oniektorýchopatreniachnausporiadanie
vlastníctva k pozemkom, o schválení registra obnovenej evidencie pozemkov, v katastrálnom území
I., obec I. a ku dňu účinnosti zákona (01.01.2004) bola vyznačená na liste vlastníctva č.XXXX,

časť „B", v katastrálnom území I.. Bez takéhoto prechodu na právneho predchodcu povinnej osoby
- Jednotné roľnícke družstvo v I. by pozemky, ktoré sú uvedené v bode 2 výroku tohto rozhodnutia,
správca konkurznej podstaty nemohol odpredať kúpnymi zmluvami (č.V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005,
č.V-420/2008 zo dňa 27.2.2008), pretože predmetné pozemky by Poľnohospodárske družstvo I. „v
likvidácii" v konkurze, so sídlom XXX XX I., IČO:OO XXXXXX nevlastnilo a teda Správca konkurznej

podstaty by nemohol nič predávať. Schválený register obnovenej evidencie pozemkov v katastrálnom
území I., obec I. rozhodnutím Okresného úradu, katastrálneho odboru, Štefánikova 18, Humenné číslo:
99/000029 zo dňa 22.01.1999 je verejná listina, na základe ktorej bola táto skutočnosť preukázaná.

3.7/ Dôvodil, že rozhodujúcou je skutočnosť, že ku dňu účinnosti reštitučného zákona, t.j. ku dňu

01.01.2004 bolo hodnoverne a záväzne preukázané, že pozemky uvedené v bode 2 výroku tohto
rozhodnutia patrili Poľnohospodárskemu družstvu I. „v likvidácii" v konkurze, so sídlom 067 31 I., 1ČO:
00 696 790. Správa katastra Humenné túto skutočnosť potvrdila listom číslo 1-602/00156/09 zo dňa
22.07.2009 a listom číslo FAl-602/01438/10/Fe zo dňa 10.01.2011, keď uviedla, že na LV č. XXXX,
katastrálne územie I. v časti „B" bolo pod číslom zmeny 34/08 zapísané Uznesenie o vyhlásení konkurzu

č.K 563/95-18 zo dňa 05.11.1997 a zároveň bol zrušený pôvodný zápis PD v likvidácii. Pod číslom
zmeny 4/99 bolo zapísané Rozhodnutie o schválení registra (automatizovaný zápis). Správa katastra
Humenné v predmetnom liste uviedla, že v čase vyhlásenia konkurzu, t.j. 05.11.1997, katastrálny odbor
Okresného úradu v Humennom nemohol vyznačiť na LV č.XXXX poznámku P1, pretože v danom čase
boli nehnuteľnosti vedené v pozemkovej knihe. LV č. XXXX, katastrálne územie I. bol založený v roku

1999zápisomROEP,kdespracovateľzapísalPDvlikvidácii.SprávakatastraHumennévykonalaopravu
zápisu až dňa 14.03.2008 (konkurz vyhlásený dňa 05.11.1997) pod číslom zmeny 34/08 v zmysle
katastrálneho zákona (v deň návrhu na vklad V-420/08 zo dňa 27.02.2008).

3.8/ Citujúc ustanovenie § 4 ods. 2 reštitučného zákona odporca konštatoval, že pokiaľ navrhovatelia

uvedení v bode 1 výroku tohto rozhodnutia uplatnili reštitučný nárok ku dňu účinnosti reštitučného
zákona (01.01.2004) k pozemkom uvedeným v bode 2 výroku tohto rozhodnutia, vo vlastníctve povinnej
osoby - Poľnohospodárskeho družstva I. „v likvidácii" v konkurze, so sídlom XXX XX I., IČO: XX
XXX XXX, nebolo možné takéto pozemky platne prevádzať do vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa takstalo, tak takýto úkon je neplatný. Ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému.
Absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. V danom prípade bola teda rozhodujúca tá

skutočnosť, že kúpne zmluvy (č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005, č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008)
boli uzatvorené v čase účinnosti zákona a v zmysle ustanovenia § 4 ods. 2 reštitučného zákona je
takýto úkon absolútne neplatný. Odporca v rámci správneho konania, v ktorom má právomoc konať v
zmysle § 5 ods. 1, 2 reštitučného zákona musel na existujúcu absolútnu neplatnosť právneho úkonu
prihliadať. Správca konkurznej podstaty nemal nakladať s majetkom zapísaným na liste vlastníctva

č. XXXX, katastrálne územie I. až do právoplatného rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu
Humenné vo veci navrhovateľov. Správca konkurznej podstaty v rozpore s ustanovením § 4 ods. 2
reštitučného zákona predal J.(č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005) a obchodnej spoločnosti AB AUTO,
spol. s r.o., ul. Starinská, Humenné, IČO: 36 451 380 (č. V-420/08 zo dňa 27.02.2008) ďalej len („súčasní
vlastníci"), nehnuteľnosti, ktoré boli predmetom reštitučného nároku navrhovateľov. Vlastník pozemku,
povinná osoba nesmel disponovať s predmetnými pozemkami, a to ani vtedy, keď bol na neho ako

úpadcu vyhlásený konkurz. Vzhľadom na blokačné ustanovenie § 4 ods. 2 reštitučného zákona bolo
možné pristúpiť k predaju takýchto pozemkov až po uplynutí lehoty na uplatnenie reštitučných nárokov
(31.12.2004),ktoréskutočnostisimalpredávajúcisprávcakonkurznejpodstaty upríslušnéhosprávneho
orgánu overiť. Uviedol, že je pravdou, že súčasní vlastníci nadobudli vlastníctvo k pozemkom uvedeným
v bode 2 výroku tohto rozhodnutia v konkurznom konaní č.k. 2K 563/95 na základe kúpnych zmlúv

(č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005, č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008) po udelení súhlasu na predaj
nehnuteľnéhomajetkuopatrenímKrajskéhosúduvKošiciach,avšaktútoskutočnosťpovažujevovzťahu
k posudzovaniu oprávnenosti reštitučného nároku na prinavrátenie vlastníctva za irelevantnú vzhľadom
na neplatnosť predmetných kúpnych zmlúv, ktorá vyplýva z ustanovenia § 4 ods. 2 reštitučného zákona.

3.9/ Odporca záverom rozhodnutia konštatoval, že o zvyšných nárokoch navrhovateľov vyplývajúcich
z podania zo dňa 06.12.2004, ktoré bolo zaevidované pod číslom O 1320/04, rozhodne samostatným
rozhodnutím podľa reštitučného zákona a správneho poriadku. Prihliadnuc na vyššie uvedené rozhodol
tak, ako znie výrok napadnutého rozhodnutia.

3.10/ Proti uvedenému rozhodnutiu odporcu v zákonnej lehote podali opravné prostriedky navrhovatelia
v 1/, 2/ a 3/ rade. Domáhali sa, aby súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, toto rozhodnutie
zrušil a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Vytýkali žalovanému správnemu orgánu, že na základe
vykonaného dokazovania nesprávne ustálil skutkový stav vo veci a vyvodil z neho nesprávny právny
záver, podmieňujúci nezákonnosť rozhodnutia.

3.11/ K opravným prostriedkom navrhovateľov v 1) až 3) rade sa vyjadril odporca. Poukázal na dôvody
uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Navrhol, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie
potvrdil.

4. Krajský súd poukazom na to, že navrhovateľ v 1) rade namietal, že odporca bol povinný prihliadať na
preklúziu z úradnej povinnosti a že pokiaľ bol uplatnený nárok dňa 30.12.2004 pod č. 04/01979 R. R.,
tento nevystupoval za oprávnené fyzické osoby, ale za Urbariát lesná, poľná a pasienková spoločnosť
I., uviedol, že táto námietka nesúvisí s predmetným konaním a to už na základe tej skutočnosti, že
toto konanie sa nevedie pod č. 04/01979, ale pod č. 01320/04 a reštitučný nárok nebol uplatnený

dňa 30.12.2004, ale 06.12.2004. Rovnako nebol uplatnený pánom R. R., ale tak ako to vyplýva z
odôvodnenianapadnutéhorozhodnutiasplnomocnenýmzástupcomIng.U.E..Ďalejkrajskýsúduviedol,
že pokiaľ navrhovateľ v 1) rade poukazoval na 96 rozhodnutí vtedajšieho Obvodného pozemkového
úradu v Humennom pod č.j. 2008/00269-01 až 96 Ve zo dňa 11.02.2008, o ktorých rozhodoval aj Krajský
súd v Prešove v konaniach 2 Sp 3/2008 až 2Sp 29/2008, 3 Sp 16/2008 až 3 Sp 31/2008, 4 Sp 15/2008 až

4 Sp 33/2008, oboznámiac sa so spismi Krajského súdu v Prešove citovaných spisových značkách, mal
preukázané,ževpredmetnýchkonaniachaajrozhodnutiachObvodnéhopozemkovéhoúraduHumenné
sa riešil reštitučný nárok, ktorý bol uplatnený vo vzťahu k nehnuteľnostiam a to pozemkom zapísaným
v pozemkovoknižnej vložke č. 575, k.ú. I.. Krajský súd konštatoval, že v predmetnom konaní sa však
nerieši navrátenie vlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaných v pozemkovoknižnej vložke č. 575, ale

pozemkovoknižnej vložke č. 1, k.ú. I., z ktorej boli nehnuteľnosti odpísané do pozemkovoknižnej vložky
č. 683, považujúc za nesporné, že sa nejedná o totožné uplatnené reštitučné nároky a totožné konania.
Preto krajský súd považoval túto námietku navrhovateľa v 1) rade za nedôvodnú.5. Krajský súd poukázal na to, že povinnou osobu v zmysel citovanej právnej úpravy § 4 ods.
1, 2 reštitučného zákona je teda právnická osoba, ktorá má nehnuteľnosť, ku ktorej si reštitučný
nárok uplatnila oprávnená osoba ku dňu účinnosti reštitučného zákona, právo hospodárenia alebo

právo správy, pokiaľ ide o nehnuteľnosť vo vlastníctve Slovenskej republiky a poľnohospodárske
družstvá. Takto ustanovenej povinnej osoby zákonodarca uložil povinnosť nakladať s pozemkami, až
do navrátenia vlastníctva oprávnenej osobe, so starostlivosťou riadneho hospodára a súčasne jej uložil
zákaz previesť takéto pozemky odo dňa účinnosti reštitučného zákona, t.j. od 01.01.2004 do vlastníctva
inej osoby pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu.

6. Konštatoval, že navrhovateľ v 1) rade bol ustanovený za správcu konkurznej podstaty úpadcu
Poľnohospodárske družstvo I. „v likvidácii" na základe uznesenia Krajského súdu v Košiciach č.k. 2K
563/95-18 zo dňa 28.11.1997. Správca konkurznej podstaty prevod sporných pozemkov uskutočnil
kúpnymi zmluvami č. V-1932/2005 zo dňa 08.12.2005 v prospech J. a č. V-420/2008 zo dňa 27.02.2008
v prospech spoločnosti AB AUTO, spol. s r.o., Starinská ul., Humenné, t.j. po účinnosti reštitučného

zákona č. 503/2003 Z.z.. Z uvedených dôvodov krajský súd sa stotožnil s názorom odporcu, že tieto
kúpne zmluvy sú podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona neplatné. Neplatnosť nastáva priamo zo zákona
a nie je potrebné, aby bola táto neplatnosť vyslovená rozhodnutím súdu. Teda zákonodarca zákonom
ustanovil podmienky, za splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu
bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení

reštitučného zákona. Ide v danom prípade o absolútnu neplatnosť, na ktorú bol odporca zo zákona
povinný prihliadať. V danej súvislosti dal do pozornosti názor vyslovený v rozsudku Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky sp.zn. 4Sžr/78/2004 zo dňa 01.04.2015.

7. Za neopodstatnenú krajský súd považoval námietku navrhovateľa v 1) rade, ktorý poukazuje na

ustanovenia § 19 ods. 1 a 2 a § 14 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, účinného k dátumu
vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, v konkurze, ani
námietka navrhovateľov v 1) až 3) rade, ktorí namietali právomoc odporcu vysloviť neplatnosť kúpnych
zmlúv v tomto konaní.

8. Za neopodstatnenú považoval krajský súd aj námietku navrhovateľa v 3) rade, ktorý poukazoval
na uplatnenie reštitučného nároku oprávnených osôb podľa zákona č. 229/1991 Zb., kde podľa
názoru navrhovateľa v 3) rade ak správny orgán oprávneným osobám právoplatne nepriznal vlastnícke
právo k nehnuteľnostiam, ide v danom prípade o prekážku právoplatne rozhodnutej veci. Krajský súd
konštatoval,žestoutonámietkousadôslednevyrovnalodporcavnapadnutomrozhodnutínastr.33,keď

uviedol, že uplatnené nároky navrhovateľov podľa zákona č. 229/1991 Zb. neboli úspešné a pozemkový
úrad vydal rozhodnutia č.j.: 883/92/R zo dňa 15.03.1996, č.j.: 1033/93/R zo dňa 22.03.1996, č.j.: 988/93/
R zo dňa 25.07.1996, ktorými žiadateľom nepriznal vlastnícke právo k pozemkom, ktoré boli zapísané
v pozemkovoknižnej vložke č. 683, k.ú. I.. Vlastnícke právo žiadateľom nebolo priznané z dôvodu
nepredloženia písomných dôkazov o uplatnenom práve v zákonom stanovenej lehote do 31.12.1995.

Z ustanovenia § 1 reštitučného zákona pritom vyplýva, že podmienkou navrátenia vlastníctva k
nehnuteľnostiam je to, aby tieto pozemky neboli vydané podľa zákona č. 229/1991 Zb. Právoplatné
rozhodnutia Pozemkového úradu Humenné, ktoré sú uvedené vyššie, preto nemožno považovať za
prekážku právoplatne rozhodnutej veci.

9.Zadôvodnúvšakpovažovalkrajskýsúd námietkunavrhovateľav2)rade,ktorounamietal,žeodporca
neprihliadol na právne významnú a základnú skutočnosť, ktorá zakladá nezákonnosť napadnutého
rozhodnutia a to, že navrhovateľ v 2) rade nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnostiam zapísaným
na LV č. XXXX, k.ú. I. rozhodnutím štátneho orgánu a to Rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn.
10C 175/2009 zo dňa 28.09.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. Z výpisu z LV č.

XXXX pre k.ú. I. krajský súd zistil, že nehnuteľnosti zapísané na predmetnom liste vlastníctva, ktoré sú aj
predmetom reštitučného nároku oprávnených osôb sú v časti B zapísané vo vlastníctve spoločnosti AB
AUTO, spol. s r.o. Starinská ul. Humenné v podiele 1/1 s titulom nadobudnutia - Rozsudok Okresného
súdusp.zn.10C175/09-174zodňa28.09.2010podzáznamomč.1762/10-148/2010,pozemkovoknižná
vložka č. 683. Z obsahu administratívneho spisu odporcu ďalej krajský súd zistil, že Správa katastra

Humenné listom č. FAI-602/01438/10/Fe zo dňa 10.01.2011 doručila odporcovi všetky listiny a technické
podklady k právnym úkonom súvisiacim s parcelami KN E č. 2546, 2930, 2545/2, 900/1 ako aj k
parcelám KN E zapísaným na LV č. XXXX. Prílohou tohto listu bol aj Rozsudok Okresného súdu
Humenné č.k. 10C 175/2009-174 zo dňa 28.09.2010, ktorým vo veci navrhovateľa AB AUTO spol. sr.o., Humenné, zastúpeného JUDr. Henrietou Danišovou, proti odporcovi JUDr. Ľubošovi Bajúžikovi,
správcovi konkurznej podstaty, o určenie vlastníckeho práva rozhodol tak, že určil, že navrhovateľ
AB AUTO spol. s r.o. je vlastníkom nehnuteľností nachádzajúcich sa v k.ú. I. a to špecifikovaných

nehnuteľností, ktoré sú zapísané na LV č. XXXX pre k.ú. I., kde vo výroku podrobne popísal čísla parciel,
ich výmeru a druh pozemku. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 19.10.2010. Z pečiatky, ktorá sa
nachádza na kópii tohto rozsudku vyplýva, že správa katastra vykonala záznam na LV č. XXXX pod
záznamom
Z-1762/10 dňa 08.12.2010.

10. Citujúc § 158 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, krajský súd konštatoval, že odporca v
predmetnom konaní nerešpektoval vyššie uvedený rozsudok Okresného súdu Humenné, ktorým bolo
určené vlastnícke právo k nehnuteľnostiam patriacim navrhovateľovi v 2) rade, ktoré boli aj predmetom
uplatneného reštitučného nároku, dôsledkom čoho vec nesprávne právne posúdil. Odporca sám v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia argumentoval, že v súlade s článkom 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej

republiky Slovenská republika je právnym štátom, pričom neoddeliteľným atribútom právneho štátu je
právna istota a spravodlivosť. Poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky, podľa
ktorých princíp právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok sa považuje
za neodmysliteľnú súčasť princípov právneho štátu zaručených článkom 1 ods. 1 Ústavy. Odporca
však sám základné ústavné princípy ako je princíp zákonnosti, princíp právnej istoty a spravodlivosti

nerešpektoval, ak v konaní opomenul tak rozhodujúcu skutočnosť, akou je právoplatný rozsudok súdu o
určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (ktoré boli aj predmetom reštitučného nároku ) v prospech
navrhovateľa v 2. rade a to Rozsudok Okresného súdu Humenné č.k. 10C 175/2009-174 zo dňa
28.09.2010, ktorý je pre správny orgán záväzný. Vyplýva to aj z ustanovenia § 40 Správneho poriadku,
podľa ktorého ak sa v konaní vyskytne otázka, o ktorej už právoplatne rozhodol príslušný orgán, je

správny orgán takým rozhodnutím viazaný. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia sa odporca s týmto
predmetným rozsudkom Okresného súdu Humenné ani žiadnym spôsobom nevyrovnal, a preto je
rozhodnutie v tomto rozsahu nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Je potrebné zdôrazniť, že za
situácie, keď v konaní je preukázaná existencia právoplatného rozsudku súdu o určení vlastníckeho
práva navrhovateľa v 2. rade k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom reštitučného nároku, je hodnotenie

platnosti, resp. neplatnosti kúpnej zmluvy, ktorá tomuto rozsudku predchádzala právne irelevantné.

11. Poukazom na právnu úpravu § 29 ods. 1 správneho poriadku, ktorú citoval, krajský súd uviedol, že
súdne konanie vo veci určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, ktoré sú predmetom reštitučného
konania je predbežnou otázkou, od ktorej posúdenia závisí rozhodnutie vo veci. V danom prípade mal

odporca po tom, čo sa o prebiehajúcom súdnom konaní dozvedel (17.05.2010 od Okresného súdu
Humenné), konanie vo veci prerušiť a oboznámiť účastníkov konania o tejto rozhodujúcej skutočnosti.
Odporca však v danom prípade podľa § 29 správneho poriadku nepostupoval a konanie vo veci
pre túto rozhodujúcu skutočnosť neprerušil. V konaní sa preto vyskytla taká vada, ktorá mohla mať
vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. V prebiehajúcom súdnom konaní na Okresnom súde

Humenné sp.zn 10C 175/2009 o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam (navrhovateľa v 2.
rade ako žalobcu ) oprávnené osoby neboli účastníkmi súdneho konania, avšak mohli sa po tom,
čo sa o rozhodujúcej skutočnosti dozvedeli od správneho orgánu (prostredníctvom rozhodnutia o
prerušení konania), domáhať svojich práv pred súdom procesným postupom podľa Občianskeho
súdneho poriadku. Za situácie, kedy je rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009

právoplatný (19.10.2010) a za vlastníka nehnuteľností, ktoré sú aj predmetom reštitučného konania, je
určený navrhovateľ v 2) rade, je týmto rozsudkom odporca viazaný. Nie je však záväzný pre oprávnené
osoby, ktoré sa môžu svojho práva domáhať v občiansko-súdnom konaní.

12. Krajský súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odporcu na základe vyššie uvedených

skutočností dospel k záveru, že odporca vo veci nepostupoval v súlade so správnym poriadkom, vec
nesprávne právne posúdil, odôvodnenie rozhodnutia je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov a
v konaní sa vyskytla taká vada, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia. Z
uvedených dôvodov napadnuté rozhodnutie odporcu zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a/, d/, e/ O.s.p.
v spojení s § 250l ods. 2 a § 250q ods. 2 O.s.p. a vec vrátil odporcovi na ďalšie konanie. Uviedol, že

povinnosťou odporcu ďalšom konaní bude opätovne vyhodnotiť podmienky pre navrátenie vlastníctva k
pozemkom oprávneným osobám podľa zákona č. 503/2003 Z.z. a vyrovnať sa predovšetkým s otázkou
nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam vo vzťahu k navrhovateľovi v 2) rade
rozsudkom Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009 a vo veci opätovne rozhodnúť tak, abyrozhodnutie spĺňalo všetky požadované kritéria uvedené v § 46 a § 47 správneho poriadku, t.j. aby z
neho bolo, zrejmé, ktoré skutočnosti boli podkladom pre rozhodnutie, akými úvahami bol správny orgán
vedený pri rozhodovaní vo veci, na základe ustanovení právnych predpisov podľa ktorých rozhodoval a

aby sa vyrovnal so všetkými námietkami účastníkov konania.

13. O trovách konania krajský súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p..
Navrhovateľovi v 2) rade, ktorý bol v konaní úspešný, priznal náhradu trov konania pozostávajúce z trov
právneho zastúpenia, ktoré vyčíslil podľa vyhlášky č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov

za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška").

II.
Odvolanie zúčastnených osôb

14.1/ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podala v zákonnej lehote odvolanie zúčastnená osoba

Ing. G. X. (v 140a. rade). Navrhovala, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu zrušil
a vec mu vrátil na ďalšie konanie, alebo rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné č.
2012/00042-10-LJ zo dňa 1. októbra 2012 potvrdil.
V dôvodoch odvolania namietala, že krajský súd sa v odôvodnení napadnutého rozsudku právne
nevysporiadal so skutočnosťou absolutne neplatného právneho úkonu a to prevodom vlastníctva k

pozemkom, ku ktorým boli uplatnené reštitučné nároky oprávnených osôb (§ 4 ods.2 zákona č.
503/2003 Z.z.), a tento úkon teda považuje za platný a to aj napriek tomu, že zo zákona má
povinnosť dodržiavať zákonnosť. Vytýkala krajskému súdu, že pri svojom rozhodnutí nebral do úvahy
skutočnosť, že na Krajskom súde v Prešove už prebiehalo konanie sp.zn. 2Sp/19/2011 o preskúmanie
zákonnosti rozhodnutia Obvodného pozemkového úradu Humenné č.j. 2011/00043-35-OJ zo dňa 26.9.

2011 medzi tými istými účastníkmi konania - JUDr. Ľuboš Bajužík, správca konkurznej podstaty, proti
odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu Humenné, za účasti takmer tých istých oprávnených osôb,
v ktorom Krajský súd v Prešove potvrdil rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné a v
odôvodnení rozsudku uviedol, že rozsudok 10C 175/2009 považuje za právne bezvýznamný (konanie
podľa jej informácií nie je ešte právoplatne ukončený) a prinavrátil vlastníctvo oprávneným osobám k

časti pozemkom, ktoré boli predmetom kúpnej zmluvy uzavretej medzi JUDr. Ľuboš Bajužík, správca
konkurznej podstaty, a spoločnosťou AB AUTO, spol. s r.o..

14.2/ Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal v zákonnej lehote odvolanie JUDr. Ing. H.,
zástupca ďalších zúčastnených osôb. Navrhoval, aby odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu

zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch odvolania namietal nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Nesúhlasil s
argumentáciou prvostupňového súdu vo vzťahu posúdenia absulútnej neplatnosti v zmysle § 4 ods.2
zákona č. 503/2003 Z.z. kúpnej zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom JUDr. Ľuboš Bajužík, správca
konkurznej podstaty úpadcu Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze a spoločnosťou AB AUTO, spol.

s r.o. č. V-420/2008 z 27.02.2008 a kúpnej zmluvy uzavretej s J., č. V-1932/2005.
Odvolateľ zdôraznil, že krajský súd v odôvodnení napadnutého rozsudku si sám odporuje, keď na
strane 25 predmetného rozsudku, uvádza: „súd sa preto stotožnil s názorom odporcu, že tieto kúpne
zmluvy sú podľa § 4 ods. 2 citovaného zákona neplatné, neplatnosť nastáva priamo zo zákona a
nie je potrebné, aby bola táto neplatnosť vyslovená rozhodnutím súdu. Teda zákonodarca zákonom

ustanovil podmienky za splnenia, ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu
bolo zabezpečiť ochranu oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení
reštitučného zákona. Tvrdil, že v danom prípade ide o absolútnu neplatnosť, na ktorú bol odporca
zo zákona povinný prihliadať. Poukázal na to, že tento názor bol vyslovený v rozsudku Najvyššieho
súdu SR 4Sžr 78/2004 zo dňa 1. 4. 2015. Ďalej dal do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR

1Cdo 96/95, v ktorom najvyšší súd vyslovil záver, že absolútna neplatnosť právneho úkonu (negatium
nullum) nastáva bez ďalšieho priamo zo zákona a hľadí sa naň, akoby nebol urobený, táto neplatnosť
nemôže byť zhojená dodatočným schválením (ratihabíciou) a nemôže konvalidovať ani dodatočným
odpadnutím dôvodu neplatnosti. Tiež zdôraznil, že absolútne neplatný právny úkon nepôsobí právne
následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra

nehnuteľností. Ďalej tvrdil, že tento názor mal aj správny orgán a Krajský súd v Prešove v konaní sp.zn.
2Sp 19/2011, keď rozsudok Okresného súdu v Humennom sp.zn. 10C 175/2009 považovali za právne
bezvýznamný. Konanie sp.zn. 2Sp/19/2011 vedenom na Krajskom súde v Prešove nie je právoplatne
ukončené, vedie sa odvolacie konania na Najvyššom súde SR pod sp.zn. 7Sžr/25/2014. Odvolateľdal tiež do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 3Sžr 20/2014 zo dňa 03.03.2015, ktorým
rozhodnutím najvyšší súd v právnej veci žalobcu: JUDr. Ľuboš Bajužík správca konkurznej podstaty
Poľnohospodárske družstvo I. v konkurze, proti žalovanému: Úrad geodézie, kartografie a katastra

Slovenskej republiky konania, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. LPO 1043/2009-Va
zo dňa 14.04.2009, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Bratislave č.k. 1S 144/2009-34
zo dňa 21.11.2013, rozsudok Krajského súdu v Bratislave potvrdil, predmetom tohto konania bolo
rozhodovanieoprotesteprokurátora,ktorémuSprávakatastravHumennomnevyhovelaapredložilavec
na rozhodnutie Katastrálnemu úradu v Prešove, ktorý rozhodnutím č. Vo 31/2008 z 22.11.2008 protestu

prokurátora vyhovel a rozhodnutie Správy katastra v Humennom zrušil z dôvodu prebiehajúceho
konania na Obvodnom pozemkovom úrade Humenné o reštitučných nárokoch. Odvolateľ dal súčasne
do pozornosti rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 10Sžr/21/2012 zo dňa 27.02.2013 v právnej veci
žalobcu: AB AUTO, s.r.o., proti žalovanému Úrad geodézie, kartografie a katastra Slovenskej republiky.
Uviedol, že konania vedené na najvyššom súde sp.zn. 3Sžr 20/2014 a 10Sžr 21/2002 svojím obsahom
boli totožné, okrem rozličných žalobcov a súvisia s konaním sp.zn. 6Sp 16/2012, pretože sa priamo

dotýkajúprejednávanejveci.Vobidvochkonaniachdvarôznesenátynajvyššiehosúduvodôvodneniach
rozsudkov uviedli, že v súvislosti s prebiehajúcim reštitučným konaním k predmetným nehnuteľnostiam
uvedených v rozhodnutí Obvodného pozemkového úradu Humenné nemôže povinná osoba previesť
pozemok odo dňa účinnosti zákona č. 503/2003 Z.z. do vlastníctva iného (§ 4 ods. 2), zdôrazniac, že išlo
by o neplatný úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka (OZ). Ďalej odvolateľ dal do pozornosti rozsudok

Najvyššieho súdu SR sp.zn. 4Sžr 78/2114 zo dňa 01.04.2015, v ktorej obdobnej právnej veci najvyšší
súdpotvrdilrozsudokkrajskéhosúduavodôvodnenírozsudkuvyvodilprávnyzáver,žeprevodsporných
pozemkov správca konkurznej podstaty uskutočnil kúpnou zmluvou za účinnosti reštitučného zákona č.
503/2003 Z.z., z ktorých táto zmluva je neplatná (§ 4 ods. 2 zákona č. 503/2003 Z.z.). Odvolateľ záverom
vyslovil názor, že krajský súd v napadnutom rozhodnutí nedodržal ustanovenie § 157 ods. 2 O.s.p.,

keď jeho vyjadrenia ako účastníka konania nebral do úvahy a nevyhodnotil právne názory účastníkov
konaniaadôkazy,ktorétamboliuvedené.Vytýkalsúduprvéhostupňa,ženedbalnato,abyodôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé. Záverom tiež dal do pozornosti nález Ústavného súdu Slovenskej republiky
č. III. ÚS 127/ 2010-35 z 22.06.2010.

14.3/Odvolateľ svoje odvolanie dodatočne doplnil oznámením, že konanie vedené na Najvyššom súde
SRpodsp.zn.7Sžr/25/2014boloskončenérozsudkom,ktorýmnajvyššísúdpotvrdilrozsudokKrajského
súdu v Prešove sp. zn. 2Sp/19/2011 o navrátení vlastníckeho práva oprávneným osobám. V prílohe
predložil rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžr/25/2014 zo dňa 28. 1. 2016.

III.
Vyjadrenia účastníkov konania k odvolaniu zúčastnených osôb

15.1/ K odvolaniu zúčastnených osôb sa vyjadril navrhovateľ 2). Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej
republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 potvrdil

a navrhovateľovi priznal náhradu trov odvolacieho konania.
V dôvodoch vyjadrenia navrhovateľ uviedol, že napadnutý rozsudok krajského súdu je vecne a právne
správny. S dôvodmi odvolateľa uvedenými v odvolaní zúčastnených osôb nesúhlasil. Tvrdil, že
krajský súd reštitučné nároky oprávneným osobám neuprel, len nedôslednosť postupu žalovaného pri
rozhodovaní a nezákonnosť rozhodnutia sankcionoval tým, že rozsudkom rozhodnutie žalovaného zrušil

a vec mu vrátil na ďalšie konanie Mal za to, že krajský súd na str. 26 - 28 rozsudku veľmi podrobne,
vecne a presvedčivo uviedol, aké vady rozhodnutie vykazuje a v čom bol postup žalovaného nesprávny,
prečo rozhodnutie žalovaného považuje za nezákonné. Súhlasil s názorom krajského súdu, keď práve
rozsudok Okresného súdu Humenné sp.zn. 10C 175/2009 považoval za titul nadobudnutia vlastníckeho
práva žalobcom 2/.

K dodatku odvolania, ktorým odvolateľ odvolaciemu súdu oznámil ukončenie konania vedenom na
Krajskom súde v Prešove sp.zn. 2Sp/19/2011 rozhodnutím Najvyššieho súdu SR v konaní vedenom pod
sp.zn. 7Sžr/25/20014, navrhovateľ 2), uviedol, že odvolací súd v uvedenom rozhodnutí sa nesprávne
právne vysporiadal s titulmi nadobudnutia vlastníckeho práva - t.j. kúpnou zmluvou a rozsudkom
súdu, obišiel ustanovenie § 159 ods. 2 O.s.p., nezaoberal sa ním a nevysvetlil, prečo ho na daný

prípad neaplikoval. Tvrdil, že tým, že žalovaný právoplatný rozsudok Okresného súdu Humenné č.k.
10C 175/2009 nerešpektoval, sám porušil ústavné princípy zákonnosti, právnej istoty a spravodlivosti,
pretože právoplatný rozsudok súdu o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je odlišným právnym
titulom nadobudnutia vlastníctva ako kúpna zmluva, preto kúpna zmluva, ktorá predchádzala tomutorozsudku je právne bezvýznamná, nie naopak. Vo vzťahu k princípu právnej istoty dal do pozornosti
rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 192/06, sp.zn. IV. ÚS 92/09, sp.zn. IV.ÚS 296/09, sp.zn.
III. ÚS 311/07, rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp.zn. 7Cdo 136/2013, rozhodnutie Najvyššieho

správneho súdu ČR 2Afs 24/2005. Záverom uviedol, že z uvádzaných dôvodov rozsudok Najvyššieho
súdu SR ako súdu odvolacieho sp.zn. 7Sžr/25/2014 nemá právnu záväznosť pre posudzovanie veci
vedenej pred Krajským súdom v Prešove sp.zn. 6Sp/16/2012.

15.2/ K odvolaniu zúčastnených osôb sa vyjadril odporca. Navrhoval, aby Najvyšší súd Slovenskej

republiky rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 6Sp 16/2012-710 zo dňa 2. decembra 2015 zrušil v
plnom rozsahu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.
V dôvodoch vyjadrenia odporca vyslovil názor, že Krajský súd v Prešove v danej veci dospel na základe
vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci.
Odporca poukazom na skutkové zistenia daného prípadu, judikatúru Ústavného súdu Slovenskej

republiky (rozhodnutia č.k. IV. ÚS 499/2011 z 22.11.2011, IV. ÚS 209/2010, PL. ÚS 21/00, PL ÚS 6/04,
III. ÚS 328/05, IV. ÚS 49/06, III. ÚS 300/06, III. ÚS 127 /2010 z 22.06.2010, IV. ÚS 1/02, III. ÚS 117/07,
III. ÚS 78/07, III. ÚS 217/05); judikatúru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (rozhodnutia sp.zn.
7Sžr/25/2014 z 28.01.2016, 10Sžr/21/2012, 3Sžr/20/2014, 3Sžr/102/2014, sp.zn. 4Cdo/173/2006);
rozhodnutia Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn. 22Cdo 1390/2002 z 16.06.2003, sp.zn. 21Cdo

1724/2003 z 25.09.2003, uviedol že zákonodarca reštitučným zákonom ustanovil podmienky, za
splnenia ktorých sa stáva právny úkon neplatný, pričom vôľou zákonodarcu bolo zabezpečiť ochranu
oprávnených osôb na zabezpečenie účelu reštitúcie v zmysle ustanovení reštitučného zákona. V danom
prípade odporca v súlade s účelom reštitučného zákona považoval za správne a spravodlivé poskytnúť
ochranu oprávneným osobám, ktoré si svoje reštitučné nároky uplatnili v zákonom stanovenej lehote, čo

napokon korešponduje s princípom právnej istoty a ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny
poriadok, ako to opakovane judikuje Ústavný súd Slovenskej republiky.
Obranu navrhovateľa 2/, že nie je povinnou osobou, odporca považoval za neopodstatnenú. Uviedol, že
nebolo sporné, že povinnou osobou je v tomto prípade Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, toho
času v konkurze, zastúpené správcom konkurznej podstaty úpadcu JUDr. Ľubošom Bajužíkom, ktoré

ako právny nástupca Jednotného roľníckeho družstva v I., do vlastníctva ktorého odňaté pozemky prešli,
vlastnil tieto pozemky v čase nadobudnutia účinnosti reštitučného zákona t.j. 01.01.2004, čo bolo v tomto
prípade rozhodujúce. Zákonodarca povinnej osobe, definovanej v reštitučnom zákone, uložil povinnosť
nakladať s pozemkami až do navrátenie vlastníctva oprávnenej osobe so starostlivosťou riadneho
hospodára a súčasne uložil zákaz previesť takéto pozemky odo dňa účinnosti reštitučného zákona t.j. od

01.01.2004 do vlastníctva inej osoby pod následkom neplatnosti takéhoto právneho úkonu. Zdôraznil, že
absolútna neplatnosť právneho úkonu nastáva priamo zo zákona a pôsobí od začiatku voči každému, na
absolútnu neplatnosť úkonu prihliadajú súdy aj iné orgány aplikácie práva z úradnej povinnosti. Delená
právomoc znamená rozdelenie právomocí medzi súdy a iné orgány, ide o prípady kedy zákon stanovuje,
že najskôr musí byť obligatórne vykonané konanie na inom orgáne, právomoc súdu nastáva až vtedy,

keď vec nebola na tomto orgáne s konečnou platnosťou vyriešená. Odporca zastával názor, že pre
konečné vyriešenie otázky vzťahu reštitučnej a vlastníckej žaloby je podstatné to, že reštitučné predpisy
majú povahu lex specialis vo vzťahu k Občianskemu zákonníku, ktorý predstavuje lex generalis. Z
povahy reštitučných zákonov ako predpisov špeciálnych vyplýva, že nároky nimi upravené nie je možné
riešiť inak než podľa ustanovení v zmysle všeobecnej zásady o zákone všeobecnom a osobitnom, a

preto ak stanoví reštitučný predpis určité podmienky pre uplatnenie reštitučného nároku nie je možné
ten istý nárok uplatňovať podľa iného predpisu (Občianskeho zákonníka), s poukazom na to, že lex
specialis neruší platnosť les generalis, ale len vylučuje jeho aplikáciu. Odporca konštatoval, že v konaní
postupoval podľa ustanovení § 4 reštitučného zákona, z ktorého vyplýva, že pokiaľ oprávnené osoby
uvedené v bode 1 výroku rozhodnutia odporcu z 01.10.2012 uplatnili reštitučný nárok v zákonom

stanovenej lehote 02.12.2004 k pozemkom uvedených v bode 2 výroku rozhodnutia vo vlastníctve
povinnej osoby Poľnohospodárske družstvo I., v likvidácii, v konkurze, nebolo možné takéto pozemky
platne prevádzať do vlastníctva inej osoby a pokiaľ sa tak stalo, tak takéto úkony sú neplatné, pričom
jedná sa o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorá nastáva priamo zo zákona
a pôsobí od začiatku voči každému a absolútna neplatnosť právneho úkonu sa nepremlčuje. Odporca

tiež zdôraznil, že podľa nášho právneho poriadku absolútne neplatný právny úkon o nakladaní s vecou
spôsobuje reťazovito absolútnu neplatnosť následných právnych úkonov o nakladaní a to v zmysle
zásady, podľa ktorej nikto nemôže previesť viac práv než má sám (nemo plus iurisad alium transferre
potest quam ipse habet). Ďalej tvrdil, že obsahom princípu právneho štátu je vytvorenie právnej istoty, žena určitú právne relevantnú otázku sa pri opakovaných rovnakých podmienkach dáva rovnaká odpoveď.
Rešpektovanie princípu právnej istoty musí byť prítomné v každom rozhodnutí orgánov verejnej moci
a to tak v oblasti normotvornej, ako aj v oblasti aplikácie práva, keďže práve na ňom sa hlavne a

predovšetkým zakladá dôvera občanov, ako aj iných fyzických osôb a právnických osôb k orgánom
verejnej moci. Odporca tiež zdôraznil, že rozhodovať o navrátení vlastníctva k pozemkom oprávneným
osobám podľa reštitučného zákona patrí výlučne do právomoci odporcu ako orgánu výkonnej moci, a
preto žalobou o určenie vlastníctva nie je možné obchádzať zmysel a účel reštitučného zákona.
Dôvodil, že jednou zo zásad vyjadrených v čl. 20 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky je, že vlastníctvo

nemožno zneužiť na ujmu práv iných osôb v rozpore so všeobecnými záujmami chránenými zákonom.
Z uvedenej zásady aj v danom prípade vyplýva, že nestačí vec posudzovať len čisto z formálneho
hľadiska, ale je potrebné vychádzať z podstaty veci. Neplatnosť právnej zmluvy o prevode vlastníctva
vzhľadom na derivatívny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva nemôže byť zhojená ani následným
prevodom vecí na ďalšieho vlastníka. Poukázal na to, že podstatou rímsko právnej zásady nemo
plus iurisad alium transferre potest quam ipse habet je, že „z nepráva nemôže vzniknúť právo". Citujúc

právnu úpravu ustanovenú v § 39 Občianskeho zákonníka odporca zdôraznil, že na základe absolútne
neplatného právneho úkonu nemôže dôjsť k platnému prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti,
a teda nemožno uvažovať o ochrane vlastníckeho práva hoc aj dobromyseľného nadobúdateľa. Tiež
zdôraznil, že štát a jeho orgány sú povinné postupovať v konaní podľa reštitučného zákona v súlade
so zákonnými záujmami oprávnených osôb, ktorých ujma na základných ľudských právach a slobodách

má byť aspoň čiastočne kompenzovaná. Pri výslovnom ustanovení o neplatnosti právneho úkonu
denného počas reštitučného konania nemôže ani súd posudzovať inak, tým by zasiahol neprípustne
do zákonodarnej právomoci a jeho rozhodnutie by bolo v rozpore s ústavou a základnými právnymi
predpismi. Tvrdil, že ak postupom správcu konkurznej podstaty došlo k porušeniu blokačného
ustanovenia § 4 ods. 2 k reštitučného zákona, potom príslušný prevod vlastníckeho práva na tretiu

osobu, ktorý vykonal správca konkurznej podstaty, keď kúpnou zmluvou previedol nehnuteľnosti, na
ktoré bol riadne a včas uplatnený reštitučný nárok, zo zákona je neplatný. Predmetná neplatnosť
takéhoto právneho úkonu nastáva automaticky zo zákona bez toho, aby bolo potrebné neplatnosť
príslušného právneho úkonu nejakým spôsobom osobitne definovať v civilnom súdnom konaní.
V závere dal do pozornosti, že hmotné právo upravuje aj vzájomné nároky účastníkov z neplatného

právneho úkonu, prípadne vrátenie majetkového prospechu získaného plnením bez právneho dôvodu.
V rámci ustanovení o bezdôvodnom obohatení Občiansky zákonník ustanovuje, že bezdôvodným
obohatením je aj majetkový prospech získaný plnením z neplatného právneho úkonu, pričom, ak je
zmluva neplatná, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal (§ 457 OZ).
Odporca súčasne v závere trval na tom, že v danej veci postupoval v intenciách hmotnoprávnych

a procesnoprávnych predpisov a pre svoje rozhodnutie si zadovážil dostatok listinných podkladov a
dôkazov, vo veci zistil dostatočne skutkový stav a vychádzajúc zo skutkových okolností vyvodil z nich
správny právny záver.

IV.

Konanie pred odvolacím súdom

16. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (S.s.p.)
upravujúci v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho
v správnom súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v

správnom súdnictve.

17. Podľa § 492 ods. 1, 2, 3 S.s.p. konania podľa tretej hlavy piatej časti Občianskeho súdneho poriadku
začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Odvolacie konania podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku začaté predo dňom nadobudnutia

účinnosti tohto zákona sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Lehoty na podanie odvolania, ktoré začali plynúť predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
plynú podľa doterajších predpisov a ich právne účinky zostávajú zachované.

18. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (§ 10 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 492 ods. 1,

2 zákona č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok - S.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok krajského
súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo, v medziach podaného odvolania (§ 246c ods. 1 prvá
veta O.s.p. a § 212 ods. 1 O.s.p. a § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), odvolanie prejednal bez nariadenia
odvolacieho pojednávania (§ 250ja ods. 2 O.s.p., § 492 ods. 1, 2 S.s.p.), keď deň vyhlásenia rozhodnutiabol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke Najvyššieho súdu
Slovenskej republiky www.nsud.sk

58. Najvyšší súd vychádzajúc z uvedeného po vyhodnotení odvolacích dôvodov zúčastnených osôb z
hľadiska prípustnosti vymedzenej ustanoveniami § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c
ods. 1 veta prvá O.s.p. a s § 220 O.s.p. a s § 492 ods.1 S.s.p aplikovaných v prejednávanej veci
vo vzťahu k napadnutému rozsudku krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného

administratívneho spisu s prihliadnutím na právnu úpravu ustanovenú v §§ 250l a nasl. a s § 492
ods.1 S.s.p. konštatuje, že nezistil dôvod na to, aby sa v zásade odchýlil od logických argumentov a
relevantných právnych záverov spolu so správnou citáciou dotknutých právnych noriem obsiahnutých v
odôvodnení napadnutého rozhodnutia odporcu, ktoré vytvárajú v zásade dostatočné právne východiská
pre vyslovenie výrokov napadnutého rozhodnutia.

59. Z dôvodov vyššie uvedených, najvyšší súd ako súd odvolací dospel k záveru, že námietky
zúčastnených osôb uvedené v ich odvolaní spochybňujú vecnú a právnu správnosť napadnutého
rozsudku krajského súdu. Z týchto dôvodov potom odvolací súd napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. v spojení s § 246c ods.1 a s § 220 O.s.p. a v spojení s § 492 ods.

1 S.s.p. zmenil tak, že preskúmavané rozhodnutie Obvodného pozemkového úradu Humenné zo dňa
01.10.2012 č. 2012/00042-10-LJ z jeho vecne a právne správnych dôvodov potvrdil v zmysle § 250q
ods. 3 O.s.p..

60.O náhrade trov konania odvolací súd rozhodoval podľa § 250k ods.1 O.s.p. v spojení s § 250l ods.

2, s § 246c ods. 1, s § 224 ods. 1 O.s.p. a v spojení s § 492 ods. 1 S.s.p.. Navrhovateľom nepriznal
náhradu trov tohto konania z dôvodu ich neúspechu v tomto konaní.

61.Vzhľadom k tomu, že zákonom č. 180/2013 Z.z. (§ 8 písm. b/) boli s účinnosťou od 01.10.2013
zrušené obvodné pozemkové úrady, ktorých pôsobnosť a právomoc na úseku pozemkových úprav

prešla podľa § 9 ods. 1, 4 na okresné úrady odvolací súd podľa § 107 ods. 4 O.s.p. v spojení s § 246c
ods.1 O.s.p. na strane odporcu konal s Okresným úradom v Humennom, do právomoci ktorého prešla
pôsobnosť Obvodného pozemkového úradu v Humennom.

62. Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9

veta tretia zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom
od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.