Rozsudok ,
Potvrdené Judgement was issued on Wednesday, April 11, 2019

Súd: Okresný súd Žilina
Spisová značka: 18Cb/2/2019

Identifikačné číslo súdneho spisu: 6118367946
Dátum vydania rozhodnutia: 11. 04. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Panáková

ECLI: ECLI:SK:OSZA:2019:6118367946.3

ROZSUDOK V MENE

SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred sudkyňou JUDr. Gabrielou Panákovou, v právnej veci žalobcu:

SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného: JUDr.
Tomáš Zboja, advokát, so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 805, proti žalovanému:
KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava,
IČO: 00 585 441, zastúpenému: JUDr. Felix Neupauer, advokát, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811
02 Bratislava, o zaplatenie sumy 1.190,- Eur s príslušenstvom, takto

r o z h o d o l :

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 1.058,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5
% ročne zo sumy 1.058,- Eur od 25.03.2018 do zaplatenia, a to všetko v lehote do 3 dní od právoplatnosti

tohto rozsudku.

Súd vo zvyšnej časti žalobu zamieta.

Žalobcovi sa priznáva nárok na náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 78% s tým, že o výške
náhrady trov konania súd rozhodne samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobou doručenou súdu sa žalobca domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy
1.190,- Eur spolu s úrokmi z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 1.190,- Eur od 25.03.2018

do zaplatenia a na náhradu trov konania. Svoj nárok odôvodnil tým, že v dôsledku škodovej udalosti
spôsobenej vozidlom poisteného u žalovaného, poškodený bol nútený zapožičať náhradné vozidlo
u žalobcu. Žalovaný však neuznal uplatnenú výšku v plnom rozsahu. Poškodený postúpil svoju
pohľadávku na žalobcu.

2. Žalovaný sa k žalobe vyjadril v rámci podaného odporu (l.č. 58). V rámci vymedzenia prostriedkov
procesnej obrany uviedol skutkové tvrdenia, podľa obsahu ktorých žalobca nepreukázal dôvodnosť

uplatneného nároku, nakoľko zo zmluvy o nájme nie je zrejmý počet najazdených kilometrov prenajatého
motorového vozidla, tento údaj je len ručne dopísaný na faktúre. Namietal aj aktívnu legitimáciu s tým,
že žalobca nemá v predmete svojej činnosti zapísaný faktoring, forfaiting, či nadobúdanie pohľadávok,
ani obdobnú činnosť, teda taká činnosť žalobcu je neoprávnené podnikanie. Taktiež považoval Zmluvu
o postúpení za neplatnú. Pokiaľ žalobca opiera svoj nárok o § 4, § 11 a § 15 zák.č. 381/2001 Z.z., tak
daný zákon taký nárok vyslovene neuvádza a ani nevyplýva z Občianskeho zákonníka. Žalovaný uhradil
žalobcovi sumu 350,- Eur. Akékoľvek ďalšie nároky sú neoprávnené, nedôvodné a nepreukázané.

3. Na vznesenú procesnú obranu žalovaného reagoval žalobca tak, že uviedol, že na žalobe zotrváva.
Dodal, že neuvedenie počtu najazdených kilometrov prenajatého vozidla je nepodstatné, pričom vozidlo
je zapožičiavané na počet dní nezávisle od počtu najazdených kilometrov. Pokiaľ žalovaný namietaplatnosť Zmluvy o postúpení, sám žalovaný toto akceptoval, keďže poskytol plnenie žalobcovi namiesto
poškodenému.

4. Súd nariadil pojednávanie na 11.04.2019, na ktoré sa dostavil iba právny zástupca žalobcu, hoci boli
všetci riadne a včas predvolaní. Žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu ospravedlnil svoju
neúčasť a súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti s tým, že nemá návrhy na dokazovanie.
(l.č. 101)

5. Podľa článku 8 CSP strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo
veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

6. Podľa článku 4 CSP
(1) Ak sa právna vec nedá prejednať a rozhodnúť na základe výslovného ustanovenia tohto zákona,
právna vec sa posúdi podľa ustanovenia tohto alebo iného zákona, ktoré upravuje právnu vec čo do

obsahu a účelu najbližšiu posudzovanej právnej veci.
(2) Ak takého ustanovenia niet, súd prejedná a rozhodne právnu vec podľa normy, ktorú by zvolil, ak by
bol sám zákonodarcom, a to s prihliadnutím na princípy všeobecnej spravodlivosti a princípy, na ktorých
spočíva tento zákon, tak, aby výsledkom bolo rozumné usporiadanie procesných vzťahov zohľadňujúce
stav a poznatky právnej náuky a ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít.

7. Podľa článku 15 ods. 1, 2 CSP
(1)Dôkazyatvrdeniastránsporuhodnotísúdpodľasvojejúvahyvsúladesprincípmi,naktorýchspočíva
tento zákon.
(2) Žiaden dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

8. Podľa § 151 ods. 1, 2 CSP
(1) Skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
(2)Akstranapoprieskutkovétvrdenia,ktorésatýkajújejkonaniaalebovnímania,uvedievlastnétvrdenia
o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

9. Podľa § 186 ods. 2 veta prvá CSP súd vychádza zo zhodných tvrdení strán, ak neexistuje dôvodná
pochybnosť o ich pravdivosti. Na zmeny v tvrdeniach o skutočnostiach, na ktorých sa strany dohodli,
súd neprihliada.

10. Podľa § 191 ods. 1 CSP dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky
dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo.

11. Podľa § 4 ods. 1, 2 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu
spôsobenú prevádzkou motorového vozidla

(1) Poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou
motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
(2) Poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému
uplatnené preukázané nároky na náhradu
a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení,

b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci,
c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa
písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b)
alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté
poistné plnenie,

d) ušlého zisku.

12. Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 381/2001 Z.z. náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému.
Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný
tento nárok preukázať.

13. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo
(ušlý zisk).14. Medzi stranami konania nebolo sporné, že dňa 04.11.2017 došlo k poistnej udalosti - dopravnej
nehode, pri ktorej bolo motorovým vozidlom poistenca žalovaného poškodené motorové vozidlo spol. I.
systems, spol. s r.o. na vozidle H. H ŠPZ: W Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového

vozidlaT.O.H.,ev.č.Epoistenéhovpoisťovnižalovaného.Vdôsledkuuvedenéhobolpoškodenýnútený
využívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním náhradného vozidla u
žalobcu na základe Zmluvy o nájme č. XXX zo dňa 30.11.2017. Po vystavení faktúry poškodený postúpil
danú pohľadávku voči žalovanému žalobcovi. Uvedené skutkové okolnosti boli nesporné podľa § 151
ods. 1 CSP, pričom zároveň v konaní neexistovala dôvodná pochybnosť o ich pravdivosti, v nadväznosti

na čo súd z týchto vychádzal v súlade s úpravou § 186 ods. 2 veta prvá CSP. Postúpenie pohľadávky,
ako aj oznámenie o postúpení boli žalobcom riadne preukázané, žalovaný platnosť postúpenia v konaní
pred súdom namietal.

15. Súd posúdil, že v dôsledku Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 12.01.2018 je daná aktívna
legitimácia žalobcu, pričom postúpená pohľadávka mala charakter budúcej pohľadávky, keďže jej vznik

bol viazaný na ďalšie právne úkony, ktoré sú obsahom danej zmluvy, a to odplatnosť postúpenia
a vzájomné započítanie pohľadávok. Z hospodárskeho hľadiska započítanie má charakter platenia,
pretože veriteľ v dôsledku započítania sa dostane do rovnakej situácie, ako keby dlžník zaplatil, avšak
na druhej strane by dlžník mohol od neho vymáhať splnenie svojej pohľadávky. Z právneho hľadiska
však započítanie nie je v skutočnosti platením, iba jeho náhradou (surrogatum), avšak jeho účinky sú

rovnaké ako v prípade platenia (vid Fekete: Občiansky zákonníka, Veľký komentár, 2.diel, 2011, str.
1708). V článku 4 Zmluvy si strany dohodli odplatu postúpenia vo výške 1.540,- Eur, ktorá zodpovedá
vystavenej faktúre č. XXXXXX. V čl. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že ich vzájomné nároky (na
úhradu odplaty za postúpenie a na úhradu nájomného) sa podpisom zmluvy započítavajú. Postúpenie
bolo oznámené listom. (l.č. 14) Oznámenie o postúpení nikto nenamietal, pričom žalovaný dokonca

poskytol plnenie už žalobcovi a nie poškodenému, čím nepriamo potvrdil vedomosť o postúpení, preto
súd osobitne nedokazoval doručenie oznámenia, čo ani nikto nenamietal. Zo Zmluvy o postúpení zo dňa
18.01.2018 nepochybne vyplýva predmet - postúpenie pohľadávky vo výške 1.540 Eur voči žalovanému,
pričom postúpenie v zmysle bodu 4 je odplatné za odplatu vo výške 1.540 Eur, ktorá zodpovedá
faktúre č. XXXXXXX. V bode č. 5 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že si vzájomné nároky - úhrada

odplaty a úhrada nájomného, započítavajú. (l.č. 13) Z toho dôvodu súd posúdil, že je daná aktívna
legitimácia žalobcu. K danému záveru súd poukazuje aj na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave zo
dňa 17.01.2018, sp.zn. 3Cob/220/2017, v ktorom je vyslovený totožný názor v obdobnej veci, v zmysle
ktorého zmluvou o postúpení došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vyporiadaniu záväzkov
medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom a teda úhrada nájomného supluje

samotné postúpenie a teda je daná aktívna legitimácia, pričom nejde o pohľadávku, ktorá by nemohla
byť predmetom postúpenia podľa § 525 Občianskeho zákonníka.
- Pokiaľ žalovaný namietal, že žalobca nemá v predmete podnikania postúpenie,..., súd poukazuje na
to, že žalobca predsa nepodniká ohľadom postupovania pohľadávok,..., ale predsa mal pohľadávku
voči poškodenému, ktorý v dôsledku toho mu postúpil danú pohľadávku odplatne, v dôsledku čoho

došlo k započítaniu vzájomných pohľadávok. V žiadnom prípade takýto postup nemožno považovať
za podnikanie a pod. Je teda irelevantné, či žalobca má v predmete podnikania v obchodnom registri
zapísaný faktoring, či nadobúdanie pohľadávok.

16. Medzi stranami nebolo sporné, že poškodený dňa 30.11.2017 uzavrel Zmluvu o nájme č. XXX, na

základe ktorej si prenajal motorové vozidlo na obdobie od 30.11.2017 počas nevyhnutného času opravy,
t.j. do 12.01.2018, a to za cenu denného nájomného 42,- Eur a zmluvného nájomného 38,40 Eur denne.
(l.č. 10)

17. Po skončení doby nájmu vystavil prenajímateľ nájomcovi faktúru č. XXXXXXX za prenájom vozidla

v dĺžke 44 dní na sumu 1.848,- Eur s DPH, podľa výpočtu: 44 dní x 35,- Eur bez DPH/deň. (l.č. 11)

18. Súd v tejto súvislosti poukazuje na skutočnosť, že vo faktúre bola účtovaná cena denného nájmu 35,-
Eur bez DPH, t.j. 42,- Eur s DPH, avšak v zmluve okrem ceny denného nájmu 42,- Eur bola uvedená aj
cena zmluvného nájomného vo výške 38,40 Eur s DPH. Keďže zo zmluvy vyplýva dohodnutá cena 38,40

Eur namiesto bežnej ceny podľa cenníka a pri dodržaní zásady pacta sunt servanda a vzhľadom na
prednosť dohody strán, súd posúdil, že cena denného nájomného vo faktúre účtovaná bola nesprávne a
neopodstatnene, nakoľko správne mala byť účtovaná cena 38,40 Eur, t.j. 32,- Eur bez DPH ako zmluvné
nájomné.19. Z oboznámeného listinného dôkazu - Oznámenia o poistnom plnení žalovaného zo dňa 13.03.2018
vyplýva, že žalovaný likvidoval predmetnú poistnú udalosť pri ustálení výšky poistného plnenia v sume

350,- Eur za používanie po dobu priznanú na zapožičanie motorového vozidla, avšak za cenu 30,- Eur s
DPH/denne a iba za 14 dní, t.j. 30 Eur/deň x 14 dní. Teda žalovaný priznal iba 14 dní vraj s ohľadom na
kalkuláciu nákladov na opravu vozidla a rozsah vykonaných prác a vo výške ceny prenájmu na základe
porovnateľných ponúk autopožičovní v regióne a kategórii poškodeného vozidla a do doby uznaného
zapožičania, pričom poukázal v Oznámení na nepreukázaný prestoj od prvej reklamácie obhliadky z

28.11.2017 do druhej reklamácie z 19.12.2017. Dané oznámenie obsahovalo aj výpočet - faktúra 1.848,-
Eur, nepriznaná doba na zapožičanie -1.260,- Eur, priznaná sadzba za nájom -168,- Eur, spolu priznané
420,- Eur a odpočet DPH -70,- Eur a teda výška poistného plnenie 350,- Eur. (l.č. 15-16)

20. Súd v tejto súvislosti zdôrazňuje, že z Oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že žalovaný uznáva
dobu zapožičania iba 14 dní a za primeranú cenu denného nájomného považuje 30,- Eur s DPH,

pričom poukázal na porovnateľné ponuky autopožičovní v regióne a na kalkuláciu nákladov a rozsah
vykonaných prác. Taktiež poukázal na nepreukázanie prestojov od 1.reklamácie do 2.reklamácie.
- Žalovaný však ničím nepreukázal opodstatnenosť a hodnovernosť a správnosť jeho výpočtu. Z ničoho
nevyplývajú nejaké iné porovnateľné ponuky autopožičovní. Žiadne nepredložil, žiadne nepreukázal.
Pokiaľ žalovaný pri výpočte posudzoval rozsah vykonaných prác a kalkuláciu nákladov na opravu, z

ničoho nevyplýva správnosť jeho postupu a hodnovernosť. Žalovaný dané skutočnosti iba uviedol v
Oznámení, avšak ničím relevantným ich nepodložil. Dokonca žalovaný poukázal vo svojom Oznámení aj
na nepreukázanie prestojov reklamácii, avšak žiadne reklamácie zo žiadnej listiny nevyplývajú, dokonca
ani právny zástupca žalobcu ich nepotvrdil pred súdom, nemal o nich vedomosť.

21. Žalovaný teda nepreukázal žiadne svoje tvrdenie a nepreukázal žiadnym spôsobom správnosť
svojho výpočtu pre poskytnutie plnenia.

22.Poškodenývčestnomprehláseníuviedol,žepredmetnévozidlobolovyužívanénaúčelyobchodných
stretnutí a na podnikanie a nebolo možné zabezpečiť iné vozidlo. (l.č. 12)

23. Pokiaľ žalovaný namietal, že nie je zrejmý počet najazdených kilometrov poškodeným na náhradnom
vozidle, predsa náhradné vozidlo bolo poskytnuté na určitú dobu bez ohľadu na počet najazdených
kilometrov. Predsa poškodený mal svoje vozidlo, ktoré zavinením iného (poisteného u žalovaného),
nemohol užívať a bol vo svojom vlastníckom práve obmedzený nie vlastným zavinením. Je pritom

prirodzené, že každý vlastník vozidla nepoužíva každodenne svoje vozidlo a v rovnakom rozsahu, ale
podľa potreby. Poškodený je podnikateľským subjektom, ktorý má vo vlastníctve vozidlo, ktoré používa
za účelom svojej podnikateľskej činnosti. Keďže bolo poškodené, bol nútený si zabezpečiť iné náhradné
vozidlo,čotakvykonalužalobcu,atopočasdobyopravy,atoajnapriektomu,ževozidlobolopoškodené
dňa 04.11.2017 a do opravy bolo prijaté až dňa 27.11.2017, pričom náhradné vozidlo zapožičal až

30.11.2017. Súd skonštatoval, že počet najazdených kilometrov je irelevantný pre nárok žalobcu.

24. Žalovaný vo svojom Oznámení uvádzal aj prestoje medzi reklamáciami a považoval ich za
nepreukázané. Žalovaný však ničím nepreukázal žiadne prestoje, žiadne reklamácie. Zo Zákazkového
listu č. H nepochybne vyplýva, že vozidlo bolo prijaté do servisu dňa 27.11.2017 a predbežný dátum

ukončenia bol uvedený dňa 08.12.2017. Z faktúry č. XXXXXXXX vystavenej servisom poškodenému
vyplýva dátum vystavenia faktúry 12.01.2018. (l.č. 18-22) Právny zástupca žalobcu pred súdom uviedol,
že nie je mu známa žiadna reklamácia tvrdená žalovaným, ani prestoje a trval na tom, že vozidlo bolo
v oprave tak, ako vyplýva z listín od 30.11.2017 do 12.01.2018. Zo žiadnej listiny nevyplýva žiadna
reklamácia, či prestoj medzi reklamáciami.

25. Súd posúdil, že medzi stranami nebolo sporné, že bolo zapožičané obdobné vozidlo, teda vozidlo
obdobného typu. Sporná bola len výška denného nájmu a účelná dĺžka nájmu a teda rozdiel medzi
fakturovanou sumou a poskytnutým plnením zo strany žalovaného.

26. Čo sa týka dĺžky doby nájmu, súd skonštatoval, že vozidlo poškodeného bolo v oprave od 30.11.2017
do 12.01.2018, čo nepochybne vyplýva z predložených listín, a to predovšetkým zo Zákazkového listu a
z faktúry vystavenej servisom a následne aj zo Zmluvy o nájme a z faktúry za nájom náhradného vozidla.
Dokonca z daných listín vyplýva, že vozidlo bolo poškodené dlhšie, než bolo v oprave a to od 04.11.2017,kedy došlo k poškodeniu, vozidlo bolo dané do opravy dňa 27.11.2017, avšak poškodený si prenajal
náhradné vozidlo až od 30.11.2017. Aj z toho vyplýva, že poškodený nekonal účelovo a špekulatívne a
nehospodárne, keďže vozidlo si prenajal oveľa neskoršie od jeho poškodenia. Vozidlo bolo vydané zo

servisu dňa 12.01.2018 a v ten deň poškodený aj ukončil Zmluvu o nájme.
- pokiaľ žalovaný tvrdil nejaké prestoje a pod., sám uviedol vo svojom Oznámení, že tieto neboli
preukázané a žalobca poprel akékoľvek reklamácie, či prestoje medzi nejakými reklamáciami. Žalovaný
nepreukázal žiadne reklamácie, ani prestoje.
Na základe uvedených skutočností súd posúdil, že dĺžka nájmu v trvaní 44 dní je opodstatnená a riadne

preukázaná. Pokiaľ žalovaný priznal dĺžku iba 14 dní, konal tak svojvoľne a neopodstatnene.

27. Čo sa týka výšky nájomného, zo Zmluvy o nájme vyplýva, že bežné denné nájomné za zapožičaný
typvozidlaje42,-Eur(35,-EurbezDPH),avšakzmluvneboladojednanácenanájmu38,40Eur(32,-Eur
bez DPH) denne. Žalobca vyfakturoval poškodenému za prenájom náhradného vozidla podľa Zmluvy o
nájme č. XXX, a to faktúrou č. XXXXXX zo dňa 12.01.2018 na sumu 1.848,- Eur za 44 dní. (l.č. 11) Výška

nájomného však nie je v súlade s uzavretou Zmluvou o nájme č. XXX, keďže vo faktúre je účtované
dennénájomné35,-EurbezDPHnamiesto32,-EurbezDPH(fakturovanábolacenabežná,niezmluvná
cena). Teda žalobca mal nárok na zaplatenie nájomného za 44 dní x 32,- Eur bez DPH, t.j. 1.408,- Eur
bez DPH. Fakturovaná suma 1.540,- Eur bez DPH je tak nesprávne fakturovaná.

28. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného s tým, že priznal iba 30,- Eur s DPH/deň s odkazom na
porovnateľné ponuky autopožičovní, žalovaný nepreukázal žiadnu takú ponuku, a to ani v Oznámení,
ani pred súdom. Žalovaný nepreukázal hodnovernosť a správnosť jeho postupu pri stanovení výšky
nájomného. Pokiaľ žalovaný v konaní vzniesol procesnú obranu s uvedeným obsahom skutkových
tvrdení, bolo jeho dôkaznou povinnosťou podľa článku 8 CSP spoľahlivo tieto tvrdenia preukázať,

čo však žalovaný v konaní neučinil. Keďže žalovaný v podstate nespochybnil skutočnosť, že právny
predchodca žalobcu - poškodený, v príčinnej súvislosti s predmetnou poistnou udalosťou užíval
prenajaté motorové vozidlo, ale namietal výšku nájomného s tým, že posúdil výšku nájomného 30,-
Eur, ničím nezdôvodnil určenie takejto ceny. Ide o jeho svojvoľné posúdenie, určenie bez relevantného
základu. Poškodený jednoznačne mal dojednané denné nájomné zmluvou, zatiaľ čo žalovaný svojvoľne

stanovil výšku nájomného. Ničím relevantným nezdôvodnil ním určenú a priznanú výšku. Dokonca
nepredložil ani žiadny výpočet a dôvod, na základe čoho priznal iba 30,- eur denne. Žalovaný tento
svoj postup ničím relevantným nezdôvodnil a nepreukázal. To žalovaný v konaní neučinil, čím neuniesol
dôkazné bremeno skutkových tvrdení uvádzaných v rámci svojej procesnej obrany. Súd zdôrazňuje,
že dôkazné bremeno k tvrdeniam, ktoré žalovaný uvádzal v rámci svojej procesnej obrany, ťažilo

žalovaného, ktorý tieto tvrdenia v rámci vymedzenia prostriedkov procesnej obrany uplatnil. Uplatnenie
prostriedkov procesnej obrany - popretie skutkových tvrdení protistrany podľa § 151 ods. 2 CSP
je nerozlučne spojené so splnením dôkaznej povinnosti podľa článku 8 CSP, teda s označením
alebo s predložením dôkazov o obsahu uvedeného popretia. Vo väzbe na to súd konštatuje, že
žalovaný nepreukázal dôvodnosť obrany, ktorú vymedzil vo svojom vyjadrení sa k žalobe o čase

potrebnom na opravu predmetnou poistnou udalosťou poškodeného motorového vozidla. Uvedené
tvrdenia žalovaného zostali výlučne v rovine nepreukázaných tvrdení. Žalovaný nepreukázal ceny
nájomného iných autopožičovní, a nebolo ani vecou poškodeného, aby zisťoval ponuky najnižšej ceny
nájomného v rôznych autopožičovniach, nakoľko poškodený bol ten, komu bolo vozidlo poškodené a
znemožnené ho užívať, teda bol obmedzeným vo vlastníckom práve a bolo jeho právom si zabezpečiť

iné vozidlo na nevyhnutnú dobu, ktorá je dobou počas vykonávania opravy jeho vozidla a bolo by
neúnosné a zvlášť obmedzujúce, aby ako poškodený sa zdržiaval vo svojom voľnom čase „hľadaním“
najlacnejšieho nájomného. Poškodený riadne v písomnej forme uzavrel zmluvu o nájme a dohodol
výšku nájomného, ktorú súd nemal dôvod spochybňovať a považovať za neprimeranú. Opodstatnenosť
tvrdenia, či spochybnenia žalovaným o neprimeranosti výšky z ničoho relevantného nevyplýva, žalovaný

toto ničím nepreukázal. Ním určené cena denného nájmu z ničoho nevyplýva, ide o svojvoľné posúdenie
z jeho strany, pričom je nepochybné, že žalobca mal cenu zmluvne dojednanú, na základe čoho bola
vystavená faktúra a poškodenému tak vznikli náklady nie jeho zavinením.
Súd skonštatoval, že žalovaný nepreukázal žiadny prieskum trhu, či iné ponuky a na základe čoho
relevantným spôsobom určil denný nájom. V oznámení o plnení iba poukázal na ponuky bez ďalšieho.

29. V tejto súvislosti súd v súlade s úpravou § 220 ods. 2 CSP poukazuje vo vzťahu k otázke
posudzovania amortizácie pri likvidácii poistných udalostí na závery vyplývajúce z rozsudku NS
SR sp.zn. 2Obdo/48/2012 z 28.03.2013, podľa ktorých: V konečnom dôsledku poškodenie vozidladopravnou nehodou a následne vykonaná oprava pri použití nových náhradných dielov vozidlo
nezhodnocuje, pretože každou dopravnou nehodou, ktorou je vozidlo poškodené, sa vo všeobecnosti
jeho technická hodnota znižuje. Správanie žalobcu ako poškodeného len viedlo k tomu, aby sa obnovil

stav vozidla, ktorý tu bol pred škodovou udalosťou /dopravnou nehodou/ a k vynaloženiu nákladov na
vykonanú opravu bol žalobca nútený dopravnou nehodou. Žalobcovi musí byť kompenzovaná ujma,
ktorá mu vznikla z titulu dopravnej nehody za súčasného stavu, že žalovaný a ani vedľajší účastník na
strane žalovaného nepreukázali, že by sa žalobca bezdôvodne obohatil, t.j. že by na opravu vozidla boli
použiténovédiely,ktorénesmerovalikobnoveniuprevádzky-schopnostivozidla,resp.žebynovédielys

opravou poškodeného vozidla nesúviseli. Uplatnenie „amortizácie“ by bolo porušením zásady neminem
leadere - nikoho nepoškodzovať. Účelom zákonnej úpravy je taký postup, aby sa poškodenému jeho
právo na náhradu škody v plnej miere kompenzovalo, čo je aj v zhode so spravodlivým výkladom
zákona. Opačný prístup k prejednávanej sporovej veci, ktorý by nezohľadnil vykompenzovanie škody v
celom rozsahu v dôsledku vynaložených nákladov žalobcom na opravu poškodeného vozidla, aby sa
toto dostalo do stavu pred poškodením, by bol aj v rozpore s judikatúrou Ústavného súdu Slovenskej

republiky, ktorá kladie dôraz pri rozhodovaní všeobecných súdov na princíp riadneho a spravodlivého
procesu v zmysle Článku 46 Ústavy SR a Článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a
základných slobôd.

30. V zmysle ustálenej súdnej praxe škodca je povinný nahradiť škodu v rozsahu nutne a účelne

vynaložených nákladov. Skutočnou škodou je aj škoda spočívajúca v tom, že poškodený musí vynaložiť
vyššie náklady na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia
dočasne nepoužiteľnou vecou v porovnaní s nákladmi na použitie poškodenej veci. Zaplatením
požičovného sa zmenší majetkový stav poškodeného. Škodou je požičovné zaplatené za vypožičanie
vozidla porovnateľného s poškodeným vozidlom, ak prevyšuje výdavky spojené s užitím vlastného

vozidla. Aplikácia zákona o cestovných náhradách pri určovaní výšky náhrady za nájom je vylúčená.
(R7/1992, R5/1978, R71/1971, R12/1991...)

31. Pri zohľadnení nespornej skutočnosti vyplatenia poistného plnenia žalovaným v sume 350,-Eur je
potom žalobcom v tomto konaní uplatnená pohľadávka vo výške 1.058,- Eur uplatnená dôvodne a toto

právo bolo žalobcovi ako subjektu aktívne vecne legitimovanému priznané ako právo na náhradu škody
podľa § 15 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 1, 2 zák. č. 381/2001 Z.z. a podľa všeobecných hmotno-právnych
ustanovení vyplývajúcich z úpravy § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, na základe skonštatovania
súdu vychádzajúceho z výsledkov vykonaného dokazovania vyhodnotených podľa § 191 CSP.

32. Súd nepriznal žalobcovi sumu vo výške 132,- Eur a v tej časti žalobu zamietol, nakoľko nárok žalobcu
je opodstatnený, ale iba v rozsahu výšky 1.058,- Eur, keďže zmluvne dojednaná výška nájomného bola
32,-EurbezDPHdenneanájomtrval44dní,t.j.32,-Eurx44=1.408,-EurbezDPH,pričompozaplatení
350,- Eur žalovaným je dlžná suma 1.058,- Eur. (1.408 - 350 = 1.058 Eur) Žalobca však fakturoval 35,-
Eur bez DPH x 44 dní = 1.540,- Eur, hoci správne mal fakturovať 32,- Eur bez DPH x 44 dní. A preto

si nesprávne uplatnil po odpočítaní úhrady vo výške 350,- Eur sumu 1.190,- Eur. (1.540 Eur -350 Eur
= 1.190 Eur)

33. Súd vykonané dokazovanie hodnotil v zmysle § 191 CSP podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz
jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti a na

zákonné ustanovenia súd posúdil skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby tak, ako vyplýva z výrokovej
časti tohto rozhodnutia. Súd záverom zdôrazňuje, že žalovaný nepreukázal svoje tvrdenia, či námietky
voči nutnosti a účelnosti využitia vozidla po dobu 44 dní, či námietky voči výške denného nájomného.
Tvrdenia, či námietky žalovaného súd posúdil ako účelové a špekulatívne. Žalobca preukázal všetky
svoje tvrdenia, a to dĺžku trvania nájmu, pričom poškodenie spôsobil poistenec žalovaného a nie vlastník

poškodeného vozidla. Také obmedzenie v užívaní vozidla od poškodenia do opravenia bolo spôsobené
poistenýmužalovaného.Jenepochybné,žepoškodenýsizapožičalvozidlonazákladepísomnejzmluvy
s riadne dohodnutou cenou nájmu, a tieto náklady spojené s nájmom sú v zmysle ustálenej judikatúry
škodou spočívajúcou vo vynaložení nákladov poškodeného na požičanie veci, ktorá mu má nahradiť
vec, ktorá sa stala v dôsledku poškodenia dočasne nepoužiteľnou vecou a nemožno nepriaznivosť stavu

umocňovať u poškodeného jeho neprimeraným zaťažovaním v tom, aby v sieti opravovní zisťoval a
hľadal opravovňu s najväčšou rýchlosťou vykonania opravy, prípadne zaťažovať poškodeného tým, aby
počas opravy poškodeného vozidla zisťoval napr. cenu nájomného u iných subjektov. Takým prístupom
by bol poškodený neprimerane a nedôvodne zaťažovaný, zvlášť na to, že on bol ten poškodený bezvlastného zavinenia. Dokonca z listín nepochybne vyplýva, že cena nájmu bola dohodnutá v nižšej výške
než je bežná cena v danej autopožičovní. Súd nezistil žiadny dôvod neposkytnúť poškodenému, resp.
žalobcovi náklady nájmu v plnej výške, výška nájomného je podľa názoru súdu primeraná s poukazom

na súdnu prax. Pokiaľ žalovaný namietal výšku nájomného, nepreukázal opodstatnenosť takej námietky.
Medzi stranami nebola sporná porovnateľnosť poškodeného vozidla s náhradným vozidlom. Žalobca
preukázal zmluvné dojednanie ceny denného nájmu a žalovaný bol preto povinný poskytnúť náklady
zapožičania v celej výške. Žalovaný nepreukázal inú cenu nájmu, ani primeranosť inej výšky nájomného,
ako ani dôvodnosť posúdenia trvania doby opravy iba 14 dní, pričom nepreukázal ani ním tvrdené

reklamácie a prestoje medzi reklamáciami.
Žalobca riadne preukázal náklady, ktoré mu vznikli zavinením iného, nebola preukázaná neúčelnosť,
či neprimeraný rozsah uplatnených nákladov, ktoré nepochybne vynaložil. Žalovaný svoj postup ničím
nepreukázal a jeho obranu súd posúdil len ako formálnu bez konkretizácie skutkových okolnosti, iba
s odkazom na iné súdne rozhodnutia, z ktorých však taktiež vyplýva posúdenie inými súdmi v iných
obdobných konaniach povinnosť platiť náklady účelne a nutne vynaložených. Súd posúdil, že náklady,

ktoré vznikli poškodenému, boli účelne a nutne vynaložené, a to v dôsledku poškodenia jeho vozidla
vozidlom poisteným u žalovaného, preto žalovaný je povinný plniť tieto náklady v priznanom rozsahu.

34. Žalobca si uplatnil úroky z omeškania od nasledujúceho dňa po uplynutí lehoty na poskytnutie
poistného plnenia, t.j. od 25.03.2018, keďže poistné šetrenie bolo ukončené 08.03.2018, čo vyplýva z

oznámenia žalovaného a začala plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia. Tieto skutočnosti medzi
stranami neboli sporné, ani namietané.

35. Podľa § 11 ods.8 zák.č. 381/2001 Z.z. ak poisťovateľ nesplní povinnosť podľa odseku 6, je povinný
zaplatiť poškodenému úroky z omeškania podľa osobitného predpisu. /ustanovenie odkazuje na § 517

ods.2 Občianskeho zákonníka/

36. Podľa § 369 Obchodného zákonníka
(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si
splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania

vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
(2) Ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe,
ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
(3) Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z
omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

37. Podľa § 3 Nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
(1) Sadzba úrokov z omeškania sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1)
platnej k prvému dňu príslušného kalendárneho polroka omeškania zvýšenej o osem percentuálnych
bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania sa použije počas celého tohto kalendárneho polroka

omeškania.
(2) Namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky
z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej
k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z
omeškania platí počas celej doby omeškania.

(3) Ak veriteľ požaduje úroky z omeškania v sadzbe určenej podľa odseku 1, použije sa tento spôsob
určenia úrokov z omeškania počas celej doby omeškania.

38. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi náhradu škody je žalovaný v omeškaní, v nadväznosti na čo
žalobca dôvodne uplatnil úrok z omeškania. V tejto časti zohľadnil súd skutočnosť vzniku pohľadávky na

náhradu škody v rámci vzťahu medzi žalovaným a poškodeným, ktorý poškodený vystupoval v statuse
právnickej osoby, ktorý bol nútený si prenajať vozidlo v rámci svojej podnikateľskej činnosti a v rámci
podnikania mu vznikli náklady spôsobené škodcom poisteným u žalovaného. Preto je nutné aplikovať
Obchodný zákonníka, a to aj pre úroky z omeškania, aj pre náklady spojené s uplatnením pohľadávky, a
to bez ohľadu na náhradu daného plnenia upraveného predovšetkým v občianskoprávnych predpisoch,

a to všetko s poukazom na § 261 ods.9 Obchodného zákonníka. Súd posúdil primeranosť uplatnenej
výšky úrokov z omeškania s poukazom na zaužívanú súdnu prax, preto súd danú sadzbu osobitne
nedokazoval. Súd posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania nasledujúcim dňom po uplynutí
zákonom stanovenej lehoty po skončení šetrenia poistného plnenia, t.j. po uplynutí 15 dní po skončeníprešetrovania, a to v súlade so zaužívanou súdnou praxou vyšších súdov, či v súlade s ustálenou
judikatúrou. Súd teda posúdil, že žalovaný sa dostal do omeškania od 24.03.2018, keďže súd posúdil
skončenie šetrenia žalovaným dňa 08.03.2018, čo vyplýva z listu žalovaného z 13.03.2018 a začala

plynúť 15-dňová lehota na poskytnutie plnenia, ktorá uplynula 23.03.2018. Žalobca si však uplatnil úroky
až od 25.03.2018 a keďže súd nemôže prekročiť žalobu, súd priznal úroky tak, ako si žalobca uplatnil.
Žalovaný neopodstatnene neposkytol poistné plnenie v uplatnenej výške a svojvoľne a bez relevantných
dôvodovposúdilnižšieplnenie.Pretobybolonespravodlivéanaúkorpoškodeného,resp.jehonástupcu
- žalobcu, posúdiť omeškanie napríklad prípadne až doručením právoplatného rozhodnutia, keďže

žalovaný bol povinný poskytnúť plnenie vo výške 1.408,- Eur bez DPH najneskôr do 23.03.2018.
Keďže žalovaný svojvoľne poskytol nižšiu sumu, a to bez relevantných dôvodov, bez riadneho a
opodstatneného odôvodnenia, bez faktického základu, nemožno posúdiť začiatok omeškania neskôr
než nasledujúcim dňom po uplynutí 15-dňovej lehoty stanovenej na poskytnutie plnenia. (rozhodnutie
KS v Košiciach z 09.04.2015, sp.zn. 2Co/240/2014, podľa ktorého žalovaný sa dostal do omeškania
uplynutím 15-dňovej lehoty, a s týmto názorom sa súd stotožňuje.)

39. Na základe uvedeného súd priznal úroky z omeškania od 25.03.2018, avšak iba z priznanej sumy,
t.j. zo sumy 1.058,- Eur a vo zvyšnej časti, v ktorej súd úroky z omeškania nepriznal, žalobu zamietol.

40. Podľa § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

41. Podľa § 262 ods. 1, 2 CSP:
(1)Onárokunanáhradutrovkonaniarozhodneajbeznávrhusúdvrozhodnutí,ktorýmsakonaniekončí.
(2) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým
sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

42. Vzhľadom k tomu, že žalobca bol úspešný v rozsahu 89% a teda neúspešný bol v rozsahu 11%,
jeho čistý úspech je 78% /keďže pôvodne požadoval sumu 1.190,- Eur, avšak bola mu priznaná suma
1.058,- Eur/, súd mu priznal náhradu trov konania podľa pomeru úspechu a neúspechu tak, ako bolo
uvedené s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§127 CSP), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí,
ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, musí byť podpísané, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v

akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody)
a čoho sa odvolateľ domáha. (§ 363 CSP)
Podľa § 365 CSP
1) Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,

b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie
prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
(2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu

prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto
vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
(3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na
podanie odvolania.
Podľa ustanovenia § 366 CSP prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré

neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, aka) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne

rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh
na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a
exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh
na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková
povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady

súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (zákon č. 65/2001 Z.z.
o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).