Rozsudok ,
Prvostupňové nenapadnuté opravnými prostriedkami Judgement was issued on Friday, January 18, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 6C/11/2018

Identifikačné číslo súdneho spisu: 5118204077
Dátum vydania rozhodnutia: 18. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Andrej Kekely

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:5118204077.5

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudcom Mgr. Andrejom Kekelym v spore žalobcov: I. X. Š., J..

XX.XX.XXXX, Y. G. J. K. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., II. Ľ. Š., J.. XX.XX.XXXX, Y. G. J. K. XXX/XX,
XXX XX Ž., Š. Q. N., obaja právne zastúpení Advokátskou kanceláriou JUDr. Mária Badová, s. r. o., so
sídlom Vajanského 2756/1, 010 01 Žilina, IČO: 36 851 906, proti žalovanému: S. L., J.. XX.XX.XXXX, Y.
G. J. K. XXX/XX, XXX XX Ž., Š. Q. N., právne zastúpený JUDr. Katarínou Kováčovou, advokátkou so
sídlom Drieňová 650/16, 010 04 Žilina, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, takto

r o z h o d o l :

Určuje, že žalobcovia I. a II. sú bezpodielovými spoluvlastníkmi v podiele 1/1 pozemku nachádzajúceho
sa v katastrálnom území Ž., zodpovedajúceho parcele H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria

o výmere 9 m2 novovytvorenej geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa
29.05.2017 Ing. Matejom Sýkorom, autorizačne overeným dňa 29.05.2017 Ing. Matejom Sýkorom a
úradne overeným dňa 12.06.2017 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom, pod č. XXXX/XXXX,
ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť tohto rozsudku, z parcely H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria
o výmere 119 m2 evidovanej v katastri nehnuteľností na liste vlastníctva č. XXXX.

Žalobcom I. a II. priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou zo dňa 20.02.2018 doručenou Okresnému súdu Žilina dňa 21.02.2018 sa žalobcovia I. a

II. proti žalovanému domáhali vydania rozsudku, ktorým by bolo určené ich vlastnícke právo tak, ako
to zodpovedá výroku tohto rozsudku a súčasne, ktorým by bol žalovaný zaviazaný nahradiť im trovy
konania.
2. Podanú žalobu žalobcovia I. a II. odôvodnili tým, že sú na základe kúpnej zmluvy registrovanej
rozhodnutím bývalého Štátneho notárstva v Žiline pod RI 119/73 a rozsudku Okresného súdu v Žiline č.
k. 13C/1044/81-72 bezpodielovými spoluvlastníkmi v celosti rodinného domu súp. č. XXX postaveného
na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122 m2, ktoré nehnuteľnosti

sú evidované na LV č. XXXX v k. ú. Ž. na nich v celosti medzi nimi ako bezpodielové spoluvlastníctvo
manželov. V časti B LV č. XXXX je uvedené, že sú výlučnými bezpodielovými spoluvlastníkmi bytu č.
1, vo vchode č. 2 na 1. poschodí, ku ktorému patrí aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6663/17713 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku parcela H.-U. Č.. XXX a bytu č.
2, vo vchode č. 2 na 2. poschodí, ku ktorému patrí aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti 4553/17713 na
spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku parcela H.-U. Č.. XXX a nebytového
priestoru č. 1-1, vo vchode č. 1., na prízemí, ku ktorému patrí aj spoluvlastnícky podiel o veľkosti

6497/17713 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a k pozemku parcela H.-U.
Č.. XXX, a to na základe titulu nadobudnutia vedeného pod Z 7409/16. V pozemkovej knihe tieto
nehnuteľnosti boli zapísané pôvodne v protokole č. 2289 ako poschodový dom č. p. XXXX, dvor,
záhrada pkn parcela č. XXX/X o výmere 124,3 m2, teda s väčšou výmerou ako majú t. č. zapísanúna LV č. XXXX. V priebehu konania vedeného na Okresnom súde v Žiline pod spis. zn. 13C/1044/81
o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, dali vyhotoviť na bývalom Stredisku geodézie
v Žiline LV č. XXXX dňa 26.08.1981, pričom z tohto zápisu je zrejmé, že parcela H.-U. Č.. XXX mala

výmeru 151 m2, ktorá výmera bola zapísaná na tomto LV č. XXXX, k. ú. Ž., avšak v časti E tohto LV
je uvedené, že táto výmera bola opravená dňa 01.04.1982, avšak bez uvedenia dôvodu vykonania
tejto opravy výmery. Ďalej žalobcovia uviedli, že žalovaný je výlučným vlastníkom pozemku parcela
H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 119 m2, ktorá je evidovaná na LV č. XXXX,
k. ú. Ž. na jeho meno v celosti. Podľa zápisu na LV č. XXXX, k. ú. Ž. nie je toho času na ich mene

zapísaná skutočná výmera pozemku parcela H.-U. Č.. XXX, jeho výmera je menšia ako bola výmera
pozemku, za ktorý riadne zaplatili kúpnu cenu ich právni predchodcovia, teda rodičia žalobkyne II.
nebohý M. H. a jeho manželka nebohá Z. H., rod. H., právnym predchodcom žalovaného nebohému
Š. H. a nebohej S. H. ešte dňa 18.12.1960. Medzi ich právnymi predchodcami, teda rodičmi žalobkyne
II. a právnymi predchodcami žalovaného nebohými Š. H. a nebohou S. H. ešte dňa 18.12.1960 došlo
k dohode, na základe ktorej rodičia žalobkyne II. nadobudli časť dvora po celej dĺžke 90 cm, za čo

vyplatili manželom H. v hotovosti 2.500,- Kčs. Následne ich právni predchodcovia vybudovali oplotenie,
ktoré bolo v 70. rokoch prerobené na murované oplotenie, ktoré po opravách sa nachádza na tejto
nehnuteľnosti doposiaľ. Na hranici pozemku žalovaného pri tomto oplotení je postavená i drevená
vedľajšia stavba už mnoho rokov. Na základe uvedenej dohody ich právni predchodcovia boli v tom, že
táto časť dvora je ich vlastníctvom a odo dňa spísania tejto dohody neboli nikým rušení v užívaní tejto

časti dvora. Odo dňa spísania kúpnej zmluvy, ktorá bola registrovaná rozhodnutím bývalého Štátneho
notárstva v Žiline pod RI 119/73, boli žalobcovia I. a II. v tom, že táto časť dvora je ich spoluvlastníctvom,
teda neboli nikým rušení, ani v užívaní tejto časti dvora. Dňa 16.03.2017 žalovaný dal vytýčiť hranicu
medzi pozemkami parcelami H.-U.: Č.. XXX a č. XXX v k. ú. Ž., o čom bol spísaný protokol na základe
objednávky vedenej pod č. XXXXXXXX-XX/XXXX, obchodnou spoločnosťou Planika, s.r.o. Z obsahu

tohto protokolu o vytýčení hranice je zrejmé, že vytýčená hranica pozemkov bola v prírode označená
múrom. Z technickej správy, ktorá bola jeho prílohou sú zrejmé súradnice daných bodov, teda až pri
jeho spísaní sa dozvedeli, že časť pozemku, ktorý do dňa vyhotovenia tohto protokolu považovali za
ich vlastníctvo, by mala byť vlastníctvom žalovaného. Z tohto dôvodu požiadali obchodnú spoločnosť
SYKO, s.r.o. o vyhotovenie geometrického plánu vypracovaného autorizovaným geodetom Ing. Matejom

Sýkorom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 29.05.2017, overeného katastrálnym odborom Okresného
úradu Žilina pod č. 1102/2017 dňa 12.06.2017, z ktorého je zrejmé, že časť nehnuteľnosti nachádzajúcej
sa za murovaným oplotením, ktorá je t. č. evidovaná ako vlastníctvo žalovaného parcela H.-U. Č.. XXX -
zastavanéplochyanádvoriaovýmere119m2naLVč.XXXX,k.ú.Ž.,zodpovedáčastinovovytvoreného
pozemku parcela H.-U. Č.. XXX/X - zastavené plochy a nádvoria o výmere 9 m2, ktorú však považujú za

ich vlastníctvo. V roku 2017 sa pokúšali usporiadať vlastnícke právo k tejto nehnuteľnosti tak, že zaslali
žalovanému návrh dohody o urovnaní spísaný dňa 20.06.2017, ktorý mu zaslali spolu s návrhom na
vklad do katastra nehnuteľností a so sprievodným listom. Žalovaný však túto poštovú zásielku neprevzal,
nakoľko sa im vrátila dňa 31.07.2017 s tým, že nebola prevzatá v odbernej lehote. Následne žalovanému
obyčajnou poštovou zásielkou opätovne dňa 17.08.2017 zaslali tieto listiny, avšak žalovaný až doposiaľ

zostal nečinný. Žalobcovia I. a II. tak tvrdili, že žalovaný nie je vlastníkom tej časti nehnuteľnosti parcela
H.-U. Č.. XXX, ktorá bola zameraná geometrickým plánom vypracovaným autorizovaným geodetom
Ing. Matejom Sýkorom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX zo dňa 29.05.2017, overeným katastrálnym odborom
Okresného úradu Žilina pod č. 1102/2017 dňa 12.06.2017 a ktorá zodpovedá parcela H.-U. Č.. XXX/X -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2, pretože ich právni predchodcovia, teda rodičia žalobkyne

II. túto nehnuteľnosť nadobudli na základe dohody uzavretej s právnymi predchodcami žalovaného ešte
dňa 18.12.1960, ktorou nadobudli časť dvora po celej dĺžke 90 cm, za čo im vyplatili v hotovosti 2.500,-
Kčs, čo v tomto období predstavovalo riadnu kúpnu cenu za túto nehnuteľnosť. Odo dňa uzavretia tejto
dohody boli dobromyseľní v tom, že im táto nehnuteľnosť patrí, a to až do dňa uzavretia kúpnej zmluvy
dňa 02.03.1973, ktorou nehnuteľnosti zapísané pôvodne v pozemkovej knihe v protokole č. 2289, k. ú.

Žilina, previedli na nich. Odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy dňa 02.03.1973, registrovanej rozhodnutím
bývalého Štátneho notárstva v Žiline pod RI 119/73 dňa 08.03.1973, túto nehnuteľnosť užívali nepretržite
a dobromyseľne oni, pretože ju pokladali za ich vlastníctvo. Do dňa 16.03.2017, kedy dal žalovaný
vytýčiť hranicu medzi pozemkami parcely H.-U.: Č.. XXX a č. XXX, k. ú. Ž., žalovanú nehnuteľnosť
pokladali za ich vlastníctvo a doposiaľ ani neboli nikým rušení v užívaní tejto nehnuteľnosti. Pretože so

žalovaným nie je možné sa dohodnúť na uzavretí dohody o urovnaní tak, aby stav právny zodpovedal
stavu skutočnému a užívaciemu, sú nútení domáhať sa svojho práva v súdnom konaní. Majú naliehavý
právny záujem na určení ich vlastníckeho práva k tejto nehnuteľnosti, teda i na podaní žaloby v zmysle
ust. § 137 písm. c) CSP, nakoľko bez rozsudku súdu nie je možné dosiahnuť, aby táto nehnuteľnosťbola zapísaná v katastri nehnuteľnosti na liste vlastníctva na ich mená. Vzájomné vzťahy týkajúce sa
žalovanej nehnuteľnosti medzi nimi a žalovaným nie je možné usporiadať dohodou, o čom svedčia ich
tvrdenia, preto sa musia svojho práva domáhať žalobou na súde, pretože iba na základe rozsudku súdu

môže katastrálny úrad vykonať nový zápis formou záznamu na príslušný list vlastníctva na ich mená,
nakoľko je potrebná na vykonanie tohto zápisu verejná listina, ktorou je rozsudok súdu, prípadne dohoda
medzi nimi a žalovaným.
3. Žalovaný sa žalobe a jej prílohám, ktoré mu boli doručené riadne do vlastných rúk dňa 21.04.1918,
aj napriek výzve súdu zo dňa 10.04.2018 v určenej lehote písomne nevyjadril.

4. Súd vec prejednal na pojednávaniach v dňoch 05.10.2018, 23.11.2018 a 18.01.2019, na ktorom
poslednom pojednávaní aj verejne vyhlásil tento rozsudok.
5. Možno konštatovať, že žalobcovia I. a II. počas konania zásadne zotrvali na svojej argumentácii
uvedenej už v samotnej žalobe a túto zhrnuli v záverečnej reči produkovanej ich právnym zástupcom
nasledovne: že odo dňa uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973, ktorou na nich a K. H. ako
kupujúcich previedli rodičia žalobkyne II. nehnuteľnosti rodinný dom súp. č. XXX a pozemok parcela

D. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria bez uvedenia výmery, tieto nehnuteľnosti užívali nepretržite
a dobromyseľne, pretože ich pokladali za ich vlastníctvo, a to od oplotenia nachádzajúceho sa na
hranici pozemku parcela H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2 a pozemku
parcela H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2, k. ú. Ž. tak. Žalovaný pri
svojom výsluchu na pojednávaní konanom 05.10.2018 neuviedol žiadne nové skutočnosti preukazujúce

narušenie ich dobromyseľnej držby spornej nehnuteľnosti predo dňom 14.07.1993, resp. držby ich
právnych predchodcov. Nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ust. § 132 zákona č. 131/1982
Zb. bola všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia, pričom skutková podstata vydržania bola
z časti obmedzená, lebo sa nevzťahovala na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré neboli v
osobnom vlastníctve. Žalobcovia I. a II. ďalej výslovne popreli argumentáciu žalovaného, že mohli v čase

uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973 vedieť, že časť pozemku, ktorý majú oplotený, by mal patriť
susedom, nakoľko o tejto skutočnosti sa dozvedeli až dňa 16.03.2017. Ich nerušená a dobromyseľná
držba nie je vyvrátená žiadnym dôkazom. Navyše zápis na liste vlastníctva má len evidenčné účinky
a nikto si vlastníctvo k tejto spornej nehnuteľnosti voči nim neuplatňoval. Nebol ani žiaden dôvod na
to, aby túto nehnuteľnosť dali vytýčiť v teréne, resp. zamerať geometrickým plánom. V tejto súvislosti

s týmto poukazujú na právnu úpravu uvedenú v ust. § 132 ods. 1, § 134 ods. 1, § 135a ods. 1 a 2
Občianskeho zákonníka v znení zákona č. 131/1982, teda v súlade s týmito zákonnými ustanoveniami
išlo o výmeru, ku ktorej mohli nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Z platnej právnej úpravy je
nepochybne zrejmé, že vydržanie je originálnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva, musí pri
tomto spôsobe nadobudnutia vlastníckeho práva byť splnená podmienka jednak spôsobilého predmetu

vydržania, jednak držba musí byť oprávnená a držiteľ musí byť dobromyseľný po celú dobu vydržania,
nepretržitosť držby a musí byť spôsobilý subjekt vydržania vlastníckeho práva. Všetky podmienky
platnej právnej úpravy odo dňa nasledujúceho po dni nadobudnutia právoplatnosti rozsudku Okresného
súdu Žilina č. k. 13C/1044/81-72 o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, teda odo dňa
14.07.1983 do 16.03.2017, kedy žalovaný dal vytýčiť hranicu medzi predmetnými pozemkami, boli

splnené. Podľa ich názoru tak vydržali spornú nehnuteľnosť, pretože sú spôsobilým subjektom na
vydržanie vlastníckeho práva, ich držba bola nepretržitá, oprávnená, navyše i dobromyseľná po celú
dobu vydržania spôsobilého predmetu vydržania. Subjektom oprávneným k vydržaniu vlastníckeho
práva je osoba spôsobilá nadobudnúť vlastnícke právo, najmä fyzická osoba. Predmetom vydržania
môžu byť akékoľvek veci spôsobilé byť predmetom vlastníctva. Vo všeobecnosti platí, že predmetom

vydržania môže byť iba celá vec, z čoho však judikatúra zakotvila výnimku pokiaľ ide o časť pozemku.
Ako nadobúdatelia nehnuteľnosti, pôvodne pod EN parcelným č. 287 - zastavané plochy a nádvoria
bez uvedenia výmery, nikdy nemali pochybnosti o tom, že sú vlastníkmi i tej časti pozemku, ktorá je
predmetom sporu, teda boli so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľní v tom, že vlastnia i túto
žalovanú časť pozemku, t. č. vlastnícky evidovanú na žalovaného. Pre posúdenie ospravedlniteľného

ich omylu ako držiteľov pozemku parcela H.-U. Č.. XXX/X o výmere 9 m2 je v tomto prípade podstatný
aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku. Predmetom sporu je výmera žalovaného
pozemku 9 m2 čo je cca 1/14 z výmery parcely H.-U. Č.. XXX, t. j. 122 m2, ktorú majú toho času zapísanú
na LV č. XXXX. Nie je možné vychádzať z tvrdenia žalovaného, že výpočet pomeru ich pozemku k
žalovanému pozemku je možné vyčísliť iba z nezastavanej výmery cca 31 m2, čiže nie z celej výmery

ich pozemku, nakoľko takýto výpočet nemá oporu v žiadnom listinnom doklade predloženom v tomto
konaní. Z hľadiska dobromyseľnosti držby je právne relevantnou skutočnosťou objektívny znak titulu
nadobudnutia vlastníckeho práva, a to kúpna zmluva, ktorú uzavreli s ich právnymi predchodcami zo dňa
02.03.1973, v obsahu ktorej nie je uvedená výmera nimi nadobúdaného pozemku parcela č. XXX, k. ú. Ž.a návrh na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, ktorý súdu predložili, v ktorom taktiež
nie je uvedená výmera tohto pozemku, ako aj rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 13C/1044/81-72
o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.1981.

Domnelým titulom a právne akceptovateľným je aj dohoda uzavretá ich právnymi predchodcami, teda
rodičmi žalobkyne II. a právnymi predchodcami žalovaného, nebohým Š. H. a nebohou S. H., na základe
ktorej nadobudli časť dvora po celej dĺžke 90 cm, za čo im vyplatili v hotovosti 2.500,- Kčs ešte dňa
18.12.1960. Ide o scudzovaciu zmluvu, ktorá bola odovzdaná žalobkyni II. asi 1 rok pred smrťou jej
matky,nebohejZ.H..Požiadavkapísomnejformyprávnychúkonovtýkajúcejsaprávnejúpravyuvedenej

v ust. § 40 zákona č. 141/1950 Zb. bola teda zachovaná a pokiaľ bola táto písomná forma dodržaná,
bola dodržaná zákonná požiadavka, teda nejde o právny omyl ani u ich právnych predchodcov, ktorý
by nezakladal dobromyseľnosť pri podpísaní tejto dohody zo dňa 18.12.1960. Toto tvrdenie je v súlade
s právnou teóriou, podľa ktorej dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať k existencii písomnej zmluvy o
prevode nehnuteľností. Ich právni predchodcovia iba nedali túto zmluvu zapísať do pozemkovej knihy,
i keď podľa tvrdenia žalovaného si splnili svoju poplatkovú povinnosť. Pre úplnosť veci poukazujú na

tú skutočnosť, že v roku 1950 mal zápis do pozemkovej knihy iba evidenčné účinky. Nadobudnutie
vlastníckeho práva vydržaním nastalo uplynutím kvalifikovanej vydržacej doby, ktorá je 10 rokov, ktorá u
nich uplynula dňa 14.07.1993, čo je v súlade i so zákonom č. 131/1982, ktorým bol zmenení Občiansky
zákonník. Pokiaľ ide o preukázanie dobromyseľnosti, v spore nebolo preukázané, že by počas plynutia
vydržacej doby ktokoľvek zasiahol do výkonu ich vlastníckeho práva. Nikto im neoznámil, ani sa

nedožadoval, či už súdnou cestou alebo iným spôsobom, aby prestali užívať predmet vydržania, teda
spornú nehnuteľnosť. Z dokazovania je nepochybne zrejmé, že boli v presvedčení, že vlastnícke právo k
spornej nehnuteľnosti im patrí, nakoľko bola užívaná nimi dobromyseľne, nepretržite a nerušene a bola
užívaná aj ich právnymi predchodcami. Táto dobromyseľnosť pri vydržaní nie je spojená so žiadnym
omylom nich, ako držiteľov, vždy postupovali s obvyklou mierou opatrnosti, nakoľko boli zapísaní ako

vlastníci pozemku parcela H.-U. Č.. XXX na LV č. XXXX v k. ú. Ž. až po jeho vymurované oplotenie.
Z vykonaného dokazovania je nepochybne zrejmé, že síce výmera pozemku parcela H.-U. Č.. XXX v
bývalej evidencii nehnuteľností sa menila, avšak k zmene oplotenia medzi pozemkom, ktorý považovali
za ich vlastníctvo a pozemkom žalovaného, odo dňa kedy nadobudli vlastnícke právo k pozemku parcela
H.-U. Č.. XXX, nedošlo a nemali pochybnosti, že je sporný pozemok je ich vlastníctvom. Predpokladom

vydržania je ich presvedčenie, že nekonali bezprávne, ak si spornú nehnuteľnosť prisvojovali. Išlo o ich
psychický stav, o ich vnútorné presvedčenie, ktoré prejavovali aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že
sa dôvodne považovali za vlastníkov spornej nehnuteľnosti, teda so zreteľom na všetky okolnosti boli
dobromyseľní, že im vlastnícke právo k nej patrí.
6. Žalovaný svoju argumentáciu produkovanú v spore produkoval až na pojednávaní dňa 05.10.2018

prostredníctvom svojho právneho zástupcu nasledovne: Neuznáva nárok žalobcov I. a II., a považuje
žalobu za nedôvodnú. Pokiaľ žalobcovia odvodzujú svoje vlastnícke právo už od dohody, ktorú uzavreli
manželia H. a manželia H. dňa 18.12.1960, túto dohodu nemožno považovať za kúpnu zmluvu, nakoľko
v nej chýba prejav vôle manželov H. predať časť svojej nehnuteľnosti manželom H.. Ich prejav vôle
smeroval k prenechaniu časti nehnuteľnosti do užívania, t. j. do nájmu. Manželia H. tak nemohli

nadobudnúť vlastnícke právo k predmetnej časti pozemku ani byť dobromyseľní v tom, že im táto
časť pozemku patrí a nemôže tu ísť o právny omyl. Vzhľadom na uvedené manželia H., ako právni
predchodcovia žalobcov, nemohli kúpnou zmluvou zo dňa 02.03.1973 previesť žalobcom a K. H.V. aj
časť pozemku patriaceho manželom H.. Žalobcovia preto nenadobudli vlastnícke právo k predmetnej
časti tohto pozemku na základe kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973 a do úvahy preto prichádza len

vydržanie vlastníckeho práva. Na to, aby mohlo dôjsť k vydržaniu vlastníckeho práva, musia byť súčasne
splnené tri predpoklady. V prvom rade musí ísť o vec spôsobilú vydržania. Táto vec alebo právo musí
byť v oprávnenej držbe vydržateľa. Tretím predpokladom je to, že uplynie ustanovená doba nepretržitej
oprávnenej držby. Vydržanie je podmienené existenciou dlhotrvajúcej nepretržitej držby, ktorá musí
byť zároveň oprávnená. Neoprávnená držba nemôže viesť k nadobudnutiu vlastníckeho práva k veci.

Držba predstavuje faktické ovládanie veci a nakladanie s vecou ako vlastnou. O držbe možno hovoriť
len vtedy, keď sú súčasne splnené oba jej pojmové znaky. Žalobcovia vec fakticky ovládali, nakoľko
predmetná časť pozemku bola prihradená k pozemku, ktorí nadobudli od rodičov žalobkyne II. Pre
oprávnenú držbu je významná existencia dobromyseľnosti držiteľa, že mu vec patrí a dobrá viera držiteľa
so zreteľom na všetky okolnosti. Ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že

mu vec patrí, je držiteľom oprávneným, pričom dobromyseľnosť držiteľa musí existovať počas celej
vydržacej doby. Ak však držiteľ nie je dobromyseľný v tom, či mu vec patrí, je držiteľom neoprávneným.
Dobromyseľnosť je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, keď si prisvojuje určitú vec. Ide
o psychický stav, vnútorné presvedčenie subjektu, ktoré samo osebe nie je predmetom dokazovania.Predmetom dokazovania sú len skutočnosti vonkajšieho sveta, prostredníctvom ktorých sa vnútorné
presvedčenie prejavuje navonok, teda okolnosti, z ktorých možno vyvodiť presvedčenie nadobúdateľa
o dobromyseľnosti, že mu vec patrí. Tvrdenie držiteľa o tom, že mu vec patrí, a že s ňou nakladá ako s

vlastnou, musí byť podložené konkrétnymi okolnosťami, na základe ktorých je možné usudzovať, že toto
presvedčenie držiteľa bolo po celú vydržaciu dobu dôvodné. Okolnosťami, ktoré môžu utvrdzovať záver
o existencii dobrej viery, sú najmä okolnosti právneho dôvodu nadobudnutia a okolnosti týkajúce sa
poctivosti jeho nadobudnutia. Dobrá viera držiteľa veci musí existovať so zreteľom na všetky okolnosti.
Posúdenie, či držiteľ je v dobrej viere so zreteľom na všetky okolnosti, je potrebné hodnotiť objektívne a

nielen iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) samotného držiteľa, a je potrebné vždy
brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú je možné s ohľadom na okolnosti a
povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu
dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Oprávnená držba sa teda zakladá na omyle držiteľa,
ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci. Oprávnená držba sa nemôže zakladať na takom
omyle držiteľa, ktorému sa mohol pri normálnej opatrnosti vyhnúť. Ide o opatrnosť normálnu, obvyklú,

posudzovanú z objektívneho hľadiska. Omyl držiteľa musí byť ospravedlniteľný. Ospravedlniteľným je
omyl, ku ktorému došlo aj napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú je
možné so zreteľom na okolnosti konkrétneho prípadu od každého požadovať. Ak omyl presahuje rámec
bežného, obvyklého posudzovania veci, už nie je ospravedlniteľný. Držiteľ, ktorý drží vec na základe
takého omylu, môže byť síce v dobrej viere, avšak nie so zreteľom na všetky okolnosti, a preto nemôže

byť držiteľom oprávneným. Omyl pre účely oprávnenej držby, prípadne vydržania veci môže mať dvojaku
podobu. Môže ísť o skutkový omyl alebo o právny omyl. Podstatou skutkového omylu je to, že držiteľ
veci považuje danú vec za vlastnú na základe omylu v skutkových záležitostiach. V prejednávanom
spore ide zrejme o skutkový omyl, a to o držbu väčšej výmery parcely, než bola v skutočnosti odkúpená.
Žalovaný sa domnieva, že danému omylu sa pri vynaložení obvyklej miery opatrnosti, ktorú je v danom

prípade možné od každého požadovať, dalo vyhnúť. Žalobcovia, najmä žalobkyňa II., ktorá nadobudla
nehnuteľnosti od svojich rodičov a v predmetných nehnuteľnostiach bývala, pričom v čase uzavretia
zmluvy v nej býval aj žalobca I., pri zachovaní obvyklej, normálnej miery opatrnosti, ktorú je možné
od každého požadovať, mohla v čase uzavretia kúpnej zmluvy dôvodne usudzovať, že nenadobúda
aj prihradenú časť susednej parcely. Vlastnícke právo k nehnuteľnosti nemohol vydržať, kto nebol

dobromyseľný, teda kto už na začiatku svojej držby vedel o tom, že nehnuteľnosť nadobudol bezprávne,
prípadne, že sa jej zmocnil bez právneho dôvodu, alebo vedel, že patrí inému, no nevrátil ju. Žalobcovia
mohli v čase uzavretia kúpnej zmluvy vedieť, že časť parcely patrí susedom a na túto okolnosť mohli byť
upozornení aj samotnými predávajúcimi, t. j. rodičmi žalobkyne II. Dobromyseľnosť držiteľa, že mu vec
patrí so zreteľom na všetky okolnosti musí existovať počas celej vydržacej doby. Ak v priebehu vydržacej

doby dôjde k skutočnosti, ktorá mala za následok zánik dobromyseľnosti, k vydržaniu veci nemôže
dôjsť. Dobrá viera zaniká v okamihu, kedy sa držiteľ oboznámi so skutočnosťami, ktoré objektívne
museli vyvolať pochybnosti o tom, že mu vec po právnej stránke patrí. Na tom nič nemení ani fakt,
že držiteľ môže byť v tomto prípade naďalej subjektívne v dobrej viere. Ak by sa pripustilo, že omyl
žalobcov ako držiteľov bol v čase uzavretia zmluvy ospravedlniteľný a žalobcovia pri zachovaní obvyklej,

normálnej miery opatrnosti, ktorú je možné od každého požadovať, nemohli v čase uzavretia kúpnej
zmluvy dôvodne usudzovať, že nenadobúdajú aj prihradenú časť susednej parcely, tak v roku 1981, t. j.
8 rokov po uzavretí kúpnej zmluvy v priebehu súdneho konania vedeného na Okresnom súde Žilina pod
spis. zn. 13C/1044/81 mohli zistiť, že výmera parcely č. XXX v k. ú. Ž. nezodpovedá skutočnej výmere,
ktorú užívajú, a hranica parcely je posunutá bližšie k domu súp. č. XXX, ako je oplotenie oddeľujúce

susednú parcelu. V kúpnej zmluve z roku 1973 nie je uvedená výmera prevádzanej parcely č. XXX. V
rámci súdneho konania z roku 1981 však žalobcovia mali vedomosť, že výmera parcely č. XXX zapísaná
nalistevlastníctvaje122m2,ažeprihliadnucnazastavanúplochudomusúp.č.XXX,ktorájecca100až
110 m2, pomer zostávajúcej kúpenej časti dvora, t. j. cca 22 m2 k skutočne užívanej časti dvora, t. j. cca
31m2jetaký,žeplochaprihradenejčastisusednéhopozemkupredstavujecca50%kúpenejčastidvora

a tento pomer môže spochybňovať prípadnú ospravedlniteľnosť skutkového omylu vydržania. Žalovaný
sadomnieva,žežalobcoviasavroku1981oboznámilisoskutočnosťami,ktoréobjektívnemuselivyvolať
pochybnosť o tom, že im prihradená časť susednej parcely po právnej stránke patrí. V takom prípade
prestalibyťžalobcoviadobromyseľníužvroku1981ataknemohlodôjsťkvydržaniu,nakoľkožalobcovia
neboli dobromyseľní nepretržite 10 rokov, t. j. prestala byť naplnená požiadavka dobrej viery a nemohlo

tak dôjsť k prvému vydržaniu ku dňu 01.04.1984 v zmysle §135a Občianskeho zákonníka v spojení s
ust. § 507a ods. 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom od 01.04.1983. Požiadavku dobrej viery
spochybňuje aj vyjadrenie žalobcov v žalobe, že oplotenie, ktorým bola prihradená časť susedného
pozemku k parcele č. XXX bolo prerobené na murované v 70-tych rokoch, keď v skutočnosti to malo byťaž neskôr. Aj samotné vyjadrenia žalobcov v roku 2017 pred ich pokusom o usporiadanie vlastníckeho
práva dohodou, spochybňuje takisto dobrú vieru. Žalovaný tak navrhoval žalobu zamietnuť a priznať mu
nárok na náhradu trov konania. Žalovaný zásadne na tejto argumentácii zotrval počas celého trvania

konania.
7. Súd na základe stranami sporu produkovaných listinných dôkazov dospel k nasledovným skutkovým
zisteniam. Pokiaľ ide o skutkové zistenia vyplývajúce z fotodokumentácie produkovanej žalobcami a
výpovedí strán sporu, ako aj výpovedí svedkov F.. S. E. a K. I., tieto sú uvedené v rámci právneho
posúdenia veci samej.

8. Dňa 18.12.1960 uzavreli na jednej strane Š. H. a jeho manželka S. H. a na druhej strane M. H. a
jeho manželka Z. H. dohodu, v zmysle ktorej Š.Y. H. mal dať (v dohode bližšie neuvedeným osobám) do
užívania zo svojho dvorka po celej dĺžke 90 cm, s čím súhlasila aj jeho manželka S. H.. Ďalej sa v dohode
udáva, že oplotenie prevedú spoločne s pánom H., užívanie ihneď. Napokon je v dohode uvedené, že
peniaze za tento kúsok vyplatili (manželia H.) v hotovosti 2.500,- Kčs. Dohoda bola podpísaná všetkými
stranami na nej zúčastnenými.

9. Dňa 02.03.1973 uzavreli manželia M. H. a Z. H., rod. H. ako predávajúci a žalobcovia I. a II. a K.
H. (syn predávajúcich a brat žalobkyne II.) ako kupujúci kúpnu zmluvu, ktorej predmetom bol prevod
rodinného domu č. p. XXX/XX vedeného v Evidencii nehnuteľností na EL č. XX ako parcela D. Č.. XXX
dom č. p. XXX (pôvodná pkn parcela č. XXX/X dom č. p. XXXX s dvorom a záhradou evidované v pkn
vložke č. XXXX), k. ú. Ž., z predávajúcich ako bezpodielových spoluvlastníkov, a to na žalobcov I. a II.

do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov v podiele o veľkosti 1/2 a K. H. v podiele o veľkosti
1/2. Kúpna cena bola dohodnutá v sume 44.100,- Kčs. Zmluva bola registrovaná Štátnym notárstvom
v Žiline dňa 08.03.1973 pod RI 119/73.
10. Okresný súd Žilina rozsudkom č. k. 13C 1044/81-72 zo dňa 02.05.1983, ktorý podľa doložky na ňom
vyznačenej nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.1983, na návrh žalobcov I. a II. (ako žalobcov v konaní

vedenom pod spis. zn. 13C 1044/81) proti K. H. (ako žalovanému) rozhodol o zrušení podielového
spoluvlastníctva účastníkov konania k nehnuteľnosti zapísanej v LV č. XXXX evidenčného listu č. XX ako
parcela č. XXX - zastavaná plocha o výmere 122 m2, k. ú. Ž.F. v EN SG Žilina s tým, že toto podielové
spoluvlastníctvovyporiadaltak,žepredmetnúnehnuteľnosťprikázaldobezpodielovéhospoluvlastníctva
žalobcov I. a II. a súčasne žalobcov I. a II. zaviazal uhradiť žalovanému sumu 55.000,- Kčs do 60 dní

po právoplatnosti rozsudku a sumu 15.000,- Kčs do 3 dní po odovzdaní kľúča od bytu v dome žalobcov
I. a II. žalovaným žalobcom I. a II. pod následkom výkonu rozhodnutia.
11. Z čiastočného výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. Ž. zo dňa 19.06.2017
vyplýva, že v časti A LV sú na tomto LV evidované rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku
parcela H.-U. Č.. XXX a pozemok parcela H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 122

m2. V časti B LV sú evidované: byt č. X na 1. p. vo vchode 2 domu súp. č. XXX spolu so spoluvlastníckym
podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rodinného domu súp. č. XXX a na pozemku
parcela H.-U. Č.. XXX v podiele o veľkosti 6663/17713, byt č. X na X. p. vo vchode X domu súp. č. XXX
spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rodinného domu
súp. č. XXX a na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX v podiele o veľkosti 4553/17713 a nebytový priestor

č. X-X na prízemí vo vchode 1 domu súp. č. XXX spolu so spoluvlastníckym podielom na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach rodinného domu súp. č. XXX a na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX v
podiele o veľkosti 6497/17713, pričom ako bezpodieloví spoluvlastníci týchto nehnuteľností sú v podiele
1/1 evidovaný žalobcovia I. a II., a to titulom nadobudnutia: Z 7409/16 - zápis priestorov pod položkou
výkazu zmien č. XXXX/XX, RI 119/73 pod položkou výkazu zmien 95/73 a rozsudok 13 1044/81-72 pod

položkou výkazu zmien 176/84.
12. Z výpisu z katastra nehnuteľností z LV č. XXXX vedeného pre k. ú. Ž. zo dňa 19.06.2017 vyplýva, že v
časti A LV je medzi inými evidovaný tiež pozemok parcela H.-U. Č.. XXX - zastavané plochy a nádvoria o
výmere 119 m2 a rodinný dom súp. č. XXX postavený na pozemku parcela H.-U. Č.. XXX. V časti B LV je
ako výlučný vlastník nehnuteľností pod B1 evidovaný žalovaný, a to titulom nadobudnutia V 1264/2017 -

kúpna zmluva, vklad povolený dňa 20.02.2017 pod položkou výkazu zmien č. XXX/XX (viď rozhodnutie
Okresného úradu Žilina, katastrálny odbor č. V 1264/2017 zo dňa 20.02.2017, ktorým bol povolený vklad
vlastníckeho práva žalovaného k uvedeným nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností).
13. Z protokolu o vytýčení hranice pozemku vyhotoveného na žiadosť žalovaného zo dňa 16.03.2017
F.. S. I. vyplýva, že bola na tvári miesta vytýčená hranica medzi pozemkami parcely H.-U.: Č.. XXX a č.

XXX, k. ú. Ž.. Na protokole je podpis žalobcu I. s textom: V roku 1980 rodičia žalobkyne II. na základe
dohody odkúpili 90 cm po celej dĺžke hranice. Dohodu zo dňa 18.03.1960 prikladajú.
14. Geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 29.05.2017 a autorizačne
overeným dňa 29.05.2017 Ing. Matejom Sýkorom a úradne overeným dňa 12.06.2017 Okresnýmúradom Žilina, katastrálnym odborom, pod č. 1102/2017, bola z pozemku parcely H.-U. Č.. XXX, k.
ú. Ž. oddelená plocha zodpovedajúca novovytvorenej parcele H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a
nádvoria o výmere 9 m2, pričom zvyšná časť plochy pozemku parcela H.-U. Č.. XXX bola označená ako

novovytvorená parcela H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 110 m2.
15. Podľa ust. § 32 zákona č. 141/1950 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „SOZ“) v znení účinnom od
01.01.1951 do 31.03.1964, prejav, ktorý urobila osoba nespôsobilá na právny úkon, alebo ktorý nie je
srozumiteľný alebo vážny, je neplatný.
16. Podľa ust. § 40 ods. 1 SOZ v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964, písomná forma je

potrebná pri právnych úkonoch o právach k nehnuteľnostiam, okrem ak ide o nájom rodinného domčeka
alebo inej podobnej stavby alebo len časti budovy. To isté platí pri majetkových právnych úkonoch medzi
manželmi, pokiaľ nejde len o obvyklé darovania primerané ich zárobkovým a majetkovým pomerom.
Písomná forma je ďalej potrebná pri právnych úkonoch, pre ktoré zákon osobitne predpisuje písomnú
formu.
17. Podľa ust. § 111 ods. 1 SOZ v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964, vlastníctvo k veciam

jednotlive určeným prevádza sa už samou smluvou, ak nie je dohovorené inak alebo ak nevyplýva nič
iné z osobitných predpisov.
18. Podľa ust. § 116 ods. 1 SOZ v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964, vlastnícke právo k
hnuteľnej veci nadobudne, kto ju drží oprávnene (§ 145) a nepretržite tri roky; ak ide o nehnuteľnú vec,
je potrebná vydržacia doba desaťročná.

19. Podľa ust. § 145 ods. 1 SOZ v znení účinnom od 01.01.1951 do 31.03.1964, ak je držiteľ so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným.
20. Podľa ust. § 132a ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“) v znení zákona
č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, kto s vecou zaobchádza ako so svojou a so
zreteľom na všetky okolnosti je dobromyseľný, že mu vec patrí, má - pokiaľ nie je ustanovené inak -

obdobné práva na ochranu, ako má vlastník.
21. Podľa ust. § 133 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, osobné vlastníctvo k veci možno nadobudnúť
kúpou, darom alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných
skutočností ustanovených zákonom.
22. Podľa ust. § 134 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.03.1983, k zmluve o prevode nehnuteľnosti je

potrebná jej registrácia štátnym notárstvom. Vlastníctvo prechádza registráciou zmluvy.
23. Podľa ust. § 135a ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
vlastníkom veci, ktorá môže byť predmetom osobného vlastníctva, sa stane občan, ktorý má nepretržite
v držbe ( § 132a ods. 1) hnuteľnú vec tri roky a nehnuteľnú vec desať rokov. Obdobne, pokiaľ nie je
ustanovené inak, nadobudne občan aj právo zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 132a ods. 2).

24. Podľa ust. § 135a ods. 2 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
ak ide o pozemok alebo jeho časť, ktorý má občan nepretržite v držbe (§ 132a ods. 1) desať rokov a
ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného užívania (§ 199 ods. 1), nadobúda vlastníctvo k
pozemku alebo k jeho časti štát; občan nadobúda právo, aby sa s ním uzavrela dohoda o osobnom
užívaní pozemku v rozsahu uvedenom v § 200. Ak výmera pozemku je väčšia než najvyššia prípustná

výmera podľa § 200 a ak podľa územného plánu alebo územného rozhodnutia možno prenechať do
osobného užívania viac častí tohto pozemku, má občan právo vybrať si len jednu z týchto častí, ku ktorej
sa potom ako k samostatnému pozemku dohodou zriadi právo osobného užívania.
25. Podľa ust. § 135a ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991,
takto však nemôže nadobudnúť vec z majetku v socialistickom vlastníctve alebo vec, ku ktorej má

socialistická organizácia právo užívania podľa osobitných predpisov. [1) Vládne nariadenie č. 47/1955
Zb. o opatreniach v odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o
poľnohospodárskomdružstevníctve.Zákonč.123/1975Zb.oužívanípôdyainéhopoľnohospodárskeho
majetku na zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch] Takto nemožno nadobudnúť ani
právo k pozemku, ktorý je v socialistickom vlastníctve alebo ku ktorému má socialistická organizácia

právo užívania podľa osobitných predpisov. [1) Vládne nariadenie č. 47/1955 Zb. o opatreniach v
odbore hospodársko-technických úprav pozemkov. Zákon č. 122/1975 Zb. o poľnohospodárskom
družstevníctve. Zákon č. 123/1975 Zb. o užívaní pôdy a iného poľnohospodárskeho majetku na
zabezpečenie výroby. Zákon č. 61/1977 Zb. o lesoch]
26. Podľa ust. § 142 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991, ak

nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka
súd. Ak je to možné, rozdelí súd vec medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov. Ak nie je rozdelenie
veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom;prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť v súlade so záujmami spoločnosti. Ak vec žiadny
zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
27. Podľa ust. § 143 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov

je všetko, čo môže byť predmetom osobného vlastníctva a čo niektorý z manželov nadobudol za trvania
manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy
slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov.
28. Podľa ust. § 200 ods. 1 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, výmera pozemku prenechaného
na výstavbu rodinného domčeka alebo na výstavbu rekreačnej chaty sa určí podľa územného plánu

alebo územného rozhodnutia. Pozemok na výstavbu rodinného domčeka nesmie byť väčší ako 800 m2,
pozemok na výstavbu rekreačnej chaty väčší ako 400 m2 a pozemok prenechaný na zriadenie záhradky
nesmie byť väčší ako 400 m2; výmera pozemku prenechaného na výstavbu garáže nesmie prevyšovať
výmeru na ten účel nevyhnutne potrebnú.
29. Podľa ust. § 200 ods. 2 OZ v znení účinnom do 31.12.1991, najvyššia prípustná výmera pozemku
môže sa výnimočne prekročiť, len keby inak vznikol pozemok nevhodného tvaru alebo by došlo k

nehospodárnemu zastavaniu pozemku.
30. Podľa ust. § 498 OZ v znení účinnom do 31.12.1991 (s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t. j.
od 01.01.1992 ust. § 854), pokiaľ nie je ďalej uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona
i právne vzťahy vzniknuté pred 1.aprílom 1964; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich
vzniknuté pred 1.aprílom 1964 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.

31. Podľa ust. § 507a ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991
(s účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb., t. j. od 01.01.1992 ust. § 865 ods. 3), do času uvedeného v
ustanovení § 135a v znení zákona č. 131/1982 Zb. sa započíta aj čas, po ktorý občan alebo jeho
právny predchodca mal vec nepretržite v držbe ( § 135a ods. 1) alebo nepretržite vykonával právo
zodpovedajúce vecnému bremenu ( § 135a ods. 2) pred 1. aprílom 1983; tento čas sa však neskončí

skôr než uplynutím jedného roka od tohto dňa.
32. Podľa ust. § 129 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, držiteľom je
ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
33. Podľa ust. § 130 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak je držiteľ so
zreteľomnavšetkyokolnostidobromyseľnýotom,žemuvecaleboprávopatrí,jedržiteľomoprávneným.

Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
34. Podľa ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, oprávnený
držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť,
a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
35. Podľa ust. § 143 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, v bezpodielovom

spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z
manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí,
ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov,
a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec
vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi

pôvodnéhovlastníka.[3)Napr.:zákon403/1990Zb.ozmiernenínásledkovniektorýchmajetkovýchkrívd
v znení neskorších predpisov, zákon č. 87/1991 Zb. o mimosúdnych rehabilitáciách, zákon č. 229/1991
Zb. o úprave vlastníckych vzťahov k pôde a inému poľnohospodárskemu majetku]
36. Podľa ust. § 868 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, pokiaľ ďalej nie je
uvedené inak, spravujú sa ustanoveniami tohto zákona aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom

1992; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 1992 sa však
posudzujú podľa doterajších predpisov.
37. Podľa ust. § 872 ods. 5 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb. účinnom od 01.01.1992, ak predo dňom
účinnosti tohto zákona vzniklo občanovi právo, aby s ním bola uzavretá dohoda o osobnom užívaní
pozemku, ale do účinnosti tohto zákona už nedošlo k dohode, prípadne k jej registrácii právoplatným

rozhodnutím štátneho notárstva, vzniká oprávnenému právo na uzavretie kúpnej zmluvy k pozemku,
ktorého sa týkalo rozhodnutie o pridelení pozemku do osobného užívania. Ak oprávnený neuplatní svoje
právo do jedného roka od účinnosti tohto zákona, právo zanikne. Ak k uzavretiu kúpnej zmluvy nedôjde,
nie je dotknuté právo na vydanie bezdôvodného obohatenia ( § 451 a nasl.).
38.Podľaust.§872ods.6OZvznenízákonač.509/1991Zb.účinnomod01.01.1992,akideovydržanie

vlastníckeho práva k pozemku podľa tohto zákona, kde na základe doterajších predpisov bolo možné
nadobudnúť len právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemkov, môže si oprávnená osoba
započítať čas, po ktorý jej právny predchodca mal pozemok nepretržite v držbe aj pred účinnosťou tohto
zákona.39. Podľa ust. § 70 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych
a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) (ďalej len „KZ“), údaje katastra uvedené v § 7 sú
hodnoverné, ak sa nepreukáže opak.

40. Podľa ust. § 70 ods. 2 KZ v znení zákona č. 103/2010 Z. z. účinnom od 01.05.2010, údaje
katastra, a to údaje o právach k nehnuteľnostiam, parcelné číslo, geometrické určenie nehnuteľnosti,
druh pozemku, geometrické určenie a výmera katastrálneho územia, názov katastrálneho územia,
výmera poľnohospodárskej jednotky alebo lesnej hospodárskej jednotky, alebo organizačnej jednotky,
údaje o základných a podrobných polohových bodových poliach, údaje o bodových poliach, ako aj

štandardizované geografické názvy sú hodnoverné a záväzné, ak sa nepreukáže opak. Záväzným
údajom katastra nie je druh pozemku evidovaného ako parcela registra „E“.
41. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o a) splnení povinnosti, b)
nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami
vyplýva z osobitného predpisu, c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny
záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu, alebo

d) určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu.
42.ŽalobcoviaI.aII.satakžaloboudomáhalirozhodnutiasúdu,ktorýmbybolodeklarované(určené)ich
výlučné vlastnícke právo ako bezpodielových spoluvlastníkov k časti pozemku nachádzajúcemu sa v k.
ú. Ž. a evidovanému na LV č. XXXX ako parcela H.-U. Č.. XXX, ktorej zodpovedá, geometrickým plánom
č. XXXXXXXX-XXX/XXXX vyhotoveným dňa 29.05.2017 a autorizačne overeným dňa 29.05.2017 Ing.

Matejom Sýkorom a úradne overeným dňa 12.06.2017 Okresným úradom Žilina, katastrálnym odborom,
pod č. 1102/2017, novovytvorená parcela H.-U. Č.. XXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 9 m2
(ďalej aj ako „sporná nehnuteľnosť“ alebo „sporný pozemok“). Žalobu žalobcov I. a II. tak súd posúdil
ako žalobu podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP.
43. Základným predpokladom úspešnosti určovacej žaloby podľa cit. ust. § 137 písm. c) CSP je to, že

strany sporu majú vecnú legitimáciu a zároveň, že žalobca má na požadovanom určení naliehavý právny
záujem. Ak by obe podmienky neboli kumulatívne (zároveň) naplnené, viedlo by to bez meritórneho
zaoberania sa vecou samou k zamietnutiu žaloby.
44. Vecnú legitimáciu v konaní o určenie, či tu právo je alebo nie je, má ten, kto je subjektom práva,
o ktoré v konaní ide, alebo ktorého právnej sféry sa sporné právo týka. Predmetom určenia súdu tak

malo byť deklarovanie vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k spornej nehnuteľnosti. Súd tak vychádzal z
toho, že žalobcovia I. a II. sú vo veci aktívne vecne legitimovaní, keďže tvrdia, že sporná nehnuteľnosť
je v ich bezpodielovom spoluvlastníctve manželov. Z tohto dôvodu sa požadované určenie dotýka ich
právnej sféry. Rovnako žalovaný je v spore pasívne vecne legitimovaný, keďže požadované určenie sa
dotýka jeho vlastníckeho práva, toho času evidovaného v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú.

Ž., v časti B LV pod B1.
45. Ako už bolo vyššie uvedené, druhou podmienkou procesnej prípustnosti žaloby podľa ust. § 137
písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcu na požadovanom určení. Tento
záujem je daný, len ak požadované určenie je objektívne spôsobilé odstrániť stav právnej neistoty
žalobcu, alebo ohrozenia jeho práva. Určovacie žaloby slúžia potrebám praktického života a nemôžu

viesť k zbytočnému rozmnožovaniu sporov. Naliehavý právny záujem na požadovanom určení je
preto daný súčasne len vtedy, ak je toto určenie (objektívne posudzované) spôsobilé odstrániť stav
právnej neistoty žalobcu na ohrození jeho práva. Posúdenie naliehavého právneho záujmu je otázkou
právnej kvalifikácie rozhodujúcich skutočností, čo pre žalobcu znamená nevyhnutnosť tvrdiť a preukázať
skutočnosti, z ktorých vyvodzuje existenciu tohto svojho právneho záujmu. Žalobca ale nemôže mať

naliehavý právny záujem v zmysle citovaného zákonného ustanovenia, pokiaľ sa ochrany práv môže
domáhať žalobou na plnenie, alebo ak k odstráneniu neistoty slúžia osobitné právne postupy upravené
v príslušných právnych predpisoch. V danom prípade žalobcovia tvrdili svoj naliehavý právny záujem na
požadovanom určení tak, že len prostredníctvom určovacieho výroku súdu môžu dosiahnuť zápis ich
vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti v katastri nehnuteľností, keďže medzi stranami sporu nie je

možné sporné vlastníctvo usporiadať dohodou.
46. Súd mal tak v prejednávanom spore za to, že žalobcovia I. a II. preukázali naliehavý právny záujem
na požadovanom určení, keďže bez požadovaného určenia, vzhľadom k záväznosti údajov katastra (cit.
ust. § 70 ods. 2 KZ), ktoré svedčia v prospech vlastníckeho práva žalovaného, nie je možné zaevidovať
vlastnícke právo žalobcov I. a II. v katastri nehnuteľností k spornej nehnuteľnosti, keďže žalovaný

namieta ich vlastnícke právo a nie je ochotný vykonať úkony spojené so zápisom vlastníckeho práva
žalobcov I. a II. do katastra nehnuteľností.
47. Žalobcovia I. a II. vyvodzovali svoje vlastnícke právo k spornej nehnuteľnosti z tých právnych
skutočností, že najskôr nadobudli ako manželia do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov nazáklade kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973 registrovanej Štátnym notárstvom v Žiline spoluvlastnícky
podiel o veľkosti 1/2 na pozemku v súčasnosti evidovanom v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k. ú.
Ž., ako parcela H.-U. Č.. XXX (v čase uzavretia kúpnej zmluvy parcela D. Č.. XXX) a následne nadobudli

ako manželia do ich bezpodielového spoluvlastníctva manželov na základe rozsudku Okresného súdu
Žilina č. k. 13C/1044/81-72 zo dňa 02.05.1983, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.07.1983, zvyšný
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1/2 na pozemku v súčasnosti evidovanom v katastri nehnuteľností na
LV č. XXXX, k. ú. Ž., ako parcela H.-U. Č.. XXX (v čase uzavretia kúpnej zmluvy parcela D. Č.. XXX).
Po celý čas boli v domnení, že sporná nehnuteľnosť je súčasťou pozemku evidovaného v súčasnosti v

katastri nehnuteľností ako parcela H.-U. Č.. XXX a v užívaní spornej nehnuteľnosti, ktorá bola po celý
čas oplotená ako jeden celok spolu s pozemkom parcela H.-U. Č.. XXX, ich nikto nerušil až do času,
kým pozemok parcela H.-U. Č.. XXX nenadobudol žalovaný a nedal na tvári miesta zamerať hranicu
medzi pozemkami parcela H.-U. Č.. XXX a parcela H.-U. Č.. XXX (dňa 16.03.2017). Ďalej žalobcovia
tvrdili, že spornú nehnuteľnosť mali ešte pred tým nadobudnúť rodičia žalobkyne II. M. H. s manželkou
Z., V.. H., a to od manželov Š. a S. H. na podklade dohody zo dňa 18.12.1960.

48. Žalovaný obranu v spore postavil na námietke, že v danom prípade zo strany žalobcov nedošlo
k nadobudnutiu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti, či už na zmluvnom základe, alebo či už
originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním.
49. Súd, zaoberajúc sa otázkou vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k spornej nehnuteľnosti, považuje
za potrebné sa primárne vyjadriť k vlastníctvu spornej nehnuteľnosti rodičmi žalobkyne II. - manželmi

H.Á.. Ak žalobcovia I. a II. tvrdili, že manželia H. mali nadobudnúť vlastníctvo k spornej nehnuteľnosti
na základe dohody spísanej dňa 18.12 1960, súd sa s takýmto záverom nestotožnil. Súd poukazuje na
to, že v čase uzavretia tejto dohody bolo potrebné na nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti
na zmluvnom základe potrebné, aby zmluva mala písomnú formu (§ 40 ods. 1 SOZ). Z cit. ust. § 32
SZO možno vyvodiť, že v prípade, že zákon stanovoval na platnosť právneho úkonu písomnú formu,

musela zrozumiteľnosť prejavu vôle vyplývať priamo z textu písomnej zmluvy. Z textu spornej dohody
zo dňa 18.12.1960 vôbec zrozumiteľne (s určitosťou) nevyplýva, aký pozemok mal byť predmetom
tejto dohody (90 cm po celej dĺžke dvorka manželov H.). Rovnako je možné poukázať aj na to, že
určitá nezrozumiteľnosť tejto dohody vyplýva aj z toho, že predmet dohody mal byť touto dohodou
zo strany manželov H. manželom H. daný do okamžitého užívania, z čoho nemožno s určitosťou

vyvodiť, či v danom prípade malo dôjsť dohodou len k prenechaniu práva užívať predmet dohody ako
imanentnej súčasti vlastníckeho práva (ius utendi), alebo k prevodu vlastníckeho práva k predmetu
dohody. Druhej možnosti však nasvedčuje záverečná časť dohody, v ktorej sa udáva, že: „Peniaze za
tento kúsok sme vyplatili v hotovosti 2.500 Kčs“. Suma 2.500,- Kčs v čase spísania spornej dohody
zo dňa 18.12.1960 by skôr napovedala tomu, že išlo o prevod vlastníckeho práva k predmetu dohody

a nie len o prenechanie predmetu dohody do užívania. Tomuto záveru nasvedčuje aj to, že podľa
dohodymalobyťoplotenie(zjavnemedzipozemkamimanželovH.amanželovH.),akofyzickéoddelenie
vlastníctva strán dohody na tvári miesta, prevedené spoločne účastníkmi dohody. Súd tak dospel k
záveru, že z dôvodu nezrozumiteľnosti ohľadom špecifikácie predmetu dohody (pozemku), je potrebné
považovať spornú dohodu zo dňa 18.12.1960 za absolútne neplatný právny úkon (§ 32 SOZ). Na

podklade tejto dohody mohli ak tak manželia H. vstúpiť len do oprávnenej držby (§ 145 ods. 1SOZ), ktorá
však v danom prípade nemohla u nich viesť ku dňu 02.03.1973 (deň uzavretia kúpnej zmluvy, ktorou
bol žalobcami I. a II. nadobudnutý pozemok parcela H.-U. Č.. XXX) k vydržaniu vlastníckeho práva k
spornémupozemku,keďžesúčinnosťouod01.04.1964zákonč.40/1964Zb.,t.j.OZneumožňovalaždo
31.03.1983 (t. j. do účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 131/182 Zb.) nadobúdanie vlastníckeho

práva vydržaním, a teda od 18.12.1960 do 31.03.1964 zjavne neuplynula na vydržanie potrebná 10-
ročná vydržacia doba (§ 116 ods. 1 SOZ). Doposiaľ riešená otázka vlastníckeho práva manželov H.
k spornému pozemku má v kontexte posudzovania vlastníckeho práva žalobcov I. a II. k spornému
pozemku len ten význam, že ku dňu uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973, na podklade ktorej
manželia H. scudzili vlastnícke právo k pozemku parcela H.-U. Č.. XXX neboli vlastníkmi sporného

pozemku a teda zmluvne ani nemohli previesť na žalobcov I. a II. a K. H. vlastnícke právo k spornému
pozemku (nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet; nikto nemôže previesť na iného
viac práv ako sám má). Z uvedeného tak možno vyvodiť, že žalobcovia I. a II. a K. H. nemohli ku dňu
02.03.1973 nadobudnúť (v spoluvlastníckom podiele o veľkosti 1/2) spolu s K. H. (v spoluvlastníckom
podiele o veľkosti 1/2) vlastnícke právo k spornému pozemku na zmluvnom základe (odhliadnuc od toho,

že sporný pozemok zjavne nebol predmetom kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973). Rovnako žalobcovia
I. a II. nemohli nadobudnúť sporný pozemok v spoluvlastníckom podiele 1/2 ani na základe rozsudku
Okresného súdu Žilina č. k. 13C/1044/81-72 zo dňa 02.05.1983, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa
13.07.1983 a ktorým došlo k zrušeniu a vyporiadaniu podielového spoluvlastníctva žalobcov I. a II. aK. H. k pozemku parcela H.-U. Č.. XXX (v tom čase parcela D. Č.. XXX), keďže predmetom zrušenia
a vyporiadania podielového spoluvlastníctva v tomto prípade nebola sporná nehnuteľnosť. Z doposiaľ
uvedeného tak súd dospel k záveru, že žalobcovia I. a II. mohli nadobudnúť vlastníctvo k spornému

pozemku len vydržaním, a to pokiaľ u nich došlo k naplneniu všetkých predpokladov pre nadobudnutie
vlastníckeho práva týmto originárnym spôsobom. Súd sa preto zaoberal v ďalšom ťažiskovo touto
otázkou.
50. Pre účely posúdenia nastolenej otázky však súd považuje za potrebné pristaviť sa pri niektorých
všeobecných právnych aspektoch vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré determinujú aj

posúdenie prejednávanej sporovej veci.
51. Pokiaľ sa týka právnej úpravy vydržania po 01.04.1964, kedy malo nepochybne dôjsť k možnému
vydržaniu vlastníckeho práva k spornej nehnuteľnosti žalobcami I. a II., účinnosťou zákona č. 40/1964
Zb. došlo k tomu, že (ako už bolo uvedené) problematiku držby a vydržania zákon neupravoval, a to
až do účinnosti novely zákona č. 131/1982 Zb., t. j. do 01.04.1983, teda v tomto období nebolo možné
nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním. Uvedená novela v ust. § 132a a § 135a novo upravila ochranu

držby a vydržanie s možnosťou započítania času predchádzajúcej nepretržitej držby pred 01.04.1983
s tým, že tento čas sa neskončil skôr než 01.04.1984 (§ 507a ods. 3 OZ v znení zákona č. 131/1982
Zb., toho času ust. § 865 ods. 3 OZ). V prípade pozemku bolo vydržanie upravené osobitne, pričom
vydržať bolo možné len pozemok alebo jeho časť, ku ktorému by sa inak mohlo zriadiť právo osobného
užívania (§ 199 ods. 1 OZ v znení účinnom od 01.04.1964 do 31.12.1991). Vlastníctvo k takémuto

pozemku však nadobudol štát (§ 135a ods. 2 veta prvá pred bodkočiarkou OZ v znení zákona č.
131/1982 Z. z. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991). Občan (fyzická osoba) nadobudla zo zákona
právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní (§ 135 a ods. 2 veta prvá za bodkočiarkou OZ v znení
zákona č. 131/1982 Z. z. účinnom od 01.04.1983 do 31.12.1991), a to v rozsahu podľa ust. § 200 OZ
v znení účinnom do 31.12.1991. Od účinnosti novely OZ vykonanej zákonom č. 509/1991 Zb. platí

súčasný platný právny stav. Zákon č. 509/1991 Zb. priniesol zásadný výkladový problém vo vzťahu k
možnosti započítať do doby potrebnej k vydržaniu pozemku podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení
tohto zákona aj dobu, počas ktorej bola vec v oprávnenej držbe pred 01.01.1992, hlavne vtedy, keď už
došlo k vydržaniu pozemku pre štát. Z hľadiska logiky tento problém nastal v prípade, že pokiaľ občanovi
(fyzickej osobe) vzniklo právo na uzavretie dohody o osobnom užívaní pozemku, ak bol oprávneným

držiteľom, ktorý vec držal v dobrej viere, že je vlastníkom, nemal dôvod toto právo a následne ani právo
podľa ust. § 872 ods. 5 OZ realizovať. Uvedený výkladový problém však už bol početnou judikatúrou tak
Najvyššieho súdu ČR, ako aj Najvyššieho súdu SR preklenutý, pričom je možné poukázať na konkrétnu
právnu vetu rozsudku publikovaného v Zbierke rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu ČR pod č.
R 50/2000, v zmysle ktorej: „Do doby, počas ktorej mal oprávnený držiteľ vec v držbe, je treba pre

účely vydržania započítať aj dobu, počas ktorej vec držal pred 01.01.1992, a to aj v prípade, že išlo o
vec v štátnom vlastníctve.“. (obdobne rieši túto problematiku aj rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22 Cdo 2570/98 zo dňa 26.04.2000, rozsudok Najvyššieho súdu ČR spis. zn. 22 Cdo 1193/98 zo
dňa 07.01.1999, rozsudok Najvyššieho súdu SR spis. zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001) K vydržaniu
vlastníckeho práva k pozemku tak potom došlo ku dňu 01.01.1992 [rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001: „Podľa platnej právnej úpravy novely OZ zákonom č. 509/1991 Zb.
s účinnosťou od 1. januára 1992 sa oprávnený držiteľ stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v
držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desiatich rokov, ak ide o nehnuteľnosť (§ 134
ods. 1 OZ). Hypotéza tejto právnej normy vyžaduje len splnenie podmienky oprávnenej držby po dobu
troch, resp. desiatich rokov; žiadne ďalšie podmienky na možnosť dôjsť k záveru, že k nadobudnutiu

vlastníckeho práva vydržaním dôjde, pokiaľ sú v dobe po nadobudnutí účinnosti novely OZ splnené
predpoklady stanovené v hypotéze citovanej právnej normy. Do doby, počas ktorej mal oprávnený
držiteľ vec v držbe, treba započítať aj držbu, vykonanú pred 1. januárom 1992. V tomto smere totiž
nemožno prehliadnuť, že už držba na základe ustanovenia § 132a ods. 1 zákona č. 131/1982 Zb. bola
všeobecne prípustná bez akéhokoľvek obmedzenia; súčasťou skutkovej podstaty vydržania však bola

len obmedzene (nevzťahovala sa na právnické osoby a na nehnuteľnosti, ktoré nemohli byť v osobnom
vlastníctve). Nová právna úprava (zákon č. 509/1991 Zb.) držbu uskutočňovanú do 31. decembra 1991
nekvalifikuje odlišne, len ju započítava do dĺžky nevyhnutnej vydržacej doby (pozri § 868 a § 872 ods. 6
OZ). Pritom však účinky súhrnnej právnej skutočnosti (t. j. právnej skutočnosti, ktorá viedla k vydržaniu)
mohli nastať najskôr 1. januára 1992. Vo všeobecnej rovine možno považovať za najvhodnejšiu takú

právnu konštrukciu, ktorá by výslovne posunula koniec príslušnej doby až na uplynutie určenej doby po
účinnosti nového zákona. Ak tak zákonodarca neurobil, nemožno z toho vyvodzovať, že celá doba musí
plynúť až po jeho účinnosti, a nejde ani o pravú spätnú pôsobnosť zákona, ktorá je v zásade neprípustná.
O taký prípad by totiž išlo len vtedy, pokiaľ by zákon ustanovil, že vlastníkom sa stal oprávnený držiteľnehnuteľnosti ku dňu, ku ktorému splnil náležitosti vydržania aj v prípade, že by tento deň predchádzal
dňu nadobudnutia účinnosti zákona (v danom prípade by išlo o deň predchádzajúci 1. januáru 1992).
Len taký výklad zákona by znamenal uplatnenie pravej spätnej pôsobnosti; ak však zo zákona vyplýva,

že po nadobudnutí jeho účinnosti sa stane vlastníkom veci aj osoba, ktorá bola oprávneným držiteľom
tejto veci po určenú dobu i pred nadobudnutím účinnosti zákona, nejde o spätnú pôsobnosť zákona, ale
len o skutočnosť, že zákon viaže n a uplynutie určenej doby, počas ktorej oprávnený držiteľ vec držal,
hoci aj len sčasti, pred nadobudnutím účinnosti zákona, právne dôsledky, ktoré sa mohli uplatniť len v
prípade, že podmienky na vydržanie tu boli v deň nadobudnutia účinnosti zákona č. 509/1991 Zb. Nový

vlastnícky právny vzťah tu celkom jednoznačne vzniká až nadobudnutím účinnosti zákona, a nie skôr,
a to je najskôr 1. januára 1992.“]
52. Vydržanie patrí k všeobecným originárnym spôsobom nadobudnutia vlastníckeho práva a pojmovo
predstavuje nadobudnutie vlastníckeho práva dlhodobou držbou oprávnenou osobou, ktorá nie je
vlastníkom. K zákonným predpokladom vydržania okrem spôsobilého predmetu vydržania (veci, ku
ktorým nemožno nadobudnúť vlastnícke právo vydržaním, negatívne vymedzuje cit. ust. § 134 ods.

2 OZ v znení zákona č. 509/1991 Zb.) patria: a) nadobúdateľ je oprávneným držiteľom veci po celú
vydržaciu dobu, b) nepretržitosť vydržacej doby, ktorou je neprerušovaný stav držby predmetu vydržania
počas zákonom ustanovenej doby, ktorá je pri hnuteľnostiach tri roky a pri nehnuteľnostiach desať rokov.
Prekážkou nepretržitosti nie je právne nástupníctvo, pretože právny nástupca si do vydržacej doby môže
započítať aj dobu, po ktorú vec oprávnene držal jeho právny predchodca. Plynutie vydržacej doby je

pretrhnuté vtedy, ak držiteľ prestane byť dobromyseľný alebo prestane nakladať s vecou ako so svojou.
53. Zo znenia zákona je tak treba vyvodiť, že ako podmienka pre oprávnenú držbu (teda aj samotné
vydržanie) nepostačuje len subjektívne presvedčenie držiteľa o tom, že vec alebo právo mu patrí, ale je
potrebné, aby držiteľ bol v dobrej viere („so zreteľom ku všetkým okolnostiam“). Túto podmienku vykladá
publikovaná judikatúra tak, že posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej

viere, že mu vec alebo právo náleží (súčasné znenie ust. § 130 ods. 1 OZ, predtým od 01.04.1983
do 31.12.1991 ust. § 132a ods. 1 OZ), nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv
držiteľa. Dobrá viera držiteľa sa musí vzťahovať i k okolnostiam, za ktorých vôbec mohlo vecné právo
vzniknúť, teda i k právnemu dôvodu („titulu“), ktorý by mohol mať za následok vznik práva (napr. zo
zmluvy, ktorá je síce absolútne neplatná, ale na základe nej sa osoba ujala držby, pričom neplatnosť

spočíva v skutočnostiach, ktoré vyžadujú kvalifikované právne posúdenie, a držiteľ na to nemá potrebné
odborné predpoklady a pod.). Otázka existencie dobrej viery sa posudzuje z hľadiska objektívneho, teda
podľa toho, či držiteľ pri normálnej opatrnosti, ktorú možno na ňom požadovať, nemal a nemohol mať
pochybnosti, že mu právo zodpovedajúce vecnému bremenu patrí. (viď rozsudok Najvyššieho súdu ČR
zo dňa 28.04.1997 spis. zn. 2 Cdon 1178/96, rozsudok Najvyššieho súdu ČR zo dňa 07.06.2001 spis.

zn. 22 Cdo 595/2001)
54. Pokiaľ sa týka problematiky vydržania časti susedného pozemku, pričom o takýto prípad išlo aj v
prejednávanom spore, súd poukazuje v kontexte zhodnej právnej úpravy platnej v ČR na konštantnú
judikatúru Najvyššieho súdu ČR, v zmysle ktorej pokiaľ nadobúdateľ nehnuteľností vstúpi do držby časti
parcely, ktorú nekúpil, môže byť zo zreteľom ku všetkým okolnostiam v dobrej viere, že je vlastníkom

aj tejto časti. Jedným z hľadísk pre posúdenie ospravedlniteľného omylu držiteľa je v takomto prípade
aj pomer plochy kúpeného a skutočne držaného pozemku (napr. rozsudky Najvyššieho súdu ČR spis.
zn. 22 Cdo 1848/1998, spis. zn. 22 Cdo 301/2000 a spis. zn. 22 Cdo 386/2000, ako aj spis. zn. 22 Cdo
2451/2011, na ktorý poukazovali odporcovia).
55. Pretože vydržanie nie je uvedené medzi výnimkami v ust. § 143 OZ, je potrebné mať za to, že

ak sa stane oprávnený držiteľ vydržateľom veci, prejde táto vec do bezpodielového spoluvlastníctva
manželov, pokiaľ manželia žijú v trvalom manželstve za existujúceho bezpodielového spoluvlastníctva.
K vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti (do bezpodielového spoluvlastníctva manželov) dôjde
taktiež v prípade, ak aspoň jeden z manželov je v postavení oprávneného držiteľa, aj keď druhý manžel
o nedostatku, či absencii nadobúdacieho titulu k nehnuteľnosti vedel, alebo naopak nesprávne - na

základe právneho omylu - bol (subjektívne) presvedčený, že táto nehnuteľnosť je v ich bezpodielovom
spoluvlastníctve. (k tomu nález Ústavného súdu ČR spis. zn. II. ÚS 219/1995 zo dňa 12.06.1996)
56. Súd sa tak zaoberal naplnením podmienok pre vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku
žalobcami I. a II.
57. Pokiaľ ide o žalobkyňu II. súd dospel k záveru, že žalobkyňa II. v danom prípade nebola oprávnenou

držiteľkou sporného pozemku, a to z dôvodu, že objektívne posudzované nemohla byť so zreteľom
na všetky okolnosti dobromyseľná v tom, že sporný pozemok je v jej vlastníctve (§ 132a ods. 1 OZ v
znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom do 31.12.1991). Dobromyseľnosť žalobkyne II. totiž vylučuje tá
skutočnosť, že, ako sama vypovedala pri svojom výsluchu ako strany sporu (§ 195 CSP) na pojednávanídňa 05.10.2018, veľmi dobre si pamätá, že jej rodičia (manželia H.) v roku 1960 odkupovali od nebohých
manželov H. sporný pozemok. Zároveň bola osobne pri uzatváraní dohody zo dňa 18.12.1960. Je teda
zrejmé, že žalobkyňa II. už od samého počiatku mala vedomosť o tom, že sporný pozemok nie je

súčasťou pozemku parcela H.-U. Č.. XXX, ktorého vlastníctvo nadobudla spoločne so svojim manželom
- žalobcom I. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov kúpnou zmluvou zo dňa 02.03.1973 (v
podiele o veľkosti 1/2), resp. na základe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nemu
rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 13C/1044/81-72 zo dňa 02.05.1983 (v podiele o veľkosti 1/2).
U žalobkyne II. tak nedošlo k naplneniu základného predpokladu pre nadobudnutie vlastníckeho práva

k spornému pozemku vydržaním, a to oprávnenej držby.
58. Pokiaľ ide o žalobcu I., možno konštatovať, že v konaní (resp. z vykonaného dokazovania) nevyšlo
najavo, že by žalobca I. mal vedomosť o uzavretí dohody zo dňa 18.12.1960. Ako zhodne so žalobkyňou
II. vypovedal ako strana sporu na pojednávaní dňa 23.11.2018 (§ 195 CSP) o uzavretí dohody zo
dňa 18.12.1960 sa dozvedel až v čase, kedy došlo na podnet žalovaného k vytýčeniu hranice medzi
pozemkami parcely H.-U.: Č.. XXX a XXX, k. ú. Ž., t. j. niekedy v marci roku 2017. Do tohto času o

tejto dohode nevedel. Súčasne v konaní z výpovedí žalobcov I. a II. ako strany sporu (§ 195 CSP)
vyplynulo (a túto časť ich výpovede žalovaný ani nenamietal), že žalobcovia I. a II. uzavreli manželstvo
dňa 18.12.1971 a že žalobca I. sa do domu súp. č. XXX, teda na miesto samé prisťahoval až po
uzavretí manželstva so žalobkyňou II. Zároveň možno z obsahu výpovedí žalobcov I. a II. ako strán
sporu a výpovede svedka S. E. na pojednávaní dňa 23.11.2018 vyvodiť, že sporný pozemok bol spolu

s pozemkom parcela H.-U. Č.. XXX na tvári miesta od ostatnej (nespornej) časti pozemku parcela
H.-U. Č.. XXX oddelený v čase uzavretia kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973 pletivovým oplotením a
najneskôr od roku 1975 murovaným oplotením. Sporný pozemok tak tvoril súčasť dvora rodinného domu
vo vlastníctve žalobcov I. a II. Súčasne súd poukazuje na to, že výmera sporného pozemku 9 m2 je vo
vzťahu k výmere pozemku parcela H.-U. Č.. XXX (v nespornom vlastníctve žalobcov I. a II.) 122 m2 v

pomere cca 1:12, pričom, ako to aj vyplýva z fotografických snímok predložených v spore žalobcami,
je na tvári miesta zanedbateľná aj vo vzťahu k nezastavanej časti pozemku parcela H.-U. Č.. XXX
(sporný pozemok nesporne je na týchto fotografických snímkach vymedzený len akýmsi schodíkom
podľa geometrického plánu č. 36442500-169/2017 v šírke od 73 cm do 140 cm a dĺžke cca 9,4 m). Inak
povedané v danom prípade je možné uvažovať o tom, že pri vedomosti vlastníka pozemku parcela H.-U.

Č.. XXX o výmere tohto pozemku, nie je voľným okom postrehnuteľné, že by sporný pozemok o výmere
9 m2 nemohol byť súčasťou pozemku parcela H.-U. Č.. XXX o výmere 122 m2, a to aj napriek tomu,
že podstatná časť pozemku parcela H.-U. Č.. XXX je zastavaná. (v tomto tak súd považoval námietku
žalovaného, že pomer plochy sporného pozemku k ploche nezastavenej časti pozemku parcela H.-U.
Č.. XXX spochybňuje dobromyseľnosť žalobcov I. a II. za nedôvodnú).

59. Z hľadiska možnosti vydržania vlastníckeho práva k spornému pozemku žalobcom I. je potrebné
ďalej uviesť, kedy v prípade žalobcu I. začala plynúť a kedy uplynula vydržacia doba. V danom prípade je
potrebnévychádzaťztitulu,napodkladektoréhomoholžalobcaI.založiťsvojudobromyseľnosťnato,že
mu sporný pozemok ako súčasť pozemku parcela H.-U. Č.. XXX patrí. V danej veci totiž žalobca I. spolu
so žalobkyňou II. ako manželia nadobúdali vlastnícke právo k pozemku parcela H.-U. Č.. XXX postupne,

a to najskôr v podiele o veľkosti 1/2 kúpou ku dňu 08.03.1973, a to v zmysle ust. § 134 ods. 2 OZ v znení
účinnom do 31.03.1983 registráciou kúpnej zmluvy zo dňa 02.03.1973 Štátnym notárstvom v Žiline dňa
08.03.1973 a následne v podiele o veľkosti 1/2 zrušením a vyporiadaním podielového spoluvlastníctva
ku dňu 13.07.1983, a to podľa ust. § 142 ods. 1 OZ v znení zákona č. 131/1982 Zb. účinnom od
01.04.1983 do 31.12.1991 právoplatnosťou rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 13C/1044/81-72 zo

dňa 02.05.1983 (právoplatného dňa 13.07.1983). Teda deň 08.03.1973 (ohľadom podielu o veľkosti 1/2)
a deň 13.07.1983 (ohľadom ďalšieho podielu o veľkosti 1/2) boli určujúce pre začiatok plynutia vydržacej
doby.Potomsohľadomnauvedenévodsekuč....odôvodneniatohtorozsudku,kvydržaniuvlastníckeho
práva žalobcom k spornému pozemku by za naplnenia podmienky oprávnenej držby po celú vydržaciu
dobu došlo v podiele o veľkosti 1/2 dňom 01.01.1992 (k tomu viď rozsudok Najvyššieho súdu SR spis.

zn. 3Cdo 80/01 zo dňa 30.10.2001) a ohľadom ďalšieho podielu o veľkosti 1/2 dňom 14.07.1993 (teda
aj so započítaním doby pred účinnosťou zákona č. 509/1991 Zb.; § 872 ods. 6 OZ).
60. Počas konania nevyšlo najavo a žalovaný ani neprodukoval žiadny relevantný dôkaz spochybňujúci
skutkové tvrdenie žalobcu I., že počas celej doby vydržania uvedenej v predchádzajúcom odseku
odôvodnenia tohto rozsudku (od 08.03.1973 do 13.07.1993) by bol žalobca I. v držbe sporného pozemku

rušený, resp., že by nadobudol vedomosť o tom, že sporný pozemok nie je súčasťou pozemku parcely
H.-U. Č.. XXX nesporne v jeho bezpodielovom spoluvlastníctve so žalobkyňou II. Na tomto závere
súdu nemohla zmeniť nič ani výpoveď svedka K. I., keďže tento nadobudol pozemok parcelu H.-U.
Č.. XXX až v roku 1995, resp. 1996 (svedok si už presne nepamätal). Pokiaľ tak svedok vypovedal ovzťahoch medzi ním a žalobcami I. a II. ohľadom užívania sporného pozemku a prípadnej vedomosti
žalobcov I. a II. o tom, že mali mať vedomosť o tom, že nie sú vlastníkmi sporného pozemku, k týmto
okolnostiam došlo zjavne až potom, ako uplynula vydržacia doba (koniec dňa 13.07.1993), a preto tieto

skutočnosti nemohli mať relevanciu vo vzťahu k premetu sporu. Z ostatného vyjadrenia svedka, že
pri kúpe pozemku parcela H.-U. Č.. XXX (v roku 1994, resp. 1195) bol predchádzajúcou vlastníčkou
pani G. upozornený na to, že sporný pozemok (rozumej časť parcely H.-U. Č.. XXX za plotom) je v
jeho vlastníctve, ani táto skutočnosť, ak by aj bola pravdivá, sama o sebe nebola spôsobilá spochybniť
dobromyseľnosť žalobcu I. v čase do 13.07.1993 o tom, že je vlastníkom aj sporného pozemku. Svedok

K. I. vo svojej výpovedi súčasne neuviedol, že by mu pani G.Á. v roku 1994, resp. 1995 uviedla, že
žalobcov I. a II. by vôbec niekedy upozorňovala na to, že nie sú vlastníkmi sporného pozemku, resp.
by im v užívaní tohto pozemku bránila, resp. do užívania zasahovala. Rovnako ani z listín, ktoré boli
obsahom spisu Okresného súdu Žilina z konania vedeného pod spis. zn. 13C/1044/81 (spis bol už
medzičasom skartovaný), nevyplýva, že by sa žalobca I. dozvedel akúkoľvek skutočnosť, ktorá by mohla
viesť k záveru o strate jeho dobromyseľnosti.

61. Súd mal tak s ohľadom na uvedené za to, že u žalobcu I. došlo k naplneniu všetkých podmienok pre
vydržanie vlastníckeho práva k spornému pozemku podľa cit. ust. § 134 ods. 1 OZ v znení zákona č.
509/1991 Zb. Zároveň vychádzajúc z právneho výkladu uvedeného v odseku č. 55 odôvodnenia tohto
rozsudku možno uzavrieť, že žalobca I. vydržaním nadobudol vlastnícke právo k spornému pozemku
do bezpodielového spoluvlastníctva manželov (§ 143 OZ) so žalobkyňou II., keďže títo nesporne spolu

od uzavretia manželstva žili trvale v manželstve za existencie ich bezpodielového spoluvlastníctva (až
doposiaľ) a je zjavné, že žalobca I. bol v presvedčení, že sporný pozemok je súčasťou pozemku parcela
KN-C č. 287, ktorý nadobudli spoločne so žalobkyňou II. do bezpodielového spoluvlastníctva manželov.
NazákladeuvedenýchzáverovtaksúdžalobežalobcovI.aII.akodôvodnejvyhovelaurčilichvlastnícke
právo k spornému pozemku tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

62. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu
vo veci.
63. Podľa ust. § 262 ods. 1 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v
rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
64. Podľa ust. § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po

právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.
Súd tak s poukazom na cit. ust. § 262 ods. 1 CSP rozhodol o nároku žalobcov I. a II. na náhradu trov
konania podľa ust. § 255 CSP, pričom vzhľadom na ich plný úspech v spore, priznal žalobcom I. a II.
podľa cit. ust. § 255 ods. 1 CSP proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. O

výške tejto náhrady bude rozhodnuté súdnym úradníkom samostatným uznesením v zmysle cit. ust. §
262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde
Žilina.

Podľa ust. § 125 ods. 1 CSP, odvolanie možno urobiť písomne, a to v listinnej podobe alebo v
elektronickej podobe.
Podľaust.§125 ods.2CSP,odvolanieurobenévelektronickejpodobebezautorizáciepodľaosobitného
predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa
osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd

na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
Podľa ust. § 125 ods. 3 CSP, odvolanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte
rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby
každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a
príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Podľa ust. § 363 CSP, v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisovej značky konania) uvedie, proti
ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje
za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa ust. § 364 CSP, rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia

lehoty na podanie odvolania.Podľa ust. § 365 ods. 1 CSP, odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné

práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ust. § 365 ods. 2 CSP, odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že
právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu
uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa ust. § 365 ods. 3 CSP, odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať
len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa ust. § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,

b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh

na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov).